Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 67 — 35 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

दशरथ उवाच | मुनिनायक तं भिक्षुं गत्वा संबोधयन्त्वमी | नरा मत्प्रहिताः शीघ्रं चानयन्तु कुटीगतम् || १ ||

daśaratha uvāca | munināyaka taṃ bhikṣuṃ gatvā saṃbodhayantvamī | narā matprahitāḥ śīghraṃ cānayantu kuṭīgatam || 1 ||

English

King Dasharatha said: O great sage, go and address that ascetic. Let my messengers quickly bring him who resides in the hut.

हिन्दी

राजा दशरथ ने कहा: हे मुनिश्रेष्ठ, उस भिक्षु के पास जाकर उसे संबोधित करें। मेरे दूत शीघ्र ही उसे ले आएं जो कुटी में रहता है।

2

श्रीवसिष्ठ उवाच | राजंस्तस्य महाभिक्षोः स देहः प्राणवर्जितः | क्लेदो वैवर्ण्यमायातो नासौ जीवितभाजनम् || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | rājaṃstasya mahābhikṣoḥ sa dehaḥ prāṇavarjitaḥ | kledo vaivarṇyamāyāto nāsau jīvitabhājanam || 2 ||

English

Vasishtha said: O King, the body of that great ascetic is devoid of life. It has become pale and lifeless, and he is no longer among the living.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे राजन्, उस महान भिक्षु का शरीर प्राणहीन हो गया है। उसका शरीर पीला और निर्जीव हो गया है, और वह अब जीवित नहीं है।

3

तस्य भिक्षोस्तु जीवोऽसौ भूत्वा पद्मजसारसः | जीवन्मुक्तः स्थितो भूयो नासौ संसृतिभाजनम् || ३ ||

tasya bhikṣostu jīvo'sau bhūtvā padmajasārasaḥ | jīvanmuktaḥ sthito bhūyo nāsau saṃsṛtibhājanam || 3 ||

English

The soul of that ascetic, having become a lotus-born swan, is liberated while living and is no longer in the cycle of rebirth.

हिन्दी

उस भिक्षु की आत्मा, कमल से उत्पन्न हंस बनकर, जीवनमुक्त हो गई है और अब पुनर्जन्म के चक्र में नहीं है।

4

तद्गृहे मासपर्यन्ते बलान्निष्कासितार्गलाः | अन्तराले तु तिष्ठन्ति भृत्या भिक्षुदिदृक्षवः || ४ ||

tadgṛhe māsaparyante balānniṣkāsitārgalāḥ | antarāle tu tiṣṭhanti bhṛtyā bhikṣudidṛkṣavaḥ || 4 ||

English

In his house, for a month, the servants, driven out by force, stand in the inner courtyard, eager to see the ascetic.

हिन्दी

उसके घर में, एक महीने तक, सेवक, जो बलपूर्वक बाहर निकाले गए हैं, अंदर के आंगन में खड़े हैं, भिक्षु को देखने के लिए उत्सुक।

5

ततो नष्टाङ्गसंधानं कायं निष्काल्यते जले | त्यक्ष्यन्त्यन्यं करिष्यन्ति भिक्षुमक्षुण्णमानसम् || ५ ||

tato naṣṭāṅgasandhānaṃ kāyaṃ niṣkālyate jale | tyakṣyantyanyaṃ kariṣyanti bhikṣumakṣuṇṇamānasam || 5 ||

English

Then, the body with disjointed limbs is thrown into the water. They will abandon it and perform rituals for the ascetic with an untroubled mind.

हिन्दी

तब, अंगों के जुड़ाव टूट जाने के बाद शरीर को पानी में फेंक दिया जाता है। वे उसे छोड़ देंगे और अशांत मन से भिक्षु के लिए अंतिम संस्कार करेंगे।

6

अनेनैवं सदेहेन भिक्षुर्मुक्तो व्यवस्थितः | कथं प्रबोध्यते नष्टं तद्विहारे शरीरकम् || ६ ||

anenaivaṃ sadehena bhikṣurmukto vyavasthitaḥ | kathaṃ prabodhyate naṣṭaṃ tadvihāre śarīrakam || 6 ||

English

How can one awaken the lost body in that dwelling, when the monk is liberated with such a body?

