योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Nirvāṇa I, Chapter 27निर्वाण प्रकरण · सर्ग २७

Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 27 — 21 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 27 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Bhushunda the Crow · chapters 14–28अध्याय 14–28

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

16.27.1

भुशुण्ड उवाच । एतत्ते कथितं ब्रह्मन्यथास्मि यदिहास्मि च । त्वदाज्ञामात्रसिद्ध्यर्थं धार्ष्ट्येन ज्ञानपारग ॥ ॥ १ ॥

bhushuṇḍa uvāca | etatte kathitaṃ brahmanyathāsmi yadihāsmi ca | tvadājñāmātrasiddhyarthaṃ dhārṣṭyena jñānapāraga || 1 ||

Bhushunda said: I have told you all this, Brahmin, exactly as I am and as I live here. I have spoken boldly only to carry out your order, you who have gone all the way in true knowledge.

भुशुण्ड ने कहा: हे ब्राह्मण, मैंने आपको सब कुछ वैसा ही बता दिया जैसा मैं हूँ और यहाँ जैसे रहता हूँ। मैंने यह सब सिर्फ आपकी आज्ञा पूरी करने के लिए साहस से कहा है, हे ज्ञान में सबसे आगे बढ़े हुए व्यक्ति।

26.27.2

श्रीवसिष्ठ उवाच । अहो नु चित्रं भगवन्भवता भूषणं श्रुतेः । आत्मोदन्तः प्रकथितः परं विस्मयकारणम् ॥ ॥ २ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | aho nu citraṃ bhagavanbhavatā bhūṣaṇaṃ śruteḥ | ātmoudantaḥ prakathitaḥ paraṃ vismayakāraṇam || 2 ||

Sri Vasishtha said: Oh, how wonderful this is, venerable one. You are an ornament to sacred learning, and you have told your own story. It is a great cause for wonder.

श्री वसिष्ठ ने कहा: अरे, यह कितना अद्भुत है, हे भगवन्! आप शास्त्रों की शोभा हैं, और आपने अपनी ही कहानी सुनाई है। यह बहुत बड़े आश्चर्य की बात है।

36.27.3

धन्यास्ते ये महात्मानमत्यन्तचिरजीवनम् । भवन्तं परिपश्यन्ति द्वितीयमिव पद्मजम् ॥ ॥ ३ ॥

dhanyāste ye mahātmānamatyantacirajīvanam | bhavantaṃ paripaśyanti dvitīyamiva padmajam || 3 ||

Blessed are those who see you, a great soul of very long life, as if you were a second Brahma.

धन्य हैं वे लोग जो आपको देखते हैं, एक महान आत्मा जो बहुत लंबे समय से जीवित है, मानो आप दूसरे ब्रह्मा हों।

46.27.4

यावदद्य दृशो धन्याः स्वात्मोदन्तमखण्डितम् । यथावत्पावनं बुद्धेः सर्वं कथितवानसि ॥ ॥ ४ ॥

yāvadadya dṛśo dhanyāḥ svātmoudantamakhṇḍitam | yathāvatpāvanaṃ buddheḥ sarvaṃ kathitavānasi || 4 ||

Today my own eyes are blessed, since you have told the whole of your story, without leaving anything out, exactly as it happened, and it purifies the mind.

आज मेरी आँखें सचमुच धन्य हैं, क्योंकि आपने अपनी पूरी कहानी बिना कुछ छोड़े, ठीक जैसी हुई वैसी ही सुनाई है, और यह मन को शुद्ध करने वाली है।

56.27.5

प्रभातं दिक्षु सर्वासु दृष्टा विबुधभूतयः । भवानिव जगत्यस्मिन्न महानवलोकितः ॥ ॥ ५ ॥

prabhātaṃ dikṣu sarvāsu dṛṣṭā vibudhabhūtayaḥ | bhavāniva jagatyasminna mahānavalokitaḥ || 5 ||

I have seen dawn break in every direction, I have seen the good fortune of the gods, but I have never seen anyone as great as you in this world.

