Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 116 — 12 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच । भगवन्सर्वधर्मज्ञ चित्तेऽहंकारनामनि । गलिते वा गलद्रूपे लिङ्गं सत्त्वस्य किं भवेत् || १ ||

śrīrāma uvāca | bhagavansarvadharmajña cittē'haṃkāranāmani | galite vā galadrūpe liṅgaṃ sattvasya kiṃ bhavet || 1 ||

English

Shri Ram said: O Lord, knower of all dharmas, what happens to the characteristic of the mind when the ego dissolves or its form melts?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, सभी धर्मों के ज्ञाता, जब अहंकार घुल जाता है या उसका रूप घुल जाता है, तब मन के लक्षण क्या होते हैं?

2

श्रीवसिष्ठ उवाच । बलादपि हि संजाता न लिम्पन्त्याशयं सितम् । लोभमोहादयो दोषाः पयांसीव सरोरुहम् || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | balādapi hi saṃjātā na limpantyāśayaṃ sitam | lobhamohādayo doṣāḥ payāṃsīva saroruhama || 2 ||

English

Vasishtha said: Even if they are born forcefully, defects like greed and delusion do not tarnish the pure mind, just as water does not stain a lotus leaf.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: भले ही वे बलपूर्वक उत्पन्न हों, लोभ और मोह जैसे दोष शुद्ध मन को नहीं दूषित करते, जैसे जल कमल के पत्ते को नहीं दागता।

3

मुदिताद्याः श्रियो वक्रं न मुञ्चन्ति कदाचन । गलत्यहंकारमये चित्ते गलति दुष्कृते || ३ ||

muditādyāḥ śriyo vakraṃ na muñcanti kadācana | galatyahaṃkāramaye cittē galati duṣkṛtē || 3 ||

English

Joy and other virtues do not abandon the mind even when the ego dissolves or when it is tainted by evil deeds.

हिन्दी

आनंद और अन्य गुण मन को छोड़ते नहीं हैं, भले ही अहंकार घुल जाए या बुरे कर्मों से दूषित हो जाए।

4

वासनाग्रन्थयश्छिन्ना इव त्रुट्यन्त्यलं शनैः । कोपस्तानवमायाति मोहो मान्द्यं हि गच्छति || ४ ||

vāsanāgranthayaśchinnā iva truṭyantyalam śanaiḥ | kopastānavamāyāti moho māndyaṃ hi gacchati || 4 ||

English

The knots of desires are cut as if they are breaking gradually. Anger diminishes, and delusion turns into dullness.

हिन्दी

इच्छाओं के गाँठ कट जाते हैं जैसे वे धीरे-धीरे टूट रहे हों। क्रोध कम हो जाता है, और मोह मंदता में बदल जाता है।

5

कामः क्लमं गच्छति च लोभः क्वापि पलायते । नोल्लसन्तीन्द्रियाण्युच्चैः खेदः स्फुरति नोच्चकैः || ५ ||

kāmaḥ klamam gacchati ca lobhaḥ kvāpi palāyate | nollasantīndriyāṇyuccaiḥ khedaḥ sphurati noccakaiḥ || 5 ||

English

Desire turns into fatigue, and greed disappears somewhere. The senses do not rejoice excessively, and sorrow does not manifest intensely.

हिन्दी

कामना थकान में बदल जाती है, और लोभ कहीं गायब हो जाता है। इंद्रियाँ अधिक नहीं खुश होती हैं, और दुःख अधिक प्रकट नहीं होता।

6

न दुःखान्यपब्रंहन्ति न वल्गन्ति सुखानि च | सर्वत्र समतोदेति हृदि शैत्यप्रदायिनी || ६ ||

na duḥkhānyapabraṃhanti na valganti sukhāni ca | sarvatra samatodeti hṛdi śaityapradāyinī || 6 ||

English

Neither sorrows overwhelm nor pleasures entice | Equanimity arises in the heart, bringing coolness || 6 ||

हिन्दी

न दुःख ओढ़ते हैं न सुख लुभाते हैं | सब जगह समता उत्पन्न होती है, हृदय में शीतलता देने वाली || ६ ||

7

सुखदुःखादयस्त्वेते दृश्यन्ते यदि वा मुखे | दृश्यन्त एव तुच्छत्वान्नानुलिम्पन्ति ते मनः || ७ ||

sukhaduḥkhādayaste dṛśyante yadi vā mukhe | dṛśyante eva tucchatvānnānulimpati te manaḥ || 7 ||

