Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 35 — 28 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच ततो मुहूर्तेन हरो गौरीकमलिनीसरः मद्विकासोन्मुखः स्वैरं विकासं बहिराददे || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca tato muhūrtena haro gaurīkamalinīsaraḥ madvikāsonmukhaḥ svairaṃ vikāsaṃ bahirādade || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, in a moment, Lord Shiva, the essence of Gauri's lotus, with a face blooming with joy, spontaneously manifested his splendor.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: तब, एक क्षण में, भगवान शिव, गौरी के कमल का सार, आनंद से खिले मुख वाले, स्वतः ही अपने विकास को बाहर प्रकट किया।

2

दृक्चयो द्योतयामास मुखाकाशतलोदितः बोधं समुद्गकादर्क अंशुराशिरिवोद्गतः || २ ||

dṛkchayo dyotayāmāsa mukhākāśataloditaḥ bodhaṃ samudgakādarka aṃśurāśirivodgataḥ || 2 ||

English

His eyes illuminated the knowledge that arose from the space of his face, like the rays of the rising sun.

हिन्दी

उनकी दृष्टि ने उनके मुख के आकाश से उत्पन्न ज्ञान को प्रकाशित किया, जैसे उदित सूर्य की किरणें।

3

ईश्वर उवाच मुने मननमाहूय स्वसत्तैवाशु मीयताम् त्वमर्थं माहरानर्थं पवनः स्पन्दतामिव || ३ ||

īśvara uvāca mune mananamāhūya svasattai vāśu mīyatām tvamarathaṃ māharānarthaṃ pavanaḥ spandatāmiva || 3 ||

English

Lord Shiva said: O sage, quickly realize your own existence by contemplating. You should bring forth the meaning, like the wind causes movement.

हिन्दी

भगवान शिव ने कहा: हे मुनि, ध्यान करके शीघ्र ही अपने अस्तित्व को समझो। तुम अर्थ को उजागर करो, जैसे हवा गति पैदा करती है।

4

द्रष्टव्यमिह यत्किंचित्तद्दृष्टं किं समं भ्रमैः न हि हेयमुपादेयं चेह पश्यामि तद्विदः || ४ ||

draṣṭavyamihayatkiñcittaddṛṣṭaṃ kiṃ samaṃ bhramaiḥ na hi heyaṃ upādeyaṃ ceha paśyāmi tadvidaḥ || 4 ||

English

Whatever is to be seen here has already been seen. What is the use of illusions? I do not see anything here to be accepted or rejected, O knowledgeable one.

हिन्दी

जो कुछ भी यहाँ देखने योग्य है, वह पहले ही देखा जा चुका है। भ्रमों का क्या लाभ? मैं यहाँ कुछ भी ऐसा नहीं देखता जो ग्रहण करने योग्य या त्यागने योग्य हो, हे ज्ञानी।

5

शान्त्यशान्तिमयानेतान्विकल्पान्दलयन्नसिः धीरोसिनान्यथाऽऽस्थित्वा त्वमेव भव चात्मदृक् || ५ ||

śāntyaśāntimayānetānvikalpāndalayannasiḥ dhīrosinānyathā''sthitvā tvameva bhava cātmadṛk || 5 ||

English

Calmly dissolving these dualities, remain steadfast and become a seer of the self.

हिन्दी

शांति से इन द्वैतों को विलीन करते हुए, स्थिर रहो और आत्मदर्शी बनो।

6

इमां दृश्यदशामाशु बाह्यबोधाय वा पुनः | समाश्रित्य मदुक्तं त्वं श्रृणु तूष्णीं स्थितेन किम् || ६ ||

imāṃ dṛśyadaśāmāśu bāhyabodhāya vā punaḥ | samāśritya maduktaṃ tvaṃ śrṇu tūṣṇīṃ sthitena kim || 6 ||

English

Listen to what I have said, relying on external knowledge or remaining silent, what is the use of this visible state?

हिन्दी

इस दृश्य दशा का क्या उपयोग है, बाह्य ज्ञान पर भरोसा करके या चुप रहकर?