मैंने हर दिशा में सुबह होते देखी है, मैंने देवताओं का ऐश्वर्य देखा है, पर इस दुनिया में आपके जैसा महान व्यक्ति मैंने कभी नहीं देखा।

66.27.6

कथंचित्प्राप्यते कश्चिद्भ्रान्त्वेव हि महाजनः । न भवानिव भव्यात्मा सुलभो जगति क्वचित् ॥ ६ ॥

kathaṃcitprāpyate kaścidbhrāntveva hi mahājanaḥ | na bhavāniva bhavyātmā sulabho jagati kvacit || 6 ||

After much wandering, a great person may somehow be found somewhere. But a good soul like you is not easy to find anywhere in this world.

बहुत भटकने के बाद कहीं न कहीं कोई महान व्यक्ति मिल ही जाता है। पर आपके जैसी अच्छी आत्मा इस दुनिया में कहीं भी आसानी से नहीं मिलती।

76.27.7

वंशखण्डे हि कस्मिंश्चिज्जायते मौक्तिकं यथा । जगत्खण्डे हि कस्मिंश्चिद्दृश्यते त्वादृशस्तथा ॥ ७ ॥

vaṃśakhaṇḍe hi kasmiṃścijjāyate mauktikaṃ yathā | jagatkhaṇḍe hi kasmiṃściddṛśyate tvādṛśastathā || 7 ||

A pearl is born only in some rare piece of bamboo. In the same way, someone like you is found only in some rare part of the world.

मोती किसी विरले बांस के टुकड़े में ही पैदा होता है। उसी तरह, आप जैसा व्यक्ति दुनिया के किसी विरले हिस्से में ही मिलता है।

86.27.8

मया तु सुमहत्कार्यमद्य संपादितं शुभम् । पुण्यदेहविमुक्तात्मा यद्भवानवलोकितः ॥ ८ ॥

mayā tu sumahatkāryamadya saṃpāditaṃ śubham | puṇyadehavimuktātmā yadbhavānavalokitaḥ || 8 ||

Today I have done a truly great and good thing, since I have seen you. You live in a blessed body, but your soul is already free.

आज मैंने सच में एक बहुत बड़ा और अच्छा काम किया है, क्योंकि मैंने आपको देखा है। आप एक पुण्य शरीर में रहते हैं, पर आपकी आत्मा पहले से ही मुक्त है।

96.27.9

तदस्तु तव कल्याणं प्रविशात्मगुहां शुभाम् । मध्याह्नसमयो यन्मे व्रजामि सुरमन्दिरम् ॥ ९ ॥

tadastu tava kalyāṇaṃ praviśātmaguhaṃ śubhām | madhyāhnasamayo yanme vrajāmi suramandiram || 9 ||

So may all be well with you. Go back into your own good cave. It is midday for me now, and I am going to the home of the gods.

तो आपका भला हो। आप अपनी उसी अच्छी गुफा में लौट जाइए। अब मेरे लिए दोपहर हो गई है, और मैं देवताओं के घर जा रहा हूँ।

106.27.10

इत्याकर्ण्य भुशुण्डोऽसौ जग्राहोत्थाय पादपात् । संकल्पिताभ्यां हस्ताभ्यामुपात्तं हेमपल्लवम् ॥ १० ॥

ityākarṇya bhuśuṇḍo'sau jagrahottāya pādapāt | saṃkalpitābhyāṃ hastābhyāmupāttaṃ hemapallavam || 10 ||

Hearing this, Bhushunda rose from the tree. With two hands he made by his own will, he picked up a golden leaf.

यह सुनकर भुशुण्ड पेड़ से उठा। अपनी इच्छा से बनाए दो हाथों से उसने एक सोने का पत्ता उठा लिया।

116.27.11

कल्पवृक्षलतापुष्पकेसरेण हिमत्विषा तत्पात्रं मौक्तिकार्घ्येण पूरयामास पूर्णधीः ॥ ११ ॥

kalpavṛkṣalatāpuṣpakesareṇa himatviṣā tatpātraṃ mauktikārghyeṇa pūrayāmāsa pūrṇadhīḥ || 11 ||

With his mind fully fixed, he filled that leaf like a cup with the pollen of a wish-granting vine's flowers, cool and bright as snow, as an offering of pearls.

