Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 109 — 76 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अथ तां दयितां दृष्ट्वा विस्मयोत्फुल्ललोचनः | शिखिध्वज उवाचेदमाश्चर्याकुलया गिरा || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atha tāṃ dayitāṃ dṛṣṭvā vismayotphullalocanaḥ | śikhidhvaja uvācedamāścaryākulayā girā || 1 ||

English

Shri Vasistha said: Then, seeing his beloved, his eyes wide with wonder, Shikhidhvaja spoke these words with a voice full of amazement:

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: तब, अपनी प्रिया को देखकर, आश्चर्य से आँखें फैलाकर, शिखिध्वज ने आश्चर्य भरी आवाज में ये शब्द कहे:

2

का त्वमुत्पलपत्राक्षि कुतः प्राप्तासि सुन्दरि | किमिहासि कियत्कालं किमर्थमिह तिष्ठसि || २ ||

kā tvamutpalapatrākṣi kutaḥ prāptāsi sundari | kimihāsi kiyatkālaṃ kimarthamih tiṣṭhasi || 2 ||

English

Who are you, lotus-eyed beauty? Where have you come from, O beautiful one? What are you doing here, and for how long? Why are you standing here?

हिन्दी

तुम कौन हो, कमलनयनी? तुम कहाँ से आई हो, ओ सुंदरी? तुम यहाँ क्या कर रही हो, और कितने समय से? तुम यहाँ क्यों खड़ी हो?

3

अङ्गेन व्यवहारेण स्मितेनानुनयेन च | मम जायाविलासेन तत्कलेवोपलक्ष्यसे || ३ ||

aṅgena vyavahāreṇa smitena anunayena ca | mama jāyāvilāsena tatkalevopalakṣyase || 3 ||

English

By your gestures, behavior, smile, and gentle manner, you are recognized as my wife at this moment.

हिन्दी

तुम्हारे अंगों, व्यवहार, मुस्कान और नम्रता से, तुम इस समय मेरी पत्नी के रूप में पहचानी जाती हो।

4

चूडालोवाच | एवमेव प्रभो विद्धि चूडालास्मि न संशयः | अकृत्रिमेण देहेन लब्धोऽस्यद्य मया स्वयम् || ४ ||

cūḍālovāca | evameva prabho viddhi cūḍālāsmi na saṃśayaḥ | akṛtrimena dehena labdho'syadya mayā svayam || 4 ||

English

Chudala said: Know this, O Lord, I am indeed Chudala, there is no doubt. I have attained this natural body myself today.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: हे प्रभु, यह जान लो, मैं चूडाला ही हूँ, इसमें कोई संदेह नहीं। मैंने आज स्वयं ही इस प्राकृतिक शरीर को प्राप्त किया है।

5

कुम्भादिदेहनिर्माणैस्त्वां बोधयितुमेव मे | प्रपञ्चः शतशाखत्वमिह यातो वनान्तरे || ५ ||

kumbhādidehanirmāṇaistvāṃ bodhayitumeva me | prapañcaḥ śataśākhatvamih yāto vanāntare || 5 ||

English

To enlighten you, the world has taken the form of various bodies like pots, etc. Here in the forest, the world has become a hundred-branched tree.

हिन्दी

तुम्हें बोध कराने के लिए, संसार ने घड़े आदि के रूप में शरीर धारण किए हैं। यहाँ वन में, संसार सौ शाखाओं वाला पेड़ बन गया है।

6

यदा राज्यं परित्यज्य मोहेन तपसे वनम् | त्वमागास्तत्प्रभृत्येव त्वद्बोधायाहमुद्यता || ६ ||

yadā rājyaṃ parityajya mohena tapase vanam | tvamāgāstatprabhṛtyeva tvadbodhāyāhamudyatā || 6 ||

English

When you renounced the kingdom due to delusion and went to the forest for penance, from that time onwards, I have been striving for your enlightenment.

हिन्दी

जब आपने मोह के कारण राज्य त्याग दिया और तपस्या के लिए वन में चले गए, तब से मैं आपके बोध के लिए प्रयासरत हूँ।

7

अनेन कुम्भदेहेन मयैव त्वं विबोधितः | कुम्भादिदेहनिर्माणं त्वां बोधयितुमेव मे || ७ ||

anena kumbhadehena mayaiva tvaṃ vibodhitaḥ | kumbhādidehanirmāṇaṃ tvāṃ bodhayitumeva me || 7 ||

English

With this pot-like body, I myself have awakened you. The creation of this pot-like body is solely to enlighten you.

हिन्दी

इस घड़े जैसे शरीर के द्वारा, मैंने स्वयं आपको जागृत किया है। इस घड़े जैसे शरीर का निर्माण केवल आपको बोध कराने के लिए है।

8

मायया न तु कुम्भादि किंचित्सत्यं महीपते | अथो विदितवेद्यस्त्वं ध्यानेनैतदखण्डितम् || ८ ||

māyayā na tu kumbhādi kiṃcitsatyaṃ mahīpate | atho viditavedyastvaṃ dhyānenaitadakhṇḍitam || 8 ||

English

O king, nothing is truly real, not even the pot-like body, due to illusion. However, you, who have known the knowable, perceive this as undivided through meditation.

हिन्दी

हे राजन्, भ्रम के कारण कुछ भी वास्तव में सत्य नहीं है, न ही घड़े जैसा शरीर। फिर भी, आप जो ज्ञेय को जानते हैं, ध्यान के द्वारा इसे अखण्ड रूप में देखते हैं।

9

सर्वं पश्यसि तत्त्वज्ञ ध्यानेनाश्ववलोकय | अथ चूडालयेत्युक्तो बद्ध्वा परिकरं नृपः || ९ ||

sarvaṃ paśyasi tattvajña dhyānenāśvavalokaya | atha cūḍālayetyukto baddhvā parikaraṃ nṛpaḥ || 9 ||

English

O knower of truth, see everything through meditation. Then, the king, having been addressed as Cūḍāla, bound his retinue.

हिन्दी

हे तत्वज्ञ, ध्यान के द्वारा सब कुछ देखो। फिर, जब राजा को चूडाला कहा गया, तो उसने अपने परिवार को बाँध लिया।

10

आत्मोदन्तं विशेषेण ध्यानेनामलमैक्षत | अभिराज्यपरित्यागाच्चूडालादर्शनावधि || १० ||

ātmoudantaṃ viśeṣeṇa dhyānenāmalamaikṣata | abhirājyaparityāgāccūḍālādarśanāvadhi || 10 ||

English

He saw the pure self distinctly through meditation, from the renunciation of the kingdom until the sight of Cūḍāla.

