Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 55 — 45 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीभगवानुवाच | न कुर्याद्भोगसंत्यागं न कुर्याद्भोगभावनम् | स्थातव्यं सुसमेनैव यथाप्राप्तानुवर्तिना || १ ||

śrībhagavānuvāca | na kuryādbhogasaṃtyāgaṃ na kuryādbhogabhāvanam | sthātavyaṃ susamenai va yathāprāptānuvartinā || 1 ||

English

The Supreme Lord said: One should neither renounce enjoyments nor indulge in them excessively. One should remain balanced, accepting whatever comes naturally.

हिन्दी

श्री भगवान ने कहा: न तो भोगों का त्याग करें, न ही उनमें आसक्त हों. जो प्राप्त हो, उसी में संतुलित रहें.

2

अनात्मन्यात्मतां देहे मा भावय भवात्मनि | आत्मन्येवात्मतां सत्ये भावयाऽभवरूपिणि || २ ||

anātmanyātmatāṃ dehe mā bhāvaya bhavātmani | ātmanyevātmatāṃ satye bhāvayā'bhavarūpiṇi || 2 ||

English

Do not identify the self with the non-self in the body. Realize the true self within the eternal self.

हिन्दी

शरीर में अनात्म को आत्म न मानें. सत्य आत्मा में ही आत्मता का भाव करें.

3

देहनाशे महाबाहो न किंचिदपि नश्यति | आत्मनाशो हि नाशः स्यान्न चात्मा नश्यति ध्रुवः || ३ ||

dehanāśe mahābāho na kiṃcidapi naśyati | ātmanāśo hi nāśaḥ syānna cātmā naśyati dhruvaḥ || 3 ||

English

O mighty-armed one, with the destruction of the body, nothing is destroyed. The destruction of the self would be real destruction, but the self is never destroyed.

हिन्दी

हे महाबाहो, शरीर के नाश से कुछ भी नहीं नष्ट होता. आत्मा का नाश ही वास्तविक नाश होता, पर आत्मा कभी नहीं नष्ट होती.

4

न हि शीर्यत्यचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः | कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किंचित्करोति सः || ४ ||

na hi śīryatyacittātmā tyaktasarvaparigrahaḥ | karmaṇyabhipravṛtto'pi naiva kiṃcitkaroti saḥ || 4 ||

English

One who has renounced all attachments and whose self is pure consciousness does not decay. Even when engaged in action, such a person does not perform any action.

हिन्दी

जिसने सभी आसक्तियों का त्याग कर दिया है और जिसका आत्मा शुद्ध चेतना है, वह क्षीण नहीं होता. कर्म में लगा हुआ भी ऐसा व्यक्ति कोई कर्म नहीं करता.

5

आसक्तिमाहुः कर्तृत्वमकर्तुरपि तद्भवेत् | मौर्ख्यस्थिते हि मनसि तस्मान्मौर्ख्यं परित्यजेत् || ५ ||

āsaktimāhuḥ kartṛtva makarturapi tadbhavet | maurkhyasthite hi manasi tasmānmaurkhyam parityajet || 5 ||

English

Attachment is considered as doership, even for the non-doer. When the mind is in a state of ignorance, one should abandon ignorance.

हिन्दी

आसक्ति को कर्तृत्व माना जाता है, भले ही वह कर्ता न हो. जब मन अज्ञान में होता है, तो उसे अज्ञान को त्याग देना चाहिए.

6

परं तत्त्वज्ञमाश्रित्य निरासक्तेर्महात्मनः | सर्वकर्मरतस्यापि कर्तृतोदेति न क्वचित् || ६ ||

paraṃ tattvajñamāśritya nirāsaktermahātmanaḥ | sarvakarmaratasyāpi kartṛtodeti na kvacit || 6 ||

English

By taking refuge in the supreme knower of the truth, who is free from attachment and engaged in all actions, one does not incur sin.

