Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 106 — 70 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | ततः कतिपयेष्वेव दिवसेषु गतेषु सा | इदं प्रोवाच भर्तारं कुम्भरूपधरा सती || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | tataḥ katipayeṣveva divaseṣu gateṣu sā | idaṃ provāca bhartāraṃ kumbharūpadharā satī || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, after a few days had passed, she, who had taken the form of a pot, spoke these words to her husband:

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: तब, कुछ दिनों के बाद, वह, जो घड़े का रूप धारण कर चुकी थी, अपने पति से ये शब्द बोली:

2

राजन्राजीवपत्राक्ष ममेदं वचनं श्रृणु | निशायां प्रत्यहं तावत्स्थित एवाहमङ्गना || २ ||

rājanrājīvapatrākṣa mamedaṃ vacanaṃ śrṇu | niśāyāṃ pratyahaṃ tāvatsthita evāham aṅganā || 2 ||

English

O king with lotus-like eyes, listen to my words. Every night, I remain here as a woman.

हिन्दी

हे कमल नयन वाले राजन्, मेरे शब्दों को सुनो। प्रत्येक रात्रि, मैं एक स्त्री के रूप में यहाँ रहती हूँ।

3

तदिच्छाम्यङ्गनाधर्मं निपुणीकर्तुमीदृशम् | भर्त्रे कस्मैचिदात्मानं विवाहेन ददाम्यहम् || ३ ||

tadicchāmyaṅganādharmam nipuṇīkartumīdṛśam | bhartre kasmaicidātmānaṃ vivāhena dadāmyaham || 3 ||

English

I desire to perform such a duty of a woman skillfully. I wish to give myself to some husband through marriage.

हिन्दी

मैं ऐसा स्त्री धर्म कुशलतापूर्वक करना चाहती हूँ। मैं विवाह के द्वारा किसी पति को अपने आप को देना चाहती हूँ।

4

तद्भवानेव मे भर्ता रोचते भुवनत्रये | गृहाण मां विवाहेन भार्यात्वे निशि सर्वदा || ४ ||

tadbhavaaneva me bhartā rocate bhuvanatraye | gṛhāṇa māṃ vivāhena bhāryātve niśi sarvadā || 4 ||

English

Therefore, you alone are my husband, who is pleasing in the three worlds. Accept me through marriage as your wife every night.

हिन्दी

इसलिए, आप ही मेरे पति हैं, जो तीनों लोकों में प्रिय हैं। विवाह के द्वारा मुझे प्रत्येक रात्रि अपनी पत्नी के रूप में स्वीकार करें।

5

अयत्नोपनतं साधो प्रियेण सुहृदा सह | स्त्रीसुखं भोक्तुमिच्छामि मा मे विघ्नकरो भव || ५ ||

ayatnopanataṃ sādho priyeṇa suhṛdā saha | strīsukhaṃ bhoktumicchāmi mā me vighnakaro bhava || 5 ||

English

O virtuous one, I desire to enjoy the pleasure of a woman effortlessly with my beloved friend. Do not be an obstacle to me.

हिन्दी

हे साधु, मैं अपने प्रिय मित्र के साथ बिना किसी प्रयास के स्त्री सुख का आनंद लेना चाहती हूँ। मेरे लिए बाधक मत बनो।

6

क्रमप्रवृत्तमासृष्टेः सुखं साध्यं मनोरमम् । प्रकृतं कुर्वतः कार्यं दोषः क इव जायते || ६ ||

kramapravṛttamāsṛṣṭeḥ sukhaṃ sādhyam manoramam | prakṛtaṃ kurvataḥ kāryaṃ doṣaḥ ka iva jāyate || 6 ||

English

When actions are performed in a natural sequence, what harm can arise? The desired happiness is easily attained.

हिन्दी

जब कार्य क्रमबद्ध और स्वाभाविक रूप से किए जाते हैं, तो कोई दोष नहीं होता है। इच्छित सुख आसानी से प्राप्त हो जाता है।

7

इच्छानिच्छे फले त्यक्त्वा समन्तात्सर्ववस्तुषु । वयं न सेच्छा नानिच्छाः कुर्मस्तेनेदमीप्सितम् || ७ ||

icchānicchhe phale tyaktvā samantātsarvavastuṣu | vayaṃ na secchā nānicchāḥ kurmastenedamīpsitam || 7 ||

English

Abandoning desires and non-desires for the results, we perform this desired action in all things.

हिन्दी

फल की इच्छा और अनिच्छा को त्यागकर, हम सभी वस्तुओं में इस इच्छित कार्य को करते हैं।

8

शिखिध्वज उवाच । कृतेनानेन कार्येण न शुभं नाशुभं सखे । पश्यामि तन्महाबुद्धे यथेच्छसि तथा कुरु || ८ ||

śikhidhvaja uvāca | kṛtenānena kāryeṇa na śubhaṃ nāśubhaṃ sakhe | paśyāmi tanmahābuddhe yathecchasi tathā kuru || 8 ||

English

Shikhidhvaja said: O friend, I see no good or bad in this action performed. O great wise one, do as you wish.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: हे मित्र, मैं इस कार्य में कोई शुभ या अशुभ नहीं देखता हूँ। हे महाबुद्धिमान, जैसा तुम चाहो वैसा करो।

9

समतां संप्रयातेन चेतसेदं जगत्त्रयम् । स्वरूपमेव पश्यामि यथेच्छसि तदाचर || ९ ||

samatāṃ saṃprayātena cetasedaṃ jagattrayam | svarūpameva paśyāmi yathecchasi tadācara || 9 ||

English

With a balanced mind, I see the three worlds as they are. Do as you wish.