हिन्दी

जब भिक्षु इस शरीर के साथ मुक्त हो जाता है, तो उस निवास में खोया हुआ शरीर कैसे जागृत किया जा सकता है?

7

एषा गुणमयी माया दुर्बोधेन दुरत्यया | नित्यं सत्यावबोधेन सुखेनैवातिवाह्यते || ७ ||

eṣā guṇamayī māyā durbodhena duratyayā | nityaṃ satyāvabodhena sukhenaivātivāhyate || 7 ||

English

This illusion composed of qualities is difficult to understand and overcome. It is always transcended with the realization of truth and happiness.

हिन्दी

यह गुणों से बनी माया समझने और पार करने में कठिन है। यह सत्य के ज्ञान और सुख से हमेशा पार की जाती है।

8

असत्येव कृतारम्भा हेम्नः कटकता यथा | प्रतिभासविपर्यासमात्रकारणकोदया || ८ ||

asatyeva kṛtārambhā hemnāḥ kaṭakatā yathā | pratibhāsaviparyāsamātrakāraṇakodayā || 8 ||

English

Just as the appearance of a bracelet is falsely attributed to gold, so too is the illusion caused by mere misperception.

हिन्दी

जैसे सोने के लिए कड़ा की उपस्थिति गलत तरीके से आरोपित की जाती है, वैसे ही भ्रांति केवल गलत धारणा से होती है।

9

परमात्मनि वाचेयमित्थं मायानुमीयते | तरङ्गालीव पयसि प्रेक्षामात्रविनाशिनी || ९ ||

paramātmani vāceyamitthaṃ māyānumīyate | taraṅgālīva payasi prekṣāmātravināśinī || 9 ||

English

Thus, illusion is inferred in the Supreme Self, like waves in water, which disappear upon mere observation.

हिन्दी

इस प्रकार, माया परमात्मा में अनुमानित होती है, जैसे पानी में तरंगें, जो केवल देखने से ही विलीन हो जाती हैं।

10

ज्ञो हि दृश्यतया दीर्घस्वप्नात्स्वप्नान्तरं व्रजेत् | एवं जीवत्वमायाति विवेकात्सर्वमात्मदृक् || १० ||

jño hi dṛśyatayā dīrghasvapnātsvapnāntaraṃ vrajet | evaṃ jīvatvamāyāti vivekātsarvamātmadṛk || 10 ||

English

The knower, indeed, from the state of being seen, moves from one dream to another long dream. Thus, the state of being alive arises from discrimination, seeing everything as the Self.

हिन्दी

ज्ञाता, वास्तव में, देखे जाने की अवस्था से, एक लंबे स्वप्न से दूसरे स्वप्न में चला जाता है। इस प्रकार, जीवन की अवस्था विवेक से उत्पन्न होती है, सब कुछ आत्मा के रूप में देखने से।

11

यो यस्य प्रतिभासः स्यादात्मैव स स्वबोधतः | स एवोदेति संसारः करञ्जवनगुल्मदृक् || ११ ||

yo yasya pratibhāsaḥ syādātmaiva sa svabodhataḥ | sa evodeti saṃsāraḥ karañjavanagulmadṛk || 11 ||

English

Whatever appears to someone, that itself is the Self due to self-awareness. That very Self manifests as the world, like the perception of a forest in a karanja seed.

हिन्दी

जो किसी को प्रतीत होता है, वही आत्मा है स्व-बोध से | वही संसार के रूप में उदित होता है, जैसे करंज वन गुल्म की दृष्टि || ११ ||

12

प्रत्येकं भूतमुदितं कृतं संसारमण्डलम् | भिक्षोः स्वप्नान्तर इव परां भङ्गिमिवाम्भसः || १२ ||

pratyekaṃ bhūtamuditaṃ kṛtaṃ saṃsāramaṇḍalam | bhikṣoḥ svapnāntara iva parāṃ bhaṅgimivāmbhasaḥ || 12 ||

English

Each being that arises creates the universe, like a dream within a dream of a mendicant, or like the ultimate form of water.