हिन्दी

उसने ध्यान के द्वारा पवित्र आत्मा को स्पष्ट रूप से देखा, राज्य के त्याग से लेकर चूडाला के दर्शन तक।

11

सर्वं मुहूर्तध्यानेन चात्मोदन्तं ददर्श सः| आराज्यसंपरित्यागाद्वर्तमानक्षणक्रमम् || ११ ||

sarvaṃ muhūrtadhyānena cātmoudantaṃ dadarśa saḥ| ārājyasaṃparityāgādvartamānakṣaṇakramam || 11 ||

English

He saw everything through momentary meditation, including the self, due to the renunciation of the kingdom, the sequence of the present moment.

हिन्दी

उसने क्षणिक ध्यान से सब कुछ देखा, जिसमें आत्मा भी शामिल थी, राज्य के त्याग के कारण, वर्तमान क्षण का क्रम।

12

सर्वमालोक्य भूपालो विरराम समाधितः| समाधिविरतो हर्षविकासिनयनाम्बुजः || १२ ||

sarvamālokya bhūpālo virarāma samādhitaḥ| samādhivirato harṣavikāsinayanāmbujaḥ || 12 ||

English

Having seen everything, the king stopped, absorbed in meditation. Coming out of meditation, his lotus-like eyes blossomed with joy.

हिन्दी

सब कुछ देखने के बाद, राजा ध्यान में डूब गया और रुक गया। ध्यान से बाहर आने पर, उसके कमल के समान नेत्र हर्ष से खिल उठे।

13

विसार्य तरसा बाहू पुलकोज्ज्वलतां गतौ| गलदङ्गं घनस्नेहं मुञ्चद्बाष्पं स्फुरत्स्पृहम् || १३ ||

visārya tarasā bāhū pulakojjvalatāṃ gatau| galadaṅgaṃ ghanasnehaṃ muñcadbāṣpaṃ sphuratspṛham || 13 ||

English

Spreading his arms swiftly, his body glowing with excitement, his limbs melting with intense affection, he shed tears of joy with a throbbing desire.

हिन्दी

अपने हाथ तेजी से फैलाकर, उसका शरीर उत्तेजना से चमक उठा, उसके अंग गहरे स्नेह से पिघल गए, और उसने हर्ष के आंसू बहाए जिसमें उसकी धड़कती इच्छा थी।

14

आलिलिङ्ग चिरं कान्तां नकुलो नकुलीमिव| तयोरालिङ्गने तस्मिंस्तत्र भावो बभूव यः || १४ ||

āliliṅga ciraṃ kāntāṃ nakulo nakulīmiva| tayorāliṅgane tasmiṃstatra bhāvo babhūva yaḥ || 14 ||

English

He embraced his beloved for a long time, like a mongoose embracing its mate. In that embrace, a profound emotion arose.

हिन्दी

उसने अपनी प्रियतमा को लंबे समय तक आलिंगन किया, जैसे नेवला अपनी नेवली को आलिंगन करता है। उस आलिंगन में एक गहरी भावना उत्पन्न हुई।

15

न स वासुकिजिह्नाभिर्वक्तुं हर्षेण शक्यते| दिविस्थाविव पङ्केन कृताविव मिलत्तनू || १५ ||

na sa vāsukijihnābhirvaktuṃ harṣeṇa śakyate| divisthāviva paṅkena kṛtāviva milattanū || 15 ||

English

That joy cannot be expressed with the signs of Vasuki. It is as if they were united in heaven, made one by destiny.

हिन्दी

वह हर्ष वासुकि के चिह्नों से व्यक्त नहीं किया जा सकता। ऐसा लगता है मानो वे स्वर्ग में मिले हों, भाग्य से एक बनाए गए हों।

16

सैलाविव समुत्कीर्णौ श्लिष्टावास्तां चिरं प्रियौ। मुहूर्तेन गलद्‌धर्मजलौ पुलकपीवरौ || १६ ||

sailāviva samutkīrṇau śliṣṭāvāstāṃ ciraṃ priyau muhūrtena galaddharmajalau pulakapīvarau || 16 ||

English

Like two rivers in flood that have merged, the beloved pair remain closely embraced for a long time. In a moment, their bodies are drenched with the water of love, their flesh thrilling with joy.

हिन्दी

जैसे बाढ़ में दो नदियाँ मिल जाती हैं, वैसे ही प्रेमी युगल लंबे समय तक गले मिले रहते हैं। क्षण भर में उनके शरीर प्रेम के जल से भीग जाते हैं, और उनकी देह आनंद से पुलकित हो उठती है।

17

बाहू विश्लथतामीषन्निन्यतुस्तौ शनैः प्रियौ अमृतापूर्णहृदयौ संशून्यहृदयोपमौ || १७ ||

bāhū viślathatāmīṣanninyatustau śanaiḥ priyau amṛtāpūrṇahṛdayau saṃśūnyahṛdayopamau || 17 ||

English

Their arms, loosened in love, gradually became still, the two beloved ones. Their hearts, full of nectar, seemed like empty hearts in the depth of their union.

हिन्दी

प्रेम में ढीले हुए उनके बाहू धीरे-धीरे शांत हो गए, वे दोनों प्रियजन। अमृत से भरे उनके हृदय शून्य हृदय जैसे लगते थे उनके मिलन की गहराई में।

18

उन्मुक्तभुजमास्तां तावल्लक्षस्थितलोचनम्। घनानन्दक्षणं स्थित्वा तूष्णीं प्रणयपेशलम् || १८ ||

unmuktabhujamāstāṃ tāvalakṣasthitalocanam ghanānandakṣaṇaṃ sthitvā tūṣṇīṃ praṇayapeśalam || 18 ||

English

With arms now free, their eyes fixed in a steady gaze, they stood immersed in a moment of dense bliss, silently expressing the tenderness of love.

हिन्दी

अब मुक्त बाहों के साथ, उनकी दृष्टि स्थिर थी, वे घने आनंद के क्षण में खड़े रहे, प्रेम की कोमलता को मौन में व्यक्त करते हुए।

19

कान्तां चिबुकसंलग्नकरः प्रोवाच भूपतिः। अत्यन्तमधुरस्निग्धः कान्तः स्वकुलयोषिताम् || १९ ||

kāntāṃ cibukasaṃlagnakaraḥ provāca bhūpatiḥ atyantamadhurasnigdhaḥ kāntaḥ svakulayoṣitām || 19 ||

English

The king, his hand resting on his beloved’s chin, spoke with utmost sweetness and affection, addressing the women of his court.

हिन्दी

राजा ने अपनी प्रियतमा के ठोड़ी पर हाथ रखकर अत्यंत मधुर और स्नेहपूर्ण वाणी में अपने राजमहल की स्त्रियों को संबोधित किया।

20

पुण्यश्च रतिनिष्पन्दः स्वादुर्नामामृतादपि। कितप्रमाणस्तन्वंग्या त्वया बालेन्दुमुग्धया || २० ||

puṇyaśca ratiniṣpandaḥ svādurnāmāmṛtādapi kiyatpramāṇastanvaṃgyā tvayā bālendumugdhayā || 20 ||

English

Your beauty, born of merit and the stillness of love, is sweeter than nectar and even the sweetest name. How can one measure the charm of your form, O one enchanted by the moonlike youth?

