Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 41 — 59 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । शिवः किमुच्यते देव परंब्रह्म किमुच्यते । आत्मा किमुच्यते नाथ परमात्मा किमुच्यते ॥ || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | śivaḥ kimucyate deva paraṃbrahma kimucyate | ātmā kimucyate nātha paramātmā kimucyate || 1 ||

English

Vasishtha said: What is called Shiva, O Lord? What is called the Supreme Brahman? What is called the Self, O Lord? What is called the Supreme Self?

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे देव, शिव क्या कहलाता है? परब्रह्म क्या कहलाता है? हे नाथ, आत्मा क्या कहलाता है? परमात्मा क्या कहलाता है?

2

तत्सत्किंचिन्न किंचिच्च शून्यं विज्ञानमेव च । इत्यादिभेदो भगवंस्त्रिलोकेश किमुच्यते ॥ || २ ||

tatsatkiṃcinnakiṃcicca śūnyaṃ vijñānameva ca | ityādibhedo bhagavaṃstrilokeśa kimucyate || 2 ||

English

What is called that which is both existent and non-existent, neither existent nor non-existent, void, and consciousness? O Lord of the three worlds, what is called this difference?

हिन्दी

हे त्रिलोकेश, जो सत् और असत् दोनों है, न सत् न असत् है, शून्य है, और चेतना है, उसे क्या कहते हैं? और इस भेद को क्या कहते हैं?

3

ईश्वर उवाच । अनाद्यन्तमनाभासं सत्किंचिदिह विद्यते । इन्द्रियाणामगम्यत्वाद्यन्न किंचिदिव स्थितम् ॥ || ३ ||

īśvara uvāca | anādyantamanābhāsaṃ satkiṃcid iha vidyate | indriyāṇāmagamyatvādyan na kiṃcid iva sthitam || 3 ||

English

Ishvara said: That which is without beginning or end, without any appearance, and is somewhat existent here, is not perceived by the senses and thus seems to be non-existent.

हिन्दी

ईश्वर ने कहा: जो आदि और अंत से रहित है, जिसका कोई आभास नहीं है, और जो यहाँ कुछ अस्तित्व में है, वह इंद्रियों द्वारा अगम्य है और इसलिए अस्तित्वहीन प्रतीत होता है।

4

श्रीवसिष्ठ उवाच । यदिन्द्रियाणां बुद्ध्यादियुक्तानामप्यदृश्यताम् । गतं तत्कथमीशान त्वशङ्केनोपगम्यते ॥ || ४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yadindriyāṇāṃ buddhyādiyuktānāmapyadṛśyatām | gataṃ tatkathamīśāna tvāśaṅkenopagamyate || 4 ||

English

Vasishtha said: If that is not perceived even by the senses endowed with intelligence, how is it, O Lord, approached without doubt?

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: यदि वह बुद्धि से युक्त इंद्रियों द्वारा भी नहीं देखा जा सकता, तो हे ईशान, वह संदेह से रहित होकर कैसे प्राप्त होता है?

5

ईश्वर उवाच । यो मुमुक्षुरविद्यांशः केवलो नाम सात्त्विकः । सात्त्विकैरेव सोऽविद्याभागैः शास्त्रादिनामभिः ॥ || ५ ||

īśvara uvāca | yo mumukṣuravidyāṃśaḥ kevalo nāma sāttvikaḥ | sāttvikaireva so'vidyābhāgaiḥ śāstrādināmabhiḥ || 5 ||

English

Ishvara said: The seeker of liberation who is free from ignorance and purely sattvic, is approached by the sattvic aspects of ignorance through scriptures and other means.

हिन्दी

ईश्वर ने कहा: जो मुमुक्षु अविद्या से मुक्त और पूर्णतः सात्त्विक है, वह शास्त्रों और अन्य साधनों द्वारा सात्त्विक अविद्या के भागों से प्राप्त होता है।

6

अविद्यां श्रेष्ठया श्रेष्ठां क्षालयन्निह तिष्ठति | मलं मलेनापहरन्युक्तिज्ञो रजको यथा || ६ ||

avidyāṃ śreṣṭhayā śreṣṭhāṃ kṣālayanniha tiṣṭhati | malaṃ malenāpaharanyuktijño rajako yathā || 6 ||

English

The wise one, by using superior means, removes ignorance just as a skilled washerman removes dirt with dirt.

हिन्दी

विद्वान व्यक्ति उत्तम साधनों से अज्ञान को दूर करता है, जैसे कि एक कुशल धोबी मिट्टी से मिट्टी को हटाता है।

7

काकतालीयवत्पश्चादविद्याक्षय आगते | प्रपश्यत्यात्मनैवात्मा स्वभावस्यैव निश्चयः || ७ ||

kākatālīyavatpaścādavidyākṣaya āgate | prapaśyatyātmanaivātmā svabhāvasyeva niścayaḥ || 7 ||

English

After the destruction of ignorance, one sees the self by the self, just as a crow sees its reflection. This is the certainty of one's own nature.

