Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 22 — 51 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

भुशुण्ड उवाच । ततो जगति जातेषु भगवन्युष्मदादिषु । भरद्वाजपुलस्त्यात्रिनारदेन्द्रमरीचिषु || १ ||

bhushuṇḍa uvāca | tato jagati jāteṣu bhagavanyuṣmadādiṣu | bharadvājapulastyātrināradendramarīciṣu || 1 ||

English

Bhushunda said: Then, in this world, beings like you, O Lord, were born, such as Bharadvaja, Pulastya, Atri, Narada, Indra, Marichi,

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: फिर, इस संसार में, आप जैसे प्राणी उत्पन्न हुए, हे भगवन्, जैसे भरद्वाज, पुलस्त्य, अत्रि, नारद, इन्द्र, मरीचि,

2

पुलहोद्दालकाद्येषु क्रतुभृग्वङ्गिरस्सु च । सनत्कुमारभृङ्गीशस्कन्देभवदनादिषु || २ ||

pulahodddālakādyeṣu kratubhṛgvaṅgirassu ca | sanatkumārabhṛṅgīśaskandebhavadanādiṣu || 2 ||

English

Pulaha, Uddalaka, and others, Kratu, Bhrigu, Angiras, Sanatkumara, Bhringi, Isha, Skanda, and you, O Lord, and others.

हिन्दी

पुलह, उद्दालक, और अन्य, क्रतु, भृगु, अंगिरस, सनत्कुमार, भृंगी, ईश, स्कन्द, और आप, हे भगवन्, और अन्य।

3

गौरीसरस्वतीलक्ष्मीगायत्र्याद्यासु भूरिषु । मेरुमन्दरकैलासहिमवद्दर्दुरादिषु || ३ ||

gaurīsarasvatīlakṣmīgāyatryādyāsu bhūriṣu | merumandarakailāsahimavaddardurādiṣu || 3 ||

English

Gauri, Sarasvati, Lakshmi, Gayatri, and other abundant goddesses, Meru, Mandara, Kailasa, Himalaya, and other mountains.

हिन्दी

गौरी, सरस्वती, लक्ष्मी, गायत्री, और अन्य प्रचुर देवियाँ, मेरु, मन्दर, कैलास, हिमालय, और अन्य पर्वत।

4

हयग्रीवहिरण्याक्षकालनेमिबलादिषु । हिरण्यकशिपुक्राथबलिप्रह्रादकादिषु || ४ ||

hayagrīvahiraṇyākṣakālanemibalādiṣu | hiraṇyakaśipukrāthabaliprahrādakādiṣu || 4 ||

English

Hayagriva, Hiranyaksha, Kalanemi, Bali, and others, Hiranyakashipu, Prahlada, Bali, and others.

हिन्दी

हयग्रीव, हिरण्याक्ष, कालनेमि, बलि, और अन्य, हिरण्यकशिपु, प्रह्लाद, बलि, और अन्य।

5

शिबिन्यङ्कुपृथूलाख्यवैन्यनाभागकेलिषु । नलमान्धातृसगरदिलीपनहुषादिषु || ५ ||

śibinyaṅkupṛthūlākhyavainyanābhāgakeliṣu | nalamāndhātṛsagaradilīpanahuṣādiṣu || 5 ||

English

Shibi, Anga, Prithu, Vainya, Nahusha, and others, Nala, Mandhatri, Sagara, Dilipa, Nahusha, and others.

हिन्दी

शिबि, अंग, पृथु, वैन्य, नाभाग, और अन्य, नल, मान्धातृ, सगर, दिलीप, नहुष, और अन्य।

6

आत्रेयव्यासवाल्मीकिशुकवात्स्यायनादिषु | उपमन्युमणीमङ्कीभगीरथशुकादिषु || ६ ||

ātreyavyāsavālmīkiśukavātsyāyanādiṣu | upamanyumaṇīmaṅkībhagīrathaśukādiṣu || 6 ||

English

In the lineage of sages like Atri, Vyasa, Valmiki, Shuka, Vatsyayana, and others like Upamanyu, Mani, Manki, Bhagiratha, and Shuka.

