Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 26 — 39 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

भुशुण्ड उवाच । एषा हि चित्तविश्रान्तिर्मया प्राणसमाधिना । क्रमेणानेन संप्राप्ता स्वयमात्मनि निर्मले || १ ||

bhushuṇḍa uvāca | eṣā hi cittaviśrāntirmayā prāṇasamādhinā | krameṇānena saṃprāptā svayamātmani nirmale || 1 ||

English

Bhushunda said: This is indeed the rest of the mind, which I have attained in the pure self through the discipline of prana, in this manner.

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: यह वास्तव में मन की विश्रांति है, जो मैंने प्राण की साधना से शुद्ध आत्मा में इस तरह प्राप्त की है।

2

एतां दृष्टिमवष्टभ्य संस्थितोऽस्मि महामुने । न चलामि निमेषांशमपि मेरुविचालतः || २ ||

etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya saṃsthito'smi mahāmune | na calāmi nimeṣāṃśamapi meruvicālataḥ || 2 ||

English

Holding on to this vision, I am established, O great sage. I do not move even a fraction of a moment, even if Mount Meru shakes.

हिन्दी

इस दृष्टि को पकड़कर, मैं स्थित हूँ, हे महामुनि। मैं एक क्षण के अंश तक भी नहीं हिलता, चाहे मेरु पर्वत हिल जाए।

3

गच्छतस्तिष्ठतो वापि जाग्रतः स्वपतोऽपि वा । स्वप्नेऽपि न चलत्येष सुसमाधिर्ममात्मनि || ३ ||

gacchatastiṣṭhato vāpi jāgrataḥ svapato'pi vā | svapne'pi na calatyēṣa susamādhirmamātmani || 3 ||

English

Whether going or staying, awake or asleep, even in dreams, this excellent samadhi of mine does not waver in the self.

हिन्दी

चलते हुए या ठहरे हुए, जाग्रत या सोए हुए, यहाँ तक कि स्वप्न में भी, यह मेरा उत्कृष्ट समाधि आत्मा में नहीं हिलता।

4

नित्यानित्यासु लोलासु जगत्स्थितिषु सुस्थितः । अन्तर्मुखोऽस्मि तिष्ठामि स्वकामेनात्मनात्मनि || ४ ||

nityānityāsu lolāsu jagatsthitiṣu susthitaḥ | antarmukho'smi tiṣṭhāmi svakāmenātmanātmani || 4 ||

English

I am well-established in the ever-changing states of the world. I am inward-focused and remain in the self by my own will.

हिन्दी

मैं संसार की नित्य-अनित्य और चंचल स्थितियों में सुस्थित हूँ। मैं अंतर्मुखी हूँ और अपनी इच्छा से आत्मा में रहता हूँ।

5

प्राणापानानुसरणात्परमात्मावलोकनात् । अशोकमनुजातोऽस्मि पदमाद्यं महातपः || ५ ||

prāṇāpānānusaraṇātparamātmāvalokanāt | aśokamanujāto'smi padamādyaṃ mahātapaḥ || 5 ||

English

By following the breath (prana and apana) and beholding the supreme self, I am born without sorrow, attaining the primordial state, O great ascetic.

हिन्दी

प्राण और अपान का अनुसरण करके और परमात्मा को देखकर, मैं शोक से रहित होकर पैदा हुआ हूँ, प्राथमिक अवस्था प्राप्त करता हूँ, हे महातपस्वी।

7

आमहाप्रलयाद्ब्रह्मन्नुन्मज्जननिमज्जनम् | अहमद्यापि भूतानां पश्यञ्जीवामि धीरधीः || ७ ||

āmahāpralayādbrahmannunmajjjananimajjanam | ahamadyāpi bhūtānāṃ paśyañjīvāmi dhīradhīḥ || 7 ||

English

O Brahman, from the great deluge, I emerge and submerge | Even today, I live, seeing the beings, steadfast and wise

