Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 108 — 37 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाचतां मायां शममानीय चूडाला समचिन्तयत्दिष्टया भोगेच्छया नायं ह्रियते वसुधाधिपः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvācatāṃ māyāṃ śamamānīya cūḍālā samacintayatdiṣṭayā bhogecchayā nāyaṃ hriyate vasudhādhipaḥ || 1 ||

English

Vasishtha said: Cudala, having subdued the illusion, thought: 'By destiny and the desire for enjoyment, this king is not being taken away from the earth.'

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: चूडाला, माया को शांत करके, सोचा: 'भाग्य और भोग की इच्छा से, यह राजा पृथ्वी से नहीं हटाया जा रहा है।'

2

शान्तः समसमाभोग एवं शक्रसमागमेअसंरम्भमहेलं च कृतवान्व्यावहारिकम् || २ ||

śāntaḥ samasamābhoga evaṃ śakrasamāgameasaṃrambhamahelaṃ ca kṛtavānvyāvahārikam || 2 ||

English

Being calm, enjoying equal pleasures, thus in the union with Indra, he made worldly efforts without any resentment.

हिन्दी

शांत होकर, समान भोगों का आनंद लेते हुए, इस प्रकार इंद्र के साथ मिलकर, उसने किसी असंतोष के बिना व्यावहारिक प्रयास किए।

3

भूय एव प्रपञ्चेन विमृशाम्येव सादरम्रागद्वेषप्रधानेन केनचिद्बुद्धिहारिणा || ३ ||

bhūya eva prapañcena vimṛśāmyeva sādaramrāgadveṣapradhānena kenacidbuddhihāriṇā || 3 ||

English

Again, I will deeply contemplate with the worldly affairs, which are predominantly driven by attachment and aversion, by some stealer of wisdom.

हिन्दी

फिर से, मैं गहराई से विचार करूंगा दुनियावी मामलों पर, जो आसक्ति और घृणा से प्रभावित हैं, किसी बुद्धि चोर द्वारा।

4

इति संचिन्त्य सा रात्राविन्दावभ्युदिते वनेगृहीतमङ्गनारूपं कान्ता मदनिका सती || ४ ||

iti saṃcintya sā rātrāvindāvabhyudite vanegṛhītamaṅganārūpaṃ kāntā madanikā satī || 4 ||

English

Thus thinking, she, the beloved Madanika, being in the forest, took the form of a beautiful woman at the rise of the night lotus.

हिन्दी

ऐसा सोचकर, वह, प्रिय मदनिका, वन में रहते हुए, रात के कमल उगने पर एक सुंदर स्त्री का रूप धारण किया।

5

संतानकलतागेहं नीरन्ध्रैः पुष्पगुच्छकैःशुद्धान्तं वनदेवीनां प्रविवेश मदान्विता || ५ ||

saṃtānakalatāgehaṃ nīrandhraiḥ puṣpagucchakaiḥśuddhāntaṃ vanadevīnāṃ praviveśa madānvitā || 5 ||

English

She, intoxicated with pride, entered the pure abode of the forest goddesses, which was a creeper-house adorned with clusters of flowers.

हिन्दी

वह, घमंड से मतवाली, फूलों के गुच्छों से सजे लताओं के घर, जो कि एक शुद्ध वनदेवियों का निवास स्थान था, में प्रवेश किया।

7

तत्र संकल्पिते पुष्पशयने माल्यमालिताकण्ठे संकल्पितं कान्तं खिङ्गमादाय संस्थिता || ७ ||

tatra saṃkalpite puṣpaśayane mālyamālitākaṇṭhe saṃkalpitaṃ kāntaṃ khiṅgamādāya saṃsthitā || 7 ||

English

There, on the bed of flowers, adorned with garlands around her neck, she stood with her beloved, having taken the deer.

हिन्दी

वहाँ, फूलों के बिछौने पर, गले में मालाओं से सजी, वह अपने प्रिय के साथ खड़ी थी, हिरण को लेकर।

8

आगत्यान्विष्य कुञ्जात्स प्रददर्श शिखिध्वजःलतागेहे मदनिकां कण्ठे खिङ्गं मनोहरम् || ८ ||

āgatyānviṣya kuñjātsa pradadarśa śikhidhvajaḥlatāgehe madanikāṃ kaṇṭhe khiṅgaṃ manoharam || 8 ||

English

Having come and searched the bower, he, the peacock-bannered one, saw the enchanting deer in the creeper-house, around the neck of Madanika.