हिन्दी

समतापूर्वक मन से, मैं तीनों लोकों को उनके स्वरूप में देखता हूँ। जैसा तुम चाहो वैसा करो।

10

कुम्भ उवाच । यद्येवं तन्महीपाल लग्नमद्यैव शोभनम् । राकेयं श्रावणस्यास्य ह्यः सर्वं गणितं मया || १० ||

kumbha uvāca | yadyevaṃ tanmahīpāla lagnamadyaiva śobhanam | rākeyaṃ śrāvaṇasyāsya hyaḥ sarvaṃ gaṇitaṃ mayā || 10 ||

English

Kumbha said: O king, if this is the case, the auspicious moment is today. I have calculated everything for this day of the Shravan month.

हिन्दी

कुम्भ ने कहा: हे राजा, यदि ऐसा है, तो शुभ मुहूर्त आज ही है। मैंने इस श्रावण मास के दिन के लिए सब कुछ गणित किया है।

11

रात्रावद्योदिते चन्द्रे परिपूर्णकलामले | जन्यत्रो नौ महाबाहो द्वयोरेव भविष्यति || ११ ||

rātrāvadyodite candre paripūrṇakalāmale | janyatro nau mahābāho dvayoreva bhaviṣyati || 11 ||

English

O mighty-armed one, when the moon rises at night, full of all its digits, the birth of both of us will take place.

हिन्दी

हे महाबाहो, जब रात में चन्द्रमा उदित होता है, पूर्ण कलाओं से युक्त, तब हम दोनों का जन्म होगा।

12

महेन्द्राद्रिशिरःश्रृङ्गसानावद्य मनोरमे | रत्नदीपप्रकाशाढ्ये मणिकन्दरमन्दिरे || १२ ||

mahendrādriśiraḥśṛṅgasānāvadya manorame | ratnadīpaprakāśāḍhye maṇikandaramandire || 12 ||

English

In the beautiful and faultless peak of the Mahendra mountain, in the temple adorned with jewels and illuminated by gem lamps.

हिन्दी

महेन्द्र पर्वत के सुंदर और दोषरहित शिखर पर, रत्नों से अलंकृत और मणि दीपों से प्रकाशित मंदिर में।

13

पुष्पभारानतोत्तुङ्गवृक्षराजिविराजिते | वनपुष्पलतालास्यनारीनृत्यमनोहरे || १३ ||

puṣpabhārānatottuṅgavṛkṣarājivirājite | vanapuṣpalatālāsyanārīnṛtyamanohare || 13 ||

English

Adorned with tall trees bent down with the burden of flowers, delightful with the dance of forest women with flower garlands.

हिन्दी

फूलों के भार से झुके हुए ऊँचे वृक्षों से सुशोभित, फूलों की मालाओं से सजी वन नारियों के नृत्य से मनोहर।

14

निशि व्योमगतास्तारा भर्त्रा पूर्णेन्दुना सह | आवयोः परिपश्यन्तु कर्णान्तायतलोचन || १४ ||

niśi vyomagatāstārā bhartrā pūrṇendunā saha | āvayoḥ paripaśyantu karṇāntāyatalocana || 14 ||

English

May the stars in the night sky, along with the full moon, witness both of us with eyes extended to the tips of the ears.

हिन्दी

रात के आकाश में स्थित तारे, पूर्ण चन्द्रमा के साथ, हम दोनों को कानों तक फैली आँखों से देखें।

15

उत्तिष्ठात्मविवाहार्थं कुर्वः काननकोटरात् | राजेश्चन्दनपुष्पादिसंभारं रत्नसंयुतम् || १५ ||

uttitṣṭhātmavivāhārthaṃ kurvaḥ kānanakoṭarāt | rājeścandanapuṣpādisaṃbhāraṃ ratnasaṃyutam || 15 ||

English

Arise for the purpose of the wedding, make preparations from the forest cave, the collection of sandalwood flowers and other items adorned with jewels.

हिन्दी

विवाह के उद्देश्य से उठो, वन गुफा से तैयारी करो, चन्दन के फूलों और अन्य रत्नों से सजे सामान का संग्रह।

16

इत्युक्त्वा कुम्भ उत्थाय सह तेन महीभृता | कुसुमावचयं चक्रे तथा रत्नादिसंचयम् || १६ ||

ityuktvā kumbha utthāya saha tena mahībhṛtā | kusumāvacayaṃ cakre tathā ratnādisaṃcayam || 16 ||

English

Having said this, Kumbha rose along with the king of the earth and collected flowers and a heap of jewels.

हिन्दी

ऐसा कहकर, कुम्भ उस पृथ्वी के राजा के साथ उठा और फूलों का संग्रह किया और रत्नों का ढेर लगाया।

17

ततो मुहूर्तमात्रेण रत्नसानौ समे शुभे | समालम्भनपुष्पाणां ताभ्यां वै राशयः कृताः || १७ ||

tato muhūrtamātreṇa ratnasānau same śubhe | samālambhanapuṣpāṇāṃ tābhyāṃ vai rāśayaḥ kṛtāḥ || 17 ||

English

Then, within a short time, in the auspicious and level jewel-mine, heaps of embracing flowers were made by them.

हिन्दी

तब, थोड़े समय में, शुभ और समतल रत्न खान में, उन्होंने आलिंगन करने वाले फूलों के ढेर बनाए।

18

हाराम्बरमणीन्द्रादिराशयस्त्वपरेऽजिरे | सौभाग्यस्येव कामेन कोशाः कालेन संभृताः || १८ ||

hārāmbaramaṇīndrādirāśayastvapare'jire | saubhāgyasyeva kāmena kośāḥ kālena saṃbhṛtāḥ || 18 ||

English

Other heaps of garlands, clothes, best jewels, etc., were filled with desire for good fortune, and treasures were collected over time.

हिन्दी

अन्य ढेर मालाओं, कपड़ों, श्रेष्ठ रत्नों आदि से सौभाग्य की इच्छा से भरे गए, और समय के साथ खजाने एकत्र किए गए।

19

तथा जन्यत्रसंभारं कृत्वा काञ्चनकन्दरे | ययतुस्तौ महामित्रे स्नातुं मन्दाकिनीं नदीम् || १९ ||

tathā janyatrasaṃbhāraṃ kṛtvā kāñcanakandare | yayatus tau mahāmitre snātuṃ mandākinīṃ nadīm || 19 ||

English

Having made such a collection of various items in the golden cave, the two great friends went to bathe in the Mandakini river.