हिन्दी

हे ब्रह्मन्, महान प्रलय से मैं उभरता और डूबता हूँ | आज भी, मैं प्राणियों को देखते हुए, धीर और बुद्धिमान रहते हुए जीवित हूँ

8

न भूतं न भविष्यं च चिन्तयामि कदाचन | दृष्टिमालम्ब्य तिष्ठामि वर्तमानामिहात्मना || ८ ||

na bhūtaṃ na bhaviṣyaṃ ca cintayāmi kadācana | dṛṣṭimālambya tiṣṭhāmi vartamānāmihātmanā || 8 ||

English

I never think of the past or the future | I stand firm, holding onto the present moment with my self

हिन्दी

मैं कभी भूतकाल या भविष्य की चिंता नहीं करता | मैं वर्तमान क्षण को अपने स्वयं के साथ पकड़े हुए खड़ा रहता हूँ

9

यथा प्राप्तेषु कार्येषु परित्यक्तफलैषणः | सुषुप्तसमया बुद्ध्या परितिष्ठामि केवलम् || ९ ||

yathā prāpteṣu kāryeṣu parityaktaphalaiṣaṇaḥ | suṣuptasamayā buddhyā paritiṣṭhāmi kevalam || 9 ||

English

As tasks come, I abandon the desire for results | With a mind like deep sleep, I simply abide

हिन्दी

जैसे कार्य आते हैं, मैं परिणाम की इच्छा को त्याग देता हूँ | गहरी नींद की तरह मन के साथ, मैं बस रहता हूँ

10

भावाभावमयीं चिन्तामीहितानीहितान्विताम् | विमृश्यात्मनि तिष्ठामि चिरं जीवाम्यनामयः || १० ||

bhāvābhāvamayīṃ cintāmīhitānīhitānvitām | vimṛśyātmani tiṣṭhāmi ciraṃ jīvāmyanāmayaḥ || 10 ||

English

I contemplate the thoughts of existence and non-existence, desired and undesired | Reflecting within myself, I abide for a long time, free from disease

हिन्दी

मैं अस्तित्व और अनस्तित्व, इच्छित और अनिच्छित विचारों पर चिंतन करता हूँ | अपने आप में विचार करते हुए, मैं लंबे समय तक रहता हूँ, रोगमुक्त

11

प्राणापानसमायोगसमयं समनुस्मरन् | स्वयमात्मनि तुष्यामि चिरं जीवाम्यनामयः || ११ ||

prāṇāpānasamāyogasamayaṃ samanusmaran | svayamātmani tuṣyāmi ciraṃ jīvāmyanāmayaḥ || 11 ||

English

Remembering the union of prana and apana, I am content within myself | I live for a long time, free from disease

हिन्दी

प्राण और अपान के संयोग को याद करते हुए, मैं अपने आप में संतुष्ट हूँ | मैं लंबे समय तक रहता हूँ, रोगमुक्त

12

इदमद्य मया लब्धमिदं प्राप्स्यामि सुन्दरम् | इति चिन्ता न मे तेन चिरं जीवाम्यनामयः || १२ ||

idamadya mayā labdhamidaṃ prāpsyāmi sundaram | iti cintā na me tena ciraṃ jīvāmyanāmayaḥ || 12 ||

English

I have gained this today, and I will gain that beautiful thing in the future. With such thoughts, I do not worry, and thus I live long and healthy.

हिन्दी

मैंने आज यह प्राप्त किया है, और मैं भविष्य में वह सुंदर वस्तु प्राप्त करूंगा। ऐसी चिंता नहीं है, इसलिए मैं लंबे समय तक स्वस्थ रहता हूँ।

13

न स्तौमि न च निन्दामि क्वचित्किंचित्कदाचन | आत्मनोऽन्यस्य वा साधो तेनाहं शुभमागतः || १३ ||

na stauti na ca nindāmi kvacitkiñcitkadācana | ātmano'nyasya vā sādho tenāhaṃ śubhamāgataḥ || 13 ||

English

I neither praise nor blame anyone, at any time or place. Whether it is myself or others, O virtuous one, by this, I have attained goodness.