हिन्दी

आत्रेय, व्यास, वाल्मीकि, शुक, वात्स्यायन आदि ऋषियों के वंश में और उपमन्यु, मणी, मंकी, भगीरथ, शुक आदि के वंश में।

7

अल्पकातीतकालेषु किंचिद्दूरेषु केषुचित् | तथाद्यतनसर्गेषु स्मरणे गणनैव का || ७ ||

alpakātītakāleṣu kiñciddūreṣu keṣucit | tathādyatanasargeṣu smaraṇe gaṇanaiva kā || 7 ||

English

In the brief past, in some distant places, and in the current creation, what is the counting in remembrance?

हिन्दी

थोड़े समय पहले, कुछ दूर स्थानों में, और वर्तमान सृष्टि में, स्मरण में गणना क्या है?

8

मुने ते ब्रह्मपुत्रस्य जन्माष्टकमिदं किल | संस्मराम्यष्टमे सर्गे तस्मिंस्त्वं मम संगतः || ८ ||

munete brahmaputrasya janmāṣṭakamidaṃ kila | saṃsmarāmyaṣṭame sarge tasmīṃstvaṃ mama saṃgataḥ || 8 ||

English

O sage, this is the eighth birth of Brahma's son. I remember in the eighth creation, you were associated with me.

हिन्दी

हे मुनि, यह ब्रह्मा के पुत्र का आठवाँ जन्म है। मैं आठवें सृष्टि में याद करता हूँ, तुम मेरे साथ थे।

9

कदाचिज्जायसे व्योम्नः कदाचिज्जायसे जलात् | कदाचिद्वायुतः शैलात्कदाचिज्जायसेऽनलात् || ९ ||

kadācicijjāyase vyomnaḥ kadācicijjāyase jalāt | kadācidvāyutaḥ śailātkadācicijjāyase'nalāt || 9 ||

English

Sometimes you are born from the sky, sometimes from water, sometimes from wind, sometimes from a mountain, and sometimes from fire.

हिन्दी

कभी आकाश से जन्म लेते हो, कभी जल से, कभी वायु से, कभी पर्वत से, और कभी अग्नि से।

10

यादृशो यादृशाचारो यादृक्संस्थानदिग्गणः | सर्गोऽयं तादृशानेव त्रीन्सर्गान्संस्मराम्यहम् || १० ||

yādṛśo yādṛśācāro yādṛksaṃsthānadiggaṇaḥ | sargo'yaṃ tādṛśāneva trīnsargānsaṃsmarāmyaham || 10 ||

English

Whatever kind of being, whatever kind of conduct, whatever kind of directional arrangement, this creation is just like that. I remember three creations.

हिन्दी

जैसा कोई जीव, जैसा कोई आचरण, जैसा कोई दिशाओं का विन्यास, यह सृष्टि उसी प्रकार की है। मैं तीन सृष्टियों को याद करता हूँ।

11

एकरूपाखिलाचारसंनिवेशधरामरान् | समकालान्स्थिरस्थैर्यान्दशसर्गान्स्मराम्यहम् || ११ ||

ekarūpākhilācārasaṃniveśadharāmarān | samakālānsthirasthairyāndaśasargānsmarāmyaham || 11 ||

English

I remember the ten incarnations of Lord Vishnu, who took various forms to maintain the balance of the universe and uphold dharma.

हिन्दी

मैं उन दस अवतारों को याद करता हूँ जो धर्म की रक्षा करने और संसार के संतुलन को बनाए रखने के लिए अलग-अलग रूपों में आए।

12

अन्तर्धानं गता धात्री वारपञ्चकमुद्धृता | मुने पञ्चसु सर्गेषु कूर्मेणैव पयोनिधेः || १२ ||

antardhānaṃ gatā dhātrī vārapañcakamuddhṛtā | mune pañcasu sargeṣu kūrmeṇaiva payonidheḥ || 12 ||

English

I remember the second incarnation of Lord Vishnu as the tortoise, who lifted the earth on his back during the churning of the ocean.

हिन्दी

मैं भगवान विष्णु के दूसरे अवतार को याद करता हूँ, जब उन्होंने समुद्र मंथन के दौरान पृथ्वी को अपनी पीठ पर उठाया।

13

मन्दराकर्षणावेगपर्याकुलसुरासुरम् | स्मरामि द्वादशं चेदममृताम्भोधिमन्थनम् || १३ ||

mandarākṛṣaṇāvegaparyākulasurāsuram | smarāmi dvādaśaṃ cedamamṛtāmbhodhimanthanam || 13 ||

English

I remember the churning of the ocean of milk, which was a tumultuous event involving the gods and demons pulling the Mandara mountain.

