योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Nirvāṇa I, Chapter 29निर्वाण प्रकरण · सर्ग २९

Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 29 — 149 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 29 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

16.29.1

दृशा सर्वार्तिहारिण्या चिरमस्म्यास्पदीकृतः । पुष्पसानूपविष्टाय तस्मै त्रैलोक्यसाक्षिणे ॥ १ ॥

dṛśā sarvārtihāriṇyā ciramasmāspadīkṛtaḥ | puṣpasānūpaviṣṭāya tasmai trailokyasākṣiṇe || 1 ||

By that gaze which takes away all suffering, I have for a long time been made a dwelling place for him who sits on the flower-covered ridge, the witness of all three worlds.

जो नज़र हर दुख को दूर कर देती है, उसी नज़र ने मुझे बहुत समय से उसका ठिकाना बना दिया है, जो फूलों से भरी चोटी पर बैठा है और तीनों लोकों को देखने वाला है।

26.29.2

श्रीवाल्मीकिरुवाच । इत्याकर्णयति स्वस्थसमचेतसि राघवे । विश्रान्ते स्वात्मनि स्वैरं परमानन्दमागते ॥ २ ॥

śrīvālmīkiruvāca | ityākarṇayati svasthasamacetasi rāghave | viśrānte svātmani svairaṃ paramānandamāgate || 2 ||

Sri Valmiki said: Rama was listening to all this, calm and steady in his mind, resting freely in his own self, having come to the highest bliss.

श्री वाल्मीकि ने कहा: राम यह सब सुन रहे थे, वे शांत और स्थिर मन वाले थे, अपने आप में खुलकर टिके हुए थे, और परम आनंद को पा चुके थे।

36.29.3

विरराम मुनेर्वारि सस्येष्वम्बुधरादिव । अथ याते मुहूर्तार्धे राघवे प्रतिबोधिते ॥ ३ ॥

virarāma munervāri sasyeṣvambudharādiva | atha yāte muhūrtārdhe rāghave pratibodhite || 3 ||

The sage's flow of words came to a stop, like a raincloud stops raining once it has watered the crops. Then, after half a moment had passed, Rama was roused.

मुनि के बोलने की धारा रुक गई, जैसे बादल खेतों को सींचकर बरसना बंद कर देता है। फिर जब आधा पल बीत गया, राम को होश आया।

46.29.4

पुनराह तमेवार्थं वसिष्ठो वदतां वरः । श्रीवसिष्ठ उवाच । राम सम्यक्प्रबुद्धोऽसि स्वात्मानमसि लब्धवान् ॥ ४ ॥

punarāha tamevārthaṃ vasiṣṭho vadatāṃ varaḥ | śrīvasiṣṭha uvāca | rāma samyakprabuddho'si svātmānamasi labdhvān || 4 ||

Vasishtha, the best of speakers, spoke again on that same matter. Sri Vasishtha said: Rama, you are now fully awake; you have found your own self.

वसिष्ठ, जो बोलने वालों में सबसे श्रेष्ठ हैं, फिर उसी बात पर बोले। श्री वसिष्ठ ने कहा: राम, अब तुम पूरी तरह जाग गए हो; तुमने अपने आप को पा लिया है।

56.29.5

एवमेवावलम्ब्यार्थं तिष्ठ नेह पदं कृथाः । इदं संसारचक्रं हि नाभौ संकल्पमात्रके ॥ ५ ॥

evamevāvalambyārthaṃ tiṣṭha neha padaṃ kṛthāḥ | idaṃ saṃsāracakraṃ hi nābhau saṃkalpamātrake || 5 ||

Just go on resting on this alone, stay firm, and do not take a foothold here again. This wheel of the world, indeed, turns on a hub that is nothing but intention.

बस इसी बात पर टिके रहो, स्थिर रहो, और यहाँ दोबारा पैर मत जमाओ। यह संसार का पहिया, सच में, एक ऐसी धुरी पर घूमता है जो केवल इच्छा (संकल्प) है।

66.29.6

संरोधितायां वहनाद्रगुनन्दन रुद्ध्यतेक्षोभितायां मनोनाभ्यामिदं संसारचक्रकम् ॥ ६ ॥

saṃrodhitāyāṃ vahanādraghunandana ruddhyatekṣobhitāyāṃ manonābhyāmidaṃ saṃsāracakrakam || 6 ||

Rama, when the mind, which is the hub of this wheel of the world, is stopped from turning and so is shaken, the wheel of the world comes to a stop.

राम, जब मन, जो इस संसार-चक्र की धुरी है, घूमने से रोक दिया जाता है और इस तरह हिल जाता है, तब संसार का यह पहिया रुक जाता है।

76.29.7

प्रयत्नाद्रोधितमपि प्रवहत्येव वेगतः परं पौरुषमास्थाय बलं प्रज्ञां च युक्तितः ॥ ७ ॥

prayatnādrodhitamapi pravahatyeva vegataḥ paraṃ pauruṣamāsthāya balaṃ prajñāṃ ca yuktitaḥ || 7 ||

Even when it is checked by effort, it still rushes on with force. It can be stopped only by taking up great manly effort, strength, and wisdom, applied the right way.

कोशिश से रोकने पर भी यह पूरी ताकत से आगे बढ़ता रहता है। इसे रोका जा सकता है सिर्फ बड़े पुरुषार्थ, बल और बुद्धि को सही तरीके से अपनाकर।

86.29.8

नाभिं संसारचक्रस्य चित्तमेव निरोधयेत्प्रज्ञासौजन्ययुक्तेन शास्त्रसंवलितेन च ॥ ८ ॥

nābhiṃ saṃsāracakrasya cittameva nirodhayetprajñāsaujanyayuktena śāstrasaṃvalitena ca || 8 ||

One should hold back the mind alone, which is the hub of this wheel of the world, using wisdom joined with goodness, and combined with the teaching of the scriptures.

इस संसार-चक्र की धुरी सिर्फ मन है, इसलिए मन को ही रोकना चाहिए, अच्छाई से जुड़ी बुद्धि से, और शास्त्रों की सीख के साथ।

96.29.9

पौरुषेण न यत्प्राप्तं न तत्क्वचन लभ्यतेदैवैकपरतां त्यक्त्वा बालबोधोपकल्पिताम् ॥ ९ ॥

pauruṣeṇa na yatprāptaṃ na tatkvacana labhyatedaivaikaparatāṃ tyaktvā bālabodhopakalpitām || 9 ||

What cannot be gained by one's own effort can never be gained at all. So give up relying only on fate, an idea fit only for a child's understanding.

जो अपनी मेहनत से नहीं मिलता, वह कभी किसी तरह नहीं मिलता। इसलिए सिर्फ किस्मत पर भरोसा करना छोड़ दो, यह सोच तो बस बच्चों की समझ के लायक है।

106.29.10

निजं प्रयत्नमाश्रित्य चित्तमादौ निरोधयेताविरिञ्चात्प्रवृत्तेन भ्रमेणाज्ञानरूपिणा ॥ १० ॥

nijaṃ prayatnamāśritya cittamādau nirodhayetāviriñcātpravṛttena bhrameṇājñānarūpiṇā || 10 ||

Relying on one's own effort, one should first hold back the mind, hold back the confusion, in the form of ignorance, that has been moving on ever since Brahma.

अपनी मेहनत का सहारा लेकर पहले मन को रोकना चाहिए, उस भ्रम को रोकना चाहिए, जो अज्ञान के रूप में ब्रह्मा के समय से चला आ रहा है।

116.29.11

असदेव सदाभासमिदमालक्ष्यतेऽनघ । अज्ञानभ्रमविस्तारमात्रकाकृतयोऽनघ ॥ ११ ॥

asadeva sadābhāsamidamālakṣyate'nagha | ajñānabhramavistāramātrakākṛtayo'nagha || 11 ||

Sinless one, this world, though unreal, looks real. These shapes are nothing but the spreading out of the confusion of ignorance, sinless one.

हे निष्पाप, यह संसार, झूठा होते हुए भी, सच जैसा दिखता है। ये सारे रूप अज्ञान के भ्रम के फैलाव के सिवा कुछ नहीं हैं, हे निष्पाप।

126.29.12

इमे देहा भ्रमन्तीह सर्वधर्मात्समुत्थिताः । संकल्पः पुनरस्त्वेव देहस्यार्थे कदाचन ॥ १२ ॥

ime dehā bhramantīha sarvadharmātsamutthitāḥ | saṃkalpaḥ punarastveva dehasyārthe kadācana || 12 ||

These bodies wander about here, made up out of every kind of quality. But even so, let there still be, now and then, some thought given to the body.

ये शरीर यहाँ इधर-उधर भटकते हैं, जो हर तरह के गुणों से बने हैं। फिर भी, कभी-कभी शरीर के लिए थोड़ा ध्यान रहने दो।

136.29.13

सुखदुःखविचारित्वं न कार्यं राम धीमता । दुःखम्लानमुखः क्लेदी प्रसन्नात्क्लेदवर्जितात् ॥ १३ ॥

sukhaduḥkhavicāritvaṃ na kāryaṃ rāma dhīmatā | duḥkhamlānamukhaḥ kledī prasannātkledavarjitāt || 13 ||

Rama, a wise man should not trouble himself weighing pleasure against pain, telling apart a face gone dull and damp with sorrow from one that is bright and free of that dampness.

राम, समझदार आदमी को सुख-दुख को तौलने में नहीं उलझना चाहिए, यह देखने में नहीं कि कौन सा चेहरा दुख से मुरझाया और गीला है, और कौन सा चेहरा खिला हुआ और उस गीलेपन से मुक्त है।

146.29.14

अपि चित्रनराद्देहनरस्तुच्चतरः स्मृतःआधिव्याधिपरिम्लाने स्वयं क्लेदिनि नाशिनि ॥ १४ ॥

api citranarāddehanarastucchataraḥ smṛtaḥādhivyādhiparimlāne svayaṃ kledini nāśini || 14 ||

Indeed, the man of flesh is reckoned more worthless than the man painted in a picture, since the body of flesh withers from mental grief and bodily disease, turns damp and rotten by itself, and perishes.

सच तो यह है कि मांस का बना आदमी चित्र में बने आदमी से भी ज़्यादा तुच्छ माना गया है, क्योंकि मांस का यह शरीर मानसिक दुख और शारीरिक बीमारी से मुरझा जाता है, खुद ही सड़-गल जाता है, और नष्ट हो जाता है।

156.29.15

न तथा स्थिरता देहे चित्रपुंसो यथा किल । विनाशितो हि चित्रस्थो देहो नश्यति नान्यथा ॥ १५ ॥

na tathā sthiratā dehe citrapuṃso yathā kila | vināśito hi citrastho deho naśyati nānyathā || 15 ||

The real body does not have as much lasting power as the painted man's body does. For the body in a picture perishes only when someone destroys it, never otherwise.

असली शरीर में उतनी टिकाऊपन नहीं है जितनी चित्र में बने आदमी के शरीर में है। क्योंकि चित्र का शरीर तभी नष्ट होता है जब कोई उसे मिटा दे, वरना नहीं।

166.29.16

अवश्यनाशो मांसात्मा स्वयं देहो विनश्यति । पालितः सुस्थिरां शोभामादत्ते चित्रमानवः ॥ १६ ॥

avaśyanāśo māṃsātmā svayaṃ deho vinaśyati | pālitaḥ susthirāṃ śobhāmādatte citramānavaḥ || 16 ||

The body of flesh is bound to perish; it dies all by itself. But the man in a painting, once cared for, keeps a beauty that lasts.

मांस का शरीर नष्ट होना ही है; यह अपने आप ही मर जाता है। पर चित्र में बना आदमी, अगर उसकी देखभाल हो, तो उसकी सुंदरता टिकी रहती है।

176.29.17

देहस्तु पालितोऽप्युच्चैर्नश्यत्येव न वर्धते । तेन श्रेष्ठश्चित्रदेहो नायं संकल्पदेहकः ॥ १७ ॥

dehas tu pālito'py uccair naśyaty eva na vardhate | tena śreṣṭhaś citradeho nāyaṃ saṃkalpadehakaḥ || 17 ||

But the body of flesh, however well it is cared for, only wastes away, it never grows better. So the painted body is the finer one, not this body, which is made only of imagination.

पर मांस का शरीर, चाहे कितनी भी देखभाल हो, बस घटता ही जाता है, कभी बेहतर नहीं होता। इसलिए चित्र का शरीर ही बेहतर है, यह शरीर नहीं, जो सिर्फ कल्पना से बना है।

186.29.18

ये गुणाश्चित्रदेहे हि न ते संकल्पदेहके । चित्रदेहादपि जडाद्योऽयं तुच्छतरः किल ॥ १८ ॥

ye guṇāś citradehe hi na te saṃkalpadehake | citradehād api jaḍād yo'yaṃ tucchataraḥ kila || 18 ||

Whatever good qualities are found in the painted body are not found in this body made only of imagination. This body is more worthless, indeed, than even the painted body, and that painted body is itself lifeless.

चित्र के शरीर में जो भी अच्छे गुण हैं, वे इस कल्पना से बने शरीर में नहीं हैं। यह शरीर तो चित्र के शरीर से भी ज़्यादा तुच्छ है, और वह चित्र का शरीर तो खुद ही निर्जीव है।

196.29.19

तस्मिन्मांसमये देहे कैवास्था भवतोऽनघ । दीर्घसंकल्पदेहोऽयं तस्मिन्नास्था महामते ॥ १९ ॥

tasmin māṃsamaye dehe kaivāsthā bhavato'nagha | dīrghasaṃkalpadeho'yaṃ tasmin nāsthā mahāmate || 19 ||

So, sinless one, what regard should you still have for that body of flesh? It is a body made of long-held imagination, great one, give it no regard at all.

