Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 21 — 52 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

भुशुण्ड उवाच | युगक्षोभेषु घोरेषु वाक्यासु विषमासु च | सुस्थिरः कल्पवृक्षोऽयं न कदाचन कम्पते || १ ||

bhushuṇḍa uvāca | yugakṣobheṣu ghoreṣu vākyāsu viṣamāsu ca | susthirah kalpavṛkṣo'yaṃ na kadācana kampate || 1 ||

English

Bhushunda said: In the terrible upheavals of the ages and in the uneven words, this Kalpavriksha remains steady and never trembles.

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: युगों के भयानक उत्पातों और असमान वचनों में, यह कल्पवृक्ष स्थिर रहता है और कभी काँपता नहीं।

2

अगम्योऽयं समग्राणां लोकान्तरविहारिणाम् | भूतानां तेन तिष्ठाम इह साधो सुखेन वै || २ ||

agamyo'yaṃ samagrāṇāṃ lokāntaravihāriṇām | bhūtānāṃ tena tiṣṭhāma iha sādho sukhena vai || 2 ||

English

This tree is inaccessible to all beings who roam in other worlds. Therefore, O virtuous one, we dwell here happily.

हिन्दी

यह वृक्ष उन सभी प्राणियों के लिए अगम्य है जो दूसरी दुनियाओं में विचरण करते हैं। इसलिए, हे साधु, हम यहाँ सुख से रहते हैं।

3

हिरण्याक्षो धरापीठं द्वीपसप्तकवेष्टितम् | यदा जहार तरसा नाकम्पत तदा तरुः || ३ ||

hiraṇyākṣo dharāpīṭhaṃ dvīpasaptakaveṣṭitam | yadā jahāra tarasā nākampata tadā taruḥ || 3 ||

English

When Hiranyaksha forcefully seized the earth, which is surrounded by seven islands, the tree did not tremble.

हिन्दी

जब हिरण्याक्ष ने सात द्वीपों से घिरी पृथ्वी को बलपूर्वक हड़प लिया, तब वृक्ष काँपा नहीं।

4

यदा लोलायितवपुर्बभूवामरपर्वतः | सर्वतो दत्तसाम्याद्रिस्तदा नाकम्पत द्रुमः || ४ ||

yadā lolāyitavapurbabhūvāmaraparvataḥ | sarvato dattasāmyādris tadā nākampata drumah || 4 ||

English

When the divine mountain began to sway, and all directions were leveled, the tree did not tremble.

हिन्दी

जब दिव्य पर्वत हिलने लगा और सभी दिशाएँ समतल हो गईं, तब भी वृक्ष काँपा नहीं।

5

भुजावष्टम्भविनमन्मेरुर्नारायणो यदा | मन्दरं प्रोद्दधाराद्रिं तदा नाकम्पत द्रुमः || ५ ||

bhujāvaṣṭambhavinamanmerurnārāyaṇo yadā | mandaraṃ proddadhārādriṃ tadā nākampata drumah || 5 ||

English

When Narayana, with his arms as support, bowed down Mount Meru and lifted the Mandara mountain, the tree did not tremble.

हिन्दी

जब नारायण ने अपने हाथों के सहारे मेरु पर्वत को झुकाया और मंदराचल पर्वत को उठाया, तब भी वृक्ष काँपा नहीं।

6

यदा सुरासुरक्षोभपतच्चन्द्रार्कमण्डलम् | आसीज्जगदतिक्षुब्धं तदा नाकम्पत द्रुमः || ६ ||

yadā surāsurakṣobhapataccandrārkamaṇḍalam | āsījjagadatikṣubdhaṃ tadā nākampata drumah || 6 ||

English

When the moon and the sun were shaken by the agitation of the gods and demons, the world was greatly disturbed, but the tree did not tremble.

हिन्दी

जब देवताओं और असुरों के क्षोभ से चंद्रमा और सूर्य के मण्डल काँप उठे, तब सारा जगत् अत्यंत क्षुब्ध हो गया, लेकिन वृक्ष नहीं काँपा।

7

उन्मूलिताद्रीन्द्रशिला यदोत्पातानिला ववुः | आधूतमेरुतरवस्तदा नाकम्पत द्रुमः || ७ ||

unmūlitādrīndraśilā yadotpātānilā vavuh | ādhūtamerutaravastadā nākampata drumah || 7 ||

English

When the rocks of the king of mountains were uprooted by the calamitous winds, and the sounds of Meru were shaken, the tree did not tremble.

