Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 29 — 149 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

दृशा सर्वार्तिहारिण्या चिरमस्म्यास्पदीकृतः | पुष्पसानूपविष्टाय तस्मै त्रैलोक्यसाक्षिणे || १ ||

dṛśā sarvārtihāriṇyā ciramasmāspadīkṛtaḥ | puṣpasānūpaviṣṭāya tasmai trailokyasākṣiṇe || 1 ||

English

By the vision of the remover of all sufferings, I have long been made the abode | To the one seated on the flower-throne, to that witness of the three worlds

हिन्दी

दृष्टि से सभी दुःखों को हरने वाली, मैं लंबे समय से उसका आश्रय बना हूँ | फूलों के आसन पर बैठे हुए उस त्रिलोक के साक्षी को

2

श्रीवाल्मीकिरुवाच | इत्याकर्णयति स्वस्थसमचेतसि राघवे | विश्रान्ते स्वात्मनि स्वैरं परमानन्दमागते || २ ||

śrīvālmīkiruvāca | ityākarṇayati svasthasamacetasi rāghave | viśrānte svātmani svairaṃ paramānandamāgate || 2 ||

English

Sri Valmiki said | Thus, having heard, Raghava, with a calm and composed mind, having rested in his own self, attained supreme bliss

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा | इस प्रकार, सुनकर, रघुवंशी, शांत और संतुलित मन से, अपने स्वयं में विश्राम करके, परम आनंद प्राप्त किया

3

विरराम मुनेर्वारि सस्येष्वम्बुधरादिव | अथ याते मुहूर्तार्धे राघवे प्रतिबोधिते || ३ ||

virarāma munervāri sasyeṣvambudharādiva | atha yāte muhūrtārdhe rāghave pratibodhite || 3 ||

English

The best of sages paused, like rain on crops from the clouds | Then, after half a moment, Raghava was awakened

हिन्दी

मुनियों में श्रेष्ठ विराम लिया, जैसे बादलों से फसलों पर वर्षा | फिर, आधे क्षण के बाद, रघुवंशी जाग गया

4

पुनराह तमेवार्थं वसिष्ठो वदतां वरः | श्रीवसिष्ठ उवाच | राम सम्यक्प्रबुद्धोऽसि स्वात्मानमसि लब्धवान् || ४ ||

punarāha tamevārthaṃ vasiṣṭho vadatāṃ varaḥ | śrīvasiṣṭha uvāca | rāma samyakprabuddho'si svātmānamasi labdhvān || 4 ||

English

Again, the best of speakers, Vasistha, spoke the same truth | Sri Vasistha said | Rama, you are truly awakened, you have attained your own self

हिन्दी

फिर से, वक्ताओं में श्रेष्ठ, वसिष्ठ ने उसी सत्य को कहा | श्री वसिष्ठ ने कहा | राम, तुम vé जागृत हो, तुमने अपने स्वयं को प्राप्त कर लिया है

5

एवमेवावलम्ब्यार्थं तिष्ठ नेह पदं कृथाः | इदं संसारचक्रं हि नाभौ संकल्पमात्रके || ५ ||

evamevāvalambyārthaṃ tiṣṭha neha padaṃ kṛthāḥ | idaṃ saṃsāracakraṃ hi nābhau saṃkalpamātrake || 5 ||

English

Thus, relying on this truth, stand firm, do not create a position here | This wheel of the world indeed is in the navel of mere intention

हिन्दी

इस प्रकार, इस सत्य पर भरोसा करके, दृढ़ खड़े रहो, यहाँ कोई स्थान मत बनाओ | यह संसार चक्र vé इच्छा के नाभि में है

6

संरोधितायां वहनाद्रगुनन्दन रुद्ध्यतेक्षोभितायां मनोनाभ्यामिदं संसारचक्रकम् || ६ ||

saṃrodhitāyāṃ vahanādraghunandana ruddhyatekṣobhitāyāṃ manonābhyāmidaṃ saṃsāracakrakam || 6 ||

English

When the mind and the senses are controlled, O son of the mountain, the wheel of worldly existence is restrained.

हिन्दी

जब मन और इंद्रियाँ नियंत्रित होती हैं, हे पर्वत के पुत्र, संसार का चक्र रुक जाता है।

7

प्रयत्नाद्रोधितमपि प्रवहत्येव वेगतः परं पौरुषमास्थाय बलं प्रज्ञां च युक्तितः || ७ ||

prayatnādrodhitamapi pravahatyeva vegataḥ paraṃ pauruṣamāsthāya balaṃ prajñāṃ ca yuktitaḥ || 7 ||

English

Even that which has been obstructed by effort flows forth by its own momentum when one resorts to supreme effort, strength, and wisdom combined with reason.

हिन्दी

प्रयत्न से रोके हुए को भी जब मनुष्य श्रेष्ठ पुरुषार्थ, बल और बुद्धि का युक्तिपूर्वक आश्रय लेता है, तो वह स्वतः ही प्रवाहित होने लगता है।

8

नाभिं संसारचक्रस्य चित्तमेव निरोधयेत्प्रज्ञासौजन्ययुक्तेन शास्त्रसंवलितेन च || ८ ||

nābhiṃ saṃsāracakrasya cittameva nirodhayetprajñāsaujanyayuktena śāstrasaṃvalitena ca || 8 ||

English

One should restrain the mind, which is the hub of the wheel of worldly existence, with wisdom and kindness, supported by scriptures.

हिन्दी

एक व्यक्ति को संसार के चक्र के केंद्र में मन को बुद्धि और दया से नियंत्रित करना चाहिए, जिसे शास्त्रों द्वारा समर्थित किया जाता है।

9

पौरुषेण न यत्प्राप्तं न तत्क्वचन लभ्यतेदैवैकपरतां त्यक्त्वा बालबोधोपकल्पिताम् || ९ ||

pauruṣeṇa na yatprāptaṃ na tatkvacana labhyatedaivaikaparatāṃ tyaktvā bālabodhopakalpitām || 9 ||

English

What is not attained by human effort cannot be obtained by mere words. One should abandon the childish notion of dependence on fate alone.

हिन्दी

जो मानवीय प्रयास से नहीं प्राप्त होता, वह केवल शब्दों से नहीं प्राप्त हो सकता। एक व्यक्ति को केवल भाग्य पर निर्भरता की बालसुलभ धारणा को त्याग देना चाहिए।

10

निजं प्रयत्नमाश्रित्य चित्तमादौ निरोधयेताविरिञ्चात्प्रवृत्तेन भ्रमेणाज्ञानरूपिणा || १० ||

nijaṃ prayatnamāśritya cittamādau nirodhayetāviriñcātpravṛttena bhrameṇājñānarūpiṇā || 10 ||

English

One should initially control the mind by relying on one's own effort, and not be deluded by the ignorance that arises from the creator.

हिन्दी

अपने प्रयास पर भरोसा करके मन को पहले नियंत्रित करना चाहिए, और सृष्टिकर्ता से उत्पन्न अज्ञान से भ्रमित नहीं होना चाहिए।

11

असदेव सदाभासमिदमालक्ष्यतेऽनघ | अज्ञानभ्रमविस्तारमात्रकाकृतयोऽनघ || ११ ||

asadeva sadābhāsamidamālakṣyate'nagha | ajñānabhramavistāramātrakākṛtayo'nagha || 11 ||

English

O sinless one, this world appears as an illusion, merely a manifestation of ignorance and delusion, O sinless one.

हिन्दी

हे अनघ, यह संसार असत्य का आभास मात्र है, जो अज्ञान और भ्रम का विस्तार है, हे अनघ।

12

इमे देहा भ्रमन्तीह सर्वधर्मात्समुत्थिताः | संकल्पः पुनरस्त्वेव देहस्यार्थे कदाचन || १२ ||

ime dehā bhramantīha sarvadharmātsamutthitāḥ | saṃkalpaḥ punarastveva dehasyārthe kadācana || 12 ||

English

These bodies wander here, arising from all elements. However, the resolve of the body is never for its own sake.

हिन्दी

ये देह यहाँ भटकते हैं, सभी तत्वों से उत्पन्न होकर। हालाँकि, देह का संकल्प कभी भी अपने लिए नहीं होता।

13

सुखदुःखविचारित्वं न कार्यं राम धीमता | दुःखम्लानमुखः क्लेदी प्रसन्नात्क्लेदवर्जितात् || १३ ||

sukhaduḥkhavicāritvaṃ na kāryaṃ rāma dhīmatā | duḥkhamlānamukhaḥ kledī prasannātkledavarjitāt || 13 ||

English

O wise Rama, one should not ponder over happiness and sorrow. The one with a sorrowful face is miserable, while the one with a cheerful face is free from misery.

हिन्दी

हे बुद्धिमान राम, सुख-दुःख पर विचार नहीं करना चाहिए। दुःख से भरा मुख वाला व्यक्ति दुःखी होता है, जबकि प्रसन्न मुख वाला व्यक्ति दुःख से मुक्त होता है।

14

अपि चित्रनराद्देहनरस्तुच्चतरः स्मृतःआधिव्याधिपरिम्लाने स्वयं क्लेदिनि नाशिनि || १४ ||

api citranarāddehanarastucchataraḥ smṛtaḥādhivyādhiparimlāne svayaṃ kledini nāśini || 14 ||

English

Even though the body is considered superior to other beings, it is subject to diseases and distress. It is itself the cause of distress and destruction.

हिन्दी

यद्यपि शरीर को अन्य प्राणियों से श्रेष्ठ माना जाता है, फिर भी यह रोगों और परेशानी का शिकार है। यह खुद परेशानी और विनाश का कारण है।

15

न तथा स्थिरता देहे चित्रपुंसो यथा किल | विनाशितो हि चित्रस्थो देहो नश्यति नान्यथा || १५ ||

na tathā sthiratā dehe citrapuṃso yathā kila | vināśito hi citrastho deho naśyati nānyathā || 15 ||

English

There is no such stability in the body as there is in a beautiful person. Indeed, the body, which is a mere appearance, perishes and does not exist otherwise.

हिन्दी

देह में ऐसी स्थिरता नहीं है जैसी कि एक सुंदर व्यक्ति में होती है। वास्तव में, देह, जो केवल एक आभास है, नष्ट हो जाता है और अन्यथा अस्तित्व में नहीं रहता।

16

अवश्यनाशो मांसात्मा स्वयं देहो विनश्यति | पालितः सुस्थिरां शोभामादत्ते चित्रमानवः || १६ ||

avaśyanāśo māṃsātmā svayaṃ deho vinaśyati | pālitaḥ susthirāṃ śobhāmādatte citramānavaḥ || 16 ||

English

The body, which is made of flesh, is certainly perishable and will inevitably decay. However, when it is well-maintained, it attains a stable and beautiful form, which is indeed a wonder for humans.

हिन्दी

मांस से बना शरीर अवश्य नाशवान है और स्वयं ही नष्ट हो जाता है | जब यह पाला जाता है, तो यह स्थिर और सुंदर रूप धारण करता है, जो मनुष्य के लिए एक चमत्कार है || १६ ||

17

देहस्तु पालितोऽप्युच्चैर्नश्यत्येव न वर्धते | तेन श्रेष्ठश्चित्रदेहो नायं संकल्पदेहकः || १७ ||

dehas tu pālito'py uccair naśyaty eva na vardhate | tena śreṣṭhaś citradeho nāyaṃ saṃkalpadehakaḥ || 17 ||

English

Even if the body is well-maintained, it will still perish and not grow. Therefore, the best form is the illusory body, not this body of imagination.

हिन्दी

यदि शरीर अच्छी तरह से रखा जाता है, तो भी यह नष्ट हो जाएगा और बढ़ेगा नहीं | इसलिए, सबसे अच्छा रूप भ्रामक शरीर है, यह कल्पना का शरीर नहीं है || १७ ||

18

ये गुणाश्चित्रदेहे हि न ते संकल्पदेहके | चित्रदेहादपि जडाद्योऽयं तुच्छतरः किल || १८ ||

ye guṇāś citradehe hi na te saṃkalpadehake | citradehād api jaḍād yo'yaṃ tucchataraḥ kila || 18 ||

English

The qualities of the illusory body are indeed not present in the body of imagination. This body of imagination is even more insignificant than the illusory body, which is inert.

हिन्दी

भ्रामक शरीर के गुण वास्तव में कल्पना के शरीर में नहीं हैं | यह कल्पना का शरीर भ्रामक शरीर से भी जड़ और अधिक तुच्छ है || १८ ||

19

तस्मिन्मांसमये देहे कैवास्था भवतोऽनघ | दीर्घसंकल्पदेहोऽयं तस्मिन्नास्था महामते || १९ ||

tasmin māṃsamaye dehe kaivāsthā bhavato'nagha | dīrghasaṃkalpadeho'yaṃ tasmin nāsthā mahāmate || 19 ||

English

O sinless one, what is the state of this body made of flesh? This body of long-lasting imagination has no stability, O great-minded one.