हिन्दी

अज्ञान के नाश के बाद, व्यक्ति अपने आप को अपने आप से देखता है, जैसे कि कौआ अपनी परछाई देखता है। यह अपने स्वभाव का निश्चय है।

8

यथाकथंचिदङ्गारे निघृष्य क्षालयञ्छिशुः | करनैर्मल्यमाप्नोति कार्ष्ण्याङ्गारक्षये यथा || ८ ||

yathākathaṃcid aṅgāre nighṛṣya kṣālayaṃś śiśuḥ | karanair malyam āpnoti kārṣṇyāṅgārakṣaye yathā || 8 ||

English

Just as a child, by rubbing against a piece of charcoal, gets dirty hands, but the dirt disappears when the charcoal is removed, similarly, one attains purity by removing ignorance.

हिन्दी

जैसे एक बच्चा कोयले के टुकड़े से रगड़कर हाथ गंदे कर लेता है, लेकिन कोयले के हटाने पर गंदगी दूर हो जाती है, उसी तरह, अज्ञान को हटाकर व्यक्ति शुद्धि प्राप्त करता है।

9

यथाकथंचिच्छास्त्राद्यैर्भागैर्भागं विचारयेत् | सात्त्विकस्तामसो भागो द्वयोरात्मोदयस्तथा || ९ ||

yathākathaṃciśśāstrādyairbhāgairbhāgaṃ vicārayet | sāttvikastāmaso bhāgo dvayorātmodayastathā || 9 ||

English

One should examine the parts with the help of scriptures and other means. The sattvic part leads to the rise of the self, while the tamasic part does not.

हिन्दी

व्यक्ति को शास्त्रों और अन्य साधनों की मदद से भागों का विचार करना चाहिए। सात्विक भाग आत्मा के उदय को ले जाता है, जबकि तामसिक भाग ऐसा नहीं करता।

10

पश्यत्यात्मानमात्मैव विचारयति चात्मना | आत्मैवेहास्ति नाविद्या इत्यविद्याक्षयं विदुः || १० ||

paśyatyātmānamātmaiva vicārayati cātmanā | ātmaivahehāsti nāvidyā ityavidyākṣayaṃ viduḥ || 10 ||

English

One sees the self by the self and reflects upon the self. Only the self exists here, not ignorance. This is known as the destruction of ignorance.

हिन्दी

व्यक्ति अपने आप को अपने आप से देखता है और अपने आप पर विचार करता है। यहाँ केवल आत्मा ही है, अज्ञान नहीं। यह अज्ञान का नाश कहलाता है।

11

यावत्किंचिदिदं वस्तु नाना नात्मावगम्यताम् | क्रमा गुरूपदेशाद्या नात्मज्ञानस्य कारणम् || ११ ||

yāvatkiṃcididaṃ vastu nānā nātmāvagamyatām | kramā gurūpadeśādyā nātmajñānasya kāraṇam || 11 ||

English

Whatever this object is, it is not the self; the cause of self-knowledge is the sequence of the Guru's teachings.

हिन्दी

यह वस्तु जो भी है, यह आत्मा नहीं है; आत्मज्ञान का कारण गुरु के उपदेशों का क्रम है।

12

गुरुर्हीन्द्रियवृत्तात्मा ब्रह्म सर्वेन्द्रियक्षयात् | यद्वस्तु यत्क्षये प्राप्यं तत्तस्मिन्सति नाप्यते || १२ ||

gururhīndriyavṛttātmā brahma sarvendriyakṣayāt | yadvastu yatkṣaye prāpyaṃ tattasminnāpyate || 12 ||

English

The Guru is the essence of the senses; Brahman is beyond all senses. That which is to be attained by the destruction of the senses is not attained when it is present.

हिन्दी

गुरु इंद्रियों का आत्मा है; ब्रह्म सभी इंद्रियों से परे है। जो इंद्रियों के नाश से प्राप्त होना है, वह उसके होने पर भी नहीं प्राप्त होता।

13

अकारणान्यपि प्राप्ता भृशं कारणतां द्विज | क्रमा गुरूपदेशाद्या आत्मज्ञानस्य सिद्धये || १३ ||

akāraṇānyapi prāptā bhṛśaṃ kāraṇatāṃ dvija | kramā gurūpadeśādyā ātmajñānasya siddhaye || 13 ||

English

Even those who have attained without cause become the cause, O Brahmin. The sequence of the Guru's teachings is for the accomplishment of self-knowledge.

हिन्दी

जो बिना कारण के भी प्राप्त हो गए हैं, वे भी कारण बन जाते हैं, हे ब्राह्मण। गुरु के उपदेशों का क्रम आत्मज्ञान की सिद्धि के लिए है।

14

क्रमे गुरूपदेशानां प्रवृत्ते शिष्यबोधतः | अनिर्देश्योऽप्यदृश्योऽपि स्वयमात्मा प्रसीदति || १४ ||

krame gurūpadeśānāṃ pravṛtte śiṣyabodhataḥ | anirdeśyo'pyadṛśyo'pi svayamātmā prasīdati || 14 ||

English

In the sequence of the Guru's teachings, when the disciple understands, the self, though indescribable and invisible, reveals itself.