English

Pleasures and sorrows may appear on the face | But they are seen as insignificant, they do not taint the mind || 7 ||

हिन्दी

सुख-दुःख आदि यदि मुख पर दिखाई देते हैं | पर वे तुच्छ होने के कारण दिखाई देते हैं, वे मन को लिपटाते नहीं || ७ ||

8

चित्ते गलति गीर्वाणगणस्य स्पृहणीयताम् | साधुर्गच्छत्युदेत्यस्य समता शीतचन्द्रिका || ८ ||

citte galati gīrvāṇagaṇasya spṛhaṇīyatām | sādhurgacchatyudetyasya samatā śītacandrikā || 8 ||

English

In the mind, the desire for the praise of the learned fades away | The virtuous one attains equanimity, like the cool moonlight || 8 ||

हिन्दी

मन में, विद्वानों की प्रशंसा की इच्छा गलती जाती है | साधु पुरुष समता प्राप्त करता है, जैसे ठंडी चाँदनी || ८ ||

9

उपशान्तं च कान्तं च सेव्यमप्रतिरोधि च | निभृतं चोर्जितं स्वच्छं वहतीत्थं महद्वपुः || ९ ||

upaśāntaṃ ca kāntaṃ ca sevyamapratirodhi ca | nibhṛtaṃ corjitaṃ svacchaṃ vahatītthaṃ mahadvapuḥ || 9 ||

English

That which is peaceful, beautiful, worthy of service, non-obstructive | Secluded, powerful, pure, carries such a great form || 9 ||

हिन्दी

जो शांत, सुंदर, सेवा योग्य, अवरोधक नहीं है | एकांत, शक्तिशाली, शुद्ध, ऐसा महान रूप धारण करता है || ९ ||

10

भावाभावविरुद्धोऽपि विचित्रोऽपि महानपि | नानन्दाय न खेदाय सतां संसृतिविभ्रमः || १० ||

bhāvābhāvaviruddho'pi vicitro'pi mahānapi | nānandāya na khedāya satāṃ saṃsṛtivibhramaḥ || 10 ||

English

Though contradictory in existence and non-existence, varied, and great | It is neither for joy nor for sorrow, the delusion of the wise in transmigration || 10 ||

हिन्दी

अस्तित्व और अनस्तित्व में विरोधी, विविध, और महान होने पर भी | यह न आनंद के लिए है न दुःख के लिए, ज्ञानियों का परिवर्तन में भ्रम || १० ||

11

बुद्ध्यालोकेन साध्येऽस्मिन्वस्तुन्यस्तमितापदि | प्रवर्तते न यो मोहात्तं धिगस्तु नराधमम् || ११ ||

buddhyālokena sādhye'sminvastunyastamitāpadi | pravartate na yo mohāttad dhigastu narādhamam || 11 ||

English

In this world, which is achievable through the light of wisdom, where all desires are fulfilled, one who does not act due to delusion is indeed the lowest of men.

हिन्दी

इस दुनिया में, जो बुद्धि के प्रकाश से प्राप्त हो सकती है, जहाँ सभी इच्छाएँ पूरी होती हैं, जो मोह के कारण काम नहीं करता, वह सबसे निम्न मनुष्य है।

12

विश्रान्तिमाप्तुमुचितां चिरमंग दुःखरत्नाकरं जननसागरमुत्तितीर्षोः | कोऽहं कथं जगदिदं च परं च किं स्यात्किं भोगकैरिति मतिः परमोऽभ्युपायः || १२ ||

viśrāntimāptumucitāṃ ciramaṅga duḥkharatnākaraṃ jananasāgaramuttitīrṣoḥ | ko'haṃ kathaṃ jagadidaṃ ca paraṃ ca kiṃ syātkim bhogakairiti matiḥ paramo'bhyupāyaḥ || 12 ||

English

To attain the appropriate rest after a long time, to cross the ocean of birth which is a mine of sorrows, one should contemplate: Who am I? How is this world? What is the supreme reality? What is the purpose of enjoyment? This is the supreme means.

हिन्दी

लंबे समय के बाद उचित विश्राम प्राप्त करने के लिए, दुःखों की खान जन्म के सागर को पार करने के लिए, एक व्यक्ति को सोचना चाहिए: मैं कौन हूँ? यह दुनिया कैसे है? परम वास्तविकता क्या है? भोग का उद्देश्य क्या है? यह सर्वोच्च उपाय है।

← Chapter 115Chapter 117 →