हिन्दी

जब पर्वतराज की चट्टानें आपदा की हवाओं से उखड़ गईं, और मेरु की ध्वनियाँ काँप उठीं, तब भी वृक्ष नहीं काँपा।

8

यदा क्षीरोदलोलाद्रिकन्दरानिलकम्पिताः | कल्पाभ्रपङ्क्तयश्चेरुस्तदा नाकम्पत द्रुमः || ८ ||

yadā kṣīrodalolādrīkandarānilakampitāḥ | kalpābhrapaṅktayaścerustadā nākampata drumah || 8 ||

English

When the clouds, shaken by the winds from the caves of the swaying mountains of the milky ocean, moved, the tree did not tremble.

हिन्दी

जब क्षीरसागर के लहराते पर्वतों की गुफाओं से आई हवाओं से कम्पित बादल चले, तब भी वृक्ष नहीं काँपा।

9

यदा समन्ततो मेरुः कालनेमिभुजान्तरे | किंचिदुन्मूलितोऽतिष्ठत्तदा नाकम्पत द्रुमः || ९ ||

yadā samantato meruḥ kālanemibhujāntare | kiñcidunmūlito'tiṣṭhattadā nākampata drumah || 9 ||

English

When Meru was slightly uprooted from all sides within the arms of Kālanemi, the tree did not tremble.

हिन्दी

जब मेरु पर्वत कालनेमि के भुजाओं के बीच से सभी ओर से थोड़ा उखड़ गया, तब भी वृक्ष नहीं काँपा।

10

पक्षीशपक्षपवना अमृताक्रान्तिसंगरे | यदा ववुः पतत्सिद्धास्तदायं नापतद्द्रुमः || १० ||

pakṣīśapakṣapavanā amṛtākrāntisaṅgare | yadā vavuḥ patatsiddhāstadāyaṃ nāpataddrumah || 10 ||

English

When the winds of the wings of the lord of birds blew during the battle for the nectar, the tree did not fall.

हिन्दी

जब अमृत के युद्ध में पक्षीराज की पंखों की हवाएँ चलीं, तब भी वृक्ष नहीं गिरा।

11

यदा शेषाकृतिं रुद्रो नसमाप्तैकचेष्टिताम् | ययौ गरुत्मान्ब्रह्माण्डं तदा नाकम्पत द्रुमः || ११ ||

yadā śeṣākṛtiṃ rudro nasamāptaikaceṣṭitām | yayau garutmānbrahmāṇḍaṃ tadā nākampata drumaḥ || 11 ||

English

When Rudra, having completed his single endeavor, went to the cosmic egg, then the tree did not shake.

हिन्दी

जब रुद्र ने अपनी एक प्रयास पूर्ण किया और ब्रह्माण्ड की ओर गया, तब वह पेड़ हिला नहीं।

12

यदा कल्पानलशिखाः शैलाब्धिसकलोल्बणः | शेषः फणाभिस्तत्याज तदा नाकम्पत द्रुमः || १२ ||

yadā kalpānalaśikhāḥ śailābhdhisakalolbaṇaḥ | śeṣaḥ phaṇābhistatyāja tadā nākampata drumaḥ || 12 ||

English

When the flames of the Kalpa fire, which consume mountains and oceans, are abandoned by Shesha with his hoods, then the tree does not shake.

हिन्दी

जब कल्प की अग्नि की लपटें, जो पहाड़ों और समुद्रों को जला देती हैं, शेष के फणों द्वारा छोड़ दी जाती हैं, तब वह पेड़ हिला नहीं।

13

एवंरूपे द्रुमवरे तिष्ठतामापदः कुतः | अस्माकं मुनिशार्दूल दौःस्थित्येन किलापदः || १३ ||

evaṃrūpe drumavare tiṣṭhatāmāpadaḥ kutaḥ | asmākaṃ muniśārdūla dauḥsthityena kilāpadaḥ || 13 ||

English

In such a form, the best of trees stands, where can there be distress? O sage, our distress is due to our own condition.

हिन्दी

ऐसे रूप में, सबसे बढ़िया पेड़ खड़ा है, कहाँ हो सकता है दुःख? हे मुनि, हमारा दुःख हमारी अपनी स्थिति के कारण है।

14

श्रीवसिष्ठ उवाच | कल्पान्तेषु महाबुद्धे वहत्सूत्पातवायुषु | प्रपतत्स्विन्दुभार्केषु कथं तिष्ठसि विज्वरः || १४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | kalpānteṣu mahābuddhe vahatsūtpātavāyuṣu | prapatatsvindubhārkeṣu kathaṃ tiṣṭhasi vijvaraḥ || 14 ||

English

Sri Vasistha said: O great wise one, how do you remain untroubled when the winds of calamity blow and the suns fall from the sky at the end of the Kalpa?