हिन्दी

तुम्हारा सौंदर्य, पुण्य और प्रेम की स्थिरता से उत्पन्न, अमृत और सबसे मधुर नाम से भी अधिक मधुर है। तुम्हारे रूप की सुंदरता का माप कैसे किया जा सकता है, हे चंद्रमा जैसे यौवन से मुग्ध प्रिये?

21

अनुभूतश्चिरं क्लेशो भर्तुरर्थेन दारुणः | एवं दुरुत्तरात्तस्मात्संसारकुहरादहम् || २१ ||

anubhūtaściraṃ kleśo bharturarthena dāruṇaḥ | evaṃ duruttarāttasmātsaṃsārakuharādaham || 21 ||

English

I have experienced great suffering for a long time for the sake of my husband | Thus, I have been rescued from the terrible pit of worldly existence

हिन्दी

मैंने अपने पति के लिए बहुत दिनों तक कठिन कष्ट भोगा है | इस प्रकार, मैं संसार के भयंकर गर्त से बच गया हूँ

22

उत्तारितो यया बुद्ध्या सा हि केनोपमीयते | अरुन्धती शची गौरी गायत्री श्रीः सरस्वती || २२ ||

uttārito yayā buddhyā sā hi kenopamīyate | arundhatī śacī gaurī gāyatrī śrīḥ sarasvatī || 22 ||

English

By whose intelligence I have been saved, how can she be compared to anyone else? She is like Arundhati, Shachi, Gauri, Gayatri, Shri, and Sarasvati.

हिन्दी

जिसकी बुद्धि से मैं बच गया हूँ, उसकी किससे तुलना की जाए? वह अरुन्धती, शची, गौरी, गायत्री, श्री और सरस्वती के समान है।

23

समस्ताः पेलवायन्ते तव तन्व्या गुणश्रिया | धीः श्रीः कान्तिः क्षमा मैत्री करुणाद्यास्तु सुन्दरि || २३ ||

samastāḥ pelavāyante tava tanvyā guṇaśriyā | dhīḥ śrīḥ kāntiḥ kṣamā maitrī karuṇādyāstu sundari || 23 ||

English

All others pale in comparison to your qualities, O beautiful one | Your intelligence, prosperity, radiance, forgiveness, friendship, and compassion are unmatched.

हिन्दी

तुम्हारे गुणों के सामने सभी और फीके पड़ जाते हैं, हे सुंदरी | तुम्हारी बुद्धि, समृद्धि, चमक, क्षमा, मैत्री और करुणा अनुपम हैं।

24

कान्तास्वाकारकान्तासु प्रथमेवाभिलक्ष्यसे | परेणाध्यवसायेन त्वयाहमवबोधितः || २४ ||

kāntāsvākārakāntāsu prathamevābhilakṣyase | pareṇādhyavasāyena tvayāhamavabodhitaḥ || 24 ||

English

Among the beautiful ones, you are the first to be seen | With supreme determination, I have been enlightened by you.

हिन्दी

सुंदर रूपों में आप सबसे पहले दिखाई देती हैं | परम निश्चय से, मैं आपसे ही जाग्रत हुआ हूँ।

25

केन प्रत्युपकारेण परितुष्यति ते मनःमोहादनादिगहनादनन्तगहनादपि || २५ ||

kena pratyupakāreṇa parituṣyati te manaḥmohādanādigahanādanantagahanādapi || 25 ||

English

By what return of favor will your mind be satisfied, which is deeper than the deepest illusion and endless depths?

हिन्दी

किस प्रत्युपकार से आपका मन संतुष्ट होगा, जो सबसे गहरी मोह और अनंत गहराई से भी गहरा है?

26

पतितं व्यवसायिन्यस्तारयन्ति कुलस्त्रियः| शास्त्रार्थगुरुमन्त्रादि तथा नोत्तारणक्षमम् || २६ ||

patitaṃ vyavasāyinyastārayanti kulastriyaḥ| śāstrārthagurumantrādi tathā nottāraṇakṣamam || 26 ||

English

Women of noble families uplift the fallen who are determined| Similarly, scriptures, teachers, and mantras are not capable of uplifting.

हिन्दी

कुलीन स्त्रियाँ पतित व्यवसायी को उठाती हैं| शास्त्र, गुरु, मंत्र आदि ऐसे उठाने में असमर्थ हैं।

27

यथैताः स्नेहशालिन्यो भर्तृणां कुलयोषितः| सखा भ्राता सुहृद्भृत्यो गुरुर्मित्रं धने सुखम् || २७ ||

yathaitāḥ snehaśālinyo bhartr̥ṇāṃ kulayoṣitaḥ| sakhā bhrātā suhṛdbhṛtyo gururmithraṃ dhane sukham || 27 ||

English

Just as these affectionate women of noble families are to their husbands, so are friends, brothers, well-wishers, servants, teachers, and friends in wealth and happiness.

हिन्दी

जैसे ये स्नेहशील कुलीन स्त्रियाँ अपने पतियों के लिए होती हैं, वैसे ही मित्र, भाई, सुहृद, सेवक, गुरु और मित्र धन और सुख में होते हैं।

28

शास्त्रमायतनं दासः सर्वम भर्तुः कुलाङ्गनाः| सर्वदा सर्वयत्नेन पूजनीयाः कुलाङ्गनाः || २८ ||

śāstramāyatanaṃ dāsaḥ sarvam bhartuḥ kulāṅganāḥ| sarvadā sarvayatnena pūjanīyāḥ kulāṅganāḥ || 28 ||

English

Scriptures, temples, and servants are all for the husband, and the noble women should always be worshipped with all efforts.

हिन्दी

शास्त्र, मंदिर और सेवक सभी पति के लिए हैं, और कुलीन स्त्रियों को सदा सभी प्रयासों से पूजनीय होना चाहिए।

29

लोकद्वयसुखं सम्यक्सर्वं यासु प्रतिष्ठितम्| निरिच्छायाः प्रयातायाः पारं संसारवारिधेः || २९ ||

lokadvayasukhaṃ samyaksarvaṃ yāsu pratiṣṭhitam| niricchāyāḥ prayātāyāḥ pāraṃ saṃsāravāridheḥ || 29 ||

English

The happiness of both worlds is fully established in those who are free from desire and have crossed the ocean of worldly existence.

हिन्दी

दोनों लोकों का सुख उनमें पूर्ण रूप से स्थापित होता है जो इच्छा से मुक्त होकर संसार के समुद्र को पार कर चुके हैं।

30

कथमस्योपकारस्य करिष्ये ते प्रतिक्रियाः| मन्ये कुलाङ्गनां लोके लोके सर्वास्त्वयाधुना || ३० ||

kathamasyopakārasya kariṣye te pratikriyāḥ| manye kulāṅganāṃ loke loke sarvāstvayādhunā || 30 ||

English

How can I repay this kindness? I believe that all noble women in the world are now yours.