7

इत्युक्त्वा बाह्यबोधस्त्वं मा भवेति त्रिशूलधृक् | प्राणेनेदं देहगेहं परिस्फुरति यन्त्रवत् || ७ ||

ityuktvā bāhyabodhastvaṃ mā bhaveti triśūladhṛk | prāṇenedaṃ dehagehaṃ parisphurati yantravat || 7 ||

English

Having said this, do not become attached to external knowledge, O wielder of the trident. This body, like a machine, vibrates with the breath.

हिन्दी

ऐसा कहकर, हे त्रिशूलधारी, बाह्य ज्ञान से आसक्त न हो। यह शरीर प्राण से यंत्र की तरह कांपता है।

8

प्राणहीनं परिस्पन्दं त्यक्त्वा तिष्ठति मूकवत् | चालनी पावनी शक्तिः शक्तिः संवेदनी चितिः || ८ ||

prāṇahīnaṃ parispandaṃ tyaktvā tiṣṭhati mūkavat | cālanī pāvanī śaktiḥ śaktiḥ saṃvedanī citiḥ || 8 ||

English

Without breath, the body ceases to move and remains still like a mute object. The power that moves is purifying, the power that perceives is consciousness.

हिन्दी

प्राण के बिना, शरीर चलना छोड़ देता है और मूक वस्तु की तरह स्थिर रहता है। जो शक्ति चलाती है वह पवित्र है, जो शक्ति अनुभव करती है वह चेतना है।

9

सा मूर्ता खादपि स्वच्छा सत्सत्तैवात्र कारणम् | विनश्यतः प्राणदेहौ वियोगान्मरुदेव च || ९ ||

sā mūrtā khādapi svacchā satsattaiavātra kāraṇam | vinaśyataḥ prāṇadehau viyogānmruddeva ca || 9 ||

English

That which is embodied, even if it is pure, the cause of existence is here. With the separation of breath and body, it perishes, like the wind.

हिन्दी

जो मूर्त है, चाहे वह स्वच्छ हो, अस्तित्व का कारण यही है। प्राण और शरीर के अलग होने से वह नष्ट हो जाता है, जैसे वायु।

10

चिदात्मा खादपि स्वच्छो न विनश्यति किं भ्रमैः | मनःप्राणमये देहे चित्तत्त्वं परिजायते || १० ||

cidātmā khādapi svaccho na vinaśyati kiṃ bhramaiḥ | manaḥprāṇamaye dehe cittattvaṃ parijāyate || 10 ||

English

The pure consciousness, even if it is pure, does not perish. In the body made of mind and breath, the essence of consciousness arises.

हिन्दी

पवित्र चेतना, चाहे वह स्वच्छ हो, नष्ट नहीं होती। मन और प्राण से बने शरीर में, चेतना का तत्त्व उत्पन्न होता है।

11

मुकुरे ह्यमलाभासे प्रतिबिम्बं प्रवर्तते | सदप्यग्रगतं वस्तु प्रतिबिम्बक्रिया विना || ११ ||

mukure hyamalābhāse pratibimbaṃ pravartate | sadapyagragataṃ vastu pratibimbakriyā vinā || 11 ||

English

In a mirror, the reflection arises due to its pure nature | Even though the object is present, it does not reflect without the action of reflection

हिन्दी

दर्पण में, प्रतिबिम्ब उसके शुद्ध स्वभाव के कारण उत्पन्न होता है | यद्यपि वस्तु उपस्थित है, प्रतिबिम्ब क्रिया के बिना वह प्रतिबिम्बित नहीं होता

12

यथा नास्ति मलोपेते मुकुरे मुनिनायक | तथा नास्ति गतप्राणे विद्यमानेऽपि देहके || १२ ||

yathā nāsti malopete mukure munināyaka | tathā nāsti gataprāṇe vidyamāne'pi dehake || 12 ||

English

Just as there is no reflection in a dirty mirror, O sage | Similarly, there is no reflection in a lifeless body, even if it is present