हिन्दी

मैं समुद्र मंथन को याद करता हूँ, जो देवताओं और असुरों द्वारा मन्दर पर्वत को खींचने का एक उथल-पुथल भरा घटना था।

14

सर्वौषधिरसोपेतां बलिग्राहस्तदा दिवः | वारत्रयहिरण्याक्षो नीतवान्वसुधामधः || १४ ||

sarvauṣadhirasopetāṃ baligrāhas tadā divaḥ | vāratrayahiraṇyākṣo nītavān vasudhāmadhaḥ || 14 ||

English

At that time, the demon Hiranyaksha, who had received a boon from the gods, took the earth down to the netherworld.

हिन्दी

उस समय, जब असुर हिरण्याक्ष ने देवताओं से वरदान प्राप्त किया था, उसने पृथ्वी को नीचे पाताल लोक में ले गया।

15

रेणुकात्मजतां गत्वा षष्ठवारमिमं हरिः | बहुसर्गान्तरेणापि चकार क्षत्रियक्षयम् || १५ ||

reṇukātmajatāṃ gatvā ṣaṣṭhavāramimaṃ hariḥ | bahusargāntareṇāpi cakāra kṣatriyakṣayam || 15 ||

English

Lord Vishnu, in his sixth incarnation as Parashurama, the son of Renuka, destroyed the Kshatriya kings, even though many ages had passed.

हिन्दी

भगवान विष्णु ने अपने छठे अवतार परशुराम, रेणुका के पुत्र के रूप में, कई युगों के बाद भी क्षत्रिय राजाओं का विनाश किया।

16

शतं कलियुगानां च हरेर्बुद्धदशाशतम् | शौकराजतयैवाप्तं स्मरामि मुनिनायक || १६ ||

śataṃ kaliyugānāṃ ca harerbuddhadaśāśatam | śaukarājatayaivāptaṃ smarāmi munināyaka || 16 ||

English

I remember a hundred Kali Yugas, a hundred times the era of Buddha, and the attainment of the golden age, O leader of sages.

हिन्दी

मैं सौ कलियुगों को, बुद्ध के सौ युगों को, और सुवर्ण युग की प्राप्ति को याद करता हूँ, हे मुनियों के नायक।

17

त्रिंशत्त्रिपुरविक्षोभान्द्वौ दक्षाध्वरसंक्षयौ | दशशक्रविघातांश्च चन्द्रमौलेः स्मराम्यहम् || १७ ||

triṃśattripuravikṣobhāndvau dakṣādhvarasaṃkṣayau | daśaśakravighātāṃśca candramauleḥ smarāmyaham || 17 ||

English

I remember the thirty disruptions of Tripura, the two destructions of Daksha's sacrifice, and the ten defeats of Indra by Chandramouli.

हिन्दी

मैं तीस त्रिपुर विक्षोभों को, दो दक्ष यज्ञ संहारों को, और चंद्रमौलि द्वारा इंद्र के दस पराजयों को याद करता हूँ।

18

बाणार्थमष्टौ संग्रामाञ्ज्वरप्रमथमन्त्रकान् | विक्षोभितसुरानीकान्त्स्मरामि हरिशर्वयोः || १८ ||

bāṇārthamaṣṭau saṃgrāmāñjvarapramathamantrakān | vikṣobhitasurānīkāntsmarāmi hariśarvayoḥ || 18 ||

English

I remember the eight battles for the sake of Bana, the fever-destroying mantras, and the disrupted armies of the gods by Hari and Shiva.

हिन्दी

मैं बाणासुर के लिए आठ युद्धों को, ज्वर नाशक मंत्रों को, और हरि और शिव द्वारा विक्षुब्ध देवताओं की सेनाओं को याद करता हूँ।

19

युगंप्रति धियां पुंसां न्यूनाधिकतया मुने | क्रियाङ्गपाठवैचित्र्ययुक्तान्वेदान्त्यराम्यहम् || १९ ||

yugaṃprati dhiyāṃ puṃsāṃ nyūnādhikatayā mune | kriyāṅgapāṭhavai citryayuktānvēdāntyārāmyaham || 19 ||

English

O sage, I delight in the Vedas, which are endowed with the diversity of ritual practices, more or less in every age, according to the intellect of men.