पूरी तरह एकाग्र मन से उसने उस पत्ते के दोने को एक कल्पवृक्ष की बेल के फूलों के पराग से भर दिया, जो बर्फ जैसा ठंडा और चमकीला था, मानो मोतियों की भेंट हो।

126.27.12

तेनार्घ्यपाद्यपुष्पेण त्रिनेत्रमिव मामसौ आपादमस्तकं भक्त्या पूजयामास पूर्वजः ॥ १२ ॥

tenārghyapādyapuṣpeṇa trinetramiva māmasau āpādamastakaṃ bhaktyā pūjayāmāsa pūrvajaḥ || 12 ||

With that offering, the water for the feet, and the flowers, that ancient one worshipped me with devotion from head to foot, as if I were the three-eyed Shiva.

उस भेंट, चरण धोने के जल और फूलों से उस बहुत पुराने भुशुण्ड ने मुझे सिर से पैर तक भक्ति के साथ पूजा, मानो मैं तीन आँखों वाले शिव होऊँ।

136.27.13

अनुव्रज्याकदर्थेन खगेन्द्रालमिति ब्रुवन् विष्टरादहमुत्थाय ततः खगवदाप्लुतः ॥ १३ ॥

anuvrajyākadarthena khagendrālamiti bruvan viṣṭarādahamutthāya tataḥ khagavadāplutaḥ || 13 ||

He walked behind me with respect. I said, Enough now, king of birds, and then I rose from my seat and sprang up into the air like a bird myself.

वह आदर के साथ मेरे पीछे-पीछे चला। मैंने कहा, बस कीजिए अब, हे पक्षियों के राजा, और फिर मैं अपने आसन से उठकर खुद भी पक्षी की तरह हवा में उड़ चला।

146.27.14

व्योम्नि योजनमात्रं तु मदनुव्रज्यया गतः करं करेणावष्टभ्य बलात्संरोधितः खगः ॥ १४ ॥

vyomni yojanamātraṃ tu madanuvrajyayā gataḥ karaṃ kareṇāvaṣṭabhya balātsaṃrodhitaḥ khagaḥ || 14 ||

In the sky, after following me for the distance of one yojana, I caught his hand with my hand and stopped the bird by force.

आकाश में मेरे पीछे एक योजन दूर तक जाने के बाद, मैंने अपने हाथ से उसका हाथ पकड़ लिया और उस पक्षी को जबरदस्ती रोक दिया।

156.27.15

मयि याते क्षणेनैव गगनाध्वन्यदृश्यताम् निवृत्तोऽसौ विहंगेन्द्रो दुस्त्यजा संगतिः सताम् ॥ १५ ॥

mayi yāte kṣaṇenaiva gaganādhvanyadṛśyatām nivṛtto'sau vihaṃgendro dustyajā saṃgatiḥ satām || 15 ||

When I had gone on through the sky and disappeared in a moment, that king of birds turned back. It is hard to give up the company of good people.

जब मैं आकाश में जाकर एक पल में ओझल हो गया, तब वह पक्षियों का राजा लौट गया। अच्छे लोगों का साथ छोड़ना कठिन होता है।

166.27.16

अन्योन्यमपि कस्मिंश्चित्तरङ्गक इवाम्बुधौ । व्योमन्यदृश्यतां यातो खगस्मृत्या मुनीनहम् ॥ १६ ॥

anyonyamapi kasmiṃścittaraṅgaka ivāmbudhau | vyomanyadṛśyatāṃ yāto khagasmṛtyā munīnaham || 16 ||

Like two waves in the ocean that meet each other for a moment, I disappeared into the sky and went on to the sages, still carrying the memory of that bird.

जैसे समुद्र में दो लहरें एक पल के लिए एक-दूसरे से मिलती हैं, वैसे ही मैं आकाश में ओझल होकर ऋषियों के पास चला गया, फिर भी उस पक्षी की याद लिए हुए।

176.27.17

सप्तर्षिमण्डलं प्राप्य जायया परिपूजितः । याते कृतयुगस्यादौ पुरा वर्षशतद्वये ॥ १७ ॥

saptarṣimaṇḍalaṃ prāpya jāyayā paripūjitaḥ | yāte kṛtayugasyādau purā varṣaśatadvaye || 17 ||

I reached the group of the seven sages, and there my wife honored me. This was long ago, when two hundred years had passed since the start of the Krita age.

