Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 117 — 15 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | भवतामादिपुरुष इक्ष्वाकुर्नाम भूपतिः | इक्ष्वाकुवंशप्रभव यथा मुक्तस्तथा श्रृणु || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | bhavatāmādipuruṣa ikṣvākurnāma bhūpatiḥ | ikṣvākuvaṃśaprabhava yathā muktaḥ tathā śṛṇu || 1 ||

English

Vasishtha said: Listen to how Ikshvaku, the first king of your lineage, was liberated.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: सुनो, कैसे इक्ष्वाकु, तुम्हारे वंश का प्रथम राजा, मुक्त हुआ।

2

इक्ष्वाकुर्नाम भूपालः स्वराज्यं परिपालयन् | कदाचिदेकान्तगतो मनसा समचिन्तयत् || २ ||

ikṣvākurnāma bhūpālaḥ svarājyaṃ paripālayan | kadācidekāntagato manasā samacintayat || 2 ||

English

King Ikshvaku, while ruling his kingdom, once went to a secluded place and contemplated with his mind.

हिन्दी

राजा इक्ष्वाकु अपने राज्य का शासन करते हुए, एक बार एकांत में चले गए और मन से सोचने लगे।

3

जरामरणसंक्षोभसुखदुःखभ्रमस्थितेः | अस्य दृश्यप्रपञ्चस्य को हेतुः स्यादिति स्वयम् || ३ ||

jarāmaraṇasaṃkṣobhasukhaduḥkhabhramasthiteḥ | asya dṛśyaprapañcasya ko hetuḥ syāditi svayam || 3 ||

English

He wondered, 'What could be the cause of this visible universe, which is filled with the agitations of old age, death, happiness, and sorrow?'

हिन्दी

उन्होंने सोचा, 'इस दृश्य प्रपंच का कारण क्या हो सकता है, जो बुढ़ापे, मृत्यु, सुख और दुःख से भरा हुआ है?'

4

जगतो न विवेदासौ कारणं चिन्तयन्नपि | अथैकदा पृच्छदसौ ब्रह्मलोकागतं मनुम् || ४ ||

jagato na vivedāsau kāraṇaṃ cintayannapi | athaikadā pṛcchadasau brahmalokāgataṃ manum || 4 ||

English

Though he could not understand the cause of the world, he once asked Manu, who had come from Brahmaloka.

हिन्दी

यद्यपि उन्होंने जगत के कारण को नहीं समझा, फिर भी एक बार उन्होंने ब्रह्मलोक से आए मनु से पूछा।

5

पूजितं स्वसभासंस्थं भगवन्तं प्रजापतिम् | इक्ष्वाकुरुवाच । मां योजयति धार्ष्ट्येन भगवन्करुणानिधे || ५ ||

pūjitaṃ svasabhāsaṃsthaṃ bhagavantaṃ prajāpatim | ikṣvākuruvāca | māṃ yojayati dhārṣṭyena bhagavankaruṇānidhe || 5 ||

English

Ikshvaku said: O Lord, full of compassion, you have honored me by your presence in my assembly. Please enlighten me with your wisdom.

हिन्दी

इक्ष्वाकु ने कहा: हे भगवान, दया के भंडार, आपने मेरी सभा में अपनी उपस्थिति से मुझे सम्मानित किया है। कृपया मुझे अपनी बुद्धिमत्ता से प्रकाशित करें।

6

भवत्प्रसाद एवायं भवन्तं प्रष्टुमञ्जसा | कुतः सर्गोऽयमायातः स्वरूपं चास्य कीदृशम् || ६ ||

bhava tpra sāda evāyaṃ bhavantaṃ praṣṭumañjasā | kutaḥ sargo'yamāyātaḥ svarūpaṃ cāsya kīdṛśam || 6 ||

English

By your grace alone, I am able to ask you without hesitation: From where has this creation come, and what is its nature?

हिन्दी

आपकी कृपा से ही मैं बिना किसी हिचकिचाहट के आपसे पूछ सकता हूँ: यह सृष्टि कहाँ से आई है और इसका स्वरूप कैसा है?

7

कियदेतज्जगत्कस्य कदा केनेति कथ्यते | अहं कथं च विषमादस्मात्संसृतिविभ्रमात् || ७ ||

kiyadetajjagatkasya kadā kene'ti kathyate | ahaṃ kathaṃ ca viṣamādasmātsaṃsṛtivibhramāt || 7 ||

English

How much is this world, to whom does it belong, when and by whom is it said? And how can I be freed from this confusing cycle of transmigration?

हिन्दी

यह जगत कितना है, किसका है, कब और किसने कहा है? और मैं इस उलझन भरे संसार चक्र से कैसे मुक्त हो सकता हूँ?

8

विमुच्येय घनास्तीर्णाज्जालादिव विहंगमः | मनुरुवाच | अहो नु चिरकालेन विवेके सुविकासिनि || ८ ||

vimucyeya ghanāstīrṇājjālādiva vihaṅgamaḥ | manuruvāca | aho nu cirakālena viveke suvikāsini || 8 ||

English

How can I be freed like a bird from a tightly woven net? Manu said: Indeed, after a long time, discrimination has blossomed.

