Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 54 — 38 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीभगवानुवाच | भूय एव महाबाहो श्रृणु मे परमं वचः | यत्तेऽहं प्रीयमाणाय वक्ष्यामि हितकाम्यया || १ ||

śrībhagavānuvāca | bhūya eva mahābāho śṛṇu me paramaṃ vacaḥ | yatte'haṃ prīyamāṇāya vakṣyāmi hitakāmyayā || 1 ||

English

The Blessed Lord said: Again, O mighty-armed Arjuna, listen to My supreme word, which I shall speak to you, who are beloved, for your benefit.

हिन्दी

श्री भगवान ने कहा: हे महाबाहो अर्जुन, फिर से मेरे परम वचन को सुनो, जो मैं तुम्हारे हित के लिए तुमसे कहूंगा।

2

मात्रास्पर्शा हि कौन्तेय शीतोष्णसुखदुःखदाः | आगमापायिनो नित्यास्तांस्तितिक्षस्व भारत || २ ||

mātrāsparśā hi kaunteya śītoṣṇasukhaduḥkhadāḥ | āgamāpāyino nityāstāṃstitikṣasva bhārata || 2 ||

English

O son of Kunti, the non-permanent appearance of happiness and distress, and their disappearance in due course, are like the appearance and disappearance of winter and summer seasons. They arise from sense perception, O scion of Bharata, and one must learn to tolerate them without being disturbed.

हिन्दी

हे कुंतीपुत्र, सुख-दुःख का आना-जाना ऋतुओं के समान है, जो आती-जाती रहती हैं। ये इंद्रियों के स्पर्श से उत्पन्न होते हैं, हे भारतवंशी, इन्हें सहन करना चाहिए।

3

ते तु नैकात्मनश्चान्ये क्वाऽतो दुःखं क्व वा सुखम् | अनाद्यन्तेऽनवयवे कुतः पूरणखण्डने || ३ ||

te tu naikātmanaścānye kvā'to duḥkhaṃ kva vā sukham | anādyante'navayave kutaḥ pūraṇakhaṇḍane || 3 ||

English

O son of Pritha, the contact between the senses and the sense objects gives rise to cold and heat, pleasure and pain. They come and go, being temporary. One must endure them, for they are born of desire.

हिन्दी

हे पृथापुत्र, इंद्रियों और इंद्रियों के विषयों का संपर्क ठंड और गर्मी, सुख और दुःख उत्पन्न करता है। ये आते-जाते रहते हैं, अस्थायी हैं। इन्हें सहन करना चाहिए, क्योंकि ये इच्छा से उत्पन्न होते हैं।

4

संस्थिता स्पर्शमात्राख्या मात्रास्पर्शभ्रमात्मकः | समदुःखसुखो धीरः सोऽमृतत्वाय कल्पते || ४ ||

saṃsthitā sparśamātrākhyā mātrāsparśabhramātmakaḥ | samaduḥkhasukho dhīraḥ so'mṛtatvāya kalpate || 4 ||

English

Those who are steadfast in their determination for self-realization can endure such fleeting perceptions and remain undisturbed, for they are free from illusion. They are eligible for liberation.

हिन्दी

जो आत्म-ज्ञान के लिए दृढ़ संकल्प रखते हैं, वे ऐसी चंचल अनुभूतियों को सहन कर सकते हैं और विचलित नहीं होते, क्योंकि वे भ्रम से मुक्त हैं। वे मुक्ति के योग्य हैं।

5

सर्वत्वादात्मनश्चैते सुभेदाः संस्थिता इव | असद्रूपास्त्वसद्रूपं कथं सोढुं न शक्यते || ५ ||

sarvatvādātmanaścaita subhedāḥ saṃsthitā iva | asadrūpāstvasadrūpaṃ kathaṃ soḍhuṃ na śakyate || 5 ||

English

The embodied soul is the cause of the experiences of the material body. Therefore, O Arjuna, you should not be disturbed by the dualities of pleasure and pain, which are like dreams.

