Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 42 — 32 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । ततः स जीवो भगवन्दृष्टवान्देहसंभ्रमम् । आदिसर्गे नभःसंस्थः कामवस्थामुपैति हि ॥ || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | tataḥ sa jīvo bhagavandṛṣṭavāndehasambhramam | ādisarge nabhaḥsaṃsthaḥ kāmavasthāmupaiti hi || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, that individual soul, having seen the confusion of the body, attains the state of desire in the initial creation while situated in the sky.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: तब, वह जीव, भगवान को देखकर, शरीर के भ्रम को देखता है और आदि सृष्टि में आकाश में स्थित होकर काम की अवस्था को प्राप्त होता है।

2

ईश्वर उवाच । परस्मात्परमे व्योम्नि पूर्वोक्तक्रमतो वपुः । जीवः पश्यति संपन्नं स च स्वप्ननरो यथा ॥ || २ ||

īśvara uvāca | parasmatparame vyomni pūrvoktakramato vapuḥ | jīvaḥ paśyati sampannaṃ sa ca svapnanaro yathā || 2 ||

English

The Lord said: In the supreme ether, beyond the supreme, the individual soul sees the body formed according to the previously mentioned sequence, just like a person in a dream.

हिन्दी

ईश्वर ने कहा: परम आकाश में, परम से परे, जीव पहले कहे गए क्रम के अनुसार बने शरीर को देखता है, जैसे कि एक स्वप्न में व्यक्ति।

3

सर्वगत्वाच्चिद्धनस्य कार्यं स्वप्ननरोऽपि हि । यथा करोत्याशु तथा जीवोऽद्यापि शरीरधृक् ॥ || ३ ||

sarvagatvācciddhanasya kāryaṃ svapnanaro'pi hi | yathā karotyāśu tathā jīvo'dyāpi śarīradhṛk || 3 ||

English

Due to the omnipresence of consciousness, even a person in a dream performs actions quickly. Similarly, the individual soul, even today, holds the body.

हिन्दी

चेतना की सर्वव्यापकता के कारण, स्वप्न में व्यक्ति भी शीघ्रता से कार्य करता है। इसी प्रकार, जीव, आज भी, शरीर को धारण करता है।

4

सनातनोऽहमव्यक्तः पुमानित्यभिधां ततः । करोत्यात्मनि तेनाशु प्रथमः प्रथितः पुमान् ॥ || ४ ||

sanātano'hamavyaktaḥ pumānityabhidhāṃ tataḥ | karotyātmani tenāśu prathamaḥ prathitaḥ pumān || 4 ||

English

I am the eternal, unmanifested male. Thus, I am called the first male. By that, I quickly become famous in the self.

हिन्दी

मैं सनातन, अव्यक्त पुरुष हूँ। इसलिए, मुझे प्रथम पुरुष कहा जाता है। उसके द्वारा, मैं आत्मा में शीघ्रता से प्रसिद्ध हो जाता हूँ।

5

एवं स सर्गे कस्मिंश्चित्प्रथमोऽथ सदाशिवः । कस्मिंश्चिद्विष्णुरित्युक्तो नाभ्युत्पन्नः पितामहः ॥ || ५ ||

evaṃ sa sarge kasmiṃścitprathamo'tha sadāśivaḥ | kasmiṃścidviṣṇurityukto nābhyutpannaḥ pitāmahaḥ || 5 ||

English

Thus, in some creation, he is the first, then Sadashiva. In some, he is called Vishnu, born from the navel, the grandfather.

हिन्दी

इस प्रकार, किसी सृष्टि में, वह प्रथम है, फिर सदाशिव। किसी में, वह विष्णु कहलाता है, नाभि से उत्पन्न, पितामह।

6

पितामहः स कस्मिंश्चित्कस्मिंश्चिदपि चेतरः| स च संकल्पपुरुषः संकल्पान्मूर्तिमास्थितः || ६ ||

pitāmahaḥ sa kasmiṃścitkasmiṃścidapi cetaraḥ| sa ca saṃkalpapuruṣaḥ saṃkalpānmūrtimāsthitaḥ || 6 ||

English

The grandfather, he is in some form or another| He is the man of resolve, established in the form of resolve

हिन्दी

पितामह, वह किसी न किसी रूप में हैं| वह संकल्प पुरुष है, संकल्प के रूप में स्थित है