हिन्दी

मैं इस उपकार का कैसे बदला चुका सकता हूँ? मैं मानता हूँ कि संसार में सभी कुलीन स्त्रियाँ अब तुम्हारी हैं।

31

नारीसौजन्यचर्चासु व्यपदेश्या भविष्यसि | त्वां निर्मितवतो धातुर्गुणजालातिशायिनीम् || ३१ ||

nārīsaujanyacarcāsu vyapadeśyā bhaviṣyasi | tvāṃ nirmitavato dhāturguṇajālātiśāyinīm || 31 ||

English

In discussions about the gentleness of women, you will be praised | You, who are endowed with a network of qualities, have been created by the Creator

हिन्दी

नारी की सौजन्य की चर्चाओं में आप व्यपदेश्या होंगी | आप, जो गुणों के जाल से अतिशयित हैं, धातु द्वारा निर्मित हैं

32

मन्ये प्रकुपिता नूनमरुन्धत्यादिकाः स्त्रियः | सती त्वं रूपसौजन्यगुणरत्नसमुद्गिके || ३२ ||

manye prakupitā nūnamarundhatyādikāḥ striyaḥ | satī tvaṃ rūpasaujanyaguṇaratnasamudgike || 32 ||

English

I think that women like Arundhati must be angry | O chaste one, you are a treasure trove of beauty, gentleness, and virtues

हिन्दी

मैं सोचता हूँ कि अरुन्धति जैसी स्त्रियाँ कुपित होंगी | हे सती, आप सौन्दर्य, सौजन्य और गुणों की रत्नसमुद्गिका हैं

33

एहि मे त्वद्गुणोत्कस्य पुनरालिङ्गनं कुरु | श्रीवसिष्ठ उवाच | इत्युक्त्वा मृगशावाक्षीं चूडालां तां शिखिध्वजः || ३३ ||

ehi me tvadguṇotkasya punarāliṅganaṃ kuru | śrīvasiṣṭha uvāca | ityuktvā mṛgaśāvākṣīṃ cūḍālāṃ tāṃ śikhidhvajaḥ || 33 ||

English

Come, embrace me again with your excellent qualities | Shri Vasishtha said | Having said this, Shikhidhvaja embraced Chudala, who had eyes like a doe

हिन्दी

आओ, अपने उत्कृष्ट गुणों से मुझे पुनः आलिंगन करो | श्री वसिष्ठ ने कहा | ऐसा कहकर शिखिध्वज ने हरिणी के समान नेत्रों वाली चूडाला को आलिंगन किया

34

आलिलिङ्ग पुनर्गाढं नकुलो नकुलीमिव | चूडालोवाच | देव शुष्कक्रियाजालपरे त्वय्याकुलात्मनि || ३४ ||

āliliṅga punargāḍhaṃ nakulo nakulīmiva | cūḍālovāca | deva śuṣkakriyājālapare tvayyākulātmani || 34 ||

English

He embraced her tightly again like a mongoose embracing a female mongoose | Chudala said | O Lord, you are engrossed in dry rituals

हिन्दी

उसने पुनः नकुल की तरह नकुली को गहराई से आलिंगन किया | चूडाला ने कहा | हे देव, आप शुष्क क्रियाओं में व्यस्त हैं

35

भूयोभूयो भृशमहं त्वदर्थं दुःखिताभवम् | तेन त्वदवबोधात्मा स्वार्थं एवोपपादितः || ३५ ||

bhūyobhūyo bhṛśamahaṃ tvadarthaṃ duḥkhitābhavam | tena tvadavabodhātmā svārthaṃ evopapāditaḥ || 35 ||

English

Again and again, I became extremely distressed for your sake | Therefore, your ignorant self has been fulfilled only for selfish purposes

हिन्दी

बार-बार, मैं आपके लिए अत्यधिक दुःखी हो गई | इसलिए, आपका अज्ञानी स्वरूप स्वार्थ के लिए ही पूर्ण हुआ है

36

मया तदत्र किं देव करोषि मम गौरवम् | शिखिध्वज उवाच | त्वया यथा वरारोहे स्वार्थः संपाद्यते शुभः || ३६ ||

mayā tadatra kiṃ deva karōṣi mama gauravam | śikhidhvaja uvāca | tvayā yathā varārōhē svārthaḥ saṃpādyatē śubhaḥ || 36 ||

English

What honor do you bestow upon me here, O Lord? Shikhidhvaja said: O beautiful one, as you fulfill your noble purpose.

हिन्दी

हे देव, आप यहाँ मेरा क्या सम्मान करते हैं? शिखिध्वज ने कहा: हे सुंदरी, जैसे आप अपने शुभ उद्देश्य को पूरा करती हैं।

37

तमिदानीं तथा सर्वाः साधयन्तु कुलाङ्गनाः | चूडालोवाच | बुध्यसे कान्त विश्रान्तो जगज्जालतटे विभो || ३७ ||

tamidānīṃ tathā sarvāḥ sādhayantu kulāṅganāḥ | cūḍālōvāca | budhyasē kānta viśrāntō jagajjālatatē vibhō || 37 ||

English

May all the maidens of the family accomplish that now. Chudala said: O beloved, you are aware, resting on the shore of the world's illusion, O Lord.

हिन्दी

सभी कुल की कन्याएँ अब उसे पूरा करें। चूडाला ने कहा: हे प्रिय, आप जानते हैं, माया के किनारे पर विश्राम करते हुए, हे प्रभु।

38

अद्य तं प्राक्तनं किंचिन्मोहं समनुपश्यसि | इदं करोमि नेदं तु प्राप्नोमीदमिति स्थितिम् || ३८ ||

adya taṃ prāktanaṃ kiñcinmohaṃ samanupaśyasi | idaṃ karomi nedaṃ tu prāpnomīdamiti sthitim || 38 ||

English

Today, you see that former delusion. I do this, not that, I obtain this, such is the state.

हिन्दी

आज, आप उस पुराने भ्रम को देखते हैं। मैं यह करता हूँ, यह नहीं, मैं यह प्राप्त करता हूँ, ऐसी ही स्थिति है।

39

अन्तर्हससि तां कच्चिद्दशापेलवतां धियः | तास्तुच्छतृष्णाकलनास्ताः संकल्पकुकल्पनाः || ३९ ||

antarhasasi tāṃ kacciddashāpelavatāṃ dhiyaḥ | tāstucchatṛṣṇākalanāstāḥ saṃkalpakukalpanāḥ || 39 ||

English

Do you laugh within at that insignificant state of the mind? Those are trivial desires, those are mere resolutions and imaginations.

