Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 13 — 13 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | सम्यग्ज्ञानविलासेन वासनाविलयोदये | जीवन्मुक्तपदे ब्रह्मन्नूनं विश्रान्तवानहम् || १ ||

śrīrāma uvāca | samyagjñānavilāsena vāsanāvilayodaye | jīvanmuktapade brahmannūnaṃ viśrāntavānaham || 1 ||

English

Shri Rama said: By the play of true knowledge, in the dissolution of desires, I have found rest in the state of liberation while living, O Brahman.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: सत्य ज्ञान के विलास से, वासनाओं के विलय में, मैंने जीवन्मुक्त पद में विश्राम पाया है, हे ब्रह्मन्।

2

प्राणस्पन्दनिरोधेन वासनाविलयोदये | जीवन्मुक्तपदे ब्रह्मन्वद विश्रम्यते कथम् || २ ||

prāṇaspandanirodhena vāsanāvilayodaye | jīvanmuktapade brahmanvada viśramyate katham || 2 ||

English

By the cessation of the breath's movement, in the dissolution of desires, how does one find rest in the state of liberation while living, O Brahman, tell me.

हिन्दी

प्राण की गति के निरोध से, वासनाओं के विलय में, जीवन्मुक्त पद में कैसे विश्राम पाया जाता है, हे ब्रह्मन्, मुझे बताओ।

3

श्रीवसिष्ठ उवाच | संसारोत्तरणे युक्तिर्योगशब्देन कथ्यते | तां विद्धि द्विप्रकारां त्वं चित्तोपशमधर्मिणीम् || ३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | saṃsārottaraṇe yuktiryogaśabdena kathyate | tāṃ viddhi dviprakārāṃ tvaṃ cittopaśamadharmiṇīm || 3 ||

English

Vasistha said: The means to transcend the world is called yoga. Know it to be of two kinds, characterized by the calming of the mind.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: संसार से उत्तरण की युक्ति योग कहलाती है। उसे दो प्रकार का जानो, जो मन के उपशम का धर्म रखता है।

4

आत्मज्ञानं प्रकारोऽस्या एकः प्रकटितो भुवि | द्वितीयः प्राणसंरोधः श्रृणु योऽयं मयोच्यते || ४ ||

ātmajñānaṃ prakāro'syā ekaḥ prakaṭito bhuvi | dvitīyaḥ prāṇasaṃrodhaḥ śrṇu yo'yaṃ mayocyate || 4 ||

English

One kind is the knowledge of the self, which is manifest on earth. The second is the control of breath, listen to what is being said by me.

हिन्दी

एक प्रकार आत्मज्ञान है, जो पृथ्वी पर प्रकट है। दूसरा प्राण का संरोध है, सुनो जो मैं कह रहा हूँ।

5

श्रीराम उवाच | सुलभत्वाददुःखत्वात्कतरः शोभनोऽनयोः | येनावगतमात्रेण भूयः क्षोभो न बाधते || ५ ||

śrīrāma uvāca | sulabhatvādaduḥkhatvātkataraḥ śobhano'nayoḥ | yenāvagatamātreṇa bhūyaḥ kṣobho na bādhate || 5 ||

English

Shri Rama said: Which of these two is more excellent, being easy and free from sorrow? By merely understanding which, further agitation does not trouble one.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: इन दोनों में से कौन सा उत्तम है, जो सुलभ और दुःखरहित है? जिसे मात्र जान लेने से फिर क्षोभ नहीं पहुँचता।

6

श्रीवसिष्ठ उवाच | प्रकारौ द्वावपि प्रोक्तौ योगशब्देन यद्यपि | तथापि रूढिमायातः प्राणयुक्तावसौ भृशम् || ६ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | prakārau dvāvapi proktau yogśabdena yadyapi | tathāpi rūḍhimāyātaḥ prāṇayuktāvasau bhṛśam || 6 ||

English

Vasishtha said: Although two types of yoga are mentioned by the word yoga, they are well-established and deeply connected with prana (life force).

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: योग शब्द से दो प्रकार के योग का उल्लेख किया गया है, हालांकि वे प्राण (जीवन शक्ति) से गहरे रूप से जुड़े हुए हैं।

7

एको योगस्तथा ज्ञानं संसारोत्तरणक्रमे | समावुपायो द्वावेव प्रोक्तावेकफलप्रदौ || ७ ||

eko yogastathā jñānaṃ saṃsārottaraṇakrame | samāvupāyo dvāveva proktāvekaphalapradau || 7 ||

English

One is yoga and the other is knowledge, both are means to transcend the world. Both are said to yield the same result.