7

पुष्टः प्रथमसंकल्पस्तां मनोमूर्तिमास्थितः| यद्यथा कल्पयत्याशु तत्तथानुभवत्यलम् || ७ ||

puṣṭaḥ prathamasaṅkalpastāṃ manomūrtimāsthitaḥ| yadyathā kalpayatyāśu tattathānubhavaty alam || 7 ||

English

Nourished by the first resolve, established in that mental form| Whatever he quickly imagines, he experiences it exactly that way

हिन्दी

प्रथम संकल्प से पुष्ट, उस मानसिक रूप में स्थित| जो कुछ भी वह शीघ्र कल्पना करता है, वह उसे ठीक उसी तरह अनुभव करता है

8

तत्त्वसद्रूपमखिलं शून्यवेतालको यथा| भ्रमदृष्ट्या तु सद्रूपमित्यहंता जगद्गतिः || ८ ||

tattvasadrūpamakhilaṃ śūnyavetālako yathā| bhramadṛṣṭyā tu sadrūpamityahaṃtā jagadgatiḥ || 8 ||

English

The entire true form is like an empty ghost| With deluded vision, it is considered as the true form, thus the ego is the course of the world

हिन्दी

सम्पूर्ण सत्य रूप एक खाली भूत की तरह है| भ्रमित दृष्टि से, यह सत्य रूप माना जाता है, इस प्रकार अहंकार जगत का मार्ग है

9

द्रष्टादिपुरुषस्त्वेवं स्वयं संपद्यते हि यः| स निमेषं प्रति व्योम समुदेत्यथ नीयते || ९ ||

draṣṭādipuruṣastvevaṃ svayaṃ saṃpadyate hi yaḥ| sa nimeṣaṃ prati vyoma samudetyatha nīyate || 9 ||

English

The observer and such a person indeed thus attains by himself| He arises in the sky at every blink and then is taken away

हिन्दी

द्रष्टा और ऐसा पुरुष वास्तव में इस प्रकार स्वयं प्राप्त होता है| वह हर पलक झपकते ही आकाश में उठता है और फिर ले जाया जाता है

10

निमेष एव कल्पो यो महाकल्पपरम्पराम्| प्रतिभासविपर्यासमात्रेणानुभवत्यलम् || १० ||

nimeṣa eva kalpo yo mahākalpaparamparām| pratibhāsaviparyāsamātreṇānubhavaty alam || 10 ||

English

That blink itself is the eon which is the succession of great eons| By mere illusion and distortion, he experiences it completely

हिन्दी

वह पलक झपकना ही कल्प है जो महाकल्पों की परंपरा है| केवल भ्रम और विकृति से, वह उसे पूरी तरह अनुभव करता है

11

परमाणौ परमाणौ व्योम्नि व्योम्नि क्षणे क्षणेसर्गकल्पमहाकल्पभावाभावा भवन्ति ते || ११ ||

paramāṇau paramāṇau vyomni vyomni kṣaṇe kṣaṇesargakalpamahākalpabhāvābhāvā bhavanti te || 11 ||

English

In every atom, in every space, in every moment, creations and dissolutions of vast cycles occur.

हिन्दी

हर परमाणु में, हर अंतरिक्ष में, हर क्षण में, विशाल चक्रों की सृष्टि और विनाश होते हैं।

12

दृश्यन्ते केचिदन्योन्यं साधर्म्याद्वासनागतेःमिथः केचिन्न दृश्यन्ते दृष्टेनाथ सदात्मना || १२ ||

dṛśyante kecidanyonyaṃ sādharmyādvāsanāgateḥmithaḥ kecinna dṛśyante dṛṣṭenātha sadātmanā || 12 ||

English

Some are seen mutually due to similarity of tendencies, while others are not seen even though they are always perceived by the self.

हिन्दी

कुछ एक दूसरे को प्रवृत्तियों की समानता के कारण देखते हैं, जबकि अन्य आत्मा द्वारा हमेशा देखे जाते हुए भी नहीं दिखाई देते।

13

सर्गाः सर्गेण सर्वत्र संभवन्ति न ते शिवेभवन्ति परमे व्योम्नि व्योमरूपा इति स्वयम् || १३ ||

sargāḥ sargeṇa sarvatra saṃbhavanti na te śivebhavanti parame vyomni vyomarūpā iti svayam || 13 ||

English

Creations arise everywhere through creation, but they do not exist in Shiva. They exist in the supreme space as the form of space itself.