हिन्दी

वहाँ आकर और कुंज को खोजकर, मोर-ध्वज वाला (कार्तिकेय) ने लताओं के घर में, मदनिका के गले में मनोहर हिरण को देखा।

9

कुन्तलावलितस्कन्धं समालब्धं च चन्दनैःशयनावृतिनिक्षेपपर्याकुलितशेखरम् || ९ ||

kuntalāvalitaskandhaṃ samālabdhaṃ ca candanaiḥśayanāvṛtinikṣepaparyākulitaśekharam || 9 ||

English

With shoulders covered with locks of hair, anointed with sandalwood, and with hair disheveled due to the scattering of bed covers.

हिन्दी

कंधों पर बालों की लटों से ढके हुए, चंदन से लिपटे हुए, और बिछौने के ढकने के कारण बिखरे हुए बालों वाले।

10

हेमाभे द्विगुणाकारबालाबाहूपधानकेसंसक्तश्रवणापाङ्गकपोलतलकुन्तलम् || १० ||

hemābhe dviguṇākārabālābāhūpadhānakesaṃsaktaśravaṇāpāṅgakapolatalakuntalam || 10 ||

English

With golden-like, twice the size of the arms, armlets, attached to the ears, eyebrows, cheeks, and locks of hair.

हिन्दी

सोने जैसे, बाहों के दोगुने आकार के, बाजूबंदों से युक्त, कानों, भौंहों, गालों, और बालों की लटों से सजे हुए।

11

मिथुनं तद्ददर्शाथ मिथः प्रहसिताननमन्योन्यवदनासक्तं छन्नं कल्पलतांशुकैः || ११ ||

mithunaṃ taddadarśātha mithaḥ prahasitānanamanyonyavadanāsaktaṃ channaṃ kalpalatāṃśukaiḥ || 11 ||

English

Then he saw the couple, laughing at each other, their faces close together, concealed by the garments of the wish-fulfilling creeper.

हिन्दी

तब उसने उस जोड़े को देखा, जो एक-दूसरे पर हँस रहे थे, उनके चेहरे एक-दूसरे के साथ लगे हुए थे, और वे इच्छा-पूर्ण लता के वस्त्रों से ढके हुए थे।

12

आलोलमाल्यशयनं मदनातुरमाकुलमङ्गलग्नच्छलेनात्मरागमन्योन्यमर्पयत् || १२ ||

ālolamālyaśayanaṃ madanāturamākulamaṅgalagnacchalenātmarāgamanyonyamarpayat || 12 ||

English

Lying on a bed of swaying garlands, overwhelmed by passion, they offered each other their own desires with the playfulness of auspicious union.

हिन्दी

स्वेच्छाचारी मालाओं के बिस्तर पर लेटे हुए, प्रेम से व्याकुल, वे एक-दूसरे को शुभ मिलन की छलावे से अपनी इच्छाएँ अर्पित कर रहे थे।

13

अभ्युन्मुखं समानन्दमुद्दाममदमन्थरम्परस्पराहतं पुष्पैर्वक्षोभ्यां पीडितस्तनम् || १३ ||

abhyunmukhaṃ samānandamuddāmamadamantharamparasparāhataṃ puṣpairvakṣobhyāṃ pīḍitastanam || 13 ||

English

Facing each other, sharing the same joy, their breasts pressed together by the flowers, their passion intensified.

हिन्दी

एक-दूसरे की ओर मुँह करके, एक ही आनंद साझा करते हुए, फूलों से उनके स्तन दबे हुए थे, उनकी प्रेम भावना और बढ़ गई।

14

तदालोक्याविकारेण चेतसालं तुतोष सःअहो सुखं स्थितौ खिङ्गावित्याह स शिखिध्वजः || १४ ||

tadālokyāvikāreṇa cetasālaṃ tutoṣa saḥaho sukhaṃ sthitau khiṅgāvityāha sa śikhidhvajaḥ || 14 ||

English

Seeing this, he was greatly pleased in his mind and said, 'Ah, how happily they are situated,' said the peacock-bannered one.