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे महान बुद्धिमान, जब कल्प के अंत में आपदा की हवाएँ चलती हैं और सूर्य आकाश से गिरते हैं, तब तुम कैसे बिना किसी चिंता के खड़े रहते हो?

15

भुशुण्ड उवाच | यदा पपात कल्पान्ते व्यवहारो जगत्स्थितौ | कृतघ्न इव सन्मित्रं तदा नीडं त्यजाम्यहम् || १५ ||

bhūśuṇḍa uvāca | yadā papāta kalpānte vyavahāro jagatsthitau | kṛtaghna iva sanmitraṃ tadā nīḍaṃ tyajāmyaham || 15 ||

English

Bhushunda said: When the worldly affairs fall at the end of the Kalpa, like a traitor abandoning a friend, then I abandon my nest.

हिन्दी

भूशुण्ड ने कहा: जब कल्प के अंत में संसार के कार्य गिरते हैं, जैसे एक विश्वासघाती एक मित्र को छोड़ देता है, तब मैं अपने घोंसले को छोड़ देता हूँ।

16

आकाश एव तिष्ठामि विगताखिलकल्पनःस्तब्धप्रकृतिसर्वाङ्गो मनो निर्वासनं यथा || १६ ||

ākāśa eva tiṣṭhāmi vigatākhilakalpanaḥstabdhaprakṛtisarvāṅgo mano nirvāsanaṃ yathā || 16 ||

English

I remain in the sky, devoid of all imaginations, with my entire body motionless, like the mind without a dwelling.

हिन्दी

मैं आकाश में रहता हूँ, सभी कल्पनाओं से रहित, पूरे शरीर से स्तब्ध, जैसे मन के बिना निवास के।

17

प्रतपन्ति यदादित्याः शकलीकृतभूधराःवारुणीं धारणां बद्ध्वा तदा तिष्ठामि धीरधीः || १७ ||

pratapanti yadādityāḥ śakalīkṛtabhūdharāḥvāruṇīṃ dhāraṇāṃ baddhvā tadā tiṣṭhāmi dhīradhīḥ || 17 ||

English

When the suns shine and the earth is fragmented, binding the watery meditation, then I remain steadfast.

हिन्दी

जब सूर्य चमकते हैं और पृथ्वी टूट जाती है, जलीय धारणा को बाँधकर, तब मैं स्थिर रहता हूँ।

18

यदा शकलिताद्रीन्द्रा वान्ति प्रलयवायवःपार्वतीं धारणां बद्ध्वा खे तिष्ठाम्यचलं तदा || १८ ||

yadā śakalitādrīndrā vānti pralayavāyavaḥpārvatīṃ dhāraṇāṃ baddhvā khe tiṣṭhāmyacalaṃ tadā || 18 ||

English

When the mountains are fragmented and the winds of dissolution blow, binding the mountainous meditation, then I remain immovable in the sky.

हिन्दी

जब पर्वत टूट जाते हैं और प्रलय की हवाएँ चलती हैं, पर्वतीय धारणा को बाँधकर, तब मैं आकाश में अचल रहता हूँ।

19

जगद्गलितमेर्वादि यात्येकार्णवतां यदावायवीं धारणां बद्ध्वा संप्लवेऽचलधीस्तदा || १९ ||

jagadgalitamervādi yātyekārṇavatāṃ yadāvāyavīṃ dhāraṇāṃ baddhvā saṃplave'caladhīstadā || 19 ||

English

When the world dissolves into a single ocean, binding the windy meditation, then I remain steadfast in the deluge.

हिन्दी

जब संसार एक समुद्र में विलीन हो जाता है, वायवीय धारणा को बाँधकर, तब मैं प्रलय में स्थिर रहता हूँ।

20

ब्रह्माण्डपारमासाद्य तत्त्वान्ते विमले पदेसुषुप्तावस्थया तावत्तिष्ठाम्यचलरूपया || २० ||

brahmāṇḍapāramāsādya tattvānte vimale padesuṣuptāvasthayā tāvattiṣṭhāmyacalarūpayā || 20 ||

English

Having reached the ultimate limit of the cosmic egg, in the pure state of the ultimate principle, I remain in the state of deep sleep with an immovable form.

हिन्दी

ब्रह्माण्ड की अंतिम सीमा तक पहुँचकर, शुद्ध अंतिम तत्व की अवस्था में, मैं गहरी नींद की अवस्था में अचल रूप से रहता हूँ।

21

यावत्पुनः कमलजः सृष्टिकर्मणि तिष्ठति | तत्र प्रविश्य ब्रह्माण्डं तिष्ठामि विहगालये || २१ ||

yāvatpunaḥ kamalajaḥ sṛṣṭikarmaṇi tiṣṭhati | tatra praviśya brahmāṇḍaṃ tiṣṭhāmi vihagālaye || 21 ||

English

As long as Brahma, the lotus-born, is engaged in the act of creation, I reside in the cosmic egg, entering into the abode of birds.