हिन्दी

हे निष्पाप, मांस से बने इस शरीर की क्या स्थिति है? यह लंबे समय तक कल्पना का शरीर कोई स्थिरता नहीं रखता, हे महामनस्वी || १९ ||

20

स्वप्नसंकल्पजाद्देहादपि तुच्छतरो ह्ययम् | अल्पसंकल्पजो दीर्घैः सुखदुःखैर्न गृह्यते || २० ||

svapnasaṃkalpajād dehād api tucchataro hy ayam | alpasaṃkalpajo dīrghaiḥ sukhaduḥkhair na gṛhyate || 20 ||

English

This body is even more insignificant than the body born from dream-like imagination. It is not grasped by the long-lasting pleasures and pains of limited imagination.

हिन्दी

यह शरीर स्वप्न-जैसी कल्पना से उत्पन्न शरीर से भी अधिक तुच्छ है | यह सीमित कल्पना से उत्पन्न होने के कारण लंबे समय तक सुख-दुःख से ग्रहण नहीं किया जाता || २० ||

21

दीर्घसंकल्पजश्चायं दीर्घदुःखेन दुःखितः | देहो हि संकल्पमयो नायमस्ति न वास्ति नः || २१ ||

dīrghasaṃkalpajaścāyaṃ dīrghaduḥkhena duḥkhitaḥ | deho hi saṃkalpamayo nāyamasti na vāsti naḥ || 21 ||

English

This body, born of long-held desires, is afflicted with prolonged suffering. Indeed, the body is made of desires; it neither exists nor does not exist for us.

हिन्दी

यह शरीर, जो दीर्घकालीन संकल्पों से उत्पन्न है, लंबे समय तक दुःख से पीड़ित है। वास्तव में, शरीर संकल्पों से बना है; यह न तो हमारे लिए है और न ही नहीं है।

22

किं व्यर्थमेतदर्थं हि मूढोऽयं क्लेशभाजनम् | यथा चित्रमये पुंसि क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः || २२ ||

kiṃ vyarthametadarthaṃ hi mūḍho'yaṃ kleśabhājanam | yathā citramaye puṃsi kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ || 22 ||

English

What is the use of this futile effort? Indeed, this foolish person is a vessel of suffering. Just as a painting, when damaged, does not actually suffer harm.

हिन्दी

इस व्यर्थ प्रयास का क्या लाभ है? वास्तव में, यह मूढ़ व्यक्ति दुःख का भाजन है। जैसे एक चित्र, जब खराब होता है, तो वास्तव में क्षतिग्रस्त नहीं होता।

23

तथा संकल्पपुरुषे क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः | यथा मनोराज्यमये क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः || २३ ||

tathā saṃkalpapuruṣe kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | yathā manorājyamaye kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ || 23 ||

English

Similarly, when the person of desires is damaged or destroyed, there is no actual harm. Just as in the realm of the mind, when damaged or destroyed, there is no actual harm.

हिन्दी

इसी प्रकार, जब इच्छाओं का व्यक्ति खराब होता है या नष्ट होता है, तो वास्तव में कोई क्षति नहीं होती। जैसे मन के राज्य में, जब खराब होता है या नष्ट होता है, तो वास्तव में कोई क्षति नहीं होती।

24

यथा द्वितीये शशिनि क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः | यथा स्वप्नसमारम्भे क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः || २४ ||

yathā dvitīye śaśini kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | yathā svapnasamārambhe kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ || 24 ||

English

Just as the reflection of the moon, when damaged or destroyed, does not actually suffer harm. Similarly, in the realm of dreams, when damaged or destroyed, there is no actual harm.

हिन्दी

जैसे चंद्रमा की प्रतिबिंब, जब खराब होता है या नष्ट होता है, तो वास्तव में कोई क्षति नहीं होती। इसी प्रकार, स्वप्न के क्षेत्र में, जब खराब होता है या नष्ट होता है, तो वास्तव में कोई क्षति नहीं होती।

25

यथा नद्यातपजले क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः | संकल्पमात्ररचिते प्रकृत्यैव च नाशिनि || २५ ||

yathā nadyātapajale kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | saṃkalpamātraracite prakṛtyaiva ca nāśini || 25 ||

English

Just as the water heated by the sun, when damaged or destroyed, does not actually suffer harm. Similarly, in the realm of desires, which is created by mere intentions and is inherently perishable.

हिन्दी

जैसे सूर्य से गर्म हुआ पानी, जब खराब होता है या नष्ट होता है, तो वास्तव में कोई क्षति नहीं होती। इसी प्रकार, इच्छाओं के क्षेत्र में, जो केवल इरादों से बना है और स्वाभाविक रूप से नाशवान है।

26

तथा शरीरयन्त्रेऽस्मिन्क्षते क्षीणे न तत्क्षतिः | दीर्घस्वप्नमये ह्यस्मिंश्चित्तसंकल्पकल्पिते || २६ ||

tathā śarīrayantre'smin kṣate kṣīṇe na tatkṣatiḥ | dīrghasvapnamaye hyasmiñcittasaṃkalpakalpite || 26 ||

English

In this body, even if it is injured or worn out, the injury does not affect the self. This body is like a long dream, imagined by the mind's intentions.

हिन्दी

इस शरीर में, यदि यह घायल हो जाता है या क्षीण हो जाता है, तो घाव आत्मा को प्रभावित नहीं करता। यह शरीर मन की इच्छाओं द्वारा कल्पित एक लंबे सपने की तरह है।

27

भूषिते दूषिते देहे न हि किंचिच्चितः क्षतम् | न चिदन्तमुपायाति नात्मा चलति राघव || २७ ||

bhūṣite dūṣite dehe na hi kiñciccitaḥ kṣatam | na cidantamupāyāti nātmā calati rāghava || 27 ||

English

Whether the body is adorned or defiled, the self is not harmed. The self does not attain the end of consciousness, nor does it waver, O Raghava.

हिन्दी

चाहे शरीर सजा हुआ हो या दूषित, आत्मा को कोई हानि नहीं पहुंचती। आत्मा चेतना के अंत तक नहीं पहुंचती, न ही वह डोलती है, हे रघुवंशी।

28

न ब्रह्म विकृतिं याति किंवा देहक्षये क्षतम् | भ्रमच्चक्रोपरिष्ठो हि पूर्वचक्रोपचक्रवत् || २८ ||

na brahma vikṛtiṃ yāti kiṃvā dehakṣaye kṣatam | bhramaccakropariṣṭho hi pūrvacakropacakravat || 28 ||

English

Brahman does not undergo any change, nor is it harmed by the destruction of the body. It is like a person on a spinning wheel, experiencing the previous and subsequent cycles.

हिन्दी

ब्रह्म कोई परिवर्तन नहीं करता, न ही शरीर के विनाश से घायल होता है। यह घूमते चक्र पर बैठे व्यक्ति की तरह है, जो पिछले और अगले चक्रों का अनुभव करता है।

29

यथा पश्यति दिक्चक्रं भ्रमदत्यन्तमोहितः | अकस्मादेव रुढेन मिथ्याज्ञानेन वल्गता || २९ ||

yathā paśyati dikcakraṃ bhramadatyantamohitaḥ | akasmādeva ruḍhena mithyājñānena valgatā || 29 ||

English

Just as one sees the directional wheel spinning due to extreme delusion, so too, one is moved by false knowledge that arises suddenly.

हिन्दी

जैसे कोई अत्यंत भ्रम में घूमते दिशा चक्र को देखता है, वैसे ही, कोई अचानक उत्पन्न होने वाले मिथ्या ज्ञान से प्रेरित होता है।

30

तत्रस्थेन तथैवेदं दृश्यते देहचक्रकम् | भ्रमितं च भ्रमदूपं पतद्रूपं प्रपातितम् || ३० ||

tatrasthtena tathaivedaṃ dṛśyate dehacakrakam | bhramitaṃ ca bhramadūpaṃ patadrūpaṃ prapātitam || 30 ||

English

Thus, one situated there sees this body as a spinning wheel, whirling and falling, appearing as if it is falling.

हिन्दी

इस प्रकार, वहाँ स्थित व्यक्ति इस शरीर को घूमते चक्र के रूप में देखता है, घूमता हुआ और गिरता हुआ, जैसे कि यह गिर रहा हो।

31

हतं च हन्यमानं च दृश्यते देहचक्रकम् । धीरतामलमालम्ब्य घनभ्रममिमं त्यजेत् || ३१ ||

hataṃ ca hanyamānaṃ ca dṛśyate dehacakrakam | dhīratāmalamālambya ghanabhramamimaṃ tyajet || 31 ||

English

The cycle of the body is seen as being destroyed and being destroyed again. The wise should abandon this dense illusion.

हिन्दी

शरीर का चक्र नष्ट और नष्ट होता हुआ दिखाई देता है। धीर लोगों को इस घने भ्रम को त्याग देना चाहिए।

32

संकल्पेन कृतो देहो मिथ्याज्ञानेन सन्नसन् । असत्येन कृतं यस्मान्न तत्सत्यं कदाचन || ३२ ||

saṃkalpena kṛto deho mithyājñānena sannasan | asatyena kṛtaṃ yasmānna tatsatyam kadācana || 32 ||

English

The body is created by intention and false knowledge, being and non-being. Since it is made by the unreal, it is never real.

हिन्दी

शरीर संकल्प और मिथ्या ज्ञान से बना है, होने और न होने का। क्योंकि यह असत्य से बना है, इसलिए यह कभी सत्य नहीं है।

33

असदभ्युत्थितो देहो रज्ज्वामिव भुजंगधीः । असत्यामेव सत्यां च करोत्यपि जगत्क्रियाम् || ३३ ||

asadabhyutthito deho rajjvāmiva bhujangadhīḥ | asatyāmeva satyāṃ ca karotyapi jagatkriyām || 33 ||

English

The body arises from the unreal, like the illusion of a snake in a rope. Even in its unreality, it performs actions in the world.

हिन्दी

शरीर असत्य से उत्पन्न होता है, जैसे रस्सी में सांप का भ्रम। अपनी असत्यता के बावजूद, यह दुनिया में कार्य करता है।

34

जडेन राम क्रियते यन्न तत्कृतमुच्यते । कुर्वन्नपि तदा देहो न कर्ता क्वचिदेव हि || ३४ ||

jaḍena rāma kriyate yannatatkṛtamucyate | kurvannapi tadā deho na kartā kvacideva hi || 34 ||

English

O Rama, that which is done by the inert body is not considered as done by it. Even while acting, the body is never the doer.

हिन्दी

हे राम, जो जड़ शरीर द्वारा किया जाता है, उसे उसके द्वारा किया हुआ नहीं माना जाता। कार्य करते हुए भी, शरीर कभी कर्ता नहीं होता।

35

निरीहो हि जडो देहो नात्मनोऽस्याभिवाञ्छितम् । कर्ता न कश्चिदेवातो द्रष्टा केवलमस्य सः || ३५ ||

nirīho hi jaḍo deho nātmano'syābhivāñchitam | kartā na kaścidevāto draṣṭā kevalamasya saḥ || 35 ||

English

The body is indeed inert and without desire. It is not the self's wish. Therefore, there is no doer, only the observer.

हिन्दी

शरीर वास्तव में जड़ और इच्छारहित है। यह आत्मा की इच्छा नहीं है। इसलिए, कोई कर्ता नहीं है, केवल द्रष्टा है।

36

यथा दीपो निवातस्थः स्वात्मन्येवावतिष्ठते | साक्षिवत्सर्वभावेषु तथा तिष्ठेज्जगत्स्थितौ || ३६ ||

yathā dīpo nivātasthaḥ svātmanyevāvatiṣṭhate | sākṣivatsarvabhāveṣu tathā tiṣṭhejjagatsthitau || 36 ||

English

Just as a lamp remains steady in a windless place, so should one remain steady in the midst of all beings, witnessing them.

हिन्दी

जैसे एक दीपक बिना हवा के स्थान पर स्थिर रहता है, वैसे ही सभी भावों में साक्षी की तरह स्थिर रहना चाहिए।

37

यथा दिवसकर्माणि भास्करः स्वस्थ एव सन् | करोत्येवमिमां राम कुरु पार्थिवसंस्थितिम् || ३७ ||

yathā divasakarmāṇi bhāskaraḥ svastha eva san | karotyevamimāṃ rāma kuru pārthivasansthitim || 37 ||

English

Just as the sun performs its daily duties while remaining steady, O Rama, you should also perform your duties as a king.

