Nirvāṇa I, Chapter 4 निर्वाण

Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 4 — verses 1–13 (13 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | मनो बुद्धिरहंकार इन्द्रियादि तथानघ | अचेत्यचिन्मयं सर्वं क्व ते जीवादयः स्थिताः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | mano buddhirahaṃkāra indriyādi tathānagha | acetyacinmayaṃ sarvaṃ kva te jīvādayaḥ sthitāḥ || 1 ||

English

Vasishtha said: O sinless one, where are the individual souls and other entities situated, which are composed of the mind, intellect, ego, senses, etc., and are a mixture of the insentient and the sentient?

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे निष्पाप, मन, बुद्धि, अहंकार, इन्द्रियादि से युक्त और जड़ और चेतन का मिश्रण जीव आदि कहाँ स्थित हैं?

2

एकेनैवात्मना दत्ता नानातेयं महात्मना | यथैकेनैव चन्द्रेण तिमिराप्पात्रदर्पणैः || २ ||

ekenaivātmanā dattā nānāteyaṃ mahātmanā | yathaikenaiva candreṇa timirāppātradarpaṇaiḥ || 2 ||

English

By the one Self alone, all this diversity is given, O great soul, just as by the one moon, reflections appear in various receptacles like pots and mirrors.

हिन्दी

एक ही आत्मा से यह सारी विविधता दी गई है, हे महात्मा, जैसे एक ही चन्द्रमा से विभिन्न पात्रों और दर्पणों में प्रतिबिम्ब दिखाई देते हैं।

3

भोगतृष्णाविषावेशो यदैवोपशमं गतः | तदैवमस्तमज्ञानमान्ध्यं ध्वान्तक्षयादिव || ३ ||

bhogatṛṣṇāviṣāveśo yadaivopaśamaṃ gataḥ | tadaivamastamajñānamāndhyaṃ dhvāntakṣayādiva || 3 ||

English

When the poison of the desire for enjoyment is pacified, then ignorance, which is like blindness, disappears just as darkness vanishes.

हिन्दी

जब भोग की तृष्णा का विष शांत हो जाता है, तब अज्ञान, जो अंधेपन के समान है, घट जाता है जैसे अंधकार का नाश हो जाता है।

4

अध्यात्मशास्त्रमन्त्रेण तृष्णाविषविषूचिकाक्षीयते भावितेनान्तः शरदा मिहिका यथा || ४ ||

adhyātmaśāstramantreṇa tṛṣṇāviṣaviṣūcikākṣīyate bhāvitenāntaḥ śaradā mihikā yathā || 4 ||

English

By the mantra of the spiritual scriptures, the scorpion of the poison of desire is destroyed, just as the autumn sun destroys the scorpion.

हिन्दी

आध्यात्मिक शास्त्रों के मंत्र से, इच्छा के विष का बिच्छू नष्ट हो जाता है, जैसे शरद ऋतु का सूर्य बिच्छू को नष्ट कर देता है।

5

मौर्ख्ये क्षीणे क्षतं विद्धि चित्तं राम सबान्धवम् | विलीनाम्बुधरे व्योम्नि जाड्यं शाम्यत्यविघ्नतः || ५ ||

maurkhye kṣīṇe kṣataṃ viddhi cittaṃ rāma sabāndhavam | vilīnāmbudhare vyomni jāḍyaṃ śāmyatyavighnataḥ || 5 ||

English

O Rama, know that when foolishness is destroyed, the mind, along with all its attachments, is injured. Just as the dullness of the sky is pacified without obstruction when the clouds disperse.

हिन्दी

हे राम, जब मूर्खता नष्ट हो जाती है, तब मन और उसके सभी आसक्तियों को घायल समझो। जैसे बादलों के छटने पर आकाश की मंदता बिना किसी बाधा के शांत हो जाती है।

6

अचित्तत्वं गते चित्ते क्षीयते वासनाभ्रमः | हारमुक्तासमावेशश्छिन्ने तन्ताविवानघ || ६ ||

acittatvaṃ gate citte kṣīyate vāsanābhraḥ | hāramuktāsamāveśaśchinne tantāviva anagha || 6 ||

English

When the mind is gone, the illusion of desires vanishes, like a broken string of pearls.

हिन्दी

जब मन चला जाता है, तो इच्छाओं का भ्रम नष्ट हो जाता है, जैसे टूटी हुई मोती की माला।

7

रघुनाथ विघाताय शास्त्रार्थं भावयन्ति ये | कृमिकीटत्वयोग्याय चेतसा संमिलन्ति ते || ७ ||

raghunātha vighātāya śāstrārthaṃ bhāvayanti ye | kṛmikīṭatvayogyāya cetasā saṃmilanti te || 7 ||

English

Those who contemplate the meaning of scriptures for the destruction of Raghunatha, they unite with the mind fit for worms and insects.