तो हे निष्पाप, उस मांस के शरीर के लिए तुम्हें अब कैसा मोह होना चाहिए? यह तो लंबे समय की कल्पना से बना शरीर है, हे महान बुद्धि वाले, इसके लिए कोई मोह मत रखो।

206.29.20

स्वप्नसंकल्पजाद्देहादपि तुच्छतरो ह्ययम् । अल्पसंकल्पजो दीर्घैः सुखदुःखैर्न गृह्यते ॥ २० ॥

svapnasaṃkalpajād dehād api tucchataro hy ayam | alpasaṃkalpajo dīrghaiḥ sukhaduḥkhair na gṛhyate || 20 ||

This body is more worthless, indeed, than even a body born of a dream's imagining. What is born of a short imagining is not gripped by long-lasting pleasure and pain.

यह शरीर तो सपने की कल्पना से बने शरीर से भी ज़्यादा तुच्छ है। जो थोड़ी देर की कल्पना से बनता है, वह लंबे सुख-दुख की गिरफ्त में नहीं आता।

216.29.21

दीर्घसंकल्पजश्चायं दीर्घदुःखेन दुःखितः । देहो हि संकल्पमयो नायमस्ति न वास्ति नः ॥ २१ ॥

dīrghasaṃkalpajaścāyaṃ dīrghaduḥkhena duḥkhitaḥ | deho hi saṃkalpamayo nāyamasti na vāsti naḥ || 21 ||

But this body, born of a long imagining, is pained by long-lasting pain. The body, indeed, is made only of thought, for us it neither exists, nor does it fail to exist.

पर यह शरीर, जो लंबी कल्पना से बना है, लंबे दुख से दुखी रहता है। यह शरीर सच में सिर्फ विचार से बना है, हमारे लिए यह न तो है, न ही नहीं है।

226.29.22

किं व्यर्थमेतदर्थं हि मूढोऽयं क्लेशभाजनम् । यथा चित्रमये पुंसि क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः ॥ २२ ॥

kiṃ vyarthametadarthaṃ hi mūḍho'yaṃ kleśabhājanam | yathā citramaye puṃsi kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ || 22 ||

Why does this fool needlessly turn himself into a vessel of suffering, for the sake of this body? Just as, when the man in a painting is cut or worn away, that is no real loss.

यह मूर्ख आदमी बेकार में ही, इस शरीर की खातिर, खुद को दुख का बर्तन क्यों बना लेता है? जैसे चित्र में बने आदमी को काटने या मिटाने से कोई असली नुकसान नहीं होता।

236.29.23

तथा संकल्पपुरुषे क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः । यथा मनोराज्यमये क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः ॥ २३ ॥

tathā saṃkalpapuruṣe kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | yathā manorājyamaye kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ || 23 ||

So too, when the man made only of imagination is cut or worn away, that is no real loss. And just as, when something in a daydream is cut or worn away, that is no real loss.

वैसे ही, कल्पना से बने आदमी को काटने या मिटाने से भी कोई असली नुकसान नहीं होता। और जैसे मन के सपने में किसी चीज़ को काटने या मिटाने से कोई असली नुकसान नहीं होता।

246.29.24

यथा द्वितीये शशिनि क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः । यथा स्वप्नसमारम्भे क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः ॥ २४ ॥

yathā dvitīye śaśini kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | yathā svapnasamārambhe kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ || 24 ||

Just as, when a second moon is cut or worn away, that is no real loss, just as, when something arising in a dream is cut or worn away, that is no real loss.

जैसे दूसरे भ्रम वाले चाँद को काटने या मिटाने से कोई असली नुकसान नहीं होता, जैसे सपने में उठी किसी चीज़ को काटने या मिटाने से कोई असली नुकसान नहीं होता।

256.29.25

यथा नद्यातपजले क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः । संकल्पमात्ररचिते प्रकृत्यैव च नाशिनि ॥ २५ ॥

yathā nadyātapajale kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | saṃkalpamātraracite prakṛtyaiva ca nāśini || 25 ||

Just as, when the water of a mirage on a sunlit riverbed is cut or worn away, that is no real loss, since it is a thing made only by imagination, and by its own nature bound to vanish.

जैसे धूप में नदी पर दिखने वाले मृगतृष्णा के पानी को काटने या मिटाने से कोई असली नुकसान नहीं होता, क्योंकि वह सिर्फ कल्पना से बनी चीज़ है, और अपने आप ही मिट जाने वाली है।

266.29.26

तथा शरीरयन्त्रेऽस्मिन्क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः । दीर्घस्वप्नमये ह्यस्मिंश्चित्तसंकल्पकल्पिते ॥ २६ ॥

tathā śarīrayantre'smin kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | dīrghasvapnamaye hyasmiñcittasaṃkalpakalpite || 26 ||

So too, when this bodily machine is cut or wears away, that is no real loss, since this body is only a long dream, shaped by the mind's own intention.

वैसे ही, इस शरीर रूपी मशीन को काटने या इसके घिस जाने से कोई असली नुकसान नहीं होता, क्योंकि यह शरीर तो बस मन के संकल्प से बना एक लंबा सपना है।

276.29.27

भूषिते दूषिते देहे न हि किंचिच्चितः क्षतम् । न चिदन्तमुपायाति नात्मा चलति राघव ॥ २७ ॥

bhūṣite dūṣite dehe na hi kiñciccitaḥ kṣatam | na cidantamupāyāti nātmā calati rāghava || 27 ||

Rama, whether the body is adorned or spoiled, awareness itself is not harmed at all. Awareness never comes to an end, and the self never changes.

राम, चाहे शरीर सजा हो या बिगड़ा हो, चेतना को इससे कोई नुकसान नहीं होता। चेतना कभी खत्म नहीं होती, और आत्मा कभी नहीं बदलती।

286.29.28

न ब्रह्म विकृतिं याति किंवा देहक्षये क्षतम् । भ्रमच्चक्रोपरिष्ठो हि पूर्वचक्रोपचक्रवत् ॥ २८ ॥

na brahma vikṛtiṃ yāti kiṃvā dehakṣaye kṣatam | bhramaccakropariṣṭho hi pūrvacakropacakravat || 28 ||

Brahman does not change, nor is there any harm when the body dies, for it stands above the whirling wheel, like a small wheel resting on a bigger, earlier wheel.

ब्रह्म कभी नहीं बदलता, और शरीर के नष्ट होने से उसे कोई नुकसान नहीं होता, क्योंकि वह घूमते हुए पहिये के ऊपर खड़ा रहता है, जैसे एक छोटा पहिया किसी बड़े, पहले से मौजूद पहिये पर टिका हो।

296.29.29

यथा पश्यति दिक्चक्रं भ्रमदत्यन्तमोहितः । अकस्मादेव रुढेन मिथ्याज्ञानेन वल्गता ॥ २९ ॥

yathā paśyati dikcakraṃ bhramadatyantamohitaḥ | akasmādeva ruḍhena mithyājñānena valgatā || 29 ||

Just as someone made completely dizzy sees the whole circle of the directions spinning, because of a false idea that suddenly takes hold and runs wild in him,

जैसे कोई पूरी तरह चक्कर खाया हुआ आदमी दिशाओं के पूरे घेरे को घूमता हुआ देखता है, क्योंकि एक झूठी सोच अचानक उस पर हावी होकर उसमें बेकाबू होकर दौड़ने लगती है,

306.29.30

तत्रस्थेन तथैवेदं दृश्यते देहचक्रकम् । भ्रमितं च भ्रमदूपं पतद्रूपं प्रपातितम् ॥ ३० ॥

tatrasthtena tathaivedaṃ dṛśyate dehacakrakam | bhramitaṃ ca bhramadūpaṃ patadrūpaṃ prapātitam || 30 ||

so that same person, in just the same way, sees this wheel of the body as spinning, as a thing whirling, as a thing falling, brought down to fall.

वैसे ही वह आदमी, ठीक उसी तरह, इस शरीर के पहिये को घूमता हुआ देखता है, घूमते हुए रूप में, गिरते हुए रूप में, गिराए जाने के रूप में।

316.29.31

हतं च हन्यमानं च दृश्यते देहचक्रकम् । धीरतामलमालम्ब्य घनभ्रममिमं त्यजेत् ॥ ३१ ॥

hataṃ ca hanyamānaṃ ca dṛśyate dehacakrakam | dhīratāmalamālambya ghanabhramamimaṃ tyajet || 31 ||

This wheel of the body is seen as killed, and as being killed. Holding on to pure steadiness, one should give up this thick delusion.

यह देह-चक्र मरा हुआ और मरता हुआ दिखाई देता है। शुद्ध धैर्य को थामकर, इस घने भ्रम को छोड़ देना चाहिए।

326.29.32

संकल्पेन कृतो देहो मिथ्याज्ञानेन सन्नसन् । असत्येन कृतं यस्मान्न तत्सत्यं कदाचन ॥ ३२ ॥

saṃkalpena kṛto deho mithyājñānena sannasan | asatyena kṛtaṃ yasmānna tatsatyam kadācana || 32 ||

The body is made by intention, and because of false knowledge it seems to exist though it does not exist. Since it is made from what is unreal, it can never be real.

देह संकल्प से बनी है, और झूठे ज्ञान के कारण वह होते हुए भी नहीं है। जो चीज़ असत्य से बनी हो, वह कभी सच नहीं हो सकती।

336.29.33

असदभ्युत्थितो देहो रज्ज्वामिव भुजंगधीः । असत्यामेव सत्यां च करोत्यपि जगत्क्रियाम् ॥ ३३ ॥

asadabhyutthito deho rajjvāmiva bhujangadhīḥ | asatyāmeva satyāṃ ca karotyapi jagatkriyām || 33 ||

The body rises up out of the unreal, like the thought of a snake in a rope. Though it is unreal, it still carries out the actions of the world, as if it were real.

देह असत्य से उठी है, जैसे रस्सी में साँप का भ्रम होता है। असत्य होते हुए भी वह संसार के कार्य ऐसे करती है जैसे वह सत्य हो।

346.29.34

जडेन राम क्रियते यन्न तत्कृतमुच्यते । कुर्वन्नपि तदा देहो न कर्ता क्वचिदेव हि ॥ ३४ ॥

jaḍena rāma kriyate yannatatkṛtamucyate | kurvannapi tadā deho na kartā kvacideva hi || 34 ||

Rama, what an unfeeling thing does cannot really be called its own act. So even while the body acts, it is never the one who acts.

हे राम, जो कोई जड़ वस्तु करती है, उसे सच में उसका किया हुआ काम नहीं कहा जा सकता। इसलिए देह चाहे कुछ भी करती दिखे, वह कभी करने वाली नहीं होती।

356.29.35

निरीहो हि जडो देहो नात्मनोऽस्याभिवाञ्छितम् । कर्ता न कश्चिदेवातो द्रष्टा केवलमस्य सः ॥ ३५ ॥

nirīho hi jaḍo deho nātmano'syābhivāñchitam | kartā na kaścidevāto draṣṭā kevalamasya saḥ || 35 ||

The body has no wish of its own; it is unfeeling, with no desire in it at all. So there is no doer here at all, the Self is only the witness of it.

देह में अपनी कोई इच्छा नहीं होती, वह जड़ है, उसमें कुछ भी चाहने की शक्ति नहीं है। इसलिए यहाँ कोई करने वाला नहीं है, आत्मा तो केवल इसका देखने वाला है।

366.29.36

यथा दीपो निवातस्थः स्वात्मन्येवावतिष्ठते । साक्षिवत्सर्वभावेषु तथा तिष्ठेज्जगत्स्थितौ ॥ ३६ ॥

yathā dīpo nivātasthaḥ svātmanyevāvatiṣṭhate | sākṣivatsarvabhāveṣu tathā tiṣṭhejjagatsthitau || 36 ||

As a lamp in a place with no wind stands still in itself, so one should remain like a witness toward everything, while living on in the world.

जैसे हवा रहित जगह में रखा दीपक स्थिर होकर अपने आप में टिका रहता है, वैसे ही संसार में रहते हुए हर चीज़ के प्रति साक्षी की तरह स्थिर रहना चाहिए।

376.29.37

यथा दिवसकर्माणि भास्करः स्वस्थ एव सन् । करोत्येवमिमां राम कुरु पार्थिवसंस्थितिम् ॥ ३७ ॥

yathā divasakarmāṇi bhāskaraḥ svastha eva san | karotyevamimāṃ rāma kuru pārthivasansthitim || 37 ||

Just as the sun, remaining unmoved in itself, still carries out the work of the day, so too, Rama, carry out your work as a king.

जैसे सूर्य स्वयं में स्थिर रहते हुए भी दिन भर के सारे काम करता है, वैसे ही, हे राम, तुम भी राजा के अपने काम करते रहो।

386.29.38

अस्मिन्नसन्मये देहगृहे शून्ये समुत्थिते । सत्तामुपगते मिथ्याबालकल्पितयक्षवत् ॥ ३८ ॥

asminnasanmaye dehagṛhe śūnye samutthite | sattāmupagate mithyābālakalpitayakṣavat || 38 ||

This house of the body is made of what is unreal. It is empty. It has arisen, and has come to feel like something real, like a ghost that a foolish child only imagines.