हिन्दी

हे मुनि, मैं हर युग में मनुष्यों की बुद्धि के अनुसार कम या ज्यादा कर्मकांड की विविधता से युक्त वेदों में आनंद लेता हूँ।

20

एकार्थानि समग्राणि बहुपाठानि मेऽनघ | पुराणानि प्रवर्तन्ते प्रसृतानि युगंप्रति || २० ||

ekārthāni samagrāṇi bahupāṭhāni me’nagha | purāṇāni pravartante prasṛtāni yugaṃprati || 20 ||

English

O sinless one, the Puranas, which have the same meaning but are recited in various ways, are spread in every age.

हिन्दी

हे निष्पाप, पुराण जो एक ही अर्थ रखते हैं लेकिन विभिन्न प्रकार से पढ़े जाते हैं, हर युग में फैले हुए हैं।

22

इतिहासं महाश्चर्यमन्यं रामायणामिधम् | ग्रन्थलक्षप्रमाणं च ज्ञानशास्त्रं स्मराम्यहम् || २२ ||

itihāsaṃ mahāścaryamanyaṃ rāmāyaṇāmidham | granthalakṣapramāṇaṃ ca jñānaśāstram smarāmyaham || 22 ||

English

I remember the great and wonderful history of the Ramayana, which is a scripture of knowledge and has a hundred thousand verses.

हिन्दी

मैं रामायण के महान और अद्भुत इतिहास को याद करता हूँ, जो एक लाख श्लोकों का ज्ञान शास्त्र है।

23

रामवद्व्यवहर्तव्यं न रावणविलासवत् | इति यत्र धियां ज्ञानं हस्ते फलमिवार्पितम् || २३ ||

rāmavadvyavahartavyaṃ na rāvaṇavilāsavat | iti yatra dhiyāṃ jñānaṃ hastē phalamivārpitam || 23 ||

English

One should act like Rama, not like Ravana. Where this knowledge is understood, the fruit of wisdom is placed in the hand.

हिन्दी

एक को राम की तरह आचरण करना चाहिए, रावण की तरह नहीं। जहाँ यह ज्ञान समझा जाता है, वहाँ बुद्धिमत्ता का फल हाथ में रखा जाता है।

25

वाल्मीकिनाम्ना जीवेन तेनैवान्येन वा कृतम् | एतच्च द्वादशं वारं क्रियते विस्मृतिं गतम् || २५ ||

vālmīkināmnā jīvena tenaivānyena vā kṛtam | etaccadvādaśaṃ vāraṃ kriyate vismṛtiṃ gatam || 25 ||

English

This was created by a being named Valmiki or by another. This has been done twelve times and has gone into oblivion.

हिन्दी

यह वाल्मीकि नामक जीव द्वारा या किसी अन्य द्वारा किया गया था। यह बारह बार किया गया है और भुला दिया गया है।

26

द्वितीयमेतस्य समं भारतं नाम नामतः | स्मरामि प्राक्तनव्यासकृतं जगति विस्मृतम् || २६ ||

dvitīyametasya samaṃ bhārataṃ nāma nāmataḥ | smarāmi prāktanavyāsakṛtaṃ jagati vismṛtam || 26 ||

English

I remember the second, the Mahabharata, which is equal to this, created by the ancient Vyasa, and forgotten in the world.

हिन्दी

मैं इसके समान दूसरे, महाभारत को याद करता हूँ, जो प्राचीन व्यास द्वारा रचा गया था और दुनिया में भुला दिया गया है।

27

व्यासाभिधेन जीवेन तेनैवान्येन वा कृतम् | एतत्तु सप्तमं वारं क्रियते विस्मृतिं गतम् || २७ ||

vyāsābhidhena jīvena tenaivānyena vā kṛtam | etattu saptamaṃ vāraṃ kriyate vismṛtiṃ gatam || 27 ||

English

This was created by a being named Vyasa or by another. This has been done seven times and has gone into oblivion.

