Nirvāṇa I, Chapter 3 निर्वाण

Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 3 — verses 1–22 (22 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | भाविभूरितरङ्गाणां पयोवृन्दमिवाम्बुधौ | या चिद्वहत्यनन्तानि जगन्त्यनघ सो भवान् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | bhāvibhūritaraṅgāṇāṃ payovṛndamivāmbudhau | yā cidvahatyānantāni jagantyanagha so bhavān || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: O sinless one, you are the one who carries the countless worlds, like the ocean carries the multitude of future waves of water.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे निष्पाप, आप उस परमात्मा हैं जो अनंत जगतों को धारण करता है, जैसे समुद्र भविष्य के अनगिनत तरंगों को धारण करता है।

2

भव भावनया मुक्तो भावाभावविवर्जितः | चिदात्मन्संस्थिताः केव वद ते वासनादयः || २ ||

bhava bhāvanayā mukto bhāvābhāvavivarjitaḥ | cidātmansaṃsthitāḥ keva vada te vāsanādayaḥ || 2 ||

English

O Rama, you are free from the concept of becoming and devoid of the duality of existence and non-existence. Tell me, what are these tendencies that are established in the pure consciousness?

हिन्दी

हे राम, आप भावना से मुक्त हैं और अस्तित्व और अनस्तित्व के द्वैत से रहित हैं। बताओ, ये वासनाएँ क्या हैं जो शुद्ध चेतना में स्थित हैं?

3

जीवोऽयं वासनादीदमिति चित्कचति स्वतः | इतरोक्त्यर्थयोरत्र कः प्रसङ्गोऽङ्ग कथ्यताम् || ३ ||

jīvo'yaṃ vāsanādīdamiti citkacati svataḥ | itaroktyarthayoratra kaḥ prasaṅgo'ṅga kathyatām || 3 ||

English

This individual soul, due to its tendencies, shines by itself as 'I am this.' Here, what is the relevance of other statements and their meanings?

हिन्दी

यह जीवात्मा अपनी वासनाओं के कारण स्वयं ही 'मैं यह हूँ' के रूप में चमकता है। यहाँ, दूसरी बातों और उनके अर्थों का क्या संबंध है?

4

महातरङ्गगम्भीरभासुरात्मचिदर्णवः | रामाभिधोर्मिस्तिमितः समसौम्योऽसि व्योमवत् || ४ ||

mahātaraṅgagambhīrabhāsurātmacidarṇavaḥ | rāmābhidhor mistimitaḥ samasau myo'si vyomavat || 4 ||

English

O Rama, you are the vast and deep ocean of consciousness, shining with great waves. You are calm and serene like the sky.

हिन्दी

हे राम, आप विशाल और गहरे चेतना के समुद्र हैं, जो महान तरंगों से चमकता है। आप आकाश की तरह शांत और सौम्य हैं।

5

यथा न भिन्नमनलादौष्ण्यं सौगन्ध्यमम्बुजात् | कार्ष्ण्यं कज्जलतः शौक्ल्यं हिमान्माधुर्यमिक्षुतः || ५ ||

yathā na bhinnamanalādauṣṇyaṃ saugandhyamambujāt | kārṣṇyaṃ kajjalataḥ śauklyaṃ himānmādhuryamikṣutaḥ || 5 ||

English

Just as heat is not separate from fire, fragrance is not separate from flowers, blackness is not separate from kohl, whiteness is not separate from snow, and sweetness is not separate from sugarcane.

हिन्दी

जैसे गर्मी अग्नि से अलग नहीं होती, सुगंध फूलों से अलग नहीं होती, कालापन काजल से अलग नहीं होता, सफेदी बर्फ से अलग नहीं होती, और मीठास ईख से अलग नहीं होती।

6

आलोकश्च प्रकाशाङ्गादनुभूतिस्तथा चितेः | जलाद्वीचिर्यथाऽभिन्ना चित्स्वभावात्तथा जगत् || ६ ||

ālokaśca prakāśāṅgādanubhūtistathā citeḥ | jalādvīciryathā'bhinnā cittasvabhāvāttathā jagat || 6 ||

English

Light and the experience of illumination are not different from consciousness, just as waves are not different from water. Similarly, the world is not different from the nature of consciousness.