यह देह का घर असत्य से बना है, खाली है। यह उठ खड़ा हुआ है और सच जैसा लगने लगा है, जैसे कोई बच्चा झूठ-मूठ में किसी भूत की कल्पना कर ले।

396.29.39

कुतोऽप्यागत्य निःसारः सर्वसज्जनवर्जितः । अहंकारः कुवेतालः प्रविष्टश्चित्तनामकः ॥ ३९ ॥

kuto'pyāgatya niḥsāraḥ sarvasajjanavarjitaḥ | ahaṃkāraḥ kuvetālaḥ praviṣṭaścittanāmakaḥ || 39 ||

Coming from who knows where, with no substance in it, shunned by every good person, the ego entered this house like an evil ghost, going by the name of the mind.

न जाने कहाँ से आकर, बिना किसी सार के, हर भले इंसान से दूर रहने वाला अहंकार, एक बुरे भूत की तरह, मन के नाम से अंदर घुस आया।

406.29.40

अस्य मा भृत्यतां गच्छ त्वमहंकारदुर्मतेः । अस्य भृत्यतया राम निरयः प्राप्यते फलम् ॥ ४० ॥

asya mā bhṛtyatāṃ gaccha tvamahaṃkāradurmateḥ | asya bhṛtyatayā rāma nirayaḥ prāpyate phalam || 40 ||

Do not become a servant to this evil-minded ego. By serving it, Rama, the reward you get is hell.

इस दुर्बुद्धि अहंकार का सेवक मत बनो। हे राम, इसकी सेवा करने से नरक ही फल के रूप में मिलता है।

416.29.41

स्वसंकल्पविलासेन देहगेहे दुराकृतिः । उन्मत्तचित्तवेतालः परिवल्गति लीलया ॥ ४१ ॥

svasaṃkalpavilāsena dehagehe durākṛtiḥ | unmattacittavetālaḥ parivalgati līlayā || 41 ||

By the play of its own imagination, this ugly, mad ghost of the mind leaps and dances about in the house of the body, as if in sport.

अपनी ही कल्पना के खेल में, यह भद्दा, पागल मन-रूपी भूत देह के घर में मस्ती से उछल-कूद करता रहता है।

426.29.42

शून्यं देहगृहं प्राप्य चित्तयक्षेण तत्कृतम् । भीता येन महान्तोऽपि समाधिनियताः स्थिताः ॥ ४२ ॥

śūnyaṃ dehagṛhaṃ prāpya cittayakṣeṇa tatkṛtam | bhītā yena mahānto'pi samādhinayatāḥ sthitāḥ || 42 ||

Having entered the empty house of the body, this is what the ghost of the mind has done: even great souls have grown afraid of it, and stay bound in meditation because of it.

देह के खाली घर में घुसकर मन के भूत ने यह किया है, इससे डरकर बड़े-बड़े लोग भी समाधि में बंधे हुए स्थिर रहते हैं।

436.29.43

चित्तवेतालमुद्वास्य स्वशरीरकमन्दिरात् । संसारशून्यनगरे न बिभेति कदाचन ॥ ४३ ॥

cittavetālamudvāsya svaśarīrakamandirāt | saṃsāraśūnyanagare na bibheti kadācana || 43 ||

Once one drives the ghost of the mind out of the temple of one's own body, one is never afraid again in the empty city of this world.

जब मन के भूत को अपने शरीर रूपी मंदिर से निकाल दिया जाता है, तो फिर संसार रूपी खाली नगर में कभी डर नहीं लगता।

446.29.44

चित्तभूताभिभूतेऽस्मिन्ये शरीरगृहे रताः । चित्रमद्यापि ते कस्माद्धटिता आत्मवत्स्थिताः ॥ ४४ ॥

cittabhūtābhibhūte'sminye śarīragṛhe ratāḥ | citramadyāpi te kasmāddhaṭitā ātmavatsthitāḥ || 44 ||

It is strange that those who delight in this body, this house possessed by the ghost of the mind, still stand today joined to it as if it were their own self.

जो लोग मन के भूत से ग्रसित इस देह रूपी घर में रम जाते हैं, यह आश्चर्य है कि वे आज भी इससे जुड़कर ऐसे खड़े रहते हैं जैसे यही उनकी आत्मा हो।

466.29.46

अहंकारबृहद्यक्षगृहे दग्धशरीरके । विहरन्नास्थया साधो न तु वै तत्किल स्थिरम् ॥ ४६ ॥

ahaṃkārabṛhadyakṣagṛhe dagdhaśarīrake | viharannāsthayā sādho na tu vai tatkil sthiram || 46 ||

Good man, that body is the great house of the ego-ghost, and it will end in fire. Even if you live there with attachment, know that it is never lasting.

हे साधो, यह शरीर अहंकार रूपी भूत का बड़ा घर है, और यह एक दिन जलकर राख हो जाएगा। भले ही तुम इसमें प्रेम से रहते हो, जान लो कि यह कभी स्थिर नहीं रहने वाला।

476.29.47

अहंकारानुचरतां त्यक्त्वा विततया धिया । अहंकारास्मृतिं प्राप्य स्वात्मैवाश्ववलम्ब्यताम् ॥ ४७ ॥

ahaṃkārānucaratāṃ tyaktvā vitatayā dhiyā | ahaṃkārāsmṛtiṃ prāpya svātmaivāśvavalambyatām || 47 ||

Give up following the ego, and with a broad mind, having forgotten the ego, quickly take hold of your own Self alone.

अहंकार का साथ छोड़कर, खुले मन से, अहंकार को भुलाकर, जल्दी से केवल अपनी आत्मा का सहारा लो।

486.29.48

अहंकारपिशाचेन ग्रस्ता ये निरयैषिणः । तेषां मोहमदान्धानां न मित्राणि न बान्धवाः ॥ ४८ ॥

ahaṃkārapiśācena grastā ye nirayaiṣiṇaḥ | teṣāṃ mohamadāndhānāṃ na mitrāṇi na bāndhavāḥ || 48 ||

Those seized by the demon of the ego are asking for hell. For them, blinded by the pride of delusion, there is no friend and no kinsman.

जो अहंकार रूपी पिशाच के वश में हैं, वे मानो नरक ही माँग रहे हैं। मोह के नशे में अंधे हो चुके उन लोगों का न कोई मित्र होता है, न कोई अपना।

496.29.49

अहंकारोपहतया बुद्ध्या या क्रियते क्रिया । विषवल्ल्या इव फलं तस्याः स्यान्मरणात्मकम् ॥ ४९ ॥

ahaṃkāropahatayā buddhyā yā kriyate kriyā | viṣavallī iva phalaṃ tasyāḥ syānmaraṇātmakam || 49 ||

Any action done with a mind struck by the ego bears a deadly fruit, like the fruit of a poison vine.

जो भी काम अहंकार से भरी बुद्धि के साथ किया जाता है, उसका फल विषबेल के फल जैसा घातक होता है।

506.29.50

विवेकधैर्यहीनेन स्वाहंकारमहोत्सवः । मूर्खेणालम्बितो येन नष्टमेवाशु विद्धि तम् ॥ ५० ॥

vivekadhairyaheena svāhaṃkāramahotsavaḥ | mūrkhenālambito yena naṣṭamevāśu viddhi tam || 50 ||

Know that whatever fool, lacking good sense and steadiness, takes up the great festival of his own ego, is destroyed at once.

जो भी मूर्ख विवेक और धैर्य से रहित होकर अपने अहंकार के बड़े उत्सव में डूब जाता है, जान लो कि वह तुरंत नष्ट हो जाता है।

516.29.51

अहंकारपिशाचेन वराका ये वशीकृताः । त एते नरकाग्नीनां राघवेन्धनतां गताः ॥ ५१ ॥

ahaṃkārapiśācena varākā ye vaśīkṛtāḥ | te ete narakāgnīnāṃ rāghavenadhanatāṃ gatāḥ || 51 ||

Rama, those poor wretches conquered by the demon of the ego have become nothing but fuel for the fires of hell.

हे राम, जो बेचारे अहंकार रूपी पिशाच के वश में आ जाते हैं, वे नरक की आग के लिए ईंधन बनकर रह जाते हैं।

526.29.52

अहंकारोरगो यस्य परिस्फूर्जति कोटरे । स्वदेहपादपोऽधीरैरचिरेण निपात्यते ॥ ५२ ॥

ahaṃkārorago yasya parisfhūrjati koṭare | svadehapādopo'dhīrairacireṇa nipātyate || 52 ||

The tree of one's own body, in whose hollow the snake of the ego coils and hisses, is soon brought down by its restless stirring.

अपने शरीर का वृक्ष, जिसके खोखल में अहंकार रूपी साँप कुंडली मारे फुँफकारता है, उसकी बेचैन हलचल से जल्द ही गिर जाता है।

536.29.53

अहंकारपिशाचोऽस्मिन्देहे तिष्ठतु यातु वा । त्वमेनमालोकय मा मनसा महतां वर ॥ ५३ ॥

ahaṃkārapiśāco'smindehe tiṣṭhatu yātu vā | tvamenamālokaya mā manasā mahatāṃ vara || 53 ||

Whether the demon of the ego stays in this body or leaves it, best of the noble, just watch it, do not take it into your mind.

हे महापुरुषों में श्रेष्ठ, चाहे अहंकार रूपी पिशाच इस देह में रहे या चला जाए, तुम बस उसे देखते रहो, उसे अपने मन में मत लाओ।

546.29.54

अवधूतो ह्यवज्ञातश्चेतसैव तिरस्कृतः । अहंकारपिशाचस्ते नेह किंचित्करिष्यति ॥ ५४ ॥

avadhūto hyavajñātaścetasaiva tiraskṛtaḥ | ahaṃkārapiśācaste neha kiṃcitkariṣyati || 54 ||

Once it is shaken off, disregarded, and pushed aside by your own mind, this demon of the ego of yours will not be able to do anything here.

जब मन ही उसे झटक दे, अनदेखा कर दे और दुत्कार दे, तो तुम्हारा यह अहंकार रूपी पिशाच यहाँ कुछ भी नहीं कर पाएगा।

556.29.55

देहालये स्फुरत्यस्मिन् राम चित्तपिशाचके । अस्यानन्तविलासस्य किमिवागतमात्मनः ॥ ५५ ॥

dehālaye sphuratyasmin rāma cittapiśācake | asyānantavilāsasya kimivāgatamātmanaḥ || 55 ||

Rama, even while this ghost of the mind flickers in the house of the body, what real harm has come to the Self, whose play has no end?

हे राम, देह के इस घर में मन रूपी भूत के हलचल मचाने पर भी, उस आत्मा का क्या बिगड़ा है, जिसकी लीला अनंत है?

566.29.56

चित्तयक्षाभिभूतानां याः पुंसां विततापदः । शक्यन्ते परिसंख्यातुं न ता वर्षशतैरपि ॥ ५६ ॥

cittayakṣābhibhūtānāṃ yāḥ puṃsāṃ vitatāpadaḥ | śakyante parisaṃkhyātuṃ na tā varṣaśatairapi || 56 ||

The countless troubles of men overpowered by the ghost of the mind cannot be counted even in a hundred years.

मन रूपी भूत के वश में आए मनुष्यों की जो अनगिनत मुसीबतें हैं, उन्हें सौ साल में भी गिना नहीं जा सकता।

576.29.57

हा हा मृतोऽस्मि दग्धोऽस्मीत्येता वै दुःखवृत्तयःअहंकारपिशाचस्य शक्तयोऽन्यस्य नानघ ॥ ५७ ॥

hā hā mṛto'smi dagdho'smītyetā vai duḥkhavṛttayaḥahaṃkārapiśācasya śaktayo'nyasya nānagha || 57 ||

Alas, I am dying, I am burning, these cries of suffering, sinless one, are the powers of the demon of the ego, and of nothing else.

हाय हाय, मैं मर रहा हूँ, मैं जल रहा हूँ, हे निष्पाप, दुख के ये सारे रूप और कुछ नहीं, बस अहंकार रूपी पिशाच की ही शक्तियाँ हैं।

586.29.58

सर्वगोऽपि यथाकाशः संबन्धो नेह केनचित्सर्वगोऽपि तथैवात्मा नाहंकारेण संगतः ॥ ५८ ॥

sarvago'pi yathākāśaḥ saṃbandho neha kenacitsarvago'pi tathaivātmā nāhaṃkāreṇa saṃgataḥ || 58 ||

Just as space, though it reaches everywhere, is not bound to anything, so too the Self, though it reaches everywhere, is not joined to the ego.

जैसे आकाश हर जगह होते हुए भी किसी से बँधा नहीं होता, वैसे ही आत्मा भी हर जगह होते हुए भी अहंकार से जुड़ी हुई नहीं है।

596.29.59

यत्करोति यदादत्ते देहयन्त्रमिदं चलम्वातरज्जुयुतं राम तदहंकारचेष्टितम् ॥ ५९ ॥

yatkaroti yadādatte dehayantramidaṃ calamvātarajjuyutaṃ rāma tadahaṃkāraceṣṭitam || 59 ||

Whatever this moving machine of the body does, whatever it takes hold of, Rama, this body strung with ropes of wind, all of that is the working of the ego.