हिन्दी

यह व्यास नामक जीव द्वारा या किसी अन्य द्वारा किया गया था। यह सात बार किया गया है और भुला दिया गया है।

28

कृतं वाल्मीकिना चैतदधुना यत्करिष्यति अन्यच्च प्रकटं लोके स्थितं ज्ञास्यसि कालतः || २८ ||

kṛtaṃ vālmīkinā caitadadhunā yatkariṣyati anyacca prakaṭaṃ loke sthitaṃ jñāsyasi kālataḥ || 28 ||

English

This has been done by Valmiki, and now you will know what he will do next. Other things will be revealed in the world in due course of time.

हिन्दी

यह वाल्मीकि ने किया है, और अब तुम जानोगे कि वह क्या करेगा। समय के साथ दूसरी चीजें दुनिया में प्रकट होंगी।

29

भूयस्तान्येव तान्येव तथान्यानि युगे युगे साधो पदार्थजालानि प्रपश्यामि स्मरामि वै || २९ ||

bhūyastānyeva tānyeva tathānyāni yuge yuge sādho padārthajālāni prapaśyāmi smarāmi vai || 29 ||

English

Again and again, I see and remember the same and different realities in every age, O virtuous one.

हिन्दी

बार-बार, मैं हर युग में वही और अलग-अलग वास्तविकताओं को देखता हूँ और याद करता हूँ, हे साधु।

30

राक्षसक्षतये विष्णोर्महीमवतरिष्यतः अधुनैकादशं जन्म रामनाम्नो भविष्यति || ३० ||

rākṣasakṣataye viṣṇormahīmavatariṣyataḥ adhunaikādaśaṃ janma rāmanāmno bhaviṣyati || 30 ||

English

For the destruction of the demons, Vishnu will descend to the earth. Now, the eleventh incarnation will be known as Rama.

हिन्दी

राक्षसों के विनाश के लिए, विष्णु पृथ्वी पर अवतरित होंगे। अब, ग्यारहवां अवतार राम नाम से जाना जाएगा।

31

नारसिंहेन वपुषा हिरण्यकशिपुं हरिः जघान वारत्रितयं मृगेन्द्र इव वारणम् || ३१ ||

nārasiṃhena vapuṣā hiraṇyakaśipuṃ hariḥ jaghāna vāratritayaṃ mṛgendra iva vāraṇam || 31 ||

English

With the form of Narasimha, Hari killed Hiranyakashipu, like a lion killing an elephant.

हिन्दी

नरसिंह के रूप में, हरि ने हिरण्यकशिपु को मार डाला, जैसे सिंह हाथी को मारता है।

32

वसुदेवगृहे विष्णोर्भुवो भारनिवृत्तये अधुना षोडशं जन्म भविष्यति मुनीश्वर || ३२ ||

vasudevagṛhe viṣṇorbhuvobhāranivṛttaye adhunā ṣoḍaśaṃ janma bhaviṣyati munīśvara || 32 ||

English

For the relief of the earth's burden, Vishnu will now have his sixteenth incarnation in the house of Vasudeva, O great sage.

हिन्दी

पृथ्वी के भार को कम करने के लिए, विष्णु अब वसुदेव के घर में अपना सोलहवां अवतार लेंगे, हे महान ऋषि।

33

जगन्मयी भ्रान्तिरियं न कदाचन विद्यते | विद्यते तु कदाचिच्च जलबुद्बुदवत्स्थिता || ३३ ||

jaganmayī bhrāntiriyam na kadācana vidyate | vidyate tu kadāciccajalabudbudavatsthitā || 33 ||

English

This worldly illusion does not exist at any time | It exists sometimes like a bubble in water

हिन्दी

यह जगन्मयी भ्रान्ति कभी नहीं होती | यह कभी-कभी जल के बुलबुले की तरह होती है

34

दृश्यभ्रान्तिरनित्येयमन्तस्था संविदात्मनि | जायते लीयते चाशु लोला वीचिरिवाम्भसि || ३४ ||

dṛśyabhrāntiranityeyamantasthā saṃvidātmani | jāyate līyate cāśu lolā vīcirivāmbhasi || 34 ||

English

This visible illusion is impermanent, residing within the self-awareness | It arises and dissolves quickly, like a wave in water

हिन्दी

यह दृश्य भ्रान्ति अनित्य है, स्वयं की चेतना में स्थित | यह तेजी से उत्पन्न होती है और विलीन हो जाती है, जल में लहर की तरह