मैं सप्तर्षियों की मंडली में पहुँचा, और वहाँ मेरी पत्नी ने मेरा सम्मान किया। यह बहुत पहले की बात है, जब कृतयुग शुरू होने के दो सौ साल बीत चुके थे।

186.27.18

संगतोऽहं भुशुण्डेन मेरोः शृङ्गद्रुमेऽभवम् । अद्य राम कृते क्षीणे त्रेता संप्रति वर्तते ॥ १८ ॥

saṃgato'haṃ bhuśuṇḍena meror śṛṅgadrumebhavam | adya rāma kṛte kṣīṇe tretā saṃprati vartate || 18 ||

I had met Bhushunda and was staying at the tree on the peak of Mount Meru. Now, Rama, the Krita age has ended, and the Treta age is going on at present.

मैं भुशुण्ड से मिलकर मेरु पर्वत की चोटी वाले पेड़ पर ठहरा हुआ था। अब, हे राम, कृतयुग समाप्त हो चुका है, और अभी त्रेतायुग चल रहा है।

196.27.19

मध्ये त्रेतायुगस्यास्य जातस्त्वं रिपुमर्दन । पुनरद्याष्टमे वर्षे तत्रैवोपरि भूभृतः । मिलितोऽभूद्भुशुण्डो मे तथेवाजररूपवान् ॥ १९ ॥

madhye tretāyugasyāsya jātastvaṃ ripumardana | punaradyāṣṭame varṣe tatraivopari bhūbhṛtaḥ | milito'bhūdbhuśuṇḍo me tathaivājararūpavān || 19 ||

You were born in the middle of this Treta age, you who crush your enemies. And now, again, in the eighth year, on that same mountain, Bhushunda met me once more, still in that same unaging form.

इसी त्रेतायुग के बीच में आपका जन्म हुआ, हे शत्रुओं को कुचलने वाले। और अब, फिर से, आठवें साल में, उसी पर्वत पर, भुशुण्ड मुझसे दोबारा मिले, वही बिना बुढ़ापे वाला रूप लिए हुए।

206.27.20

इति संकथितं चित्रं भुशुण्डोदन्तमुत्तमम् । श्रुत्वा विचार्य चैवान्तर्यद्युक्तं तत्समाचर ॥ २० ॥

iti saṃkathitaṃ citraṃ bhuśuṇḍodantamuttamam | śrutvā vicārya caivāntaryadyuktaṃ tatsamācara || 20 ||

This is the wonderful and excellent story of Bhushunda that I have told you. Now that you have heard it, think it over in your own mind, and do whatever is right.

यह भुशुण्ड की वह अद्भुत और उत्तम कहानी है जो मैंने आपको सुनाई। अब जब आपने इसे सुन लिया है, तो इसे अपने मन में सोचिए, और जो उचित हो वही कीजिए।

216.27.21

श्रीवाल्मीकिरुवाच । इति सुमतिभुशुण्डसत्कथां यो विमलमतिः प्रविचारयिष्यतीह । भवभयबहुलाकुलास्थितां स प्रसभमसत्सरितं तरिष्यतीति ॥ २१ ॥

śrīvālmīkiruvāca | iti sumatibhuśuṇḍasatkathāṃ yo vimalamatiḥ pravicārayiṣyatīha | bhavabhayabahulākulāsthitāṃ sa prasabhamasatsaritaṃ tariṣyatīti || 21 ||

Sri Valmiki said: Whoever has a clear mind and thinks carefully here about this true story of the wise Bhushunda will cross by force over that false river, a river full of the many troubles and fears of worldly life.

श्री वाल्मीकि ने कहा: जिस किसी का मन साफ हो और जो यहाँ बुद्धिमान भुशुण्ड की इस सच्ची कहानी पर ध्यान से सोचे, वह सांसारिक जीवन की अनेक परेशानियों और डर से भरी उस झूठी नदी को जबरदस्ती पार कर जाएगा।