Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 126 — 101 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | सप्तानां योगभूमीनामभ्यासः क्रियते कथम् | कीदृशानि च चिह्नानि भूमिकां प्रति योगिनः || १ ||

śrīrāma uvāca | saptānāṃ yogabhūmīnāmabhyāsaḥ kriyate katham | kīdṛśāni ca cihnāni bhūmikāṃ prati yoginaḥ || 1 ||

English

Shri Rama said: How is the practice of the seven stages of yoga performed? And what are the signs of each stage for the yogis?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: सात योग भूमियों का अभ्यास कैसे किया जाता है? और योगियों के लिए प्रत्येक भूमि के क्या-क्या चिह्न हैं?

2

श्रीवसिष्ठ उवाच | प्रवृत्तश्च निवृत्तश्च भवति द्विविधः पुमान् | स्वर्गापवर्गोन्मुखयोः शृणु लक्षणमेतयोः || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | pravṛttaśca nivṛttaśca bhavati dvividhaḥ pumān | svargāpavargonmukhayoḥ śṛṇu lakṣaṇametayoḥ || 2 ||

English

Shri Vasistha said: A person is of two kinds, engaged and disengaged. Listen to the characteristics of those inclined towards heaven and liberation.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: मनुष्य दो प्रकार का होता है, प्रवृत्त और निवृत्त। स्वर्ग और मुक्ति की ओर उन्मुख लोगों के लक्षणों को सुनो।

3

कियत्तन्नाम निर्वाणं वरं संसृतिरेव मे | इतिकर्तव्यकर्ता यः स प्रवृत्त इति स्मृतः || ३ ||

kiyattannāma nirvāṇaṃ varaṃ saṃsṛtireva me | itikartavyakartā yaḥ sa pravṛtta iti smṛtaḥ || 3 ||

English

How much is that liberation? Indeed, the cycle of existence is better for me. One who thinks 'I have to do this' is called engaged.

हिन्दी

उस मुक्ति का क्या है? मुझे तो संसार का चक्र ही बेहतर लगता है। जो सोचता है 'मुझे यह करना है', वह प्रवृत्त कहलाता है।

4

चलार्णवयुगच्छिद्रकूर्मग्रीवाप्रवेशवत् | अनेकजन्मनामन्ते विवेकी जायते पुमान् || ४ ||

calārṇavayugacchidrakūrmagrīvāpraveśavat | anekajanmanāmante vivekī jāyate pumān || 4 ||

English

Like a tortoise entering the small opening of a moving ocean, after many births, a discerning person is born.

हिन्दी

जैसे कछुआ चलते समुद्र के छोटे छिद्र में प्रवेश करता है, वैसे ही अनेक जन्मों के बाद एक विवेकी पुरुष जन्म लेता है।

5

असारा बत संसारव्यवस्थालं ममैतया | किं कर्मभिः पर्युषितैर्दिनं तैरेव नीयते || ५ ||

asārā bata saṃsāravyavasthālaṃ mamaitayā | kiṃ karmabhiḥ paryuṣitairdinaṃ taireva nīyate || 5 ||

English

Alas, this worldly arrangement is useless to me. What is the use of actions that are worn out? One is led by those very actions day by day.

हिन्दी

हाय, यह संसारिक व्यवस्था मेरे लिए निरर्थक है। पुराने कर्मों का क्या लाभ? व्यक्ति उन्हीं कर्मों से दिन-प्रतिदिन नियंत्रित होता है।

6

क्रियातिशयनिर्मुक्तं किं स्याद्विश्रमणं परम् | इति निश्चयवान्योऽन्तः स निवृत्त इति स्मृतः || ६ ||

kriyātiśayanirmuktaṃ kiṃ syādviśramaṇaṃ param | iti niścayavānyo'ntaḥ sa nivṛtta iti smṛtaḥ || 6 ||

English

What is the ultimate rest that is free from excessive activity? One who is determined and has withdrawn from the world is known as nivṛtta.

हिन्दी

जो अतिशय क्रिया से मुक्त है वह परम विश्राम क्या है? जो निश्चयवान और अन्तः से निवृत्त है वह निवृत्त कहलाता है।

7

कथं विरागवान्भूत्वा संसाराब्धिं तराम्यहम् | एवंविचारणपरो यदा भवति सन्मतिः || ७ ||

kathaṃ virāgavānbhūtvā saṃsārābdhiṃ tarāmyaham | evaṃvicāraṇaparo yadā bhavati sanmatiḥ || 7 ||

English

How can I cross the ocean of worldly existence by becoming detached? When one's mind is engaged in such contemplation, it is considered wise.

हिन्दी

संसार के सागर को कैसे पार करूँ विराग होकर? जब कोई ऐसा विचार करता है, तब उसका मन समझदार कहलाता है।

8

विरागमुपयात्यन्तर्भावनास्वनुवासरम् | क्रियासूदाररूपासु क्रमते मोदतेऽन्वहम् || ८ ||

virāgamupayātyantarbhāvanāsvanuvāsaram | kriyāsūdārarūpāsu kramate modate'nvaham || 8 ||

English

One attains detachment by constantly contemplating on it. One progresses and rejoices in noble actions.

हिन्दी

विराग निरंतर भावना में लगे रहने से प्राप्त होता है। उत्तम कर्मों में विकास होता है और आनंद आता है।

9

ग्राम्यासु जडचेष्टासु सततं विचिकित्सति | नोदाहरति मर्माणि पुण्यकर्माणि सेवते || ९ ||

grāmyāsu jaḍaceṣṭāsu satataṃ vicikitsati | nodāharati marmāṇi puṇyakarmāṇi sevate || 9 ||

English

One constantly doubts worldly, materialistic activities. One does not reveal secrets and engages in virtuous deeds.

हिन्दी

कोई निरंतर सांसारिक, मायावी क्रियाओं पर संदेह करता है। वह रहस्य नहीं बताता और पुण्य कर्मों में लगा रहता है।

10

मनोनुद्वेगकारीणि मृदुकर्माणि सेवते | पापाद्बिभेति सततं न च भोगमपेक्षते || १० ||

manonudvegakārīṇi mṛdukarmāṇi sevate | pāpādbibheti satataṃ na ca bhogamapekṣate || 10 ||

English

One engages in gentle actions that do not disturb the mind. One constantly fears sin and does not seek pleasure.

हिन्दी

कोई मन को विचलित नहीं करने वाले कोमल कर्मों में लगा रहता है। वह निरंतर पाप से डरता है और भोग नहीं चाहता।

11

स्नेहप्रणयगर्भाणि पेशलान्युचितानि च | देशकालोपपन्नानि वचनान्यभिभाषते || ११ ||

sneha-praṇaya-garbhāṇi peśalānyucitāni ca | deśa-kāla-upapannāni vacanānyabhibhāṣate || 11 ||

English

He speaks words that are filled with affection and love, appropriate, pleasant, and suitable for the time and place.

हिन्दी

वह ऐसे शब्द बोलता है जो स्नेह और प्रेम से भरे होते हैं, उचित, मधुर और समय और स्थान के अनुकूल होते हैं।

12

तदासौ प्रथमामेकां प्राप्तो भवति भूमिकाम् | मनसा कर्मणा वाचा सज्जनानुपसेवते || १२ ||

tadāsau prathamāmekāṃ prāpto bhavati bhūmikām | manasā karmaṇā vācā sajjana-anupasevate || 12 ||

English

Then he attains the first stage and serves the noble ones with his mind, actions, and speech.

हिन्दी

तब वह पहले चरण को प्राप्त होता है और अपने मन, कर्म और वाणी से श्रेष्ठ लोगों की सेवा करता है।

13

यतः कुतश्चिदानीय ज्ञानशास्त्राण्यवेक्षते | एवंविचारवान्यः स्यात्संसारोत्तारणं प्रति || १३ ||

yataḥ kutaścidānīya jñāna-śāstrāṇyavekṣate | evaṃvicāravānyaḥ syātsaṃsārottāraṇaṃ prati || 13 ||

English

From wherever he brings the scriptures of knowledge and examines them, thus he becomes one who is engaged in such contemplation for the liberation from the worldly cycle.

हिन्दी

जहां से भी वह ज्ञान के शास्त्रों को लाकर उनका अवलोकन करता है, वह ऐसा विचारक बन जाता है जो संसार से उत्तारण (मुक्ति) के लिए ऐसे विचारों में लगा होता है।

14

स भूमिकावानित्युक्तः शेषः स्वार्थ इति स्मृतः | विचारनाम्नीमितरामागतो योगभूमिकाम् || १४ ||

sa bhūmikāvānityuktaḥ śeṣaḥ svārtha iti smṛtaḥ | vicāranāmnīmitarāmāgato yogabhūmikām || 14 ||

English

He is called one who has attained the stages, the rest is known as self-interest, he reaches another stage of yoga called Vicāra.