हिन्दी

गुरु के उपदेशों के क्रम में, जब शिष्य समझने लगता है, तब आत्मा, चाहे वर्णन से परे और अदृश्य हो, स्वयं प्रकट होता है।

15

शास्त्रार्थैर्बुध्यते नात्मा गुरोर्वचनतो न च | बुध्यते स्वयमेवैष स्वबोधवशतस्ततः || १५ ||

śāstrārthairbuddhyate nātmā gurorvacanato na ca | buddhyate svayamevaiṣa svabodhavśatastataḥ || 15 ||

English

The self is not understood through scriptures or the Guru's words; it is understood by itself through self-awareness.

हिन्दी

आत्मा शास्त्रों या गुरु के वचनों से नहीं समझा जाता; यह स्वयं स्व-बोध से समझा जाता है।

16

गुरूपदेशशास्त्रार्थैर्विना चात्मा न बुध्यते | एतत्संयोगसत्तैव स्वात्मज्ञानप्रकाशिनी || १६ ||

gurūpadeśaśāstrārthairvinā cātmā na budhyate | etatsaṃyogasattaiva svātmajñānaprakāśinī || 16 ||

English

Without the teachings of the Guru and the scriptures, the self cannot be realized. Only through their union can the light of self-knowledge be revealed.

हिन्दी

गुरु और शास्त्रों के उपदेशों के बिना आत्मा को नहीं समझा जा सकता | इस संयोग की सत्ता ही आत्मज्ञान को प्रकाशित करती है || १६ ||

17

गुरुशास्त्रार्थशिष्याणां चिरसंयोगसत्तया | अहनीव जनाचार आत्मज्ञानं प्रवर्तते || १७ ||

guruśāstrārthaśiṣyāṇāṃ cirasaṃyogasattayā | ahanīva janācāra ātmajñānaṃ pravartate || 17 ||

English

Through the prolonged association with the Guru, the scriptures, and the disciples, the practice of self-knowledge gradually develops.

हिन्दी

गुरु, शास्त्रों और शिष्यों के साथ लंबे समय तक संयोग की सत्ता से, आत्मज्ञान की प्रथा धीरे-धीरे विकसित होती है || १७ ||

18

कर्मबुद्धीन्द्रियाद्यन्तसुखदुःखादिसंक्षये | शिव आत्मेति कथितस्तत्सदित्यादिनामभिः || १८ ||

karmabuddhīndriyādyantasukhaduḥkhādisaṃkṣaye | śiva ātmeti kathitastatsadityādināmabhiḥ || 18 ||

English

When actions, intellect, senses, and the extremes of pleasure and pain are destroyed, that is called Shiva, the self, known by names such as 'That' and 'Sat'.

हिन्दी

जब कर्म, बुद्धि, इंद्रियाँ और सुख-दुःख के अंत का संक्षय हो जाता है, तब उसे शिव, आत्मा कहा जाता है, जिसे 'तत्', 'सत्' आदि नामों से जाना जाता है || १८ ||

19

यत्रेदमखिलं नास्ति तद्रूपेणैव चास्ति वा | तदाकाशादच्छतरमनन्तं सदिवास्ति हि || १९ ||

yatredamakhilaṃ nāsti tadrūpeṇaiva cāsti vā | tadākāśādacchataramanantaṃ sadivāsti hi || 19 ||

English

Where all this does not exist, it exists in that form, or it is more subtle than space, infinite, and eternal.

हिन्दी

जहाँ यह सब कुछ नहीं है, वहाँ वह उस रूप में ही है, या वह आकाश से भी सूक्ष्म, अनंत और सनातन है || १९ ||

20

अविश्रान्ततया यत्र तनुविद्यैर्मुमुक्षुभिः | विचित्रशुद्धमननकलङ्ककलितात्मभिः || २० ||

aviśrāntatayā yatra tanuvidyairmumukṣubhiḥ | vicitraśuddhamananakalaṅkakalitātmabhiḥ || 20 ||

English

Where, with unceasing effort, seekers of liberation, with subtle knowledge, and pure, varied, and unblemished minds, strive.

हिन्दी

जहाँ, निरंतर प्रयास से, मुक्ति के साधक, सूक्ष्म ज्ञान के साथ, और शुद्ध, विविध, और निष्पाप मन के साथ, प्रयास करते हैं || २० ||

21

अदूर एव तिष्ठद्भिर्जीवन्मुक्तस्य दृक्पथे | मोक्षोपासकबोधाय शास्त्रार्थरचनाय च || २१ ||

adūra eva tiṣṭhadbhirjīvanmuktasya dṛkpathe | mokṣopāsakabodhāya śāstrārthracanāya ca || 21 ||

English

Those who are close to the path of realization of the liberated soul, for the enlightenment of the seekers of liberation and for the composition of the meaning of the scriptures.

हिन्दी

जो मुक्त आत्मा के दर्शन पथ पर निकट हैं, मोक्ष के उपासकों के बोध और शास्त्रों के अर्थ की रचना के लिए।

22

ब्रह्मेन्द्ररुद्रप्रमुखैर्लोकपालैः सुपण्डितैः | पुराणवेदसिद्धान्तसिद्धये भावितात्मभिः || २२ ||

brahmendrarudrapramukhairlokapālaiḥ supaṇḍitaiḥ | purāṇavedasiddhāntasiddhaye bhāvitātmabhiḥ || 22 ||

English

By the learned guardians of the world, such as Brahma, Indra, and Rudra, who are well-versed in the principles of the Puranas and Vedas, and who have cultivated their minds.