हिन्दी

प्रत्येक भूत जो उदित होता है, संसार मण्डल को कृत करता है, जैसे भिक्षु का स्वप्नान्तर, या जल की परम भंगिमा।

13

प्रस्तुतः पद्मजादेव जगत्स्वप्नो यथोदितः | तथैवास्वच्छचित्तोत्थो रूढः सर्वजनं प्रति || १३ ||

prastutaḥ padmajādeva jagatsvapno yathoditaḥ | tathaivāsvacchacittottho rūḍhaḥ sarvajanaṃ prati || 13 ||

English

Just as the world is said to be a dream of the lotus-born deity, so too, arising from the pure mind, it is established for all people.

हिन्दी

जैसे जगत् को पद्मजादेव (ब्रह्मा) का स्वप्न कहा जाता है, वैसे ही, शुद्ध चित्त से उत्पन्न होकर, यह सभी लोगों के लिए स्थापित होता है।

14

पितामहवदाभाति सर्गः स्वप्नविलासवत् | प्रत्येकमुदितस्तेन ब्रह्माण्डानीव कोटिशः || १४ ||

pitāmahavadābhāti sargaḥ svapnavilāsavat | pratyekamuditastena brahmāṇḍānīva koṭiśaḥ || 14 ||

English

Creation appears like the grandfather (Brahma), playful like a dream. Each being that arises thereby creates countless universes.

हिन्दी

सृष्टि पितामह (ब्रह्मा) की तरह प्रतीत होती है, स्वप्न की तरह विलासपूर्ण | प्रत्येक भूत जो उदित होता है, उससे अनगिनत ब्रह्माण्ड उत्पन्न होते हैं।

16

चित्सत्तामात्रमासाद्य प्रतीतिच्युतमात्रतः | जरामरणदुःखानां क्वचिद्भाजनतां गतः || १६ ||

citsattāmātramāsādya pratīticyutamātrataḥ | jarāmaraṇaduḥkhānāṃ kvacidbhājanatāṃ gataḥ || 16 ||

English

Having attained mere consciousness, merely by the loss of perception, one sometimes experiences old age, death, and suffering.

हिन्दी

चित् सत्ता मात्र को प्राप्त करके, केवल प्रतीति के च्युत होने से, कभी-कभी बुढ़ापा, मृत्यु और दुःख का अनुभव होता है।

17

पातालं ब्रह्मलोकं वा चित्तत्सुकृतशालिनी | चित्तांशस्पन्दमात्रेण कृत्वा कृत्वेव संस्थिता || १७ ||

pātālaṃ brahmalokaṃ vā cittat sukṛtaśālinī | cittāṃśaspandamātreṇa kṛtvā kṛtveva saṃsthitā || 17 ||

English

Whether in the underworld or in Brahmaloka, the mind, which is virtuous, remains established merely by the movement of a part of itself.

हिन्दी

चाहे पाताल हो या ब्रह्मलोक, चित्त जो पुण्यशाली है, अपने एक अंश के स्पंदन मात्र से स्थित रहता है।

18

चित्स्पन्दरूपिणी जीवनामरूपं गतात्मनि | अन्यत्र च विलुठति गत्वा संभ्रमहारिणी || १८ ||

cits pandarūpiṇī jīvanāmarūpaṃ gatātmani | anyatra ca viluṭhati gatvā saṃbhramahāriṇī || 18 ||

English

The mind, which is in the form of the vibration of consciousness, takes the form of life in the embodied self. Elsewhere, it wanders, removing confusion.

हिन्दी

चित् के स्पंद का रूप धारण करने वाला मन, शरीर में जीवन का रूप धारण करता है। अन्यथा, यह भटकता है, भ्रम को दूर करता है।

19

चित्तेति परमात्मा न परमात्मा न वा न किम् | जीवदेहादिनाम्नोऽस्य प्रतिबिम्बादिवार्हता || १९ ||

citteti paramātmā na paramātmā na vā na kim | jīvadehādināmno'sya pratibimbādivārhatā || 19 ||

English

The mind is said to be the Supreme Self, not the Supreme Self, neither this nor that. The reflection of the names such as the living body, etc., is worthy of it.