यह चलता-फिरता देह रूपी यंत्र जो कुछ भी करता है, जो कुछ भी ग्रहण करता है, हे राम, हवा की डोरियों से बँधा यह यंत्र, यह सब अहंकार की ही करतूत है।

606.29.60

वृक्षोत्पत्तौ यथा हेतुरकर्त्रपि किलाम्बरमात्मसंस्थस्तथेहात्मा चित्तचेष्टासु कारणम् ॥ ६० ॥

vṛkṣotpattau yathā heturakartrapi kilāmbaramātmasaṃsthastathehātmā cittaceṣṭāsu kāraṇam || 60 ||

Just as space, though it does nothing, is still a cause of a tree's growth, simply by being there, so too the Self, simply by being there, is the cause behind the workings of the mind.

जैसे आकाश कुछ किए बिना भी, बस अपनी जगह टिके रहकर, पेड़ के उगने का कारण बनता है, वैसे ही आत्मा भी, बस अपने आप में टिकी रहकर, मन की हलचलों का कारण बनती है।

616.29.61

आत्मसंनिधिमात्रेण स्फुरत्यात्तवपुर्मनःदीपसंनिधिमात्रेण कुड्यरूपमिवामलम् ॥ ६१ ॥

ātmasaṃnidhimātreṇa sphuratyāttavapurmanaḥdīpasaṃnidhimātreṇa kuḍyarūpamivāmalam || 61 ||

Just by the Self being near, the mind takes on a body and begins to shine, the way a wall's clear shape appears just by a lamp being near it.

जैसे केवल दीपक के पास होने से दीवार का साफ रूप दिखाई देने लगता है, वैसे ही केवल आत्मा के पास होने से मन देह धारण कर चमकने लगता है।

626.29.62

अपि विश्लिष्टयो राम नित्यमेवात्मचित्तयोः। द्यावापृथिव्योरिव कः संबन्धः प्रकटान्धयोः ॥ ६२ ॥

api viśliṣṭayo rāma nityamevātmacittayoḥ| dyāvāpṛthivyoriva kaḥ saṃbandhaḥ prakaṭāndhayoḥ || 62 ||

Rama, the self and the mind are always separate from each other. What real connection can there be between them, any more than between the sky, which is open and bright, and the earth, which is blind?

राम, आत्मा और मन हमेशा एक-दूसरे से अलग रहते हैं। इनके बीच सच में कोई नाता कैसे हो सकता है, जैसे आकाश और धरती के बीच कोई नाता नहीं होता, जिनमें एक उजला और खुला है और दूसरी अंधी है।

636.29.63

चपलस्पन्दनेराभिरात्मशक्तिभिरावृतम्। चित्तमात्मेति मौर्ख्येण दृश्यते रघुनन्दन ॥ ६३ ॥

capalaspandanerābhirātmaśaktibhirāvṛtam| cittamātmeti maurkhyeṇa dṛśyate raghunandana || 63 ||

Rama, wrapped in these quick, flickering movements, which are powers belonging to the self, the mind gets mistaken for the self. That is pure foolishness.

राम, इन्हीं चंचल हरकतों में लिपटा हुआ मन, जो असल में आत्मा की ही ताकतें हैं, आत्मा समझ लिया जाता है। यह निरी मूर्खता है।

646.29.64

आत्मा प्रकाशरूपो हि नित्यः सर्वगतो विभुः। चित्तं शठमहंकारं विद्धि हार्दं बृहत्तमः ॥ ६४ ॥

ātmā prakāśarūpo hi nityaḥ sarvagato vibhuḥ| cittaṃ śaṭhamahaṅkāraṃ viddhi hārdaṃ bṛhattamaḥ || 64 ||

The self is truly the form of light, eternal, present everywhere, all-powerful. Know the mind to be a cunning ego, sitting in the heart, a thick darkness.

आत्मा सचमुच प्रकाश का रूप है, वह सदा रहने वाली, हर जगह मौजूद और सब कुछ करने में समर्थ है। जान लो कि मन एक चालाक अहंकार है, जो हृदय में बैठा है, और वह घना अंधेरा है।

656.29.65

आत्मासि वस्तुतस्त्वं हि सर्वज्ञो न मनो भृशम्। दूरे कुरु मनोमोहं किमेतेनाभिसंगतः ॥ ६५ ॥

ātmāsi vastutastvaṃ hi sarvajño na mano bhṛśam| dūre kuru manomohaṃ kimetenābhisaṅgataḥ || 65 ||

You are the self. In truth you are the one who knows everything, not the mind at all. Throw the delusion of the mind far away. What use is there in clinging to it?

तुम आत्मा हो। सच में तुम वही हो जो सब कुछ जानता है, तुम मन बिलकुल भी नहीं हो। मन के इस भ्रम को दूर फेंक दो। इससे चिपके रहने का क्या फायदा?

666.29.66

पिशाचोऽपि मनो राम शून्यदेहगृहे स्थितः। भावयत्येष दुष्टात्मा मौनमुत्तम संस्पृशन् ॥ ६६ ॥

piśāco’pi mano rāma śūnyadehagṛhe sthitaḥ| bhāvayatyēṣa duṣṭātmā maunamuttama saṃspṛśan || 66 ||

The mind, Rama, best of men, is like a ghoul living in the empty house of the body. This wicked being keeps imagining things, even while it brushes against silence itself.

राम, हे श्रेष्ठ पुरुष, मन उस पिशाच की तरह है जो शरीर के खाली घर में रहता है। यह दुष्ट प्राणी चुप्पी को छूकर भी लगातार कुछ न कुछ गढ़ता रहता है।

676.29.67

भवप्रदमकल्याणं धैर्यसर्वस्वहारिणम् । मनःपिशाचमुत्सृज्य योऽसि स त्वं स्थिरो भव ॥ ६७ ॥

bhavapradamakalyāṇaṃ dhairyasarvasvahāriṇam | manaḥpiśācamutsṛjya yo'si sa tvaṃ sthiro bhava || 67 ||

Give up this ghoul called the mind. It leads to rebirth, it brings nothing good, and it steals away all your courage. Give it up, and be steady as the self that you really are.

मन नाम के इस पिशाच को छोड़ दो। यह जन्म-मरण की ओर ले जाता है, इससे कुछ भला नहीं होता, और यह तुम्हारा सारा धैर्य छीन लेता है। इसे छोड़कर, जो आत्मा तुम सचमुच हो, उसमें स्थिर हो जाओ।

686.29.68

चित्तयक्षदृढाक्रान्तं न शास्त्राणि न बान्धवाः । शक्नुवन्ति परित्रातुं गुरवो न च मानवम् ॥ ६८ ॥

cittayakṣadṛḍhākrāntaṃ na śāstrāṇi na bāndhavāḥ | śaknuvanti paritrātuṃ guravo na ca mānavam || 68 ||

When a man is firmly seized by the mind-demon, neither scriptures, nor relatives, nor teachers can save him.

जब किसी आदमी को मन रूपी यक्ष कसकर जकड़ लेता है, तो न शास्त्र उसे बचा सकते हैं, न रिश्तेदार, न गुरु।

696.29.69

संशान्तचित्तवेतालं गुरुशास्त्रार्थबान्धवाः । शक्नुवन्ति समुद्धर्तुं स्वल्पपङ्कान्मृगं यथा ॥ ६९ ॥

saṃśāntacittavetālaṃ guruśāstrārthabāndhavāḥ | śaknuvanti samuddhartuṃ svalpapaṅkānmṛgaṃ yathā || 69 ||

But once the mind-ghost has grown calm, teachers, scriptures, purpose, and relatives can lift a man up, the way a deer is pulled out of shallow mud.

लेकिन जब मन रूपी वेताल शांत हो जाता है, तो गुरु, शास्त्र, उद्देश्य और रिश्तेदार उस आदमी को ऊपर उठा सकते हैं, जैसे किसी हिरण को हल्की कीचड़ से बाहर निकाला जाता है।

706.29.70

अस्मिञ्जगच्छून्यपुरे सर्वमेव प्रदूषितम् । देहगेहं प्रमत्तेन चित्तयक्षेण वल्गता ॥ ७० ॥

asmiñjagacchūnyapure sarvameva pradūṣitam | dehagehaṃ pramattena cittayakṣeṇa valgatā || 70 ||

In this empty city that is the world, everything has been fouled, even the house of the body, by the reckless mind-demon that leaps and roams about inside it.

इस दुनिया रूपी सूने शहर में सब कुछ गंदा हो चुका है, यहाँ तक कि शरीर रूपी घर भी, उस लापरवाह मन रूपी यक्ष के कारण जो इसके भीतर उछल-कूद करता रहता है।

716.29.71

चित्तवेतालवलिता समस्ता देहखण्डजा । इयं जगदरण्यानी शून्या कस्य न भीतये ॥ ७१ ॥

cittavetālavalitā samastā dehakhaṇḍajā | iyaṃ jagadaraṇyānī śūnyā kasya na bhītaye || 71 ||

This wilderness that is the world is empty, entirely made of broken-up bodies, and wound all through with the mind-ghost. Who would not be afraid of it?

यह दुनिया रूपी जंगल सूना है, यह पूरी तरह टूटे हुए शरीरों से बना है, और मन रूपी वेताल ने इसे पूरी तरह लपेट रखा है। ऐसे में कौन इससे नहीं डरेगा?

726.29.72

जगन्नगर्यामस्यां तु शान्तचित्तपिशाचकम् । देहगेहं कतिपयैः सेव्यते सद्भिरेव यत् ॥ ७२ ॥

jagannagaryāmasyāṃ tu śāntacittapiśācakam | dehagehaṃ katipayaiḥ sevyate sadbhireva yat || 72 ||

But in this city that is the world, only a few good people live in a body-house whose ghoul-mind has grown quiet.

लेकिन इस दुनिया रूपी शहर में, कुछ ही अच्छे लोग ऐसे शरीर रूपी घर में रहते हैं जिसका पिशाच रूपी मन शांत हो चुका है।

736.29.73

इह संश्रूयते या या दिक् सैव रघुनन्दन । प्रमत्तमोहवेतालैः पूर्णा देहश्मशानकैः ॥ ७३ ॥

iha saṃśrūyate yā yā dik saiva raghunandana | pramattamohavetālaiḥ pūrṇā dehaśmaśānakaiḥ || 73 ||

Rama, whichever direction you hear about, that very direction is full of reckless, deluded ghosts, haunting bodies as if they were cremation grounds.

राम, तुम जिस भी दिशा के बारे में सुनो, वह दिशा लापरवाह और भ्रमित वेतालों से भरी है, जो शरीरों को श्मशान की तरह भटकते रहते हैं।

746.29.74

अस्यां जगदरण्यान्यां मुह्यन्तं मुग्धबालवत् । स्वयमाराध्य धैर्याशमात्मनात्मानमुद्धरेत् ॥ ७४ ॥

asyāṃ jagadaraṇyānyāṃ muhyantaṃ mugdhabālavat | svayamārādhya dhairyāśamātmanātmānamuddharet || 74 ||

In this wilderness that is the world, a person grows confused like a bewildered child. He must win steadiness for himself, by himself, and pull himself up by his own self.

इस दुनिया रूपी जंगल में इंसान एक भोले बच्चे की तरह उलझ जाता है। उसे खुद ही अपने लिए धैर्य पाना होगा, और खुद ही अपने बल पर खुद को ऊपर उठाना होगा।

766.29.76

अस्मिन्महीतलारण्ये चरन्ति मृगपोतकाः । त्वमज्ञानगजं भुक्त्वा सैंहीं वृत्तिमुपाश्रय ॥ ७६ ॥

asminmahītalāraṇye caranti mṛgapotakāḥ | tvamajñānagajaṃ bhuktvā saiṃhīṃ vṛttimupāśraya || 76 ||

In this forest that is the earth's surface, only young deer wander about. Devour the elephant of ignorance, and take up the life of a lion.

धरती की सतह के इस जंगल में सिर्फ हिरण के बच्चे घूमते हैं। तुम अज्ञान रूपी हाथी को निगल जाओ, और शेर की तरह जीना अपना लो।

776.29.77

अन्ये नरमृगा मुग्धा जम्बूद्वीपे स्वजङ्गले । विहरन्ति यथा राम तथा मा विहरानघ ॥ ७७ ॥

anye naramṛgā mugdhā jambūdvīpe svajaṅgale | viharanti yathā rāma tathā mā viharānagha || 77 ||

Rama, other bewildered deer-like men roam in their own jungle in Jambudvipa. Do not roam about like that, blameless one.

राम, दूसरे भोले और हिरण जैसे लोग जम्बूद्वीप में अपने ही जंगल में भटकते रहते हैं। हे निर्दोष, तुम वैसे मत भटकना।

786.29.78

अत्यल्पकालशिशिरे कर्दमालेपदायिनिन मङ्क्तव्यं बन्धुरूपे महिषेणेव पल्वले ॥ ७८ ॥

atyalpakālaśiśire kardamālepadāyinina maṅktavyaṃ bandhurūpe mahiṣeṇeva palvale || 78 ||

A person should not sink into something that looks like a kinsman but only smears you with mud for a moment's coolness, the way a buffalo sinks into a muddy pond.

इंसान को उस चीज़ में नहीं डूबना चाहिए जो रिश्तेदार जैसी दिखती है पर पल भर की ठंडक के बदले सिर्फ कीचड़ पोत देती है, जैसे भैंसा किसी कीचड़ भरे तालाब में डूब जाता है।

796.29.79

भोगाभोगा बहिष्कार्या आर्यस्यानुसरेत्पदम्प्रविचार्य महार्थं स्वमेकमात्मानमाश्रयेत् ॥ ७९ ॥

bhogābhogā bahiṣkāryā āryasyānusaretpadampravicārya mahārthaṃ svamekamātmānamāśrayet || 79 ||

Give up pleasures of every kind. Follow the path of the noble. Think it over carefully, weigh the great goal, and take refuge in your own single self.