हिन्दी

ऐसे विभिन्न वस्तुओं का संग्रह करके सोने की गुफा में, दोनों महान मित्र मंदाकिनी नदी में स्नान करने गए।

20

तत्रैनं स्नापयामास महाराजं महादरात् | गजकुम्भोपमस्कन्धं कुम्भो मङ्गलपूर्वकम् || २० ||

tatra enaṃ snāpayāmāsa mahārājaṃ mahādarāt | gajakumbhopamaskandhaṃ kumbho maṅgalapūrvakam || 20 ||

English

There, Kumbha, with great respect, bathed the king whose shoulders were like the temples of an elephant, with auspicious rituals.

हिन्दी

वहाँ, कुम्भ ने बड़े सम्मान से, हाथी के मंदिर जैसे कंधों वाले महाराज को शुभ रीति से स्नान कराया।

21

भविष्यद्दयितारूपां भविष्यद्दयितोऽङ्गनाम् | चूडालां स्नापयामास कुम्भरूपधरां प्रियाम् || २१ ||

bhaviṣyaddayitārūpāṃ bhaviṣyaddayito'ṅganām | cūḍālāṃ snāpayāmāsa kumbharūpadharāṃ priyām || 21 ||

English

He bathed his beloved Chudala, who had taken the form of a future beloved, in the form of a pot.

हिन्दी

उन्होंने अपनी प्रिया चूडाला को, जो भविष्य की प्रिया के रूप में थी, घड़े के रूप में स्नान कराया।

22

पूजयामासतुः स्नातौ तत्र देवपितृन्मुनीन् | यथा क्रियाफलेऽनिच्छौ क्रियात्यागे तथैव तौ || २२ ||

pūjayāmāsatuḥ snātau tatra devapitṛnmunīn | yathā kriyāphale'nicchau kriyātyāge tathaiva tau || 22 ||

English

After bathing, they worshipped the gods, ancestors, and sages there, as they did not desire the fruits of their actions, and similarly, they were indifferent to the abandonment of actions.

हिन्दी

स्नान करने के बाद, उन्होंने वहाँ देवताओं, पितरों और ऋषियों की पूजा की, क्योंकि उन्हें कर्मों के फलों की इच्छा नहीं थी, और इसी तरह, उन्हें कर्मों के त्याग से भी कोई अंतर नहीं पड़ता था।

23

नित्यज्ञानरसातृप्तौ व्यवस्थायां जगत्स्थितेः | चक्राते भोजनं भव्यं तावन्योन्यसमीहितम् || २३ ||

nityajñānarasātṛptau vyavasthāyāṃ jagatsthiteḥ | cakrāte bhojanaṃ bhavyaṃ tāvanyonyasamīhitam || 23 ||

English

Satisfied with the eternal bliss of knowledge, they engaged in the divine meal, mutually desiring each other, while maintaining the order of the world.

हिन्दी

नित्य ज्ञान के रस से तृप्त होकर, वे दोनों परस्पर इच्छा से भव्य भोजन में लगे, जबकि जगत की व्यवस्था कायम रखी।

24

कल्पवृक्षदुकूलानि परिधाय सितानि तौ | फलानि भुक्त्वा जन्यत्रस्थानमाययतुः क्रमात् || २४ ||

kalpavṛkṣadukūlāni paridhāya sitāni tau | phalāni bhuktvā janyatrasthānamāyayatuḥ kramaḥ || 24 ||

English

Wearing white garments made from the cloth of the Kalpa tree, they consumed the fruits and gradually returned to their original place.

हिन्दी

कल्पवृक्ष के वस्त्र से बने सफेद परिधान पहनकर, उन्होंने फल खाए और धीरे-धीरे अपने मूल स्थान पर लौट गए।

25

एतावताथ कालेन तयोर्जन्यत्रसोत्कयोः | प्रियं कर्तुमिवास्ताद्रिं द्रागित्येवाविशद्रविः || २५ ||

etāvatātha kālena tayorjanyatrasotkayoḥ | priyaṃ kartumivāstādriṃ drāgityevāviśadraviḥ || 25 ||

English

After some time, the radiance, as if to please them, quickly entered the mountain where they had originally come from.

हिन्दी

कुछ समय के बाद, प्रकाश, जैसे उन्हें प्रसन्न करने के लिए, तेजी से उस पर्वत में प्रवेश कर गया, जहाँ से वे आए थे।

26

अथ संध्याक्रमे वृत्ते कृते जप्याघमर्षणे | विवाहदर्शनायैव ताराजाले खमागते || २६ ||

atha sandhyākrame vṛtte kṛte japyāghamarṣaṇe | vivāhadarśanāyaiva tārājāle khamāgate || 26 ||

English

After completing the evening rituals and the purification mantras, the stars appeared in the sky as if to witness the wedding.

हिन्दी

संध्या क्रिया और जप से शुद्धि करने के बाद, तारे आकाश में दिखाई देने लगे मानो विवाह देखने आए हों।

27

मिथुनैकसखीयामा कुमुदोत्करहासिनी | प्रालेयजालप्रकरं विकिरन्ती समाययौ || २७ ||

mithunaikasakhīyāmā kumudotkarahāsinī | prāleyajālaprakaraṃ vikirantī samāyayau || 27 ||

English

Accompanied by her friend, the bride, with a smile like a blooming lotus, scattering frost-like jewels, arrived.

हिन्दी

अपनी सखी के साथ, कमल के समान मुस्कान वाली वधू, हिम के समान रत्नों को बिखेरती हुई, आई।

28

रत्नदीपान्बहून्सानौ कुम्भः सम्यगयोजयत् | ज्योतींषीन्द्वर्कयुक्तानि पद्मोद्भव इवाम्बरे || २८ ||

ratnadīpānbahūnsānau kumbhaḥ samyagayojayat | jyotīṃṣīndvarkayuktāni padmodbhava ivāmbare || 28 ||

English

The pot was beautifully arranged with many jewel-lamps, shining like stars in the sky, as if born from a lotus.