हिन्दी

इसे देखकर, उसके मन में बहुत खुशी हुई और उसने कहा, 'अहो, कितने खुशी से वे स्थित हैं,' मोर-ध्वज वाले ने कहा।

15

तिष्ठताङ्ग यथाकामं सुखं खिङ्गौ यथास्थितम्विघ्नं माकरवं भीतावित्युक्त्वा निर्जगाम सः || १५ ||

tiṣṭhatāṅga yathākāmaṃ sukhaṃ khiṅgau yathāsthitamvighnaṃ mākaravaṃ bhītāvityuktvā nirjagāma saḥ || 15 ||

English

Remaining there as he pleased, happily situated, he said, 'Fear not the obstacle of the crocodile,' and then he departed.

हिन्दी

वहाँ अपनी इच्छा के अनुसार रहते हुए, खुशी से स्थित, उसने कहा, 'मगरमच्छ के बाधा से डरो मत,' और फिर वह चला गया।

16

ततो मुहूर्तमात्रेण प्रपञ्चं तमुपेक्ष्य सानिर्ययौ दर्शयन्ती स्वं रतिफुल्लाकुलं वपुः || १६ ||

tato muhūrtamātreṇa prapañcaṃ tamupekṣya sāniryayau darśayantī svaṃ ratiphullākulaṃ vapuḥ || 16 ||

English

Then, in just a moment, she ignored the world and approached, displaying her body filled with the blossoms of love.

हिन्दी

फिर, एक ही पल में, उसने संसार को नजरअंदाज कर दिया और अपने प्रेम से भरे शरीर को दिखाते हुए आगे बढ़ी।

17

उपविष्टं ददर्शैनं नृपं हेमशिलातलेसमाधिसंस्थमेकान्ते मनाग्विकसितेक्षणम् || १७ ||

upaviṣṭaṃ dadarśainaṃ nṛpaṃ hemaśilātalesamādhisaṃsthamekānte manāgvikasitekṣaṇam || 17 ||

English

She saw the king seated on a golden stone throne in a solitary place, with his eyes blossoming with affection.

हिन्दी

उसने राजा को एकांत में सोने की शिला पर बैठे हुए देखा, जिसकी आँखें प्रेम से खिली हुई थीं।

18

तं प्रदेशमुपागम्य लज्जावनमिताननातूष्णीमासीत्क्षणं खिन्ना म्लाना मदनिकाङ्गना || १८ ||

taṃ pradeśamupāgamya lajjāvanamitānanātūṣṇīmāsītkṣaṇaṃ khinnā mlānā madanikāṅganā || 18 ||

English

Approaching that place, with a face full of shyness, she stood silent for a moment, tired and dejected, the beloved of Madana.

हिन्दी

उस स्थान पर पहुँचकर, शर्म से भरे चेहरे से, वह एक पल के लिए चुपचाप खड़ी रही, थकी हुई और निराश, मदन की प्रियतमा।

19

क्षणाच्छिखिध्वजो ध्यानाद्विरतस्तामुवाच ह अत्यन्तमधुरं वाक्यमिदमक्षुभ्दया धिया || १९ ||

kṣaṇācchikhidhvajo dhyānādviratastāmuvāca haatyantamadhuraṃ vākyamidamakṣubdhayā dhiyā || 19 ||

English

In a moment, Kama, the god of love, ceased his meditation and spoke to her with an extremely sweet voice, with a calm mind.

हिन्दी

एक पल में, कामदेव, प्रेम के देवता, ने अपना ध्यान छोड़ दिया और उससे एक अत्यंत मधुर आवाज में बोले, शांत मन से।

20

तन्वि किं शीघ्रमेव त्वं विघ्नितानन्दमागताआनन्दायैव भूतानि यतन्ते यानि कानिचित् || २० ||

tanvi kiṃ śīghrameva tvaṃ vighnitānandamāgatāānandāyaiva bhūtāni yatante yāni kānicit || 20 ||

English

O slender one, why did you come so quickly, your joy obstructed? All beings strive for happiness alone.