हिन्दी

आत्मा ही शरीर की अनुभूतियों का कारण है। इसलिए, हे अर्जुन, तुम्हें सुख-दुःख की द्वैत अनुभूतियों से, जो स्वप्न के समान हैं, विचलित नहीं होना चाहिए।

6

मनागपि न विद्यन्ते सुखदुःखे तु सर्वशः | सर्वत्वादात्मतत्त्वस्य सत्ता कथमनात्मनः || ६ ||

manāgapi na vidyante sukhaduḥkhe tu sarvaśaḥ | sarvatvādātmatattvasya sattā kathamanātmanaḥ || 6 ||

English

Even in the mind, happiness and sorrow do not exist at all. How can there be existence of the non-self when the true nature of the self is omnipresent?

हिन्दी

मन में भी सुख-दुःख कहीं नहीं होते | आत्मतत्त्व की सर्वव्यापकता के कारण अनात्म की सत्ता कैसे हो सकती है?

7

नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः | नास्त्येव सुखदुःखादि परमात्मास्ति सर्वगः || ७ ||

nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ | nāstyeva sukhaduḥkhādi paramātmāsti sarvagaḥ || 7 ||

English

There is no existence of the non-existent, nor is there non-existence of the existent. Indeed, there is no such thing as happiness and sorrow; the Supreme Self is omnipresent.

हिन्दी

असत की कोई सत्ता नहीं है, न ही सत की कोई असत्ता है | वास्तव में, सुख-दुःख जैसा कुछ नहीं है; परमात्मा सर्वव्यापी है |

8

सत्त्वासत्त्वमती त्यक्त्वा चैतयोर्जगदात्मनोः | त्यक्त्वा न किंचिन्मध्ये च शेषे बद्धपदो भव || ८ ||

sattvāsattvamatī tyaktvā caitayorjagadātmanoḥ | tyaktvā na kiñcinmadhye ca śeṣe baddhapado bhava || 8 ||

English

Abandoning the concepts of existence and non-existence of the world and the self, and abandoning everything in between, remain in the bound state.

हिन्दी

संसार और आत्मा की सत्ता और असत्ता की अवधारणाओं को त्यागकर, और बीच में सब कुछ त्यागकर, बंधन में रहो |

9

न हृष्यति सुखैरात्मा दुःखैर्ग्लायति नोऽर्जुन | दृश्यदृक्वेतनात्मापि शरीरान्तर्गतोऽपि सन् || ९ ||

na hṛṣyati sukhairātmā duḥkhairglāyati no'rjuna | dṛśyadṛkvetanātmāpi śarīrāntargato'pi san || 9 ||

English

The self does not rejoice in happiness nor laments in sorrow, O Arjuna. Even though it is within the body, it remains the seer of the seen, the self.

हिन्दी

आत्मा सुख में प्रसन्न नहीं होता और दुःख में शोक नहीं करता, हे अर्जुन | यद्यपि यह शरीर के अंदर है, फिर भी यह दृश्य का द्रष्टा, आत्मा ही है |

10

जडं चित्तादि दुःखस्य भाजनं देहतां गतम् | न चैतस्मिन्क्षते क्षीणे किंचिदेवात्मनः क्षतम् || १० ||

jaḍaṃ cittādi duḥkhasya bhājanaṃ dehatāṃ gatam | na caitasmin kṣate kṣīṇe kiñcidevātmanaḥ kṣatam || 10 ||

English

The inert mind and other faculties are the receptacles of sorrow, having taken the form of the body. When these are destroyed, nothing of the self is harmed.

हिन्दी

जड़ मन और अन्य इंद्रियाँ दुःख के भाजन हैं, जो शरीर का रूप धारण कर लेते हैं | जब ये नष्ट हो जाते हैं, तब आत्मा का कुछ भी नुकसान नहीं होता |

11

जडं देहादि दुःखादेर्यदिदं भोक्तृसंस्थितम् | तन्मायाभ्रममेवाङ्ग विद्ध्यबोधवशोत्थितम् || ११ ||

jaḍaṃ dehādi duḥkhāderyadidaṃ bhoktṛsaṃsthitam | tanmāyābhramamevāṅga viddhyabodhavaśotthitam || 11 ||

English

The inert body and other objects, as well as the sorrows and other experiences, are perceived by the experiencer. Know that all these are merely illusions arising from ignorance.