हिन्दी

घड़ा बहुत से रत्न-दीपों से सुंदर रूप से सजाया गया, जो आकाश में तारों की तरह चमक रहे थे, मानो कमल से उत्पन्न हुए हों।

29

भूषयामास राजानं स्त्रीत्वं गच्छन्निशागमे | चन्दनागुरुकर्पूरपूरैर्मृगजकुङ्कुमैः || २९ ||

bhūṣayāmāsa rājānaṃ strītvaṃ gacchanniśāgame | candanāgurukarpūrapūrairmṛgajakuṅkumaiḥ || 29 ||

English

He adorned the king, who was entering the night's festivities, with sandalwood, agarwood, camphor, fragrant powders, and musk.

हिन्दी

उसने राजा को, जो रात के उत्सव में प्रवेश कर रहे थे, चंदन, अगर, कर्पूर, सुगंधित पाउडर और कस्तूरी से सजाया।

30

हारकेयूरकटकैस्तथा कल्पलतांशुकैः | स्रगुद्दामावतंसैश्च माल्यैश्च विविधोचितैः || ३० ||

hārakeyūrakaṭakais tathā kalpalatāṃśukaiḥ | sraguddāmāvataṃsaiś ca mālyaiś ca vividhocitaiḥ || 30 ||

English

With necklaces, armlets, bracelets, and various beautiful garlands and ornaments, he was adorned.

हिन्दी

हार, केयूर, कड़े, और विविध सुंदर मालाओं और आभूषणों से उसने सजाया।

31

तथा कल्पलतागुच्छैर्मन्दारैः पारिजातकैः | संतानैर्बहुरत्नैश्च मौलिना चेन्दुरूपिणा || ३१ ||

tathā kalpalatāguccchairmandāraiḥ pārijātakaiḥ | saṃtānairbahuratnaiśca maulinā cendurūpiṇā || 31 ||

English

Thus, adorned with clusters of wish-fulfilling vines, mandara flowers, and parijata flowers, with many jewels and a moon-like crest.

हिन्दी

इस प्रकार, कल्पलता के गुच्छों, मन्दार फूलों, पारिजात फूलों, बहुत से रत्नों और चन्द्रमा के समान मुकुट से अलंकृत।

32

एतावताथ कालेन वधूत्वं कुम्भ आययौ | घनस्तनभराक्रान्तो बभूवाशु विलासवान् || ३२ ||

etāvatātha kālena vadhūtvaṃ kumbha āyayau | ghanastanabharākrānto babhūvāśu vilāsavān || 32 ||

English

Thus, in this short time, the pot attained the status of a bride, becoming quickly charming with breasts full and heavy.

हिन्दी

इस प्रकार, इस छोटे समय में, घड़ा वधू का दर्जा प्राप्त कर गया, जल्दी ही भरे हुए और भारी स्तनों वाला मोहक बन गया।

33

इदं संचिन्तयामास संपन्नोऽयमहं वधूः | कामायात्मा मया देयः कार्यं कालोचितं किल || ३३ ||

idaṃ saṃcintayāmāsa saṃpanno'yamahaṃ vadhūḥ | kāmāyātmā mayā deyaḥ kāryaṃ kālocitaṃ kil || 33 ||

English

She thought, 'I am now a complete bride; I should give myself to my husband, as it is the appropriate time for such an act.'

हिन्दी

उसने सोचा, 'मैं अब एक पूर्ण वधू हूँ; मुझे अपने पति को देना चाहिए, क्योंकि यह ऐसे कार्य के लिए उपयुक्त समय है।'

34

इयमस्मि वधूः कान्ता भर्ता त्वं मे पुरःस्थितः | गृहाण काम मामेहि कालोऽयं तव हृच्छयः || ३४ ||

iyamasmivadhūḥ kāntā bhartā tvaṃ me puraḥsthitaḥ | gṛhāṇa kāma māmehi kālo'yaṃ tava hṛcchayaḥ || 34 ||

English

I am your beloved bride, and you are my husband standing before me. Accept me, O beloved, for this is the time for your heart's desire.

हिन्दी

मैं तुम्हारी प्यारी वधू हूँ, और तुम मेरे पति हो जो मेरे सामने खड़े हो। मुझे स्वीकार करो, हे प्रियतम, क्योंकि यह तुम्हारे हृदय की इच्छा का समय है।

35

इति संचिन्त्य भर्तारमग्रस्थगहनस्थितम् | उदयन्तमिवादित्यं रतिः काममिवाभ्यगात् || ३५ ||

iti saṃcintya bhartāramagrasthagahanasthitam | udayantamivādityaṃ ratiḥ kāmamivābhyagāt || 35 ||

English

Thus, thinking of her husband who was standing before her in the inner chamber, she approached him like Rati approaching Kama, as if he were the rising sun.

हिन्दी

इस प्रकार, अपने पति के बारे में सोचते हुए, जो अंदर के कक्ष में खड़ा था, उसने उसे उस तरह पास आने की कोशिश की जैसे रति कामदेव के पास आती है, मानो वह उदित हो रहा सूर्य हो।

36

अहं मदनिका नाम भार्यास्मि तव मानद | पादयोस्ते प्रणामोऽयं सस्नेहं क्रियते मया || ३६ ||

ahaṃ madanikā nāma bhāryāsmi tava mānada | pādayoste praṇāmo'yaṃ sasnehaṃ kriyate mayā || 36 ||

English

I am Madanika, your wife, O respected one. I bow at your feet with affection.

हिन्दी

मैं मदनिका नाम की आपकी पत्नी हूँ, हे सम्मानित पुरुष | मैं स्नेह सहित आपके चरणों में प्रणाम करती हूँ।

37

इत्युक्त्वा सानवद्याङ्गी लज्जावनमितानना | लोलालकेन शिरसा प्रणनाम लसत्पतिम् || ३७ ||

ityuktvā sānavadyāṅgī lajjāvanamitānanā | lolālakena śirasā praṇanāma lasatpatim || 37 ||

English

Having said this, she, with her flawless body and face bent with modesty, bowed to her husband with her trembling head.