हिन्दी

हे कोमलांगी, तुम इतनी जल्दी क्यों आईं, तुम्हारा आनंद बाधित हो गया? सभी प्राणी केवल सुख के लिए प्रयास करते हैं।

21

भूयस्तोषय तं गच्छ कान्तं प्रणयवृत्तिभिःपरस्परेप्सितस्नेहो दुर्लभो हि जगत्त्रये || २१ ||

bhūyastoṣaya taṃ gaccha kāntaṃ praṇayavṛttibhiḥparasparepsitasneho durlabho hi jagattraye || 21 ||

English

Go and please him more, your beloved, with loving behavior. Mutual affection is indeed rare in the three worlds.

हिन्दी

अपने प्रिय को और अधिक प्रसन्न करने के लिए जाओ, प्रेमपूर्ण व्यवहार से। परस्पर प्रेम तीनों लोकों में दुर्लभ है।

22

अहमेतेन चार्थेन नोद्वेगं यामि मानिनियद्यदिष्टतमं लोके तत्तदेव विजानता || २२ ||

ahametena cārthena nodvegaṃ yāmi māniniyadyadiṣṭatamaṃ loke tattadeva vijānatā || 22 ||

English

I do not feel any anxiety with this intention, O respectful one. Whatever is most desired in the world, know that to be so.

हिन्दी

मैं इस उद्देश्य से कोई चिंता नहीं महसूस करता, हे सम्मानित। जो भी दुनिया में सबसे अधिक चाहा जाता है, उसे ऐसा ही समझो।

23

अहं कुम्भश्च तन्वङ्गि वीतरागाविहेतरादुर्वासःशापजा बाला त्वं यदिच्छसि तत्कुरु || २३ ||

ahaṃ kumbhaśca tanvaṅgi vītarāgāvihetarādurvāsaḥśāpajā bālā tvaṃ yadicchasi tatkuru || 23 ||

English

I am a pot-bellied, thin-limbed, passionless, aimless, cursed by Durvasa, O young girl, you do whatever you wish.

हिन्दी

मैं पेट वाला, पतली अंगों वाला, वासनारहित, उद्देश्यहीन, दुर्वासा के शाप से ग्रस्त हूँ, हे युवती, तुम जो चाहो वह करो।

24

मदनिकोवाचएवमेष महाभाग स्त्रीस्वभावो हि चञ्चलःकामो ह्यष्टगुणः स्त्रीणां न कोपं कर्तुमर्हसि || २४ ||

madanikovācaevameṣa mahābhāga strīsvabhāvo hi cañcalaḥkāmo hyaṣṭaguṇaḥ strīṇāṃ na kopaṃ kartumarhasi || 24 ||

English

Madanika said: Such is the nature of women, O fortunate one, it is indeed fickle. Desire is eightfold in women, you should not be angry.

हिन्दी

मदनिका ने कहा: ऐसा ही स्त्रियों का स्वभाव है, हे भाग्यशाली, यह चंचल है। इच्छा स्त्रियों में आठ गुना होती है, तुम्हें नाराज नहीं होना चाहिए।

25

अबलाहमनेनास्मि रात्रौ घनकाननेत्वयि संध्याजपपरे किं करोमि वराकिका || २५ ||

abalāhamanenāsmi rātrau gahanakānanetvayi saṃdhyājapapare kiṃ karomi varākikā || 25 ||

English

I am helpless with this, in the night in the dense forest, engrossed in twilight chanting, what should I do, O Varakika?

हिन्दी

मैं इससे असहाय हूँ, रात में घने जंगल में, संध्या जप में लीन, मुझे क्या करना चाहिए, हे वराकिका?

26

अबला वा कुमारी वा जारं न रतिरोधनम्करोति परिखिङ्गेन नाङ्गे स्वे विनिवेशितम् || २६ ||

abalā vā kumārī vā jāraṃ na ratirodhanamkaroti parikhiṅgena nāṅge sve viniveśitam || 26 ||

English

Whether a weak woman or a young girl, she does not prevent the lover from enjoying her body, which is adorned with ornaments.