हिन्दी

मैं कभी किसी की भी प्रशंसा या निंदा नहीं करता, कभी भी और कहीं भी। चाहे वह मेरा अपना हो या दूसरों का, हे साधु, इससे मैंने कल्याण प्राप्त किया है।

14

न तुष्यति शुभप्राप्तौ नाशुभेष्वपि खिद्यते | मनो मम समं नित्यं तेनाहं शुभमागतः || १४ ||

na tuṣyati śubhaprāptau nāśubheṣvapi khidyate | mano mama samaṃ nityaṃ tenāhaṃ śubhamāgataḥ || 14 ||

English

I am not pleased with good fortune nor distressed by misfortune. My mind is always balanced; by this, I have attained goodness.

हिन्दी

मैं शुभ प्राप्ति से संतुष्ट नहीं होता और अशुभ परिस्थितियों से दुःखी नहीं होता। मेरा मन हमेशा संतुलित रहता है; इससे मैंने कल्याण प्राप्त किया है।

15

परमं त्यागमालम्ब्य सर्वमेव सदैव हि | जीवितादि मया त्यक्तं तेनाहं शुभमागतः || १५ ||

paramaṃ tyāgamālambya sarvameva sadaiva hi | jīvitādi mayā tyaktaṃ tenāhaṃ śubhamāgataḥ || 15 ||

English

By embracing the ultimate renunciation, I have given up everything, including life itself. By this, I have attained goodness.

हिन्दी

परम त्याग को आश्रय लेकर, मैंने सब कुछ, जीवन सहित, त्याग दिया है। इससे मैंने कल्याण प्राप्त किया है।

16

प्रशान्तचापलं वीतशोकं स्वस्थं समाहितम् | मनो मम मुने शान्तं तेन जीवाम्यनामयः || १६ ||

praśāntacāpalaṃ vītaśokaṃ svasthaṃ samāhitam | mano mama mune śāntaṃ tena jīvāmyanāmayaḥ || 16 ||

English

O sage, my mind is calm, free from sorrow, healthy, and composed. By this, I live without disease.

हिन्दी

हे मुनि, मेरा मन शांत, दुःखरहित, स्वस्थ और एकाग्र है। इससे मैं बिना रोग के जीता हूँ।

17

काष्ठं विलासिनीं शैलं तृणमग्निं हिमं नभः | समं सर्वत्र पश्यामि तेन जीवाम्यनामयः || १७ ||

kāṣṭhaṃ vilāsinīṃ śailaṃ tṛṇamagniṃ himaṃ nabhaḥ | samaṃ sarvatra paśyāmi tena jīvāmyanāmayaḥ || 17 ||

English

I see wood, pleasure, stone, grass, fire, snow, and sky as the same everywhere. Therefore, I live without disease.

हिन्दी

मैं लकड़ी, विलास, पत्थर, घास, आग, बर्फ, और आकाश को हर जगह समान देखता हूँ। इसलिए मैं बिना रोग के जीता हूँ।

18

किमद्य मम संपन्नं प्रातर्वा भविता पुनः | इति चिन्ताज्वरो नास्ति तेन जीवाम्यनामयः || १८ ||

kimadya mama saṃpannaṃ prātarvā bhavitā punaḥ | iti cintājvaro nāsti tena jīvāmyanāmayaḥ || 18 ||

English

What has happened to me today or what will happen tomorrow? I have no such worries. Therefore, I live without disease.

हिन्दी

आज मुझे क्या हुआ है या कल क्या होगा? मुझे ऐसी कोई चिंता नहीं है। इसलिए मैं बिना रोग के जीता हूँ।

19

जरामरणदुःखेषु राज्यलाभसुखेषु च | न बिभेमि न हृष्यामि तेन जीवाम्यनामयः || १९ ||

jarāmaraṇaduḥkheṣu rājyalābhasukheṣu ca | na bibhemi na hṛṣyāmi tena jīvāmyanāmayaḥ || 19 ||

English

In the sorrows of old age and death, and in the joys of gaining a kingdom, I neither fear nor rejoice. Therefore, I live without disease.