हिन्दी

जड़ देह और अन्य चीजें, साथ ही दुःख और अन्य अनुभव भोक्ता द्वारा अनुभव किए जाते हैं। जान लो कि ये सभी अज्ञान से उत्पन्न माया के भ्रम मात्र हैं।

12

न किंचिदेव देहादि न च दुःखादि विद्यते | आत्मनो यत्पृथग्भूतं किं केनातोऽनुभूयते || १२ ||

na kiṃcideva dehādi na ca duḥkhādi vidyate | ātmano yatpṛthagbhūtaṃ kiṃ kenāto'nubhūyate || 12 ||

English

There is nothing such as the body and other objects, nor is there any sorrow or other experiences. What is separate from the Self, by whom and how is it experienced?

हिन्दी

देह और अन्य वस्तुएं और दुःख और अन्य अनुभव कुछ भी नहीं हैं। आत्मा से अलग जो है, उसे किसने और कैसे अनुभव किया है?

13

यदिदं कथयाम्यत्र तेनैवातो विनश्यति | भ्रान्तिर्दुःखमबोधोत्था सम्यग्बोधेन भारत || १३ ||

yadidaṃ kathayāmyatra tenaivāto vinaśyati | bhrāntirduḥkhamabodhothā samyagbodhena bhārata || 13 ||

English

Whatever I am saying here, by that very knowledge, the illusion of sorrow arising from ignorance is destroyed. O Bharata, through right knowledge, the delusion of sorrow is dispelled.

हिन्दी

जो कुछ मैं यहां कह रहा हूँ, उसी ज्ञान से अज्ञान से उत्पन्न दुःख का भ्रम नष्ट हो जाता है। हे भारत, सही ज्ञान से दुःख का भ्रम दूर हो जाता है।

14

यथा रज्ज्वामहिभयं बोधान्नश्यत्यबोधजम् | तथा देहादिदुःखादि बोधान्नश्यत्यबोधजम् || १४ ||

yathā rajjvāmahibhayaṃ bodhānnaśyatyabodhajam | tathā dehādiduḥkhādi bodhānnaśyatyabodhajam || 14 ||

English

Just as the fear of a snake arising from the misperception of a rope is dispelled by right knowledge, so too the misperception of the body and other objects, as well as sorrow and other experiences, is dispelled by right knowledge.

हिन्दी

जैसे रस्सी को साँप समझने से उत्पन्न भय सही ज्ञान से दूर हो जाता है, उसी प्रकार देह और अन्य वस्तुओं, साथ ही दुःख और अन्य अनुभवों का भ्रम सही ज्ञान से दूर हो जाता है।

15

विष्वग्विश्वमजं ब्रह्म न नश्यति न जायते | इति सत्यं परं विद्धि बोधः परम एष सः || १५ ||

viṣvagviśvamajaṃ brahma na naśyati na jāyate | iti satyaṃ paraṃ viddhi bodhaḥ parama eṣa saḥ || 15 ||

English

The all-pervading, eternal Brahman neither perishes nor is born. Know this to be the supreme truth. This knowledge is the ultimate.

हिन्दी

सर्वव्यापी, अजन्मा ब्रह्म न नष्ट होता है न जन्म लेता है। यह परम सत्य है, जान लो। यह ज्ञान सर्वोच्च है।

16

ब्रह्माम्बुधौ तरङ्गत्वं किंचिद्भूत्वा विलीयते | ब्रह्मावर्ते स्फुरस्यद्य ब्रह्मैवासि निरामयम् || १६ ||

brahmāmbudhau taraṅgatvaṃ kiṃcidbhūtvā vilīyate | brahmāvarte sphurasya dyabrahmaivāsi nirāmayam || 16 ||

English

In the ocean of Brahman, the wave-like individual self merges and becomes one with Brahman, which is free from all impurities.