हिन्दी

परम तत्वज्ञ का आश्रय लेकर, जो निरासक्त और महात्मा है, सभी कर्मों में रत होने पर भी कर्ता के रूप में कहीं भी नहीं उदित होता।

7

अविनाशमनाद्यन्तमात्मानमजरं विदुः | नश्यत्यात्मेति दुर्बोधो मा तवास्त्विह दुःखदः || ७ ||

avināśamanādyantamātmānamajaraṃ viduḥ | naśyatyātmeti durbodho mā tavāstviha duḥkhadaḥ || 7 ||

English

The soul is eternal, without beginning or end, and imperishable. Therefore, do not grieve for the destruction of the body.

हिन्दी

आत्मा अविनाशी, अनादि, अनंत और अजर है। इसलिए, शरीर के नाश पर दुःख न करें।

8

न तथा परिपश्यन्ति विदितात्मान उत्तमाः | पश्यन्त्यनात्मनात्मानं स्वमात्मन्यात्ममानिनः || ८ ||

na tathā paripaśyanti viditātmāna uttamāḥ | paśyantyanātmanātmānaṃ svamātmanyātmamāninaḥ || 8 ||

English

The enlightened ones do not see the soul in the same way as those who are ignorant. They see the soul as distinct from the body.

हिन्दी

ज्ञानी लोग आत्मा को उसी तरह नहीं देखते जैसे अज्ञानी लोग देखते हैं। वे आत्मा को शरीर से अलग देखते हैं।

9

अर्जुन उवाच | एवं चेत्त्रिजगन्नाथ मूढानामपि मानद | देहनाशे समुत्पन्ने इष्टं नष्टं न किंचन || ९ ||

arjuna uvāca | evaṃ cettrijagannātha mūḍhānāmapi mānada | dehanāśe samutpanne iṣṭaṃ naṣṭaṃ na kiṃcana || 9 ||

English

Arjuna said: O Lord of the three worlds, even if the ignorant think so, when the body is destroyed, nothing is lost or gained.

हिन्दी

अर्जुन ने कहा: हे तीनों लोकों के स्वामी, भले ही मूढ़ लोग ऐसा सोचें, शरीर के नाश होने पर कुछ भी नष्ट या प्राप्त नहीं होता।

10

श्रीभगवानुवाच | एवमेतन्महाबाहो न किंचिन्नश्यति क्वचित् | आत्मैवास्त्यविनाशात्मा किं तस्य क्व विनश्यति || १० ||

śrībhagavānuvāca | evametanmahābāho na kiṃcinnnaśyati kvacit | ātmaivāstyavināśātmā kiṃ tasya kva vinaśyati || 10 ||

English

The Supreme Lord said: O mighty-armed one, it is as you say. Nothing is ever destroyed. The soul is eternal and indestructible. What then is lost, and where does it perish?

हिन्दी

श्री भगवान ने कहा: हे महाबाहो, तुम्हारा कहना ठीक है। कुछ भी कभी नष्ट नहीं होता। आत्मा अविनाशी और अजर है। फिर क्या नष्ट होता है, और कहाँ नष्ट होता है?

11

इदं नष्टमिदं युक्तमिति मोहभ्रमादृते अन्यत्तथा न पश्यामि वन्ध्यास्त्रीतनयं यथा || ११ ||

idaṃ naṣṭamidaṃ yuktamiti mohabhramādṛte anyattathā na paśyāmi vandhyāstrītanayaṃ yathā || 11 ||

English

You grieve for those who are not worthy of grief, and you speak words of wisdom to those who are not wise. The wise lament neither for the living nor for the dead.

हिन्दी

तुम उनके लिए शोक करते हो जो शोक के योग्य नहीं हैं, और उनसे बात करते हो जो बुद्धिमान नहीं हैं। बुद्धिमान लोग जीवित या मृत के लिए शोक नहीं करते।

12

नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः उभयोरपि दृष्टोऽन्तस्त्वनयोस्तत्त्वदर्शिभिः || १२ ||

nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ ubhayorapi dṛṣṭo'ntastvanayostattvadarśibhiḥ || 12 ||

English

There is no existence of the non-existent, nor is there non-existence of the existent. The seers of truth have seen the end of both.

