योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Nirvāṇa I, Chapter 125निर्वाण प्रकरण · सर्ग १२५

Book 6 of the Yoga Vasishtha, chapter 125 — 10 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 125 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

16.125.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । सिद्धान्तोऽध्यात्मशास्त्राणां सर्वापह्नव एव हि । नाविद्यास्तीह नो माया शान्तं ब्रह्मेदमक्रमम् ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | siddhānto'dhyātmaśāstrāṇāṃ sarvāpahnava eva hi | nāvidyāstīha no māyā śāntaṃ brahmedamakramam || 1 ||

Vasishtha said: The ultimate conclusion of all spiritual scriptures is the negation of everything. There is no ignorance here, nor is there any illusion. This Brahman is peaceful and motionless.

वसिष्ठ ने कहा: सभी आध्यात्मिक शास्त्रों का अन्तिम निष्कर्ष सब कुछ का नकार है। यहाँ कोई अज्ञान नहीं है, न ही कोई माया है। यह ब्रह्म शान्त और अचल है।

26.125.2

शान्त एव चिदाभासे स्वच्छे समसमात्मनि । समग्रशक्तिखचिते ब्रह्मेति कलिताभिधे ॥ २ ॥

śānta eva cidābhāse svacche samasamātmani | samagraśaktikhacite brahmeti kalitābhidhe || 2 ||

Peaceful indeed, in the pure reflection of consciousness, in the equanimous self, in the complete power of awareness, this is called Brahman.

शान्त ही, चेतना के शुद्ध प्रतिबिम्ब में, समतापूर्ण आत्मा में, पूर्ण चेतना शक्ति में, इसे ब्रह्म कहते हैं।

36.125.3

निर्णीय केचिच्छून्यत्वं केचिद्विज्ञानमात्रताम् । केचिदीश्वररूपत्वं विवदन्ते परस्परम् ॥ ३ ॥

nirṇīya kecicchūnyatvaṃ kecidvijñānamātratām | kecidīśvararūpatvaṃ vivadante parasparam || 3 ||

Some determine it to be emptiness, some determine it to be pure consciousness, and some determine it to be the form of the Lord. They argue with each other.

कुछ लोग इसे शून्यता मानते हैं, कुछ लोग इसे शुद्ध चेतना मानते हैं, और कुछ लोग इसे ईश्वर का रूप मानते हैं। वे एक-दूसरे से बहस करते हैं।

46.125.4

सर्वमेव परित्यज्य महामौनी भवानघ । निर्वाणवान्निर्मननः क्षीणचित्तः प्रशान्तधीः ॥ ४ ॥

sarvameva parityajya mahāmaunī bhavānagha | nirvāṇavānnirmananaḥ kṣīṇacittaḥ praśāntadhīḥ || 4 ||

Abandoning everything, become a great silent one, O sinless one. Be free from desires, with a diminished mind, and a peaceful intellect.

सब कुछ छोड़कर, महान मौनी बन जाओ, हे निष्पाप। इच्छाओं से मुक्त होओ, मन को शान्त करो, और बुद्धि को शान्त करो।

56.125.5

आत्मन्येवास्स्व शान्तात्मा मूकान्धबधिरोपमः । नित्यमन्तर्मुखो भूत्वा स्वात्मनान्तः प्रपूर्णधीः ॥ ५ ॥

ātmanyevāssva śāntātmā mūkāndhabadhiroopamaḥ | nityamantarmukho bhūtvā svātmanāntaḥ prapūrṇadhīḥ || 5 ||

Remain in the self, be a peaceful self, like one who is mute, blind, and deaf. Always be inward-looking and be completely fulfilled within the self.

आत्मा में ही रहो, शान्त आत्मा बनो, जैसे कोई गूँगा, अन्धा और बहरा हो। हमेशा अन्तर्मुखी बनो और आत्मा में ही पूर्णता पाओ।

66.125.6

जाग्रत्येव सुषुप्तस्थः कुरु कर्माणि राघव अन्तः सर्वपरित्यागी बहिः कुरु यथागतम् ॥ ६ ॥

jāgratyeva suṣuptasthaḥ kuru karmāṇi rāghava antaḥ sarvaparityāgī bahiḥ kuru yathāgatam || 6 ||

O Raghava, even while awake, be as if in deep sleep; perform your duties externally, but internally renounce everything.

हे रघुवंशी, जाग्रत अवस्था में भी गहरी नींद में रहो, अपने कर्म करो लेकिन अंतर्मन से सब कुछ त्याग दो।

76.125.7

चित्तसत्ता परं दुःखं चित्तासत्ता परं सुखम् अतश्चित्तं चिदेकात्मा नय क्षयमवेदनात् ॥ ७ ॥

cittasattā paraṃ duḥkhaṃ cittāsattā paraṃ sukham ataścittaṃ cidekātmā naya kṣayamavedanāt || 7 ||

Attachment to the mind is the greatest sorrow, detachment from the mind is the greatest happiness. Therefore, lead the mind, which is pure consciousness, to dissolution through non-perception.

मन की आसक्ति सबसे बड़ा दुःख है, मन से अलग होना सबसे बड़ा सुख है। इसलिए, मन को, जो शुद्ध चेतना है, अनुभव के अभाव से विलीनता की ओर ले जाएँ।

86.125.8

दृष्टा रम्यमरम्यं वा स्थेयं पाषाणवत्समम् एतावतात्मयत्नेन जिता भवति संसृतिः ॥ ८ ॥

dṛṣṭā ramyamaranyaṃ vā stheyaṃ pāṣāṇavatsamam etāvatātmayatnena jitā bhavati saṃsṛtiḥ || 8 ||

Whether one sees pleasant or unpleasant things, one should remain steadfast like a stone. With this much effort, the cycle of rebirth is conquered.

चाहे कोई रमणीय या अरमणीय चीजें देखे, वह पत्थर की तरह स्थिर रहे। इस प्रयास से, पुनर्जन्म का चक्र जीता जाता है।

96.125.9

संवेदनीयं न सुखं नासुखं न च मध्यमम् एतावतात्मयत्नेन दुःखान्तोऽनन्त आप्यते ॥ ९ ॥

saṃvedanīyaṃ na sukhaṃ nāsukhaṃ na ca madhyamam etāvatātmayatnena duḥkhānto'nantha āpyate || 9 ||

That which is perceived is neither happiness nor unhappiness, nor is it neutral. With this much effort, the end of suffering, which is endless, is attained.

जो अनुभव किया जाता है, वह न तो सुख है, न ही दुःख है, न ही मध्यम है। इस प्रयास से, दुःख का अंत, जो अनंत है, प्राप्त होता है।

106.125.10

आपीनमण्डलशशाङ्कवदन्तरेव श्रीमद्रसायनमयः सुखमेति तज्ज्ञः विज्ञातसर्वभुवनत्रयवस्तुसारः कुर्वन्न नाम कुरुते परमभ्युपेतः ॥ १० ॥

āpīnamanḍalaśaśāṅkavadantareva śrīmadrasāyanamayaḥ sukhameti tajjñaḥ vijñātasarvabhuvanatrayavastusāraḥ kurvannanāma kurute paramabhyupetaḥ || 10 ||

The one who knows the essence of the three worlds, like the full moon in the sky, attains happiness. Being fully aware of the essence of all things, he performs actions without attachment, having attained the supreme state.

जो तीनों लोकों के सार को जानता है, वह आकाश में पूर्ण चंद्रमा की तरह सुख प्राप्त करता है। सभी चीजों के सार को जानकर, वह अनासक्ति से कार्य करता है, परम अवस्था प्राप्त करने के बाद।