हिन्दी

ब्रह्म के समुद्र में, तरंग के समान व्यक्तिगत आत्मा विलीन हो जाता है और ब्रह्म के समान हो जाता है, जो सभी दोषों से मुक्त है।

17

यावत्कालक्रियादेशास्त्वमहंसैनिका इव | ब्रह्मणीव परिस्पन्दा नात्र स्तः सदसद्भ्रमौ || १७ ||

yāvatkālakriyādeśāstvamahaṃsainikā iva | brahmaṇīva parispandā nātra staḥ sadasadbhramau || 17 ||

English

As long as there are time, action, and place, you and I are like soldiers. Like Brahman, there is no confusion of reality and unreality here.

हिन्दी

जब तक समय, क्रिया और स्थान हैं, तुम और मैं सैनिकों के समान हैं। ब्रह्म की तरह, यहाँ वास्तविकता और अवास्तविकता का कोई भ्रम नहीं है।

18

जहि मानं मदं शोकं भयमीहां सुखासुखे | द्वैतमेतदसद्रूपमेकः सद्रूपवान्भव || १८ ||

jahi mānaṃ madaṃ śokaṃ bhayamīhāṃ sukhāsukhe | dvaitametadasadrūpamekaḥ sadrūpavānbhava || 18 ||

English

Abandon pride, arrogance, sorrow, fear, and the desire for pleasure and pain. This duality is unreal; become one with the true nature of Brahman.

हिन्दी

गर्व, अहंकार, दुःख, भय, और सुख-दुःख की इच्छा को त्याग दो। यह द्वैत अवास्तविक है; ब्रह्म के सच्चे स्वरूप के साथ एक हो जाओ।

19

पुरुषाक्षौहिणीनां च क्षयेणानुभवात्मना | ब्रह्मणा बृहितं शुद्धं ब्रह्म ब्रह्ममयं कुरु || १९ ||

puruṣākṣauhiṇīnāṃ ca kṣayeṇānubhavātmanā | brahmaṇā bṛhitaṃ śuddhaṃ brahma brahmamayaṃ kuru || 19 ||

English

With the destruction of the multitude of individual selves, experience the expansive and pure Brahman. Make everything Brahman.

हिन्दी

व्यक्तिगत आत्माओं की बहुता के विनाश के साथ, विशाल और शुद्ध ब्रह्म का अनुभव करो। सब कुछ ब्रह्म बनाओ।

20

असंविदन्सुखं दुःखं लाभालाभौ जयाजयौ | शुद्धं ब्रह्मैकतां गच्छ ब्रह्माब्धिस्त्वं हि भारत || २० ||

asaṃvidasukhaṃ duḥkhaṃ lābhālābhau jayājayau | śuddhaṃ brahmaikatāṃ gaccha brahmābdhistvaṃ hi bhārata || 20 ||

English

Without distinguishing between pleasure and pain, gain and loss, victory and defeat, attain the pure unity of Brahman. You are indeed the ocean of Brahman, O Bharata.

हिन्दी

सुख-दुःख, लाभ-हानि, विजय-पराजय के भेद किए बिना, शुद्ध ब्रह्म की एकता प्राप्त करो। तुम वास्तव में ब्रह्म के समुद्र हो, हे भारत।

21

लाभालाभसमो भूत्वा भूत्वा नूनं न किंचन | खण्डवात इवास्पन्दी प्रकृतं कार्यमाचर || २१ ||

lābhālābhasamo bhūtvā bhūtvā nūnaṃ na kiṃcana | khaṇḍavāta ivāspandī prakṛtaṃ kāryamācara || 21 ||

English

Being indifferent to gain and loss, perform your duty with equanimity, like a flickering lamp in a windless place.