हिन्दी

ऐसा कहकर, वह अपने दोषरहित शरीर और लज्जा से झुके हुए मुख के साथ, अपने काँपते हुए सिर से अपने पति को प्रणाम करती है।

38

उवाचेदं च हे नाथ त्वं मां भूषय भूषणैः | क्रमेणाग्निं च संज्वाल्य मत्पाणिग्रहणं कुरु || ३८ ||

uvācedaṃ ca he nātha tvaṃ māṃ bhūṣaya bhūṣaṇaiḥ | krameṇāgniṃ ca saṃjvālya matpāṇigrahaṇaṃ kuru || 38 ||

English

She said, 'O Lord, adorn me with ornaments. Gradually kindle the fire and accept my hand in marriage.'

हिन्दी

उसने कहा, 'हे नाथ, मुझे आभूषणों से सजाओ। धीरे-धीरे अग्नि को जलाओ और मेरा हाथ ग्रहण करो।'

39

राजसेऽतितरां राजन्मां करोषि स्मरातुराम् | रतेर्विवाहे मदनमभिभूयाधितिष्ठसि || ३९ ||

rājase'titaraṃ rājanmāṃ karosi smarāturām | ratervivāhe madanamabhibhūyādhitithāsi || 39 ||

English

O king, you make me extremely passionate. In the marriage of love, you overcome desire and stand firm.

हिन्दी

हे राजन, आप मुझे अत्यंत आसक्त बनाते हैं। प्रेम के विवाह में, आप कामना को जीतकर दृढ़ता से खड़े होते हैं।

40

इन्दोरिवांशुजालानि राजन्माल्यानि तानि ते | मेरुगङ्गाप्रवाहाभां धत्ते हारस्तवोरसि || ४० ||

indorivāṃśujālāni rājanmālyāni tāni te | merugaṅgāpravāhābhāṃ dhatte hārastavorasi || 40 ||

English

O king, those garlands of yours are like the rays of the moon. The necklace on your chest is like the flow of the Ganges from Mount Meru.

हिन्दी

हे राजन, आपकी वे मालाएँ चंद्रमा की किरणों के समान हैं। आपके वक्ष पर हार मेरु पर्वत से बहने वाली गंगा की धारा के समान है।

41

मन्दारकुसुमप्रोतैः कुन्तलैर्नृप राजसे | कनकाब्जमिवोल्लोलैर्भृङ्गैः खचितकेसरैः || ४१ ||

mandārakusumaprotaiḥ kuntalairnṛpa rājase | kanakābjamivollolairbhṛṅgaiḥ khacitakesaraiḥ || 41 ||

English

O King, your hair, adorned with garlands of Mandara flowers, shines like golden lotuses swaying with bees nestled in their petals.

हिन्दी

हे राजन्, आपके केश, मन्दार के फूलों की मालाओं से सुशोभित, भ्रमरों से भरे स्वर्ण कमलों के समान शोभायमान हैं।

42

रत्नांशुजालैः कुसुमैः श्रिया स्थैर्येण तेजसा | रत्नस्थानं विभो मेरुमभिभूयावतिष्ठसे || ४२ ||

ratnāṃśujālaiḥ kusumaiḥ śriyā sthairyena tejasā | ratnasthānaṃ vibho merumabhibhūyāvatiṣṭhasē || 42 ||

English

O Lord, with the radiance of gem-like rays, flowers, prosperity, stability, and splendor, you surpass Mount Meru, the abode of jewels.

हिन्दी

हे प्रभु, रत्नों की किरणों, फूलों, समृद्धि, स्थिरता और तेज के साथ, आप रत्नों के निवास स्थान मेरु पर्वत को पार करते हैं।

43

एवमादि वदन्तौ तौ भविष्यन्नवदम्पती | प्रच्छन्नपूर्वदाम्पत्यौ मिथस्तुष्टौ बभूवतुः || ४३ ||

evamādi vadantau tau bhaviṣyannavadampatī | pracchannapūrvadāmpatyau mithastuṣṭau babhūvatuḥ || 43 ||

English

Thus speaking, those two, who were to be future spouses, were pleased with each other, having concealed their previous marital status.

हिन्दी

ऐसा कहते हुए, वे दोनों, जो भविष्य के जीवनसाथी थे, एक-दूसरे से प्रसन्न हो गए, अपने पूर्व विवाहित जीवन को छिपाकर।

44

महाराज्ञीं मदनिकां महाराजः शिखिध्वजः | काञ्चनोपलपर्यङ्के निविष्टो भूषयत्स्वयम् || ४४ ||

mahārājñīṃ madanikāṃ mahārājaḥ śikhidhvajaḥ | kāñcanopalaparyaṅkē niviṣṭo bhūṣayatsvayam || 44 ||

English

King Shikhidhvaja, seated on a golden throne, adorned Queen Madanika himself.

हिन्दी

राजा शिखिध्वज, स्वर्ण सिंहासन पर बैठे हुए, रानी मदनिका को स्वयं अलंकृत कर रहे थे।

45

अवतंसैस्तथा माल्यैर्मणिरत्नविभूषणैः | वस्त्रैर्विलेपनैः पुष्पै रुचिरस्थानकार्पितैः || ४५ ||

avataṃsais tathā mālyair maṇiratnavibhūṣaṇaiḥ | vastrair vilepanaiḥ puṣpaiḥ rucirasthānakārpitaiḥ || 45 ||

English

With ornaments, garlands, jewels, clothes, cosmetics, and flowers, he beautifully adorned her.