हिन्दी

जैसे गंदे दर्पण में प्रतिबिम्ब नहीं होता, हे मुनिनायक | उसी प्रकार, जीवनरहित शरीर में प्रतिबिम्ब नहीं होता, यद्यपि वह उपस्थित है

13

सर्वगापि चिदुच्छूनबोधात्स्पन्दादिकं प्रति | बोधात्कलङ्कविमला चिदेव परमं शिवम् || १३ ||

sarvagāpi ciducchūnabodhātspandādikaṃ prati | bodhātkalaṅkavimalā cideva paramaṃ śivam || 13 ||

English

Even though it is all-pervading, the pure consciousness is devoid of any impurity | From the knowledge of the pure consciousness, the supreme Shiva is realized

हिन्दी

यद्यपि यह सर्वव्यापी है, शुद्ध चेतना किसी भी दोष से रहित है | शुद्ध चेतना के ज्ञान से, परम शिव को अनुभव किया जाता है

14

विदुर्देवं तदाभासं सर्वसत्तार्थदं तथा | स हरिः स शिवः सोऽजः स ब्रह्मा स सुरेश्वरः || १४ ||

vidurdevaṃ tadābhāsaṃ sarvasattārthadaṃ tathā | sa hariḥ sa śivaḥ so'jaḥ sa brahmā sa sureśvaraḥ || 14 ||

English

They know that God, His reflection, which grants all beings their essence | He is Hari, He is Shiva, He is the unborn, He is Brahma, He is the lord of the gods

हिन्दी

वे जानते हैं कि ईश्वर, उसका प्रतिबिम्ब, जो सभी जीवों को उनकी सत्ता प्रदान करता है | वह हरि है, वह शिव है, वह अजन्मा है, वह ब्रह्मा है, वह देवताओं का स्वामी है

15

अनिलानलचन्द्रार्कवपुः स परमेश्वरः | स एष सर्वगो ह्यात्मा चित्खनिश्चेतनः स्मृतः || १५ ||

anilānalacandrārkavapuḥ sa parameśvaraḥ | sa eṣa sarvago hyātmā citkhaniścetanaḥ smṛtaḥ || 15 ||

English

He who has the form of wind, fire, moon, and sun, He is the supreme lord | He is this all-pervading self, known as the pure consciousness

हिन्दी

जो वायु, अग्नि, चंद्रमा और सूर्य के रूप में है, वह परमेश्वर है | वह यह सर्वव्यापी आत्मा है, जो शुद्ध चेतना के रूप में जाना जाता है

16

देवेशो देवभृद्धाता देवदेवो दिवः पतिः | महाचितः समुल्लासं मुह्यन्तीव न केचन || १६ ||

deveśo devabhṛddhātā devadevo divaḥ patiḥ | mahācitaḥ samullāsaṃ muhyantīva na kecana || 16 ||

English

The Lord of the gods, the supporter of the gods, the God of gods, the lord of heaven, the great consciousness, the supreme bliss, no one is deluded.

हिन्दी

देवों के स्वामी, देवों के पोषक, देवों के देवता, स्वर्ग के स्वामी, महान चेतना, परम आनंद, कोई भी भ्रमित नहीं है।

17

ये नाम ते जगत्येते ब्रह्मविष्णुहरादयः | परस्मात्परिनिर्याता ब्रह्मविष्णुहरादयः || १७ ||

ye nāma te jagatyete brahmaviṣṇuharādayaḥ | parasmatpariniryātā brahmaviṣṇuharādayaḥ || 17 ||

English

These names such as Brahma, Vishnu, and Shiva exist in the world, having emerged from the supreme.

हिन्दी

ये नाम जैसे ब्रह्मा, विष्णु और शिव इस जगत में हैं, जो परम से उत्पन्न हुए हैं।

18

कणास्तप्तायस इव वारिधेरिव बिन्दवः | तेष्विव भ्रमभूतेषु जातेष्विव परात्पदात् || १८ ||

kaṇāstaptāyasa iva vāridheriva bindavaḥ | teṣviva bhramabhūteṣu jāteṣviva parātpadāt || 18 ||

English

Like atoms of heated iron, like drops of water from the ocean, they appear as illusions, born from the supreme state.