हिन्दी

लाभ और हानि को समान समझकर, निष्काम भाव से अपना कर्तव्य निभाओ, जैसे हवा न होने पर दीपक की लौ स्थिर होती है।

22

यत्करोषि यदश्नासि यज्जुहोषि ददासि यत् | यत्करिष्यसि कौन्तेय तदात्मेति स्थिरो भव || २२ ||

yatkaroṣi yadaśnāsi yajjuhosi dadāsi yat | yatkariṣyasi kaunteya tadātmeti sthiro bhava || 22 ||

English

Whatever you do, whatever you eat, whatever you offer, whatever you give, whatever you will do, O Arjuna, do it as an offering to the Self, be steadfast.

हिन्दी

जो कुछ भी तुम करते हो, जो कुछ भी खाते हो, जो कुछ भी अर्पण करते हो, जो कुछ भी दान करते हो, जो कुछ भी करोगे, हे अर्जुन, उसे आत्मा को अर्पण करके करो, स्थिर रहो।

23

यन्मयो यो भवत्यन्तः स तदाप्नोत्यसंशयम् | ब्रह्मसत्यमवाप्तुं त्वं ब्रह्मसत्यमयो भव || २३ ||

yanmayo yo bhavatyantaḥ sa tadāpnotyasaṃśayam | brahmasatyamavāptuṃ tvaṃ brahmasatyamayo bhava || 23 ||

English

Whatever one meditates upon with a pure mind, that one attains without doubt. To attain the truth of Brahman, become one with the truth of Brahman.

हिन्दी

जिस पर कोई शुद्ध मन से ध्यान करता है, उसे वह निश्चित रूप से प्राप्त करता है। ब्रह्म की सत्यता को प्राप्त करने के लिए, ब्रह्म की सत्यता से एक हो जाओ।

24

अनपेक्षफलं ब्रह्म भूत्वा ब्रह्मेति भावितम् | क्रियते केवलं कर्म ब्रह्मज्ञेन यथागतम् || २४ ||

anapekṣaphalaṃ brahma bhūtvā brahmeti bhāvitam | kriyate kevalaṃ karma brahmajñena yathāgatam || 24 ||

English

Becoming one with Brahman, without expectation of results, the knower of Brahman performs actions as they come.

हिन्दी

ब्रह्म के साथ एक होकर, फल की अपेक्षा किए बिना, ब्रह्मज्ञानी जैसे कर्म आते हैं वैसे ही कर्म करता है।

25

कर्मण्यकर्म यः पश्यत्यकर्मणि च कर्म यः | स बुद्धिमान्मनुष्येषु स चोक्तः कृत्स्नकर्मकृत् || २५ ||

karmaṇyakarma yaḥ paśyatyakarmaṇi ca karma yaḥ | sa buddhimānmanuṣyeṣu sa coktaḥ kṛtsnakarmakṛt || 25 ||

English

One who sees inaction in action and action in inaction is wise among humans and is said to be a performer of all actions.

हिन्दी

जो कर्म में अकर्म और अकर्म में कर्म देखता है, वह मनुष्यों में बुद्धिमान है और सभी कर्मों का कर्ता कहलाता है।

26

मा कर्मफलहेतुर्भूर्मा ते सङ्गोऽस्त्वकर्मणि | योगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनंजय || २६ ||

mā karmaphalaheturbhūrmā te saṅgo'stvakarmaṇi | yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā dhanaṃjaya || 26 ||

English

You have the right to work, but never to the fruit of work. You should never engage in action for the sake of reward, nor should you long for inaction.

हिन्दी

तुम्हारा कर्म करने का अधिकार है, परन्तु कर्मफल का नहीं। तुम कभी भी पुरस्कार के लिए कार्य में लगे नहीं रहना चाहिए, न ही अकर्मण्यता की इच्छा करनी चाहिए।

27

कर्मासक्तिमनाश्रित्य तथा नाश्रित्य मूढताम् | नैष्कर्म्यमप्यनाश्रित्य समस्तिष्ठ यथास्थितम् || २७ ||

karmāsaktim anāśritya tathā nāśritya mūḍhatām | naiṣkarmyam apy anāśritya samastiṣṭha yathāsthitam || 27 ||

English

Perform your duty calmly, abandoning all attachment to success or failure. Such evenness of mind is called yoga.