हिन्दी

आभूषणों, मालाओं, रत्नों, वस्त्रों, अंगरागों और फूलों से, उसने उसे सुंदर रूप से सजाया।

46

सा बभौ भूषिता तन्वी मदनी मददायिनी | गिरिजेव विवाहोत्का कामकान्तेव कामिनी || ४६ ||

sā babhau bhūṣitā tanvī madanī madadāyinī | girijeva vivāhotkā kāmakānteva kāminī || 46 ||

English

She shone, adorned, slender, passionate, and causing passion | Like Parvati at the time of her wedding, like the beloved of Kama, the god of love

हिन्दी

वह सुसज्जित, पतली, कामुक, और काम उत्पन्न करने वाली चमक रही थी | जैसे विवाह के समय पार्वती, जैसे कामदेव की प्रियतमा

47

महाराजो महाराज्ञीं भूषयित्वेदमाह ताम् | राजसे मृगशावाक्षि लक्ष्मीरिव नवोदिता || ४७ ||

mahārājo mahārājñīṃ bhūṣayitvedamāha tām | rājase mṛgaśāvākṣi lakṣmīriva navoditā || 47 ||

English

The great king, having adorned the great queen, said this to her | O queen with eyes like a doe, you are like the newly risen Lakshmi

हिन्दी

महाराज ने महारानी को सजाकर उससे यह कहा | हे मृगनयनी रानी, तुम नवोदित लक्ष्मी की तरह हो

48

शक्रेण सह यच्छच्या यल्लक्ष्म्या हरिणा सह | यद्गौर्याः शंभुना सार्धं तत्ते भवतु मङ्गलम् || ४८ ||

śakreṇa saha yacchacyā yallakṣmyā hariṇā saha | yadgauryāḥ śaṃbhunā sārdhaṃ tatte bhavatu maṅgalam || 48 ||

English

May the auspiciousness that comes from being with Indra and Sachi, with Lakshmi and Vishnu, and with Gauri and Shambhu be yours

हिन्दी

इंद्र और शची, लक्ष्मी और विष्णु, और गौरी और शंभु के साथ होने से जो मंगल है, वह तुम्हारा हो

49

पद्मकोशाङ्कुरहृदा लोलनीलोत्पलेक्षणा | आमोदशुभझांकारा स्वास्थिता पद्मिनीव सा || ४९ ||

padmakośāṅkurahṛdā lolanīlotpalekṣaṇā | āmodaśubhadhāṃkārā svāsthitā padminīva sā || 49 ||

English

With a heart like a lotus bud, with eyes like swaying blue lotuses, adorned with auspicious fragrance, she stands firm like a lotus

हिन्दी

लोटस बजरे के समान हृदय वाली, लहराती नील कमल की आँखों वाली, शुभ सुगंध से सजी, वह एक कमल की तरह स्थिर खड़ी है

50

सुरक्तपल्लवकरा स्तनस्तबकधारिणी | त्वमनेकफला मन्ये कामकल्पतरोर्लता || ५० ||

suraktapallavakarā stanastabakadhāriṇī | tvamanekaphalā manye kāmakalpatarorlatā || 50 ||

English

With hands like red lotus petals, bearing breasts like lotus buds, I consider you the creeper of the wish-fulfilling tree yielding many fruits

हिन्दी

हाथों वाली जैसे लाल कमल के पंखुड़ियों की तरह, स्तनों वाली जैसे कमल के बजरों की तरह, मैं तुम्हें बहुत से फलों वाली कामधेनु वृक्ष की लता मानता हूँ

51

हिमशीतावदाताङ्गी ज्योत्स्नाप्रसरहासिनी | पूर्णेन्दुश्रीरिवोद्युक्ता हृष्टैवाह्लादयस्यलम् || ५१ ||

himaśītāvadātāṅgī jyotsnāprasarahāsinī | pūrṇenduśrīrivodyuktā hṛṣṭaivāhlādayasyalam || 51 ||

English

With a body as cool as ice, smiling with the spreading moonlight, she appeared as beautiful as the full moon, and seemed to delight everyone with her joy.

हिन्दी

हिम की तरह ठंडी अंगों वाली, चांदनी के फैलाव से मुस्कुराती हुई, वह पूर्णिमा की शोभा की तरह सुशोभित थी और अपने हर्ष से सबको आह्लादित करने लगी।

52

तदुत्तिष्ठ वरारोहे वेदीं वैवाहिकीं स्वयम् | तत्र पुष्पलताजालैः काण्डं प्रति शिलाङ्कितैः || ५२ ||

taduttiṣṭha varārohe vedīṃ vaivāhikīṃ svayam | tatra puṣpalatājālaiḥ kāṇḍaṃ prati śilāṅkitaiḥ || 52 ||

English

Therefore, O beautiful one, rise up and go to the wedding altar yourself, where the pillars are adorned with garlands of flowers.

हिन्दी

इसलिए, हे सुंदरी, उठो और स्वयं विवाह की वेदी पर जाओ, जहाँ स्तंभ फूलों की मालाओं से सजे हुए हैं।

53

श्रीवसिष्ठ उवाच | मुक्ताकुसुमजालानां प्रकरैः स्तबकोपमैः | चतुर्दिक्कं चतुर्भिश्च नालिकेरमहाफलैः || ५३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | muktākusumajālānāṃ prakaraiḥ stabakopamaiḥ | caturdikkhaṃ caturbhiśca nālikeramahāphalaiḥ || 53 ||

English

Vasishtha said: With clusters of pearl-like flowers resembling buds, and with large coconuts in all four directions.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: मोती के समान फूलों के झुंड के साथ, जो कलियों के समान हैं, और चारों दिशाओं में बड़े नारियलों के साथ।

54

पूर्णकुम्भैस्तथा गङ्गावारिपूर्णैः प्रकल्पितैः | ज्वालयामासतुस्तस्या मध्ये चन्दनदारुभिः || ५४ ||

pūrṇakumbhais tathā gaṅgāvāri pūrṇaiḥ prakalpitaiḥ | jvālayāmāsatus tasyā madhye candanadārubhiḥ || 54 ||

English

With full pots of Ganga water arranged, they kindled a fire in the middle with sandalwood.