हिन्दी

बुढ़ापे और मृत्यु के दुःखों में, और राज्य प्राप्ति के सुखों में, मैं न डरता हूँ न खुश होता हूँ। इसलिए मैं बिना रोग के जीता हूँ।

20

अयं बन्धुः परश्चायं ममायमयमन्यतः | इति ब्रह्मन्न जानामि तेन जीवाम्यनामयः || २० ||

ayaṃ bandhuḥ paraścāyaṃ mamāyamayamanyataḥ | iti brahmanna jānāmi tena jīvāmyanāmayaḥ || 20 ||

English

This is my relative, that is another's, this is mine, that is another's. O Brahman, I do not know this. Therefore, I live without disease.

हिन्दी

यह मेरा रिश्तेदार है, वह दूसरे का है, यह मेरा है, वह दूसरे का है। हे ब्रह्मन्, मैं इसे नहीं जानता। इसलिए मैं बिना रोग के जीता हूँ।

21

सर्वं सर्वपदाभासमनाद्यन्तमनामयम् | अहं चिदिति जानामि तेन जीवाम्यनामयः || २१ ||

sarvaṃ sarvapadābhāsam anādyantam anāmayam | ahaṃ cid iti jānāmi tena jīvāmy anāmayaḥ || 21 ||

English

I know that everything is a reflection of the universal self, without beginning or end, and without disease. Therefore, I live without disease.

हिन्दी

मैं जानता हूँ कि सब कुछ ब्रह्म का प्रतिबिंब है, जिसका न आदि है न अंत, और जो बिना रोग के है। इसलिए मैं बिना रोग के जीता हूँ।

22

आहरन्विहरंस्तिष्ठन्नत्तिष्ठन्नुच्छ्वसन्स्वपन् | देहोऽहमिति नो वेद्मि तेनास्मि चिरजीवितः || २२ ||

āharanviharaṃstiṣṭhannattiṣṭhannucchvasansvapan | deho'hamiti no vedmi tenāsmi cirajīvitaḥ || 22 ||

English

I do not identify with the body while eating, enjoying, standing, sitting, breathing, or sleeping. Therefore, I live long.

हिन्दी

मैं खाते, मौज करते, खड़ा होते, बैठते, सांस लेते, या सोते समय शरीर से अपने आप को अलग नहीं समझता। इसलिए मैं लंबे समय तक जीवित रहता हूँ।

23

इमं सांसारमारम्भं सुषुप्तपदवत्स्थितः | असन्तमिव जानामि तेन जीवाम्यनामयः || २३ ||

imaṃ sāṃsāramārambhaṃ suṣuptapadavatsthitaḥ | asantamiva jānāmi tena jīvāmyanāmayaḥ || 23 ||

English

I perceive this worldly existence as if it were a dream. Therefore, I live without illness.

हिन्दी

मैं इस संसारिक अस्तित्व को स्वप्न की तरह समझता हूँ। इसलिए मैं बिना बीमारी के जीवित रहता हूँ।

24

यथाकालमुपायातावर्थानर्थौ समौ मम | हस्ताविव शरीरस्थौ तेन जीवाम्यनामयः || २४ ||

yathākālamupāyātāvarthānarathau samau mama | hastāviva śarīrasthau tena jīvāmyanāmayaḥ || 24 ||

English

I treat gain and loss equally, as they come and go in time, like the hands of the body. Therefore, I live without illness.