हिन्दी

जब तक कमल से उत्पन्न ब्रह्मा सृष्टि के कार्य में लगे हैं, तब तक मैं ब्रह्माण्ड में प्रवेश करके पक्षियों के आलय में रहता हूँ।

22

श्रीवसिष्ठ उवाच | यथा तिष्ठसि पक्षीन्द्र धारणाभिरखण्डितः | कल्पान्तेषु तथा कस्मान्नान्ये तिष्ठन्ति योगिनः || २२ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yathā tiṣṭhasi pakṣīndra dhāraṇābhirakhṇḍitaḥ | kalpānteṣu tathā kasmānnānye tiṣṭhanti yoginaḥ || 22 ||

English

Sri Vasistha said: O king of birds, how is it that you remain unbroken by your resolutions? Why do other yogis not remain so at the end of the kalpas?

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे पक्षीराज, तुम अपनी धारणाओं से अखंडित कैसे रहते हो? कल्प के अंत में दूसरे योगी ऐसे क्यों नहीं रहते?

23

भुशुण्ड उवाच | ब्रह्मन्नियतिरेषा हि दुर्लङ्घ्या पारमेश्वरी | मयेदृशेन वै भाव्यं भाव्यमन्यैस्तु तादृशैः || २३ ||

bhūśuṇḍa uvāca | brahmanniyatireṣā hi durlaṅghyā pārameśvarī | mayedṛśena vai bhāvyaṃ bhāvyamanaisastu tādṛśaiḥ || 23 ||

English

Bhushunda said: O Brahman, this destiny is indeed inviolable and supreme. It is to be experienced by one like me and by others like them.

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: हे ब्रह्मन्, यह नियति वास्तव में अतिक्रमणीय और परम है। यह मेरे जैसे और ऐसे ही दूसरों द्वारा अनुभव की जानी चाहिए।

24

न शक्यते तोलयितुमवश्यं भवितव्यता | यद्यथा तत्तथैतद्धि स्वभावस्यैव निश्चयः || २४ ||

na śakyate tolayitumavaśyaṃ bhavitavyatā | yadyathā tattathaitaddhi svabhāvasyaiva niścayaḥ || 24 ||

English

It is not possible to weigh the inevitability of what must happen. Whatever happens, happens according to the nature of things.

हिन्दी

जो होना है, उसकी अनिवार्यता को तौलना संभव नहीं है। जो भी होता है, वह चीजों के स्वभाव के अनुसार होता है।

25

मत्संकल्पवशेनैव कल्पे कल्पे पुनः पुनः | अस्मिन्नेव गिरेः शृङ्गे तरुरित्थं भवत्ययम् || २५ ||

matsaṅkalpavaśenaiva kalpe kalpe punaḥ punaḥ | asminneva gireḥ śṛṅge taruritthaṃ bhavatyayam || 25 ||

English

By the power of my will alone, in every kalpa, again and again, this tree appears on this very peak of the mountain.

हिन्दी

मेरी इच्छा शक्ति के द्वारा, हर कल्प में, बार-बार, यह वृक्ष इसी पर्वत की चोटी पर प्रकट होता है।

26

श्रीवसिष्ठ उवाच | अत्यन्तमोक्षदीर्घायुर्भवान्निर्देशनायकः | ज्ञानविज्ञानवान्धीरो योगयोग्यमनोगतिः || २६ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atyantamokṣadīrghāyurbhavānnirdeśanāyakaḥ | jñānavijñānavāndhīro yogayogyamanogatiḥ || 26 ||

English

Sri Vasistha said: You are the ultimate liberator, long-lived, the leader of guidance, wise with knowledge and wisdom, and your mind is fit for yoga.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: आप अत्यंत मोक्ष देने वाले, दीर्घायु, मार्गदर्शन के नेता, ज्ञान और विज्ञान से युक्त बुद्धिमान हैं, और आपका मन योग के लिए उपयुक्त है।

27

दृष्टानेकविधानल्पसर्गसङ्गगमागमः | किं किं स्मरसि कल्याण चित्रमस्मिञ्जगत्क्रमे || २७ ||

dṛṣṭānekavidhānalpasargasaṅgagamāgamaḥ | kiṃ kiṃ smarasi kalyāṇa citramasmijjagatkramē || 27 ||

English

Having seen various kinds of small attachments and associations, what do you remember, O auspicious one, in this strange worldly order?