हिन्दी

अपना कर्तव्य शांति से करो, सफलता या असफलता की आसक्ति को छोड़कर। ऐसा मन का समत्व ही योग कहलाता है।

28

त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः | कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किंचित्करोति सः || २८ ||

tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ nityatṛpto nirāśrayaḥ | karmaṇyabhipravṛtto'pi naiva kiṃcit karoti saḥ || 28 ||

English

Abandoning attachment to the fruits of action, ever content, and without dependence, even while engaged in action, he does not do anything at all.

हिन्दी

कर्म के फल से आसक्ति छोड़कर, सदा संतुष्ट और निर्भरता से मुक्त, कर्म में लगे हुए भी वह कुछ भी नहीं करता।

29

आसक्तिमाहुः कर्तृत्वमकर्तुरपि तद्भवेत् | मौर्ख्ये स्थिते हि मनसि तस्मान्मौर्ख्यं परित्यजेत् || २९ ||

āsaktimāhuḥ kartṛtvam akartur api tad bhavet | maurkhye sthite hi manasi tasmān maurkhyam parityajet || 29 ||

English

Attachment is said to be the cause of doership, even for the non-doer. When the mind is attached to foolishness, one should abandon that foolishness.

हिन्दी

आसक्ति कही जाती है कर्तृत्व की वजह, चाहे वह कर्ता न हो। जब मन मूर्खता में लगा हो, तो उस मूर्खता को छोड़ देना चाहिए।

30

परं तत्त्वज्ञमाश्रित्य निरासक्तेर्महात्मनः | सर्वकर्मरतस्यापि कर्तृतोदेति न क्वचित् || ३० ||

paraṃ tattvajñam āśritya nirāsakter mahātmanaḥ | sarvakarma ratasyāpi kartṛtva udeti na kvacit || 30 ||

English

By taking refuge in the supreme knower of truth, who is free from attachment, even one who is engaged in all kinds of actions does not incur doership anywhere.

हिन्दी

सत्य के ज्ञाता परम का आश्रय लेकर, जो आसक्ति से मुक्त है, उसके द्वारा सभी प्रकार के कर्मों में लगे हुए व्यक्ति को भी कहीं भी कर्तृत्व नहीं प्राप्त होता।

31

अकर्तृत्वादभोक्तृत्वमभोक्तृत्वात्समैकता | समैकत्वादनन्तत्वं ततो ब्रह्मत्वमाततम् || ३१ ||

akartṛtvādabhoktṛtvamabhoktṛtvātsamaikatā | samaikatvādanantatvaṃ tato brahmatvamātatam || 31 ||

English

From non-doership comes non-enjoyership; from non-enjoyership comes equality; from equality comes infinitude; from infinitude comes the state of Brahman.

हिन्दी

अकर्तृत्व से अभोक्तृत्व आता है, अभोक्तृत्व से समता आती है, समता से अनन्तता आती है, और अनन्तता से ब्रह्मत्व आता है।

32

नानातामलमुत्सृज्य परमात्मैकतां गतः | कुर्वन्कार्यमकार्यं च नैव कर्ता त्वमर्जुन || ३२ ||

nānātāmalamutsṛjya paramātmaikatāṃ gataḥ | kurvankāryamakāryaṃ ca naiva kartā tvamarjuna || 32 ||

English

Having abandoned the impurity of diversity, attaining the unity of the Supreme Self, performing actions and non-actions, you are not the doer, O Arjuna.