हिन्दी

मैं लाभ और हानि को समान रूप से देखता हूँ, जैसे वे समय के साथ आते और जाते हैं, शरीर के हाथों की तरह। इसलिए मैं बिना बीमारी के जीवित रहता हूँ।

25

अपरिचलया शक्त्या सुदृशा स्निग्धमुग्धया | ऋजु पश्यामि सर्वत्र तेन जीवाम्यनामयः || २५ ||

aparicalayā śaktyā sudṛśā snigdhamugdhayā | ṛju paśyāmi sarvatra tena jīvāmyanāmayaḥ || 25 ||

English

With a steady and clear vision, I see everything straight. Therefore, I live without illness.

हिन्दी

एक स्थिर और स्पष्ट दृष्टि के साथ, मैं हर चीज को सीधे देखता हूँ। इसलिए मैं बिना बीमारी के जीवित रहता हूँ।

26

आपादमस्तकान्तेऽस्मिन्न देहे ममता मम | त्यक्ताहंकारपङ्कस्य तेन जीवाम्यनामयः || २६ ||

āpādamastakānte'sminna dehe mamatā mama | tyaktāhaṃkārapaṅkasya tena jīvāmyanāmayaḥ || 26 ||

English

I have no attachment to this body from head to toe. Therefore, I live without illness.

हिन्दी

मैं इस शरीर से सिर से पाँव तक कोई आसक्ति नहीं रखता। इसलिए मैं बिना बीमारी के जीवित रहता हूँ।

27

यत्करोमि यदश्नामि तत्त्यक्त्वा तद्वतोऽपि मे | मनो नैष्कर्म्यमादत्ते तेन जीवाम्यनामयः || २७ ||

yatkaromi yadaśnāmi tattatyaktvā tadvato'pi me | mano naiṣkarmyamādatte tena jīvāmyanāmayaḥ || 27 ||

English

Whatever I do, whatever I eat, I leave that aside and even then, my mind does not take to inaction. Thus, I live without disease.

हिन्दी

जो भी मैं करता हूँ, जो भी मैं खाता हूँ, उसे छोड़ देता हूँ और फिर भी, मेरा मन निष्क्रियता को नहीं अपनाता। इस प्रकार, मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

28

यदा यदा मुने किंचिद्विजानामि तदा तदा | मतिरायाति नौद्धत्यं तेन जीवाम्यनामयः || २८ ||

yadā yadā mune kiñcidvijānāmi tadā tadā | matirāyāti nauddhatyaṃ tena jīvāmyanāmayaḥ || 28 ||

English

Whenever, O sage, I know something, at that very moment, my mind does not come to arrogance. Thus, I live without disease.

हिन्दी

हे मुने, जब-जब मैं कुछ जानता हूँ, उसी क्षण में, मेरा मन अहंकार को नहीं अपनाता। इस प्रकार, मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

29

करोमीशोऽपि नाक्रान्तिं परितापे न खेदवान् | दरिद्रोऽपि न वाञ्छामि तेन जीवाम्यनामयः || २९ ||

karomīśo'pi nākrāntiṃ paritāpe na khedavān | daridro'pi na vāñchāmi tena jīvāmyanāmayaḥ || 29 ||

English

Even though I am the Lord, I do not feel distress in sorrow. Even though I am poor, I do not desire. Thus, I live without disease.

हिन्दी

यद्यपि मैं ईश्वर हूँ, मुझे दुःख में पीड़ा नहीं होती। यद्यपि मैं दरिद्र हूँ, मुझे कोई इच्छा नहीं होती। इस प्रकार, मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

30

पश्यद्रूपे शरीरेऽस्मिन्भूतस्थात्मा चिदास्पदः | भूतवृन्दमहं साम्यात्तेन जीवाम्यनामयः || ३० ||

paśyadrūpe śarīre'sminbhūtasthātmā cidāspadaḥ | bhūtavṛndamahaṃ sāmyāttena jīvāmyanāmayaḥ || 30 ||

English

In this visible form of the body, I am the soul residing in the elements, the abode of consciousness. I am equal to all beings. Thus, I live without disease.

