Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 5 — 16 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | अहो अहं गतश्चित्त्वं भवद्वाक्यार्थभावनात् | शान्तं जगज्जालमिदमग्रस्थमपि नाथ मे || १ ||

śrīrāma uvāca | aho ahaṃ gataścittvaṃ bhavadvākyārthabhāvanāt | śāntaṃ jagajjālamidamagrasthamapi nātha me || 1 ||

English

Shri Rama said: Alas! I have lost my consciousness due to the contemplation of the meaning of your words. This entire universe, though existing before me, appears peaceful, O Lord.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: हाय! मैंने आपके वचनों के अर्थ की भावना से अपना चित्त खो दिया है | यह सम्पूर्ण जगत्, मेरे सामने होने के बावजूद, शान्त प्रतीत होता है, हे नाथ!

2

परामन्तः प्रयातोऽस्मि परमात्मनि निर्वृतिम् | दीर्घावग्रहसंतप्तं वृष्ट्येव वसुधातलम् || २ ||

parāmanthaḥ prayāto'smi paramātmani nirvṛtim | dīrghāvagrahasaṃtaptaṃ vṛṣṭyeva vasudhātalam || 2 ||

English

I have attained supreme bliss in the Supreme Self, like the earth cooled by rain after a long period of heat.

हिन्दी

मैंने परमात्मा में परम आनंद प्राप्त किया है, जैसे लंबे समय तक गर्मी के बाद वर्षा से ठंडी हुई पृथ्वी।

3

शाम्यामि शीतलाकारः सुखं तिष्ठामि केवलम् | प्रसादमनुयातोऽहं सरो निर्वारणं यथा || ३ ||

śāmyāmi śītalākāraḥ sukhaṃ tiṣṭhāmi kevalam | prasādamanuyāto'haṃ saro nirvāraṇaṃ yathā || 3 ||

English

I am becoming calm and cool, and I am standing happily alone, following the grace like a lake without any disturbance.

हिन्दी

मैं शांत और ठंडा हो रहा हूँ, और मैं अकेला सुख से खड़ा हूँ, जैसे कोई बिना किसी विघ्न के सरोवर कृपा का अनुसरण कर रहा हूँ।

4

सम्यक्प्रसन्नमखिलं दिङ्मण्डलमिदं मुने | यथाभूतं प्रपश्यामि निर्नीहारमिवाधुना || ४ ||

samyakprasannamakhilaṃ diṅmaṇḍalamidaṃ mune | yathābhūtam prapaśyāmi nirnīhāramivādhunā || 4 ||

English

O sage, I see this entire directional sphere as perfectly clear and pleasant, as it is, without any mist now.

हिन्दी

हे मुनि, मैं इस सम्पूर्ण दिशा मण्डल को बिलकुल स्पष्ट और प्रसन्न देखता हूँ, जैसा कि यह है, अब बिना किसी कुहरे के।

5

जातोऽस्मि गतसंदेहः शान्ताशामृगतृष्णिकः | रागनीरागनिर्मुक्तो मृष्टजङ्गलशीतलः || ५ ||

jāto'smi gatasaṃdehaḥ śāntāśāmṛgatṛṣṇikaḥ | rāganīrāganirmukto mṛṣṭajaṅgalaśītalaḥ || 5 ||

English

I have become free from doubts, with my desires and cravings calmed, liberated from attachments and aversions, cool like a refreshed forest.

हिन्दी

मैं संदेहमुक्त हो गया हूँ, मेरी इच्छाएँ और तृष्णाएँ शांत हो गई हैं, आसक्ति और विरक्ति से मुक्त, ताज़ा वन की तरह ठंडा।

6

आत्मनैवान्तरानन्दं तत्प्राप्तोऽस्म्यन्तवर्जितम् | रसायनरसास्वादो यत्र नाथ तृणायते || ६ ||

ātmanaivāntarānandaṃ tatprāpto'smyantavarjitam | rasāyanarasāsvādo yatra nātha tṛṇāyate || 6 ||

English

I have attained the inner bliss of the self, which is free from any limitations. Where the elixir of immortality is tasted, O Lord, there is no need for anything else.

हिन्दी

मैंने आत्मा के अन्तरानन्द को प्राप्त किया है, जो किसी भी सीमा से मुक्त है। जहाँ अमृत का रस आस्वादित होता है, हे नाथ, वहाँ और कुछ की आवश्यकता नहीं है।

7

अद्याहं प्रकृतिस्थोऽस्मि स्वस्थोऽस्मि मुदितोऽस्मि च | लोकारामोऽस्मि रामोऽस्मि नमो मह्यं नमोस्तु ते || ७ ||

adyāhaṃ prakṛtistho'smi svastho'smi mudito'smi ca | lokārāmo'smi rāmo'smi namo mahyaṃ namostu te || 7 ||

English

Today, I am established in my natural state, I am well, I am joyful, and I am delighted in the world. I am Rama, I bow to myself, and I bow to you.

हिन्दी

आज, मैं अपनी प्राकृतिक अवस्था में स्थापित हूँ, मैं स्वस्थ हूँ, मैं आनंदित हूँ, और मैं लोक में आनंदित हूँ। मैं राम हूँ, मैं अपने आप को प्रणाम करता हूँ, और मैं आपको प्रणाम करता हूँ।

8

ते संशयास्ताः कलनाः सर्वमस्तं गतं मम | रात्रिवेतालसंसारः प्रभात इव भास्करे || ८ ||

te saṃśayāstāḥ kalanāḥ sarvamastam gataṃ mama | rātrivetālasaṃsāraḥ prabhāta iva bhāskare || 8 ||

English

Those doubts and confusions have all vanished for me. The world of illusions, like a night-time ghost, has disappeared with the dawn of the sun.