हिन्दी

अनेक प्रकार के छोटे संग्रह और संग देखकर, हे कल्याण, आप इस विचित्र संसार क्रम में क्या-क्या स्मरण करते हैं?

28

भुशुण्ड उवाच | महत्तर शिलावृक्षामजाततृणवीरुधम् | अशैलवनवृक्षौघां स्मरामीमां धरामधः || २८ ||

bhūśuṇḍa uvāca | mahattara śilāvṛkṣāmajātatrṇavīrudham | aśailavanavṛkṣaughāṃ smarāmīmāṃ dharāmadhaḥ || 28 ||

English

Bhushunda said: I remember this earth below, which was greater, with rocks, trees, and unborn grasses and plants, without mountains, forests, and clusters of trees.

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: मैं इस पृथ्वी को याद करता हूँ, जो बड़ी थी, चट्टानों, पेड़ों, और अजन्मे घास और पौधों से भरी हुई, पर्वतों, जंगलों, और पेड़ों के झुंड के बिना।

29

दशवर्षसहस्राणि दशवर्षशतानि च | भस्मसारभरापूर्णां संस्मरामि धरामधः || २९ ||

daśavarṣasahasrāṇi daśavarṣaśatāni ca | bhasmasārabharāpūrṇāṃ saṃsmarāmi dharāmadhaḥ || 29 ||

English

I remember the earth below, filled with the burden of ashes for ten thousand years and ten hundred years.

हिन्दी

मैं इस पृथ्वी को याद करता हूँ, जो दस हजार वर्षों और दस सौ वर्षों तक राख के भार से भरी हुई थी।

30

अनुत्पन्नदिवाधीशामशक्तशशिमण्डलाम् | अविभक्तदिवालोकां संस्मरामि धरामधः || ३० ||

anutpannadivādhīśāmaśaktaśaśimaṇḍalām | avibhaktadivālokāṃ saṃsmarāmi dharāmadhaḥ || 30 ||

English

I remember the earth below, where the sun did not rise, the moon was powerless, and the daylight was undivided.

हिन्दी

मैं इस पृथ्वी को याद करता हूँ, जहाँ सूर्य उदित नहीं हुआ था, चंद्रमा अशक्त था, और दिन का प्रकाश अविभाजित था।

31

मेरुरत्नतलोद्योतैरर्धप्रकटकोटरम् | लोकालोकमिवाक्याढ्याद्रिभुवनं संस्मराम्यहम् || ३१ ||

meruratnatalodyotairardhaprakaṭakoṭaram | lokālokamivākyāḍhyādribhuvanaṃ saṃsmarāmyaham || 31 ||

English

I remember the mountainous world, which is like the Lokāloka, with its half-visible caves illuminated by the radiance of the jewels of Meru.

हिन्दी

मैं मेरु के रत्नों की चमक से प्रकाशित अर्ध-दिखाई देने वाली कोटरों वाले लोकालोक के समान पर्वतीय भुवन को याद करता हूँ।

32

प्रवृद्धासुरसंग्रामे क्षीयमाणन्तरामिह | पलायमानामभितः संस्मरामि धरामिमाम् || ३२ ||

pravṛddhāsurasaṃgrāme kṣīyamāṇantarāmiha | palāyamānāmabhitaḥ saṃsmarāmi dharāmimām || 32 ||

English

I remember this earth, which is diminishing in the midst of the great war with the powerful Asuras, and is fleeing in all directions.

हिन्दी

मैं इस पृथ्वी को याद करता हूँ जो शक्तिशाली असुरों के साथ महायुद्ध में क्षीण हो रही है और सभी दिशाओं में भाग रही है।

33

चतुर्युगानि चाक्रान्तामसुरैर्मत्तकाशिभिः | दैत्यान्तःपुरतां प्राप्तां संस्मरामि धरामिमाम् || ३३ ||

caturyugāni cākrāntāmasurairmattakāśibhiḥ | daityāntaḥpuratāṃ prāptāṃ saṃsmarāmi dharāmimām || 33 ||

English

I remember this earth, which has been conquered by the proud Asuras in the four Yugas, and has reached the state of the inner city of the Daityas.

हिन्दी

मैं इस पृथ्वी को याद करता हूँ जो चार युगों में घमंडी असुरों द्वारा जीत ली गई है, और दैत्यों की अंतःपुर की स्थिति तक पहुँच गई है।

34

अत्यन्तान्तरितान्तसमस्तापरमण्डलाम् | अजदेवत्रयीशेषां संस्मरामि जगत्कुटीम् || ३४ ||

atyantāntaritāntasamastāparamaṇḍalām | ajadevatrayīśeṣāṃ saṃsmarāmi jagatkuṭīm || 34 ||

English

I remember the universe, which is completely filled with the supreme Mandala of the three deities: Brahma, Vishnu, and Shiva.