हर तरह के सुख-भोग को छोड़ दो। श्रेष्ठ जनों के रास्ते पर चलो। अच्छी तरह सोच-विचार करके, बड़े लक्ष्य को तौलकर, अपनी एक अकेली आत्मा की शरण लो।

806.29.80

अपवित्रस्य तुच्छस्य दुर्भगस्य दुराकृतेःदेहस्यार्थं न मङ्क्तव्यं चिन्ताचण्डी सुदारुणा ॥ ८० ॥

apavitrasya tucchasya durbhagasya durākṛteḥdehasyārthaṃ na maṅktavyaṃ cintācaṇḍī sudāruṇā || 80 ||

For the sake of this body, which is impure, worthless, unlucky, and ugly, one should not become attached. Worry over it is as fierce and terrible as the goddess Chandi.

इस शरीर के लिए, जो अपवित्र, तुच्छ, अभागा और भद्दा है, इंसान को मोह नहीं करना चाहिए। इसकी चिंता देवी चंडी जितनी ही भयंकर और डरावनी है।

816.29.81

अन्येन रचितो देहो यक्षेणान्येन संश्रितःदुःखमन्यस्य भोक्तान्यश्चित्रेयं मौर्ख्यचक्रिका ॥ ८१ ॥

anyena racito deho yakṣeṇānyena saṃśritaḥduḥkhamanyasya bhoktānyaścitreyaṃ maurkhyacakrikā || 81 ||

The body is made by one, and inhabited by another, a demon. The suffering belongs to one, and the one who enjoys it is yet another. Strange is this wheel of foolishness.

शरीर को कोई और बनाता है, और इसमें कोई और यक्ष आकर बसता है। दुख किसी और का होता है, और भोगने वाला कोई और ही होता है। मूर्खता का यह चक्र कितना अजीब है।

826.29.82

यथैकरूपा घनता दृषदोऽस्त्यात्मनस्तथासत्तामात्रैकसामान्यादितरस्याप्यसंभवात् ॥ ८२ ॥

yathaikarūpā ghanatā dṛṣado'styātmanastathāsattāmātraikasāmānyāditarasyāpyasaṃbhavāt || 82 ||

Just as the hardness of a stone has only one form, so it is with the self too, because, once there is only bare existence in common, nothing else is possible.

जैसे पत्थर की कठोरता का एक ही रूप होता है, वैसे ही आत्मा का भी बस एक ही रूप है, क्योंकि जहाँ सिर्फ शुद्ध अस्तित्व एक जैसा हो, वहाँ कुछ और हो ही नहीं सकता।

836.29.83

यथोपलस्य घनता मानसादि तथात्मनः । सत्तामात्रादभिन्नत्वादभावादस्य संस्थितेः ॥ ८३ ॥

yathopalasya ghanatā mānasādi tathātmanaḥ | sattāmātrādabhinnatvādabhāvādasya saṃsthiteḥ || 83 ||

Just as the hardness of a stone is not separate from the stone, so the mind and its states are not separate from the self, because they are not different from bare existence, and because the mind has no standing of its own apart from it.

जैसे पत्थर की कठोरता पत्थर से अलग नहीं होती, वैसे ही मन और उसकी हालतें आत्मा से अलग नहीं हैं, क्योंकि वे शुद्ध अस्तित्व से अलग नहीं हैं, और मन का अपना कोई अलग ठिकाना है ही नहीं।

846.29.84

यथोपलस्योपलता घटस्य घटता यथा । सत्तामात्रादभिन्नैव मानसादि तथात्मनः ॥ ८४ ॥

yathopalasyopalatā ghaṭasya ghaṭatā yathā | sattāmātrādabhinnaiva mānasādi tathātmanaḥ || 84 ||

Just as the stoniness of a stone and the potness of a pot are nothing but bare existence, so too the mind and its states are nothing but the self.

जैसे पत्थर का पत्थर होना और घड़े का घड़ा होना शुद्ध अस्तित्व के सिवा कुछ नहीं है, वैसे ही मन और उसकी हालतें भी आत्मा के सिवा कुछ नहीं हैं।

856.29.85

अत्रेमामपरां दृष्टिं महामोहविनाशिनीम् । शृणु या कथिता पूर्वं मम कैलासकन्दरे ॥ ८५ ॥

atremāmaparāṃ dṛṣṭiṃ mahāmohavināśinīm | śṛṇu yā kathitā pūrvaṃ mama kailāsakandare || 85 ||

Now listen to this other teaching too, the one that destroys great delusion, which was told to me before, in a cave on Kailasa.

अब यह दूसरी शिक्षा भी सुनो, जो बड़े से बड़े भ्रम को मिटा देती है, जो मुझे पहले कैलास की एक गुफा में बताई गई थी।

866.29.86

संसारदुःखशान्त्यर्थं देवेनार्धेन्दुमौलिना । अस्तीन्दुकरसंभारभासुरः पारगो दिवः ॥ ८६ ॥

saṃsāraduḥkhaśāntyarthaṃ devena ardhendumaulinā | astīndukarasaṃbhārabhāsuraḥ pārago divaḥ || 86 ||

This was told, to calm the suffering of this world, by the god who wears the crescent moon on his head. There is a mountain, shining with a flood of moonlight, that rises higher than the sky.

यह बात दुनिया के दुख को शांत करने के लिए, आधे चाँद को सिर पर धारण करने वाले देवता ने बताई थी। एक पर्वत है, जो चाँदनी की बाढ़ जैसा चमकता है, और आकाश से भी ऊँचा उठा हुआ है।

876.29.87

कैलासो नाम शैलेन्द्रो गौरीरमणमन्दिरम् । तत्रास्ते भगवान्देवो हरश्चन्द्रकलाधरः ॥ ८७ ॥

kailāso nāma śailendro gaurīramanamandiram | tatrāste bhagavāndevo haraścandrakalādharaḥ || 87 ||

There is a lord among mountains named Kailasa, the home of Gauri's beloved. There the divine lord Hara lives, who wears the crescent of the moon.

कैलास नाम का एक पर्वतों का राजा है, जो गौरी के प्रिय का घर है। वहीं भगवान हर रहते हैं, जो चाँद की कला को धारण करते हैं।

886.29.88

तं पूजयन्महादेवं तस्मिन्नेव गिरौ पुरा। कदाचिदवसं गङ्गातटे विरचिताश्रमः ॥ ८८ ॥

taṃ pūjayanmahādevaṃ tasminneva girau purā| kadācidavasaṃ gaṅgātaṭe viracitāśramaḥ || 88 ||

Worshipping that great god on that very mountain, I once lived there long ago, on the bank of the Ganga, after building a hermitage.

उसी पर्वत पर उस महान देवता की पूजा करते हुए, मैं बहुत पहले वहाँ रहा था, गंगा के किनारे, एक आश्रम बनाकर।

896.29.89

तपोर्थं तापसाचारे चिराय रचितस्थितिः। सिद्धसंघातवलितः कृतशास्त्रार्थसंग्रहः ॥ ८९ ॥

taporthaṃ tāpasācāre cirāya racitasthitiḥ| siddhasaṃghātavalitaḥ kṛtaśāstrārthasaṃgrahaḥ || 89 ||

For the sake of austerity, I settled for a long time into the ways of an ascetic, surrounded by a crowd of perfected sages, and gathered together the meaning of the scriptures.

तप के लिए मैं लंबे समय तक एक तपस्वी की तरह वहाँ बस गया, सिद्ध साधुओं की भीड़ से घिरा हुआ, और मैंने शास्त्रों के अर्थ को इकट्ठा किया।

906.29.90

पुष्पार्थं स्यूतपुटिकः पुस्तकव्यूहसंग्रही। एवंगुणविशिष्टस्य कैलासवनकुञ्जके ॥ ९० ॥

puṣpārthaṃ syūtapuṭikaḥ pustakavyūhasaṃgrahī| evaṃguṇaviśiṣṭasya kailāsavanakuñjake || 90 ||

In a bower of the Kailasa forest I lived like this: I kept a stitched pouch for gathering flowers, and I kept a large collection of books.

कैलास के जंगल की एक कुंज में मैं इस तरह रहता था: फूल इकट्ठा करने के लिए मेरे पास एक सिली हुई थैली थी, और मेरे पास किताबों का एक बड़ा संग्रह था।

916.29.91

तपः प्रचरतो राम मम कालोऽत्यवर्तत। अथैकदा कदाचित्तु बहुलस्याष्टमे दिने ॥ ९१ ॥

tapaḥ pracarato rāma mama kālo'tyavartata| athaikadā kadācittu bahulasyāṣṭame dine || 91 ||

Rama, my time passed like this while I practiced austerity. Then, once, on a certain day, it was the eighth day of the dark half of the month.

राम, तप करते हुए मेरा समय इसी तरह बीतता गया। फिर एक बार, किसी दिन, वह कृष्ण पक्ष की अष्टमी का दिन था।

926.29.92

गते श्रावणपक्षस्य रात्र्यग्रे क्षयमागते। दिक्षु संशान्तरूपासु काष्ठमौनस्थितास्विव ॥ ९२ ॥

gate śrāvaṇapakṣasya rātryagre kṣayamāgate| dikṣu saṃśāntarūpāsu kāṣṭhamounasthitāsviva || 92 ||

The dark fortnight of the month of Shravana had passed and come to its end. Night was falling, and on every side the directions had grown calm and hushed, as still and silent as wood.

श्रावण महीने का कृष्ण पक्ष बीत चुका था और अपने अंत पर पहुँच गया था। रात होने लगी थी, और चारों ओर दिशाएँ शांत और खामोश हो गई थीं, बिल्कुल लकड़ी जैसी स्थिर और चुप।

936.29.93

खड्गच्छेद्यान्धकारेषु कुञ्जेषु गहनेषु च । एतस्मिन्नन्तरे तत्र यामार्धे प्रथमे गते ॥ ९३ ॥

khadgacchedyāndhakāreṣu kuñjeṣu gahaneṣu ca | etasminnantare tatra yāmārdhe prathame gate || 93 ||

In the groves and the thick woods, the darkness was so deep it could be cut with a sword. Meanwhile, there, half of the first watch of the night had passed.

झुरमुटों और घने जंगलों में अंधेरा इतना गहरा था कि उसे तलवार से काटा जा सकता था। इसी बीच, वहाँ रात के पहले पहर का आधा भाग बीत चुका था।

946.29.94

समाधिं तनुतां नीत्वा स्थितोहं बाह्यमग्नदृक् । अपश्यं कानने तेजो झटित्येव समुत्थितम् ॥ ९४ ॥

samādhiṃ tanutāṃ nītvā sthitohaṃ bāhyamagnadṛk | apaśyaṃ kānane tejo jhaṭityeva samutthitam || 94 ||

I had loosened my deep trance and sat there with my gaze now turned outward. Suddenly I saw a light rise up in the forest.

मैंने अपनी गहरी समाधि को ढीला कर लिया था और बाहर की ओर दृष्टि किए बैठा था। अचानक मैंने जंगल में एक रोशनी उठती देखी।

956.29.95

शुभ्राभ्रशतसंकाशं चन्द्रबिम्बगणोपमम् । प्रकटीकृतदिक्कुञ्ज तदालोक्य मया स्मयात् ॥ ९५ ॥

śubhrābhraśatasaṃkāśaṃ candrabimbagṇopamam | prakaṭīkṛtadikkuñja tadālokya mayā smayāt || 95 ||

It looked like a hundred bright clouds, like a cluster of moon discs, and it lit up the groves in every direction. Seeing it, I was filled with wonder.

वह सैकड़ों उजले बादलों जैसी लगती थी, चाँद के गोलों के समूह जैसी, और उसने चारों दिशाओं के कुंजों को रोशन कर दिया था। उसे देखकर मैं आश्चर्य से भर गया।

966.29.96

अन्तःप्रकाशशालिन्या बहिर्दृष्ट्यावलोकितम् । यावत्पश्यामि तं सानुं प्राप्तश्चन्द्रकलाधरः ॥ ९६ ॥

antaḥprakāśaśālinyā bahirdṛṣṭyāvalokitam | yāvatpaśyāmi taṃ sānuṃ prāptaścandrakalādharaḥ || 96 ||

I watched it with outward eyes that were lit by an inner light. And as I kept looking at that hilltop, there arrived the one who wears the crescent moon.

मैंने उसे बाहरी आँखों से देखा, जो भीतर की रोशनी से जगमगा रही थीं। और जैसे ही मैं उस पहाड़ी की चोटी को देखता रहा, वहाँ चंद्रमा की कला धारण करने वाले आ पहुँचे।

976.29.97

गौरीकरार्पितकरो नन्दिप्रोत्सारिताग्रगः । शिष्यान्संबोध्य तत्रस्थान्गृहीत्वार्घ्यं सुसंयतः ॥ ९७ ॥

gaurīkarārpitakaro nandiprotsāritāgragaḥ | śiṣyānsaṃbodhya tatrastāngṛhītvārghyaṃ susaṃyataḥ || 97 ||

His hand rested in Gauri's hand, and Nandi went ahead of him, clearing the way. He spoke to the disciples standing there, and, composed, accepted the water offered to him.