हिन्दी

ब्रह्मा, इंद्र और रुद्र जैसे लोकपालों द्वारा, जो पुराण और वेदों के सिद्धांतों में पारंगत हैं, और जिन्होंने अपने मन को विकसित किया है।

23

चिद्ब्रह्म शिव आत्मेशपरमात्मेश्वरादिका | एतस्मिन्कल्पिता संज्ञा निःसंज्ञे पृथगीश्वरे || २३ ||

cidbrahma śiva ātmeśaparamātmeśvarādikā | etasminkalpitā saṃjñā niḥsaṃjñe pṛthagīśvare || 23 ||

English

The names such as Chidbrahma, Shiva, Atmesha, Paramatmesha, and Ishvara are imagined in the supreme lord who is without attributes.

हिन्दी

चिद्ब्रह्म, शिव, आत्मेश, परमात्मेश, और ईश्वर जैसे नाम उस निर्गुण परमेश्वर में कल्पित हैं।

24

एवमेतज्जगत्तत्त्वं स्वं तत्त्वं शिवनामकम् | सर्वथा सर्वदा सर्वसर्वं यत्सुखमास्व भो || २४ ||

evametajjagattattvaṃ svaṃ tattvaṃ śivanāmakam | sarvathā sarvadā sarvasarvaṃ yatsukhamāsva bho || 24 ||

English

Thus, the essence of this world is the self, which is known as Shiva. Always and everywhere, enjoy the bliss that is everything.

हिन्दी

इस प्रकार, इस जगत का तत्व स्वयं है, जिसे शिव कहते हैं। हमेशा और हर जगह, उस सुख का आनंद लो जो सब कुछ है।

25

शिव आत्मा परं ब्रह्मेत्यादिशब्दैस्तु भिन्नता | पुरातनैर्विरचिता तस्य भेदो न वस्तुतः || २५ ||

śiva ātmā paraṃ brahmetyādiśabdaitu bhinnatā | purātanairviracitā tasya bhedo na vastutaḥ || 25 ||

English

The differences indicated by words such as Shiva, Atma, and Param Brahma are not real; they are imagined by the ancients.

हिन्दी

शिव, आत्मा, और परम ब्रह्म जैसे शब्दों द्वारा दिखाए गए भेद वास्तविक नहीं हैं; ये पुरातन लोगों द्वारा कल्पित हैं।

26

एवं देवार्चनं नित्यं ज्ञः कुर्वन्मुनिनायक | यत्रास्मदादयो भृत्यास्तत्प्रयान्ति परं पदम् || २६ ||

evaṃ devārcanaṃ nityaṃ jñaḥ kurvanmunināyaka | yatrāsmadādayo bhṛtyāstatprayānti paraṃ padam || 26 ||

English

Thus, the wise one should always worship the gods, O leader of sages. Where we, the servants, go, they attain the supreme state.

हिन्दी

इस प्रकार, हे मुनिनायक, ज्ञानी पुरुष को चाहिए कि वह नित्य देवार्चन करे| जहाँ हम सेवक जाते हैं, वहाँ वे परम पद प्राप्त करते हैं।

27

श्रीवसिष्ठ उवाच | अविद्यमानमेवेदं विद्यमानमिव स्थितम् | यथा तन्मे समासेन भगवन्वक्तुमर्हसि || २७ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | avidyamānamevedaṃ vidyamānamiva sthitam | yathā tanme samāsena bhagavanvaktumarhasi || 27 ||

English

Vasishtha said: This, which does not exist, appears to exist. Please explain to me in brief how this is so, O Lord.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: यह, जो अस्तित्व में नहीं है, अस्तित्व में प्रतीत होता है। हे भगवान, कृपया मुझे संक्षेप में बताएं कि यह कैसे है।

28

ईश्वर उवाच | योऽसौ ब्रह्मादिशब्दार्थः संविदं विद्धि केवलम् | स्वच्छमाकाशमप्यस्य स्थूलं मेरुरणोरिव || २८ ||

īśvara uvāca | yo'sau brahmādiśabdārthaḥ saṃvidaṃ viddhi kevalam | svacchamākāśamapyasyasthūlaṃ meruraṇoriva || 28 ||

English

The Lord said: Know that the meaning of the word 'Brahman' and others is pure consciousness. Even the vast sky is as subtle as the atom of Meru.

हिन्दी

भगवान ने कहा: जान लो कि 'ब्रह्म' आदि शब्दों का अर्थ है शुद्ध चेतना। यहाँ तक कि विशाल आकाश भी मेरु के परमाणु की तरह सूक्ष्म है।

29

सा वेद्यमिह गच्छन्ती याति चिन्नामयोग्यताम् | अप्यवेद्यवती नूनमुन्मन्यन्तपदस्थिता || २९ ||

sā vedyamiha gacchantī yāti cinnāmayogyatām | apyavedyavatī nūnamunmanyantapadasthitā || 29 ||

English

That knowledge, while moving here, attains the suitability for the name of consciousness. Even though it is knowable, it is certainly established in the state of the unmanifest.