हिन्दी

इस दृश्य शरीर रूप में, मैं तत्वों में निवास करने वाली आत्मा हूँ, चेतना का आश्रय। मैं सभी प्राणियों के समान हूँ। इस प्रकार, मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

31

आशापाशविनुन्नायाश्चित्तवृत्तेः समाहितः | संस्पर्शे न ददाम्यन्तस्तेन जीवाम्यनामयः || ३१ ||

āśāpāśavinunnāyāścittavṛtteḥ samāhitaḥ | saṃsparśe na dadāmyantastena jīvāmyanāmayaḥ || 31 ||

English

Freed from the bonds of hope, with a mind focused on mental activities, I do not give in to external contacts. Thus, I live without disease.

हिन्दी

आशा के बंधनों से मुक्त, मन की गतिविधियों पर एकाग्र होकर, मैं बाहरी संपर्कों में नहीं बहता। इस प्रकार, मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

32

असत्तां जगतः सत्तामात्मनः करबिल्ववत् | सुप्तः प्रबुद्धः पश्यामि तेनास्मि चिरजीवितः || ३२ ||

asattāṃ jagataḥ sattāmātmanaḥ karabilvavat | suptaḥ prabuddhaḥ paśyāmi tenāsmi cirajīvitaḥ || 32 ||

English

I see the unreality of the world and the reality of the self like a karabilva fruit | I see it when asleep and awake, therefore I live long.

हिन्दी

मैं जगत की असत्ता और आत्मा की सत्ता को करबिल्व फल की तरह देखता हूँ | सोया हुआ और जागा हुआ देखता हूँ, इसलिए मैं दीर्घजीवी हूँ।

33

जीर्णं भिन्नं श्लथं क्षीणं क्षुब्धं क्षुण्णं क्षयं गतम् | पश्यामि नववत्सर्वं तेन जीवाम्यनामयः || ३३ ||

jīrṇaṃ bhinnaṃ ślathaṃ kṣīṇaṃ kṣubdhaṃ kṣuṇṇaṃ kṣayaṃ gatam | paśyāmi navavatsarvaṃ tena jīvāmyanāmayaḥ || 33 ||

English

I see everything as new, even that which is worn out, broken, loose, diminished, agitated, ground down, and decayed | Therefore, I live without disease.

हिन्दी

मैं जीर्ण, भिन्न, शिथिल, क्षीण, क्षुब्ध, क्षुण्ण और क्षय को नया देखता हूँ | इसलिए मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

34

सुखितोऽस्मि सुखापन्ने दुःखितो दुःखिते जने | सर्वस्य प्रियमित्रं च तेन जीवाम्यनामयः || ३४ ||

sukhito'smi sukhāpanne duḥkhito duḥkhite jane | sarvasya priyamitraṃ ca tena jīvāmyanāmayaḥ || 34 ||

English

I am happy when others are happy, and I am sad when others are sad | I am a dear friend to all, therefore I live without disease.

हिन्दी

मैं सुखी हूँ जब दूसरे सुखी होते हैं, और दुःखी हूँ जब दूसरे दुःखी होते हैं | मैं सबका प्यारा मित्र हूँ, इसलिए मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

35

आपद्यचलधीरोऽस्मि जगन्मित्रं च संपदि | भावाभावेषु नैवास्मि तेन जीवाम्यनामयः || ३५ ||

āpadyacaladhīro'smi jagannmitraṃ ca saṃpadi | bhāvābhāveṣu naivāsmi tena jīvāmyanāmayaḥ || 35 ||

English

I am steadfast in adversity and a friend to the world in prosperity | I am not attached to states of being or non-being, therefore I live without disease.

हिन्दी

मैं विपत्ति में अचल हूँ और समृद्धि में जगत का मित्र हूँ | मैं भाव और अभाव में नहीं हूँ, इसलिए मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

36

नाहमस्मि न चान्यो मे नाहमन्यस्य कस्यचित् | इति मे भावितं चित्तं तेन जीवाम्यनामयः || ३६ ||

nāhamasmi na cānyo me nāhamanyasya kasyacit | iti me bhāvitaṃ cittaṃ tena jīvāmyanāmayaḥ || 36 ||

English

I am not, nor is there anyone else in me, nor am I anyone else's | Thus, my mind is cultivated, therefore I live without disease.