हिन्दी

गंगा जल से भरे पूर्ण कलशों के साथ व्यवस्थित, उन्होंने चंदन की लकड़ियों से बीच में अग्नि प्रज्वलित की।

55

ज्वलनं ज्वालितज्वालं दक्षिणस्थं प्रदक्षिणम् | पूर्वाभिमुखमेवाग्नेरग्रे पल्लवविष्टरे || ५५ ||

jvalanaṃ jvālitajvālaṃ dakṣiṇasthaṃ pradakṣiṇam | pūrvābhimukham evāgner agre pallavaviṣṭare || 55 ||

English

The blazing fire, with its flames burning brightly, was placed to the south, circling clockwise, facing east, at the front of the fire on a bed of leaves.

हिन्दी

प्रज्वलित अग्नि, जिसकी लपटें चमक रही थीं, दक्षिण दिशा में रखी गई, घड़ी की दिशा में घूमती हुई, पूर्व दिशा की ओर मुंह करके, अग्नि के सामने पत्तों के बिछौने पर।

56

नियोज्य दंपती कान्तौ तयोर्विविशतुः स्वयम् | स हुत्वा तिललाजानि पावकाय शिखिध्वजः || ५६ ||

niyojya daṃpatī kāntau tayorvivśatuḥ svayam | sa hutvā tilalājāni pāvakāya śikhidhvajaḥ || 56 ||

English

The couple, being lovers, entered the fire themselves | He, having offered the fried grains, to the fire, the flame-bannered one

हिन्दी

विवाहित दंपती स्वयं अग्नि में प्रवेश करे | उसने तिल और लाज की आहुति देकर, अग्नि को समर्पित किया, जो अग्नि का ध्वज है

57

उत्थायोत्थाय कान्तां स पाणिभ्यां स्वयमाददे | अन्योन्यं शोभमानौ तौ भवाविव वने शिवौ || ५७ ||

utthāyotthāya kāntāṃ sa pāṇibhyāṃ svayamādade | anyonyaṃ śobhamānau tau bhavāviva vane śivau || 57 ||

English

Rising again and again, he himself took the beloved by the hands | Both of them, adorning each other, were like Shiva and Parvati in the forest

हिन्दी

बार-बार उठकर, उसने स्वयं प्रेमिका का हाथ पकड़ा | दोनों एक-दूसरे को सुशोभित करते हुए, वन में शिव और पार्वती के समान थे

58

चक्रतुर्दंपती तस्य पावकस्य प्रदक्षिणम् | स्वदायं ज्ञानसर्वस्वं हृदयं प्रेम चापलम् || ५८ ||

cakraturdampatī tasya pāvakasya pradakṣiṇam | svadāyaṃ jñānasarvasvaṃ hṛdayaṃ prema cāpalam || 58 ||

English

The couple performed the circumambulation of the fire | Offering their own self, knowledge, heart, love, and restlessness

हिन्दी

दंपती ने अग्नि की परिक्रमा की | अपने स्वयं, ज्ञान, हृदय, प्रेम और चापल को समर्पित किया

59

ददतुस्तौ मिथोऽन्योन्यस्मितकान्तमुखश्रियौ | प्रदक्षिणत्रयं कृत्वा लाजांस्त्यक्त्वाथ वह्नये || ५९ ||

dadatus tau mitho'nyonyasmitakāntamukhaśriyau | pradakṣiṇatrayaṃ kṛtvā lājāṃstyaktvātha vahnaye || 59 ||

English

They gave each other smiles, their faces radiant with love | Having performed the three circumambulations, they offered the fried grains to the fire

हिन्दी

उन्होंने एक-दूसरे को मुस्कान दी, उनके चेहरे प्रेम से चमक रहे थे | तीन परिक्रमाएँ करके, उन्होंने लाज की आहुति अग्नि को दी

60

भार्यावरौ समं तुष्टौ करौ तत्यजतुः क्रमात् | स्मयमानमुखौ कान्तौ चन्द्राविव नवोदितौ || ६० ||

bhāryāvarau samaṃ tuṣṭau karau tatyajatuḥ kramāt | smayamānamukhau kāntau candrāviva navoditau || 60 ||

English

The couple, satisfied, released their hands gradually | Smiling, their faces radiant like the newly risen moons

हिन्दी

दंपती, संतुष्ट होकर, धीरे-धीरे हाथ छोड़े | मुस्कुराते हुए, उनके चेहरे नवोदित चंद्रमा के समान चमक रहे थे

61

पूर्वोपरचिते पुष्पतल्पे विविशतुर्नवे । एतस्मिन्नन्तरे चन्द्रश्चतुर्भागं नभस्तलात् || ६१ ||

pūrvoparacite puṣpatalpe viviśatur nave | etasminnantare candraścaturbhāgaṃ nabhastalāt || 61 ||

English

The newlyweds entered the bed adorned with flowers. Meanwhile, the moon slowly rose a quarter in the sky as if to witness their beauty.

हिन्दी

नवविवाहित जोड़े ने फूलों से सजे पलंग पर प्रवेश किया। इसी बीच, चाँद धीरे-धीरे आकाश में एक चौथाई उठा, मानो उनकी शोभा देखने के लिए।

62

शनैराक्रमयामास शोभां द्रष्टुमिवानयोः । तस्मिंश्च ललनाछिद्रं द्रष्टुं दृष्टिरिवाभितः || ६२ ||

śanairākramayāmāsa śobhāṃ draṣṭumivānayoḥ | tasmiṃśca lalanāchidraṃ draṣṭuṃ dṛṣṭirivābhitaḥ || 62 ||

English

The moon slowly ascended as if to see the beauty of the couple. It seemed as if the gaze was eager to see the slightest gap in the woman's attire.

