Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 107 — 32 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अथ सूर्याख्यरङ्गेण रञ्जिते भुवनोदरे | शिखिध्वजाङ्गना प्रातर्मदनी कुम्भतां ययौ || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atha sūryākhyaraṅgeṇa rañjite bhuvanodare | śikhidhvajāṅganā prātarmadanī kumbhatāṃ yayau || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, as the world was colored by the sun's rays, Shikhidhvaja's beloved, Madani, attained the state of Kumbha in the morning.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: फिर, जब सूर्य की किरणों से सारा जगत रंगीन हो गया, तब शिखिध्वज की प्रिया मदनी ने प्रातःकाल में कुम्भ की अवस्था प्राप्त की।

2

एवं महेन्द्रदर्यां तावुभौ कुम्भशिखिध्वजौ | स्वयं विवाहिताविष्टौ संपन्नौ देवदंपती || २ ||

evaṃ mahendradaryāṃ tāvubhau kumbhaśikhidhvajau | svayaṃ vivāhitāviṣṭau saṃpannau devadampatī || 2 ||

English

Thus, in the Mahendra valley, both Kumbha and Shikhidhvaja were united in marriage, becoming a divine couple.

हिन्दी

इस प्रकार, महेन्द्र घाटी में, कुम्भ और शिखिध्वज दोनों विवाह के द्वारा एक हो गए, एक दिव्य जोड़ा बनकर।

3

विलेसतुर्विचित्रासु प्रत्यहं वनराजिषु | प्रपक्वफलभारासु पुष्पपल्लविनीषु च || ३ ||

vilesaturvicitrāsu pratyahaṃ vanarājiṣu | prapakvaphalabhārāsu puṣpapallavinīṣu ca || 3 ||

English

They enjoyed themselves daily in the beautiful forests, which were laden with ripe fruits and full of flowers and buds.

हिन्दी

वे प्रतिदिन सुंदर वनों में आनंद लेते थे, जो पके हुए फलों और फूलों और कलियों से भरे हुए थे।

4

दिवा प्रीततरौ मित्रे यामिन्यामिष्टदंपती | प्रभादीपाविव श्लिष्टौ न वियुक्तौ बभूवतुः || ४ ||

divā prītatarau mitre yāminyāmiṣṭadampatī | prabhādīpāviva śliṣṭau na viyuktau babhūvatuḥ || 4 ||

English

During the day, they were happier with friends, and at night, they were a beloved couple, united like light and lamp, never separated.

हिन्दी

दिन में, वे मित्रों के साथ और अधिक खुश थे, और रात में, वे एक प्रेमी जोड़ा बने, प्रकाश और दीपक की तरह एक होकर, कभी अलग नहीं हुए।

5

रेमाते वनकुञ्जेषु गुहासु च महीभृताम् | तमालजालखण्डेषु मन्दारगहनेषु च || ५ ||

remāte vanakuñjeṣu guhāsu ca mahībhṛtām | tamālajālakhaṇḍeṣu mandāragahaneṣu ca || 5 ||

English

They enjoyed in the forest groves, caves, and dense thickets of Tamala and Mandara trees of the earth-bearers.

हिन्दी

वे वन कुंजों, गुफाओं, और पृथ्वी-धारकों के तमाल और मंदार के घने झुरमुटों में आनंद लेते थे।

6

सह्यदर्दुरकैलासमहेन्द्रमलयेषु चगन्धमादनविन्ध्याद्रिलोकालोकतटेषु च || ६ ||

sahyadardurakailāsamahendramalayeṣu cagandhamādanavindhyādrilokālokataṭeṣu ca || 6 ||

English

In the mountains of Sahya, Dardura, Kailasa, Mahendra, Malaya, and Gandhamadana, Vindhya, and the shores of Lokāloka.

हिन्दी

सह्य, दर्दुर, कैलास, महेन्द्र, मलय और गन्धमादन, विन्ध्य पर्वतों और लोकालोक के तटों पर।

7

दिनैस्त्रिभिस्त्रिभिर्गत्वा निद्रां गतवति प्रियेचूडाला राजकार्याणि कृत्वा स्वाध्याययौ पुनः || ७ ||

dinaistribhistribhirgatvā nidrāṃ gatavati priyecūḍālā rājakāryāṇi kṛtvā svabhyāyayau punaḥ || 7 ||

English

After spending three days, when his beloved Cūḍālā fell asleep, he performed his royal duties and then engaged in self-study again.