हिन्दी

क्या आप उस अल्प मन की स्थिति पर अंदर ही अंदर हँसते हैं? वे तुच्छ इच्छाएँ हैं, वे केवल संकल्प और कल्पनाएँ हैं।

40

त्वयि नाद्यावलोक्यन्ते देव व्योम्नीव पर्वताः | किं त्वमद्याङ्ग संपन्नः किंनिष्ठोऽसि किमीहसे || ४० ||

tvayi nādyāvalokyante deva vyomnīva parvatāḥ | kiṃ tvamadyāṅga saṃpannaḥ kiṃniṣṭho'si kimīhasē || 40 ||

English

In you, O Lord, mountains are not seen in the sky today. What have you accomplished today? What is your goal? What do you desire?

हिन्दी

आज, हे देव, आपमें आकाश में पर्वत नहीं दिखते। आज आपने क्या प्राप्त किया? आपका लक्ष्य क्या है? आप क्या चाहते हैं?

41

कथं पश्यसि पाश्चात्यं देहचेष्टाक्रमं विभो | शिखिध्वज उवाच | सुमनःपूर्णनीलाब्जमालासारविलोचने || ४१ ||

kathaṃ paśyasi pāścātyaṃ dehacēṣṭākramaṃ vibho | śikhidhvaja uvāca | sumanaḥpūrṇanīlābjamālāsāravilocane || 41 ||

English

How do you see the sequence of bodily actions, O Lord? Shikhidhvaja said: O lotus-eyed one, full of joy and blue lotuses.

हिन्दी

हे प्रभो, आप शरीर की क्रियाओं के क्रम को कैसे देखते हैं? शिखिध्वज ने कहा: हे कमलनयन, आप आनंद और नीले कमलों से भरे हुए हैं।

42

त्वमेव यस्य यस्यान्तस्तत्तस्याहमुपास्थितः | निरीहोऽस्मि निरंशोऽस्मि नभःस्वच्छोऽस्मि निस्पृहः || ४२ ||

tvameva yasya yasyāntastattasyāhamupāsthitaḥ | nirīho'smi niraṃśo'smi nabhaḥsvacco'smi nispṛhaḥ || 42 ||

English

You are the end of all things, and I am present in all of them. I am without desire, without hope, pure as the sky, and without craving.

हिन्दी

आप ही सब की अंतिम सीमा हैं, और मैं सबमें उपस्थित हूँ। मैं इच्छारहित, आशारहित, आकाश की तरह निर्मल और लालसारहित हूँ।

43

शान्तोऽहमर्थरूपोऽस्मि चिरायाहमहं स्थितः | तां दशामुपयातोऽस्मि यतश्चित्तैकवर्त्मनि || ४३ ||

śānto'hamartharūpo'smi cirāyāhamahaṃ sthitaḥ | tāṃ daśāmupayāto'smi yataścittaikevartmani || 43 ||

English

I am peaceful and in the form of the ultimate reality. I have been established in this state for a long time. I have reached that state where the mind follows a single path.

हिन्दी

मैं शांत और परम सत्य के रूप में हूँ। मैं इस अवस्था में लंबे समय से स्थापित हूँ। मैं उस अवस्था तक पहुँच गया हूँ जहाँ मन एक ही मार्ग पर चलता है।

44

प्रतिषेधन्ति सहसा न यां हरिहरादयः | नकिंचिन्मात्रचिन्मात्रनिष्ठोऽस्मि स्वस्थ आस्थितः || ४४ ||

pratiṣedhanti sahasā na yāṃ hariharādayaḥ | nakiṃcinmātracinmātraniṣṭho'smi svastha āsthitaḥ || 44 ||

English

Suddenly, they do not prohibit that which Hari, Hara, and others do. I am established in the state of pure consciousness, free from all desires.

हिन्दी

अचानक, वे उसे नहीं रोकते जो हरि, हर और अन्य करते हैं। मैं सभी इच्छाओं से मुक्त शुद्ध चेतना की अवस्था में स्थापित हूँ।

45

भ्रमेणाहं विमुक्तोऽस्मि संसारेणालिलोचने | न तुष्टोस्मि न खिन्नोऽस्मि नायमस्मि न चेतरत् || ४५ ||

bhraameṇāhaṃ vimukto'smi saṃsāreṇālilocane | na tuṣṭo'smi na khinno'smi nāyamasmī na cetarat || 45 ||

English

I am freed from the illusion of the world, O lotus-eyed one. I am neither satisfied nor dissatisfied. I am neither this nor that.

हिन्दी

हे कमलनयन, मैं संसार के भ्रम से मुक्त हूँ। मैं न तृप्त हूँ न असंतुष्ट हूँ। मैं न यह हूँ न वह हूँ।

46

न स्थूलोऽस्मि न सूक्ष्मोऽस्मि सत्यमस्मि च सुन्दरि | तेजोबिम्बात्प्रयातेन भित्तावपतितेन च || ४६ ||

na sthūlo'smi na sūkṣmo'smi satyamasmi ca sundari | tejobimbātprayātena bhittāvapatitena ca || 46 ||

English

I am neither gross nor subtle, I am the truth, O beautiful one | By the reflection of light falling on the wall

हिन्दी

मैं न तो स्थूल हूँ न ही सूक्ष्म, मैं सत्य हूँ, हे सुन्दरी | प्रकाश की छाया से दीवार पर गिरने से

47

क्षयातिशयमुक्तेन प्रकाशेनास्मि वै समः | शान्तोस्मि साम्यं नेतास्मि स्वस्थोस्मि विगताशयः || ४७ ||

kṣayātiśayamukthena prakāśenāsmi vai samaḥ | śāntosmi sāmyaṃ netāsmi svasthosmi vigatāśayaḥ || 47 ||

English

I am equal to the light that is free from decay and excess | I am peaceful, balanced, not a leader, healthy, and free from desires

हिन्दी

मैं उस प्रकाश के समान हूँ जो क्षय और अतिशय से मुक्त है | मैं शान्त हूँ, संतुलित हूँ, नेता नहीं हूँ, स्वस्थ हूँ और इच्छाओं से मुक्त हूँ

48

परिनिर्वाण एवास्मि सदृशोऽस्मि पतिव्रते | यत्तदस्मि तदेवास्मि वक्तुं शक्रोमि नेतरत् || ४८ ||

parinirvāṇa evāsmi sadṛśo'smi pativrate | yattadasmi tadevāsmi vaktuṃ śakromi netarat || 48 ||

English

I am indeed in the state of complete liberation, I am similar, O faithful one | I am that, I am indeed that, I am able to speak, nothing else

हिन्दी

मैं वास्तव में पूर्ण मुक्ति की अवस्था में हूँ, मैं समान हूँ, हे पतिव्रता | मैं वह हूँ, मैं वास्तव में वह हूँ, मैं कहने में सक्षम हूँ, कुछ और नहीं

49

तरङ्गतरलापाङ्गे गुरुस्त्वं मे नमोऽस्तु ते | प्रसादेन विशालाक्ष्यास्तीर्णोऽस्मि भवसागरात् || ४९ ||

taraṅgataralāpāṅge gurustvaṃ me namo'stu te | prasādena viśālākṣyāstīrṇo'smi bhavasāgarāt || 49 ||