हिन्दी

जो लोग रघुनाथ के विनाश के लिए शास्त्रों के अर्थ पर ध्यान करते हैं, वे कीट-पतंगों के योग्य मन से एकाकार हो जाते हैं।

8

नवतामरसाकारकान्तलोचनलोलता | शान्ते मौर्ख्येऽक्षता वाते चलता सरसो यथा || ८ ||

navatāmrasākārakāntalocanalolatā | śānte maurkhye'kṣatā vāte calatā saraso yathā || 8 ||

English

The playfulness of the beautiful eyes resembling fresh lotus petals, in the calmness of foolishness, moves like a lotus in the wind.

हिन्दी

नवीन कमल के पत्ते के समान सुंदर नेत्रों की चंचलता, मूर्खता की शांति में, हवा में कमल की तरह हिलती है।

9

स्थिरतामुपयातोऽसि भावाभावविवर्जितः | पदे परमविस्तारे नभसीव प्रभञ्जनः || ९ ||

sthiratāmupayāto'si bhāvābhāvavivarjitaḥ | pade paramavistāre nabhasīva prabhañjanaḥ || 9 ||

English

You have attained stability, devoid of existence and non-existence, in the supreme expansive state, like the sky bursting forth.

हिन्दी

आप स्थिरता प्राप्त हो गए हैं, अस्तित्व और अनस्तित्व से रहित, परम विस्तार की अवस्था में, जैसे आकाश फट पड़ा हो।

10

मन्ये मद्वचनैर्बोधमागतोऽसि रघूद्वह | विगताज्ञाननिद्रोऽन्तर्नृपतिः पटहैरिव || १० ||

manye madvacanairbodhamāgato'si raghūdvaha | vigatājñānanidro'ntarnṛpatiḥ paṭhairiva || 10 ||

English

I believe you have attained enlightenment through my words, O Raghunatha, like a king awakened from the sleep of ignorance by drums.

हिन्दी

मैं मानता हूं कि आपने मेरे शब्दों से बोध प्राप्त कर लिया है, हे रघुनाथ, जैसे कि एक राजा अज्ञान की नींद से ड्रम की आवाज से जाग जाता है।

11

सामान्ये च लगन्त्येव जने कुलगुरोर्गिरः | अत्युदारमतौ राम न लगन्ति कथं त्वयि || ११ ||

sāmānye ca lagantyeva jane kulagurorgiraḥ | atyudāramatau rāma na laganti kathaṃ tvayi || 11 ||

English

Ordinary people are easily influenced by the words of their family gurus, but O Rama, how is it that you, who have a very noble mind, are not influenced by them?

हिन्दी

सामान्य लोग अपने कुल गुरु के शब्दों से आसानी से प्रभावित होते हैं, पर हे राम, आप जिनके मन में अत्यंत उदार विचार हैं, आप उनसे प्रभावित क्यों नहीं होते?

12

यत्रोपादेयवाक्यत्वं भावितं स्वेन चेतसा | मद्वचोऽन्तर्विशत्युच्चैस्तप्ते क्षेत्रे यथा पयः || १२ ||

yatropādeyavākyatvaṃ bhāvitaṃ svena cetasā | madvaco'ntarviśatyuccais tapte kṣetre yathā payaḥ || 12 ||

English

Where the words are considered worthy of acceptance by one's own mind, my words enter deeply, like water in a heated field.

हिन्दी

जहाँ शब्दों को अपने मन से स्वीकार के योग्य माना जाता है, मेरे शब्द गहराई तक प्रवेश करते हैं, जैसे गर्म खेत में पानी।

13

वयमिह हि महानुभाव नित्यं कुलगुरवो भवतां रघूद्वहानाम् | मदुदितमिदमाशु धार्यमार्य शुभवचनं हृदि हारवत्त्वयेति || १३ ||

vayamiha hi mahānubhāva nityaṃ kulaguravo bhavatāṃ raghūdvahānām | maduditamidamāśu dhāryamārya śubhavacanaṃ hṛdi hāravattvayeti || 13 ||

English

We are indeed the great family gurus of you, the descendants of Raghu, and these joyful words of mine should be held in your heart like a garland.

हिन्दी

हम वास्तव में आपके कुल गुरु हैं, रघु के वंशजों, और मेरे इस आनंदमय शब्दों को आपके हृदय में हार की तरह रखना चाहिए।

← Chapter 3Chapter 5 →