हिन्दी

वह भूमिकाओं को प्राप्त करने वाला कहा जाता है, शेष स्वार्थ के रूप में जाना जाता है, वह विचार नामक दूसरी योग भूमिका तक पहुंचता है।

15

श्रुतिस्मृतिसदाचारधारणाध्यानकर्मणाम् | मुख्यया व्याख्यया ख्याताञ्श्रयते श्रेष्ठपण्डितान् || १५ ||

śrutismṛtisadācāradhāraṇādhyānakarmaṇām | mukhyayā vyākhyayā khyātāñśrayate śreṣṭhapaṇḍitān || 15 ||

English

He takes refuge in the best scholars who are known for their primary explanations of the scriptures, traditions, good conduct, meditation, and actions.

हिन्दी

वह उन श्रेष्ठ पंडितों की शरण लेता है जो शास्त्रों, परंपराओं, सदाचार, ध्यान और कर्मों की मुख्य व्याख्याओं के लिए जाने जाते हैं।

16

पदार्थप्रविभागज्ञः कार्याकार्यविनिर्णयम् | जानात्यधिगतश्रव्यो गृहं गृहपतिर्यथा || १६ ||

padārthapravibhāgajñaḥ kāryākāryavinirṇayam | jānātyadhigataśravyo gṛhaṃ gṛhapatiryathā || 16 ||

English

One who understands the classification of objects and determines what should and should not be done, knows the essence of sound, like the head of a household knows his home.

हिन्दी

जो पदार्थों के विभाजन को समझता है और क्या करना चाहिए और क्या नहीं करना चाहिए, इसका निर्णय लेता है, वह शब्द की आत्मा को जानता है, जैसे गृहस्थ अपने घर को जानता है।

17

मदाभिमानमात्सर्यमोहलोभातिशायिताम् | बहिरप्याश्रितामीषत्त्यजत्यहिरिव त्वचम् || १७ ||

madābhimānamātsaryamohalobhātiśāyitām | bahirapyāśritāmīṣattyajatyahiriv tvacam || 17 ||

English

He gradually abandons pride, arrogance, envy, delusion, and excessive greed, even if they are deeply ingrained, like a snake sheds its skin.

हिन्दी

वह धीरे-धीरे अहंकार, घमंड, ईर्ष्या, भ्रम और अति लोभ को त्याग देता है, भले ही वे गहरे बैठे हों, जैसे साँप अपनी केंचुल को छोड़ता है।

18

इत्थंभूतमतिः शास्त्रगुरुसज्जनसेवनात् | सरहस्यमशेषेण यथावदधिगच्छति || १८ ||

itthaṃbhūtamatiḥ śāstragurusajjanasevanāt | sarahasyamaśeṣeṇa yathāvadadhigacchati || 18 ||

English

One who has such a mindset attains complete knowledge, including secrets, through the service of scriptures, teachers, and noble people.

हिन्दी

जिसका ऐसा मनोभाव है, वह शास्त्रों, गुरुओं और सज्जनों की सेवा से सम्पूर्ण ज्ञान, रहस्यों सहित, प्राप्त करता है।

19

असंसङ्गाभिधामन्यां तृतीयां योगभूमिकाम् | ततः पतत्यसौ कान्तः पुष्पशय्यामिवामलाम् || १९ ||

asaṃsaṅgābhidhāmanyāṃ tṛtīyāṃ yogabhūmikām | tataḥ patatyasau kāntaḥ puṣpaśayyāmivāmalām || 19 ||

English

Then, he reaches the third stage of yoga, known as non-attachment, as if falling into a pure bed of flowers.

हिन्दी

तब, वह असंगता के रूप में ज्ञात तीसरे योग के स्तर तक पहुँचता है, जैसे कि वह एक शुद्ध फूलों के बिस्तर पर गिरता है।

20

यथावच्छास्त्रवाक्यार्थे मतिमाधाय निश्चलम् | तापसाश्रमविश्रामैरध्यात्मकथनक्रमैः || २० ||

yathāvacchāstravākyārthe matimādhāya niścalam | tāpasāśramaviśrāmairadhyātmakathanakramaiḥ || 20 ||

English

Having firmly established the mind in the true meaning of the scriptures, one finds rest in the hermitage of ascetics through the sequence of spiritual discourses.

हिन्दी

शास्त्रों के वाक्यार्थ में मन को स्थिर करके, वह तपस्वियों के आश्रम में आध्यात्मिक कथनों के क्रम से विश्राम पाता है।

21

संसारनिन्दकैस्तद्वद्वैराग्यकरणक्रमैः | शिलाशय्यासमासीनो जरयत्यायुराततम् || २१ ||

saṃsāranindakais tadvad vairāgyakaraṇakramaiḥ | śilāśayyāsamāsīno jarayatyāyurātatam || 21 ||

English

Those who criticize the world and practice detachment in stages, lie on a stone bed and waste their life.

हिन्दी

जो संसार की निन्दा करते हैं और वैराग्य के क्रम से अभ्यास करते हैं, वे पत्थर की शय्या पर लेटे रहते हैं और अपना जीवन बर्बाद करते हैं।

22

वनवासविहारेण चित्तोपशमशोभिना | असङ्गसुखसौम्येन कालं नयति नीतिमान् || २२ ||

vanavāsavihāreṇa cittopaśamaśobhinā | asaṅgasukhasaumyena kālaṃ nayati nītimān || 22 ||

English

The wise one, through the enjoyment of forest life and the beauty of mental peace, leads time with the serenity of detached happiness.

हिन्दी

बुद्धिमान व्यक्ति वनवास के आनंद और मानसिक शांति की सुंदरता के द्वारा, असंग सुख की शांति से समय को आगे बढ़ाता है।

23

अभ्यासात्साधुशास्त्राणां करणात्पुण्यकर्मणाम् | जन्तोर्यथावदेवेयं वस्तुदृष्टिः प्रसीदति || २३ ||

abhyāsātsādhuśāstrāṇāṃ karaṇātpunyakarmaṇām | jantoryathāvadeveyaṃ vastudṛṣṭiḥ prasīdati || 23 ||

English

Through the practice of good scriptures and the performance of virtuous deeds, the true vision of reality is revealed to the individual.

हिन्दी

सदाचारी शास्त्रों के अभ्यास और पुण्य कर्मों के करने से, व्यक्ति को वास्तविकता का सही दृष्टिकोण प्राप्त होता है।

24

तृतीयां भूमिकां प्राप्य बुधोऽनुभवति स्वयम् | द्विःप्रकारमसंसङ्गं तस्य भेदमिमं शृणु || २४ ||

tṛtīyāṃ bhūmikāṃ prāpya budho'nubhavati svayam | dviḥprakāramasaṃsaṅgaṃ tasya bhedamimaṃ śṛṇu || 24 ||

English

Having attained the third stage, the wise one experiences two kinds of detachment; listen to this distinction.

हिन्दी

तीसरी अवस्था प्राप्त करने पर, बुद्धिमान व्यक्ति दो प्रकार के वैराग्य का अनुभव करता है; इस भेद को सुनो।

25

द्विविधोऽयमसंसङ्गः सामान्यः श्रेष्ठ एव च | नाहं कर्ता न भोक्ता च न बाध्यो न च बाधकः || २५ ||

dvividho'yamasasaṃsaṅgaḥ sāmānyaḥ śreṣṭha eva ca | nāhaṃ kartā na bhoktā ca na bādhyo na ca bādhakaḥ || 25 ||

English

This detachment is of two kinds: ordinary and superior. I am neither the doer, the enjoyer, the afflicted, nor the afflicter.