हिन्दी

तीन दिन बिताने के बाद, जब उसकी प्रिय चूडाला सो गई, तो उसने अपने राजकीय कर्तव्यों को निभाया और फिर स्वाध्याय में लग गया।

8

तौ दिवा सुहृदौ मित्रे दंपती कुम्भभूमिपौनानाकुसुमसंवीतौ तस्थतुर्मुदितौ मिथः || ८ ||

tau divā suhṛdau mitre daṃpatī kumbhabhūmipaunānākusumasaṃvītau tasthaturmuditau mithaḥ || 8 ||

English

During the day, the two friends, the couple, adorned with various flowers, stood happily together.

हिन्दी

दिन के दौरान, दो मित्र, दंपती, विभिन्न फूलों से सजे हुए, एक दूसरे के साथ खुशी से खड़े थे।

9

मासमेकं महेन्द्राद्रौ रम्ये सरलसंकुलेरत्नकुड्ये गुहागेहे पूजितौ सुरकिंनरैः || ९ ||

māsamekaṃ mahendrādrau ramye saralasaṃkuleratnakuḍye guhāgehe pūjitau surakiṃnaraiḥ || 9 ||

English

For one month, in the beautiful Mahendra mountain, in a cave adorned with precious stones and surrounded by pine trees, they were worshipped by the celestial beings and Kinnaras.

हिन्दी

एक महीने तक, सुंदर महेन्द्र पर्वत में, एक रत्नों से सजी और देवदार के पेड़ों से घिरी गुफा में, उन्हें देवताओं और किन्नरों द्वारा पूजा जाता था।

10

हस्तलभ्योदितामोघमन्दारवनमालितेएवं शुक्तिमतः पृष्ठे पक्षं कल्पलतागृहे || १० ||

hastalabhyoditāmoghamandāravanamāliteevaṃ śuktimataḥ pṛṣṭhe pakṣaṃ kalpalatāgṛhe || 10 ||

English

Thus, adorned with easily obtainable, abundant mango blossoms and garlands of mandara flowers, on the back of a pearl-studded seat, for a period, in the abode of the wish-fulfilling creeper.

हिन्दी

इस प्रकार, आसानी से प्राप्य, भरपूर आम के फूलों और मंदार फूलों की मालाओं से सजे हुए, मोती जड़े आसन की पीठ पर, कुछ समय के लिए, इच्छा-पूर्ति लता के निवास में।

11

मासद्वयं पक्षवतो गिरेर्दक्षिणदिक्तटे | पारिजातवने देवपुष्पस्तबकमण्डपे || ११ ||

māsadvayaṃ pakṣavato girerdakṣiṇadiktaṭe | pārijātavane devapuṣpastabakamaṇḍape || 11 ||

English

For two months, they stayed in the southern direction of the mountain, in the pavilion adorned with divine flowers in the Pārijāta forest.

हिन्दी

दो महीने तक, वे पर्वत के दक्षिण दिशा के किनारे पर, पारिजात वन में, देव पुष्पों से सजे मण्डप में रहे।

12

जम्बूखण्डतले मेरोः पादे जम्बूनदीतटे | जाम्बूनदमये मासं जम्बूफलरसासवैः || १२ ||

jambūkhaṇḍatale meroḥ pāde jambūnadītaṭe | jāmbūnadamaye māsaṃ jambūphalarasāsavaiḥ || 12 ||

English

For a month, they stayed at the foot of Mount Meru, on the banks of the Jambu River, enjoying the juice of the Jambu fruit.

हिन्दी

एक महीने तक, वे मेरु पर्वत के पाद पर, जम्बू नदी के किनारे पर, जम्बू फल के रस का आनंद लेते हुए रहे।

13

दशोत्तरकुरूणां च मण्डले दिवसानि तौ | कोसलेषूत्तरस्थेषु सप्तविंशतिवासरान् || १३ ||

daśottarakurūṇāṃ ca maṇḍale divasāni tau | kosaleṣūttarastheṣu saptaviṃśativāsarān || 13 ||

English

For ten days, they stayed in the region of the Kurus, and for twenty-seven days, they stayed in the northern Kosala region.