हिन्दी

जैसे सूर्य अपने दैनिक कर्मों को स्थिर रहते हुए करता है, वैसे ही हे राम, तुम भी राजा के रूप में अपने कर्तव्यों को निभाना चाहिए।

38

अस्मिन्नसन्मये देहगृहे शून्ये समुत्थिते | सत्तामुपगते मिथ्याबालकल्पितयक्षवत् || ३८ ||

asminnasanmaye dehagṛhe śūnye samutthite | sattāmupagate mithyābālakalpitayakṣavat || 38 ||

English

In this non-existent body-house, which is empty and has arisen, the existence is perceived as false, like a child's imaginary demon.

हिन्दी

इस असत्य देह-घर में, जो शून्य है और उत्पन्न हुआ है, अस्तित्व मिथ्या की तरह दिखाई देता है, जैसे बच्चे का कल्पित यक्ष।

39

कुतोऽप्यागत्य निःसारः सर्वसज्जनवर्जितः | अहंकारः कुवेतालः प्रविष्टश्चित्तनामकः || ३९ ||

kuto'pyāgatya niḥsāraḥ sarvasajjanavarjitaḥ | ahaṃkāraḥ kuvetālaḥ praviṣṭaścittanāmakaḥ || 39 ||

English

From somewhere, the ego, which is devoid of essence and lacking all good qualities, has entered the mind like an evil spirit.

हिन्दी

कहीं से आकर, निःसार (बेमतलब) और सभी सद्गुणों से रहित अहंकार मन में एक दुष्ट भूत की तरह प्रवेश कर गया है।

40

अस्य मा भृत्यतां गच्छ त्वमहंकारदुर्मतेः | अस्य भृत्यतया राम निरयः प्राप्यते फलम् || ४० ||

asya mā bhṛtyatāṃ gaccha tvamahaṃkāradurmateḥ | asya bhṛtyatayā rāma nirayaḥ prāpyate phalam || 40 ||

English

Do not become a servant of this ego with evil thoughts, O Rama. By serving this ego, one attains the fruit of hell.

हिन्दी

इस दुष्ट विचारों वाले अहंकार के सेवक मत बनो, हे राम। इस अहंकार की सेवा करने से नरक का फल प्राप्त होता है।

41

स्वसंकल्पविलासेन देहगेहे दुराकृतिः | उन्मत्तचित्तवेतालः परिवल्गति लीलया || ४१ ||

svasaṃkalpavilāsena dehagehe durākṛtiḥ | unmattacittavetālaḥ parivalgati līlayā || 41 ||

English

Due to the play of one's own resolutions, the body-house becomes ugly | The mad mind-demon wanders playfully || 41 ||

हिन्दी

अपने संकल्प के विलास से शरीर-घर दुराकृति हो जाता है | उन्मत्त चित्त-वेताल खेल-खेल में भटकता रहता है || ४१ ||

42

शून्यं देहगृहं प्राप्य चित्तयक्षेण तत्कृतम् | भीता येन महान्तोऽपि समाधिनियताः स्थिताः || ४२ ||

śūnyaṃ dehagṛhaṃ prāpya cittayakṣeṇa tatkṛtam | bhītā yena mahānto'pi samādhinayatāḥ sthitāḥ || 42 ||

English

Having attained the empty body-house, made by the mind-demon | Even the great ones, frightened by it, remain steadfast in samadhi || 42 ||

हिन्दी

शून्य शरीर-घर प्राप्त करके, जो मन-राक्षस द्वारा बनाया गया है | उससे डरे हुए महान लोग भी समाधि में स्थिर रहते हैं || ४२ ||

43

चित्तवेतालमुद्वास्य स्वशरीरकमन्दिरात् | संसारशून्यनगरे न बिभेति कदाचन || ४३ ||

cittavetālamudvāsya svaśarīrakamandirāt | saṃsāraśūnyanagare na bibheti kadācana || 43 ||

English

Having expelled the mind-demon from one's own body-temple | One never fears in the empty city of samsara || 43 ||

हिन्दी

मन-राक्षस को अपने शरीर-मंदिर से निकाल देने के बाद | संसार के शून्य नगर में कभी नहीं डरता || ४३ ||

44

चित्तभूताभिभूतेऽस्मिन्ये शरीरगृहे रताः | चित्रमद्यापि ते कस्माद्धटिता आत्मवत्स्थिताः || ४४ ||

cittabhūtābhibhūte'sminye śarīragṛhe ratāḥ | citramadyāpi te kasmāddhaṭitā ātmavatsthitāḥ || 44 ||

English

In this body-house, overwhelmed by the mind-ghosts, those who are attached | It is strange that even now they are bewildered, situated as if they are the self || 44 ||

हिन्दी

इस शरीर-घर में, मन-भूतों से अभिभूत, जो आसक्त हैं | यह आश्चर्य है कि अभी भी वे भटके हुए हैं, जैसे कि वे आत्मा हों || ४४ ||

46

अहंकारबृहद्यक्षगृहे दग्धशरीरके | विहरन्नास्थया साधो न तु वै तत्किल स्थिरम् || ४६ ||

ahaṃkārabṛhadyakṣagṛhe dagdhaśarīrake | viharannāsthayā sādho na tu vai tatkil sthiram || 46 ||

English

In the great ego-demon's house, with the body burned | Wandering without stability, O sage, it is not steady at all || 46 ||

हिन्दी

महान अहंकार-राक्षस के घर में, शरीर जला हुआ | बिना स्थिरता के भटकता है, हे साधो, यह बिलकुल स्थिर नहीं है || ४६ ||

47

अहंकारानुचरतां त्यक्त्वा विततया धिया | अहंकारास्मृतिं प्राप्य स्वात्मैवाश्ववलम्ब्यताम् || ४७ ||

ahaṃkārānucaratāṃ tyaktvā vitatayā dhiyā | ahaṃkārāsmṛtiṃ prāpya svātmaivāśvavalambyatām || 47 ||

English

Abandoning the pursuit of ego, with an expanded intellect, having attained the remembrance of the ego, one should rely solely on the self.

हिन्दी

अहंकार की सेवा को त्यागकर, विस्तृत बुद्धि से, अहंकार की स्मृति प्राप्त करके, स्वयं पर ही भरोसा करें।

48

अहंकारपिशाचेन ग्रस्ता ये निरयैषिणः | तेषां मोहमदान्धानां न मित्राणि न बान्धवाः || ४८ ||

ahaṃkārapiśācena grastā ye nirayaiṣiṇaḥ | teṣāṃ mohamadāndhānāṃ na mitrāṇi na bāndhavāḥ || 48 ||

English

Those who are possessed by the demon of ego and are bound for hell, for them, there are no friends or relatives due to their delusion and intoxication.

हिन्दी

जो लोग अहंकार के राक्षस से ग्रस्त हैं और नरक की ओर जा रहे हैं, उनके लिए भ्रम और मद के कारण न मित्र हैं न बंधु।

49

अहंकारोपहतया बुद्ध्या या क्रियते क्रिया | विषवल्ल्या इव फलं तस्याः स्यान्मरणात्मकम् || ४९ ||

ahaṃkāropahatayā buddhyā yā kriyate kriyā | viṣavallī iva phalaṃ tasyāḥ syānmaraṇātmakam || 49 ||

English

Any action performed with a mind afflicted by ego is like the fruit of a poisonous creeper, leading to death.

हिन्दी

अहंकार से ग्रस्त बुद्धि से जो क्रिया की जाती है, उसका फल विषैली लता के फल की तरह मृत्यु का कारण बनता है।

50

विवेकधैर्यहीनेन स्वाहंकारमहोत्सवः | मूर्खेणालम्बितो येन नष्टमेवाशु विद्धि तम् || ५० ||

vivekadhairyaheena svāhaṃkāramahotsavaḥ | mūrkhenālambito yena naṣṭamevāśu viddhi tam || 50 ||

English

Know that one who, lacking in discernment and courage, celebrates the festival of their own ego, supported by foolishness, is quickly destroyed.

हिन्दी

जो व्यक्ति विवेक और धैर्य से रहित होकर, अपने अहंकार का महोत्सव मनाता है, मूर्खता के सहारे, उसे शीघ्र ही नष्ट होना समझो।

51

अहंकारपिशाचेन वराका ये वशीकृताः | त एते नरकाग्नीनां राघवेन्धनतां गताः || ५१ ||

ahaṃkārapiśācena varākā ye vaśīkṛtāḥ | te ete narakāgnīnāṃ rāghavenadhanatāṃ gatāḥ || 51 ||

English

Those who are enslaved by the demon of ego become the fuel for the fires of hell.

हिन्दी

जो लोग अहंकार के राक्षस से वशीभूत हैं, वे नरक की अग्नि के इंधन बन जाते हैं।

52

अहंकारोरगो यस्य परिस्फूर्जति कोटरे | स्वदेहपादपोऽधीरैरचिरेण निपात्यते || ५२ ||

ahaṃkārorago yasya parisfhūrjati koṭare | svadehapādopo'dhīrairacireṇa nipātyate || 52 ||

English

The snake of egoism that hisses in the heart of a person, the wise quickly cut down the tree of their own body.

हिन्दी

जिसके हृदय में अहंकार का साँप फुफकारता है, विवेकी लोग शीघ्र ही अपने शरीर के वृक्ष को काट देते हैं।

53

अहंकारपिशाचोऽस्मिन्देहे तिष्ठतु यातु वा | त्वमेनमालोकय मा मनसा महतां वर || ५३ ||

ahaṃkārapiśāco'smindehe tiṣṭhatu yātu vā | tvamenamālokaya mā manasā mahatāṃ vara || 53 ||

English

Whether the demon of egoism stays in this body or leaves, you should observe it without letting it affect your mind, O best among the great.

हिन्दी

चाहे अहंकार का पिशाच इस शरीर में रहे या चला जाए, आप इसे देखें और अपने मन पर इसका कोई असर न होने दें, हे महानों में श्रेष्ठ।

54

अवधूतो ह्यवज्ञातश्चेतसैव तिरस्कृतः | अहंकारपिशाचस्ते नेह किंचित्करिष्यति || ५४ ||

avadhūto hyavajñātaścetasaiva tiraskṛtaḥ | ahaṃkārapiśācaste neha kiṃcitkariṣyati || 54 ||

English

O Avadhuta, you are disregarded and ignored by the mind. The demon of egoism will not be able to do anything to you here.

हिन्दी

हे अवधूत, आप मन द्वारा अवहेलना किए जाते हैं और अनदेखा किया जाता है। अहंकार का पिशाच यहाँ आपके साथ कुछ भी नहीं कर सकेगा।

55

देहालये स्फुरत्यस्मिन् राम चित्तपिशाचके | अस्यानन्तविलासस्य किमिवागतमात्मनः || ५५ ||

dehālaye sphuratyasmin rāma cittapiśācake | asyānantavilāsasya kimivāgatamātmanaḥ || 55 ||

English

O Rama, in this body, which is the abode of the demon of the mind, what has come to the self of this endless play?

हिन्दी

हे राम, इस शरीर में, जो मन के पिशाच का निवास है, इस अनंत लीला के स्व को क्या हुआ है?

56

चित्तयक्षाभिभूतानां याः पुंसां विततापदः | शक्यन्ते परिसंख्यातुं न ता वर्षशतैरपि || ५६ ||

cittayakṣābhibhūtānāṃ yāḥ puṃsāṃ vitatāpadaḥ | śakyante parisaṃkhyātuṃ na tā varṣaśatairapi || 56 ||

English

The footsteps of those men who are overcome by the demons of the mind cannot be counted even in hundreds of years.

हिन्दी

जिन पुरुषों को मन के यक्षों ने अभिभूत कर लिया है, उनके पदचिह्नों की गणना सैकड़ों वर्षों में भी नहीं की जा सकती।

57

हा हा मृतोऽस्मि दग्धोऽस्मीत्येता वै दुःखवृत्तयःअहंकारपिशाचस्य शक्तयोऽन्यस्य नानघ || ५७ ||

hā hā mṛto'smi dagdho'smītyetā vai duḥkhavṛttayaḥahaṃkārapiśācasya śaktayo'nyasya nānagha || 57 ||

English

Alas, I am dead, I am burned—these are indeed the ways of sorrow. They are the powers of the ego-demon, not of the pure self, O sinless one.