हिन्दी

मैं उस ब्रह्मांड को याद करता हूँ जो ब्रह्मा, विष्णु और शिव के तीन देवताओं के परम मण्डल से पूर्ण रूप से भरा हुआ है।

35

चतुर्युगार्धमपरं नीरन्ध्रां वनपादपैः | अदृष्टेतरनिर्माणां संस्मरामि धरामिमाम् || ३५ ||

caturyugārdhamaparaṃ nīrandhrāṃ vanapādapaiḥ | adṛṣṭetaranirmāṇāṃ saṃsmarāmi dharāmimām || 35 ||

English

I remember this earth, which is half of the four Yugas, devoid of holes, filled with forest trees, and constructed in a manner never seen before.

हिन्दी

मैं इस पृथ्वी को याद करता हूँ जो चार युगों का आधा है, छेद से रहित है, वन के पेड़ों से भरी हुई है, और पहले कभी नहीं देखी गई निर्माण शैली में बनी हुई है।

36

एवं चतुर्युगं साग्रं नीरन्ध्रैरचलैर्वृताम् अप्रवृत्तजनाचारां संस्मरामि धरामिमाम् || ३६ ||

evaṃ caturyugaṃ sāgraṃ nīrandhrairacalairvṛtām apravṛttajanācārāṃ saṃsmarāmi dharāmimām || 36 ||

English

I remember the Earth, surrounded by mountains without gaps, with the conduct of people not yet manifested, in the four Yugas.

हिन्दी

मैं उस पृथ्वी को याद करता हूँ, जो बिना किसी गैप के पर्वतों से घिरी है, जिसमें लोगों का व्यवहार अभी तक प्रकट नहीं हुआ है, चारों युगों में।

37

दशवर्षसहस्राणि मृतदैत्यास्थिपर्वतैः आकीर्णां परितः पूर्णां संस्मरामि धरामिमाम् || ३७ ||

daśavarṣasahasrāṇi mṛtadaityāsthiparvataiḥ ākīrṇāṃ paritaḥ pūrṇāṃ saṃsmarāmi dharāmimām || 37 ||

English

I remember the Earth, filled and covered all around with mountains of the bones of the dead demons for ten thousand years.

हिन्दी

मैं उस पृथ्वी को याद करता हूँ, जो दस हजार वर्षों तक मृत दैत्यों की हड्डियों के पर्वतों से घिरी और भरी हुई थी।

38

भयादन्तर्हिताशेषवैमानिकनभश्चराम् द्यां च निर्वृक्षनिःशेषां संस्मरामि तमोमयीम् || ३८ ||

bhayādantarhitāśeṣavaimānikanabhaścarām dyāṃ ca nirvṛkṣaniḥśeṣāṃ saṃsmarāmi tamomayīm || 38 ||

English

I remember the sky, devoid of all celestial beings and their aerial vehicles due to fear, and the Earth, bereft of all trees and filled with darkness.

हिन्दी

मैं उस आकाश को याद करता हूँ, जो भय के कारण सभी देवताओं और उनके विमानों से रहित है, और पृथ्वी को, जो सभी पेड़ों से रहित है और अंधेरे से भरी हुई है।

39

अनगस्त्यामगस्त्याशामेकपर्वततां गताम् मत्ते विन्ध्यमहाशैले संस्मरामि जगत्कुटीम् || ३९ ||

anagastyāmagastyāśāmekaparvatatāṃ gatām matte vindhyamahāśaile saṃsmarāmi jagatkuṭīm || 39 ||

English

I remember the Earth, which has become a single mountain, with the Vindhya mountain range being the only prominent feature, devoid of Agastya's presence.

हिन्दी

मैं उस पृथ्वी को याद करता हूँ, जो एक ही पर्वत बन गई है, जिसमें विन्ध्य पर्वत श्रृंखला ही एकमात्र प्रमुख विशेषता है, अगस्त्य के अनुपस्थिति के साथ।

40

एतांश्चान्यांश्च वृत्तान्तान्संस्मरामि बहूनपि किं तेन बहुनोक्तेन सारं संक्षेपतः शृणु || ४० ||

etāṃścānyāṃśca vṛttāntānsaṃsmarāmi bahūnapi kiṃ tena bahunoktena sāraṃ saṃkṣepataḥ śṛṇu || 40 ||

English

I remember many such and other events. What is the use of saying much? Listen to the essence in brief.