हिन्दी

वह ज्ञान, यहाँ चलते हुए, चेतना के नाम के लिए उपयुक्तता प्राप्त करता है। यद्यपि वह ज्ञेय है, फिर भी वह अवश्य ही अव्यक्त अवस्था में स्थित है।

30

क्षणाद्भावितवेद्यत्त्वादहन्तामनुगच्छति | पुरुषत्वात्पुमान्स्वप्ने वनवारणतामिव || ३० ||

kṣaṇādbhāvitavedyattvādahantāmanugacchati | puruṣatvātpumān svapne vanavāraṇatāmiva || 30 ||

English

Due to the momentary nature of the knowable object, the sense of 'I' follows it. Just as in a dream, a man becomes a forest guard, similarly, due to the nature of the individual, the sense of 'I' follows the knowable object.

हिन्दी

ज्ञेय वस्तु के क्षणिक स्वभाव के कारण, 'मैं' का अहंकार उसका अनुगमन करता है। जैसे स्वप्न में एक व्यक्ति वन रक्षक बन जाता है, उसी प्रकार, व्यक्ति के स्वभाव के कारण, 'मैं' का अहंकार ज्ञेय वस्तु का अनुगमन करता है।

31

अस्याहन्तादिरूपाया देशतां कालतां गताः | संपद्यन्ते ततः शून्यरूपिण्यः सख्य एव ताः || ३१ ||

asyāhantādirūpāyā deśatāṃ kālatāṃ gatāḥ | saṃpadyante tataḥ śūnyarūpiṇyaḥ sakhya eva tāḥ || 31 ||

English

The forms of 'I' and 'this' are absorbed into space and time | Then they become empty forms, friends indeed || 31 ||

हिन्दी

इसके 'मैं' और 'यह' रूप स्थान और समय में विलीन हो जाते हैं | फिर वे खाली रूप बन जाते हैं, दोस्त वास्तव में || ३१ ||

32

ताभिः संवलिता सैव सत्ता जीवाभिधानिका | भवति स्पन्दविज्ञाना पवनस्येव लेखिका || ३२ ||

tābhiḥ saṃvalitā saiva sattā jīvābhidhānikā | bhavati spandavijñānā pavanasyaiva lekhikā || 32 ||

English

With them, that very existence becomes the designation of life | It becomes the knowledge of vibration, like the writing of the wind || 32 ||

हिन्दी

उनके साथ, वही अस्तित्व जीवन का नाम बन जाता है | यह कंपन ज्ञान बन जाता है, जैसे हवा की लिखाई || ३२ ||

33

जीवशक्तिस्तथाभूता निश्चयैकविलासिनी | बुद्धितामनुयाता सा भवत्यज्ञपदे स्थिता || ३३ ||

jīvaśaktistathābhūtā niścayaikavilāsinī | buddhitāmanuyātā sā bhavatyajñapade sthitā || 33 ||

English

The life force thus becomes certain and playful | It follows intelligence and remains in the state of ignorance || 33 ||

हिन्दी

जीवन शक्ति इस प्रकार निश्चित और खेलीला बन जाती है | यह बुद्धि का अनुसरण करती है और अज्ञान की अवस्था में रहती है || ३३ ||

34

शब्दशक्त्या क्रियाशक्त्या ज्ञानशक्त्यानुगम्यते | प्रत्येकं प्रस्फुरत्यन्तरप्रदर्शितरूपया || ३४ ||

śabdaśaktyā kriyāśaktyā jñānaśaktyānugamyate | pratyekaṃ prasphuratyantarapradarśitarūpayā || 34 ||

English

By the power of sound, action, and knowledge, it is followed | Each one shines internally with a revealed form || 34 ||

हिन्दी

शब्द, क्रिया और ज्ञान की शक्ति से यह अनुसरण किया जाता है | प्रत्येक आंतरिक रूप से चमकता है प्रकट रूप से || ३४ ||

35

मिलित्वैष गणः क्षिप्रं स्मृतिं समनुकूलयन् | मनो भवति भूतात्मबीजं संकल्पशाखिनः || ३५ ||

militvaiṣa gaṇaḥ kṣipraṃ smṛtiṃ samanukūlayan | mano bhavati bhūtātmabījaṃ saṃkalpaśākhinaḥ || 35 ||

English

United, this group quickly favors memory | The mind becomes the seed of the elemental self with branches of resolve || 35 ||

हिन्दी

एक होकर, यह समूह तेजी से स्मृति को अनुकूल बनाता है | मन तत्वात्मा का बीज बन जाता है संकल्प की शाखाओं के साथ || ३५ ||

36

आतिवाहिकदेहोक्तिभाजनं तद्विदुर्बुधाः | अन्तस्थया ब्रह्मशक्त्या ज्ञरूपं स्वात्मनात्मदृक् || ३६ ||

ātivāhikadehoktibhājanaṃ tadvidurbudhāḥ | antasthayā brahmaśaktyā jñarūpaṃ svātmanātmadṛk || 36 ||

English

The wise know the body to be a vessel for the expression of the transcendental self. By the inner power of Brahman, the self is the knower of the self.