उनका हाथ गौरी के हाथ में था, और नंदी उनके आगे-आगे चलकर रास्ता साफ कर रहे थे। उन्होंने वहाँ खड़े शिष्यों से बात की, और शांत भाव से चढ़ाया गया जल स्वीकार किया।

986.29.98

अगमं सुमनास्तस्य दृष्टिपूतमहं पुरः । तत्र पुष्पाञ्जलिं दत्त्वा दूरादेव त्रिलोचनः ॥ ९८ ॥

agamaṃ sumanāstasya dṛṣṭipūtamahaṃ puraḥ | tatra puṣpāñjaliṃ dattvā dūrādeva triločanaḥ || 98 ||

I went forward with a glad heart, my sight made pure by his gaze. There, from a distance, I offered a handful of flowers to the three eyed god.

मैं प्रसन्न मन से आगे बढ़ा, उनकी दृष्टि से मेरी नज़र पवित्र हो गई थी। वहाँ, दूर से ही, मैंने उन तीन आँखों वाले देवता को फूलों की अंजलि अर्पित की।

996.29.99

दत्तार्घ्येण मया देवः संप्रणम्याभिवन्दितः । ततश्चन्द्रप्रभासख्या ऋज्व्या शीतलया तया ॥ ९९ ॥

dattārghyeṇa mayā devaḥ saṃpraṇamyābhivanditaḥ | tataścandraprabhāsakhyā ṛjvyā śītalayā tayā || 99 ||

I offered him arghya, bowed low, and paid homage to the god. And she joined me in honoring him too, that honest and cool woman, moonlight's own companion.

मैंने उन्हें अर्घ्य चढ़ाया, झुककर प्रणाम किया, और देवता का सम्मान किया। और उन्होंने भी मेरे साथ उनका सम्मान किया, वह सीधी-सच्ची, शीतल स्त्री, जो चाँदनी की सखी थी।

1016.29.101

अर्घ्यं पुष्पं तथा पाद्यमभ्युपेत्यार्पितं मया । मन्दारपुष्पाञ्जलयो विकीर्णा बहवः पुरः ॥ १०१ ॥

arghyaṃ puṣpaṃ tathā pādyamabhyupetyārpi taṃ mayā | mandārapuṣpāñjalayo vikīrṇā bahavaḥ puraḥ || 101 ||

I went up to her and offered arghya, flowers, and water for her feet. Many handfuls of mandara flowers, in great number, were scattered before her.

मैं उनके पास गया और अर्घ्य, फूल तथा पैर धोने का जल अर्पित किया। मंदार के फूलों की कई अंजलियाँ उनके सामने बिखेर दी गईं।

1026.29.102

नानाविधेर्नमस्कारैः स्तोत्रैश्चाभ्यर्चितः शिवः । ततो भगवती गौरी तादृश्यैव सपर्यया ॥ १०२ ॥

nānāvidhernamaskāraiḥ stotraiścābhyarcitaḥ śivaḥ | tato bhagavatī gaurī tādṛśyai va saparyayā || 102 ||

Shiva was worshipped with bows and hymns of many kinds. Then the goddess Gauri too was worshipped in the very same way.

शिव की पूजा कई प्रकार के प्रणामों और स्तुतियों से की गई। फिर देवी गौरी की भी उसी तरह पूजा की गई।

1036.29.103

संपूजिता सखीयुक्ता गणमण्डलिका तथा । पूजान्ते पूर्णशीतांशुरश्मिशीतलया गिरा ॥ १०३ ॥

saṃpūjitā sakhīyuktā gaṇamaṇḍalikā tathā | pūjānte pūrṇaśītāṃśur aśmiśītalayā girā || 103 ||

She was honored together with her companions, and with the whole band of Shiva's attendants besides. When the worship ended, in a voice as cool as the light of the full moon,

उनकी सखियों के साथ-साथ शिव के गणों की पूरी टोली का भी सम्मान किया गया। पूजा समाप्त होने पर, पूर्णिमा की चाँदनी जैसी शीतल वाणी में,

1046.29.104

तत्रोपविष्टं प्रोवाच मामर्धेन्दुकलाधरः । ब्रह्मन्प्रशमशालिन्यः प्राप्तविश्रान्तयः पदे ॥ १०४ ॥

tatropaviṣṭaṃ provāca māmardhendukalādharaḥ | brahmanpraśamaśālinyaḥ prāptaviśrāntayaḥ pade || 104 ||

as I sat there, he who wears the crescent moon spoke to me: Brahmin, are your thoughts, full of peace and come to rest in their place,

जब मैं वहाँ बैठा था, तब चंद्रमा की कला धारण करने वाले ने मुझसे कहा, हे ब्राह्मण, क्या तुम्हारे विचार, जो शांति से भरे हैं और अपने ठिकाने पर टिके हैं,

1056.29.105

कच्चित्कल्याणकारिण्यः संविदस्ते स्थिताः परे । कच्चित्तपस्ते निर्विघ्नं कल्याणमनुवर्तते ॥ १०५ ॥

kaccitkalyāṇakāriṇyaḥ saṃvidaste sthitāḥ pare | kaccittapaste nirvighnaṃ kalyāṇamanuvartate || 105 ||

thoughts that work only good, are they established in the Highest? Does your penance go on without hindrance, and does good fortune keep following it?

वे विचार जो केवल भलाई करते हैं, क्या वे परम तत्व में स्थिर हैं? क्या तुम्हारी तपस्या बिना किसी रुकावट के चल रही है, और क्या उसके साथ मंगल भी बना हुआ है?

1066.29.106

कच्चित्प्राप्यमनुप्राप्तं कच्चिच्छाम्यन्ति भीतयः । एवंवादिनि देवेशे सर्वलोकैककारिणि ॥ १०६ ॥

kaccitprāpyamanuprāptaṃ kaccicchāmyanti bhītayaḥ | evaṃvādini deveśe sarvalokaikakāriṇi || 106 ||

Has what was to be gained been gained? Have your fears been put to rest? So spoke the lord of the gods, the one maker of every world.

क्या जो पाने योग्य था वह पा लिया गया है? क्या तुम्हारे डर शांत हो गए हैं? देवताओं के स्वामी, समस्त लोकों के एकमात्र रचयिता ने इस प्रकार कहा।

1076.29.107

गिरानुनयशालिन्या मयोक्तं रघुनन्दन । त्र्यक्षानुस्मृतिकल्याणवतामिह महेश्वर ॥ १०७ ॥

girānunayaśālinyā mayoktaṃ raghunandana | tryakṣānusmṛtikalyāṇavatāmiha maheśvara || 107 ||

With a voice full of humble courtesy, I answered. Rama, this is what I said: Great lord, for those who have the blessing of remembering the three eyed god in this world,

बड़ी विनम्रता भरी वाणी में मैंने उत्तर दिया। हे राम, यही मैंने कहा, हे महेश्वर, जो लोग इस संसार में तीन आँखों वाले देवता का स्मरण करने का सौभाग्य रखते हैं,

1086.29.108

न किंचिदपि दुष्प्रापं न च काश्चन भीतयः । त्वदनुस्मरणानन्दपरिघूर्णितचेतसाम् ॥ १०८ ॥

na kiṃcidapi duṣprāpaṃ na ca kāścana bhītayaḥ | tvadanusmaraṇānandaparighūrṇitacetasām || 108 ||

nothing at all is hard for them to get, and they have no fear of any kind, for their minds are whirled round in the joy of remembering you.

उनके लिए कुछ भी पाना कठिन नहीं है, और उन्हें किसी भी तरह का भय नहीं रहता, क्योंकि उनका मन आपके स्मरण के आनंद में डूबकर घूमता रहता है।

1096.29.109

न ते सन्ति जगत्कोशे प्रणमन्ति न ये पुनः । ते देशास्ते जनपदास्ता दिशस्ते च पर्वताः ॥ १०९ ॥

na te santi jagatkośe praṇamanti na ye punaḥ | te deśāste janapadāstā diśaste ca parvatāḥ || 109 ||

There is no one in this whole world who does not bow down to you. The same is true of those lands, those countries, those directions, and those mountains

इस पूरे संसार में कोई ऐसा नहीं है जो आपके आगे न झुके। वही बात उन प्रदेशों, उन देशों, उन दिशाओं और उन पर्वतों के लिए भी सच है

1106.29.110

त्वदनुस्मरणैकान्तधियो यत्र स्थिता जनाः । फलं भूतस्य पुण्यस्य वर्तमानस्य सेचनम् ॥ ११० ॥

tvadanusmaraṇaikāntadhiyo yatra sthitā janāḥ | phalaṃ bhūtasya puṇyasya vartamānasya secanaṃ || 110 ||

where people live whose minds are fixed only on remembering you. That is the fruit of merit earned in the past, and it nourishes the merit of the present.

जहाँ ऐसे लोग रहते हैं जिनका मन केवल आपके स्मरण में लगा रहता है। यह बीते हुए पुण्य का फल है, और यह वर्तमान के पुण्य को सींचता है।

1116.29.111

तनोति चैष्यतो बीजं त्वदनुस्मरणं प्रभो । ज्ञानामृतैककलशो धृतिज्योत्स्नानिशाकरः ॥ १११ ॥

tanoti caiṣyato bījaṃ tvadanusmaraṇaṃ prabho | jñānāmṛtaikakalaśo dhṛtijyotsnāniśākaraḥ || 111 ||

And remembering you, my lord, also sows the seed of the merit yet to come. You are the one vessel holding the nectar of knowledge, the moon whose moonlight is steadiness.

और हे प्रभु, आपका स्मरण आने वाले पुण्य का बीज भी बोता है। आप ही ज्ञान के अमृत के एकमात्र कलश हैं, वह चंद्रमा जिसकी चाँदनी धैर्य है।

1126.29.112

अपवर्गपुरद्वारं त्वदनुस्मरणं प्रभो । त्वदनुस्मरणोदारचिन्तामणिमता मया ॥ ११२ ॥

apavargapuradvāraṃ tvadanusmaraṇaṃ prabho | tvadanusmaraṇodāracintāmaṇimatā mayā || 112 ||

Remembering you, my lord, is the gate to the city of final freedom. With this generous wish granting gem that is remembering you,

हे प्रभु, आपका स्मरण मोक्ष की नगरी का द्वार है। आपके स्मरण रूपी इस उदार चिंतामणि के सहारे,

1136.29.113

सर्वासामापदां मूर्ध्नि दत्तं भूतपते पदम् । इत्युक्त्वा सुप्रसन्नं तं भगवन्तं महेश्वरम् ॥ ११३ ॥

sarvāsāmāpadāṃ mūrdhni dattaṃ bhūtapate padam | ityuktvā suprasannaṃ taṃ bhagavantaṃ maheśvaram || 113 ||

I have set my foot on the head of every calamity, lord of all beings. Having said this to that greatly pleased great god,

मैंने हर विपत्ति के सिर पर अपना पैर रख दिया है, हे भूतपते। यह कहकर, उन अत्यंत प्रसन्न महादेव से,

1146.29.114

अवोचं प्रणतो भूत्वा यद्राम तदिदं शृणु । भगवंस्त्वत्प्रसादेन पूर्णा मे सकला दिशः ॥ ११४ ॥

avocaṃ praṇato bhūtvā yadrāma tadidaṃ śṛṇu | bhagavaṃstvatprasādena pūrṇā me sakalā diśaḥ || 114 ||

bowing down, I said this. Rama, hear what it was: Lord, by your grace, every direction is full for me.

मैं झुककर बोला। हे राम, सुनो मैंने क्या कहा, हे भगवान, आपकी कृपा से मेरे लिए हर दिशा पूर्ण है।

1156.29.115

किंतु पृच्छामि देवेश संदेहे तत्र निर्णयम् । ब्रूहि प्रसन्नया बुद्ध्या त्यक्तोद्वेगमनामयम् ॥ ११५ ॥

kintu pṛcchāmi deveśa saṃdehe tatra nirṇayam | brūhi prasannayā buddhyā tyaktodvegamanāmayam || 115 ||

But, lord of the gods, I ask you to settle one doubt for me. Tell me with a clear mind, free of any trouble, without distress.

लेकिन, हे देवेश, मैं आपसे एक संदेह का समाधान माँगता हूँ। प्रसन्न मन से, बिना किसी बेचैनी या कष्ट के, मुझे बताइए।

1166.29.116

सर्वपापक्षयकरं सर्वकल्याणवर्धनम् । देवार्चनविधानं तत्कीदृशं भवति प्रभो ॥ ११६ ॥

sarvapāpakṣayakaraṃ sarvakalyāṇavardhanam | devārcanavidhānaṃ tatkīdṛśaṃ bhavati prabho || 116 ||

What is the proper way to worship god, my lord, the way that destroys every sin and increases every blessing?

हे प्रभु, ईश्वर की पूजा की सही विधि क्या है, वह विधि जो हर पाप का नाश करे और हर मंगल को बढ़ाए?

1176.29.117

ईश्वर उवाच । शृणु ब्रह्मविदां श्रेष्ठ देवार्चनमनुत्तमम् । वदामि मुच्यते येन कृतेन सकृदेव हि ॥ ११७ ॥

īśvara uvāca | śṛṇu brahmavidāṃ śreṣṭha devārcanamanuttamam | vadāmi mucyate yena kṛtena sakṛdeva hi || 117 ||

Lord Shiva said: Listen, best of those who know the highest truth. I will tell you the highest way to worship god. By doing it, even just once, a person is set free.