हिन्दी

हाय, मैं मर गया, मैं जल गया—ये वास्तव में दुःख के तरीके हैं। ये अहंकार के राक्षस की शक्तियाँ हैं, निर्दोष हे, शुद्ध आत्मा की नहीं।

58

सर्वगोऽपि यथाकाशः संबन्धो नेह केनचित्सर्वगोऽपि तथैवात्मा नाहंकारेण संगतः || ५८ ||

sarvago'pi yathākāśaḥ saṃbandho neha kenacitsarvago'pi tathaivātmā nāhaṃkāreṇa saṃgataḥ || 58 ||

English

Just as the all-pervading sky has no connection with anything, so too the all-pervading self is not connected with the ego.

हिन्दी

जैसे सर्वव्यापी आकाश किसी से भी संबंध नहीं रखता, वैसे ही सर्वव्यापी आत्मा अहंकार से संबद्ध नहीं है।

59

यत्करोति यदादत्ते देहयन्त्रमिदं चलम्वातरज्जुयुतं राम तदहंकारचेष्टितम् || ५९ ||

yatkaroti yadādatte dehayantramidaṃ calamvātarajjuyutaṃ rāma tadahaṃkāraceṣṭitam || 59 ||

English

Whatever this moving machine of the body does or takes, O Rama, it is driven by the ego.

हिन्दी

जो कुछ भी यह चलता हुआ शरीर का यंत्र करता है या लेता है, हे राम, वह अहंकार द्वारा चलाया जाता है।

60

वृक्षोत्पत्तौ यथा हेतुरकर्त्रपि किलाम्बरमात्मसंस्थस्तथेहात्मा चित्तचेष्टासु कारणम् || ६० ||

vṛkṣotpattau yathā heturakartrapi kilāmbaramātmasaṃsthastathehātmā cittaceṣṭāsu kāraṇam || 60 ||

English

Just as the cloth is the cause of the appearance of a tree, even though it is not the doer, similarly, the Self is the cause of the activities of the mind.

हिन्दी

जैसे कपड़ा पेड़ के उत्पन्न होने का कारण होता है, भले ही वह कर्ता नहीं है, उसी प्रकार, आत्मा मन की गतिविधियों का कारण है।

61

आत्मसंनिधिमात्रेण स्फुरत्यात्तवपुर्मनःदीपसंनिधिमात्रेण कुड्यरूपमिवामलम् || ६१ ||

ātmasaṃnidhimātreṇa sphuratyāttavapurmanaḥdīpasaṃnidhimātreṇa kuḍyarūpamivāmalam || 61 ||

English

By the mere presence of the Self, the mind shines like a pure form. Just as a wall appears bright by the mere presence of a lamp.

हिन्दी

आत्मा के केवल उपस्थिति से ही मन एक शुद्ध रूप की तरह चमकता है। जैसे एक दीपक के केवल उपस्थिति से ही एक दीवार चमकदार दिखती है।

62

अपि विश्लिष्टयो राम नित्यमेवात्मचित्तयोः| द्यावापृथिव्योरिव कः संबन्धः प्रकटान्धयोः || ६२ ||

api viśliṣṭayo rāma nityamevātmacittayoḥ| dyāvāpṛthivyoriva kaḥ saṃbandhaḥ prakaṭāndhayoḥ || 62 ||

English

O Rama, even though the self and the mind are eternally distinct like heaven and earth, what is the relationship between the two, which are evidently blind?

हिन्दी

हे राम, आत्मा और मन नित्य रूप से अलग हैं जैसे स्वर्ग और पृथ्वी, फिर इन दोनों में क्या संबंध है जो स्पष्ट रूप से अंधे हैं?

63

चपलस्पन्दनेराभिरात्मशक्तिभिरावृतम्| चित्तमात्मेति मौर्ख्येण दृश्यते रघुनन्दन || ६३ ||

capalaspandanerābhirātmaśaktibhirāvṛtam| cittamātmeti maurkhyeṇa dṛśyate raghunandana || 63 ||

English

O Raghunandana, the mind, which is covered by the restless movements of the self's powers, is mistakenly seen as the self due to foolishness.

हिन्दी

हे रघुनंदन, मन, जो आत्मा की शक्तियों के चंचल स्पंदन से ढका हुआ है, मूर्खता के कारण आत्मा के रूप में देखा जाता है।

64

आत्मा प्रकाशरूपो हि नित्यः सर्वगतो विभुः| चित्तं शठमहंकारं विद्धि हार्दं बृहत्तमः || ६४ ||

ātmā prakāśarūpo hi nityaḥ sarvagato vibhuḥ| cittaṃ śaṭhamahaṅkāraṃ viddhi hārdaṃ bṛhattamaḥ || 64 ||

English

The self is indeed of the nature of light, eternal, omnipresent, and all-pervading. Know the mind to be the wicked ego, the greatest obstacle in the heart.

हिन्दी

आत्मा प्रकाश स्वरूप है, नित्य, सर्वव्यापी और विभु। मन को दुष्ट अहंकार, हृदय में सबसे बड़ा बाधक जानो।

65

आत्मासि वस्तुतस्त्वं हि सर्वज्ञो न मनो भृशम्| दूरे कुरु मनोमोहं किमेतेनाभिसंगतः || ६५ ||

ātmāsi vastutastvaṃ hi sarvajño na mano bhṛśam| dūre kuru manomohaṃ kimetenābhisaṅgataḥ || 65 ||

English

You are indeed the self in reality, omniscient, not the mind greatly. Keep the delusion of the mind far away; why are you attached to it?

हिन्दी

तुम वास्तव में आत्मा हो, सर्वज्ञ, मन नहीं। मन के मोह को दूर करो; इससे तुम क्यों आसक्त हो?

66

पिशाचोऽपि मनो राम शून्यदेहगृहे स्थितः| भावयत्येष दुष्टात्मा मौनमुत्तम संस्पृशन् || ६६ ||

piśāco’pi mano rāma śūnyadehagṛhe sthitaḥ| bhāvayatyēṣa duṣṭātmā maunamuttama saṃspṛśan || 66 ||

English

O Rama, even the mind, which is like a demon, resides in the empty body-house. This wicked self creates the highest silence by touching.

हिन्दी

हे राम, मन, जो एक पिशाच की तरह है, खाली शरीर-घर में रहता है। यह दुष्ट आत्मा स्पर्श करके उत्तम मौन पैदा करता है।

67

भवप्रदमकल्याणं धैर्यसर्वस्वहारिणम् | मनःपिशाचमुत्सृज्य योऽसि स त्वं स्थिरो भव || ६७ ||

bhavapradamakalyāṇaṃ dhairyasarvasvahāriṇam | manaḥpiśācamutsṛjya yo'si sa tvaṃ sthiro bhava || 67 ||

English

Give up the demon of the mind and be steady, for you are the giver of auspiciousness and the taker of all courage.

हिन्दी

मन के पिशाच को छोड़ दो और स्थिर हो जाओ, क्योंकि तुम कल्याण देने वाले और सारे धैर्य को लेने वाले हो।

68

चित्तयक्षदृढाक्रान्तं न शास्त्राणि न बान्धवाः | शक्नुवन्ति परित्रातुं गुरवो न च मानवम् || ६८ ||

cittayakṣadṛḍhākrāntaṃ na śāstrāṇi na bāndhavāḥ | śaknuvanti paritrātuṃ guravo na ca mānavam || 68 ||

English

Neither scriptures nor relatives nor teachers can save a man who is overpowered by the strong demon of the mind.

हिन्दी

मन के शक्तिशाली पिशाच से पराजित व्यक्ति को न तो शास्त्र, न बंधु-बांधव, और न ही गुरु बचा सकते हैं।

69

संशान्तचित्तवेतालं गुरुशास्त्रार्थबान्धवाः | शक्नुवन्ति समुद्धर्तुं स्वल्पपङ्कान्मृगं यथा || ६९ ||

saṃśāntacittavetālaṃ guruśāstrārthabāndhavāḥ | śaknuvanti samuddhartuṃ svalpapaṅkānmṛgaṃ yathā || 69 ||

English

A calm mind can be rescued by teachers, scriptures, and relatives, just as a deer can be saved from a small amount of mud.

हिन्दी

शांत मन वाले व्यक्ति को गुरु, शास्त्र और बंधु-बांधव उसी तरह बचा सकते हैं, जैसे हिरण थोड़े से कीचड़ से बचाया जा सकता है।

70

अस्मिञ्जगच्छून्यपुरे सर्वमेव प्रदूषितम् | देहगेहं प्रमत्तेन चित्तयक्षेण वल्गता || ७० ||

asmiñjagacchūnyapure sarvameva pradūṣitam | dehagehaṃ pramattena cittayakṣeṇa valgatā || 70 ||

English

In this empty world, everything is polluted. The body and home are afflicted by the careless mind's demon.

हिन्दी

इस खाली संसार में, सब कुछ दूषित है। शरीर और घर लापरवाह मन के पिशाच से पीड़ित हैं।

71

चित्तवेतालवलिता समस्ता देहखण्डजा | इयं जगदरण्यानी शून्या कस्य न भीतये || ७१ ||

cittavetālavalitā samastā dehakhaṇḍajā | iyaṃ jagadaraṇyānī śūnyā kasya na bhītaye || 71 ||

English

Enveloped by the mind's demon, all bodily parts are empty. This world is a wilderness, empty and frightening to everyone.

हिन्दी

मन के पिशाच से घिरे हुए, सभी शरीर के अंग खाली हैं। यह संसार एक जंगल है, जो सबके लिए खाली और डरावना है।

72

जगन्नगर्यामस्यां तु शान्तचित्तपिशाचकम् | देहगेहं कतिपयैः सेव्यते सद्भिरेव यत् || ७२ ||

jagannagaryāmasyāṃ tu śāntacittapiśācakam | dehagehaṃ katipayaiḥ sevyate sadbhireva yat || 72 ||

English

In this world, which is like a city, the peaceful-minded ghost is served by a few good people in the body-house.

हिन्दी

इस जगन्नगरी में, शान्तचित्त पिशाचक को कुछ सज्जनों द्वारा देहगेह में सेवा की जाती है।

73

इह संश्रूयते या या दिक् सैव रघुनन्दन | प्रमत्तमोहवेतालैः पूर्णा देहश्मशानकैः || ७३ ||

iha saṃśrūyate yā yā dik saiva raghunandana | pramattamohavetālaiḥ pūrṇā dehaśmaśānakaiḥ || 73 ||

English

Here, it is heard that every direction is filled with careless, deluded ghosts and body-cremation grounds.

हिन्दी

यहाँ, यह सुना जाता है कि हर दिशा प्रमत्त, मोहित भूतों और देह-श्मशानों से भरी हुई है।

74

अस्यां जगदरण्यान्यां मुह्यन्तं मुग्धबालवत् | स्वयमाराध्य धैर्याशमात्मनात्मानमुद्धरेत् || ७४ ||

asyāṃ jagadaraṇyānyāṃ muhyantaṃ mugdhabālavat | svayamārādhya dhairyāśamātmanātmānamuddharet || 74 ||

English

In this forest of the world, one should worship oneself with patience and uplift oneself like an innocent child.

हिन्दी

इस जगत के वन में, एक व्यक्ति को धैर्य से स्वयं को पूजना चाहिए और एक अज्ञानी बच्चे की तरह स्वयं को उठाना चाहिए।

76

अस्मिन्महीतलारण्ये चरन्ति मृगपोतकाः | त्वमज्ञानगजं भुक्त्वा सैंहीं वृत्तिमुपाश्रय || ७६ ||

asminmahītalāraṇye caranti mṛgapotakāḥ | tvamajñānagajaṃ bhuktvā saiṃhīṃ vṛttimupāśraya || 76 ||

English

In this forest of the earth, deer-like beings wander. You should overcome ignorance and adopt the lion-like way of life.

हिन्दी

इस पृथ्वी के वन में, हिरण-जैसे प्राणी घूमते हैं। आपको अज्ञान को जीतना चाहिए और सिंह-जैसे जीवन का मार्ग अपनाना चाहिए।

77

अन्ये नरमृगा मुग्धा जम्बूद्वीपे स्वजङ्गले | विहरन्ति यथा राम तथा मा विहरानघ || ७७ ||

anye naramṛgā mugdhā jambūdvīpe svajaṅgale | viharanti yathā rāma tathā mā viharānagha || 77 ||

English

Other human beings, like innocent animals, wander in their own forests in Jambudvipa. O Rama, do not wander like them, O sinless one.

हिन्दी

दूसरे मनुष्य, अज्ञानी पशुओं की तरह, जम्बूद्वीप में अपने वनों में घूमते हैं। हे राम, हे निष्पाप, उनकी तरह घूमना मत।

78

अत्यल्पकालशिशिरे कर्दमालेपदायिनिन मङ्क्तव्यं बन्धुरूपे महिषेणेव पल्वले || ७८ ||

atyalpakālaśiśire kardamālepadāyinina maṅktavyaṃ bandhurūpe mahiṣeṇeva palvale || 78 ||

English

In the very short winter, the mud-covered one should be begged like a friendly buffalo in the marsh.