हिन्दी

वे संदेह और भ्रम मेरे लिए सब विलुप्त हो गए हैं। भ्रम का संसार, जैसे रात का भूत, सूर्योदय के साथ गायब हो गया है।

9

निर्मले हृदि विस्तीर्णे संपन्ने हिमशीतले | मनो निर्वृतिमायातं सरसी शरदीव मे || ९ ||

nirmale hṛdi vistīrṇe saṃpanne himaśītale | mano nirvṛtimāyātaṃ sarasī śaradīva me || 9 ||

English

In the pure, expanded, and cool heart, my mind has attained complete satisfaction, like a lake in autumn.

हिन्दी

शुद्ध, विस्तृत और ठंडे हृदय में, मेरा मन पूर्ण संतुष्टि प्राप्त कर लिया है, जैसे शरद ऋतु में एक तालाब।

10

कलङ्क आत्मनः कस्मात्कथं चेत्यादिसंशयः | नूनं निर्मूलतां यातो मृगाङ्काग्रे यथा तमः || १० ||

kalaṅka ātmanaḥ kasmātkathaṃ cetyādisaṃśayaḥ | nūnaṃ nirmūlatāṃ yāto mṛgāṅkāgre yathā tamaḥ || 10 ||

English

The doubt about how and why the blemish of the self has arisen has certainly become rootless, like darkness at the tip of the moon's crescent.

हिन्दी

आत्मा के दोष के कैसे और क्यों उत्पन्न होने का संदेह निश्चित रूप से बेजड़ हो गया है, जैसे चंद्रमा के कला के अग्र पर अंधेरा।

11

सर्वमात्मैव सर्वत्र सर्वदा भाविताकृतिः | इदमन्यदिदं चान्यदित्यसत्कलना कुतः || ११ ||

sarvamātmaiva sarvatra sarvadā bhāvitākṛtiḥ | idamanyadidaṃ cānyadityasatkalanā kutaḥ || 11 ||

English

The Self is everything, everywhere, and always. The perception of 'this' and 'that' is false; how can there be duality?

हिन्दी

आत्मा ही सब कुछ है, हर जगह, हमेशा। 'यह' और 'वह' की धारणा झूठी है; द्वैत कैसे हो सकता है?

12

कोऽभवं प्रागहं तादृक्तृष्णानिगडयन्त्रितः | अन्तरात्मानमेवेति विहसामि विकासवान् || १२ ||

ko'bhavaṃ prāgahaṃ tādṛktṛṣṇānigaḍayantritaḥ | antarātmānamevaiti vihasāmi vikāsavān || 12 ||

English

Who was I before, bound by such desires? Now, I realize the inner Self and laugh, being expansive.

हिन्दी

मैं पहले कौन था, ऐसी इच्छाओं से बंधा हुआ? अब, मैं अंतरात्मा को जानता हूँ और हँसता हूँ, विस्तृत होकर।

13

आ इदानीं स्मृतं सम्यग्यथैष सकलोऽस्म्यसौ | यस्त्वद्वागमृतापूरस्नातेनायमहं स्थितः || १३ ||

ā idānīṃ smṛtaṃ samyagyathaiṣa sakalo'smyasau | yastvadvāgamṛtāpūrasnātenāyamahaṃ sthitaḥ || 13 ||

English

Now, I remember correctly that I am that complete being. By your words of nectar, I am established in this state.

हिन्दी

अब, मैं सही ढंग से याद करता हूँ कि मैं वह पूर्ण अस्तित्व हूँ। आपके अमृत वचनों से, मैं इस अवस्था में स्थापित हूँ।

14

अहो नु विततां भूमिमधिरूढोऽस्मि पावनीम् | इहस्थ एव यत्रार्को न पातालमिव स्थितः || १४ ||

aho nu vitatāṃ bhūmimadhirūḍho'smi pāvanīm | ihastha eva yatrārko na pātālamiva sthitaḥ || 14 ||

English

Ah, now I am established on this expansive, purifying earth, where the sun is not as if in the underworld.

हिन्दी

अहो, अब मैं इस विस्तृत, पवित्र धरती पर स्थापित हूँ, जहाँ सूर्य पाताल में नहीं है।

15

मह्यं सत्तामुपेताय भावाभावभवार्णवात् | नमो नित्यं नमस्याय जयाम्यात्मात्मनात्मनि || १५ ||

mahyaṃ sattāmupetāya bhāvābhāvabhavārṇavāt | namo nityaṃ namasyāya jayāmyātmātmanātmani || 15 ||

English

Having attained the state of being, I bow to the eternal, to the Self within the Self, beyond the ocean of existence and non-existence.

हिन्दी

सत्ता की अवस्था प्राप्त करने के बाद, मैं अस्तित्व और अनस्तित्व के सागर से परे, आत्मा में आत्मा को, नित्य को प्रणाम करता हूँ।

16

अनुभववशतो हृदब्जकोशे स्फुटमलितां समुपागतेन नाथ | तव वरवचसेह वीतशोकां चिरमुदितां च दशामुपागतोऽस्मि || १६ ||

anubhavavaśato hṛdabjakośe sphuṭamalitāṃ samupāgatena nātha | tava varavacaseha vītaśokāṃ ciramuditāṃ ca daśāmupāgato'smi || 16 ||

English

By the power of experience, I have clearly attained the state of being free from sorrow and long-lasting joy in the lotus-heart, O Lord, by your excellent words.

हिन्दी

अनुभव के प्रभाव से, मैंने हृदय के कमल में स्पष्ट रूप से दुःखरहित और चिरस्थायी आनंद की अवस्था प्राप्त की है, हे नाथ, आपके उत्तम वचनों से।

← Chapter 4Chapter 6 →