भगवान शिव ने कहा, सुनो, उच्चतम सत्य को जानने वालों में श्रेष्ठ। मैं तुम्हें ईश्वर की पूजा की सबसे उत्तम विधि बताता हूँ। इसे एक बार करने मात्र से भी मनुष्य मुक्त हो जाता है।

1186.29.118

कच्चिद्वेत्सि महाबाहो देवः कः स्यादिति द्विज । न देवः पुण्डरीकाक्षो न च देवस्त्रिलोचनः ॥ ११८ ॥

kaccidvetsi mahābāho devaḥ kaḥ syāditi dvija | na devaḥ puṇḍarīkākṣo na ca devastrilocanaḥ || 118 ||

Do you know, mighty armed one, Brahmin, what god really is? God is not the lotus eyed one, and god is not the three eyed one.

हे महाबाहु, हे ब्राह्मण, क्या तुम जानते हो कि ईश्वर वास्तव में क्या है? ईश्वर न तो कमल नयन वाला है, और न ही तीन आँखों वाला।

1196.29.119

न देवः कमलोद्भूतो न देवस्त्रिदशेश्वरः । न देवः पवनो नार्को नानलो न निशाकरः ॥ ११९ ॥

na devaḥ kamalodbhūto na devastridaśeśvaraḥ | na devaḥ pavano nārko nānalo na niśākaraḥ || 119 ||

God is not the one born from the lotus. God is not the lord of the thirty gods. God is not the wind, not the sun, not fire, and not the moon.

ईश्वर न तो कमल से जन्मा वह है, न तीसों देवताओं का स्वामी। ईश्वर न वायु है, न सूर्य, न अग्नि, न चंद्रमा।

1206.29.120

न ब्राह्मणो नाऽवनिपो नाहं न त्वं द्विजोत्तम । न देवो देहरूपो हि न देवश्चित्तरूपधृक् ॥ १२० ॥

na brāhmaṇo nā'vanipo nāhaṃ na tvaṃ dvijottama | na devo deharūpo hi na devaścittarūpadhṛk || 120 ||

God is not the priest, and not the king. God is not I, and not you, best of the twice born. God does not have the form of a body, and god does not take the form of the mind.

ईश्वर न तो पुरोहित है, न राजा। ईश्वर न मैं हूँ, न तुम हो, हे द्विजों में श्रेष्ठ। ईश्वर न शरीर के रूप में है, और न ही मन के रूप में।

1216.29.121

न देवः कमलारूपी नापि देवो भवेन्मतिः । अकृत्रिममनाद्यन्तं देवनं देव उच्यते ॥ १२१ ॥

na devaḥ kamalārūpī nāpi devo bhavenmatiḥ | akṛtrimamanādyantaṃ devanaṃ deva ucyate || 121 ||

God does not have the form of Lakshmi, and god cannot be a mere thought. What is uncontrived, without beginning or end, that shining, is called God.

ईश्वर लक्ष्मी के रूप में नहीं है, और ईश्वर केवल एक विचार भी नहीं हो सकता। जो न बनाई गई है, जिसका न आदि है न अंत, उस चमक को ही ईश्वर कहा जाता है।

1226.29.122

आकारादिपरिच्छिन्ने मिते वस्तुनि तत्कुतः । अकृत्रिममनाद्यन्तं देवनं चिच्छिवं विदुः ॥ १२२ ॥

ākārādiparicchinne mite vastuni tatkutaḥ | akṛtrimamanādyantaṃ devanaṃ cicchivaṃ viduḥ || 122 ||

How could that be found in a thing bound and limited by shape and the rest? The wise know that uncontrived shining, without beginning or end, as pure awareness, as Shiva himself.

जो आकार आदि से सीमित और बंधा हुआ है, उस वस्तु में वह कैसे मिल सकता है? ज्ञानी लोग उस अकृत्रिम, अनादि अनंत चमक को शुद्ध चेतना के रूप में जानते हैं, शिव के रूप में।

1236.29.123

तदेव देवशब्देन कथ्यते तत्प्रपूजयेत् । तदेवास्ति यतः सर्वं सत्तासत्तात्मरूपधृक् ॥ १२३ ॥

tadeva devaśabdena kathyate tatprapūjayet | tadevāsti yataḥ sarvaṃ sattāsattātmarūpadhṛk || 123 ||

That alone is called by the name "God"; worship that alone. That alone truly exists, because everything, real or unreal, takes that as its own true form.

उसी को "ईश्वर" नाम से पुकारा जाता है; उसी की पूजा करनी चाहिए। असल में वही है, क्योंकि हर चीज़ चाहे सच हो या झूठ, उसी को अपना असली रूप मानती है।

1246.29.124

अज्ञातशिवतत्त्वानामाकाराद्यर्चनं कृतम् । योजनाध्वन्यशक्तस्य क्रोशाध्वा परिकल्प्यते ॥ १२४ ॥

ajñātaśivatattvānāmākārādyarcanaṃ kṛtam | yojanādhvanyśaktasya krośādhvā parikalpyate || 124 ||

For those who do not know the true nature of Shiva, worship of an image is prescribed. It is like this: for someone unable to walk the full distance of a yojana, a shorter distance of one krosha is set instead.

जो लोग शिव के असली स्वरूप को नहीं जानते, उनके लिए मूर्ति की पूजा बताई गई है। यह वैसे ही है जैसे जो एक योजन जितनी दूर तक नहीं चल सकता, उसके लिए एक कोस जितनी छोटी दूरी तय कर दी जाती है।

1256.29.125

इयत्तादिपरिच्छिन्नं रुद्रादेः प्राप्यते फलम् । अकृत्रिममनाद्यन्तं फलमानन्द आत्मनः ॥ १२५ ॥

iyattādiparicchinnaṃ rudrādeḥ prāpyate phalam | akṛtrimamanādyantaṃ phalamānanda ātmanaḥ || 125 ||

The fruit gained from Rudra and other such gods is limited and measured. But the fruit that is uncreated, without beginning or end, is the bliss of the Self.

रुद्र आदि देवताओं से जो फल मिलता है, वह सीमित और नापा हुआ होता है। पर जो फल बिना बनाए है, जिसका न आदि है न अंत, वह आत्मा का आनंद है।

1266.29.126

अकृत्रिमफलं त्यक्त्वा यः कृत्रिमफलं व्रजेत् । त्यक्त्वा स मन्दारवनं कारञ्जं याति काननम् ॥ १२६ ॥

akṛtrimaphalaṃ tyaktvā yaḥ kṛtrimaphalaṃ vrajet | tyaktvā sa mandāravanaṃ kārañjaṃ yāti kānanam || 126 ||

One who gives up the uncreated fruit to run after the created fruit gives up the Mandara forest to go to the Karanja forest.

जो अकृत्रिम फल को छोड़कर बनावटी फल के पीछे जाता है, वह मन्दार वन को छोड़कर कारंज वन में चला जाता है।

1276.29.127

बोधः साम्यं शम इति पुष्पाण्यग्राणि तत्र च । शिवं चिन्मात्रममलं पूज्यं पूज्यविदो विदुः ॥ १२७ ॥

bodhaḥ sāmyaṃ śama iti puṣpāṇyagrāṇi tatra ca | śivaṃ cinmātramamalaṃ pūjyaṃ pūjyavidō viduḥ || 127 ||

Understanding, evenness of mind, and calm, these are the finest flowers to offer there. Those who know what deserves worship know that Shiva, who is pure and stainless consciousness itself, is the one to be worshipped.

समझ, समभाव और शांति, यही वहाँ चढ़ाए जाने वाले सबसे अच्छे फूल हैं। जो लोग जानते हैं कि पूजा किसकी होनी चाहिए, वे जानते हैं कि शिव, जो शुद्ध और निर्मल चेतना ही हैं, वही पूजने योग्य हैं।

1286.29.128

शमबोधादिभिः पुष्पैर्देव आत्मा यदर्च्यते । तत्तु देवार्चनं विद्धि नाकारार्चनमर्चनम् ॥ १२८ ॥

śamabodhādibhiḥ puṣpairdeva ātmā yadarcayate | tattu devārcanaṃ viddhi nākārārcanamarcanaṃ || 128 ||

When the Self, who is God, is worshipped with flowers such as calm and understanding, know that as true worship of God, not the worship of an image.

जब आत्मा को, जो स्वयं ईश्वर है, शांति और समझ जैसे फूलों से पूजा जाता है, तो उसे ही ईश्वर की सच्ची पूजा समझो, मूर्ति की पूजा को नहीं।

1296.29.129

आत्मसंवित्तिरूपं तु त्यक्त्वा देवार्चनं जनाः । कृत्रिमार्चासु ये सक्ताश्चिरं क्लेशं भजन्ति ते ॥ १२९ ॥

ātmasaṃvittirūpaṃ tu tyaktvā devārcanaṃ janāḥ | kṛtrimārcāsu ye saktāściraṃ kleśaṃ bhajanti te || 129 ||

But people who give up worshipping God as the knowledge of the Self, and cling instead to artificial forms of worship, suffer distress for a long time.

पर जो लोग आत्मज्ञान के रूप में ईश्वर की पूजा छोड़कर बनावटी पूजाओं से चिपके रहते हैं, वे लंबे समय तक दुख भोगते हैं।

1306.29.130

ज्ञातज्ञेया हि ये सन्तो बालक्रीडोपमं च ते । आत्मध्यानादृते ब्रह्मन्कुर्वन्तो देवपूजनम् ॥ १३० ॥

jñātajñeyā hi ye santo bālakrīḍopamaṃ ca te | ātmadhyānādṛte brahmannkurvanto devapūjanam || 130 ||

O Brahmin, the truly wise, who have known what must be known, see the worship of God done without meditation on the Self as nothing more than a children's game.

हे ब्राह्मण, जो सच में समझदार हैं और जो जानने योग्य है उसे जान चुके हैं, वे बिना आत्मा के ध्यान के की गई ईश्वर-पूजा को बच्चों के खेल जैसा ही मानते हैं।

1316.29.131

आत्मैव देवो भगवाञ्छिवः परमकारणम् । ज्ञानार्चनेनाविरतं पूजनीयः स सर्वदा ॥ १३१ ॥

ātmaiva devo bhagavāñchivaḥ paramakāraṇam | jñānārcanenāviratam pūjanīyaḥ sa sarvadā || 131 ||

The Self alone is God, the Blessed One, Shiva, the highest cause. He must always be worshipped, without a break, through the worship of knowledge.

आत्मा ही ईश्वर है, भगवान शिव, सबसे बड़ा कारण। उसकी पूजा हमेशा, बिना रुके, ज्ञान के द्वारा करनी चाहिए।

1326.29.132

त्वमेतच्चेतनाकाशमात्मानं जीवमव्ययम् । स्वभावं विद्धि न त्वन्यः पूज्यः पूजात्मपूजनम् ॥ १३२ ॥

tvametaccetanākāśamātmānaṃ jīvamavyayam | svabhāvaṃ viddhi na tvanyaḥ pūjyaḥ pūjātmapūjanam || 132 ||

Know yourself to be this space of consciousness, the Self, the living being, imperishable, your own true nature. No one else is to be worshipped; worship is truly the worship of the Self.

अपने आप को इस चेतना के आकाश के रूप में जानो, जो आत्मा है, जीव है, अविनाशी है, यही तुम्हारा असली स्वभाव है। इसके सिवा और कोई पूजने योग्य नहीं; पूजा असल में आत्मा की ही पूजा है।

1336.29.133

श्रीवसिष्ठ उवाच । चेतनाकाशमात्रात्म यथा जगदिदं प्रभो । यथा तच्चेतनस्यैव जीवादित्वं तदुच्यताम् ॥ १३३ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | cetanākāśamātrātma yathā jagadidaṃ prabho | yathā taccetanasyaiva jīvāditvaṃ taducyatām || 133 ||

Sri Vasishtha said: Lord, tell me how this world is nothing but a space of consciousness, and how that same consciousness comes to have the states of being a living being and so on.

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे प्रभु, बताइए कि यह जगत केवल चेतना का आकाश कैसे है, और वही चेतना जीव आदि का रूप कैसे धारण कर लेती है।

1346.29.134

ईश्वर उवाच । चिद्व्योमैव किलास्तीह पारावारविवर्जितम् । सर्वत्रासंभवच्चेत्यं यत्कल्पान्तेऽवशिष्यते ॥ १३४ ॥

īśvara uvāca | cidvyomaiava kilāstīha pārāvāravivarjitam | sarvatrāsaṃbhavacchetyaṃ yatkalpānte'vaśiṣyate || 134 ||

Ishvara said: Only the space of consciousness truly exists here, without a far shore or a near shore, without any limit. It can never become an object anywhere, and it alone remains when an entire age of the world comes to an end.

ईश्वर ने कहा: यहाँ सच में केवल चेतना का आकाश ही है, जिसकी न कोई इस पार है न उस पार, जिसकी कोई सीमा नहीं। वह कहीं भी किसी वस्तु के रूप में नहीं आ सकता, और जब सृष्टि का एक पूरा युग समाप्त होता है, तब भी वही बचा रहता है।

1356.29.135

यद्यत्स्वयं प्रकचति तस्य स्वकचनस्य तु । स्वयं यत्स्पन्दितं नाम तेनेदं जगदित्यलम् ॥ १३५ ॥

yadyatsvayaṃ prakacati tasya svakacanasya tu | svayaṃ yatspanditaṃ nāma tenenedaṃ jagadityalam || 135 ||

Whatever shines by itself, and the stirring of that shining, which is its own vibration, that alone, and nothing more, is what is called "the world."