हिन्दी

एक योग है और दूसरा ज्ञान, दोनों संसार से उबरने के साधन हैं। दोनों को एक ही परिणाम देने वाला कहा जाता है।

8

असाध्यः कस्यचिद्योगः कस्यचिज्ज्ञाननिश्चयः | मम त्वभिमतः साधो सुसाध्यो ज्ञाननिश्चयः || ८ ||

asādhyaḥ kasyacidyogaḥ kasyacijjñānaniścayaḥ | mama tvabhimataḥ sādho susādhyo jñānaniścayaḥ || 8 ||

English

Yoga is unattainable for some, and certainty in knowledge is unattainable for others. However, in my opinion, certainty in knowledge is easily attainable for the virtuous.

हिन्दी

योग कुछ के लिए अप्राप्य है, और ज्ञान का निश्चय कुछ के लिए अप्राप्य है। फिर भी, मेरे विचार से, ज्ञान का निश्चय साधु के लिए आसानी से प्राप्य है।

9

अज्ञानं पुनरज्ञातं स्वप्नेष्वपि न तद्भवेत् | ज्ञानं सर्वास्ववस्थासु नित्यमेव प्रवर्तते || ९ ||

ajñānaṃ punarajñātaṃ svapneṣvapi na tadbhavet | jñānaṃ sarvāsvavasthāsu nityameva pravartate || 9 ||

English

Ignorance, once known, does not exist even in dreams. Knowledge, however, always prevails in all states.

हिन्दी

अज्ञान, एक बार जान लिया जाए, तो स्वप्नों में भी नहीं रहता। ज्ञान, हालांकि, हमेशा सभी अवस्थाओं में बना रहता है।

10

धारणासनदेशादिसाध्यत्वेन सुसाध्यताम् | नायाति योगो ह्यथवा विकल्पो नैव शोभनः || १० ||

dhāraṇāsanadeśādisādhyatvena susādhyatām | nāyāti yogo hyathavā vikalpo naiva śobhanaḥ || 10 ||

English

Yoga, which requires practices like concentration, postures, and place, does not easily attain simplicity. Moreover, alternatives are not beautiful.

हिन्दी

योग, जिसमें धारणा, आसन, और स्थान जैसी साधनाएँ शामिल हैं, आसानी से सरलता नहीं प्राप्त करता। इसके अलावा, विकल्प सुंदर नहीं हैं।

11

द्वावेव किल शास्त्रोक्तौ ज्ञानयोगौ रघूद्वह| तत्रोक्तं भवते ज्ञानमन्तस्थं ज्ञेयनिर्मलम्|| ११ ||

dvāveva kila śāstroktau jñānayogau raghūdvaha| tatroktaṃ bhavate jñānamantasthaṃ jñeyanirmalam|| 11 ||

English

O Raghava, indeed, there are two paths mentioned in the scriptures: knowledge and yoga. Among them, knowledge is said to be internal and pure.

हिन्दी

हे रघुनाथ, शास्त्रों में दो ही मार्ग बताए गए हैं: ज्ञान और योग| उनमें से ज्ञान अन्तर्मुखी और निर्मल कहा गया है|

12

प्राणापानतया रूढो दृढदेहगुहाशयः| अनन्तसिद्धिदः साधो योगोऽयं बुद्धिदः श्रृणु|| १२ ||

prāṇāpānatayā rūḍho dṛḍhadehaguhāśayaḥ| anantasiddhidaḥ sādho yogo'yaṃ buddhidaḥ śrṛṇu|| 12 ||

English

O virtuous one, listen to this yoga, which is firmly established through the control of prana and apana, residing steadfastly in the heart. This yoga grants infinite accomplishments and bestows wisdom.

हिन्दी

हे साधु, इस योग को सुनो, जो प्राण और अपान के नियंत्रण द्वारा दृढ़ता से स्थापित है, हृदय में स्थिर रहता है| यह योग अनन्त सिद्धियाँ प्रदान करता है और बुद्धि को बढ़ाता है|

13

मुखानिलस्फुरणनिरोधसंभवस्थितिं गतो नृपसुत चेतसाऽक्षये| समाहितस्थितिरिह योगयुक्तितः परे पदे प्रगलितगीर्निवत्स्यसि|| १३ ||

mukhānilasphuraṇanirodhasaṃbhavasthitiṃ gato nṛpasuta cetasā'kṣaye| samāhitasthitiriha yogayuktitaḥ pare pade pragalitagīrniavatsyasi|| 13 ||

English

O prince, having attained the state of restraining the breath through the nostrils, with a mind focused on the imperishable, you will remain steadfast in this state of yoga. Thus, you will attain the supreme state and be free from worldly bonds.

हिन्दी

हे राजकुमार, नासिका से श्वास को रोकने की अवस्था को प्राप्त करके, अविनाशी पर मन लगाकर, तुम इस योग की अवस्था में स्थिर रहोगे| इस प्रकार, तुम परम पद को प्राप्त करोगे और संसारिक बंधनों से मुक्त हो जाओगे|

← Chapter 12Chapter 14 →