हिन्दी

असत का अस्तित्व नहीं है, और सत का अस्तित्व भी नहीं है। सत्य के दर्शकों ने दोनों का अंत देखा है।

13

अविनाशि तु तद्विद्धि येन सर्वमिदं ततम् विनाशमव्ययस्यास्य न कश्चित्कर्तुमर्हति || १३ ||

avināśi tu tadviddhi yena sarvamidaṃ tatam vināśamavyayasyāsya na kaścitkartumarhati || 13 ||

English

Know that to be indestructible, by which all this is pervaded. None can cause the destruction of the imperishable.

हिन्दी

जिससे यह सब व्याप्त है, उसे अविनाशी जानो। कोई भी अविनाशी का विनाश नहीं कर सकता।

14

अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व भारत || १४ ||

antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ anāśino'prameyasya tasmādyudhyasva bhārata || 14 ||

English

All these bodies are perishable, but the embodied soul is eternal, indestructible, and immeasurable. Therefore, fight, O Bharata.

हिन्दी

ये सभी शरीर नाशवान हैं, लेकिन शरीरधारी आत्मा अनंत, अविनाशी और अपरिमेय है। इसलिए, हे भारत, युद्ध करो।

15

आत्मा चैकोऽस्ति न द्वित्वमसतः संभवः कुतः अविनाशस्त्वनन्तोऽसौ सतो नाशो न विद्यते || १५ ||

ātmā caiko'sti na dvitvamasataḥ saṃbhavḥ kutaḥ avināśastvananto'sau satonaśo na vidyate || 15 ||

English

The soul is one, there is no second. There is no existence of the non-existent. The indestructible soul is eternal; there is no destruction of the existent.

हिन्दी

आत्मा एक है, दूसरा नहीं है। असत का अस्तित्व नहीं है। अविनाशी आत्मा अनंत है; सत का विनाश नहीं होता।

16

द्वित्वैकत्वपरित्यागे शेषं यत्परिशिष्यते | शान्तं सदसतोर्मध्यं तदस्तीह परं पदम् || १६ ||

dvitvaikatvaparityāge śeṣaṃ yatpariśiṣyate | śāntaṃ sadasator madhyaṃ tadastīha paraṃ padam || 16 ||

English

When duality and unity are abandoned, what remains is the peaceful state between existence and non-existence, that is the supreme state here.

हिन्दी

जब द्वैत और एकता का परित्याग कर दिया जाता है, तो जो शेष रहता है वह अस्तित्व और अनस्तित्व के बीच का शान्त अवस्था है, यही यहाँ परम पद है।

17

अर्जुन उवाच | तन्मृतोऽस्मीति भगवन्किंकृता तु नृणां स्थितिः | कथं स्थितौ च लोकानां तौ स्वर्गनरकौ प्रभो || १७ ||

arjuna uvāca | tanmṛto'smīti bhagavankiṃkṛtā tu nṛṇāṃ sthitiḥ | kathaṃ sthitau ca lokānāṃ tau svarganarakau prabho || 17 ||

English

Arjuna said: O Lord, what is the state of humans who say 'I am liberated'? How do heaven and hell exist in the world, O Lord?

हिन्दी

अर्जुन ने कहा: हे भगवन्, जो लोग कहते हैं 'मैं मुक्त हूँ', उनकी स्थिति क्या है? हे प्रभो, स्वर्ग और नरक लोक में कैसे स्थित हैं?

18

श्रीभगवानुवाच | भूमिरापोऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिरेव च | एतत्तन्मात्रजालात्मा जीवो देहेषु तिष्ठति || १८ ||

śrībhagavānuvāca | bhūmirāpo'nalo vāyuḥ khaṃ mano buddhireva ca | etattanmātrajālātmā jīvo deheṣu tiṣṭhati || 18 ||

English

The Supreme Lord said: Earth, water, fire, air, ether, mind, and intellect—these are the elements that constitute the embodied soul.