हिन्दी

यह वैराग्य दो प्रकार का है: सामान्य और श्रेष्ठ। मैं न कर्ता हूँ, न भोक्ता हूँ, न पीड़ित हूँ, न पीड़नकर्ता हूँ।

26

इत्यसञ्जनमर्थेषु सामान्यासङ्गनामकम् | प्राक्कर्मनिर्मितं सर्वमीश्वराधीनमेव च || २६ ||

ityasañjanamartheṣu sāmānyāsaṅganāmakam | prākkarmanirmitaṃ sarvamīśvarādhīnameva ca || 26 ||

English

Thus, the attachment to worldly objects is called general attachment | All is created by past actions and is dependent on the Lord

हिन्दी

इस प्रकार, विषयों में आसक्ति सामान्य आसक्ति कहलाती है | सब कुछ पिछले कर्मों द्वारा बनाया गया है और ईश्वर पर निर्भर है

27

सुखं वा यदि वा दुःख कैवात्र मम कर्तृता | भोगाभोगा महारोगाः संपदः परमापदः || २७ ||

sukhaṃ vā yadi vā duḥkha kaivātra mama kartṛtā | bhogābhogā mahārogāḥ saṃpadaḥ paramāpadaḥ || 27 ||

English

Whether it is happiness or sorrow, what is my agency here | Enjoyments and sufferings are great diseases, prosperities are great calamities

हिन्दी

चाहे सुख हो या दुःख, यहाँ मेरी क्या कर्तृता है | भोग और अभोग महान रोग हैं, समृद्धियाँ महान आपदाएँ हैं

28

वियोगायैव संयोगा आधयो व्याधयो धियः | कालः कवलनोद्युक्तः सर्वभावाननारतम् || २८ ||

viyogāyaiva saṃyogā ādhayo vyādhayo dhiyaḥ | kālaḥ kavalanodyuktaḥ sarvabhāvānanāratam || 28 ||

English

Union is only for separation, diseases are for the intellect | Time, driven by the urge to swallow, is relentless towards all beings

हिन्दी

संयोग केवल वियोग के लिए है, रोग बुद्धि के लिए हैं | समय, निगलने की इच्छा से प्रेरित, सभी प्राणियों के प्रति निरंतर है

29

अनास्थयेति भावानां यदभावनमान्तरम् | वाक्यार्थलग्नमनसः सामान्योऽसावसंगमः || २९ ||

anāsthayeti bhāvānāṃ yadabhāvanamāntaram | vākyārthalagnamanasaḥ sāmānyo'sāvasaṅgamaḥ || 29 ||

English

Thus, the non-existence of states is the interval of non-existence | The mind engaged in the meaning of words is the general non-attachment

हिन्दी

इस प्रकार, भावों का अभाव अभाव का अंतराल है | शब्दों के अर्थ में लगा मन सामान्य असंग है

30

अनेकक्रमयोगेन संयोगेन महात्मनाम् | वियोगेनासतामन्तः प्रयोगेणात्मसंविदाम् || ३० ||

anekakramayogena saṃyogena mahātmanām | viyogena'sātāmanthaḥ prayogena'tmasaṃvidām || 30 ||

English

By the union of various sequences, the union of great souls | By the separation of the non-existent, the practice of self-awareness

हिन्दी

विविध क्रमों के योग से, महात्माओं का संयोग | असत् के वियोग से, आत्म-संविद की अभ्यास

31

पौरुषेण प्रयत्नेन संतताभ्यासयोगतः | करामलकवद्वस्तुन्यागते स्फुटतां दृढम् || ३१ ||

pauruṣeṇa prayatnena santatābhyāsayogataḥ | karāmalakavadvastunyāgate sphuṭatāṃ dṛḍham || 31 ||

English

Through human effort, continuous practice, and the union of yoga, the essence of things, like the ripeness of a fruit, clearly manifests.

हिन्दी

मानव प्रयास, निरंतर अभ्यास और योग के संयोग से, फल की पकने की तरह, वस्तुओं का सार स्पष्ट रूप से प्रकट होता है।

32

संसाराम्बुनिधेः पारे सारे परमकारणे | नाहं कर्तेश्वरः कर्ता कर्म वा प्राकृतं मम || ३२ ||

saṃsārāmbunidheḥ pāre sāre paramakāraṇe | nāhaṃ karteśvaraḥ kartā karma vā prākṛtaṃ mama || 32 ||

English

On the other shore of the ocean of worldly existence, in the essence which is the supreme cause, I am not the doer, nor is the action mine.

हिन्दी

संसार के सागर के पार, जो परम कारण है, उस सार में, मैं कर्ता नहीं हूँ, न ही कर्म मेरा है।

33

कृत्वा दूरतरे नूनमिति शब्दार्थभावनम् | यन्मौनमासनं शान्तं तच्छ्रेष्ठासङ्ग उच्यते || ३३ ||

kṛtvā dūratare nūnamiti śabdārthabhāvanam | yanmaunamāsanaṃ śāntaṃ tacchreṣṭhāsaṅga ucyate || 33 ||

English

Having made distant, indeed, the contemplation of the meaning of words, that silence which is seated and peaceful is called the best association.

हिन्दी

शब्दों के अर्थ की चिंतन को दूर करके, वह शान्त और स्थिर मौन श्रेष्ठ संग कहलाता है।

34

यन्नान्तर्न बहिर्नाधो नोर्ध्वं नाशासु नाम्बरे | न पदार्थे नापदार्थे न जडे न च चेतने || ३४ ||

yannāntar na bahir nādho nourdhvaṃ nāśāsu nāmbare | na padārthe nāpadārthe na jaḍe na ca cetane || 34 ||

English

That which is not inside, not outside, not below, not above, not in the sense organs, not in the elements, not in the inanimate, nor in the conscious.

हिन्दी

जो अंतर नहीं है, बाहर नहीं है, नीचे नहीं है, ऊपर नहीं है, इंद्रियों में नहीं है, तत्वों में नहीं है, जड़ में नहीं है, और चेतन में भी नहीं है।

35

आसितं भासनं शान्तमभासं नभसा समम् | अनाद्यन्तमजं कान्तं तच्छ्रेष्ठासङ्ग उच्यते || ३५ ||

āsitaṃ bhāsanaṃ śāntamabhāsaṃ nabhasā samam | anādyantamajaṃ kāntaṃ tacchreṣṭhāsaṅga ucyate || 35 ||

English

That which is seated, shining, peaceful, non-shining, and equal to the sky, which is without beginning or end, unborn, and beautiful, is called the best association.

हिन्दी

जो स्थिर है, चमकता है, शान्त है, चमकीला नहीं है, और आकाश के समान है, जिसका न आदि है न अंत, जो अजन्मा और सुंदर है, वह श्रेष्ठ संग कहलाता है।

36

संतोषामोदमधुरः सत्कार्यामलपल्लवः | चित्तनालाग्रसंलीनो विघ्नकण्टकसंकटः || ३६ ||

santoṣāmodamadhuraḥ satkāryāmalapallavaḥ | cittanālāgrasaṃlīno vighnakanṭakasaṃkaṭaḥ || 36 ||

English

The one who is sweet with the joy of contentment, with pure and tender actions, absorbed in the tip of the mind, and surrounded by obstacles and thorns.

हिन्दी

जो संतोष की मिठास से भरा है, पवित्र और कोमल कार्यों से युक्त है, मन की नाल के अंत में स्थित है, और बाधाओं और कंटकों से घिरा है।

37

विवेकपद्मो रूढोऽन्तर्विचारार्कविलासितः | फलं फलत्यसंसङ्गां तृतीयां भूमिकामिमाम् || ३७ ||

vivekapadmo rūḍho'ntarvicārārkavilāsitaḥ | phalaṃ phalatyasaṃsaṅgāṃ tṛtīyāṃ bhūmikāmimām || 37 ||

English

The one who is established in the lotus of discrimination, adorned with the splendor of inner reflection, and bears fruit without attachment to this third stage.

हिन्दी

जो विवेक के कमल में स्थित है, अंतर्विचार के सौंदर्य से अलंकृत है, और इस तीसरे चरण में आसक्ति के बिना फल देता है।

38

समवायाद्विशुद्धानां संचयात्पुण्यकर्मणाम् | काकतालीययोगेन प्रथमोदेति भूमिका || ३८ ||

samavāyādviviśuddhānāṃ saṃcayātpuṇyakarmaṇām | kākatālīyayogena prathamodeti bhūmikā || 38 ||

English

From the union of the pure and the accumulation of meritorious deeds, the first stage arises like the Kakataliya yoga.

हिन्दी

पवित्र के संयोग और पुण्य कर्मों के संचय से, पहला चरण काकतालीय योग की तरह उभरता है।

39

भूमिः प्रोदितमात्रा तैरमृताङ्कुरिकेव सा | विवेकेनाम्बुसेकेन रक्ष्या पाल्या प्रयत्नतः || ३९ ||

bhūmiḥ proditamātrā tairamṛtāṅkurikeva sā | vivekenāmbusekena rakṣyā pālyā prayatnataḥ || 39 ||

English

The stage, once it has just arisen, should be protected and nurtured with the water of discrimination, like a tender sprout of nectar.

हिन्दी

चरण, जब यह अभी-अभी उभरा है, अमृत के कोमल अंकुर की तरह, विवेक के जल से सुरक्षित और पालन किया जाना चाहिए।

40

येनांशेनोल्लसत्येषा विचारेणोदयं नयेत् | तमेवानुदिनं यत्नात्कृषीवल इवाङ्कुरम् || ४० ||

yenāṃśenaullasatyēṣā vicāreṇodayaṃ nayet | tamevānudinaṃ yatnātkṛṣīvala ivāṅkuram || 40 ||

English

By the part that makes it shine, one should lead it to rise through reflection, just as a farmer nurtures a sprout with daily effort.