हिन्दी

बहुत छोटी सर्दी में, कीचड़ से लिपे हुए को दलदल में मित्रवत् भैंस की तरह भीख माँगनी चाहिए।

79

भोगाभोगा बहिष्कार्या आर्यस्यानुसरेत्पदम्प्रविचार्य महार्थं स्वमेकमात्मानमाश्रयेत् || ७९ ||

bhogābhogā bahiṣkāryā āryasyānusaretpadampravicārya mahārthaṃ svamekamātmānamāśrayet || 79 ||

English

Pleasures and displeasures should be abandoned. Following the path of the noble one, having examined the great purpose, one should take refuge in one's own self.

हिन्दी

सुख और दुःख को त्याग देना चाहिए। महान उद्देश्य का परीक्षण करने के बाद, आर्य के पथ का अनुसरण करते हुए, अपने स्वयं के आत्मा में शरण लेनी चाहिए।

80

अपवित्रस्य तुच्छस्य दुर्भगस्य दुराकृतेःदेहस्यार्थं न मङ्क्तव्यं चिन्ताचण्डी सुदारुणा || ८० ||

apavitrasya tucchasya durbhagasya durākṛteḥdehasyārthaṃ na maṅktavyaṃ cintācaṇḍī sudāruṇā || 80 ||

English

For the impure, insignificant, unfortunate, and ill-fated body, one should not beg for its sake. The thought is fierce and very harsh.

हिन्दी

अशुद्ध, तुच्छ, दुर्भाग्यपूर्ण, और दुर्भाग्यशाली शरीर के लिए, उसके लिए भीख नहीं माँगनी चाहिए। विचार कठोर और बहुत कठोर है।

81

अन्येन रचितो देहो यक्षेणान्येन संश्रितःदुःखमन्यस्य भोक्तान्यश्चित्रेयं मौर्ख्यचक्रिका || ८१ ||

anyena racito deho yakṣeṇānyena saṃśritaḥduḥkhamanyasya bhoktānyaścitreyaṃ maurkhyacakrikā || 81 ||

English

The body is created by one and inhabited by another; one experiences the suffering, while another is the enjoyer. This is indeed a strange cycle of foolishness.

हिन्दी

शरीर एक द्वारा बनाया जाता है और दूसरे द्वारा निवास किया जाता है; एक दुःख भोगता है, जबकि दूसरा भोग करता है। यह वास्तव में एक अजीब मूर्खता का चक्र है।

82

यथैकरूपा घनता दृषदोऽस्त्यात्मनस्तथासत्तामात्रैकसामान्यादितरस्याप्यसंभवात् || ८२ ||

yathaikarūpā ghanatā dṛṣado'styātmanastathāsattāmātraikasāmānyāditarasyāpyasaṃbhavāt || 82 ||

English

Just as the hardness of a stone is a single characteristic, similarly, the existence of the self is a single commonality, and thus, there is no possibility of anything else.

हिन्दी

जैसे पत्थर की कठोरता एक एकल गुण है, उसी प्रकार, आत्मा का अस्तित्व एक एकल सामान्यता है, और इसलिए, किसी और चीज की संभावना नहीं है।

83

यथोपलस्य घनता मानसादि तथात्मनः | सत्तामात्रादभिन्नत्वादभावादस्य संस्थितेः || ८३ ||

yathopalasya ghanatā mānasādi tathātmanaḥ | sattāmātrādabhinnatvādabhāvādasya saṃsthiteḥ || 83 ||

English

Just as the hardness of a stone is inherent in the stone itself, similarly, the nature of the self is inherent in its mere existence, distinct from non-existence.

हिन्दी

जैसे पत्थर की कठोरता पत्थर में ही होती है, वैसे ही आत्मा की प्रकृति उसके अस्तित्व में ही निहित है, अस्तित्व से भिन्न नहीं है।

84

यथोपलस्योपलता घटस्य घटता यथा | सत्तामात्रादभिन्नैव मानसादि तथात्मनः || ८४ ||

yathopalasyopalatā ghaṭasya ghaṭatā yathā | sattāmātrādabhinnaiva mānasādi tathātmanaḥ || 84 ||

English

Just as the stone-ness is inherent in the stone and the pot-ness is inherent in the pot, similarly, the nature of the self is inherent in its mere existence, distinct from non-existence.

हिन्दी

जैसे पत्थर की पत्थरपन पत्थर में ही होती है और घड़े की घड़ापन घड़े में ही होती है, वैसे ही आत्मा की प्रकृति उसके अस्तित्व में ही निहित है, अस्तित्व से भिन्न नहीं है।

85

अत्रेमामपरां दृष्टिं महामोहविनाशिनीम् | शृणु या कथिता पूर्वं मम कैलासकन्दरे || ८५ ||

atremāmaparāṃ dṛṣṭiṃ mahāmohavināśinīm | śṛṇu yā kathitā pūrvaṃ mama kailāsakandare || 85 ||

English

Listen to this other perspective, which destroys great delusion, that was previously spoken by me in the cave of Kailasa.

हिन्दी

इस अन्य दृष्टि को सुनो, जो महान भ्रम को नष्ट करती है, जिसे पहले मैंने कैलास की गुफा में कहा था।

86

संसारदुःखशान्त्यर्थं देवेनार्धेन्दुमौलिना | अस्तीन्दुकरसंभारभासुरः पारगो दिवः || ८६ ||

saṃsāraduḥkhaśāntyarthaṃ devena ardhendumaulinā | astīndukarasaṃbhārabhāsuraḥ pārago divaḥ || 86 ||

English

For the sake of pacifying the sorrows of worldly existence, the god with the crescent moon on his head, who is the radiant lord of the moon's rays, is the supreme one in heaven.

हिन्दी

संसार के दुःखों को शान्त करने के लिए, चन्द्रमा की अर्ध चाँद वाले देवता, जो चन्द्रमा की किरणों के चमकते स्वामी हैं, स्वर्ग में परम हैं।

87

कैलासो नाम शैलेन्द्रो गौरीरमणमन्दिरम् | तत्रास्ते भगवान्देवो हरश्चन्द्रकलाधरः || ८७ ||

kailāso nāma śailendro gaurīramanamandiram | tatrāste bhagavāndevo haraścandrakalādharaḥ || 87 ||

English

Kailasa, the king of mountains, is the abode of Gauri's beloved. There resides the blessed god, Hara, who bears the crescent moon.

हिन्दी

कैलास, पर्वतों का राजा, गौरी के प्रियतम का निवास है। वहाँ चन्द्रमा की अर्ध चाँद धारण करने वाले भगवान हर निवास करते हैं।

88

तं पूजयन्महादेवं तस्मिन्नेव गिरौ पुरा| कदाचिदवसं गङ्गातटे विरचिताश्रमः || ८८ ||

taṃ pūjayanmahādevaṃ tasminneva girau purā| kadācidavasaṃ gaṅgātaṭe viracitāśramaḥ || 88 ||

English

Worshipping that great god, on that very mountain in the past, sometimes residing on the banks of the Ganga, he had established an ashram.

हिन्दी

उस महादेव की पूजा करते हुए, उसी पर्वत पर पहले, कभी-कभी गंगा तट पर रहते हुए, उन्होंने एक आश्रम स्थापित किया था।

89

तपोर्थं तापसाचारे चिराय रचितस्थितिः| सिद्धसंघातवलितः कृतशास्त्रार्थसंग्रहः || ८९ ||

taporthaṃ tāpasācāre cirāya racitasthitiḥ| siddhasaṃghātavalitaḥ kṛtaśāstrārthasaṃgrahaḥ || 89 ||

English

For the sake of austerity, engaged in ascetic practices for a long time, surrounded by a group of accomplished beings, he had compiled the essence of the scriptures.

हिन्दी

तपस्या के लिए, लंबे समय तक तपस्वी आचार में लगे हुए, सिद्ध समूह से घिरे हुए, उन्होंने शास्त्रों के अर्थ का संग्रह किया था।

90

पुष्पार्थं स्यूतपुटिकः पुस्तकव्यूहसंग्रही| एवंगुणविशिष्टस्य कैलासवनकुञ्जके || ९० ||

puṣpārthaṃ syūtapuṭikaḥ pustakavyūhasaṃgrahī| evaṃguṇaviśiṣṭasya kailāsavanakuñjake || 90 ||

English

For the sake of flowers, with a sewn bag, a collector of book arrangements, thus endowed with qualities in the grove of Kailasa forest.

हिन्दी

फूलों के लिए, सीए हुए थैले के साथ, पुस्तकों के व्यवस्था संग्रहकर्ता, इस प्रकार गुणों से युक्त कैलास वन के कुंज में।

91

तपः प्रचरतो राम मम कालोऽत्यवर्तत| अथैकदा कदाचित्तु बहुलस्याष्टमे दिने || ९१ ||

tapaḥ pracarato rāma mama kālo'tyavartata| athaikadā kadācittu bahulasyāṣṭame dine || 91 ||

English

While performing austerities, O Rama, my time passed away. Then one day, on the eighth day of the dark fortnight,

हिन्दी

तपस्या करते हुए, हे राम, मेरा समय बीत गया। फिर एक दिन, कृष्ण पक्ष के आठवें दिन,

92

गते श्रावणपक्षस्य रात्र्यग्रे क्षयमागते| दिक्षु संशान्तरूपासु काष्ठमौनस्थितास्विव || ९२ ||

gate śrāvaṇapakṣasya rātryagre kṣayamāgate| dikṣu saṃśāntarūpāsu kāṣṭhamounasthitāsviva || 92 ||

English

When the night of the Shravana month had passed, and the directions were calm as if in silent meditation,

हिन्दी

जब श्रावण महीने की रात बीत गई और दिशाएँ मौन ध्यान में लगी हुई थीं,

93

खड्गच्छेद्यान्धकारेषु कुञ्जेषु गहनेषु च | एतस्मिन्नन्तरे तत्र यामार्धे प्रथमे गते || ९३ ||

khadgacchedyāndhakāreṣu kuñjeṣu gahaneṣu ca | etasminnantare tatra yāmārdhe prathame gate || 93 ||

English

In the dense darkness that could be cut with a sword, in the thickets and deep forests, at that time, in the first half of the night,

हिन्दी

खड्ग से कटने योग्य अंधकार में, घने कुंजों और गहन वनों में, उस समय, पहले पहर में,

94

समाधिं तनुतां नीत्वा स्थितोहं बाह्यमग्नदृक् | अपश्यं कानने तेजो झटित्येव समुत्थितम् || ९४ ||

samādhiṃ tanutāṃ nītvā sthitohaṃ bāhyamagnadṛk | apaśyaṃ kānane tejo jhaṭityeva samutthitam || 94 ||

English

Having brought the body to a state of meditation, I was seated with an outward gaze. Suddenly, I saw a light arise in the forest.

हिन्दी

शरीर को समाधि की अवस्था में लाकर, मैं बाहर की ओर देखता हुआ बैठा था। अचानक, मैंने वन में एक प्रकाश उठते हुए देखा।

95

शुभ्राभ्रशतसंकाशं चन्द्रबिम्बगणोपमम् | प्रकटीकृतदिक्कुञ्ज तदालोक्य मया स्मयात् || ९५ ||

śubhrābhraśatasaṃkāśaṃ candrabimbagṇopamam | prakaṭīkṛtadikkuñja tadālokya mayā smayāt || 95 ||

English

Resembling a hundred bright clouds, similar to a multitude of moon discs, making the directions and thickets visible, I saw it with wonder.

हिन्दी

सौ चमकीले बादलों के समान, चंद्रमा के वृंदों के समान, दिशाओं और झाड़ियों को स्पष्ट करते हुए, मैंने आश्चर्य से उसे देखा।

96

अन्तःप्रकाशशालिन्या बहिर्दृष्ट्यावलोकितम् | यावत्पश्यामि तं सानुं प्राप्तश्चन्द्रकलाधरः || ९६ ||

antaḥprakāśaśālinyā bahirdṛṣṭyāvalokitam | yāvatpaśyāmi taṃ sānuṃ prāptaścandrakalādharaḥ || 96 ||

English

With inner radiance and outer vision, as long as I saw that peak, I attained the bearer of the moon's digits.