हिन्दी

श्री भगवान् ने कहा: पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु, आकाश, मन और बुद्धि—ये तत्व हैं जो शरीर में स्थित जीवात्मा को बनाते हैं।

19

स कृष्यते वासनया रज्वेव पशुपोतकः | स तिष्ठति शरीरान्तः पञ्जरे विहगो यथा || १९ ||

sa kṛṣyate vāsanayā rajveva paśupotakaḥ | sa tiṣṭhati śarīrāntaḥ pañjare vihago yathā || 19 ||

English

It is driven by desires like a beast tied to a rope. It resides within the body like a bird in a cage.

हिन्दी

यह इच्छाओं से चलाया जाता है जैसे रस्सी से बंधा पशु। यह शरीर के अंदर रहता है जैसे पिंजरे में पक्षी।

20

स कालदेशतो देहाज्जर्जरत्वमुपागतात् | वासनावशतो याति प्लक्षपर्णाद्रसो यथा || २० ||

sa kāladeśato dehājjjarjaratvamupāgatāt | vāsanāvaśato yāti plakṣaparṇādraso yathā || 20 ||

English

Due to the influence of time and place, it becomes weakened from the body. Driven by desires, it goes like the sap from a fig leaf.

हिन्दी

समय और स्थान के प्रभाव से, यह शरीर से कमजोर हो जाता है। इच्छाओं से चलाया जाता है, यह पिपल के पत्ते से रस की तरह चला जाता है।

21

श्रोत्रं चक्षुः स्पर्शनं च रसनं घ्राणमेव चगृहीत्वैतानि संयाति वायुर्गन्धानिवाशयात् || २१ ||

śrotraṃ cakṣuḥ sparśanaṃ ca rasanaṃ ghrāṇameva cagṛhītvaitāni saṃyāti vāyurgandhānivāśayāt || 21 ||

English

The wind, taking the senses of hearing, sight, touch, taste, and smell, departs from the body, just as it carries the scent from flowers.

हिन्दी

वायु, श्रवण, दृष्टि, स्पर्श, रस और घ्राण इन्द्रियों को लेकर, शरीर से निकल जाती है, जैसे कि वह फूलों से सुगंध लेकर जाती है।

22

वासनावत्त्वमेवास्य देहो नेतरयुक्तिजःक्षीयते वासनात्यागे क्षीणे भवति तत्पदम् || २२ ||

vāsanāvattvamevāsya deho netarayuktijaḥkṣīyate vāsanātyāge kṣīṇe bhavati tatpadam || 22 ||

English

The body is indeed due to the influence of impressions. It does not arise from other logical reasons. It perishes when the impressions are given up, and upon their exhaustion, one attains that state.

हिन्दी

शरीर वास्तव में संस्कारों के प्रभाव से होता है। यह दूसरे तर्कसंगत कारणों से नहीं उत्पन्न होता। जब संस्कारों का त्याग होता है, तब यह नष्ट हो जाता है, और उनके खत्म होने पर, वह उस अवस्था को प्राप्त करता है।

23

वासनावान्परापुष्टो भूत्वा भ्राम्यति योनिषुजीवो भ्रमभराभारो मायापुरुषको यथा || २३ ||

vāsanāvānparāpuṣṭo bhūtvā bhrāmyati yoniṣujīvo bhramabharābhāro māyāpuruṣako yathā || 23 ||

English

Being fully nourished by impressions, the individual soul wanders in various wombs, burdened by the weight of delusion, like an illusory person.

हिन्दी

संस्कारों से पूर्ण रूप से पोषित होकर, जीवात्मा विभिन्न योनियों में भटकता है, भ्रम के भार से बोझिल, जैसे कि एक मायावी व्यक्ति।

24

अक्षस्वभावानखिलाञ्छरीराद्वासनावशःजीवो गृहीत्वा संयाति पुष्पाद्गन्धमिवानिलः || २४ ||

akṣasvabhāvānakhilāñcharīrādvāsanāvaśaḥjīvo gṛhītvā saṃyāti puṣpādgandhamivānilaḥ || 24 ||

English

The individual soul, under the influence of impressions, takes all bodies of various natures and departs, just as the wind carries the scent from flowers.