हिन्दी

मैं ऐसे और कई घटनाओं को याद करता हूँ। क्या फायदा बहुत कहने का? संक्षेप में सार सुनो।

41

असंख्यातान्मनून्ब्रह्मन्स्मरामि शतशो गतान् | सर्वान्संरम्भबहुलांश्चतुर्युगशतानि च || ४१ ||

asankhyātānmanūnbrahman smarāmi śataśo gatān | sarvānsaṃrambhabahulāṃścatur yugashatāni ca || 41 ||

English

O Brahma, I remember countless Manus who have passed away, all of them full of anger, and hundreds of sets of four yugas.

हिन्दी

हे ब्रह्मा, मैं अनगिनत मनुओं को याद करता हूँ जो चले गए, सभी क्रोध से भरे हुए और सैकड़ों चार युगों के समूह।

42

एकमेव स्वयं शुद्धं पुरुषासुरवर्जितम् | आलोकनिचयं चैकं कंचित्सर्गं स्मराम्यहम् || ४२ ||

ekameva svayaṃ śuddhaṃ puruṣāsuravarjitam | ālokanicayaṃ caikaṃ kaṃcitsargaṃ smarāmyaham || 42 ||

English

I remember a certain creation which is pure by itself, devoid of both gods and demons, and is a single collection of light.

हिन्दी

मैं एक ऐसी सृष्टि को याद करता हूँ जो स्वयं शुद्ध है, देवताओं और असुरों से रहित है, और एक प्रकाश का संग्रह है।

43

सुरापं ब्राह्मणं मत्तं निषिद्धसुरशूद्रकम् | बहुनाथसतीकं च कंचित्सर्गं स्मराम्यहम् || ४३ ||

surāpaṃ brāhmaṇaṃ mattaṃ niṣiddhasuraśūdrakam | bahunāthasatīkaṃ ca kaṃcitsargaṃ smarāmyaham || 43 ||

English

I remember a certain creation where Brahmins are intoxicated with alcohol, forbidden to gods and Shudras, and have many wives.

हिन्दी

मैं एक ऐसी सृष्टि को याद करता हूँ जहाँ ब्राह्मण शराब से मतवाले हैं, देवताओं और शूद्रों के लिए निषिद्ध हैं, और कई पत्नियाँ हैं।

44

वृक्षनीरन्ध्रभूपीठमकल्पितमहार्णवम् | स्वयसंजातपुरुषं कंचित्सर्गं स्मराम्यहम् || ४४ ||

vṛkṣanīrandhrabhūpīṭhamakalpitamahārṇavam | svayasaṃjātapuruṣaṃ kaṃcitsargaṃ smarāmyaham || 44 ||

English

I remember a certain creation where the earth is the seat with holes for trees, an unimaginable great ocean, and a self-born man.

हिन्दी

मैं एक ऐसी सृष्टि को याद करता हूँ जहाँ पृथ्वी पेड़ों के छेदों वाला आसन है, एक अकल्पनीय महासागर है, और एक स्वयंभू पुरुष है।

45

अपर्वतमभूमिं च व्योमस्थामरमानवम् | अचन्द्रार्कप्रकाशाख्यं कंचित्सर्गं स्मराम्यहम् || ४५ ||

aparvatamabhūmiṃ ca vyomastāmaramānavam | acandrārkaprakāśākhyaṃ kaṃcitsargaṃ smarāmyaham || 45 ||

English

I remember a certain creation where there are no mountains or earth, the beings are immortal and dwell in the sky, and there is no light from the moon or sun.

हिन्दी

मैं एक ऐसी सृष्टि को याद करता हूँ जहाँ न पर्वत हैं न पृथ्वी, प्राणी अमर हैं और आकाश में रहते हैं, और चाँद या सूर्य का प्रकाश नहीं है।

46

अनिन्द्रममहीपालममध्यस्थाधमोत्तमम् | स्वममन्धककुप्चक्रं कंचित्सर्गं स्मराम्यहम् || ४६ ||

anindramamahīpālamamadhyasthādhamottamam | svamamandhakakupcakraṃ kaṃcitsargaṃ smarāmyaham || 46 ||

English

I remember a certain creation, which is not ruled by Indra, and is neither middle, low, nor high. It is a cycle of one's own and others.

हिन्दी

मैं एक ऐसी सृष्टि को याद करता हूँ, जो इन्द्र द्वारा नहीं शासित है, और न मध्यम, न निम्न, न उच्च है। यह अपने और दूसरों का एक चक्र है।

47

सर्गप्रारम्भकलना विभागो भुवनत्रये कुलपर्वतसंस्थानं जम्बूद्वीपं पृथक्स्थितम् || ४७ ||

sargaprārambhakalanā vibhāgo bhuvanatraye kulaparvatasaṃsthānaṃ jambūdvīpaṃ pṛthaksthitam || 47 ||

English

The creation’s beginning is a modification; the division in the three worlds, the arrangement of the lineage mountains, and Jambūdvīpa stand separately.