हिन्दी

प्रकाश और प्रकाश का अनुभव चेतना से अलग नहीं है, जैसे लहरें जल से अलग नहीं होतीं। इसी तरह, संसार चेतना के स्वभाव से अलग नहीं है।

7

चितो न भिन्नोऽनुभवो भिन्नो नानुभवादहम् | न मत्तो भिद्यते जीवो न जीवाद्भिद्यते मनः || ७ ||

cito na bhinno'nubhavo bhinno nānubhavādaham | na matto bhidyate jīvo na jīvādbhidyate manaḥ || 7 ||

English

Experience is not different from consciousness, nor am I different from experience. The individual soul is not different from me, nor is the mind different from the individual soul.

हिन्दी

अनुभव चेतना से अलग नहीं है, न ही मैं अनुभव से अलग हूँ। जीवात्मा मुझसे अलग नहीं है, न ही मन जीवात्मा से अलग है।

8

मनसो नेन्द्रियं भिन्नं पृथग्देहश्च नेन्द्रियात् | न शरीराज्जगद्भिन्नं जगतो नान्यदस्ति हि || ८ ||

manaso nendriyaṃ bhinnaṃ pṛthagdehaśca nendriyāt | na śarīrājjagadbhinnaṃ jagato nānyadasti hi || 8 ||

English

The senses are not different from the mind, nor is the body separate from the senses. The world is not different from the body, and there is nothing else besides the world.

हिन्दी

इंद्रियाँ मन से अलग नहीं हैं, न ही शरीर इंद्रियों से अलग है। संसार शरीर से अलग नहीं है, और संसार के अलावा कुछ और नहीं है।

9

एवं प्रवर्तितमिदं महच्चक्रमिदं चिरम् | नच प्रवर्तितं किंचिन्न च शीघ्रं च नो चिरम् || ९ ||

evaṃ pravartitamidaṃ mahaccakramidaṃ ciram | naca pravartitaṃ kiñcinna ca śīghraṃ ca no ciram || 9 ||

English

Thus, this great wheel has been set in motion for a long time. Yet, nothing has been set in motion, neither quickly nor slowly.

हिन्दी

इस प्रकार, यह महान चक्र लंबे समय से चलायमान है। फिर भी, कुछ भी चलायमान नहीं है, न तेजी से न धीरे-धीरे।

10

स्ववेदनमनन्तं च सर्वमेवमखण्डितम् | विद्यते व्योमनि व्योम न कस्मिंश्चिन्न किंचन || १० ||

svavedanamanantaṃ ca sarvamevamakhṇḍitam | vidyate vyomani vyoma na kasmiṃścinnakiṃcana || 10 ||

English

Self-awareness is infinite and everything is undivided. In the sky, there is only sky, nothing else in anything.

हिन्दी

स्व-वेदना अनंत है और सब कुछ अखंडित है। आकाश में केवल आकाश है, किसी में कुछ भी नहीं।

11

शून्यं शून्ये समुच्छूनं ब्रह्म ब्रह्मणि बृंहितम् | सत्यं विजृम्भते सत्ये पूर्णे पूर्णमिव स्थितम् || ११ ||

śūnyaṃ śūnye samucchūnaṃ brahma brahmaṇi bṛṃhitam | satyaṃ vijṛmbhate satye pūrṇe pūrṇamiva sthitam || 11 ||

English

The void is completely void in the void, Brahman is expanded in Brahman. Truth is manifested in truth, as if the full is situated in the full.