हिन्दी

चाँद धीरे-धीरे उठा, मानो जोड़े की शोभा देखने के लिए। ऐसा लगा मानो दृष्टि उस स्त्री के वस्त्रों में से छोटी सी झलक देखने के लिए उत्सुक थी।

63

लोलः संचरयामास करानिन्दुर्लतागृहे । तैस्तैर्नवकथालापैरिन्दावभ्युदिते त्वथ || ६३ ||

lolaḥ saṃcarayāmāsa karānindurlatāgṛhe | taiḥtaiḥ navakathālāpairindāvabhyudite tvatha || 63 ||

English

The restless moon wandered among the vines as if searching for the couple's hands. Then, with various new conversations, the moon rose higher.

हिन्दी

बेचैन चाँद लताओं में भटकता रहा, मानो जोड़े के हाथों की तलाश में हो। फिर, नये-नये वार्तालापों के साथ, चाँद और ऊँचा उठा।

64

तावासांचक्रतुः कान्तौ दंपती सुमुहूर्तकम् । अथोत्थाय ज्वलद्रत्नदीपां काञ्चनकन्दराम् || ६४ ||

tāvāsāṃcakratuḥ kāntau daṃpatī sumuhūrtakam | athotthāya jvaladratnadīpāṃ kāñcanakandarām || 64 ||

English

The loving couple spent a beautiful moment together. Then, rising, they entered the golden chamber illuminated by gleaming gem lamps.

हिन्दी

प्रेमी जोड़े ने एक सुंदर पल साथ बिताया। फिर, उठकर, वे चमकते रत्न दीपों से प्रकाशित सोने के कक्ष में प्रवेश किया।

65

स्वयं पूर्वोपरचितां गुप्तां विविशतुः प्रियौ । ददर्शतुर्नवं तत्र तल्पं कुसुमकल्पितम् || ६५ ||

svayaṃ pūrvoparacitāṃ guptāṃ viviśatuḥ priyau | dadarśatur navaṃ tatra talpaṃ kusumakalpitam || 65 ||

English

The beloved couple themselves entered the secret, previously prepared chamber. There, they saw the new bed adorned with flowers.

हिन्दी

प्रिय जोड़े ने स्वयं ही पहले से तैयार की गई गुप्त कक्ष में प्रवेश किया। वहाँ, उन्होंने फूलों से सजे नये पलंग को देखा।

66

परितो व्याप्तमुत्कीर्णैर्हेमपङ्कजराशिभिः| मन्दारादिभिरन्यैश्च पुष्पैर्ग्लानिविवर्जितैः|| ६६ ||

parito vyāptamutkīrṇairhemapaṅkajarāśibhiḥ| mandārādibhiranyaiśca puṣpairglānivivarjitaiḥ|| 66 ||

English

All around, it was filled with raised golden lotuses and other flowers like Mandara, which were free from fatigue.

हिन्दी

चारों ओर, उठे हुए सोने के कमलों और मन्दार जैसे अन्य फूलों से भरा हुआ था, जो थकान से मुक्त थे।

67

उच्चकैः सुप्रमाणेन निर्मितैः कुसुमैः समैः| दीर्घेन्दुबिम्बप्रतिमैस्तुषारस्थलशीतलैः|| ६७ ||

uccakaiḥ supramāṇena nirmitaiḥ kusumaiḥ samaiḥ| dīrghendubimba pratimais tuṣārasthalasītalaiḥ|| 67 ||

English

With tall, well-proportioned, and evenly made flowers, resembling the long moon discs, cool like the snowy regions.

हिन्दी

ऊँचे, सुंदर आकार वाले, और समान रूप से बने फूलों से, जो लंबे चाँद के डिस्क के समान दिखते हैं, बर्फीले क्षेत्रों की तरह ठंडे।

68

क्षीरोदजलधाराभं ज्योत्स्नासंपिण्डसुन्दरम्| प्रतिबिम्बमनङ्गस्य नतं भित्ताविव स्थितम्|| ६८ ||

kṣīrodajaladhārābhaṃ jyotsnāsaṃpiṇḍasundaram| pratibimbamanangasya nataṃ bhittāviva sthitam|| 68 ||

English

Resembling the flow of the milky ocean, beautiful like the mass of moonlight, the reflection of love appeared as if bowing down on the wall.

हिन्दी

क्षीर सागर के प्रवाह के समान, चाँदनी के ढेर की तरह सुंदर, प्रेम का प्रतिबिंब दीवार पर झुका हुआ-सा प्रतीत होता था।

69

सुगन्धमुन्नतं कान्तं चिरादन्यतयोत्थितम्| मिथुनं पुष्पराशौ तन्न्यषीदत्परितोऽमले|| ६९ ||

sugandhamunnataṃ kāntaṃ cirādanyatayotthitam| mithunaṃ puṣparāśau tannyaṣīdatparito'male|| 69 ||

English

Fragrant, elevated, and beautiful, arising from another for a long time, the couple sat in the pure, flowery bower.

हिन्दी

सुगंधित, उन्नत, और सुंदर, लंबे समय से एक दूसरे के लिए उठा हुआ, जोड़ा पवित्र, फूलों से भरे छज्जे में बैठा था।

70

तैस्तैर्मिथः प्रणयपेशलवाग्विलासैस्तत्कालकार्यसुभगैः प्रणयोपचारैः| सत्कान्तयोर्नवनवेन तयोः सुखेन दीर्घा मुहूर्त इव सा रजनी जगाम|| ७० ||

taistairmihaḥ praṇayapeśalavāgvilāsaiḥ tatkālakāryasubhagaiḥ praṇayopacāraiḥ| satkāntayornavanavena tayoḥ sukhena dīrghā muhūrta iva sā rajanī jagāma|| 70 ||

English

With various charming expressions of love and appropriate actions of affection, the virtuous couple enjoyed each other's company with new joy, and that night passed like a long moment.

हिन्दी

विभिन्न मोहक प्रेम के व्यवहार और उपयुक्त प्रेम के कार्यों के साथ, सत्कार्य जोड़े ने नये आनंद के साथ एक दूसरे की संगत का आनंद लिया, और वह रात एक लंबे क्षण की तरह बीत गई।

← Chapter 105Chapter 107 →