हिन्दी

सृष्टियाँ सृष्टि के माध्यम से हर जगह उत्पन्न होती हैं, लेकिन वे शिव में नहीं होतीं। वे परम अंतरिक्ष में अंतरिक्ष के रूप में ही होती हैं।

14

स्वयं च सदसद्रूपा लीयन्ते स्वप्नशैलवत्सर्गैर्न देश आक्रान्तो न च कालो न कर्तृता || १४ ||

svayaṃ ca sadasadrūpā līyante svapnaśailavatsargairna deśa ākrānto na ca kālo na kartṛtā || 14 ||

English

They merge into the form of existence and non-existence, like a dream mountain. Creations do not occupy space, nor time, nor agency.

हिन्दी

वे अस्तित्व और अनस्तित्व के रूप में मिल जाते हैं, जैसे एक स्वप्न पर्वत। सृष्टियाँ न स्थान घेरती हैं, न समय, न कर्तापन।

15

न चैते तत्स्वरूपा वा न कल्प्यं नापि च क्षणःन चेदं जायते किंचिन्न च किंचन नश्यति || १५ ||

na caite tatsvarūpā vā na kalpyaṃ nāpi ca kṣaṇaḥna cedaṃ jāyate kiṃcinna ca kiṃcana naśyati || 15 ||

English

These are not their own true forms, nor are they imagined, nor even a moment. Nothing is born, nothing perishes.

हिन्दी

ये अपने वास्तविक रूप नहीं हैं, न कल्पित हैं, न ही एक क्षण हैं। कुछ भी जन्म नहीं लेता, कुछ भी नष्ट नहीं होता।

16

सर्वं संकल्परूपेण चिच्चमत्कुरुते चिति | स्वप्नपत्तननिर्माणपातोत्पातनवज्जगत् || १६ ||

sarvaṃ saṃkalparūpeṇa ciccmatkurute citi | svapnapattnanirmāṇapātotpātanavajjagat || 16 ||

English

The entire universe is a manifestation of the will of consciousness, just as a dream city is created and destroyed.

हिन्दी

सम्पूर्ण ब्रह्मांड चेतना की इच्छा का प्रकटीकरण है, जैसे स्वप्न में नगर का निर्माण और विनाश होता है।

17

न देशकालक्रमणं करोति च मनागपि | यथा संकल्पशैलेन देशकालाद्यनन्तकम् || १७ ||

na deśakālakramaṇaṃ karoti ca manāgapi | yathā saṃkalpaśailena deśakālādyanantakam || 17 ||

English

It does not move through space and time, yet it effortlessly creates the infinite expanse of space and time through its will.

हिन्दी

यह देश और काल में नहीं चलता, फिर भी यह बिना किसी प्रयास के अपनी इच्छा से अनंत देश और काल का निर्माण करता है।

18

आक्रान्तमपि नाक्रान्तं तथैव जगता सता | अथ नाक्रान्तमाक्रान्तमिव संकल्पमेरुणा || १८ ||

ākrāntamapi nākrāntaṃ tathaiva jagatā satā | atha nākrāntamākrāntamiva saṃkalpameruṇā || 18 ||

English

Even though the world is pervaded, it is not pervaded; similarly, by the will of the consciousness, it is as if the unpervaded is pervaded.

हिन्दी

यदि ब्रह्मांड व्याप्त है, तो भी यह व्याप्त नहीं है; इसी तरह, चेतना की इच्छा से, यह ऐसा लगता है जैसे अव्याप्त व्याप्त है।

19

यथोच्चैर्देशकालादि तथैव जगता सता | संपद्यते यथा योऽसौ पुरुषः सर्वकारकः || १९ ||

yathoccairdeśakālādi tathaiva jagatā satā | saṃpadyate yathā yo'sau puruṣaḥ sarvakārakaḥ || 19 ||

English

Just as space and time are elevated, so too is the world; it manifests as the supreme being who is the cause of all.

हिन्दी

जैसे देश और काल उच्च हैं, वैसे ही ब्रह्मांड भी है; यह उस परम पुरुष के रूप में प्रकट होता है जो सबका कारण है।

20

अनेनैव क्रमेणेह कटिः संपद्यते क्षणात् | तस्थुषामेवमेवेह जातयो हि चतुर्विधाः || २० ||

anenaiva krameṇeha kaṭiḥ saṃpadyate kṣaṇāt | tasthuṣāmevameveha jātayo hi caturvidhāḥ || 20 ||

English

In this very sequence, the waist (symbolizing the universe) is formed instantly; similarly, the four types of beings are formed in this way.