हिन्दी

जिस अंश से यह चमकता है, उसे विचार से उभरने के लिए ले जाना चाहिए, जैसे किसान प्रतिदिन प्रयास से अंकुर का पालन करता है।

41

एषा हि परिमृष्टान्तरन्यासां प्रसवैकभूः | द्वितीयां भूमिकां यत्नात्तृतीयां प्राप्नुयात्ततः || ४१ ||

eṣā hi parimṛṣṭāntaranyāsāṃ prasavaikabhūḥ | dvitīyāṃ bhūmikāṃ yatnāttṛtīyāṃ prāpnuyāttataḥ || 41 ||

English

This indeed is the single source of the birth of the various purified states | One should strive to attain the second stage and then the third || 41 ||

हिन्दी

यह वास्तव में विभिन्न शुद्ध अवस्थाओं के जन्म का एकमात्र स्रोत है | एक को दूसरे चरण को प्राप्त करने के लिए प्रयास करना चाहिए और फिर तीसरे चरण को || 41 ||

42

श्रेष्ठा संसङ्गता ह्येषा तृतीया भूमिकात्र हि | भवति प्रोज्झिताशेषसंकल्पकलनः पुमान् || ४२ ||

śreṣṭhā saṃsaṅgatā hyeṣā tṛtīyā bhūmikātra hi | bhavati projjhitāśeṣasaṅkalpakalanaḥ pumān || 42 ||

English

This indeed is the best association, the third stage here | One becomes a man who has abandoned all intentions and calculations || 42 ||

हिन्दी

यह वास्तव में सर्वोत्तम संगति है, यहाँ तीसरा चरण | एक व्यक्ति सभी इरादों और गणनाओं को त्याग देता है || 42 ||

43

श्रीराम उवाच | मूढस्यासत्कुलोत्थस्य प्रवृत्तस्याधमस्य च | अप्राप्तयोगिसङ्गस्य कथमुत्तरणं भवेत् || ४३ ||

śrīrāma uvāca | mūḍhasyāsatkulotthasya pravṛttasyādhamasya ca | aprāptayogisaṅgasya kathamuttaraṇaṃ bhavet || 43 ||

English

Sri Rama said | How can there be liberation for a foolish person born in a bad family, engaged in inferior activities, and not having the company of yogis? || 43 ||

हिन्दी

श्री राम ने कहा | एक मूर्ख व्यक्ति जो एक बुरे परिवार में पैदा हुआ है, निम्न गतिविधियों में लगा हुआ है, और योगियों के साथ नहीं है, उसका मुक्ति कैसे हो सकती है? || 43 ||

44

एकामथ द्वितीयां वा तृतीयां चेतरा च वा | आरूढस्य मृतस्याथ कीदृशी भगवन्गतिः || ४४ ||

ekāmatha dvitīyāṃ vā tṛtīyāṃ cetarā ca vā | ārūḍhasya mṛtasyātha kīdṛśī bhagavangatiḥ || 44 ||

English

Whether one has attained the first, second, third, or any other stage, what kind of destiny does one have after death, O Lord? || 44 ||

हिन्दी

चाहे कोई पहले, दूसरे, तीसरे, या किसी अन्य चरण तक पहुंचा हो, मृत्यु के बाद उसका कैसा भाग्य होता है, हे भगवान्? || 44 ||

45

श्रीवसिष्ठ उवाच | मूढस्यारूढदोषस्य तावत्संसृतिरातता | यावज्जन्मान्तरशतैः काकतालीययोगतः || ४५ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | mūḍhasyārūḍhadoṣasya tāvatsaṃsṛtirātatā | yāvajjanmāntaraśataiḥ kākatālīyayogataḥ || 45 ||

English

Sri Vasistha said | For a foolish person who has attained faults, the cycle of rebirth continues for hundreds of lifetimes due to the fickle nature of the mind || 45 ||

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा | एक मूर्ख व्यक्ति जिसने दोष प्राप्त किए हैं, उसके लिए मन की चंचल प्रकृति के कारण सौ जन्मों तक पुनर्जन्म का चक्र चलता रहता है || 45 ||

46

अथवा साधुसंगत्या वैराग्यं नाभ्युदेति हि | वैराग्येऽभ्युदिते जन्तोरवश्यं भूमिकोदयः || ४६ ||

athavā sādhusaṅgatyā vairāgyaṃ nābhyudeti hi | vairāgye'bhyudite jantoravaśyaṃ bhūmikodayaḥ || 46 ||

English

Or, through the association with the wise, detachment arises. When detachment arises, the elevation of the spiritual stages of the individual is inevitable.

हिन्दी

या फिर, साधुओं के संग से वैराग्य उत्पन्न होता है। जब वैराग्य उत्पन्न होता है, तब जीव के आध्यात्मिक चरणों का उदय अवश्यंभावी है।

47

ततो नश्यति संसार इति शास्त्रार्थसंग्रहः | योगभूमिकयोत्क्रान्तजीवितस्य शरीरिणः || ४७ ||

tato naśyati saṃsāra iti śāstrārthasaṃgrahaḥ | yogabhūmikayotkrāntajīvitasya śarīriṇaḥ || 47 ||

English

Then, the worldly existence is destroyed. This is the essence of the scriptures. For one who has transcended the stages of yoga and is embodied,

हिन्दी

तब, संसार नष्ट हो जाता है। यह शास्त्रों का अर्थ है। जो योग के चरणों को पार कर चुका है और शरीर धारण करता है,

48

भूमिकांशानुसारेण क्षीयते पूर्वदुष्कृतम् | ततः सुरविमानेषु लोकपालपुरेषु च || ४८ ||

bhūmikāṃśānusāreṇa kṣīyate pūrvaduṣkṛtam | tataḥ suravimāneṣu lokapālapureṣu ca || 48 ||

English

According to the stages, the past sins are destroyed. Then, one enjoys in the celestial chariots and in the cities of the guardians of the world.

हिन्दी

चरणों के अनुसार, पूर्व के पाप नष्ट हो जाते हैं। तब, वह स्वर्गीय विमानों और लोकपालों के नगरों में आनंद लेता है।

49

मेरूपवनकुञ्जेषु रमते रमणीसखः | ततः सुकृतसंभारे दुष्कृते च पुरा कृते || ४९ ||

merūpavana kuñjeṣu ramate ramaṇīsakhaḥ | tataḥ sukṛtasaṃbhāre duṣkṛte ca purā kṛte || 49 ||

English

He enjoys in the groves of Meru's garden with his beloved. Then, with the accumulation of good deeds and the past sins,

हिन्दी

वह मेरु के उपवन के कुंजों में अपनी प्रिय के साथ आनंद लेता है। तब, पुण्य के संचय और पूर्व के पापों के साथ,

50

भोगजाले परिक्षीणे जायन्ते योगिनो भुवि | शुचीनां श्रीमतां गेहे गुप्ते गुणवतां सताम् || ५० ||

bhogajāle parikṣīṇe jāyante yogino bhuvi | śucīnāṃ śrīmatāṃ gehe gupta guṇavatāṃ satām || 50 ||

English

When the web of enjoyments is exhausted, the yogis are born on earth in the homes of the pure, prosperous, virtuous, and wise.