हिन्दी

दस दिन तक, वे कुरु क्षेत्र में रहे, और सत्ताईस दिन तक, वे उत्तरी कोसल क्षेत्र में रहे।

14

एवमन्येषु देशेषु विचित्रेषु महीभृताम् | स्थितवन्तौ महाभागौ सुहृदौ निशि दम्पती || १४ ||

evamanyeṣu deśeṣu vicitreṣu mahībhṛtām | sthitavantau mahābhāgau suhṛdau niśi dampatī || 14 ||

English

In this manner, the fortunate couple, who were dear friends, stayed in various wonderful lands of the earth at night.

हिन्दी

इस प्रकार, भाग्यशाली युगल, जो प्रिय मित्र थे, रात में पृथ्वी के विभिन्न अद्भुत देशों में रहे।

15

ततो यातेषु मासेषु शनैः कतिपयेषु सा | चूडाला चिन्तयामास देवपुत्रकरूपिणी || १५ ||

tato yāteṣu māseṣu śanaiḥ katipayeṣu sā | cūḍālā cintayāmāsa devaputrakarūpiṇī || 15 ||

English

After some months had passed slowly, Chudala, who had the form of a divine son, began to think.

हिन्दी

कुछ महीने धीरे-धीरे बीतने के बाद, चूडाला, जिसका रूप देवपुत्र के समान था, सोचने लगी।

16

सुरूपभोगभारेण परीक्षेऽहं शिखिध्वजम् | मा कदाचन चेतोऽस्य भोगेषु रतिमेष्यति || १६ ||

surūpabhogabhāreṇa parīkṣe'haṃ śikhidhvajam | mā kadācana cetosya bhogeṣu ratimeṣyati || 16 ||

English

I will test Shikhidhvaja with the burden of beautiful enjoyments, so that his mind may never become attached to pleasures.

हिन्दी

मैं शिखिध्वज को सुंदर भोगों के भार से परीक्षा लूँगी, ताकि उसका मन भोगों में कभी आसक्त न हो।

17

इति संचिन्त्य चूडाला मायया विपिनावनौ | आगतं दर्शयामास ससुराप्सरसं हरिम् || १७ ||

iti saṃcintya cūḍālā māyayā vipināvanau | āgataṃ darśayāmāsa sasurāpsarasaṃ harim || 17 ||

English

Thus thinking, Chudala, by her magical power, showed Indra, who had come with the celestial nymphs, in the forest.

हिन्दी

ऐसा सोचकर, चूडाला ने अपनी माया से वन में इंद्र को दिखाया, जो अप्सराओं के साथ आया था।

18

इन्द्रमभ्यागतं दृष्ट्वा परिवारसमन्वितम् | यथावत्पूजयामास वनसंस्थः शिखिध्वजः || १८ ||

indramabhyāgataṃ dṛṣṭvā parivārasamanvitam | yathāvatpūjayāmāsa vanasaṃsthaḥ śikhidhvajaḥ || 18 ||

English

Seeing Indra who had come with his retinue, Shikhidhvaja, who was in the forest, worshipped him properly.

हिन्दी

इंद्र को अपने परिवार के साथ आते देखकर, वन में रहने वाले शिखिध्वज ने उनकी उचित पूजा की।

19

शिखिध्वज उवाच | आत्मना किं कृता दूरादभ्यागमकदर्थना | देवराज यथा तन्मे प्रसादाद्वक्तुमर्हसि || १९ ||

śikhidhvaja uvāca | ātmanā kiṃ kṛtā dūrādabhyāgamakadarthanā | devarāja yathā tanme prasādādvaktumarhasi || 19 ||

English

Shikhidhvaja said: Why have you come from afar with such effort, O King of the Gods? Please tell me the reason for your visit.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: हे देवराज, आप दूर से इतने परिश्रम से क्यों आए हैं? कृपया मुझे आपके आने का कारण बताएँ।

20

इन्द्र उवाच | इमे वयमिहायातास्त्वद्गुणातिशयेन खात् | हृदि लग्नेन सूत्रेण खगा वनगता इव || २० ||

indra uvāca | ime vayamihāyātāstvadguṇātiśayena khāt | hṛdi lagnena sūtreṇa khagā vanagatā iva || 20 ||

English

Indra said: We have come here, attracted by your extraordinary virtues, like birds drawn to the forest by a thread tied to their hearts.