हिन्दी

इसी क्रम में, कमर (ब्रह्मांड का प्रतीक) तुरंत बनती है; इसी तरह, चार प्रकार के जीव भी इसी तरह बनते हैं।

21

रुद्राद्यास्तृणपर्यन्ताः संपद्यन्ते क्षणं प्रति | परमाणूपमाः सन्ति तथा केचिदणूपमाः || २१ ||

rudrādyāstṛṇaparyantāḥ saṃpadyante kṣaṇaṃ prati | paramāṇūpamāḥ santi tathā kecid aṇūpamāḥ || 21 ||

English

From Rudra to the grass, everything is created in every moment. Some are like atoms, and others are like particles.

हिन्दी

रुद्र से लेकर घास तक, हर क्षण में सब कुछ उत्पन्न होता है। कुछ परमाणु के समान हैं, और कुछ अणु के समान।

22

एष एव क्रमस्तेषां सति वाऽसति सर्गके | अस्याः संसारमायाया एवंभूतार्थभावनात् || २२ ||

eṣa eva kramasteṣāṃ sati vā'sati sargake | asyāḥ saṃsāramāyāyā evaṃbhūtārthabhāvanāt || 22 ||

English

This is the order of their existence, whether there is creation or not. This is the nature of the worldly illusion, due to the contemplation of such meanings.

हिन्दी

यह उनके अस्तित्व का क्रम है, चाहे सृष्टि हो या न हो। यह संसार माया की प्रकृति है, ऐसे अर्थों की भावना के कारण।

23

भेदोपशान्तावभ्यासाद्भवत्युपगतः शिवः | निमेषशतभागार्धमात्रमेव परा चितिः || २३ ||

bhedopaśāntāvabhyāsādbhavatyupagataḥ śivaḥ | nimeṣaśatabhāgārdhamātrameva parā citiḥ || 23 ||

English

Through the practice of the cessation of differences, one attains the state of Shiva. The supreme consciousness is only half a part of a hundredth of a blink of an eye.

हिन्दी

भेदों के उपशान्ति के अभ्यास से, शिव की अवस्था प्राप्त होती है। परम चेतना केवल एक पलक झपकी के सौवें हिस्से का आधा हिस्सा है।

24

स्वरूपतश्चेल्लुठिता सैषोदेत्यनवस्थितिः | सा ज्ञरूपा शिलाकाश इव चित्स्वात्मनिस्थिता || २४ ||

svarūpataścelluṭhitā saiṣodetyanavasthitiḥ | sā jñarūpā śilākāśa iva cittsvātmanisthitā || 24 ||

English

If it moves from its own nature, it arises without stability. It is of the nature of knowledge, like a stone in the sky, situated in the consciousness of the self.

हिन्दी

यदि यह अपने स्वरूप से हटता है, तो यह अस्थिरता के साथ उत्पन्न होता है। यह ज्ञान के स्वरूप का है, जैसे आकाश में एक पत्थर, आत्मा की चेतना में स्थित है।

25

तदनाद्यवभासात्म ब्रह्मशब्देन गीयतेअस्मिन्प्रौढिं गते सर्गे महाचिद्द्योतनं न च || २५ ||

tadanādyavabhāsātma brahmaśabdena gīyateasminprauḍhiṃ gate sarge mahāciddyotanaṃ na ca || 25 ||

English

That which is the eternal, self-luminous essence is sung as Brahman. In this creation, there is no great illumination of consciousness.

हिन्दी

जो अनादि, स्वयं-प्रकाशमान आत्मा है, वह ब्रह्म के रूप में गाया जाता है। इस सृष्टि में, चेतना का कोई महान प्रकाश नहीं है।

26

संगतासत्यदिग्देशकालांशपरमाणुता | जीवतामागता भूततन्मात्रवलनाक्रमात् || २६ ||

saṅgatāsatyadigdeśakālāṃśaparamāṇutā | jīvatāmāgatā bhūtatanmātravalanākramāt || 26 ||

English

The association, truth, direction, place, time, part, and atomic nature of living beings arise from the sequence of the subtle elements.

हिन्दी

जीवों की संगत, सत्य, दिशा, स्थान, काल, अंश और परमाणुता सूक्ष्म तत्वों के क्रम से उत्पन्न होती है।

27

भवत्यङ्ग मृगीवीरुत्कीटदेवासुरादिकम् | यस्मिन्नित्ये ततेऽनन्ते दृढे स्रगिव तिष्ठति || २७ ||

bhavatyanga mṛgīvīrutkīṭadevāsurādikam | yasminnitye tate'nante dṛḍhe sragiva tiṣṭhati || 27 ||

English

In that eternal, infinite, and firm reality, all beings such as animals, insects, gods, and demons exist like a garland.