हिन्दी

जब भोग का जाल खत्म हो जाता है, तब योगी पृथ्वी पर पुनर्जन्म लेते हैं पवित्र, समृद्ध, गुणवान और बुद्धिमान लोगों के घरों में।

51

जनित्वा योगमेवैते सेवन्ते योगवासिताः | तत्र प्राग्भावनाभ्यस्तयोगभूमिक्रमं बुधाः | स्मृत्वा परिपतन्त्युच्चैरुत्तरं भूमिकाक्रमम् || ५१ ||

janitvā yogamevaita sevante yogavāsitāḥ | tatra prāgbhāvanābhyastyogabhūmikramaṃ budhāḥ | smṛtvā paripatantyuccairuttaraṃ bhūmikākramaṃ || 51 ||

English

Those who have attained the state of yoga, they practice yoga itself | The wise, remembering the sequence of yoga stages practiced with prior contemplation, attain the higher stages of yoga || 51 ||

हिन्दी

जो योग की अवस्था को प्राप्त हुए हैं, वे योग ही का अभ्यास करते हैं | बुद्धिमान लोग, पूर्व ध्यान से अभ्यस्त योग के चरणों की क्रम को याद करके, योग के उच्चतर चरणों को प्राप्त करते हैं || ५१ ||

52

भूमिकात्रितयं त्वेतद्राम जाग्रदिति स्मृतम् | यथावद्भेदबुद्ध्येदं तज्जाग्रदिति दृश्यते || ५२ ||

bhūmikātritayaṃ tvetadrāma jāgraditi smṛtam | yathāvadbhedabuddhyedaṃ tajjāgraditi dṛśyate || 52 ||

English

O Rama, this triad of stages is known as the waking state | This is correctly understood as the waking state due to the perception of differences || 52 ||

हिन्दी

हे राम, यह तीनों चरणों का त्रितय जाग्रत अवस्था के रूप में जाना जाता है | यह भेद बुद्धि के कारण जाग्रत अवस्था के रूप में ठीक से देखा जाता है || ५२ ||

53

उदेति योगयुक्तानामत्र केवलमार्यता | यां दृष्ट्वा मूढबुद्धीनामभ्युदेति मुमुक्षुता || ५३ ||

udeti yogayuktānāmatra kevalamāryatā | yāṃ dṛṣṭvā mūḍhabuddhīnāmabhyudeti mumukṣutā || 53 ||

English

Here, only nobility arises in those who are engaged in yoga | Seeing which, the desire for liberation arises in those with dull intellect || 53 ||

हिन्दी

यहाँ, योग में लगे हुए लोगों में केवल आर्यता उत्पन्न होती है | जिसे देखकर, मंदबुद्धि वालों में मुक्ति की इच्छा उत्पन्न होती है || ५३ ||

54

कर्तव्यमाचरन्काममकर्तव्यमनाचरन् | तिष्ठति प्राकृताचारो यः स आर्य इति स्मृतः || ५४ ||

kartavyamācarankaṃmamakartavyamanācaran | tiṣṭhati prākṛtācāro yaḥ sa ārya iti smṛtaḥ || 54 ||

English

One who performs desirable actions and avoids undesirable actions, stands by natural conduct, is called noble || 54 ||

हिन्दी

जो कर्तव्य कामनाओं का अनुसरण करता है और अकर्तव्य कामनाओं का अनुसरण नहीं करता, प्राकृतिक आचरण पर खड़ा रहता है, वह आर्य कहलाता है || ५४ ||

55

यथाचारं यथाशास्त्रं यथाचित्तं यथास्थितम् | व्यवहारमुपादत्ते यः स आर्य इति स्मृतः || ५५ ||

yathācāraṃ yathāśāstraṃ yathācittaṃ yathāsthitam | vyavahāramupādatte yaḥ sa ārya iti smṛtaḥ || 55 ||

English

One who adopts conduct according to customs, scriptures, mind, and situation, is called noble || 55 ||

हिन्दी

जो आचार, शास्त्र, मन और स्थिति के अनुसार व्यवहार को अपनाता है, वह आर्य कहलाता है || ५५ ||

56

प्रथमायामङ्कुरितं द्वितीयायां विकासितम्फलीभूतं तृतीयायामार्यत्वं योगिनो भवेत् || ५६ ||

prathamāyāmaṅkuritaṃ dvitīyāyāṃ vikāsitamphalībhūtaṃ tṛtīyāyāmāryatvaṃ yogino bhavet || 56 ||

English

In the first stage, the yogi's practice is like a sprout; in the second stage, it blossoms; and in the third stage, it bears fruit, leading to nobility.

हिन्दी

पहले चरण में, योगी की साधना अंकुरित होती है; दूसरे चरण में, वह खिलती है; और तीसरे चरण में, वह फलीभूत होती है, जिससे आर्यत्व प्राप्त होता है।

57

आर्यतायां मृतो योगी शुभसंकल्पसंभृतान्भोगान्भुक्त्वा चिरं कालं योगवाञ्जायते पुनः || ५७ ||

āryatāyāṃ mṛto yogī śubhasaṃkalpasaṃbhṛtānbhogānbhuktvā ciraṃ kālaṃ yogavāñjāyate punaḥ || 57 ||

English

If a yogi dies in the state of nobility, endowed with virtuous resolutions, he enjoys the fruits of his actions for a long time and is born again as a yogi.

हिन्दी

यदि एक योगी आर्यत्व की अवस्था में मरता है, पुण्य संकल्पों से सम्पन्न, तो वह अपने कर्मों के फलों का आनंद लंबे समय तक लेता है और फिर से योगी के रूप में जन्म लेता है।

58

भूमिकात्रितयाभ्यासादज्ञाने क्षयमागतेसम्यग्ज्ञानोदये चित्ते पूर्णचन्द्रोदयोपमे || ५८ ||

bhūmikātritayābhyāsādajñāne kṣayamāgatesamyagjñānodaye citte pūrṇacandrodayopame || 58 ||

English

Through the practice of the three stages, ignorance is destroyed, and right knowledge arises in the mind, like the rising of the full moon.

हिन्दी

तीन चरणों की साधना से, अज्ञान नष्ट हो जाता है, और सही ज्ञान मन में उत्पन्न होता है, जैसे पूर्णिमा का चंद्रमा उगता है।

59

निर्विभागमनाद्यन्तं योगिनो युक्तचेतसःसमं सर्वं प्रपश्यन्ति चतुर्थी भूमिकामिताः || ५९ ||

nirvibhāgamanādyantaṃ yogino yuktacetasaḥsamaṃ sarvaṃ prapaśyanti caturthī bhūmikāmitāḥ || 59 ||

English

With a focused mind, yogis see everything as one, without division, from beginning to end, having attained the fourth stage.

हिन्दी

एकाग्र मन से, योगी चतुर्थ चरण प्राप्त करके, आरंभ से अंत तक, सब कुछ एक के रूप में, विभाजन के बिना देखते हैं।

60

अद्वैते स्थैर्यमायाते द्वैते प्रशममागतेपश्यन्ति स्वप्नवल्लोकांश्चतुर्थीं भूमिकामिताः || ६० ||

advaite sthairyamāyāte dvaite praśamamāgatepaśyanti svapnavallokāṃścaturthīṃ bhūmikāmitāḥ || 60 ||

English

When non-duality is established and duality has subsided, they see the world as a dream and attain the fourth state.

हिन्दी

जब अद्वैत स्थिर हो जाता है और द्वैत शांत हो जाता है, तब वे संसार को स्वप्न की तरह देखते हैं और चौथी अवस्था को प्राप्त होते हैं।

61

भूमिकात्रितयं जाग्रच्चतुर्थी स्वप्न उच्यते | विच्छिन्नशरदभ्रांशविलयं प्रविलीयते || ६१ ||

bhūmikātritayaṃ jāgraccaturthī svapna ucyate | vicchinnaśaradabhrāṃśavilayaṃ pravilīyate || 61 ||

English

The three states of consciousness are wakefulness, the fourth is dream, and the dissolution of the fragmented autumn cloud is dissolved.

हिन्दी

चेतना की तीन अवस्थाएँ हैं: जाग्रत, चौथी स्वप्न, और टूटे हुए शरद बादल का विलय विलीन हो जाता है।

62

सत्तावशेष एवास्ते पञ्चमीं भूमिकां गतः | पञ्चमीं भूमिकामेत्य सुषुप्तपदनामिकाम् || ६२ ||

sattāvaśeṣa evāste pañcamīṃ bhūmikāṃ gataḥ | pañcamīṃ bhūmikāmetya suṣuptapadanāmikām || 62 ||

English

Only the residue of existence remains, having reached the fifth state, which is called the state of deep sleep.

हिन्दी

केवल अस्तित्व का अवशेष शेष रहता है, जो पांचवीं अवस्था में पहुंच गया है, जिसे गहरी नींद की अवस्था कहा जाता है।

63

शान्ताशेषविशेषांशस्तिष्ठत्यद्वैतमात्रके | गलितद्वैतनिर्भासमुदितोऽन्तः प्रबुद्धवान् || ६३ ||

śāntāśeṣaviśeṣāṃśastiṣṭhatyadvaitamātrake | galitadvaitanirbhāsamudito'ntaḥ prabuddhavān || 63 ||

English

The residual distinct aspects are calm, abiding in non-duality alone, having melted the duality, arising within, fully awakened.

हिन्दी

शेष विशिष्ट पहलू शांत हैं, केवल अद्वैत में निवास करते हैं, द्वैत को पिघला देते हैं, अंदर उठते हैं, पूर्ण रूप से जाग्रत।

64

सुषुप्तघन एवास्ते पञ्चमीं भूमिकामितः | अन्तर्मुखतया तिष्ठन्बहिर्वृत्तिपरोऽपि सन् || ६४ ||

suṣuptaghan evāste pañcamīṃ bhūmikāmitaḥ | antarmukhatayā tiṣṭhanbahirvṛttiparo'pi san || 64 ||

English

He remains in the dense state of deep sleep, having reached the fifth state, being inward-focused, yet engaged in external activities.