हिन्दी

इंद्र ने कहा: हम आपकी असामान्य गुणों से आकर्षित होकर यहाँ आए हैं, जैसे बंधे हुए धागे से वन में खींचे गए पक्षी।

21

उत्तिष्ठ स्वर्गमागच्छ तत्र सर्वे त्वदुन्मुखाः | त्वद्गुणश्रवणाश्चर्याः स्थिता देवाङ्गनागणाः || २१ ||

uttistha svargamagaccha tatra sarve tvadunmukhaah | tvadgunashravanaashcharyaah sthita devaanganagaanah || 21 ||

English

Arise and come to heaven, where all are eager to see you. The celestial women are amazed by hearing about your virtues.

हिन्दी

उठो और स्वर्ग को आओ, जहाँ सभी तुम्हारे लिए उत्सुक हैं। देवांगनाएँ तुम्हारे गुणों को सुनकर आश्चर्यचकित हैं।

22

पादुकागुटिकाखङ्गरसादीदमथापि च | गृहीत्वा सिद्धमार्गेण स्वीकुरु स्वर्गमण्डलम् || २२ ||

paadukagutikaakhangarasaadeedamathaapi cha | griheetvaa siddhamaargena sweekuru svargamandlam || 22 ||

English

Take your sandals, anklets, sword, and other belongings, and by the perfect path, accept the heavenly realm.

हिन्दी

अपने खड़ाऊ, पायल, तलवार और अन्य सामान ले लो, और सिद्ध मार्ग से स्वर्ग के मण्डल को स्वीकार करो।

23

आगत्य विविधा भोगास्त्वया विबुधसद्मनि | जीवन्मुक्तेन भोक्तव्यास्तेन त्वामहमागतः || २३ ||

aagatya vividhaa bhogaastvayaa vibudhasadmani | jeevanmuktena bhoktavyaastena tvaamahamaagatah || 23 ||

English

Having come, various enjoyments are to be experienced by you in the abode of the gods. Being liberated while living, enjoy them, therefore I have come to you.

हिन्दी

आकर, देवताओं के निवास में विविध भोग तुम्हें अनुभव करने हैं। जीवनमुक्त होकर उन्हें भोगो, इसलिए मैं तुम्हारे पास आया हूँ।

24

विमानयन्ति संप्राप्तां न तिरस्करणैः श्रियम् | नाभिवाञ्छन्ति न प्राप्तां त्वादृशाः साधु साधवः || २४ ||

vimaanayanti sampraptaam na tiraskaranaish shriyam | naabhivaanchanti na praaptaam tvaadrushaah saadhu saadhavah || 24 ||

English

They do not despise the attained prosperity, nor do they desire it if it is not attained. Such noble people do not despise or desire prosperity.

हिन्दी

वे प्राप्त समृद्धि का तिरस्कार नहीं करते, न ही उसे प्राप्त न होने पर इच्छा करते हैं। ऐसे साधु पुरुष समृद्धि का तिरस्कार या इच्छा नहीं करते।

25

अविघ्नमागतेनाद्य सुखं विहरता त्वया | स्वर्गः पवित्रतां यातु हरिणेव जगत्त्रयम् || २५ ||

avighnamagatenaadya sukham viharataa tvayaa | svargah pavitratam yaatu harineva jagattrayam || 25 ||

English

Today, having come without obstacles, may you enjoy happiness. May heaven attain purity, like the three worlds.

हिन्दी

आज, बाधा रहित होकर आए हुए, तुम सुख भोगो। स्वर्ग पवित्रता प्राप्त करे, जैसे तीनों लोक।

26

शिखिध्वज उवाच | सर्व स्वर्गसमाचारं वेद्मि देवाधिनायक | किंतु सर्वत्र मे स्वर्गो नियतो न तु कुत्रचित् || २६ ||

śikhidhvaja uvāca | sarva svargasamācāraṃ vedmi devādhināyaka | kiṃtu sarvatra me svargo niyato na tu kutracit || 26 ||

English

Shikhidhvaja said: I know all the customs of heaven, O lord of the gods. But heaven is not fixed for me anywhere.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: हे देवाधिनायक, मैं स्वर्ग के सभी व्यवहार जानता हूँ। लेकिन मेरे लिए स्वर्ग कहीं भी निश्चित नहीं है।

27

सर्वत्रैव हि तुष्यामि सर्वत्रैव रमे प्रभो | अवाञ्छनत्वान्मनसः सर्वत्रानन्दवानहम् || २७ ||

sarvatraiva hi tuṣyāmi sarvatraiva rame prabho | avāñchanatvānmanasaḥ sarvatrānandavānaham || 27 ||

English

I am satisfied everywhere, I enjoy everywhere, O lord. Because my mind is free from desires, I am full of joy everywhere.