हिन्दी

बुद्धिमान लोग शरीर को पारलौकिक आत्मा के अभिव्यक्ति का पात्र मानते हैं। ब्रह्म शक्ति के अन्तर्निहित बल से, आत्मा स्वयं का ज्ञाता है।

37

संपद्यमाना एवास्मिंश्चेतसीमा हि शक्तयः | पश्चादिह बहिष्ठास्ता उद्यन्त्यनुदिता अपि || ३७ ||

sampadyamānā evāsmiṃścetasīmā hi śaktayaḥ | paścādiha bahiṣṭhāstā udyantyanuditā api || 37 ||

English

The powers that are attained in this consciousness are indeed the limits of the mind. Later, these powers manifest externally, even if they are not explicitly stated.

हिन्दी

इस चेतना में प्राप्त शक्तियाँ वास्तव में मन की सीमाएँ हैं। बाद में, ये शक्तियाँ बाहर प्रकट होती हैं, भले ही वे स्पष्ट रूप से न कही गई हों।

38

वातसत्ता स्पन्दसत्ता स्पर्शसत्ता तथैव च | त्वक्सत्ता तेजसां सत्ता तथा सत्ताप्रकाशिनी || ३८ ||

vātasattā spandasattā sparśasattā tathaiva ca | tvaksattā tejasāṃ sattā tathā sattāprakāśinī || 38 ||

English

The essence of air, the essence of vibration, the essence of touch, and the essence of skin. The essence of radiance and the essence of illumination.

हिन्दी

वायु का सार, स्पंदन का सार, स्पर्श का सार, और त्वचा का सार। तेज का सार और प्रकाश का सार।

39

रूपसत्ता जलसत्ता स्वादुसत्ता तथैव च | तथैव रससत्ता च गन्धसत्ता तथैव च || ३९ ||

rūpasattā jalasattā svādusattā tathaiva ca | tathaiva rasasattā ca gandhasattā tathaiva ca || 39 ||

English

The essence of form, the essence of water, the essence of taste, and the essence of flavor. The essence of smell.

हिन्दी

रूप का सार, जल का सार, स्वाद का सार, और रस का सार। गंध का सार।

40

भूसत्ता हेमसत्ता च पिण्डसत्ता च पीवरी | देशसत्ता कालसत्ता सर्वाढ्याकारवर्जिता || ४० ||

bhūsattā hemasattā ca piṇḍasattā ca pīvarī | deśasattā kālasattā sarvāḍhyākāravarjitā || 40 ||

English

The essence of earth, the essence of gold, the essence of the body, and the essence of fullness. The essence of place, the essence of time, devoid of all superior forms.

हिन्दी

भूमि का सार, सोने का सार, शरीर का सार, और पूर्णता का सार। स्थान का सार, समय का सार, सभी श्रेष्ठ रूपों से रहित।

41

सर्वसत्तागणं चैतत्क्रोडीकृत्य स्वरूपवत्स्फुरत्याश्रित्य पत्रादि बीजं बीजादितां गतम् || ४१ ||

sarvasattāgaṇaṃ caitatkroḍīkṛtya svarūpavatsphuratyāśritya patrādi bījaṃ bījāditāṃ gatam || 41 ||

English

All beings, having been absorbed, shine in their true nature, relying on the seed of the leaf, etc., and have attained the state of the seed.

हिन्दी

सभी प्राणी, अपने स्वरूप में चमकते हुए, पत्ते के बीज पर निर्भर हैं, और बीज की अवस्था को प्राप्त हुए हैं।

42

एतत्पुर्यष्टकं विद्धि देहोऽयं चातिवाहिकःअपारबोधमेतत्तु स्फुरत्यङ्ग विभागवत् || ४२ ||

etatpuryaṣṭakaṃ viddhi deho'yaṃ cātivāhikaḥapārabodhametattu sphuratyaṅga vibhāgavat || 42 ||

English

Know this eightfold city (body) to be the vehicle, and this is the infinite knowledge, shining in the form of the parts.

हिन्दी

इस अष्टकोण नगर (शरीर) को वाहन मानो, और यह अनंत ज्ञान है, जो अंगों के रूप में चमकता है।

43

एवमाद्यङ्गसंपन्नं संपन्नं न च किञ्चनन ज्ञानं न च तद्रूपं न विदाचितचेतनम् || ४३ ||

evamādyaṅgasaṃpannaṃ saṃpannaṃ na ca kiṃcanana jñānaṃ na ca tadrūpaṃ na vidācitacetanam || 43 ||

English

Thus, endowed with the primary parts, it is complete, yet it is not anything, not knowledge, not of that form, not insentient.

हिन्दी

इस प्रकार, प्राथमिक अंगों से युक्त, यह पूर्ण है, फिर भी यह कुछ नहीं है, ज्ञान नहीं है, उस रूप का नहीं है, जड़ नहीं है।

44

परं परे प्रस्फुरितं केवलं केवलात्म सत्जलपीठस्य जठरे जलद्रवविलासवत् || ४४ ||

paraṃ pare prasphuritaṃ kevalaṃ kevalātma satjalapīṭhasya jaṭhare jaladravavilāsavat || 44 ||

English

The supreme, shining in the supreme, alone, the sole self, in the pure water vessel's stomach, like the play of water drops.