हिन्दी

वह गहरी नींद की घन अवस्था में रहता है, पांचवीं अवस्था तक पहुंच गया है, अंतर्मुखी होकर, फिर भी बाहरी गतिविधियों में लगा हुआ है।

65

परिशान्ततया नित्यं निद्रालुरिव लक्ष्यते | कुर्वन्नभ्यासमेतस्यां भूमिकायां विवासनः || ६५ ||

pariśāntatayā nityaṃ nidrāluriva lakṣyate | kurvannabhyāsame tasyāṃ bhūmikāyāṃ vivāsanaḥ || 65 ||

English

He is always seen as if sleepy due to complete tranquility, practicing in this state, free from desires.

हिन्दी

वह पूर्ण शांति के कारण हमेशा नींद में डूबा हुआ दिखाई देता है, इस अवस्था में अभ्यास करते हुए, इच्छाओं से मुक्त।

66

षष्ठीं तुर्याभिधामन्यां क्रमात्क्रमति भूमिकाम् | यत्र नासन्न सद्रूपो नाहं नाप्यनहंकृतिः || ६६ ||

ṣaṣṭhīṃ turyābhidhāmanyāṃ kramātkramati bhūmikām | yatra nāsanna sadrūpo nāhaṃ nāpyanahaṃkṛtiḥ || 66 ||

English

In the sixth stage, known as Turiya, one gradually progresses to a state where there is neither existence nor non-existence, neither 'I' nor 'not I'.

हिन्दी

छठे चरण में, जिसे तुरीया कहते हैं, मनुष्य धीरे-धीरे उस अवस्था की ओर बढ़ता है जहाँ न अस्तित्व है न अनस्तित्व, न 'मैं' है न 'मैं नहीं'।

67

केवलं क्षीणमननमास्ते द्वैतैक्यनिर्गतः | निर्ग्रन्थिः शान्तसंदेहो जीवन्मुक्तो विभावनः || ६७ ||

kevalaṃ kṣīṇamananamāste dvaitekyanirgataḥ | nirgranthiḥ śāntasaṃdeho jīvanmukto vibhāvanaḥ || 67 ||

English

One remains in a state of diminished thought, free from the duality of unity and separation, without attachments, with doubts resolved, and liberated while living.

हिन्दी

मनुष्य कम विचारों की अवस्था में रहता है, एकता और अलगाव की द्वैतता से मुक्त, आसक्तियों से रहित, संदेहों से मुक्त, और जीवन में ही मुक्त।

68

अनिर्वाणोऽपि निर्वाणश्चित्रदीप इव स्थितः | अन्तःशून्यो बहिःशून्यशून्यः कुम्भ इवाम्बरे || ६८ ||

anirvāṇo'pi nirvāṇaścitradīpa iva sthitaḥ | antaḥśūnyo bahiḥśūnyaśūnyaḥ kumbha ivāmbare || 68 ||

English

Even without attaining Nirvana, one remains like a flickering lamp, empty within and empty without, like a pot in the sky.

हिन्दी

निर्वाण प्राप्त किए बिना भी, मनुष्य एक झिलमिलाती दीपक की तरह रहता है, अंदर से खाली और बाहर से खाली, आकाश में एक घड़े की तरह।

69

अन्तःपूर्णो बहिःपूर्णः पूर्णकुम्भ इवार्णवे | किंचिदेवैष संपन्नस्त्वथ वैष न किंचन || ६९ ||

antaḥpūrṇo bahiḥpūrṇaḥ pūrṇakumbha ivārṇave | kiṃcidevaiṣa saṃpannastvatha vaiṣa na kiṃcana || 69 ||

English

Full within and full without, like a full pot in the ocean, one is complete in every way, yet one is nothing.

हिन्दी

अंदर से पूर्ण और बाहर से पूर्ण, समुद्र में एक भरे हुए घड़े की तरह, व्यक्ति हर तरह से पूर्ण होता है, फिर भी वह कुछ नहीं होता।

70

षष्ठ्यां भूम्यामसौ स्थित्वा सप्तमीं भूमिमाप्नुयात् | विदेहमुक्तता तूक्ता सप्तमी योगभूमिका || ७० ||

ṣaṣṭhyāṃ bhūmyāmasau sthitvā saptamīṃ bhūmimāpnuyāt | videhamuktatā tūktā saptamī yogabhūmikā || 70 ||

English

Having established oneself in the sixth stage, one attains the seventh stage, known as Videha Mukta, the ultimate state of yoga.

हिन्दी

छठे चरण में स्थिर होकर, व्यक्ति सातवें चरण को प्राप्त करता है, जिसे विदेह मुक्त कहते हैं, योग की अंतिम अवस्था।

71

अगम्या वचसां शान्ता सा सीमा भवभूमिषु | कैश्चित्सा शिवमित्युक्ता कैश्चिद्ब्रह्मेत्युदाहृता || ७१ ||

agamyā vacasāṃ śāntā sā sīmā bhavabhūmiṣu | kaiścitsā śivamityuktā kaiścidbrahmetyudāhṛtā || 71 ||

English

That peaceful boundary of words is unattainable in the realms of existence. Some call it Shiva, others call it Brahma.

हिन्दी

वह शान्त शब्दों की सीमा अस्तित्व के क्षेत्रों में अगम्य है | कुछ लोग उसे शिव कहते हैं, कुछ लोग ब्रह्म कहते हैं।

72

कैश्चित्प्रकृतिपुंभावविवेक इति भाविता | अन्यैरप्यन्यथा नानाभेदैरात्मविकल्पितैः || ७२ ||

kaiścitprakṛtipuṃbhāvaviveka iti bhāvitā | anyairapyanyathā nānābhedairātmavikalpitaiḥ || 72 ||

English

Some consider it as the discernment between Prakriti and Purusha. Others conceive it differently with various distinctions of the self.

हिन्दी

कुछ लोग इसे प्रकृति और पुरुष के विवेक के रूप में मानते हैं। दूसरे लोग इसे आत्मा के विभिन्न भेदों के साथ अलग-अलग तरीके से समझते हैं।

73

नित्यमव्यपदेश्यापि कथंचिदुपदिश्यते | सप्तैता भूमिकाः प्रोक्ता मया तव रघूद्वह || ७३ ||

nityamavyapadeśyāpi kathaṃcidupadiśyate | saptaitā bhūmikāḥ proktā mayā tava raghūdvaha || 73 ||

English

Although it is eternal and indescribable, it is somehow taught. These seven stages have been explained by me to you, O Raghava.

हिन्दी

यद्यपि यह नित्य और अवर्णनीय है, फिर भी इसे किसी तरह सिखाया जाता है। ये सात चरण मैंने तुम्हें समझाए हैं, हे रघुवंशी।

74

आसामभ्यासयोगेन न दुःखमनुभूयते | अस्त्यत्यन्तमदोन्मत्ता मृदुमन्थरचारिणी || ७४ ||

āsāmabhyāsayogena na duḥkhamanubhūyate | astyatyantamadonmattā mṛdumantharacāriṇī || 74 ||

English

By practicing these stages, one does not experience suffering. There is an intoxicating pride that moves gently and slowly.

हिन्दी

इन चरणों के अभ्यास से, कोई दुःख नहीं अनुभव करता। एक नशीली घमंड है जो धीरे-धीरे और सौम्य रूप से चलती है।

75

करिणी विग्रहव्यग्रा महादशनशंसिनी | सा चेन्निहन्यते नूनमनन्तानर्थकारिणी || ७५ ||

kariṇī vigrahavyagrā mahādaśanaśaṃsinī | sā cennihanyate nūnamanantānarthakāriṇī || 75 ||

English

If that elephant, eager for battle, praised for its great tusks, is killed, it will surely cause endless harm.

हिन्दी

अगर वह युद्ध के लिए उत्सुक हाथी, जिसके बड़े दाँतों की प्रशंसा की जाती है, मारा जाता है, तो यह निश्चित रूप से अनंत नुकसान पहुँचाएगा।

76

तदेतासु समग्रासु भूमिकासु नरो जयीकरिणी मदमत्ता सा यावन्न विजितौजसा || ७६ ||

tadetāsu samagrāsu bhūmikāsu naro jayīkariṇī madamattā sā yāvanna vijitaujasā || 76 ||

English

Therefore, in all these complete stages, a man conquers the elephant of pride, intoxicated with arrogance, until he is victorious.