हिन्दी

मन को परमात्मा कहा जाता है, परमात्मा नहीं, न तो यह और न वह। जीवन शरीर आदि नामों का प्रतिबिम्ब इसके योग्य है।

20

ब्रह्मण्येव परं ब्रह्म जगदृष्ट्यैव संस्थितम् | शुद्धाकाशमिवाकाशे जले जलमिवामलम् || २० ||

brahmaṇyeva paraṃ brahma jagadṛṣṭyaiva saṃsthitam | śuddhākāśamivākāśe jale jalamivāmalam || 20 ||

English

The Supreme Brahman is established in Brahman itself, just as the world is established in the vision of Brahman. It is like pure space in space, like pure water in water.

हिन्दी

परम ब्रह्म ब्रह्म में ही स्थित है, जैसे जगत ब्रह्म की दृष्टि में स्थित है। यह शुद्ध आकाश आकाश में, शुद्ध जल जल में की तरह है।

21

लोको ब्रह्मण एवायं जगद्रूपेषु तिष्ठति | बिभेत्यन्यतया बोधात्प्रतिबिम्बादिवार्भकः || २१ ||

loko brahmaṇa evāyaṃ jagadrūpeṣu tiṣṭhati | bibhetyanyatayā bodhāt pratibimbādivārbhakaḥ || 21 ||

English

This world is established in Brahman itself, in the forms of the world. It fears from another kind of knowledge, like a reflection of a child.

हिन्दी

यह लोक ब्रह्म में ही जगत के रूपों में स्थित है। यह दूसरे प्रकार के ज्ञान से डरता है, जैसे बच्चे का प्रतिबिम्ब।

22

स्पन्देऽस्पन्दीकृते चेह स्वतः संज्ञा विलीयते | साप्यलं परिणामेन लीयतेऽग्नौ घृतं यथा || २२ ||

spande'spandīkṛte ceha svataḥ saṃjñā vilīyate | sāpyalaṃ pariṇāmena līyate'gnau ghṛtaṃ yathā || 22 ||

English

In the state of vibration and non-vibration, the inherent consciousness dissolves | Just as ghee melts in fire, it dissolves through transformation

हिन्दी

स्पन्द और अस्पन्द की स्थिति में, स्वयं की चेतना विलीन हो जाती है | जैसे घी आग में पिघल जाता है, वैसे ही परिवर्तन से वह विलीन हो जाती है

23

चित्स्पन्द एव चित्स्पन्दे सर्वात्मनि विजृम्भितः | स्पन्दास्पन्दौ जृम्भणादि कल्पितं नात्र वास्तवम् || २३ ||

citsapande eva citsapande sarvātmani vijṛmbhitaḥ | spandāspandau jṛmbhaṇādi kalpitaṃ nātra vāstavam || 23 ||

English

The vibration of consciousness is manifested in the universal self | The concepts of vibration and non-vibration are imagined and not real

हिन्दी

चेतना का स्पन्द सर्वात्मा में प्रकट होता है | स्पन्द और अस्पन्द की कल्पना वास्तविक नहीं है

24

न स्पन्दोऽस्तीह नास्पन्दो नैकता वापि न द्विता | शुद्धं चिन्मात्रसर्वस्वं यथैवास्ति तथा स्थितम् || २४ ||

na spando'stīha nāspando naikatā vāpi na dvitā | śuddhaṃ cinmātrasarvasvaṃ yathaivāsti tathā sthitam || 24 ||

English

There is neither vibration nor non-vibration, neither oneness nor duality | Pure consciousness alone exists as it is

हिन्दी

यहां न तो स्पन्द है न अस्पन्द, न एकता है न द्वैत | शुद्ध चेतना ही जैसी है वैसी ही स्थित है

25

सारेण तु विचारेण सर्वशब्दार्थयोः समे | चिन्मात्रमेव ज्ञातेयं नास्तीत्यपि न विद्यते || २५ ||

sāreṇa tu vicāreṇa sarvaśabdārthayoḥ same | cinmātrameva jñāteyaṃ nāstītyapi na vidyate || 25 ||

English

Through deep contemplation, all words and meanings are the same | Only pure consciousness is to be known, nothing else exists