हिन्दी

संस्कारों के प्रभाव में, जीवात्मा विभिन्न प्रकृति के सभी शरीरों को लेकर निकल जाता है, जैसे कि वायु फूलों से सुगंध लेकर जाती है।

25

देहो निस्पन्दतामेति जीवे कौन्तेय निर्गतेनिस्पन्दावयवाभोगः शान्तवात इव द्रुमः || २५ ||

deho nispandatāmeti jīve kaunteya nirgatenispandāvayavābhogaḥ śāntavāta iva drumaḥ || 25 ||

English

The body becomes motionless when the individual soul departs, O Kaunteya, just as a tree becomes still when the wind ceases.

हिन्दी

जब जीवात्मा निकल जाता है, हे कुन्तीपुत्र, शरीर निश्चल हो जाता है, जैसे कि पेड़ तब शांत हो जाता है जब वायु रुक जाती है।

26

अचेष्टं छेदभेदादिदोषैरायात्यदृश्यताम् | मृत इत्युच्यते तेन देहो विगतजीवितः || २६ ||

acēṣṭaṃ chēdabhēdādidōṣairāyātyadṛśyatām | mṛta ityucyatē tēna dēhō vigatajīvitaḥ || 26 ||

English

When the body becomes inactive and is afflicted by decay, disintegration, and other defects, it becomes invisible and is called dead, devoid of life.

हिन्दी

जब शरीर निष्क्रिय हो जाता है और खंडित, विखंडित आदि दोषों से ग्रस्त हो जाता है, तो वह अदृश्य हो जाता है और मृत कहलाता है, जीवन से रहित।

27

स जीवः प्राणमूर्तिः खे यत्र यत्रावतिष्ठते | तं तं स्ववासनाभ्यासात्पश्यत्याकारमाततम् || २७ ||

sa jīvaḥ prāṇamūrtiḥ khē yatra yatrāvatiṣṭhatē | taṃ taṃ svavāsanābhyāsātpasyatyākāramātatam || 27 ||

English

That life force, the embodiment of vitality, wherever it resides in the sky, it perceives various forms according to its own impressions and practices.

हिन्दी

वह जीव, प्राण का स्वरूप, जहाँ-जहाँ आकाश में स्थित होता है, वहाँ-वहाँ अपनी वासनाओं और अभ्यास के अनुसार विभिन्न आकारों को देखता है।

28

अयं देहो हि जीवेन त्वसन्नेवावलोकितः | अस्य नाशे त्वमप्येवं पश्य मा वा सुषुप्तवत् || २८ ||

ayaṃ dēhō hi jīvēna tvāsannēvāvalōkitaḥ | asya nāśē tvamapyēvaṃ paśya mā vā suṣuptavat || 28 ||

English

This body is indeed seen as if lifeless by the life force. Upon its destruction, you too will see or not see, as if in deep sleep.

हिन्दी

यह शरीर जीवन शक्ति द्वारा निर्जीव के समान देखा जाता है। इसके नाश पर, आप भी गहरी नींद के समान देखेंगे या नहीं देखेंगे।

29

यथैव पश्यत्याकारांस्तेषां नाशांस्तथैव सः | आदिसर्गे भावनया किलैष्वेवं विभावतः || २९ ||

yathaiva paśyatyākārāṃstēṣāṃ nāśāṃstathaiva saḥ | ādisargē bhāvanayā kilaēṣvēvaṃ vibhāvataḥ || 29 ||

English

Just as one perceives forms and their destruction, so does one meditate on them in the original creation through imagination.