हिन्दी

मैं नहीं हूँ, न ही मुझमें कोई और है, न ही मैं किसी और का हूँ | इस प्रकार मेरा मन विकसित है, इसलिए मैं बिना रोग के जीवन जीता हूँ।

37

अहं जगदहं व्योम देशकालक्रमावहम् | अहं क्रियेति मे बुद्धिस्तेन जीवाम्यनामयः || ३७ ||

ahaṃ jagadahaṃ vyoma deśakālakramāvaham | ahaṃ kriyeti me buddhiste na jīvāmyanāmayaḥ || 37 ||

English

I am the universe, I am the sky, I am the sequence of space and time | I think that I am the action, therefore I live without disease || 37 ||

हिन्दी

मैं ही जगत हूँ, मैं ही आकाश हूँ, मैं ही देश और काल का क्रम हूँ | मैं ही क्रिया हूँ, इसलिए मैं रोगरहित जीवन जीता हूँ || ३७ ||

38

घटश्चिच्चित्पटश्चित्खं चिद्वनं शकटं च चित् | चित्सर्वमिति मे भावस्तेन जीवाम्यनामयः || ३८ ||

ghaṭaściccitpaṭaścitkhaṃ cidvanaṃ śakaṭaṃ ca cit | citsarvamiti me bhāvaste na jīvāmyanāmayaḥ || 38 ||

English

The pot is consciousness, the cloth is consciousness, the sky is consciousness, the forest is consciousness, the cart is consciousness | Everything is consciousness, this is my belief, therefore I live without disease || 38 ||

हिन्दी

घड़ा चेतना है, कपड़ा चेतना है, आकाश चेतना है, वन चेतना है, बैलगाड़ी चेतना है | सब कुछ चेतना है, यह मेरा विश्वास है, इसलिए मैं रोगमुक्त जीवन जीता हूँ || ३८ ||

39

इत्यहं मुनिशार्दूल त्रिलोककमलालिकः | भुशुण्डो नाम काकोलः कथितश्चिरजीवितः || ३९ ||

ityahaṃ muniśārdūla trilokakamalālikaḥ | bhuśuṇḍo nāma kākolāḥ kathitaścirajīvitaḥ || 39 ||

English

Thus, I, the lion among sages, the ornament of the three worlds | am known as Bhushunda, the crow, who lives for a long time || 39 ||

हिन्दी

इस प्रकार, मैं, ऋषियों में सिंह, तीनों लोकों का आभूषण | भुशुण्ड नाम का कौआ, जो लंबे समय तक जीवित रहता है, कहा जाता हूँ || ३९ ||

40

ब्रह्मार्णवे विलुलितं त्रिजगत्तरङ्गमुत्पादनाद्यभिभवेन विभिन्नरूपम् | आलीनमुन्नमितमाकुलदृश्यदृश्यमालोकयन्प्रकलयंश्च चिरं स्थितोऽस्मि || ४० ||

brahmārṇave vilulitaṃ trijagattaraṅgamutpādanādyabhibhavena vibhinnarūpam | ālīnamunnamitamākuladṛśyadṛśyamālokayanprakalayaṃśca ciraṃ sthito'smi || 40 ||

English

In the ocean of Brahman, the three worlds appear as waves, manifesting various forms through the power of creation | I observe the hidden, the manifest, the confused visible and invisible, and I remain for a long time || 40 ||

हिन्दी

ब्रह्म के सागर में, तीनों लोक तरंगों के रूप में प्रकट होते हैं, सृष्टि की शक्ति से विभिन्न रूपों में प्रकट होते हुए | मैं छिपे हुए, प्रकट, उलझे हुए दृश्य और अदृश्य को देखता हूँ, और लंबे समय तक रहता हूँ || ४० ||

← Chapter 25Chapter 27 →