हिन्दी

विविधता की मलिनता को त्यागकर, परमात्मा की एकता को प्राप्त कर, कर्म और अकर्म करते हुए, तुम कर्ता नहीं हो, हे अर्जुन।

33

यस्य सर्वे समारम्भाः कामसंकल्पवर्जिताः | ज्ञानाग्निदग्धकर्माणं तमाहुः पण्डितं बुधाः || ३३ ||

yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṃkalpavarjitāḥ | jñānāgnidagdhakarmāṇaṃ tamāhuḥ paṇḍitaṃ budhāḥ || 33 ||

English

One whose all endeavors are free from desire and resolution, whose actions are burned by the fire of knowledge, is called a wise person by the wise.

हिन्दी

जिसके सभी प्रयास इच्छा और संकल्प से रहित हैं, जिसके कर्म ज्ञान की अग्नि से दग्ध हैं, उसे बुद्धिमान लोग पंडित कहते हैं।

34

समः सौम्यः स्थिरः स्वस्थः शान्तः सवार्थनिस्पृहः | यस्तिष्ठति स सव्यग्रोऽप्यलमव्यग्रतां गतः || ३४ ||

samaḥ saumyaḥ sthiraḥ svasthaḥ śāntaḥ savārthanispṛhaḥ | yastiṣṭhati sa savyagro'pyalamavyagratāṃ gataḥ || 34 ||

English

One who is equanimous, gentle, steady, content, peaceful, and free from desire for personal gain, who remains steadfast, even though engaged in activities, has attained freedom from restlessness.

हिन्दी

जो समतापूर्ण, सौम्य, स्थिर, स्वस्थ, शांत, और व्यक्तिगत लाभ की इच्छा से मुक्त है, जो क्रियाओं में लगा हुआ भी स्थिर रहता है, वह अशांति से मुक्ति प्राप्त कर चुका है।

35

निर्द्वन्द्वो नित्यसत्त्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान् | यथाप्राप्तानुवर्ती त्वं भव भूषितभूतलः || ३५ ||

nirdvandvo nityasattvastho niryogakṣema ātmavān | yathāprāptānuvartī tvaṃ bhava bhūṣitabhūtalāḥ || 35 ||

English

Be free from dualities, always established in the eternal truth, without concern for gain or safety, self-possessed, following the natural course of things, and adorn the earth.

हिन्दी

द्वैतता से मुक्त, सदा सनातन सत्य में स्थित, लाभ या सुरक्षा की चिंता से रहित, आत्मसंयमी, प्राकृतिक प्रवाह का अनुसरण करने वाला, और पृथ्वी को अलंकृत करो।

36

कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन् | इन्द्रियार्थान्विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते || ३६ ||

karmeindriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran | indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate || 36 ||

English

One who restrains the organs of action but sits remembering the sense objects in the mind is called a hypocrite.

हिन्दी

जो कर्मेन्द्रियों को रोक कर मनसा इन्द्रियार्थों को स्मरण करता है, वह मिथ्याचारी कहलाता है।

37

यस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभतेऽर्जुन | कर्मेन्द्रियैः कर्मयोगमसक्तः स विशिष्यते || ३७ ||

yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate'rjuna | karmeindriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate || 37 ||

English

But one who controls the senses with the mind and engages in the yoga of action with the organs of action, without attachment, is superior.

हिन्दी

परंतु जो मन से इन्द्रियों को नियंत्रित करके कर्मेन्द्रियों द्वारा आसक्ति रहित कर्मयोग में प्रवृत्त होता है, वह श्रेष्ठ है।

38

आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् | तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिमाप्नोति न कामकामी || ३८ ||

āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ samudramāpaḥ praviśanti yadvat | tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarve sa śāntimāpnoti na kāmakāmī || 38 ||

English

Just as the waters enter the ocean, which remains undisturbed and unmoving, similarly, one who is not disturbed by desires attains peace, not the one who desires desires.

हिन्दी

जैसे जल समुद्र में प्रवेश करता है, जो अचल और अविचलित रहता है, उसी प्रकार, जो कामनाओं से विचलित नहीं होता, वह शान्ति प्राप्त करता है, कामनाओं की इच्छा रखने वाला नहीं।

← Chapter 53Chapter 55 →