हिन्दी

सृष्टि का आरंभ एक परिवर्तन है; तीनों लोकों में विभाजन, कुल पर्वतों का संस्थान, और जम्बूद्वीप अलग स्थित हैं।

48

वर्णधर्मधियां सृष्टिविभागो मण्डलावनेः | ऋक्षचक्रकसंस्थानं ध्रुवनिर्माणमेव च || ४८ ||

varṇadharmadhiyāṃ sṛṣṭivibhāgo maṇḍalāvaneḥ | ṛkṣacakrakasaṃsthānaṃ dhruvanirmāṇameva ca || 48 ||

English

The division of creation according to the duties of varnas, the arrangement of the celestial sphere, the establishment of the constellations, and the creation of the pole star.

हिन्दी

वर्णों के कर्तव्यों के अनुसार सृष्टि का विभाजन, खगोलीय मण्डल की व्यवस्था, नक्षत्रों की स्थापना, और ध्रुव तारे की रचना।

49

जन्मेन्दुभास्करादीनामिन्द्रोपेन्द्रव्यवस्थितिम् | हिरण्याक्षापहरणं वराहोद्धरणं क्षितेः || ४९ ||

janmendubhāskarādīnāmindropendravavyavasthitim | hiraṇyākṣāpaharaṇaṃ varāhoddharaṇaṃ kṣiteḥ || 49 ||

English

The birth of the moon, sun, and others, the arrangement of Indra and other deities, the slaying of Hiranyaksha, and the lifting of the Earth by Varaha.

हिन्दी

चन्द्रमा, सूर्य और अन्य का जन्म, इन्द्र और अन्य देवताओं की व्यवस्था, हिरण्याक्ष का वध, और वराह द्वारा पृथ्वी को उठाना।

50

कल्पनं पार्थिवानां च वेदानयनमेव च | मन्दरोन्मूलनं चाब्धेरमृतार्थं च मन्थनम् || ५० ||

kalpanaṃ pārthivānāṃ ca vedānayanameva ca | mandaronmūlanaṃ cābdheramṛtārthaṃ ca manthanaṃ || 50 ||

English

The creation of humans, the bringing of the Vedas, the uprooting of Mount Mandara, and the churning of the ocean for the sake of amrita.

हिन्दी

मनुष्यों की सृष्टि, वेदों का लाना, मन्दराचल का उखाड़ना, और अमृत के लिए समुद्र मंथन।

51

अजातपक्षो गरुडः सागराणां च संभवः | इत्यादिका याः स्मृतयः स्वल्पातीतजगत्क्रमाः | बालैरपि हि तास्तात स्मर्यन्ते तासु को ग्रहः || ५१ ||

ajātapakṣo garuḍaḥ sāgarāṇāṃ ca saṃbhavaḥ | ityādikā yāḥ smṛtayaḥ svalpātītajagatkramāḥ | bālairapi hi tāstāta smaryante tāsu ko grahaḥ || 51 ||

English

The unborn-winged Garuda, the origin of the oceans, and other such memories are of little significance in the sequence of the world. Even children remember them, so what is the point of grasping them?

हिन्दी

अजातपक्ष गरुड, सागरों का उद्भव, और ऐसी अन्य स्मृतियाँ जगत के क्रम में थोड़ी सी महत्व रखती हैं। बच्चे भी उन्हें याद रखते हैं, तो उन्हें समझने का क्या लाभ?

52

गरुडवाहनं विहगवाहनं विहगवाहनं वृषभवाहनम् | वृषभवाहनं गरुडवाहनं कलितवानहं कलितजीवितः || ५२ ||

garuḍavāhanaṃ vihagavāhanaṃ vihagavāhanaṃ vṛṣabhavāhanam | vṛṣabhavāhanaṃ garuḍavāhanaṃ kalitavānahaṃ kalitajīvitaḥ || 52 ||

English

The one who rides Garuda, the one who rides a bird, the one who rides a bull, the one who rides a bull, the one who rides Garuda, the one who is confused in life, the one who is confused in life.

हिन्दी

जो गरुड पर सवार है, जो पक्षी पर सवार है, जो पक्षी पर सवार है, जो वृषभ पर सवार है, जो वृषभ पर सवार है, जो गरुड पर सवार है, जो जीवन में उलझा हुआ है, जो जीवन में उलझा हुआ है।

← Chapter 20Chapter 22 →