English

O one with wavy, delicate eyes, you are my guru, I bow to you | By your grace, O large-eyed one, I have crossed the ocean of existence

हिन्दी

हे लहराती, कोमल आँखों वाली, तुम मेरे गुरु हो, मैं तुम्हें प्रणाम करता हूँ | तुम्हारी कृपा से, हे विशाल आँखों वाली, मैंने अस्तित्व के सागर को पार कर लिया है

50

पुनर्मलं न गृह्णामि शतध्मातसुवर्णवत् | शान्तः स्वस्थो मृदुर्यत्तो वीतरागो निरंशधीः || ५० ||

punarmalaṃ na gṛhṇāmi śatadhmātasuvarṇavat | śāntaḥ svastho mṛduryatto vītarāgo niraṃśadhīḥ || 50 ||

English

I do not accept impurity again, like gold purified a hundred times | I am peaceful, healthy, gentle, self-controlled, free from desires, and without expectations

हिन्दी

मैं फिर से अशुद्धि नहीं ग्रहण करता, जैसे सौ बार शुद्ध किया गया सोना | मैं शान्त हूँ, स्वस्थ हूँ, कोमल हूँ, संयमी हूँ, इच्छाओं से मुक्त हूँ, और अपेक्षाओं से रहित हूँ

51

सर्वातीतः सर्वगश्च खमिवायमहं स्थितः | चूडालोवाच | एवं स्थिते महासत्त्व प्राणेश हृदयप्रिय || ५१ ||

sarvātītaḥ sarvagaśca khamivāyamahaṃ sthitaḥ | cūḍālovāca | evaṃ sthite mahāsattva prāṇeśa hṛdayapriya || 51 ||

English

I am beyond everything and omnipresent like the sky | Chudala said | Thus situated, O great being, lord of life, beloved of the heart || 51 ||

हिन्दी

मैं सबसे परे और सर्वव्यापी हूँ जैसे आकाश | चूडाला ने कहा | ऐसे स्थिति में, हे महान सत्त्व, प्राणों के स्वामी, हृदय के प्रिय || ५१ ||

52

किमिदानीं प्रभो ब्रूहि रोचते ते महामते | शिखिध्वज उवाच | प्रतिषेधं न जानामि न जानाम्यभिवाञ्छितम् || ५२ ||

kimidānīṃ prabho brūhi rocate te mahāmate | śikhidhvaja uvāca | pratiṣedhaṃ na jānāmi na jānāmyabhivāñchitam || 52 ||

English

What now, O Lord, tell me what pleases you, O great-minded one | Shikhidhvaja said | I do not know any prohibition, nor do I know what is desired || 52 ||

हिन्दी

अब क्या, हे प्रभु, बताओ कि तुम्हें क्या पसंद है, हे महामनस्वी | शिखिध्वज ने कहा | मुझे कोई प्रतिबंध नहीं पता है, न ही मुझे पता है कि क्या चाहिए || ५२ ||

53

यदाचरसि तन्वि त्वं कदाचिद्वेद्मि तत्तथा | यद्यन्मतं ते सकलं तथास्त्वविकलं प्रिये || ५३ ||

yadācarasi tanvi tvaṃ kadācidvedmi tattathā | yadyanmataṃ te sakalaṃ tathāstvavikalaṃ priye || 53 ||

English

Whatever you do, O slender one, I sometimes know it thus | Whatever you think, O beloved, let it be so, unchanged || 53 ||

हिन्दी

जो कुछ भी तुम करती हो, हे कोमलांगी, मैं कभी-कभी उसे ऐसे ही जानता हूँ | जो कुछ भी तुम सोचती हो, हे प्रिये, वह ऐसे ही रहे, अपरिवर्तित || ५३ ||

54

न किंचिदनुसंधातुं जानाम्यम्बरसुन्दरः | यदेव किंचिज्जानासि तदेव कुरु सुन्दरि || ५४ ||

na kiṃcidanusaṃdhātuṃ jānāmyambarasundaraḥ | yadeva kiṃcijjānāsi tadeva kuru sundari || 54 ||

English

I do not know anything to contemplate, O beautiful one | Whatever you know, do that, O beautiful one || 54 ||

हिन्दी

मैं कुछ भी सोचने के लिए नहीं जानता, हे सुंदरी | जो कुछ भी तुम जानती हो, वही करो, हे सुंदरी || ५४ ||

55

तदेव धारयिष्यामि प्रतिबिम्बं यथा मणिः | चेतसा गलितेष्टेन यथाप्राप्तमनिन्दितम् || ५५ ||

tadeva dhārayiṣyāmi pratibimbaṃ yathā maṇiḥ | cetasā galiteṣṭena yathāprāptamaninditam || 55 ||

English

I will hold that very reflection like a jewel | With a mind melted with desire, as it is obtained, blameless || 55 ||

हिन्दी

मैं उसी प्रतिबिंब को मणि की तरह धारण करूँगा | इच्छा से पिघले मन से, जैसे प्राप्त हो, निर्दोष || ५५ ||

56

न स्तौमि न च निन्दामि यदिच्छसि तदाचर | चूडालोवाच | यद्येवं तन्महाबाहो समाकर्णय मन्मतम् || ५६ ||

na stau mi na ca nindāmi yadicchasi tadācara | cūḍālovāca | yadyevaṃ tanmahābāho samākarṇaya manmatam || 56 ||

English

I neither praise nor blame; do as you wish. Chudala said: If this is so, then listen to my opinion, O mighty-armed one.

हिन्दी

मैं न तो स्तुति करता हूँ न ही निंदा करता हूँ; जो तुम चाहो वह करो | चूडाला ने कहा: यदि ऐसा है, तो मेरी बात सुनो, हे महाबाहो।

57

आकर्ण्य जीवन्मुक्तात्मस्तदेवाहर्तुमर्हसि | सर्वत्रैक्यावबोधेन मौर्ख्यक्षयभुवान्विताः || ५७ ||

ākarṇya jīvanmuktātma tadevāhartumarhasi | sarvatraikyāvabodhena maurkhyakṣayabhuvānvitāḥ || 57 ||

English

Having listened, O liberated soul, you should indeed bring that about. Endowed with the realization of oneness everywhere, free from foolishness.

हिन्दी

सुनकर, हे जीवन्मुक्त आत्मा, तुम्हें उसे लाना चाहिए। सर्वत्र एकता के बोध से युक्त, मूर्खता से मुक्त।

58

निरिच्छास्तावदाकाशविशदाः संस्थिता वयम् | यादृगेषणमस्माकं तादृशं तदनेषणम् || ५८ ||

niricchāstāvadākāśaviśadāḥ saṃsthitā vayam | yādṛgeṣaṇamasmākaṃ tādṛśaṃ tadaneṣaṇam || 58 ||

English

We are established in the pure sky of desirelessness. Whatever is our desire, that is our non-desire.