हिन्दी

जैसे तप्त लोहे के परमाणु, जैसे समुद्र के जल की बूंदें, वे भ्रम के रूप में प्रकट होते हैं, परम अवस्था से उत्पन्न।

19

स्थितेषु भ्रमबीजेषु कल्पनाजालकर्तृषु | सहस्रशतशाखेयमविद्योदेति पीवरी || १९ ||

sthitēṣu bhramabījēṣu kalpanājālakartṛṣu | sahasraśataśākhēyamavidyōdēti pīvarī || 19 ||

English

In the seeds of illusion, which are the creators of the web of imagination, ignorance arises, spreading into thousands of branches.

हिन्दी

भ्रम के बीजों में, जो कल्पना के जाल के सृष्टा हैं, अज्ञान उत्पन्न होता है, हजारों शाखाओं में फैलता हुआ।

20

वेदवेदार्थवेदादिजीवजालजटावली | ततस्तस्या अनन्तायाः प्रसृतायाः पुनःपुनः || २० ||

vēdavēdārthavēdādijīvajālajaṭāvalī | tatastasyā anantāyāḥ prasṛtāyāḥ punaḥpunaḥ || 20 ||

English

The entanglement of the web of living beings, arising from the Vedas, the meaning of the Vedas, and the knowledge of the Vedas, spreads endlessly again and again.

हिन्दी

वेदों, वेदों के अर्थ, और वेदों के ज्ञान से उत्पन्न जीवों के जाल का उलझाव, अनंत रूप से बार-बार फैलता है।

21

संपन्नदेशकालायाः क्रमः स्याद्वर्णनासु कःब्रह्मविष्णुहरादीनामतोऽयं परमः पिता || २१ ||

saṃpannadeśakālāyāḥ kramaḥ syādvarṇanāsu kaḥbrahmaviṣṇuharādīnāmato'yaṃ paramaḥ pitā || 21 ||

English

The sequence of descriptions should be in accordance with the perfect place and time. Therefore, this supreme father is Brahma, Vishnu, and Shiva.

हिन्दी

वर्णनों का क्रम पूर्ण स्थान और समय के अनुसार होना चाहिए। इसलिए, यह परम पिता ब्रह्मा, विष्णु और शिव हैं।

22

मूलबीजं महादेवः पल्लवानामिव द्रुमःसर्वसत्त्वाभिधः सर्वः सर्वसंवेदनैककृत || २२ ||

mūlabījaṃ mahādevaḥ pallavānāmiva drumaḥsarvasattvābhidhaḥ sarvaḥ sarvasaṃvedanaikakṛt || 22 ||

English

The root seed is Mahadeva, like the tree of sprouts. He is the one who is called the essence of all beings and the sole cause of all consciousness.

हिन्दी

मूल बीज महादेव है, जैसे अंकुरों का वृक्ष। वह सभी जीवों का सार और सभी चेतना का एकमात्र कारण है।

23

सर्वसत्ताप्रदो भास्वान्वन्द्योऽभ्यर्च्यश्च तद्विदःप्रत्यक्षवस्तुविषयः सर्वत्रैव सदोदितः || २३ ||

sarvasattāprado bhāsvānvandyo'bhyarcyaśca tadvidaḥpratyakṣavastuviṣayaḥ sarvatraiva sadoditaḥ || 23 ||

English

He is the giver of all beings, radiant, worthy of worship, and to be honored by those who know him. He is the subject of direct perception, always present everywhere.