हिन्दी

चाहे वह अबला हो या कुमारी, वह अपने आभूषणों से सजे शरीर को प्रेमी से रोकती नहीं है।

27

स्त्रियः सुन्दरतां याताः पुरपुंसामसङ्गमे | मन्युर्निषेध आक्रन्दः सतीत्वं किं करिष्यति || २७ ||

striyaḥ sundaratāṃ yātāḥ purapuṃsāmasaṅgame | manyurniṣedha ākrandaḥ satītvaṃ kiṃ kariṣyati || 27 ||

English

Women attain beauty by avoiding contact with other men | Anger, prohibition, crying, what will chastity do?

हिन्दी

स्त्रियाँ दूसरे पुरुषों से संपर्क न करके सुंदरता प्राप्त करती हैं | क्रोध, निषेध, रोना, सतीत्व क्या करेगा?

28

अबला स्त्री तथा बाला मूढाहमपराधिनी | क्षन्तुमर्हसि नाथ त्वं क्षमावन्तो हि साधवः || २८ ||

abalā strī tathā bālā mūḍhāhamaparādhinī | kṣantumarhasi nātha tvaṃ kṣamāvanto hi sādhavaḥ || 28 ||

English

I am a weak woman, foolish and guilty | You should forgive me, O Lord, for the virtuous are forgiving.

हिन्दी

मैं एक दुर्बल स्त्री हूँ, मूर्ख और दोषी | आपको मुझे क्षमा करनी चाहिए, हे स्वामी, क्योंकि साधु लोग क्षमाशील होते हैं।

29

शिखिध्वज उवाच | मन्युर्मम न बालेऽन्तर्विद्यते ख इव द्रुमः | केवलं साधुनिन्द्यत्वान्नेच्छामि त्वामहं वधूम् || २९ ||

śikhidhvaja uvāca | manyurmama na bāle'ntarvidyate kha iva drumah | kevalaṃ sādhunindyatvānnecchāmi tvāmahaṃ vadhūm || 29 ||

English

Shikhidhvaja said | I have no anger within me, O child, like a tree without a hollow | Simply because you are not worthy of a virtuous person, I do not desire you as my bride.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा | मेरे अंदर कोई क्रोध नहीं है, हे बाले, एक खोखले पेड़ की तरह | केवल इसलिए कि तुम एक साधु व्यक्ति के योग्य नहीं हो, मैं तुम्हें अपनी वधू के रूप में नहीं चाहता।

30

सुहृत्त्वेन वनान्तेषु पूर्ववत्सुखमङ्गने | वीतरागतया नित्यं सममेव रमावहे || ३० ||

suhṛttvena vanānteṣu pūrvavatsukhamangane | vītarāgatayā nityaṃ samameva ramāvahe || 30 ||

English

With friendship, in the forests, as before, O beautiful one, with detachment, always, we shall enjoy equally.

हिन्दी

मित्रता से, वनों में, पहले की तरह, हे सुंदरी, विरक्ति से, हमेशा, हम समान रूप से आनंद लेंगे।

31

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवं समतया तत्र स्थिते तस्मिञ्छिखिध्वजे | चूडाला चिन्तयामास तत्सत्त्वेनोदिताशया || ३१ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃ samatayā tatra sthite tasmiñśikhidhvaje | cūḍālā cintayāmāsa tatsattvenoditāśayā || 31 ||

English

Vasishtha said | Thus, with equanimity, when Shikhidhvaja was established there, Chudala thought with her mind inspired by his virtue.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा | इस प्रकार, समता से, जब शिखिध्वज वहाँ स्थापित हुआ, चूडाला ने उसके सद्गुण से प्रेरित मन से सोचा।

32

अहो वत परं साम्यं भगवानयमागतः | वीतरागतयाऽक्रोधो जीवन्मुक्तोऽवतिष्ठते || ३२ ||

aho vata paraṃ sāmyaṃ bhagavānayamāgataḥ | vītarāgatayā'krodho jīvanmukto'vatiṣṭhate || 32 ||

English

Oh, how wonderful! This blessed one has attained the highest equanimity. Free from attachment and anger, he remains liberated while living.