हिन्दी

इसलिए, इन सभी पूर्ण चरणों में, एक व्यक्ति अहंकार से मतवाले हाथी को जीतता है, जब तक कि वह विजयी नहीं हो जाता।

77

को नाम सुभटस्तावत्संपत्समरभूमिषुश्रीराम उवाचकासौ प्रमत्ता करिणी काश्च ता रणभूमयः || ७७ ||

ko nāma subhaṭastāvatsaṃpatsamarabhūmiṣuśrīrāma uvācakāsau pramattā kariṇī kāśca tā raṇabhūmayaḥ || 77 ||

English

Who is that brave warrior, praised in the battlefield? Sri Rama said, 'Who is that intoxicated elephant, and what are those battlefields?'

हिन्दी

वह कौन सा बहादुर योद्धा है, जो युद्धक्षेत्र में प्रशंसित है? श्री राम ने कहा, 'वह कौन सा मतवाला हाथी है, और वे कौन से युद्धक्षेत्र हैं?'

78

कथं निहन्यते चैषा क्व चैषा रमते चिरम्श्रीवसिष्ठ उवाचरामेच्छा नाम करिणी इदं मेऽस्त्वितिरूपिणी || ७८ ||

kathaṃ nihanyate caiṣā kva caiṣā ramate ciramśrīvasiṣṭha uvācarāmecchā nāma kariṇī idaṃ me'stvitirūpiṇī || 78 ||

English

How is this one destroyed, and where does this one enjoy for a long time? Sri Vasistha said, 'This desire, named elephant, may it be so, in this form.'

हिन्दी

यह कैसे नष्ट होता है, और यह कहाँ लंबे समय तक आनंद लेता है? श्री वसिष्ठ ने कहा, 'यह इच्छा, जिसे हाथी कहते हैं, ऐसा हो, इस रूप में।'

79

शरीरकानने मत्ता विविधोल्लासकारिणीमत्तेन्द्रियोग्रकलभा रसनाकलभाषिणी || ७९ ||

śarīrakānane mattā vividhollāsakāriṇīmattendriyograkalabhā rasanākalabhāṣiṇī || 79 ||

English

Intoxicated in the forest of the body, causing various enjoyments, with fierce senses, speaking with the tongue of taste.

हिन्दी

शरीर के वन में मतवाला, विविध आनंद पैदा करने वाला, तीव्र इंद्रियों के साथ, स्वाद की जीभ से बोलने वाला।

80

मनोगहनसंलीना कर्मदन्तद्वयान्वितामदोऽस्या वासनाव्यूहः सर्वतः प्रसरद्वपुः || ८० ||

manogahanasaṃlīnā karmadantadvayānvitāmado'syā vāsanāvyūhaḥ sarvataḥ prasaradvapuḥ || 80 ||

English

The mind, deeply immersed in the dense forest of desires, is equipped with the two tusks of action and inaction. The pride of this mind spreads its tendencies everywhere, pervading the entire body.

हिन्दी

मन, इच्छाओं के घने जंगल में गहराई तक डूबा हुआ है, कर्म और अकर्म के दो दाँतों से सुसज्जित है। इस मन का अहंकार अपनी प्रवृत्तियों को सब ओर फैलाता है, पूरे शरीर में व्याप्त होता है।

81

संसारदृष्टयो राम तस्याः समरभूमयः | भूयो यत्रानुभवति नरो जयपराजयौ || ८१ ||

saṃsāradṛṣṭayo rāma tasyāḥ samarabhūmayaḥ | bhūyo yatrānubhavati naro jayaparājayau || 81 ||

English

O Rama, the worldly perspectives are the battlefields where a person repeatedly experiences victory and defeat.

हिन्दी

हे राम, संसार की दृष्टियाँ समर के मैदान हैं, जहाँ मनुष्य बार-बार विजय और पराजय का अनुभव करता है।

82

इच्छानागी निहन्त्येषा कृपणाञ्जीवसंचयान् | वासनेहा मनश्चित्तं संकल्पो भावनं स्पृहा || ८२ ||

icchānāgī nihantyeṣā kṛpaṇāñjīvasaṃcayān | vāsanāhā manaścittaṃ saṃkalpo bhāvanaṃ spṛhā || 82 ||

English

This desire, like a serpent, destroys the accumulated lives of the miserable. It is the longing, the mind, the intellect, the resolve, the contemplation, and the craving.

हिन्दी

यह इच्छा, सर्प की तरह, दीनों के जीवन को नष्ट कर देती है। यह वासना, मन, चित्त, संकल्प, भावना और स्पृहा है।

83

इत्यादिनिवहो नाम्नामस्यास्त्वाशयकोशगः | धैर्यनाम्ना वरास्त्रेण प्रसृतामवहेलया || ८३ ||

ityādinivaho nāmnāmasyāstvāśayakośagaḥ | dhairyānāmā varāstreṇa prasṛtāmavahalayā || 83 ||

English

Thus, the flow of desires and other such things is stored in the treasure chest of the mind. With the weapon of courage, one should remove this flow with determination.

हिन्दी

इस प्रकार, इच्छाओं और अन्य ऐसी चीजों का प्रवाह मन के खजाने में संग्रहीत होता है। साहस के अस्त्र से, एक को इस प्रवाह को दृढ़ता से दूर करना चाहिए।

84

नागीं सर्वात्मिकामेतामिच्छां सर्वात्मना जयेत् | यावद्वस्त्विदमित्येवमियमन्तर्विजृम्भते || ८४ ||

nāgīṃ sarvātmikāmetāmicchāṃ sarvātmanā jayet | yāvadvastvidamityevamiyamantravijṛmbhate || 84 ||

English

One should conquer this all-encompassing desire with the entire self, as long as this thought 'this is mine' arises within.

हिन्दी

एक को इस सर्वव्यापी इच्छा को पूरे आत्मा से जीतना चाहिए, जब तक यह विचार 'यह मेरा है' अंदर उठता है।

85

तावदुग्रा कुसंसारमहाविषविषूचिका | एतावानेव संसार इदमस्त्विति यन्मनः || ८५ ||

tāvadugrā kusaṃsāramahāviṣaviṣūcikā | etāvāneva saṃsāra idamastviti yanmanaḥ || 85 ||

English

Until then, this fierce, poisonous scorpion of the bad world remains. This is the extent of the world, as long as the mind thinks 'this is mine'.

हिन्दी

तब तक, यह भयानक, विषैला बिच्छू बुरे संसार का बना रहता है। यही संसार की सीमा है, जब तक मन सोचता है 'यह मेरा है'।

86

अस्य तूपशमो मोक्ष इत्येवं ज्ञानसंग्रहः | प्रसादकारिणी स्वच्छा निरिच्छे विमलाकृतौ || ८६ ||

asya tūpaśamo mokṣa ityevaṃ jñānasangrahaḥ | prasādakāriṇī svacchā niricche vimalākṛtau || 86 ||

English

The cessation of this is liberation, thus is the summary of knowledge | The pure, desireless, and stainless state brings clarity

हिन्दी

इसका उपशम मोक्ष है, इस प्रकार ज्ञान का संग्रह है | प्रसन्नता करने वाली, स्वच्छ, निरिच्छा और विमल अवस्था

87

तैलबिन्दुरिवादर्शे विश्राम्यत्युपदेशवाक् | असंवेदनमात्रेण नोदेतीच्छाभवाङ्कुरः || ८७ ||

tailabindurivādarśe viśrāmyatyupadeśavāk | asaṃvedanamātreṇa nodetīcchābhavāṅkuraḥ || 87 ||

English

Just as a drop of oil rests on a mirror, the teaching settles | By mere non-perception, the sprout of desire does not arise

हिन्दी

जैसे तेल की बूँद दर्पण पर विश्राम करती है, वैसे ही उपदेश विश्राम करता है | केवल असंवेदन से, इच्छा का अंकुर नहीं उगता

88

मनागभ्युदितैवेच्छा छेत्तव्यानर्थकारिणी | असंवेदनशस्त्रेण विषस्येवाङ्कुरावली || ८८ ||

manāgabhyuditaivaicchā chettavyānarthakāriṇī | asaṃvedanaśastreṇa viṣasyevāṅkurāvalī || 88 ||

English

Desire that arises even slightly should be cut off, as it causes harm | With the weapon of non-perception, like the sprout of poison

हिन्दी

जो इच्छा थोड़ी भी उत्पन्न होती है, उसे काट देना चाहिए, क्योंकि वह हानिकारक है | असंवेदन के अस्त्र से, जैसे विष का अंकुर

89

इच्छाविच्छुरितो जीवो विजहाति न दीनताम् | स्वसंवेदनयत्नस्तु तूष्णीमेवान्तरासनम् || ८९ ||

icchāvicchurito jīvo vijahāti na dīnatām | svasaṃvedanayatnastu tūṣṇīmevāntarāsanam || 89 ||