हिन्दी

जैसे कोई आकारों और उनके नाश को देखता है, वैसे ही वह मूल सृष्टि में कल्पना द्वारा उन पर ध्यान करता है।

30

झटित्युद्भवकाले हि यद्यथा दृश्यते पुरः | आनिपातं तदेवास्या अविनाभाविसंविदः || ३० ||

jhaṭityudbhavakālē hi yadyathā dṛśyatē puraḥ | ānipātaṃ tadēvāsyā avinābhāvisaṃvidaḥ || 30 ||

English

Indeed, whatever appears suddenly at the time of manifestation, that itself is the inevitable perception of the eternal consciousness.

हिन्दी

वास्तव में, जो भी अचानक प्रकट होने के समय प्रकट होता है, वही सनातन चेतना की अनिवार्य अनुभूति है।

31

प्राक्तनं वासनामूलं पुरुषार्थेन जीयते | यत्नेनाद्यतनेनाशु ह्यस्तनायतनं यथा || ३१ ||

prāktanaṃ vāsanāmūlaṃ puruṣārtheṇa jīyate | yatnenādyatanenāśu hyastanāyatanaṃ yathā || 31 ||

English

The past tendencies rooted in desires are conquered by human effort | Just as a present effort quickly removes the past abode

हिन्दी

प्राक्तन वासनाओं को पुरुषार्थ से जीता जाता है | जैसे वर्तमान प्रयास से शीघ्र ही पुराना आश्रय हट जाता है

32

य एव पुरुषार्थेन दृष्टो बलवता क्षणात् | पूर्वोत्तरविशेषांशः स एव जयति स्फुटम् || ३२ ||

ya eva puruṣārtheṇa dṛṣṭo balavatā kṣaṇāt | pūrvottaraviśeṣāṃśaḥ sa eva jayati sphuṭam || 32 ||

English

The one who is seen with strong human effort in an instant | That very one clearly conquers the distinctions of past and future

हिन्दी

जो बलवान पुरुषार्थ से क्षणभर में देखा जाता है | वही स्पष्ट रूप से पूर्व और उत्तर के विशेष भागों को जीतता है

33

अपि स्फुटति विन्ध्याद्रौ वाति वा प्रलयानिले | पौरुषं हि यथाशास्त्रमतस्त्याज्यं न धीमता || ३३ ||

api sphuṭati vindhyādrau vāti vā pralayānile | pauruṣaṃ hi yathāśāstramatastyājyaṃ na dhīmatā || 33 ||

English

Even if the Vindhya mountain splits or the wind of destruction blows | The wise one should not abandon human effort as per the scriptures

हिन्दी

चाहे विंध्य पर्वत फट जाए या प्रलय की हवा चले | बुद्धिमान व्यक्ति को शास्त्रानुसार पुरुषार्थ को नहीं छोड़ना चाहिए

34

नरकस्वर्गसर्गादिवासनावशतोऽभितः | प्रपश्यति चिराभ्यस्तं जीवो जरठमोहधीः || ३४ ||

narakasvargasargādivāsanāvaśato'bhitaḥ | prapaśyati cirābhyastaṃ jīvo jarathamohadhīḥ || 34 ||

English

Due to the influence of tendencies towards hell, heaven, and creation | The living being with a mind clouded by old age and delusion sees long-practiced habits

हिन्दी

नरक, स्वर्ग और सृष्टि की वासनाओं के प्रभाव से | बुढ़ापे और भ्रम से धुंधली बुद्धि वाला जीव लंबे समय से अभ्यास की गई आदतों को देखता है

35

अर्जुन उवाच | नरकस्वर्गसर्गादिसंभ्रमेषु जगत्पते | किमस्य कारणं ब्रूहि जीवस्य जगतः स्थितेः || ३५ ||

arjuna uvāca | narakasvargasargādisaṃbhremeṣu jagatpate | kimasya kāraṇaṃ brūhi jīvasya jagataḥ sthiteḥ || 35 ||

English

Arjuna said | O Lord of the universe, what is the cause of the confusion regarding hell, heaven, and creation in the existence of the living being?

हिन्दी

अर्जुन ने कहा | हे जगत्पते, नरक, स्वर्ग और सृष्टि के भ्रम का कारण क्या है जीव के अस्तित्व में?