हिन्दी

अंतर्प्रकाश से और बाहरी दृष्टि से देखते हुए, जब तक मैंने उस शिखर को देखा, मैंने चंद्रमा के अंशों के धारक को प्राप्त किया।

97

गौरीकरार्पितकरो नन्दिप्रोत्सारिताग्रगः | शिष्यान्संबोध्य तत्रस्थान्गृहीत्वार्घ्यं सुसंयतः || ९७ ||

gaurīkarārpitakaro nandiprotsāritāgragaḥ | śiṣyānsaṃbodhya tatrastāngṛhītvārghyaṃ susaṃyataḥ || 97 ||

English

With hands offered to Gauri, led by Nandi, addressing the disciples present there, he accepted the arghya with great composure.

हिन्दी

गौरी को हाथ अर्पित करके, नंदी द्वारा आगे बढ़ाया गया, वहाँ उपस्थित शिष्यों को संबोधित करके, उसने बड़े संयम से अर्घ्य स्वीकार किया।

98

अगमं सुमनास्तस्य दृष्टिपूतमहं पुरः । तत्र पुष्पाञ्जलिं दत्त्वा दूरादेव त्रिलोचनः || ९८ ||

agamaṃ sumanāstasya dṛṣṭipūtamahaṃ puraḥ | tatra puṣpāñjaliṃ dattvā dūrādeva triločanaḥ || 98 ||

English

I offered a garland of flowers purified by his sight to the unattainable Lord, and from a distance, the three-eyed one accepted it.

हिन्दी

मैंने उनके दर्शन से पवित्र फूलों की माला अगम भगवान को अर्पित की, और दूर से त्रिलोचन ने उसे स्वीकार किया।

99

दत्तार्घ्येण मया देवः संप्रणम्याभिवन्दितः । ततश्चन्द्रप्रभासख्या ऋज्व्या शीतलया तया || ९९ ||

dattārghyeṇa mayā devaḥ saṃpraṇamyābhivanditaḥ | tataścandraprabhāsakhyā ṛjvyā śītalayā tayā || 99 ||

English

Having offered the arghya, I bowed down and worshipped the Lord. Then, with the cool and straight rays of the moon, he was worshipped.

हिन्दी

अर्घ्य अर्पित करने के बाद, मैंने भगवान को प्रणाम किया और उन्हें पूजा की। फिर, चन्द्रमा की सीधी और शीतल किरणों से उन्हें पूजा की गई।

101

अर्घ्यं पुष्पं तथा पाद्यमभ्युपेत्यार्पितं मया । मन्दारपुष्पाञ्जलयो विकीर्णा बहवः पुरः || १०१ ||

arghyaṃ puṣpaṃ tathā pādyamabhyupetyārpi taṃ mayā | mandārapuṣpāñjalayo vikīrṇā bahavaḥ puraḥ || 101 ||

English

I offered arghya, flowers, and water for washing the feet. Many garlands of Mandara flowers were scattered before him.

हिन्दी

मैंने अर्घ्य, फूल और पाद्य अर्पित किया। मन्दार फूलों की कई मालाएँ उनके सामने बिखेरी गईं।

102

नानाविधेर्नमस्कारैः स्तोत्रैश्चाभ्यर्चितः शिवः । ततो भगवती गौरी तादृश्यैव सपर्यया || १०२ ||

nānāvidhernamaskāraiḥ stotraiścābhyarcitaḥ śivaḥ | tato bhagavatī gaurī tādṛśyai va saparyayā || 102 ||

English

Lord Shiva was worshipped with various kinds of salutations and hymns. Then, Goddess Gauri was worshipped in a similar manner.

हिन्दी

भगवान शिव विभिन्न प्रकार के प्रणामों और स्तोत्रों से पूजे गए। फिर, भगवती गौरी की भी इसी प्रकार पूजा की गई।

103

संपूजिता सखीयुक्ता गणमण्डलिका तथा । पूजान्ते पूर्णशीतांशुरश्मिशीतलया गिरा || १०३ ||

saṃpūjitā sakhīyuktā gaṇamaṇḍalikā tathā | pūjānte pūrṇaśītāṃśur aśmiśītalayā girā || 103 ||

English

She was worshipped along with her companions and the Ganas. At the end of the worship, the cool rays of the full moon were praised.

हिन्दी

उन्हें उनकी सखियों और गणों के साथ पूजा की गई। पूजा के अंत में, पूर्ण चन्द्रमा की शीतल किरणों की प्रशंसा की गई।

104

तत्रोपविष्टं प्रोवाच मामर्धेन्दुकलाधरः | ब्रह्मन्प्रशमशालिन्यः प्राप्तविश्रान्तयः पदे || १०४ ||

tatropaviṣṭaṃ provāca māmardhendukalādharaḥ | brahmanpraśamaśālinyaḥ prāptaviśrāntayaḥ pade || 104 ||

English

There, the one adorned with the crescent moon spoke to me, who was seated| O Brahman, those who are endowed with peace have attained rest at your feet|

हिन्दी

वहाँ, अर्धचंद्र धारी ने मुझसे कहा, जो बैठा था| हे ब्रह्मन्, शांति से युक्त वे लोग आपके चरणों में विश्राम पा गए हैं|

105

कच्चित्कल्याणकारिण्यः संविदस्ते स्थिताः परे | कच्चित्तपस्ते निर्विघ्नं कल्याणमनुवर्तते || १०५ ||

kaccitkalyāṇakāriṇyaḥ saṃvidaste sthitāḥ pare | kaccittapaste nirvighnaṃ kalyāṇamanuvartate || 105 ||

English

I hope that your auspicious deeds are well established in the supreme| I hope that your austerities are proceeding without obstacles and leading to auspiciousness|

हिन्दी

मेरी इच्छा है कि आपके कल्याणकारी कार्य परम में स्थिर हों| मेरी इच्छा है कि आपकी तपस्या बाधा रहित हो और कल्याण की ओर ले जाए|

106

कच्चित्प्राप्यमनुप्राप्तं कच्चिच्छाम्यन्ति भीतयः | एवंवादिनि देवेशे सर्वलोकैककारिणि || १०६ ||

kaccitprāpyamanuprāptaṃ kaccicchāmyanti bhītayaḥ | evaṃvādini deveśe sarvalokaikakāriṇi || 106 ||

English

I hope that what is to be attained has been attained| I hope that fears are pacified| Thus speaking, O Lord of the gods, the sole doer of all worlds|

हिन्दी

मेरी इच्छा है कि जो प्राप्त करना है वह प्राप्त हो गया है| मेरी इच्छा है कि भय शांत हो गए हैं| ऐसा कहते हुए, हे देवेश, सभी लोकों के एकमात्र कर्ता|

107

गिरानुनयशालिन्या मयोक्तं रघुनन्दन | त्र्यक्षानुस्मृतिकल्याणवतामिह महेश्वर || १०७ ||

girānunayaśālinyā mayoktaṃ raghunandana | tryakṣānusmṛtikalyāṇavatāmiha maheśvara || 107 ||

English

With words full of humility, I have spoken, O delight of the Raghus| O Lord of the three-eyed one, may there be auspiciousness here through your remembrance|

हिन्दी

विनम्रता से भरे शब्दों में, मैंने कहा है, हे रघुवंश के आनंद| हे तीन नेत्रों वाले के स्वामी, आपकी स्मृति से यहाँ कल्याण हो|

108

न किंचिदपि दुष्प्रापं न च काश्चन भीतयः | त्वदनुस्मरणानन्दपरिघूर्णितचेतसाम् || १०८ ||

na kiṃcidapi duṣprāpaṃ na ca kāścana bhītayaḥ | tvadanusmaraṇānandaparighūrṇitacetasām || 108 ||

English

Nothing is difficult to attain, nor are there any fears| For those whose minds are filled with the bliss of your remembrance|

हिन्दी

कुछ भी दुर्लभ नहीं है, न ही कोई भय है| जिनके मन आपकी स्मृति के आनंद से भरे हुए हैं|

109

न ते सन्ति जगत्कोशे प्रणमन्ति न ये पुनः | ते देशास्ते जनपदास्ता दिशस्ते च पर्वताः || १०९ ||

na te santi jagatkośe praṇamanti na ye punaḥ | te deśāste janapadāstā diśaste ca parvatāḥ || 109 ||

English

Those who do not bow down to you, they do not exist in the world. Those countries, those regions, those directions, and those mountains.

हिन्दी

जो आपको प्रणाम नहीं करते, वे इस जगत में नहीं हैं | वे देश, वे जनपद, वे दिशाएँ, और वे पर्वत हैं।

110

त्वदनुस्मरणैकान्तधियो यत्र स्थिता जनाः | फलं भूतस्य पुण्यस्य वर्तमानस्य सेचनम् || ११० ||

tvadanusmaraṇaikāntadhiyo yatra sthitā janāḥ | phalaṃ bhūtasya puṇyasya vartamānasya secanaṃ || 110 ||

English

Where people are steadfast in the remembrance of you, that is the fruit of past meritorious deeds and the nourishment of present virtues.

हिन्दी

जहाँ लोग आपके स्मरण में एकाग्र हैं, वह पूर्व पुण्य कार्यों का फल है और वर्तमान गुणों का पोषण है।

111

तनोति चैष्यतो बीजं त्वदनुस्मरणं प्रभो | ज्ञानामृतैककलशो धृतिज्योत्स्नानिशाकरः || १११ ||

tanoti caiṣyato bījaṃ tvadanusmaraṇaṃ prabho | jñānāmṛtaikakalaśo dhṛtijyotsnāniśākaraḥ || 111 ||

English

O Lord, the remembrance of you sows the seed of future benefits. It is the sole vessel of the nectar of knowledge, the moonlight of steadfastness.

हिन्दी

हे प्रभो, आपका स्मरण भविष्य के लाभों का बीज बोता है। यह ज्ञान के अमृत का एकमात्र पात्र है, धैर्य की चाँदनी है।

112

अपवर्गपुरद्वारं त्वदनुस्मरणं प्रभो | त्वदनुस्मरणोदारचिन्तामणिमता मया || ११२ ||

apavargapuradvāraṃ tvadanusmaraṇaṃ prabho | tvadanusmaraṇodāracintāmaṇimatā mayā || 112 ||

English

O Lord, the remembrance of you is the gateway to liberation. By your remembrance, I have attained the precious jewel of thought.

हिन्दी

हे प्रभो, आपका स्मरण मुक्ति का द्वार है। आपके स्मरण से, मैंने विचार के मूल्यवान रत्न को प्राप्त किया है।

113

सर्वासामापदां मूर्ध्नि दत्तं भूतपते पदम् | इत्युक्त्वा सुप्रसन्नं तं भगवन्तं महेश्वरम् || ११३ ||

sarvāsāmāpadāṃ mūrdhni dattaṃ bhūtapate padam | ityuktvā suprasannaṃ taṃ bhagavantaṃ maheśvaram || 113 ||

English

The supreme position is given at the head of all difficulties, O Lord of beings. Having said this, he joyfully praised the blessed Lord Maheshvara.

हिन्दी

सभी कठिनाइयों के शीर्ष पर परम पद दिया गया, हे भूतों के स्वामी। ऐसा कहकर, उसने प्रसन्नतापूर्वक भगवान महेश्वर की स्तुति की।

114

अवोचं प्रणतो भूत्वा यद्राम तदिदं शृणु | भगवंस्त्वत्प्रसादेन पूर्णा मे सकला दिशः || ११४ ||

avocaṃ praṇato bhūtvā yadrāma tadidaṃ śṛṇu | bhagavaṃstvatprasādena pūrṇā me sakalā diśaḥ || 114 ||

English

Having bowed down, I spoke to Rama, 'Listen to this, O Lord. By your grace, all directions are complete for me.'

हिन्दी

प्रणाम करके मैंने राम से कहा, 'सुनो, हे भगवान्, आपकी कृपा से मेरे लिए सभी दिशाएँ पूर्ण हैं।'

115

किंतु पृच्छामि देवेश संदेहे तत्र निर्णयम् | ब्रूहि प्रसन्नया बुद्ध्या त्यक्तोद्वेगमनामयम् || ११५ ||

kintu pṛcchāmi deveśa saṃdehe tatra nirṇayam | brūhi prasannayā buddhyā tyaktodvegamanāmayam || 115 ||

English

However, I ask you, O Lord of the gods, to resolve my doubt. Please tell me with a calm and peaceful mind, free from anxiety and illness.

हिन्दी

फिर भी, मैं आपसे पूछता हूँ, हे देवों के स्वामी, मेरे संदेह का निर्णय करें। कृपया शांत और स्थिर मन से, चिंता और रोग से मुक्त होकर बताएँ।

116

सर्वपापक्षयकरं सर्वकल्याणवर्धनम् | देवार्चनविधानं तत्कीदृशं भवति प्रभो || ११६ ||

sarvapāpakṣayakaraṃ sarvakalyāṇavardhanam | devārcanavidhānaṃ tatkīdṛśaṃ bhavati prabho || 116 ||

English

O Lord, what kind of worship ritual is it that destroys all sins and increases all well-being?