हिन्दी

वह सभी जीवों का दाता है, चमकदार, पूजनीय और उनके ज्ञाताओं द्वारा सम्मानित होना चाहिए। वह प्रत्यक्ष वस्तु का विषय है, हमेशा हर जगह उपस्थित है।

24

संवेदनात्मकतया गतया सर्वगोचरम्न तस्याह्वानमन्त्रादि किंचिदेवोपयुज्यते || २४ ||

saṃvedanātmakatayā gatayā sarvagocaramna tasyāhvānamantrādi kiṃcidevopayujyate || 24 ||

English

Due to his nature of consciousness and his all-pervading presence, no invocation or mantra is needed for him.

हिन्दी

उनकी चेतना की प्रकृति और उनकी सर्वव्यापी उपस्थिति के कारण, उनके लिए कोई आह्वान या मन्त्र की आवश्यकता नहीं है।

25

नित्याहूतः स सर्वस्थो लभ्यते सर्वतः स्वचित्यां यां वस्तुदशां याति तत एव मुने शिवम् || २५ ||

nityāhūtaḥ sa sarvastho labhyate sarvataḥ svacityāṃ yāṃ vastudaśāṃ yāti tata eva mune śivam || 25 ||

English

He is always invoked and present everywhere. He is attainable from everywhere by his own will. Whatever state of being he attains, that is auspicious, O sage.

हिन्दी

वह हमेशा आहूत है और हर जगह उपस्थित है। वह अपनी इच्छा से हर जगह से प्राप्त हो सकता है। जो भी स्थिति वह प्राप्त करता है, वह शुभ है, हे मुने।

26

स्वरूपं समवाप्नोति रूपालोकमनोदृशाम् आद्यं पूज्यं नमस्कार्यं स्तुत्यमर्घ्यं सुरेश्वरम् || २६ ||

svarūpaṃ samavāpnoti rūpālokamanodṛśām ādyaṃ pūjyaṃ namaskāryaṃ stutyamarghyaṃ sureśvaram || 26 ||

English

He attains his own form, visible to the eyes and mind, the first to be worshipped, saluted, praised, and offered respect, the Lord of the gods.

हिन्दी

वह अपने स्वरूप को प्राप्त करता है, जो दृष्टि और मन के लिए दृश्य है, पूजनीय, नमस्कार करने योग्य, स्तुति करने योग्य, और अर्घ्य देने योग्य, देवताओं का स्वामी।

27

एनं तं विद्धि वेद्यानां सीमान्तं महतामपि एतमात्मानमालोक्य जराशोकभयापहम् संभृष्टबीजवज्जन्तुर्न भूयः परिरोहति || २७ ||

enaṃ taṃ viddhi vedyānāṃ sīmāntaṃ mahatāmapi etamātmānamālokya jarāśokabhayāpaham saṃbhṛṣṭabījavajjanturna bhūyaḥ parirohati || 27 ||

English

Know him to be the limit of the knowable, even among the great. Having seen this Self, the being, like a seed that has sprouted, does not grow again, free from old age, sorrow, and fear.

हिन्दी

उसे जानें जो ज्ञेयों की सीमा है, महानों में भी। इस आत्मा को देखकर, जीव अंकुरित बीज की तरह, फिर कभी नहीं बढ़ता, जरा, शोक और भय से मुक्त।

28

सकलजन्तुषु यत्त्वभयप्रदं विदितमाद्यमुपास्यमयत्नतः त्वमजमात्मगतं परमं पदं भवसि किं परिमुह्यसि दृष्टिषु || २८ ||

sakalajantuṣu yattvabhayapradaṃ viditamādyamupāsyamayatnataḥ tvamajamātmagataṃ paramaṃ padaṃ bhavasi kiṃ parimuhyasi dṛṣṭiṣu || 28 ||

English

In all beings, that which is known to be the cause of fearlessness, the first to be worshipped effortlessly, you are the eternal, the supreme state of the Self. Why do you confuse yourself in perceptions?

हिन्दी

सभी जीवों में, जो निर्भयता का कारण है, पहले पूजनीय, प्रयास रहित, आप सनातन हैं, आत्मा की परम अवस्था। क्यों आप अपने आप को दृष्टियों में भ्रमित करते हैं?

← Chapter 34Chapter 36 →