36

श्रीभगवानुवाच | स्वप्नोपमाना तेनेह श्रेयसे वासना क्षयः | चिराभ्यासवशात्प्रौढा संसारभ्रमकारिणी || ३६ ||

śrībhagavānuvāca | svapnopamānā teneha śreyase vāsanā kṣayaḥ | cirābhyāsavaśātprauḍhā saṃsārabhramakāriṇī || 36 ||

English

The Supreme Lord said: Like a dream, the desires born of long-practiced habits are the cause of the world's delusion and lead to the destruction of the self.

हिन्दी

श्री भगवान ने कहा: स्वप्न के समान, लंबे समय से अभ्यास के कारण प्रबल हुए वासनाएँ संसार के भ्रम का कारण हैं और आत्मा के क्षय को ले जाती हैं।

37

अर्जुन उवाच | किमुत्था देवदेवेश क्षीयते वासना कथम् | श्रीभगवानुवाच | मौर्ख्यमोहसमुत्थाना त्वनात्मन्यात्मभावना | आत्मज्ञानान्महाबोधाद्विलयं याति वासना || ३७ ||

arjuna uvāca | kimutthā devadeveśa kṣīyate vāsanā katham | śrībhagavānuvāca | maurkhyamohasamutthānā tvānātmanyātmabhāvanā | ātmajñānānmahābodhādvilayaṃ yāti vāsanā || 37 ||

English

Arjuna said: O Lord of the gods, how does the desire dissolve? The Supreme Lord said: Born of ignorance and delusion, the identification with the non-self leads to the dissolution of desires through the great awakening of self-knowledge.

हिन्दी

अर्जुन ने कहा: हे देवों के देव, वासना कैसे क्षीण होती है? श्री भगवान ने कहा: मूर्खता और मोह से उत्पन्न होने वाली अनात्म में आत्मभावना आत्मज्ञान से महाबोध के द्वारा वासना के विलय को ले जाती है।

38

भावितात्मासि कौन्तेय सत्यं विज्ञातवानसि | अयं सोहं जना एते मयेति त्यज वासनाम् || ३८ ||

bhāvitātmāsi kaunteya satyaṃ vijñātavānasi | ayaṃ sohaṃ janā ete mayeti tyaja vāsanām || 38 ||

English

O Kaunteya, you are a realized soul, and you have truly understood. Give up the desires by realizing 'I am He, these are the people, and they are mine.'

हिन्दी

हे कौन्तेय, तुम एक आत्मसाक्षात्कारी हो और तुमने सचमुच समझ लिया है। 'मैं वह हूँ, ये लोग हैं, और ये मेरे हैं' कहकर वासनाओं को त्याग दो।

39

अर्जुन उवाच | वासनाविलये जीवो विलीनो भवति स्वयम् | यो हि यत्सत्तयोच्छूनस्तन्नाशात्स विलीयते || ३९ ||

arjuna uvāca | vāsanāvilaye jīvo vilīno bhavati svayam | yo hi yatsattayocchūnastannāśātsa vilīyate || 39 ||

English

Arjuna said: When desires dissolve, the individual soul merges into the Supreme. Whatever entity is destroyed, that entity dissolves.

हिन्दी

अर्जुन ने कहा: जब वासनाएँ विलीन हो जाती हैं, तब जीव स्वयं परमात्मा में विलीन हो जाता है। जो भी वस्तु नष्ट होती है, वह विलीन हो जाती है।

40

जीवे विलयमायाते देशकालान्यथाकृतौ | कोऽसौ भाजनतामेति जन्मनो मरणस्य च || ४० ||

jīve vilayamāyāte deśakālānyathākṛtau | ko'sau bhājanatāmeti janmano maraṇasya ca || 40 ||

English

When the individual soul merges, there is a change in time and place. Who then experiences birth and death?

हिन्दी

जब जीव विलीन हो जाता है, तब स्थान और समय में परिवर्तन होता है। फिर जन्म और मृत्यु का अनुभव किसने किया?