हिन्दी

हे प्रभु, ऐसा पूजा विधान कैसा होता है जो सभी पापों का नाश करता है और सभी कल्याण को बढ़ाता है?

117

ईश्वर उवाच | शृणु ब्रह्मविदां श्रेष्ठ देवार्चनमनुत्तमम् | वदामि मुच्यते येन कृतेन सकृदेव हि || ११७ ||

īśvara uvāca | śṛṇu brahmavidāṃ śreṣṭha devārcanamanuttamam | vadāmi mucyate yena kṛtena sakṛdeva hi || 117 ||

English

The Lord said: Listen, O best among the knowers of Brahman, I will tell you the supreme worship ritual by which one is liberated even by performing it once.

हिन्दी

ईश्वर ने कहा: सुनो, हे ब्रह्मज्ञानियों में श्रेष्ठ, मैं तुम्हें उस उत्तम पूजा विधान के बारे में बताता हूँ जिससे एक बार करने से ही मुक्ति मिल जाती है।

118

कच्चिद्वेत्सि महाबाहो देवः कः स्यादिति द्विज | न देवः पुण्डरीकाक्षो न च देवस्त्रिलोचनः || ११८ ||

kaccidvetsi mahābāho devaḥ kaḥ syāditi dvija | na devaḥ puṇḍarīkākṣo na ca devastrilocanaḥ || 118 ||

English

O mighty-armed one, do you know who the true god is, O Brahmin? Neither the lotus-eyed one nor the three-eyed one is the true god.

हिन्दी

हे महाबाहो, क्या तुम जानते हो कि कौन सा देव है, हे द्विज? न तो कमलनयन देव है, न ही त्रिनेत्र देव है।

119

न देवः कमलोद्भूतो न देवस्त्रिदशेश्वरः | न देवः पवनो नार्को नानलो न निशाकरः || ११९ ||

na devaḥ kamalodbhūto na devastridaśeśvaraḥ | na devaḥ pavano nārko nānalo na niśākaraḥ || 119 ||

English

The Divine is not the one born from the lotus, nor the lord of the gods, nor the wind, nor the sun, nor the fire, nor the moon.

हिन्दी

ईश्वर न तो कमल से उत्पन्न है, न देवताओं का स्वामी है, न वायु है, न सूर्य है, न अग्नि है, न चंद्रमा है।

120

न ब्राह्मणो नाऽवनिपो नाहं न त्वं द्विजोत्तम | न देवो देहरूपो हि न देवश्चित्तरूपधृक् || १२० ||

na brāhmaṇo nā'vanipo nāhaṃ na tvaṃ dvijottama | na devo deharūpo hi na devaścittarūpadhṛk || 120 ||

English

The Divine is not a Brahmin, nor a king, nor I, nor you, O best of the twice-born. The Divine is not in the form of the body, nor in the form of the mind.

हिन्दी

ईश्वर न तो ब्राह्मण है, न राजा है, न मैं हूँ, न तुम हो, हे द्विजोत्तम। ईश्वर शरीर के रूप में नहीं है, न मन के रूप में है।

121

न देवः कमलारूपी नापि देवो भवेन्मतिः | अकृत्रिममनाद्यन्तं देवनं देव उच्यते || १२१ ||

na devaḥ kamalārūpī nāpi devo bhavenmatiḥ | akṛtrimamanādyantaṃ devanaṃ deva ucyate || 121 ||

English

The Divine is not in the form of the lotus, nor is the Divine in the form of the mind. The Divine is said to be eternal, without beginning or end, and not created.

हिन्दी

ईश्वर कमल के रूप में नहीं है, न मन के रूप में है। ईश्वर कहा जाता है कि वह अनादि, अनंत और अकृत्रिम है।

122

आकारादिपरिच्छिन्ने मिते वस्तुनि तत्कुतः | अकृत्रिममनाद्यन्तं देवनं चिच्छिवं विदुः || १२२ ||

ākārādiparicchinne mite vastuni tatkutaḥ | akṛtrimamanādyantaṃ devanaṃ cicchivaṃ viduḥ || 122 ||

English

How can the Divine be confined to limited forms and objects? The Divine is known to be eternal, without beginning or end, and not created.

हिन्दी

ईश्वर सीमित रूपों और वस्तुओं में कैसे सीमित हो सकता है? ईश्वर को अनादि, अनंत और अकृत्रिम जाना जाता है।

123

तदेव देवशब्देन कथ्यते तत्प्रपूजयेत् | तदेवास्ति यतः सर्वं सत्तासत्तात्मरूपधृक् || १२३ ||

tadeva devaśabdena kathyate tatprapūjayet | tadevāsti yataḥ sarvaṃ sattāsattātmarūpadhṛk || 123 ||

English

That alone is spoken of as the Divine and should be worshipped. That alone exists from which everything arises, and which is the essence of all existence.

हिन्दी

वही ईश्वर कहलाता है और उसी की पूजा की जानी चाहिए। वही है जिससे सब कुछ उत्पन्न होता है, और जो सभी अस्तित्व का सार है।

124

अज्ञातशिवतत्त्वानामाकाराद्यर्चनं कृतम् । योजनाध्वन्यशक्तस्य क्रोशाध्वा परिकल्प्यते || १२४ ||

ajñātaśivatattvānāmākārādyarcanaṃ kṛtam | yojanādhvanyśaktasya krośādhvā parikalpyate || 124 ||

English

The worship of the unknown forms of Shiva is performed. For the one who is capable of the journey of Yojana, the journey of Krosha is considered.

हिन्दी

अज्ञात शिव तत्त्वों की आकारादि अर्चना की जाती है। योजनाध्व के योग्य के लिए क्रोशाध्व माना जाता है।

125

इयत्तादिपरिच्छिन्नं रुद्रादेः प्राप्यते फलम् । अकृत्रिममनाद्यन्तं फलमानन्द आत्मनः || १२५ ||

iyattādiparicchinnaṃ rudrādeḥ prāpyate phalam | akṛtrimamanādyantaṃ phalamānanda ātmanaḥ || 125 ||

English

The limited fruits are obtained by Rudra and others. The natural, eternal bliss is the fruit of the self.

हिन्दी

परिच्छिन्न फल रुद्र आदि को प्राप्त होता है। अकृत्रिम, अनादि और अनन्त आनन्द स्वयं का फल है।

126

अकृत्रिमफलं त्यक्त्वा यः कृत्रिमफलं व्रजेत् । त्यक्त्वा स मन्दारवनं कारञ्जं याति काननम् || १२६ ||

akṛtrimaphalaṃ tyaktvā yaḥ kṛtrimaphalaṃ vrajet | tyaktvā sa mandāravanaṃ kārañjaṃ yāti kānanam || 126 ||

English

One who abandons the natural fruit and seeks the artificial fruit, abandons the Mandara forest and goes to the Karanja forest.

हिन्दी

जो स्वाभाविक फल को त्याग कर कृत्रिम फल की ओर जाता है, वह मन्दार वन को त्याग कर कारञ्ज वन में जाता है।

127

बोधः साम्यं शम इति पुष्पाण्यग्राणि तत्र च । शिवं चिन्मात्रममलं पूज्यं पूज्यविदो विदुः || १२७ ||

bodhaḥ sāmyaṃ śama iti puṣpāṇyagrāṇi tatra ca | śivaṃ cinmātramamalaṃ pūjyaṃ pūjyavidō viduḥ || 127 ||

English

Knowledge, equanimity, and peace are the foremost flowers. The wise know that Shiva, the pure consciousness, is to be worshipped.

हिन्दी

ज्ञान, साम्य, और शांति अग्र पुष्प हैं। विद्वान लोग जानते हैं कि शिव, शुद्ध चेतना, पूजनीय है।

128

शमबोधादिभिः पुष्पैर्देव आत्मा यदर्च्यते । तत्तु देवार्चनं विद्धि नाकारार्चनमर्चनम् || १२८ ||

śamabodhādibhiḥ puṣpairdeva ātmā yadarcayate | tattu devārcanaṃ viddhi nākārārcanamarcanaṃ || 128 ||

English

When the self is worshipped with the flowers of peace and knowledge, know that to be the true worship of the divine, not the worship of forms.

हिन्दी

जब शांति और ज्ञान के पुष्पों से आत्मा की पूजा की जाती है, तो उसे देव पूजा समझो, न कि आकार की पूजा।

129

आत्मसंवित्तिरूपं तु त्यक्त्वा देवार्चनं जनाः | कृत्रिमार्चासु ये सक्ताश्चिरं क्लेशं भजन्ति ते || १२९ ||

ātmasaṃvittirūpaṃ tu tyaktvā devārcanaṃ janāḥ | kṛtrimārcāsu ye saktāściraṃ kleśaṃ bhajanti te || 129 ||

English

Those who, abandoning the form of self-awareness, are attached to artificial worship, they experience prolonged suffering.

हिन्दी

जो लोग आत्म-चेतना के रूप को छोड़कर कृत्रिम पूजा में आसक्त हो जाते हैं, वे लंबे समय तक कष्ट भोगते हैं।

130

ज्ञातज्ञेया हि ये सन्तो बालक्रीडोपमं च ते | आत्मध्यानादृते ब्रह्मन्कुर्वन्तो देवपूजनम् || १३० ||

jñātajñeyā hi ye santo bālakrīḍopamaṃ ca te | ātmadhyānādṛte brahmannkurvanto devapūjanam || 130 ||

English

Those who know the knowable, they indeed are wise; they perform the worship of gods like child's play, without meditation on the self, O Brahman.

हिन्दी

जो ज्ञेय को जानते हैं, वे ही संत हैं; वे आत्म-ध्यान के बिना, हे ब्रह्मन्, देव-पूजन को बालक्रीडा के समान करते हैं।

131

आत्मैव देवो भगवाञ्छिवः परमकारणम् | ज्ञानार्चनेनाविरतं पूजनीयः स सर्वदा || १३१ ||

ātmaiva devo bhagavāñchivaḥ paramakāraṇam | jñānārcanenāviratam pūjanīyaḥ sa sarvadā || 131 ||

English

The self alone is the divine, the blessed, Shiva, the supreme cause; it should be worshipped constantly through the worship of knowledge.

हिन्दी

आत्मा ही देवता, भगवान्, शिव, परम कारण है; उसे ज्ञान की पूजा द्वारा निरंतर पूजना चाहिए।

132

त्वमेतच्चेतनाकाशमात्मानं जीवमव्ययम् | स्वभावं विद्धि न त्वन्यः पूज्यः पूजात्मपूजनम् || १३२ ||

tvametaccetanākāśamātmānaṃ jīvamavyayam | svabhāvaṃ viddhi na tvanyaḥ pūjyaḥ pūjātmapūjanam || 132 ||

English

You are this consciousness-space, the imperishable self, the living being; know this as your true nature, nothing else is to be worshipped, the worship of the self is the true worship.

हिन्दी

तुम ही यह चेतना-आकाश, अविनाशी आत्मा, जीव हो; इसे अपनी स्वभाव के रूप में जानो, कोई और पूजनीय नहीं, आत्म-पूजा ही सच्ची पूजा है।

133

श्रीवसिष्ठ उवाच | चेतनाकाशमात्रात्म यथा जगदिदं प्रभो | यथा तच्चेतनस्यैव जीवादित्वं तदुच्यताम् || १३३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | cetanākāśamātrātma yathā jagadidaṃ prabho | yathā taccetanasyaiva jīvāditvaṃ taducyatām || 133 ||

English

Vasishtha said: O Lord, just as this world is merely consciousness-space, so too is the individuality of the conscious being; let that be explained.

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: हे प्रभो, जैसे यह जगत् केवल चेतना-आकाश है, वैसे ही चेतन की व्यक्तित्व है; वह व्याख्या की जाए।

134

ईश्वर उवाच | चिद्व्योमैव किलास्तीह पारावारविवर्जितम् | सर्वत्रासंभवच्चेत्यं यत्कल्पान्तेऽवशिष्यते || १३४ ||

īśvara uvāca | cidvyomaiava kilāstīha pārāvāravivarjitam | sarvatrāsaṃbhavacchetyaṃ yatkalpānte'vaśiṣyate || 134 ||

English

The Lord said: Indeed, there is only the sky of consciousness, devoid of any boundaries. Everywhere, it is the consciousness that remains at the end of the cycle.