35

समेकसंनिवेशानि बहूनि विषमाणि च | तथार्धसमरूपाणि त्रिजगन्ति स्मराम्यहम् || ३५ ||

samekasaṃniveśāni bahūni viṣamāṇi ca | tathārdhasamarūpāṇi trijaganti smarāmyaham || 35 ||

English

I remember the three worlds with similar, many different, and half-similar forms

हिन्दी

मैं समान, बहुत से भिन्न और आधे-समान रूपों वाले तीनों लोकों को याद करता हूँ

36

तान्येव तादृक्कर्माणि तथान्याचरणानि च | तत्कर्माणि तथान्यानि भूतानीह स्मराम्यहम् || ३६ ||

tānyeva tādṛkkarmāṇi tathānyācaraṇāni ca | tatkarmāṇi tathānyāni bhūtānīha smarāmyaham || 36 ||

English

I remember those very actions and other behaviors, as well as those actions and other beings here

हिन्दी

मैं उन्हीं कर्मों और अन्य आचरणों को याद करता हूँ, साथ ही उन कर्मों और अन्य प्राणियों को भी

37

प्रतिमन्वन्तरं ब्रह्मन्विपर्यस्ते जगत्क्रमे | संनिवेशेऽन्यथाजाते प्रयाते संश्रुते जने || ३७ ||

pratimanvantaraṃ brahmanviparyaste jagatkrame | saṃniveśe'nyathājāte prayāte saṃśrute jane || 37 ||

English

O Brahman, in every Manvantara, the order of the world is reversed | The arrangement becomes different, the people move on, having heard

हिन्दी

हे ब्रह्मन्, प्रत्येक मन्वन्तर में, संसार का क्रम उलट जाता है | व्यवस्था अलग हो जाती है, लोग सुनकर आगे बढ़ते हैं

38

ममान्यान्येव मित्राणि अन्य एव च बन्धवः | अन्य एव नवा भृत्या अन्य एव समाश्रयाः || ३८ ||

mamānyānyeva mitrāṇi anya eva ca bandhavaḥ | anya eva navā bhṛtyā anya eva samāśrayāḥ || 38 ||

English

Some are my friends, others are relatives, some are new servants, and others are dependents.

हिन्दी

कुछ मेरे मित्र हैं, कुछ रिश्तेदार हैं, कुछ नए सेवक हैं, और कुछ आश्रित हैं।

39

कदाचिदहमेकान्ते विन्ध्यकच्छकृतालयः | कदाचित्सह्यनिलयः कदाचिद्दर्दुरालयः || ३९ ||

kadācidahamekānte vindhyakacchakṛtālayaḥ | kadācitsahyanilayaḥ kadāciddardurālayaḥ || 39 ||

English

Sometimes I dwell alone in the Vindhya forest, sometimes in the Sahya mountains, and sometimes in the Dardura region.

हिन्दी

कभी-कभी मैं विंध्य वन में अकेले रहता हूँ, कभी-कभी सह्याद्रि पर्वतों में, और कभी-कभी दर्दुर क्षेत्र में।

40

कदाचिद्धिमवद्वासी कदाचिन्मलयाचलः | कदाचित्प्राक्तनेनैव संनिवेशेन भूधरम् || ४० ||

kadāciddhimavadvāsī kadācinmalayācalaḥ | kadācitprāktanenaiva saṃniveśena bhūdharam || 40 ||

English

Sometimes I dwell in the Himalayas, sometimes in the Malaya mountains, and sometimes I settle in other places as before.

हिन्दी

कभी-कभी मैं हिमालय में रहता हूँ, कभी-कभी मलय पर्वतों में, और कभी-कभी पहले की तरह अन्य स्थानों पर बस जाता हूँ।

41

चूतवृक्षे च शाखायां प्राप्य नीडं करोम्यहम् | अनाद्यन्तेषु यातेषु युगेषु मुनिनायक || ४१ ||

cūtavṛkṣe ca śākhāyāṃ prāpya nīḍaṃ karomyaḥam | anādyanteṣu yāteṣu yugeṣu munināyaka || 41 ||

English

I build my nest on the branch of a mango tree, in the cycles of time that have no beginning or end, O sage.