English

The being tormented by desire does not abandon misery | The effort of self-awareness is indeed silent inner dwelling

हिन्दी

इच्छा से व्याकुल जीव दुःख नहीं छोड़ता | स्वयं के संवेदन का प्रयास वास्तव में शांत अंतरात्मा है

90

अवधानविनिर्मुक्तं सुप्तं शवशतं यथा | तां प्रत्याहारबडिशेनेच्छामत्सीं नियच्छत || ९० ||

avadhānavinirmuktaṃ suptaṃ śavaśataṃ yathā | tāṃ pratyāhārabadiśenaicchāmatsīṃ niyacchat || 90 ||

English

Free from attention, sleeping like a hundred corpses | With the sword of withdrawal, restrain that desire

हिन्दी

ध्यान से मुक्त, सौ शवों की तरह सोया हुआ | प्रत्याहार की तलवार से, उस इच्छा को रोको

91

इदं मेऽस्त्विति संवेगमाहुः कल्पनमुत्तमाः | अर्थस्याभावनं यत्तत्कल्पनात्याग उच्यते || ९१ ||

idaṃ me'stviti saṃvegamāhuḥ kalpanamuttamāḥ | arthasyābhāvanaṃ yattatkalpanātyāga ucyate || 91 ||

English

The wise call the attachment to 'this is mine' as the highest delusion. The abandonment of that delusion is known as the renunciation of imagination.

हिन्दी

बुद्धिमान लोग 'यह मेरा है' की आसक्ति को सबसे बड़ी भ्रांति कहते हैं। उस भ्रांति का त्याग कल्पना का त्याग कहलाता है।

92

स्मरणं विद्धि संकल्पं शिवमस्मरणं विदुः | तत्र प्रागनुभूतं च नानुभूतं च भाव्यते || ९२ ||

smaraṇaṃ viddhi saṃkalpaṃ śivamasmaraṇaṃ viduḥ | tatra prāganubhūtaṃ ca nānubhūtaṃ ca bhāvyate || 92 ||

English

Know that remembrance is resolution. They know the non-remembrance of Shiva. There, both the previously experienced and the not experienced are imagined.

हिन्दी

याद करना संकल्प है, यह जानो। शिव का न याद करना, यह जाना जाता है। वहाँ, पहले अनुभव किया हुआ और अनुभव नहीं किया हुआ, दोनों कल्पना किया जाता है।

93

अनुभूतां नानुभूतां स्मृतिं विस्मृत्य काष्ठवत् | सर्वमेवाशु विस्मृत्य गूढस्तिष्ठ महामतिः || ९३ ||

anubhūtāṃ nānubhūtāṃ smṛtiṃ vismṛtya kāṣṭhavat | sarvamevāśu vismṛtya gūḍhastiṣṭha mahāmatiḥ || 93 ||

English

Forgetting the memory of the experienced and the not experienced like a piece of wood, forget everything quickly, O wise one, remain hidden.

हिन्दी

अनुभव किए हुए और अनुभव नहीं किए हुए की स्मृति को लकड़ी की तरह भूल जाओ, सब कुछ जल्दी भूल जाओ, हे महामति, छिपा रहो।

94

ऊर्ध्वबाहुर्विरौम्येष न च कश्चिच्छृणोति तत् | असंकल्पः परं श्रेयः स किमन्तर्न भाव्यते || ९४ ||

ūrdhvabāhurviraumyeṣa na ca kaścicchṛṇoti tat | asaṃkalpaḥ paraṃ śreyaḥ sa kimantarnabhāvyate || 94 ||

English

With arms raised, I roar, but no one hears that. Without resolution, the supreme good, what else is to be imagined?

हिन्दी

हाथ ऊपर उठाकर मैं गर्जता हूँ, पर कोई भी उसे नहीं सुनता। संकल्प के बिना, परम कल्याण, फिर क्या कल्पना की जाए?

95

किल तूष्णीं स्थितेनैव तत्पदं प्राप्यते परम् | परमं यत्र साम्राज्यमपि राम तृणायते || ९५ ||

kila tūṣṇīṃ sthitenaiva tatpadaṃ prāpyate param | paramaṃ yatra sāmrājyamapi rāma tṛṇāyate || 95 ||

English

Indeed, by remaining silent, that supreme state is attained. Where even the supreme sovereignty, O Rama, is considered as a blade of grass.

हिन्दी

निश्चय ही, मौन रहकर वह परम पद प्राप्त होता है। जहाँ परम साम्राज्य भी, हे राम, एक तिनके के समान माना जाता है।

96

गम्यदेशैकनिष्ठस्य यथा पान्थस्य पादयोः | स्पन्दो विगतसंकल्पस्तथा स्पन्दः स्वकर्मसु || ९६ ||

gamyadeśaikaniṣṭhasya yathā pānthasya pādayoḥ | spando vigatasaṅkalpastathā spandaḥ svakarmasu || 96 ||

English

Just as the feet of a traveler focused on his destination move without conscious effort, so should one's actions be performed without attachment.

हिन्दी

जैसे एक यात्री के पैर अपने गन्तव्य पर ध्यान केन्द्रित करते हुए बिना किसी संकल्प के चलते हैं, वैसे ही अपने कर्मों में स्पन्दन होना चाहिए।

97

बहुनात्र किमुक्तेन संक्षेपादिदमुच्यते | संकल्पनं परो बन्धस्तदभावो विमुक्तता || ९७ ||

bahunātra kimukthena saṅkṣepādidamucyate | saṅkalpanaṃ paro bandhastadabhāvo vimuktatā || 97 ||

English

What more needs to be said? In brief, this is stated: Desire is the greatest bondage; its absence is liberation.

हिन्दी

इसमें और क्या कहना है? संक्षेप में यह कहा जाता है: इच्छा सबसे बड़ा बन्धन है; उसका अभाव ही मुक्ति है।

98

सर्वमेवमजं शान्तमनन्तं ध्रुवमव्ययम् | पश्यन्भूतार्थचिद्रूपं शान्तमास्व यथासुखम् || ९८ ||

sarvamevamajaṃ śāntamanantaṃ dhruvamavyayam | paśyanbhūtārthacidrūpaṃ śāntamāsva yathāsukham || 98 ||

English

Everything is thus unborn, peaceful, infinite, eternal, and imperishable. Seeing the true nature of reality, abide in peace as you wish.

हिन्दी

सब कुछ इस प्रकार अजन्मा, शान्त, अनन्त, स्थायी और अविनाशी है। वास्तविकता की सच्चाई को देखकर, अपनी इच्छा के अनुसार शान्ति में रहो।

99

अवेदनं विदुर्योगं शान्तमासितमक्षयम् | योगस्थः कुरु कर्माणि निर्वासनोऽथ मा कुरु || ९९ ||

avedanaṃ viduryogaṃ śāntamāsitamakṣayam | yogasthaḥ kuru karmāṇi nirvāsano'tha mā kuru || 99 ||

English

They know yoga as the absence of suffering, peaceful, eternal, and imperishable. Established in yoga, perform actions without attachment; otherwise, do not act.

हिन्दी

उन्हें योग को दुःख की अनुपस्थिति, शान्त, सनातन और अविनाशी के रूप में जाना जाता है। योग में स्थित होकर, आसक्ति के बिना कर्म करें; अन्यथा, कर्म न करें।

100

अवेदनं विदुर्योगं चित्तक्षयमकृत्रिमम् | अत्यन्तं तन्मयो भूत्वा तथा तिष्ठ यथासि भो || १०० ||

avedanaṃ viduryogaṃ cittakṣayamakṛtrimam | atyantaṃ tanmayo bhūtvā tathā tiṣṭha yathāsi bho || 100 ||

English

They know yoga as the absence of suffering, the natural destruction of the mind. Being completely absorbed in that, remain as you are, O friend.

हिन्दी

उन्हें योग को दुःख की अनुपस्थिति, मन का स्वाभाविक विनाश के रूप में जाना जाता है। उसमें पूरी तरह से डूबकर, हे मित्र, जैसे हो वैसे ही रहो।

102

अहंममेति संविदन्न दुःखतो विमुच्यते | असंविदन्विमुच्यते यदीप्सितं समाचर || १०२ ||

ahaṃmameti saṃvidann duḥkhato vimucyate | asaṃvidanvimucyate yadīpsitaṃ samācara || 102 ||

English

One who knows 'I am' is liberated from sorrow. One who does not know this remains in sorrow. Therefore, do what is desired.

हिन्दी

जो 'मैं हूँ' को जानता है, वह दुःख से मुक्त होता है। जो इसे नहीं जानता, वह दुःख में रहता है। इसलिए, जो इच्छा है, वही करो।

← Chapter 125Chapter 127 →