हिन्दी

परम, परम में चमकता, अकेला, एकमात्र आत्मा, शुद्ध जल पात्र के पेट में, जल की बूंदों के खेल की तरह।

45

संवित्संवेदनैकात्म पृथगेतदचेतनम्संपद्यते परिज्ञातं संकल्पनगरोपमम् || ४५ ||

saṃvitsaṃvedanaikātma pṛthagetadacetanamsaṃpadyate parijñātaṃ saṃkalpanagaropamam || 45 ||

English

The essence of consciousness and sensation, this insentient, separate, becomes known, like the city of imagination.

हिन्दी

चेतना और संवेदना का सार, यह जड़, अलग, ज्ञात होता है, कल्पना के नगर की तरह।

46

संवेदनात्परिज्ञानाच्छिवतामेव गच्छति अज्ञातमेव वा यत्तत्कथं गच्छति वस्तुताम् || ४६ ||

saṃvedanātparijñānācchivatāmeva gacchati ajñātameva vā yattatkathaṃ gacchati vastutām || 46 ||

English

From perception and knowledge, one attains the state of Shiva. How can that which is unknown attain reality?

हिन्दी

संवेदन और ज्ञान से शिव की स्थिति को प्राप्त होता है। अज्ञात कैसे वस्तुता को प्राप्त हो सकता है?

47

अथैतद्विन्दते स्वान्तःसंकल्पादंशता स्वतःतन्मात्रसत्ता तस्याणोरेतां पश्यति देहके || ४७ ||

athaitadvindate svāntaḥsaṃkalpādaṃśatā svataḥtanmātrasattā tasyāṇoretāṃ paśyati dehake || 47 ||

English

Then, one finds this within oneself through the power of one's own will. The subtle existence is seen in the minute body.

हिन्दी

तब, वह इसे अपनी इच्छा शक्ति के माध्यम से अपने अंदर पाता है। सूक्ष्म अस्तित्व सूक्ष्म शरीर में देखा जाता है।

48

सर्वं स्थूलत्वमापन्नं तदेवाशु प्रपश्यतितस्य तन्मात्ररन्ध्राणि यथादेशं प्रपश्यति || ४८ ||

sarvaṃ sthūlatvamāpannaṃ tadevāśu prapaśyatitasya tanmātrarandhrāṇi yathādeśaṃ prapaśyati || 48 ||

English

Everything that has attained grossness is seen quickly. The subtle openings are seen according to the place.

हिन्दी

जो कुछ भी स्थूलता प्राप्त कर चुका है, वह शीघ्र ही देखा जाता है। सूक्ष्म छिद्र स्थान के अनुसार देखे जाते हैं।

49

ततः पुरुषरूपैकभावनात्पुरुषाकृतिम्काकतालीयवद्दृष्ट्वा तुष्टं पुष्टं भवत्यलम् || ४९ ||

tataḥ puruṣarūpaikabhāvanātpuruṣākṛtimkākatālīyavaddṛṣṭvā tuṣṭaṃ puṣṭaṃ bhavatyalam || 49 ||

English

Then, by meditating on the form of the Purusha, one sees the form of the Purusha like a crow's tail and becomes satisfied and nourished, that is enough.

हिन्दी

तब, पुरुष के रूप पर ध्यान करके, पुरुष के रूप को कौए की पूँछ की तरह देखता है और संतुष्ट और पोषित हो जाता है, यह पर्याप्त है।

50

जीवदेतदवस्थाकं स्थितं पश्यति देहकमसन्तमेव गन्धर्वपुरं स्वप्रनरं यथा || ५० ||

jīvadetadavasthākaṃ sthitaṃ paśyati dehakamasantameva gandharvapuraṃ svapranaraṃ yathā || 50 ||

English

The living being sees this state as established in the body, like a city of Gandharvas or a dreaming man.

हिन्दी

जीव इस अवस्था को शरीर में स्थित देखता है, जैसे गंधर्वों का नगर या स्वप्न देखने वाला व्यक्ति।

51

श्रीवसिष्ठ उवाच | गन्धर्वनगराकारमपि स्वप्ननरोपमम् | जगद्दुःखाय दुःखस्य कात्र युक्तिः परिक्षये || ५१ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | gandharvanagarākāramapi svapnanaropamam | jagadduduḥkhāya duḥkhasya kātra yuktiḥ parikṣaye || 51 ||

English

Vasishtha said: Even the world, which appears like a city of the Gandharvas and resembles a dream-like person, is a cause of suffering and leads to the destruction of suffering.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: यह संसार, जो गंधर्व नगर के समान और स्वप्न में दिखने वाले मनुष्य के समान है, दुःख का कारण है और दुःख के नाश के लिए है।

52

ईश्वर उवाच | वासनावशतो दुःखं विद्यमाने च सा भवेत् | अविद्यमानं च जगन्मृगतृष्णाम्बुभङ्गवत् || ५२ ||

īśvara uvāca | vāsanāvaśato duḥkhaṃ vidyamāne ca sā bhavet | avidyamānaṃ ca jagannmṛgatṛṣṇāmbubhaṅgavat || 52 ||

English

God said: Suffering arises due to the influence of desires. When desires are present, suffering exists. When desires are absent, the world is like the mirage water, which disappears upon approach.