हिन्दी

मैं अम्र वृक्ष की शाखा पर अपना घोंसला बनाता हूँ, जिन कालचक्रों में जो न आदि है न अंत, हे मुनिश्रेष्ठ।

42

प्राक्तनेनैव जातोऽयं संनिवेशेन पादपः | देहं त्यक्त्वा सुखं साधो नातः परिणतिं गतः || ४२ ||

prāktanenaiva jāto'yaṃ saṃniveśena pādapaḥ | dehaṃ tyaktvā sukhaṃ sādho nātaḥ pariṇatiṃ gataḥ || 42 ||

English

This tree was born from the same settlement as before. O virtuous one, having left the body, it has not undergone any change.

हिन्दी

यह वृक्ष पहले की ही बस्ती से उत्पन्न हुआ है। हे साधु, शरीर त्यागकर यह किसी परिवर्तन से नहीं गुजरा है।

43

तदीयेनैव जातोऽयं संनिवेशेन पादपः | ताते जीवति यैवाभूच्छोभास्य सुतरोस्तथा || ४३ ||

tadīyenaiva jāto'yaṃ saṃniveśena pādapaḥ | tāte jīvati yaivābhūcchobhāsya sutarostathā || 43 ||

English

This tree has been born from its own abode. When the father was alive, it was even more beautiful.

हिन्दी

यह वृक्ष अपने ही निवास से उत्पन्न हुआ है। जब पिता जीवित थे, तब यह और भी सुंदर था।

44

कृतप्राक्संनिवेशोऽयमहं स्थितिमिहागतः | नेहाभूदुत्तरा पूर्वं ककुब्नायं च भूधरः || ४४ ||

kṛtaprāksaṃniveśo'yamahaṃ sthitimihāgataḥ | nehābhūduttarā pūrvaṃ kakubnāyaṃ ca bhūdharaḥ || 44 ||

English

This one has been established here in the eastern direction. There was no northern direction before, nor was this mountain.

हिन्दी

यह पूर्व दिशा में स्थापित हुआ है। पहले उत्तर दिशा नहीं थी, न ही यह पर्वत था।

45

दिगुत्तराभूदन्येयं पूर्वमेव महीधरः | एकैकदेहसंस्थानवीतब्रह्मनिशागमः || ४५ ||

diguttarābhūdanyeyaṃ pūrvameva mahīdharaḥ | ekaikadehasaṃsthānavītabrahmaniśāgamaḥ || 45 ||

English

This other mountain was in the northern direction before. It is the abode of the individual bodies, devoid of the knowledge of Brahman.

हिन्दी

यह दूसरा पर्वत पहले उत्तर दिशा में था। यह व्यक्तिगत शरीरों का निवास है, जो ब्रह्म ज्ञान से रहित है।

46

ध्यानान्ते तत्त्व एवैनं सर्गमालोक्य वेद्म्यहम् | अर्कादेरृक्षसंच्चारान्मेर्वादिस्थानका दिशः || ४६ ||

dhyānānte tattva evainaṃ sargamālokya vedmyaham | arkāderṛkṣasaṃccārānmervādistānakā diśaḥ || 46 ||

English

At the end of meditation, I perceive the truth of creation. The directions are determined by the movement of the stars from the sun and other celestial bodies.

हिन्दी

ध्यान के अंत में, मैं सृष्टि के सत्य को देखता हूँ। दिशाएँ सूर्य और अन्य खगोलीय पिंडों के तारों की गति से निर्धारित होती हैं।

47

संस्थानमन्यथा तस्मिन्स्थिते यान्ति दिशोऽन्यथा | न सन्नासज्जगन्मन्ये भ्रमयन्केवलं धियः || ४७ ||

saṃsthānamanyathā tasminsthite yānti diśo'nyathā | na sannāsajjaganmanye bhramayankevalaṃ dhiyaḥ || 47 ||

English

When the position is different, the directions change accordingly. I do not consider the world to be real; it merely confuses the minds.