हिन्दी

मैं कैसे एक पक्षी की तरह एक कसे हुए जाल से मुक्त हो सकता हूँ? मनु ने कहा: वास्तव में, लंबे समय के बाद, विवेक खिल गया है।

9

यदिदं दृश्यते किंचित्तन्नास्ति नृप किंचन | यथा गन्धर्वनगरं यथा वारि मरुस्थले || ९ ||

yadidaṃ dṛśyate kiñcit tannāsti nṛpa kiñcana | yathā gandharvanagaraṃ yathā vāri marusthale || 9 ||

English

Whatever is seen here is not real, O king, just like a mirage city or water in a desert.

हिन्दी

जो कुछ भी यहाँ दिखाई देता है, वह वास्तव में नहीं है, हे राजा, जैसे एक मृगतृष्णा नगर या रेगिस्तान में पानी।

10

यत्तु नो दृश्यते किंचित्तन्न किंचिदिव स्थितम् || १० ||

yattu no dṛśyate kiñcit tanna kiñcidiva sthitam || 10 ||

English

That which is not seen is as if it does not exist.

हिन्दी

जो नहीं दिखाई देता, वह मानो अस्तित्व में नहीं है।

11

मनःषष्ठेन्द्रियातीतं यत्स्यादपि न किंचन | अविनाशं तदस्तीह तत्सदात्मेति कथ्यते || ११ ||

manaḥṣaṣṭhendriyātītaṃ yatsyādapi na kiṃcana | avināśaṃ tadastīha tatsadātmeti kathyate || 11 ||

English

That which is beyond the mind and senses, even if it seems to be nothing, is indestructible and exists here. It is called the eternal self.

हिन्दी

जो मन और इन्द्रियों से परे है, चाहे वह कुछ न लगे, वह अविनाशी है और यहाँ मौजूद है। उसे सनातन आत्मा कहते हैं।

12

इयं तु सर्वदृश्याढ्या राजन्सर्गपरंपरा | तस्मिन्नेव महादर्शे प्रतिबिम्बमुपागता || १२ ||

iyam tu sarvadṛśyāḍhyā rājansargaparaṃparā | tasmineva mahādarśe pratibimbamupāgatā || 12 ||

English

O King, this entire series of creations is filled with all visible objects. It is a reflection in that great mirror.

हिन्दी

हे राजन्, यह सम्पूर्ण सृष्टि की श्रृंखला सभी दृश्य वस्तुओं से भरी हुई है। यह उस महान दर्पण में प्रतिबिम्ब है।

13

भाः स्वभावसमुत्पन्ना ब्रह्मस्फुरणशक्तयः | काश्चिद्ब्रह्माण्डतां यान्ति काश्चिद्गच्छन्ति भूतताम् || १३ ||

bhāḥ svabhāvasamutpannā brahmasphuraṇaśaktayaḥ | kāścibbrahmāṇḍatāṃ yānti kāścigacchanti bhūtatām || 13 ||

English

The rays that arise from the nature of Brahman's vibration, some attain the state of the cosmic egg, while others become elements.

हिन्दी

ब्रह्म के स्पंदन की शक्तियाँ जो स्वभाव से उत्पन्न होती हैं, कुछ ब्रह्माण्ड की स्थिति को प्राप्त होती हैं, और कुछ भूतों की स्थिति को प्राप्त होती हैं।

14

अन्यास्त्वन्यत्वमायान्ति भवत्येवं जगत्स्थितिः | न बन्धोऽस्ति न मोक्षोऽस्ति ब्रह्मैवास्ति निरामयम् | नैकमस्ति न च द्वित्वं संवित्सारं विजृम्भते || १४ ||

anyāstvananyatvamāyānti bhavatyevaṃ jagatsthitiḥ | na bandho'sti na mokṣo'sti brahmaivāsti nirāmayam | naikamasti na ca dvitvaṃ saṃvitsāraṃ vijṛmbhate || 14 ||

English

Others attain different states, and thus the world exists. There is no bondage, no liberation, only the flawless Brahman exists. There is neither one nor two, the essence of consciousness shines forth.

हिन्दी

अन्य अलग स्थितियों को प्राप्त होते हैं, और इस प्रकार संसार का अस्तित्व होता है। न बंधन है, न मुक्ति, केवल दोषरहित ब्रह्म ही है। न एक है, न दो, चेतना का सार प्रकट होता है।

15

एकं यथा स्फुरति वारि तरङ्गभङ्गैरेवं परिस्फुरति चिन्न च किंचिदेव | त्वं बन्धमोक्षकलने प्रविमुच्य दूरे स्वस्थो भवाऽभवभयोऽभयसार एव || १५ ||

ekaṃ yathā sphurati vāri taraṅgabhaṅgairevaṃ parisphurati cinna ca kiṃcideva | tvaṃ bandhamokṣakalane pravimucya dūre svastho bhavā'bhavabhayo'bhayasāra eva || 15 ||

English

Just as water shines with the breaking of waves, so does consciousness shine with something. You, freeing yourself from the calculations of bondage and liberation, remain content, fearless of existence and non-existence.

हिन्दी

जैसे पानी लहरों के टूटने से चमकता है, वैसे ही चेतना कुछ के साथ चमकती है। तुम, बंधन और मुक्ति के हिसाब से दूर होकर, संतुष्ट रहो, अस्तित्व और अनस्तित्व से निर्भय।

← Chapter 116Chapter 118 →