हिन्दी

हम इच्छारहित शुद्ध आकाश में स्थित हैं। जो भी हमारी इच्छा है, वही हमारी अनिच्छा है।

59

यत्प्राणानैषणे कोऽत्र चिन्मात्रोऽभ्यसते हि कः तस्मादाद्यन्तमध्येषु ये वयं पुरुषोत्तम || ५९ ||

yatprāṇānaiṣaṇe ko'tra cinmātro'bhyasate hi kaḥtasmādādyantamadhyeṣu ye vayaṃ puruṣottama || 59 ||

English

Who here desires the vital breaths alone? Who indeed practices pure consciousness? Therefore, we are the supreme beings in the beginning, middle, and end.

हिन्दी

यहाँ कौन केवल प्राणों की इच्छा करता है? कौन वास्तव में शुद्ध चेतना का अभ्यास करता है? इसलिए, हम आदि, मध्य और अंत में परम पुरुष हैं।

60

शेषमेकं परित्यज्य त एवेमे स्थिता वयम् | राज्येन सांप्रतेनेमं कालं नीत्वा क्रमेण वै || ६० ||

śeṣamekaṃ parityajya ta evaime sthitā vayam | rājyena sāṃpratenemaṃ kālaṃ nītvā krameṇa vai || 60 ||

English

Leaving aside the one remaining, we are indeed established here. Having led this present kingdom through time in due course.

हिन्दी

एक शेष को छोड़कर, हम यहाँ स्थापित हैं। समय के साथ इस वर्तमान राज्य को क्रमशः आगे बढ़ाया।

61

विदेहतां प्रयास्यामः प्रभो कालेन केनचित् | शिखिध्वज उवाच | वयमाद्यन्तमध्येषु कीदृशास्तरले वद || ६१ ||

videhatāṃ prayāsyāmaḥ prabho kālena kenacit | śikhidhvaja uvāca | vayamādyantamadhyeṣu kīdṛśāstarale vada || 61 ||

English

We will go to the land of the Videhas at some point in time, O Lord. Shikhidhvaja said: Tell us, how are we in the beginning, middle, and end?

हिन्दी

हम किसी समय विदेह देश जाएँगे, हे प्रभो | शिखिध्वज ने कहा: बताओ, हम आदि, मध्य और अंत में कैसे हैं?

62

शेषमेकं परित्यज्य तिष्ठामः कथमेव वा | चूडालोवाच | वयमाद्यन्तमध्येषु राजानो राजसत्तम || ६२ ||

śeṣamekaṃ parityajya tiṣṭhāmaḥ kathameva vā | cūḍālovāca | vayamādyantamadhyeṣu rājāno rājasattama || 62 ||

English

Leaving aside one remainder, how can we stay? Chudala said: We are kings in the beginning, middle, and end, O best of kings.

हिन्दी

एक शेष को छोड़कर, हम कैसे रह सकते हैं? चूडाला ने कहा: हम आदि, मध्य और अंत में राजा हैं, हे राजाओं में श्रेष्ठ |

63

मोहमेकं परित्यज्य भवामः पुनरेव ते | स्व एव नगरे राजा भव त्वं स्वासने स्थितः || ६३ ||

mohamekaṃ parityajya bhavāmaḥ punareva te | sva eva nagare rājā bhava tvaṃ svāsane sthitaḥ || 63 ||

English

Leaving aside one delusion, we become yours again. You should be the king in your own city, seated on your own throne.

हिन्दी

एक मोह को छोड़कर, हम फिर से आपके हो जाते हैं | आप अपने नगर में राजा बनें, अपने सिंहासन पर बैठे हुए |

64

ललामो ननु कान्तानां महिषी ते भवाम्यहम् | सनृपा मत्तवास्तव्या नृत्यन्नवनवाङ्गना || ६४ ||

lalāmo nanu kāntānāṃ mahiṣī te bhavāmyaham | sanṛpā mattavāstavyā nṛtyannavanavāṅganā || 64 ||

English

We will indeed enjoy the beloved ones. I will be your queen. You should live with me, dancing with new young women.

हिन्दी

हम वास्तव में प्रियजनों का आनंद लेंगे | मैं आपकी महारानी बनूँगी | आपको मेरे साथ रहना चाहिए, नए युवा स्त्रियों के साथ नृत्य करते हुए |

65

सपताका ध्वनत्तूर्या पुष्पप्रकरिणी पुरी | लसद्वल्ल्या समञ्जर्या रणत्पुष्पालिमालया | मधुमासलतालक्ष्म्या चिराद्भवतु सा समा || ६५ ||

sapatākā dhvanattūryā puṣpaprakariṇī purī | lasadvallyā saṃjarayā raṇatpuṣpālimālayā | madhumāsalatālakṣmyā cirādbhavatu sā samā || 65 ||

English

May that city, adorned with banners, resounding with musical instruments, filled with flower garlands, shining with creepers and sprouts, adorned with garlands of blooming flowers, and beautiful with the splendor of honey-month vines, remain forever.

हिन्दी

वह नगर, जो ध्वजाओं से सजा है, वाद्यों से गूँजता है, फूलों की मालाओं से भरा है, लताओं और अंकुरों से चमकता है, खिले हुए फूलों की मालाओं से सजा है, और मधु मास की लताओं की शोभा से सुंदर है, सदा बना रहे |

66

श्रीवसिष्ठ उवाचैति चूडालया प्रोक्तो विहस्य स शिखिध्वजःप्रोवाच मधुरं वाक्यमक्षुब्धं विगतज्वरः || ६६ ||

śrīvasiṣṭha uvācaiti cūḍālayā prokto vihasya sa śikhidhvajaḥprovāca madhuraṃ vākyamakṣubdhaṃ vigatajvaraḥ || 66 ||

English

Sri Vasistha said: Thus addressed by Cudala, Rama, the banner of the peacock, laughed and spoke sweet words, free from agitation and fever.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: चूडाला द्वारा ऐसे कहे जाने पर, राम, मोर का ध्वज, हँसे और मधुर वचन बोले, जो उत्तेजना और ज्वर से मुक्त थे।

67

एवं चेत्तद्विशालाक्षि स्वायत्ता नस्त्रिविष्टपे | सिद्धभोगश्रियस्तासु निवसामि न किं प्रिये || ६७ ||

evaṃ cet tadv iśālākṣi svāyattā nastriviṣṭape | siddhabhog aśriyastāsu nivasāmi na kiṃ priye || 67 ||

English

If it is so, O large-eyed one, I am independent in the three worlds. I dwell in those perfect enjoyments and prosperities, O beloved, what else?

हिन्दी

यदि ऐसा है, हे विशालाक्षी, मैं तीनों लोकों में स्वतंत्र हूँ। मैं उन सिद्ध भोगों और समृद्धियों में निवास करता हूँ, हे प्रिये, और क्या?