हिन्दी

गहन विचार से, सभी शब्द और अर्थ एक ही हैं | केवल शुद्ध चेतना ही जानना है, कुछ और नहीं है

26

भेदवेदनयोदेति भेदः प्रकृतिलाञ्छनम् | अभेदबोधादखिले गलिते शिष्यते परम् || २६ ||

bhedavedanayodeti bhedaḥ prakṛtilāñchanam | abhedabodhādakhile galite śiṣyate param || 26 ||

English

Duality arises from the perception of difference, which is a characteristic of nature | When the realization of non-duality dissolves everything, the supreme remains

हिन्दी

द्वैत भेद की वेदना से उत्पन्न होता है, जो प्रकृति का लक्षण है | जब अभेद का बोध सब कुछ गला देता है, तब परम शेष रहता है

27

नानातैवास्य बोधेन स बोधस्त्वनवेक्षणात् | पृच्छकं चैवमस्त्येव तस्मान्निःशङ्कता परा || २७ ||

nānātaivāsya bodhena sa bodhas tv anavekṣaṇāt | pṛcchakaṃ caivam asty eva tasmān niḥśaṅkatā parā || 27 ||

English

Due to the diversity of his awareness, that awareness is not perceived | Thus, there is indeed a questioner | Therefore, there is supreme fearlessness || 27 ||

हिन्दी

इसकी बोध की विविधता के कारण, वह बोध देखा नहीं जाता | इसलिए, एक प्रश्नकर्ता वास्तव में है | इसलिए, परम निडरता है || २७ ||

28

ततः स्वप्नो न जागर्तिर्न सुषुप्तिर्न तुर्यता | न बन्धोस्ति न मोक्षोस्ति नान्यथाकल्पनात्मकम् || २८ ||

tataḥ svapno na jāgartir na suṣuptir na turyatā | na bandhosti na mokṣosti nānyathākalpanātmakam || 28 ||

English

Then, there is neither dream nor wakefulness, nor deep sleep, nor the fourth state | There is no bondage, no liberation, nor anything else imagined || 28 ||

हिन्दी

तब, न स्वप्न है न जागरण, न सुषुप्ति, न चौथी अवस्था | न बंधन है, न मुक्ति, न कुछ और कल्पना || २८ ||

29

शान्तिरेका जगन्नाम्नी शान्तिरेवमवस्थिता | अबोधोऽसत्य एवातः क्व द्रष्टृदृश्यदर्शनम् || २९ ||

śāntirekā jagannāmnī śāntirevamavasthitā | abodho'saty evātaḥ kva draṣṭṛdṛśyadarśanam || 29 ||

English

Peace is the only reality, thus established | Ignorance is false, therefore where is the vision of the seer and the seen? || 29 ||

हिन्दी

शांति ही एकमात्र वास्तविकता है, इस प्रकार स्थापित | अज्ञान असत्य है, इसलिए द्रष्टा और दृश्य का दर्शन कहाँ है? || २९ ||

30

स्पन्दोऽप्यस्पन्द एव स्यान्निःसंकल्पतया च तेन स्पन्दास्पन्दयोर्भिन्ना संकल्परहितैव चित् || ३० ||

spando'pyaspanda eva syānniḥsaṃkalpatayā ca tena spandāspandayorbhinnā saṃkalparahitaiva cit || 30 ||

English

Even vibration becomes non-vibration due to the absence of concepts. Therefore, vibration and non-vibration are distinct, devoid of concepts, and pure consciousness.

हिन्दी

विचारों की अनुपस्थिति के कारण स्पंदन भी अस्पंदन बन जाता है। इसलिए, स्पंदन और अस्पंदन अलग हैं, विचारों से रहित हैं, और शुद्ध चेतना हैं।

31

द्वैतैक्यविकला रूपसंकल्पश्चिदभावनात् | स च भावनमात्रेण गतो ब्रह्मैव शिष्यते || ३१ ||

dvaitaikyavikalā rūpasaṃkalpaś cid abhāvanāt | sa ca bhāvanamātreṇa gato brahmaiva śiṣyate || 31 ||

English

Due to the absence of consciousness, the imagined form of duality and unity becomes distorted | That, by mere contemplation, merges into Brahman alone || 31 ||