जो कुछ अपने आप चमकता है, और उस चमक की हलचल, जो उसी की अपनी धड़कन है, बस इतना ही है जिसे "जगत" कहा जाता है।

1366.29.136

इत्येवं स्वप्नपुरवज्जगद्भाति चिदात्मकम् । एवं चिद्व्योममात्रात्म जगदच्छं न भित्तिमत् ॥ १३६ ॥

ityevaṃ svapnapuravajjagadbhāti cidātmakam | evaṃ cidvyomamātrātma jagadacchaṃ na bhittimat || 136 ||

So the world, whose nature is consciousness, appears just like a city seen in a dream. In the same way, the world, whose self is nothing but the space of consciousness, is clear and pure, resting on no wall or foundation.

इस तरह यह जगत, जिसका स्वभाव चेतना है, ठीक सपने में दिखने वाले शहर जैसा दिखता है। उसी तरह यह जगत, जिसकी आत्मा केवल चेतना का आकाश है, साफ और निर्मल है, किसी दीवार या नींव पर टिका नहीं है।

1376.29.137

अत्यन्तासंभवाच्चेत्यं दृश्यं चिद्व्योममात्रकम् । चित्त्वात्कचति सर्गादौ यत्तज्जगदिति स्मृतम् ॥ १३७ ॥

atyantāsaṃbhavācchetyaṃ dṛśyaṃ cidvyomamātrakam | cittvātkacati sargādau yattajjagaditi smṛtam || 137 ||

Because it can never truly become an object at all, this visible world is nothing but the space of consciousness. Because it is consciousness, it shines forth at the start of creation, and that shining is what is called "the world."

क्योंकि यह कभी भी सच में किसी वस्तु के रूप में सामने नहीं आ सकता, यह दिखने वाला जगत केवल चेतना का आकाश ही है। चेतना होने के कारण ही यह सृष्टि के आरंभ में चमक उठता है, और उसी चमक को "जगत" कहा जाता है।

1386.29.138

तस्मात्स्वप्नपुराकारं यदिदं भासते जगत् । तत्र चिद्व्योममात्रात्मन्यन्यता नाम का कुतः ॥ १३८ ॥

tasmātsvapnapurākāraṃ yadidaṃ bhāsate jagat | tatra cidvyomamātrātmanyanyatā nāma kā kutaḥ || 138 ||

So this world that appears, shaped like a city in a dream, in it, within a self that is nothing but the space of consciousness, what could "otherness" even be, and where would it come from?

तो यह जगत जो सपने के शहर जैसा दिखाई देता है, इसमें, उस आत्मा के भीतर जो केवल चेतना का आकाश है, "अलगपन" नाम की चीज़ है ही क्या, और वह आएगी कहाँ से?

1396.29.139

चिन्मात्रमेव गिरयश्चिन्मात्रं जगदम्बरम् । चिन्मात्रमात्मा जीवश्च चिन्मात्रं भूतसंततिः ॥ १३९ ॥

cinmātrameva girayaścinmātraṃ jagadambaram | cinmātramātmā jīvaśca cinmātraṃ bhūtasaṃtatiḥ || 139 ||

Mountains are nothing but consciousness. The sky of this world is nothing but consciousness. The self and the living being are nothing but consciousness. The whole line of living creatures is nothing but consciousness.

पहाड़ केवल चेतना हैं। इस जगत का आकाश केवल चेतना है। आत्मा और जीव केवल चेतना हैं। जीवों की पूरी शृंखला केवल चेतना है।

1406.29.140

चिद्व्योममात्रादितरत्सर्गादौ सर्ववेदने । भिन्नस्वर्गे पुरे वापि किं संभवति कथ्यताम् ॥ १४० ॥

cidvyomamātrāditiratsargādau sarvavedane | bhinnasvarge pure vāpi kiṃ saṃbhavati kathyatām || 140 ||

Tell me, at the very start of creation, in this all-knowing space of consciousness, what else could possibly exist, whether in a different heaven or a different city?

बताइए, सृष्टि के आरंभ में, इस सब कुछ जानने वाली चेतना के आकाश में, इसके सिवा और क्या हो सकता है, चाहे वह किसी दूसरे स्वर्ग में हो या किसी दूसरे शहर में?

1416.29.141

आकाशं परमाकाशं ब्रह्माकाशं जगच्चितिः । इति पर्यायनामानि तत्र पादपवृक्षवत् ॥ १४१ ॥

ākāśaṃ paramākāśaṃ brahmākāśaṃ jagaccitiḥ | iti paryāyanāmāni tatra pādapavṛkṣavat || 141 ||

Space, the highest space, the space of Brahman, and the consciousness that is this world, these are only different names for one and the same thing, just as a tree can be called by more than one name.

आकाश, सबसे ऊँचा आकाश, ब्रह्म का आकाश, और वह चेतना जो यह जगत है, ये सब एक ही चीज़ के अलग-अलग नाम हैं, ठीक वैसे ही जैसे एक ही पेड़ को अलग-अलग नामों से बुलाया जा सकता है।

1426.29.142

एवं द्वौ स्वप्नसंकल्पमायाभिः स्वनुभूयते । तदा किल चिदाकाशमेव भाति जगत्तया ॥ १४२ ॥

evaṃ dvau svapnasankalpamāyābhiḥ svanubhūyate | tadā kila cidākāśameva bhāti jagattayā || 142 ||

In this way, these two are experienced through dream, through mere thought, and through illusion. Then indeed, it is only the space of consciousness that appears as the world.

इस तरह ये दोनों सपने से, मात्र सोच से, और भ्रम से अनुभव किए जाते हैं। तब सच में केवल चेतना का आकाश ही जगत के रूप में दिखाई देता है।

1436.29.143

यथैतत्संविदाकाशं स्वप्ने भाति जगद्वपुः । तथेदं जाग्रदाख्येऽपि स्वप्ने भाति तदेव नः ॥ १४३ ॥

yathaitatsaṃvidākāśaṃ svapne bhāti jagadvapuḥ | tathedaṃ jāgradākhye'pi svapne bhāti tadeva naḥ || 143 ||

Just as this space of awareness appears in a dream as the shape of a whole world, in just the same way it is that same awareness which appears to us in this state we merely call "waking," itself a kind of dream.

जैसे यही चेतना का आकाश सपने में एक पूरे जगत के रूप में दिखता है, ठीक उसी तरह वही चेतना हमें इस अवस्था में भी दिखती है जिसे हम केवल "जागना" कहते हैं, जो खुद भी एक तरह का सपना ही है।

1446.29.144

यथा स्वप्नपुरे चित्खं वर्जयित्वेतरत्क्वचित् न किंचित्संभवत्येवं जाग्रत्येवं महाचितः ॥ १४४ ॥

yathā svapnapure citkhaṃ varjayitvetaratkvacit na kiṃcitsaṃbhavyevaṃ jāgratyevaṃ mahācitaḥ || 144 ||

Just as, in a city seen in a dream, nothing else at all exists anywhere apart from the space of consciousness, so too in the waking state, nothing exists apart from that same vast consciousness.

जैसे सपने में दिखने वाले शहर में चेतना के आकाश के सिवा और कुछ भी कहीं नहीं होता, ठीक उसी तरह जागने की अवस्था में भी उसी विशाल चेतना के सिवा कुछ नहीं होता।

1456.29.145

यतो न संभवत्यन्यच्चेत्यं किंचित्ततोऽखिलम् चित्तं संचेत्यमप्येतदचेत्यं सज्जगत्स्थितम् ॥ १४५ ॥

yato na saṃbhavyanyacchetyaṃ kiṃcittato'khilam cittaṃ saṃcetyamapyetadacetyaṃ sajjagatsthitam || 145 ||

Because nothing else that could ever be an object exists at all, this whole world, mind itself, though it seems an object one can know, is really beyond being any object at all; and just this is what stands as the world that exists.

क्योंकि इसके सिवा कोई भी वस्तु कभी हो ही नहीं सकती, यह पूरा जगत, यानी मन खुद, भले ही वह जानी जाने वाली चीज़ लगे, असल में किसी भी वस्तु के दायरे से परे है; और यही है जो इस मौजूद जगत के रूप में खड़ा है।

1466.29.146

परमाकाशकलनं त्रिजगत्स्वयमुत्थितम् स्वप्नवद्विद्धि चिद्व्योम्नि न त्वेतद्द्वैतवत्स्थितम् ॥ १४६ ॥

paramākāśakalanaṃ trijagatsvayamutthitam svapnavadviddhi cidvyomni na tvetaddvaitavatsthitam || 146 ||

Know that the three worlds, a stirring of the highest space, arisen on their own, exist within the space of consciousness just like a dream; none of this stands there as if it were two separate things.

जानो कि तीनों लोक, जो सबसे ऊँचे आकाश की एक हलचल हैं, अपने आप उठे हुए, चेतना के आकाश के भीतर सपने की तरह ही मौजूद हैं; यह इस तरह मौजूद नहीं है जैसे दो अलग चीज़ें हों।

1476.29.147

यथा चिद्व्योममात्रात्म स्वप्ने घटपटादिकम् सर्गादावेव सर्गोऽयं तथा चिद्व्योममात्रकम् ॥ १४७ ॥

yathā cidvyomamātrātma svapne ghaṭapaṭādikam sargādāveva sargo'yaṃ tathā cidvyomamātrakam || 147 ||

Just as a pot, a cloth, and everything else in a dream have nothing for their true nature but the space of consciousness, so too this creation, from the very start, is nothing but that same space of consciousness.

जैसे सपने में घड़ा, कपड़ा और बाकी सब कुछ असल में चेतना के आकाश के सिवा और कुछ नहीं होते, ठीक वैसे ही यह सृष्टि भी शुरू से ही उसी चेतना के आकाश के सिवा और कुछ नहीं है।

1486.29.148

शुद्धसंवित्तिमात्रत्वादृतेऽन्यत्स्वप्नपत्तने यथा न विद्यते किंचित्तथास्मिन्भुवनत्रये ॥ १४८ ॥

śuddhasaṃvittimātratvādṛte'nyatsvapnapattane yathā na vidyate kiṃcit tathāsminbhuvanatraye || 148 ||

Just as, in a city seen in a dream, nothing at all exists apart from pure awareness alone, so too in these three worlds nothing else exists either.

जैसे सपने में दिखने वाले शहर में शुद्ध चेतना के सिवा कुछ भी नहीं होता, ठीक वैसे ही इन तीनों लोकों में भी इसके सिवा और कुछ नहीं है।

1496.29.149

याः काश्चन दृशो ये ये भावाभावास्त्रिकालगाः । सदेशकालचित्तास्तत्सर्वं चिद्व्योममात्रकम् ॥ १४९ ॥

yāḥ kāścana dṛśo ye ye bhāvābhāvāstrikālagāḥ | sadeśakālacittāstatsarvaṃ cidvyomamātrakam || 149 ||

Whatever there is to see, whatever things exist or do not exist across past, present, and future, together with their place, their time, and their mind, all of it is nothing but the space of consciousness.

जो कुछ भी देखने में आता है, जो कुछ भी भूत, वर्तमान और भविष्य में है या नहीं है, अपनी जगह, अपने समय और अपने मन के साथ, यह सब कुछ केवल चेतना का आकाश ही है।

1506.29.150

स एष देवः कथितो यः परः परमार्थतः । यस्त्वं सोऽहमशेषं वा जगदेव च योऽखिलः ॥ १५० ॥

sa eṣa devaḥ kathito yaḥ paraḥ paramārthatḥ | yastvaṃ so'ham aśeṣaṃ vā jagadeva ca yo'khilaḥ || 150 ||

This very one, who in ultimate truth is the Supreme, has been declared to be God, the one who is you, who is I, who without exception is this whole world, who is everything.

यही, जो असली सच्चाई में सबसे ऊँचा है, ईश्वर कहा गया है, वही जो तुम हो, वही जो मैं हूँ, वही जो बिना किसी कमी के यह पूरा जगत है, वही जो सब कुछ है।

1516.29.151

सर्वस्य वस्तुजातस्य जगतोऽन्यस्य ते मम । देहो हि चेतनाकाशे परमात्मैव नेतरत् ॥ १५१ ॥

sarvasya vastujātasya jagato'nyasya te mama | deho hi cetanākāśe paramātmaiva netarat || 151 ||

Of every single thing that exists, this world, anything else, you, me, the body is truly nothing but the Supreme Self within the space of consciousness; it is nothing other than that.

जो कुछ भी है, यह जगत, कुछ भी और, तुम, मैं, इन सबका शरीर असल में चेतना के आकाश के भीतर परमात्मा ही है; इसके सिवा और कुछ नहीं।

1526.29.152

संकल्पने स्वप्नपुरे शरीरं चिद्व्योमतोऽन्यन्न यथास्ति किंचित् । तथेह सर्गे प्रथमैकर्सगान्मुने प्रभृत्यस्ति न रूपमन्यत् ॥ १५२ ॥

saṃkalpane svapnapure śarīraṃ cidvyomato'nyann yathāsti kiṃcit | tatheha sarge prathamaikarsagānmune prabhṛtyasti na rūpamanyat || 152 ||

Just as, in a dream-city built by mere imagination, there is no body that is anything but the space of consciousness, so too, O sage, in this creation, right from the first act of creation onward, there is no other form than that.

जैसे केवल कल्पना से बने सपने के शहर में कोई शरीर चेतना के आकाश के सिवा कुछ और नहीं होता, ठीक वैसे ही, हे मुनि, इस सृष्टि में भी, सृष्टि के पहले पल से ही, इसके सिवा और कोई रूप नहीं है।