हिन्दी

उस अनन्त, अनंत और दृढ़ वास्तविकता में, जानवर, कीट, देवता और असुर सभी एक माला की तरह विद्यमान हैं।

28

सदसद्ग्रथितं विश्वं विश्वगे विश्वकर्मणि | न तद्दूरे न निकटे नोर्ध्वे नाधो न तेन मे | न पूर्वं नाद्य न प्रातर्न सन्नासन्न मध्यमम् || २८ ||

sadasadgrathitaṃ viśvaṃ viśvage viśvakarmaṇi | na taddūre na nikaṭe nordhve nādho na tena me | na pūrvaṃ nādya na prātarnā sannāsanna madhyamam || 28 ||

English

The universe, interwoven with existence and non-existence, is in the all-pervading creator. It is neither far nor near, neither above nor below, neither before nor after, neither here nor there, neither in the middle.

हिन्दी

अस्तित्व और अनस्तित्व से गुंथा हुआ विश्व सर्वव्यापी सृष्टिकर्ता में है। यह न दूर है न पास, न ऊपर न नीचे, न पहले न बाद में, न यहाँ न वहाँ, न बीच में है।

29

अनुभवकलनामृतेऽस्य माता भवति न सर्वविकल्पनेष्वसत्सु | फलदुरुविभवा प्रमाणमाला स्थितिमुपयाति न वारिणीव वह्निः || २९ ||

anubhavakalanāmṛte'sya mātā bhavati na sarvavikalpaneṣvasatsu | phaladuruvibhavā pramāṇamālā sthitimupayāti na vāriṇīva vahniḥ || 29 ||

English

Without the nectar of experiential calculation, this becomes the mother of all false imaginations. The abundance of fruits does not attain stability like water in fire.

हिन्दी

अनुभव की गणना के अमृत के बिना, यह सभी झूठी कल्पनाओं की माँ बन जाती है। फलों की अधिकता अग्नि में जल की तरह स्थिरता नहीं पाती।

30

यथापृष्टं मुने प्रोक्तं त्वयि कल्याणमस्तु ते | दिशं प्रयामोऽभिमतामागच्छोत्तिष्ठ पार्वति || ३० ||

yathāpṛṣṭaṃ mune proktaṃ tvayi kalyāṇamastu te | diśaṃ prayāmo'bhimatāmāgaccho'ttiṣṭha pārvati || 30 ||

English

O sage, as you have asked, it has been told. May there be well-being for you. Let us go in the desired direction, arise, O Parvati.

हिन्दी

हे मुनि, जैसे आपने पूछा है, वैसे ही बताया गया है। आपके लिए कल्याण हो। चलिए, अभीष्ट दिशा में चलें, उठो, हे पार्वती।

31

श्रीवसिष्ठ उवाच | इत्युक्त्वा नीलकण्ठोऽसौ त्यक्तपुष्पाञ्जलौ मयि | ततार परिवारेण सममम्बरकोटरम् || ३१ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ityuktvā nīlakaṇṭho'sau tyaktapuṣpāñjalau mayi | tatāra parivāreṇa samamambarakoṭaram || 31 ||

English

Shri Vasishtha said: Having said this, that Nilakantha, having left the flower offerings with me, ascended to the sky along with his retinue.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: ऐसा कहकर, वह नीलकण्ठ, मुझे फूलों की अंजलि छोड़कर, अपने परिवार के साथ आकाश में चढ़ गया।

32

तस्मिन्गते त्रिभुवनाधिपतावुमेशे स्थित्वा क्षणं तदनु संस्मृतिपूर्वमेव | अङ्गीकृतं नवपवित्रधिया मयात्मदेवार्चनं शमवतैव जिहासितं तत् || ३२ ||

tasmingate tribhuvanādhipatāvumeśe sthitvā kṣaṇaṃ tadanu saṃsmṛtipūrvameva | aṅgīkṛtaṃ navapavitradhiyā mayātmadevārcanaṃ śamavataiva jihāsitaṃ tat || 32 ||

English

After he departed, the lord of the three worlds, Umesh, having stayed for a moment, I, with a pure mind, accepted the worship of my own deity with peace.

हिन्दी

उसके जाने के बाद, तीनों लोकों के स्वामी, उमेश, एक क्षण के लिए रुके, मैंने शुद्ध मन से, शांतिपूर्वक अपने ईश्वर की पूजा स्वीकार की।

← Chapter 41Chapter 43 →