हिन्दी

चेतना की अनुपस्थिति के कारण, द्वैत और एकता की कल्पित रूप विकृत हो जाता है | वह, केवल ध्यान से, ब्रह्म में ही विलीन हो जाता है || ३१ ||

32

चिच्चन्द्रबिम्बे संकल्पकलङ्कः स्फुरतीव यः | नासौ कलङ्कस्तद्विद्धि चिद्धनस्य घनं वपुः || ३२ ||

cicchandrabimbe saṃkalpakalaṅkaḥ sphuratīva yaḥ | nāsau kalaṅkastadviddhi ciddhanasya ghanaṃ vapuḥ || 32 ||

English

The apparent blemish in the mirror of consciousness is not a real blemish; know it to be the dense form of the essence of consciousness.

हिन्दी

चेतना के दर्पण में दिखने वाला दोष वास्तव में दोष नहीं है; इसे चेतना के सार का घना रूप समझो।

33

चिद्धनस्य न सन्नासन्स्थीयतां यत्तते पदे | इत्यदोषमहाबोधसारसंग्रहणं कृतम् || ३३ ||

ciddhanasya na sannāsansthīyatāṃ yattate pade | ityadoṣamahābodhasārasaṃgrahaṇaṃ kṛtam || 33 ||

English

The essence of consciousness does not dwell in existence or non-existence; thus, the great wisdom is gathered without flaw.

हिन्दी

चेतना का सार अस्तित्व या अनस्तित्व में नहीं रहता; इस प्रकार, दोषरहित महान ज्ञान एकत्र किया जाता है।

34

चिच्चन्द्रबिम्बासंकल्पकलङ्कामृतविग्रहः | त्वया भव्येन संस्पृष्टो भावाभावक्षयात्मना || ३४ ||

cicchandrabimbāsaṃkalpakalaṅkāmṛtavigrahaḥ | tvayā bhavyena saṃspṛṣṭo bhāvābhāvakṣayātmanā || 34 ||

English

The form of the nectar of the apparent blemish in the mirror of consciousness is touched by you, the magnificent one, with the nature of the destruction of existence and non-existence.

हिन्दी

चेतना के दर्पण में दिखने वाले दोष के अमृत का रूप आप, श्रेष्ठ पुरुष, द्वारा अस्तित्व और अनस्तित्व के विनाश की प्रकृति से स्पर्शित है।

35

भावाभावादिकलनां नीत्वा चिन्मयतां चितः | समोल्लासविलासान्तः समाश्वस यथासुखम् || ३५ ||

bhāvābhāvādikalanāṃ nītvā cinmayatāṃ citaḥ | samollāsavilāsāntaḥ samāśvasa yathāsukham || 35 ||

English

Having led the calculations of existence and non-existence to the state of pure consciousness, rest in the blissful play of consciousness as you wish.

हिन्दी

अस्तित्व और अनस्तित्व की गणनाओं को शुद्ध चेतना की अवस्था तक ले जाकर, चेतना के आनंदमय खेल में अपनी इच्छा से विश्राम करो।

36

स्पन्दास्पन्दौ कल्पनाकल्पना वा चित्ताम्नायो विद्धि नामाब्धिनाम्ना | सर्वाकारा निर्वृतिः शान्तिसत्ता पूर्णापूर्णे ह्येकमेवास्थितेति || ३६ ||

spandāspandau kalpanākalpanā vā cittāmnāyo viddhi nāmābdhināmnā | sarvākārā nirvṛtiḥ śāntisattā pūrṇāpūrṇe hyekamevāsthiteti || 36 ||

English

Know the teachings of consciousness as the vibration and non-vibration, imagination and non-imagination, named as the ocean of names. All forms are contentment, peace, and existence, for in the full and the not-full, there is only one reality.

हिन्दी

चेतना के उपदेश को स्पंदन और अस्पंदन, कल्पना और अकल्पना के रूप में जानो, जिसे नामों का समुद्र कहा जाता है। सभी रूप संतुष्टि, शांति और अस्तित्व हैं, क्योंकि पूर्ण और अपूर्ण में केवल एक ही वास्तविकता है।

← Chapter 66Chapter 68 →