हिन्दी

अहो, कितना अद्भुत है! यह भगवान परम साम्य प्राप्त हैं। वीतराग और अक्रोध से युक्त होकर जीवन्मुक्त की तरह स्थित हैं।

33

नैनं हरन्ति ते भोगा न महत्योऽपि सिद्धयः | न सुखानि न दुःखानि नापदो न च संपदः || ३३ ||

nainaṃ haranti te bhogā na mahatyo'pi siddhayaḥ | na sukhāni na duḥkhāni nāpado na ca saṃpadaḥ || 33 ||

English

Neither pleasures nor great achievements can sway him. Neither happiness nor sorrow, neither adversity nor prosperity can affect him.

हिन्दी

न तो भोग उसे हर सकते हैं, न ही महान सिद्धियाँ। न सुख न दुःख, न आपदाएँ न संपदाएँ उसे प्रभावित कर सकती हैं।

34

चिन्तिताः सकला एकं प्रयान्त्येनमनिन्दिताः | मन्ये महर्द्धयः कान्ता नारायणमिवापरम् || ३४ ||

cintitāḥ sakalā ekaṃ prayāntyenamaninditāḥ | manye maharddhayaḥ kāntā nārāyaṇamivāparam || 34 ||

English

All thoughts, pure and blameless, converge towards him. I believe the great powers, beloved, approach him like another Nārāyaṇa.

हिन्दी

सभी विचार, शुद्ध और निर्दोष, उसकी ओर आकर्षित होते हैं। मैं मानता हूँ कि महान शक्तियाँ, प्रिय, उसकी ओर नारायण की तरह आती हैं।

35

आत्मवृत्तान्तमखिलं तमेनं स्मारयाम्यहम् | कुम्भरूपमिदं त्यक्त्वा चूडालैव भवाम्यहम् || ३५ ||

ātmavṛttāntamakhilaṃ tamenaṃ smārayāmyaham | kumbharūpamidaṃ tyaktvā cūḍālaiva bhavāmyaham || 35 ||

English

I recall the entire story of his life. Abandoning this form of a pot, I myself become Chudala.

हिन्दी

मैं उसके जीवन की पूरी कहानी याद करता हूँ। इस घड़े के रूप को छोड़कर, मैं स्वयं चूडाला बन जाता हूँ।

37

तस्मान्मदनिकादेहाच्चूडाला निर्गतेव सा | बभावस्य पुरो युक्ता निर्गतेव समुद्गकात् || ३७ ||

tasmānmadanikādehāccūḍālā nirgateva sā | babhāvasya puro yuktā nirgateva samudgakāt || 37 ||

English

Therefore, from my small body, Chudala emerged as if from a pot. She appeared before him, adorned like a goddess emerging from a lotus.

हिन्दी

इसलिए, मेरे छोटे शरीर से, चूडाला घड़े से निकलने की तरह प्रकट हुई। वह उसके सामने कमल से निकलने वाली देवी की तरह सजी-धजी प्रकट हुई।

38

तां ददर्शानवद्याङ्गीं पुनः प्रणयपेशलाम् । कान्तां मदनिकामेव चूडालां दयितां स्थिताम् || ३८ ||

tāṃ dadarśānavadyāṅgīṃ punaḥ praṇayapeśalām | kāntāṃ madanikāmeva cūḍālāṃ dayitāṃ sthitām || 38 ||

English

He saw her again, the flawless one, skilled in love, standing there, the beloved, Madanika herself, Chudala.

हिन्दी

उसने उसे फिर से देखा, निर्दोष अंगों वाली, प्रेम में निपुण, खड़ी हुई, प्रिय, मदनिका स्वयं, चूडाला।

39

समुदितामिव माधवपद्मिनीमुपगतामिव भूमितलाच्छ्रियम् । प्रकटितामिव रत्नसमुद्गकात्परिददर्श निजां दयितां नृपः || ३९ ||

samuditāmiva mādhavapadminīmupagatāmiva bhūmitalācchriyam | prakaṭitāmiva ratnasamudgakātparidadarśa nijāṃ dayitāṃ nṛpaḥ || 39 ||

English

The king saw his beloved as if she had risen like the lotus of Madhava, as if she had approached like the splendor of the earth, as if she had appeared like a jewel from the ocean.

हिन्दी

राजा ने अपनी प्रिय को देखा मानो मधव की कमल की तरह उठी हो, मानो पृथ्वी की शोभा की तरह आई हो, मानो समुद्र से रत्न की तरह प्रकट हुई हो।

← Chapter 107Chapter 109 →