हिन्दी

ईश्वर ने कहा: दुःख वासनाओं के प्रभाव से उत्पन्न होता है। जब वासनाएँ होती हैं, तब दुःख होता है। जब वासनाएँ नहीं होतीं, तब संसार मृगतृष्णा के जल की तरह होता है, जो पास आने पर गायब हो जाता है।

53

अतः किं वास्यते केन कस्य वा वासना कुतः | कथं स्वप्ननरेणाङ्ग मृगतृष्णाम्बु पीयते || ५३ ||

ataḥ kiṃ vāsyate kena kasya vā vāsanā kutaḥ | kathaṃ svapnanareṇāṅga mṛgatṛṣṇāmbu pīyate || 53 ||

English

Therefore, what is to be dwelt upon by whom? Whose desire is from where? How is the mirage water drunk by the dream-like person?

हिन्दी

इसलिए, किसने किस पर निवास किया? किसकी वासना कहाँ से है? स्वप्न में दिखने वाले मनुष्य द्वारा मृगतृष्णा का जल कैसे पीया जाता है?

54

सद्रष्टरि तु साहन्ते समनोमननादिके | अविद्यमाने जगति यत्सत्तत्परिदृश्यते || ५४ ||

sadrṣṭari tu sāhante samanomananādike | avidyamāne jagati yatsattatparidṛśyate || 54 ||

English

In the true seer, desires cease, along with mental fluctuations. In the non-existent world, whatever exists is perceived.

हिन्दी

सत्य द्रष्टा में, वासनाएँ और मानसिक विचलन समाप्त हो जाते हैं। अवास्तविक संसार में, जो भी है वह दिखाई देता है।

55

यत्र नो वासना नैव वासको नैव वास्यता | केवलं केवलीभावः संशान्तकलनभ्रमः || ५५ ||

yatra no vāsanā naiva vāsako naiva vāsyatā | kevalaṃ kevalībhāvaḥ saṃśāntakalanabhramaḥ || 55 ||

English

Where there are no desires, no dweller, and no dwelling, there is only the state of solitude, which is the peaceful illusion of vibration.

हिन्दी

जहाँ न वासना है, न निवासी है, और न निवास है, वहाँ केवल एकांत की अवस्था है, जो शांत कंपन का भ्रम है।

56

यस्य सत्योऽप्यसत्यो वा शून्य एव हि यक्षकः | विलीनस्तस्य कैवल्यात्किमन्यदवशिष्यते || ५६ ||

yasya satyo'pyasatyo vā śūnya eva hi yakṣakaḥ | vilīnastasya kaivalyātkimanyadavaśiṣyate || 56 ||

English

Whether true or false, the Yaksha is indeed empty | Dissolved in its isolation, what else remains?

हिन्दी

चाहे सत्य हो या असत्य, यक्ष वास्तव में शून्य है | उसके एकान्त में विलीन होने पर, कुछ और शेष क्या रहता है?

57

शून्य एव हि वेताल इवेत्थं चित्तवासना | उदितेयं जगन्नाम्नी तच्छान्तौ शान्तिरक्षता || ५७ ||

śūnya eva hi vetāla iveithaṃ cittavāsanā | uditeyaṃ jagannāmnī tacchāntau śāntirakṣatā || 57 ||

English

Indeed, the Vetala is empty, like this mental desire | This world, named, arises and in its peace, peace is protected

हिन्दी

वास्तव में, वेताल शून्य है, इस मानसिक इच्छा की तरह | यह नामित जगत, उत्पन्न होता है और उसके शांति में, शांति सुरक्षित है

58

अहन्तायां जगति च मृगतृष्णाजले च यः | सास्थस्तं थिग्घतनरं नोपदेश्यस्त्वसाविति || ५८ ||

ahantāyāṃ jagati ca mṛgatṛṣṇājale ca yaḥ | sāsthaṃ sthiṅghatanaraṃ nopadeśyastvasāviti || 58 ||

English

In the world of ego and in the mirage-like water, whoever is established in that | He is not to be instructed, he is not that

हिन्दी

अहंकार के जगत में और मृगतृष्णा जैसे जल में, जो भी उसमें स्थित है | उसे उपदेश नहीं दिया जा सकता, वह वैसा नहीं है

59

जीवं विवेकिनमिहोपदिशन्ति तज्ज्ञा नो बालमुद्भ्रममसन्मयमार्यमुक्तम् | अज्ञं प्रशास्ति किल यः कनकावदातां स स्वप्नदृष्टपुरुषाय सुतां ददाति || ५९ ||

jīvaṃ vivekinamihopadiśanti tajjñā no bālamudbhramamasanmayamāryamuktam | ajñaṃ praśāsti kila yaḥ kanakāvadātāṃ sa svapnadṛṣṭapuruṣāya sutāṃ dadāti || 59 ||

English

The wise are instructed here, not the ignorant who are deluded by falsehoods spoken by the noble | He who rules the ignorant indeed gives a daughter to a man seen in a dream

हिन्दी

यहाँ बुद्धिमान को उपदेश दिया जाता है, न कि उन मूर्खों को जो आर्यों द्वारा कहे गए झूठों से भ्रमित हैं | जो मूर्खों पर शासन करता है, वह वास्तव में स्वप्न में देखे गए पुरुष को एक पुत्री देता है

← Chapter 40Chapter 42 →