हिन्दी

मैं हर जगह संतुष्ट हूँ, हर जगह आनंद लेता हूँ, हे प्रभु। क्योंकि मेरा मन इच्छाओं से मुक्त है, मैं हर जगह आनंद से भरा हूँ।

28

नियतं किंचिदेकत्र स्थितं स्वर्गकमीदृशम् | शक्र गन्तुं न जानामि त्वदाज्ञां न करोम्यहम् || २८ ||

niyataṃ kiṃcid ekatra sthitaṃ svargakamīdṛśam | śakra gantuṃ na jānāmi tvadājñāṃ na karomya ham || 28 ||

English

I do not know how to go to such a fixed heaven in one place, O Shakra. I do not follow your command.

हिन्दी

मैं नहीं जानता कि कैसे ऐसे एक स्थान पर स्थित स्वर्ग तक पहुँचा जाए, हे शक्र। मैं आपकी आज्ञा नहीं मानता।

29

शक्र उवाच | साधो विदितवेद्यानां परिपूर्णधियां समम् | सज्जनाचरितं युक्तं मन्ये भोगोपसेवनम् || २९ ||

śakra uvāca | sādho viditavedyānāṃ paripūrṇadhiyāṃ samam | sajjanaācariataṃ yuktaṃ manye bhogopasevanam || 29 ||

English

Shakra said: O virtuous one, I consider the conduct of the wise, who know what is to be known, and whose intellect is perfect, to be proper enjoyment of pleasures.

हिन्दी

शक्र ने कहा: हे साधु, मैं ज्ञानी पुरुषों के आचरण को, जो जानने योग्य हैं और जिनकी बुद्धि पूर्ण है, भोगों के उचित उपभोग के रूप में मानता हूँ।

30

देवेशे प्रोक्तवत्येवं तूष्णीमेव स्थिते नृपे | किमितो नापयाम्येष त्वमिति प्रोक्तवान् हरिः || ३० ||

deva eśe proktavatyevaṃ tūṣṇīmeva sthite nṛpe | kimitonāpayāmyeṣa tvamiti proktavān hariḥ || 30 ||

English

When the king remained silent after the lord of the gods had spoken thus, Hari said: Why do you not obey him?

हिन्दी

जब देवेश्वर ने ऐसा कहा और राजा चुप रहा, तब हरि ने कहा: तुम उसकी आज्ञा क्यों नहीं मानते?

31

नाहमद्यैव कालेन वदतीति शिखिध्वजे | कल्याणं तेऽस्तु कुम्भेति वदन्नन्तर्धिमाययौ || ३१ ||

nāhamadyaiva kālena vadatīti śikhidhvaje | kalyāṇaṃ te'stu kumbheti vadannantardhimāyayau || 31 ||

English

I am not speaking at this time, saying this in Shikhidhvaja, may there be auspiciousness to you, Kumbha, saying this, he disappeared.

हिन्दी

मैं इस समय नहीं बोल रही हूँ, यह शिखिध्वज में कह रही हूँ, तुम्हारे लिए कल्याण हो, कुम्भ, यह कहकर वह अंतर्धान हो गया।

32

तद्देववृन्दमखिलं त्रिदशेशयुक्तं तत्र क्षणादलमदृश्यमभूद्द्वितीयम् | कल्लोलराशिरिव वारिनिधौ प्रशान्ते वाते स्फुरन्मकरफेनफणीन्द्रवृन्दम् || ३२ ||

taddevavṛndamakhilaṃ tridaśeśayuktaṃ tatra kṣaṇādalamadṛśyamabhūddvitīyam | kalollarāśiriva vārinidhau praśānte vāte sphuranmakaraphenaphaṇīndravṛndam || 32 ||

English

That entire group of gods, along with the lord of the gods, became invisible there in an instant. Like a cluster of waves in the calm ocean, with the wind blowing, the group of crocodile kings shone.

हिन्दी

वह सम्पूर्ण देवताओं का समूह, देवताओं के स्वामी के साथ, वहाँ एक क्षण में अदृश्य हो गया। शांत समुद्र में लहरों के झुंड की तरह, हवा चलने पर, मगरमच्छ राजाओं का समूह चमक उठा।

← Chapter 106Chapter 108 →