हिन्दी

शून्य शून्य में पूर्णतः शून्य है, ब्रह्म ब्रह्म में विस्तृत है। सत्य सत्य में प्रकट होता है, जैसे पूर्ण पूर्ण में स्थित है।

12

रूपालोकमनस्कारान्कुर्वन्नपि न किंचन | ज्ञः करोत्यनुपादेयान्न ज्ञस्यैव हि कर्तृता || १२ ||

rūpālokamanaskārānkurvannapi na kiṃcana | jñāḥ karotyanupādeyānna jñasyaiva hi kartṛtā || 12 ||

English

Even while performing actions related to form, perception, and mental impressions, the knower does not do anything. The knower does not have the doership of actions.

हिन्दी

रूप, अलोक, और मनस्कारों से संबंधित कार्य करते हुए भी, ज्ञाता कुछ नहीं करता। ज्ञाता कार्यों का कर्ता नहीं है।

13

यदुपादेयबुद्ध्या च तद्दुःखाय सुखाय ते | भावाभावेन नादेयमकर्तृ सुखदुःखयोः || १३ ||

yadupādeyabuddhyā ca tadduduḥkhāya sukhāya te | bhāvābhāvena nādeyamakartṛ sukhaduḥkhayoḥ || 13 ||

English

Whatever is perceived with the sense of doership leads to sorrow and joy. Without the sense of doership, there is no acceptance of happiness and sorrow.

हिन्दी

जो कुछ भी कर्तृत्व की बुद्धि से देखा जाता है, वह दुःख और सुख का कारण बनता है। कर्तृत्व की भावना के बिना, सुख और दुःख का स्वीकार नहीं होता।

14

यथा नानाप्यनानैव खं खे खानीति वाग्गणः | सार्थकोऽप्यतिशून्यात्मा तथात्मजगतोः क्रमः || १४ ||

yathā nānāpyanānaiva khaṃ khe khānīti vāggaṇaḥ | sārthako'pyatiśūnyātmā tathātmajagatoḥ kramḥ || 14 ||

English

Just as the word 'sky' is meaningful despite being completely empty, so is the sequence of the self and the world.

हिन्दी

जैसे 'आकाश' शब्द पूर्णतः शून्य होने के बावजूद अर्थपूर्ण है, वैसे ही आत्मा और जगत का क्रम है।

15

अन्तर्व्योमामलो बाह्ये सम्यगाचारचञ्चुरः | हर्षामर्षविकारेषु काष्ठलोष्टसमस्थितिः || १५ ||

antarvyomāmalo bāhye samyagācāracañcuraḥ | harṣāmarṣavikāreṣu kāṣṭhaloṣṭasamasthitiḥ || 15 ||

English

Pure within like the sky, outwardly engaged in righteous conduct, remaining equanimous in joy and sorrow, like a piece of wood or a clod of earth.

हिन्दी

अंतर से आकाश की तरह शुद्ध, बाहर से धर्माचरण में लगे हुए, हर्ष और अमर्ष में समान स्थिति में रहना, जैसे कि काठ का टुकड़ा या मिट्टी का ढेला।

16

य एवातितरां शत्रुः सत्वरं मारणोद्यतः | तमेवाकृत्रिमं मित्रं यः पश्यति स पश्यति || १६ ||

ya evātitarāṃ śatruḥ satvaraṃ māraṇodyataḥ | tamevākṛtrimam mitraṃ yaḥ paśyati sa paśyati || 16 ||

English

He who sees even the most formidable enemy, eager to kill, as an artificial friend, truly sees.

हिन्दी

जो सबसे भयंकर शत्रु को, जो मारने के लिए उत्सुक है, एक कृत्रिम मित्र के रूप में देखता है, वह सच में देखता है।

17

समूलकाषं कषति नदीतट इव द्रुमम् | यः सौहृदं मत्सरं च स हर्षामर्षदोषहा || १७ ||

samūlakāṣaṃ kaṣati nadītaṭa iva drumaṃ | yaḥ sauhṛdaṃ matsaraṃ ca sa harṣāmarṣadoṣahā || 17 ||

English

He who destroys the root of envy, like a tree on the riverbank, is free from the faults of joy and anger.