हिन्दी

ईश्वर ने कहा: वास्तव में, यहाँ केवल चेतना का आकाश है, जो किसी भी सीमा से रहित है। हर जगह, यह चेतना ही है जो कल्प के अंत में बचती है।

135

यद्यत्स्वयं प्रकचति तस्य स्वकचनस्य तु | स्वयं यत्स्पन्दितं नाम तेनेदं जगदित्यलम् || १३५ ||

yadyatsvayaṃ prakacati tasya svakacanasya tu | svayaṃ yatspanditaṃ nāma tenenedaṃ jagadityalam || 135 ||

English

Whatever shines by itself, that is the self-illuminated. That which pulsates by itself is called the universe.

हिन्दी

जो कुछ भी स्वयं चमकता है, वह स्वयं प्रकाशित है। जो स्वयं स्पंदित होता है, उसे ही ब्रह्मांड कहा जाता है।

136

इत्येवं स्वप्नपुरवज्जगद्भाति चिदात्मकम् | एवं चिद्व्योममात्रात्म जगदच्छं न भित्तिमत् || १३६ ||

ityevaṃ svapnapuravajjagadbhāti cidātmakam | evaṃ cidvyomamātrātma jagadacchaṃ na bhittimat || 136 ||

English

Thus, like a dream city, the universe appears to be of the nature of consciousness. Thus, the universe, which is the essence of the sky of consciousness, is not material.

हिन्दी

इस प्रकार, जैसे स्वप्न का नगर, ब्रह्मांड चेतना की प्रकृति का प्रतीत होता है। इस प्रकार, चेतना के आकाश का सार होने वाला ब्रह्मांड भौतिक नहीं है।

137

अत्यन्तासंभवाच्चेत्यं दृश्यं चिद्व्योममात्रकम् | चित्त्वात्कचति सर्गादौ यत्तज्जगदिति स्मृतम् || १३७ ||

atyantāsaṃbhavācchetyaṃ dṛśyaṃ cidvyomamātrakam | cittvātkacati sargādau yattajjagaditi smṛtam || 137 ||

English

Due to its ultimate non-existence, the visible is only the sky of consciousness. Because of consciousness, it shines at the beginning of creation, and that is remembered as the universe.

हिन्दी

अपने अंतिम अस्तित्व के कारण, दृश्य केवल चेतना का आकाश है। चेतना के कारण, यह सृष्टि के आरंभ में चमकता है, और उसे ब्रह्मांड के रूप में याद किया जाता है।

138

तस्मात्स्वप्नपुराकारं यदिदं भासते जगत् | तत्र चिद्व्योममात्रात्मन्यन्यता नाम का कुतः || १३८ ||

tasmātsvapnapurākāraṃ yadidaṃ bhāsate jagat | tatra cidvyomamātrātmanyanyatā nāma kā kutaḥ || 138 ||

English

Therefore, this universe that appears like a dream city is only the sky of consciousness. What otherness is there in the essence of the sky of consciousness?

हिन्दी

इसलिए, यह ब्रह्मांड जो स्वप्न के नगर के समान प्रतीत होता है, केवल चेतना का आकाश है। चेतना के आकाश के सार में कौन-सी अन्यता है?

139

चिन्मात्रमेव गिरयश्चिन्मात्रं जगदम्बरम् | चिन्मात्रमात्मा जीवश्च चिन्मात्रं भूतसंततिः || १३९ ||

cinmātrameva girayaścinmātraṃ jagadambaram | cinmātramātmā jīvaśca cinmātraṃ bhūtasaṃtatiḥ || 139 ||

English

Only consciousness is the mountains, only consciousness is the world, only consciousness is the self, the individual soul, and the series of beings.

हिन्दी

केवल चेतना ही पर्वत है, केवल चेतना ही जगत है, केवल चेतना ही आत्मा है, जीव है, और प्राणियों की श्रृंखला है।

140

चिद्व्योममात्रादितरत्सर्गादौ सर्ववेदने | भिन्नस्वर्गे पुरे वापि किं संभवति कथ्यताम् || १४० ||

cidvyomamātrāditiratsargādau sarvavedane | bhinnasvarge pure vāpi kiṃ saṃbhavati kathyatām || 140 ||

English

In the knowledge of everything, from the pure space of consciousness to the creation of the universe, what happens in the different heavens or cities? Tell me.

हिन्दी

सब कुछ जानने में, चेतना के शुद्ध आकाश से लेकर ब्रह्मांड की रचना तक, अलग-अलग स्वर्गों या नगरों में क्या होता है? मुझे बताओ।

141

आकाशं परमाकाशं ब्रह्माकाशं जगच्चितिः | इति पर्यायनामानि तत्र पादपवृक्षवत् || १४१ ||

ākāśaṃ paramākāśaṃ brahmākāśaṃ jagaccitiḥ | iti paryāyanāmāni tatra pādapavṛkṣavat || 141 ||

English

Space, supreme space, the space of Brahman, the consciousness of the world—these are synonyms. There, like a tree with its branches.

हिन्दी

आकाश, परम आकाश, ब्रह्म का आकाश, जगत की चेतना—ये सभी पर्यायवाची हैं। वहाँ, जैसे एक पेड़ अपनी शाखाओं के साथ।

142

एवं द्वौ स्वप्नसंकल्पमायाभिः स्वनुभूयते | तदा किल चिदाकाशमेव भाति जगत्तया || १४२ ||

evaṃ dvau svapnasankalpamāyābhiḥ svanubhūyate | tadā kila cidākāśameva bhāti jagattayā || 142 ||

English

Thus, the two (dream and imagination) are experienced by oneself through illusions. Then, indeed, only the space of consciousness appears as the world.

हिन्दी

इस प्रकार, दोनों (स्वप्न और कल्पना) भ्रम के द्वारा स्वयं अनुभव किए जाते हैं। तब, वास्तव में, केवल चेतना का आकाश ही जगत के रूप में प्रकट होता है।

143

यथैतत्संविदाकाशं स्वप्ने भाति जगद्वपुः | तथेदं जाग्रदाख्येऽपि स्वप्ने भाति तदेव नः || १४३ ||

yathaitatsaṃvidākāśaṃ svapne bhāti jagadvapuḥ | tathedaṃ jāgradākhye'pi svapne bhāti tadeva naḥ || 143 ||

English

Just as this space of consciousness appears as the form of the world in a dream, so too in the waking state, it appears as a dream to us.

हिन्दी

जैसे यह चेतना का आकाश स्वप्न में जगत के रूप में प्रकट होता है, वैसे ही जाग्रत अवस्था में भी, यह हमारे लिए स्वप्न के रूप में प्रकट होता है।

144

यथा स्वप्नपुरे चित्खं वर्जयित्वेतरत्क्वचित् न किंचित्संभवत्येवं जाग्रत्येवं महाचितः || १४४ ||

yathā svapnapure citkhaṃ varjayitvetaratkvacit na kiṃcitsaṃbhavyevaṃ jāgratyevaṃ mahācitaḥ || 144 ||

English

Just as in a dream city, except for consciousness, nothing else exists, similarly, in the waking state, nothing exists except the great consciousness.

हिन्दी

जैसे स्वप्न के नगर में, चेतना को छोड़कर कुछ भी नहीं होता, वैसे ही जाग्रत अवस्था में भी महाचेतना के अलावा कुछ भी नहीं होता।

145

यतो न संभवत्यन्यच्चेत्यं किंचित्ततोऽखिलम् चित्तं संचेत्यमप्येतदचेत्यं सज्जगत्स्थितम् || १४५ ||

yato na saṃbhavyanyacchetyaṃ kiṃcittato'khilam cittaṃ saṃcetyamapyetadacetyaṃ sajjagatsthitam || 145 ||

English

Since nothing else exists except consciousness, the entire universe, which appears to be insentient, is actually pervaded by consciousness.

हिन्दी

क्योंकि चेतना के अलावा कुछ भी नहीं होता, इसलिए पूरा ब्रह्मांड, जो जड़ प्रतीत होता है, वास्तव में चेतना से व्याप्त है।

146

परमाकाशकलनं त्रिजगत्स्वयमुत्थितम् स्वप्नवद्विद्धि चिद्व्योम्नि न त्वेतद्द्वैतवत्स्थितम् || १४६ ||

paramākāśakalanaṃ trijagatsvayamutthitam svapnavadviddhi cidvyomni na tvetaddvaitavatsthitam || 146 ||

English

Know that the three worlds, which arise from the supreme space of consciousness, are like a dream. They are not dualistic in nature.

हिन्दी

जान लो कि चेतना के परम आकाश से उत्पन्न होने वाले तीनों लोक सपने की तरह हैं। ये द्वैतवादी स्वरूप के नहीं हैं।

147

यथा चिद्व्योममात्रात्म स्वप्ने घटपटादिकम् सर्गादावेव सर्गोऽयं तथा चिद्व्योममात्रकम् || १४७ ||

yathā cidvyomamātrātma svapne ghaṭapaṭādikam sargādāveva sargo'yaṃ tathā cidvyomamātrakam || 147 ||

English

Just as in a dream, various objects like pots and clothes appear, similarly, the creation of the universe is purely an appearance in the space of consciousness.

हिन्दी

जैसे सपने में विभिन्न वस्तुएं जैसे घड़े और कपड़े दिखाई देते हैं, वैसे ही ब्रह्मांड की सृष्टि चेतना के आकाश में एक प्रकटन मात्र है।

148

शुद्धसंवित्तिमात्रत्वादृतेऽन्यत्स्वप्नपत्तने यथा न विद्यते किंचित्तथास्मिन्भुवनत्रये || १४८ ||

śuddhasaṃvittimātratvādṛte'nyatsvapnapattane yathā na vidyate kiṃcit tathāsminbhuvanatraye || 148 ||

English

Just as in a dream, except for pure consciousness, nothing else exists, similarly, in the three worlds, nothing exists except pure consciousness.

हिन्दी

जैसे सपने में, शुद्ध चेतना के अलावा कुछ भी नहीं होता, वैसे ही तीनों लोकों में भी शुद्ध चेतना के अलावा कुछ भी नहीं होता।

149

याः काश्चन दृशो ये ये भावाभावास्त्रिकालगाः | सदेशकालचित्तास्तत्सर्वं चिद्व्योममात्रकम् || १४९ ||

yāḥ kāścana dṛśo ye ye bhāvābhāvāstrikālagāḥ | sadeśakālacittāstatsarvaṃ cidvyomamātrakam || 149 ||

English

Whatever perceptions and states of being, whether they exist or not, in all three times, are all merely the space of consciousness.

हिन्दी

जो भी दृष्टियाँ हैं, जो भी भाव और अभाव हैं, तीनों कालों में फैले हुए हैं, वे सब केवल चेतना का आकाश हैं।

150

स एष देवः कथितो यः परः परमार्थतः | यस्त्वं सोऽहमशेषं वा जगदेव च योऽखिलः || १५० ||

sa eṣa devaḥ kathito yaḥ paraḥ paramārthatḥ | yastvaṃ so'ham aśeṣaṃ vā jagadeva ca yo'khilaḥ || 150 ||

English

That is the Supreme God who is spoken of as the ultimate reality. You are that, I am that, the entire world is that, and everything is that.

हिन्दी

वह परम देव है जिसे परमार्थ के रूप में कहा जाता है। तुम वही है, मैं वही हूँ, सारा जगत वही है, और सब कुछ वही है।

151

सर्वस्य वस्तुजातस्य जगतोऽन्यस्य ते मम | देहो हि चेतनाकाशे परमात्मैव नेतरत् || १५१ ||

sarvasya vastujātasya jagato'nyasya te mama | deho hi cetanākāśe paramātmaiva netarat || 151 ||

English

The body of all things, of the world, of you and me, is indeed the space of consciousness, the Supreme Self, and nothing else.

हिन्दी

सब कुछ, संसार, तुम और मैं, सबका शरीर वास्तव में चेतना का आकाश है, परमात्मा है, और कुछ नहीं।

152

संकल्पने स्वप्नपुरे शरीरं चिद्व्योमतोऽन्यन्न यथास्ति किंचित् | तथेह सर्गे प्रथमैकर्सगान्मुने प्रभृत्यस्ति न रूपमन्यत् || १५२ ||

saṃkalpane svapnapure śarīraṃ cidvyomato'nyann yathāsti kiṃcit | tatheha sarge prathamaikarsagānmune prabhṛtyasti na rūpamanyat || 152 ||

English

In the dream city of imagination, the body is not different from the space of consciousness, just as there is nothing else. Similarly, in the creation, from the beginning, there is no other form, O sage.

हिन्दी

कल्पना के स्वप्न नगर में, शरीर चेतना के आकाश से अलग नहीं है, जैसे कि कुछ और नहीं है। इसी तरह, सृष्टि में, शुरू से ही, कोई अन्य रूप नहीं है, हे मुनि।

← Chapter 28Chapter 30 →