हिन्दी

जब स्थिति अलग होती है, तो दिशाएँ भी बदल जाती हैं। मैं संसार को वास्तविक नहीं मानता; यह तो बस मन को भ्रमित करता है।

48

आत्मस्पन्दचमत्कारविभवोऽयं विजृम्भते | पुत्रः पितृत्वमायाति मित्रं यात्यरितां तथा || ४८ ||

ātmaspandacamatkāravibhavo'yaṃ vijṛmbhate | putraḥ pitṛtvamāyāti mitraṃ yātyaritāṃ tathā || 48 ||

English

This splendor of the marvelous pulsation of the self manifests | The son attains fatherhood, the friend becomes an enemy

हिन्दी

यह आत्मा के चमत्कारपूर्ण स्पंदन का वैभव प्रकट होता है | पुत्र पितृत्व को प्राप्त होता है, मित्र शत्रु बन जाता है

49

स्त्रीत्वं च शतशो यातान्पुंसश्चैव स्मराम्यहम् | कलौ कृतयुगाचारान्कृते कलियुगस्थितिम् || ४९ ||

strītvaṃ ca śataśo yātānpumsaścaiva smarāmyaham | kalau kṛtayugācārānkṛte kaliyugasthitim || 49 ||

English

I remember having taken hundreds of female and male forms | In the Kali Yuga, the conduct of the Satya Yuga, and in the Satya Yuga, the state of the Kali Yuga

हिन्दी

मैं सैकड़ों स्त्री और पुरुष रूपों को याद करता हूँ | कलियुग में सत्ययुग का आचरण, और सत्ययुग में कलियुग की स्थिति

50

त्रेतायां द्वापरे चैव संस्मरामि मुनीश्वर | अदृष्टवेदवेदार्थान्स्वसंकेतविहारिणः || ५० ||

tretāyāṃ dvāpare caiva saṃsmarāmi munīśvara | adṛṣṭavedavedārthānsvasaṃketavihāriṇaḥ || 50 ||

English

I remember in the Treta and Dvapara Yugas as well, O lord of sages | Those who enjoy their own signs, unseen by the Vedas and the meaning of the Vedas

हिन्दी

मैं त्रेता और द्वापर युगों में भी याद करता हूँ, हे मुनियों के स्वामी | जो अपने चिह्नों का आनंद लेते हैं, वेदों और वेदों के अर्थ से अदृश्य

51

सर्गान्निरर्गलाचारान्क्वचित्कांश्चित्स्मराम्यहम् | ध्यातरि ब्रह्मणो ब्रह्मन्ससुरासुरमानुषम् || ५१ ||

sargān nirargalācārān kvacit kāṃścit smarāmyaham | dhyātari brahmaṇo brahman sasurāsuramānuṣam || 51 ||

English

I remember some obstacle-free actions of creation somewhere | O Brahman, in the meditator of Brahman, along with gods, demons, and humans

हिन्दी

मैं कहीं कुछ बाधारहित सृष्टि के कार्यों को याद करता हूँ | हे ब्रह्मन्, ब्रह्म के ध्याता में, देवताओं, असुरों और मनुष्यों के साथ

52

चतुर्युगसहस्रान्ते जगच्छून्यं स्मराम्यहम् | मनोमनननिर्माणान्पार्थिवाकारवर्जितान् | व्याप्तान्वायुमयैर्भूतैर्दश सर्गान्स्मराम्यहम् || ५२ ||

catur yugasahasrānte jagacchūnyaṃ smarāmyaham | manomanananirmāṇānpārthivākāravarjitān | vyāptānvāyumayairbhūtairdaśa sargānsmarāmyaham || 52 ||

English

At the end of the four thousand yugas, I remember the world as empty | I remember the creations made by the mind, devoid of earthly form, pervaded by airy elements, ten creations

हिन्दी

चार हजार युगों के अंत में, मैं दुनिया को खाली याद करता हूँ | मैं मन द्वारा बनाई गई सृष्टियों को याद करता हूँ, जो पृथ्वी के रूप से रहित हैं, हवाई तत्वों से व्याप्त, दस सृष्टियाँ

53

विचित्रसंस्थानविशेषदेशान्विचित्रकार्याकुलभूतकोशान् | विचित्रविन्यासविलासवेषान्स्मराम्यहं ब्रह्मदिनेष्वशेषाम् || ५३ ||

vicitrasaṃsthānaviśeṣadeśānvicitrakāryākulabhūtakośān | vicitravinyāsavilāsaveṣānsmarāmyahaṃ brahmadineṣvaśeṣām || 53 ||

English

I remember the various places, the various activities, the various arrangements and the various forms in the days of Brahma.

हिन्दी

मैं ब्रह्म के दिनों में विभिन्न स्थानों, विभिन्न कार्यों, विभिन्न व्यवस्थाओं और विभिन्न रूपों को याद करता हूँ।

← Chapter 21Chapter 23 →