68

चूडालोवाच | न राजन्मम भोगेषु वाञ्छा नापि विभूतिषु | स्वभावस्य वशादेव यथाप्राप्तेन मे स्थितिः || ६८ ||

cūḍālovāca | na rājan mama bhogeṣu vāñchā nāpi vibhūtiṣu | svabhāvasya vaśādeva yathāprāptena me sthitiḥ || 68 ||

English

Chudala said: O King, I have no desire for enjoyments or prosperities. By the influence of my nature, I remain as I have obtained.

हिन्दी

चूडाला ने कहा: हे राजन्, मुझे भोगों या समृद्धियों की कोई इच्छा नहीं है। अपने स्वभाव के प्रभाव से, मैं जैसे प्राप्त हुआ हूँ, वैसे ही रहता हूँ।

69

न सुखाय मम स्वर्गो न राज्यं नापि च क्रिया | यथास्थितमविक्षुब्धं तिष्ठामि स्वस्थचेष्टिता || ६९ ||

na sukhāya mama svargo na rājyaṃ nāpi ca kriyā | yathāsthitamavikṣubdhaṃ tiṣṭhāmi svasthaceṣṭitā || 69 ||

English

Neither heaven for my happiness, nor kingdom, nor any action. I remain as I am, undisturbed, with natural behavior.

हिन्दी

न तो स्वर्ग मेरे सुख के लिए, न राज्य, न ही कोई क्रिया। मैं जैसा हूँ, अविचलित, स्वाभाविक व्यवहार के साथ रहता हूँ।

70

इदं सुखमिदं नेति मिथुने क्षयमागते | सममेव पदे शान्ते तिष्ठामीह यथासुखम् || ७० ||

idaṃ sukhamidaṃ neti mithune kṣayamāgate | samameva pade śānte tiṣṭhāmīha yathāsukham || 70 ||

English

This is happiness, this is not—such duality has vanished. I remain in the peaceful state, equally balanced, as I am comfortable.

हिन्दी

यह सुख है, यह नहीं—ऐसी द्वैतता समाप्त हो गई है। मैं शांत अवस्था में, समान रूप से संतुलित, जैसे मुझे सुख हो, रहता हूँ।

71

शिखिध्वज उवाच | युक्तमुक्तं विशालाक्षि त्वयैतत्समया धिया | को वार्थः किल राज्यस्य ग्रहे त्यागेऽपि वा भवेत् || ७१ ||

śikhidhvaja uvāca | yuktamuktaṃ viśālākṣi tvayaitatsamayā dhiyā | ko vārthaḥ kila rājyasya grahe tyāge'pi vā bhavet || 71 ||

English

Shikhidhvaja said: O wide-eyed one, you have rightly spoken with a mindful of the occasion. What is the use of the kingdom, whether it is accepted or renounced?

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: हे विशालाक्षी, तुमने समय के अनुकूल बुद्धि से ठीक कहा है। राज्य का क्या लाभ है, चाहे उसे ग्रहण किया जाए या त्याग दिया जाए?

72

सुखदुःखदशाचिन्तां त्यक्त्वा विगतमत्सरम् | यथासंस्थानमेवेमौ तिष्ठावः स्वस्थतां गतौ || ७२ ||

sukhaduḥkhadaśācintāṃ tyaktvā vigatamatsaram | yathāsaṃsthānamevemauttiṣṭhāvaḥ svasthatāṃ gatau || 72 ||

English

Abandoning the thoughts of happiness and sorrow, free from envy, they remained in their natural state, having attained tranquility.

हिन्दी

सुख-दुःख की दशाओं की चिंता को त्यागकर, ईर्ष्या से मुक्त होकर, वे दोनों अपने स्वाभाविक अवस्था में रहे, शांति प्राप्त करके।

73

इति तत्र कथालापकथनेन तयोर्द्वयोः | कान्तयोश्चिरदंपत्योर्वासरस्तनुतां ययौ || ७३ ||

iti tatra kathālāpakathanena tayordvayoḥ | kāntayościradaṃpatyorvāsarastanutāṃ yayau || 73 ||

English

Thus, with the conversation between the two beloveds, who had been married for a long time, the day passed pleasantly.

हिन्दी

इस प्रकार, उन दोनों प्रेमी दंपतियों की बातचीत से, जो लंबे समय से विवाहित थे, दिन सुखदायक रूप से बीता।

74

अथोत्थाय दिनाचारं यथाप्राप्तमनिन्दितौ | सोत्कण्ठावप्यनुत्कण्ठौ चक्रतुः कार्यकोविदौ || ७४ ||

athottāya dinācāraṃ yathāprāptamaninditau | sotkaṇṭhāvapyanutkaṇṭhau cakratuḥ kāryakovidau || 74 ||

English

Then, rising, they performed their daily duties as they came, without any blame, with eagerness yet without impatience, being skilled in their work.

हिन्दी

फिर, उठकर, वे अपने दैनिक कार्यों को जैसे आए, निंदा रहित, उत्सुकता के साथ लेकिन बेसब्री के बिना, अपने कार्य में कुशल होकर किया।

75

स्वर्गसिद्धिमनादृत्य तस्थतुः पूर्णचेतसौ | एकस्मिन्नेव शयने तैस्तैः प्रणयचेष्टितैः | सा व्यतीयाय रजनी तयोर्जीवद्विमुक्तयोः || ७५ ||

svargasiddhimanādṛtya tasthatuḥ pūrṇacetasau | ekasminneva śayane taitaiḥ praṇayaceṣṭitaiḥ | sā vyatīyāya rajanī tayorjīvadvimuktayoḥ || 75 ||

English

Disregarding the attainment of heaven, they remained with full consciousness in one bed, with various expressions of love. Thus, the night passed for them, who were liberated while living.

हिन्दी

स्वर्ग की सिद्धि को अनदेखा करके, वे पूर्ण चेतना के साथ एक ही शयन पर रहे, विभिन्न प्रेम भरी चेष्टाओं के साथ। इस प्रकार, जीवित मुक्त उन दोनों के लिए रात बीती।

76

तद्भोगमोक्षसुखमुत्तमयोः स्वय समाशंसतोः प्रणयवाक्यविलासगर्भम् | उत्कण्ठतां प्रणयिनोर्धियमानयन्ती दीर्घा मुहूर्तवदसौ रजनी जगाम || ७६ ||

tadbhogamokṣasukhamuttamayoḥ svaya samāśaṃsatoḥ praṇayavākyavilāsagarbham | utkaṇṭhāṃ praṇayinordhiyamānayantī dīrghā muhūrtavadasau rajanī jagāma || 76 ||

English

That night, which brought the highest pleasure of enjoyment and liberation, and was filled with loving words and charm, seemed to last for a long time, increasing the eagerness of the lovers.

हिन्दी

वह रात, जो भोग और मोक्ष के उत्तम सुख को स्वयं प्रस्तुत करती है, प्रेम भरे वचनों और विलास से भरी हुई थी, प्रेमियों की उत्कंठा बढ़ाती हुई लंबे समय तक चली गई।

← Chapter 108Chapter 110 →