41

श्रीभगवानुवाच | स्वयं कल्पितसंकल्पमात्मरूपं यदाविलम् | तदेव वासनाकारं जीवं विद्धि महामते || ४१ ||

śrībhagavānuvāca | svayaṃ kalpitasaṃkalpamātmarūpaṃ yadāvilam | tadeva vāsanākāraṃ jīvaṃ viddhi mahāmate || 41 ||

English

The Supreme Lord said: The form of the self that is imagined and conceived is indeed the individual soul, O wise one.

हिन्दी

श्री भगवान् ने कहा: जो स्वयं कल्पित संकल्प आत्मरूप है, वही वासनाकार जीव है, हे महामते।

42

अनायत्तमसंकल्पमात्मरूपं यदव्ययम् | प्रबोधाद्वासनामुक्तं तन्मोक्षं विद्धि भारत || ४२ ||

anāyattamasaṅkalpamātmarūpaṃ yadavyayam | prabodhādvāsanāmuktaṃ tanmokṣaṃ viddhi bhārata || 42 ||

English

That which is unattached, without imagination, and imperishable is the true form of the self. Know that liberation from desires through awakening is true liberation, O Arjuna.

हिन्दी

जो अनासक्त, कल्पना रहित और अविनाशी है, वही आत्मरूप है। जागरूकता से वासनाओं से मुक्ति ही मोक्ष है, हे अर्जुन।

43

जीवन्नेव महाबाहो तत्त्वं प्रेक्ष यथास्थितम् | वासनावागुरोन्मुक्तो मुक्त इत्यभिधीयते || ४३ ||

jīvanneva mahābāho tattvaṃ prekṣa yathāsthitam | vāsanāvāguronmukto mukta ityabhidhīyate || 43 ||

English

O mighty-armed one, perceive the truth as it is while living. One who is freed from the bondage of desires is said to be liberated.

हिन्दी

हे महाबाहो, जीवन में ही सत्य को जैसा है वैसा देखो। जो वासनाओं से मुक्त हो जाता है, उसे मुक्त कहा जाता है।

44

यो न निर्वासनो नूनं सर्वधर्मपरोऽपि सः | सर्वज्ञोऽप्यभितो बद्धः पञ्जरस्थो यथा खगः || ४४ ||

yo na nirvāsano nūnaṃ sarvadharmaparo’pi saḥ | sarvajño’pyabhito baddhaḥ pañjarastho yathā khagaḥ || 44 ||

English

One who is not free from desires, even if devoted to all duties and knowledgeable, is bound like a bird in a cage.

हिन्दी

जो वासनाओं से मुक्त नहीं है, वह चाहे सभी धर्मों में तत्पर हो और सर्वज्ञ हो, फिर भी वह पिंजरे में बंद पक्षी की तरह बंधन में है।

45

दुर्दर्शनस्य गगने शिखिपिच्छिकेव सूक्ष्मा परिस्फुरति यस्य तु वासनान्तः | मुक्तः स एव भवतीह हि वासनैव बन्धो न यस्य ननु तत्क्षय एव मोक्षः || ४५ ||

durdarśanasya gagane śikhipicchikeva sūkṣmā parisphurati yasya tu vāsanāntaḥ | muktaḥ sa eva bhavatīha hi vāsanaiava bandho na yasya nanu tatkṣaya eva mokṣaḥ || 45 ||

English

Just as a subtle peacock feather shines in the vast sky, so does the subtle desire within one's heart. One who is free from desires is truly liberated. Bondage is indeed due to desires, and their destruction is liberation.

हिन्दी

जैसे विशाल आकाश में एक सूक्ष्म मोर पंख चमकता है, वैसे ही हृदय में सूक्ष्म वासना चमकती है। जो वासनाओं से मुक्त है, वही सच्चे अर्थों में मुक्त है। बंधन वासनाओं के कारण है, और उनका नाश ही मोक्ष है।

← Chapter 54Chapter 56 →