हिन्दी

जो ईर्ष्या की जड़ को नष्ट करता है, जैसे नदी के किनारे एक पेड़ को, वह हर्ष और क्रोध के दोषों से मुक्त होता है।

18

रागद्वेषविकाराणां स्वरूपं चेन्न भाव्यते | ततः सन्तोऽप्यसद्रूपाः सेविता अप्यसेविताः || १८ ||

rāgadveṣavikārāṇāṃ svarūpaṃ cennabhāvyate | tataḥ santo'pyasadrūpāḥ sevitā apyasevitāḥ || 18 ||

English

If the nature of attachment and hatred is not understood, then even the good appear as bad, and the served as unserved.

हिन्दी

यदि आसक्ति और घृणा की प्रकृति समझी नहीं जाती है, तो फिर अच्छे भी बुरे लगते हैं, और सेवित भी असेवित लगते हैं।

19

यस्य नाहंकृतो भावो बुद्धिर्यस्य न लिप्यते | हत्वापि स इमाँल्लोकान्न हन्ति न निबध्यते || १९ ||

yasya nāhaṃkṛto bhāvo buddhiryasya na lipyate | hatvāpi sa imāṃllokānnahan ti na nibadhyate || 19 ||

English

He who has no sense of ego and whose intellect is not attached, even after killing, does not kill or become bound.

हिन्दी

जिसका अहंकार नहीं है और जिसकी बुद्धि आसक्त नहीं है, वह मारने के बाद भी नहीं मारता है या बंधन में नहीं आता है।

20

यन्नास्ति तस्य सद्भावप्रतिपत्तिरुदाहृता | मायेति सा परिज्ञानादेव नश्यत्यसंशयम् || २० ||

yannāsti tasya sadbhāvapratipattirudāhṛtā | māyeti sā parijñānādeva naśyatyasaṃśayam || 20 ||

English

That which does not exist has no true existence; it is called illusion and disappears with knowledge.

हिन्दी

जो नहीं है, उसका सच्चा अस्तित्व नहीं है; वह माया कहलाता है और ज्ञान से नष्ट हो जाता है।

21

निःस्नेहदीपवच्छान्तो यस्यान्तर्वासनाभरः| तेन चित्रकृतेनेव जितं ज्ञेनाविकारिणा || २१ ||

niḥsnehadīpavacchānto yasyāntarvāsanābharaḥ| tena citrakṛteneva jitaṃ jñenāvikāriṇā || 21 ||

English

One who has extinguished the lamp of attachment and whose inner desires are calm, that person, like a skilled painter, has conquered the world with unchanging knowledge.

हिन्दी

जिसके अन्दर आसक्ति का दीपक बुझ गया है और जिसकी आन्तरिक इच्छाएँ शान्त हैं, वह व्यक्ति, एक कुशल चित्रकार की तरह, अपरिवर्तनीय ज्ञान से संसार को जीत लिया है।

22

यस्यानुपादेयमिदं समस्तं पदार्थजातं सदसद्दशासु| न दुःखदाहाय सुखाय नैव विमुक्त एवेह सजीव एव || २२ ||

yasyānupādeyamidaṃ samastaṃ padārthajātaṃ sadasaddaśāsu| na duḥkhadāhāya sukhāya naiva vimukta eveha sajīva eva || 22 ||

English

For whom all this universe of objects, in both real and unreal states, is not to be accepted for sorrow or happiness, that person is truly liberated and alive.

हिन्दी

जिसके लिए यह सम्पूर्ण विश्व के वस्तुओं का समूह, सत् और असत् दशाओं में, दुःख या सुख के लिए ग्रहण नहीं करना है, वह व्यक्ति वास्तव में मुक्त और जीवित है।

← Chapter 2Chapter 4 →