Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 105 — 49 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

शिखिध्वज उवाच | एवं स्थिते महाभाग कथमुद्वेगमीदृशम् | लब्धवानसि देवोऽपि वद वेद्यविदां वर || १ ||

śikhidhvaja uvāca | evaṃ sthite mahābhāga kathamudvegamīdṛśam | labdhvānasi devo'pi vada vedyavidāṃ vara || 1 ||

English

Shikhidhvaja said: O great fortunate one, how have you attained such distress even though you are a god? Tell me, O best among the knowers of the Vedas.

हिन्दी

शिखिध्वज ने कहा: हे महाभाग्यवान, आप देव होकर भी ऐसे उद्वेग को कैसे प्राप्त हुए हो? मुझे बताओ, हे वेदज्ञों में श्रेष्ठ।

2

कुम्भ उवाच | श्रृणु कार्यमिदं चित्तं मदीयं वसुधाधिप | कथयामि तवाशेषं सर्गे यद्वृत्तमद्य मे || २ ||

kumbha uvāca | śṛṇu kāryamidaṃ cittaṃ madīyaṃ vasudhādhipa | kathayāmi tavāśeṣaṃ sarge yadvṛttamadya me || 2 ||

English

Kumbha said: Listen, O king of the earth, to this matter of my mind. I will tell you in full what has happened to me today in creation.

हिन्दी

कुम्भ ने कहा: सुनो, हे पृथ्वी के राजा, मेरे मन की यह बात। मैं तुम्हें पूरी तरह से बताऊंगा कि आज सृष्टि में मुझे क्या हुआ है।

3

सुहृद्यावेदितं दुःखं परमायाति तानवम् | घनं जडं कृष्णमपि मुक्तवृष्टिरिवाम्बुदः || ३ ||

suhṛdyāveditaṃ duḥkhaṃ paramāyāti tānavam | ghanaṃ jaḍaṃ kṛṣṇamapi muktavṛṣṭirivāmbudaḥ || 3 ||

English

Sorrow shared with a friend becomes lighter, just as a dark, dense cloud becomes lighter after releasing rain.

हिन्दी

मित्र के साथ बांटा गया दुःख हल्का हो जाता है, जैसे बारिश करने के बाद घना, काला बादल हल्का हो जाता है।

4

सुहृदा पृच्छता साधु चेतो याति प्रसन्नताम् | स्वच्छतोपगतेनाशु कतकेन जलं यथा || ४ ||

suhṛdā pṛcchatā sādhu cetaso yāti prasannatām | svacchatopagatenāśu katakena jalaṃ yathā || 4 ||

English

When a friend asks, the mind quickly becomes clear, just as clear water becomes transparent when touched by a crystal.

हिन्दी

जब मित्र पूछता है, तो मन तुरंत साफ हो जाता है, जैसे स्पष्ट पानी स्फटिक के स्पर्श से पारदर्शी हो जाता है।

5

अहं तावदितो यातो भवते पुष्पमञ्जरीम् | दत्त्वा गगनमुल्लङ्घ्य संप्राप्तश्च त्रिविष्टपम् || ५ ||

ahaṃ tāvadito yāto bhavate puṣpamañjarīm | dattvā gaganamullaṅghya saṃprāptaśca triviṣṭapam || 5 ||

English

I went from here to offer you a garland of flowers. After giving it, I ascended to the sky and reached heaven.

हिन्दी

मैं यहां से गया था आपको एक फूलों की माला देने के लिए। उसे देने के बाद, मैं आकाश में उठा और स्वर्ग पहुंचा।

6

ततः पित्रा महेन्द्रस्य सभास्थाने यथाक्रमम् स्थित्वोत्थाय तथोत्थानकाले पित्रा विवर्जितः || ६ ||

tataḥ pitrā mahendrasya sabhāsthāne yathākramam sthitvotthāya tathotthānakāle pitrā vivarjitaḥ || 6 ||

English

Then, after standing in the assembly of Indra's father according to the order, he was abandoned by his father at the time of rising.

हिन्दी

तब, इन्द्र के पिता की सभा में क्रम से खड़े होने के बाद, उठने के समय पिता ने उसे छोड़ दिया।

7

इहागन्तुमहं त्यक्त्वा स्वर्गं संप्राप्तवान्नभः दिवाकरहयैः सार्धं वहाम्यनिलवर्त्मनि || ७ ||

ihāgantumahaṃ tyaktvā svargaṃ saṃprāptavānnabhaḥ divākarahayaiḥ sārdhaṃ vahāmyanilavartmani || 7 ||

English

Leaving heaven to come here, I have reached the sky and am traveling along the path of the wind with the horses of the sun.

हिन्दी

स्वर्ग छोड़कर यहां आने के लिए, मैं आकाश तक पहुंच गया हूं और सूर्य के घोड़ों के साथ हवा के मार्ग पर यात्रा कर रहा हूं।

8

अथैकत्र गतो भानुरेकेनान्येन वर्त्मना आगच्छाम्यहमाकाशं सागरापतिताकृतिः || ८ ||

athaikatra gato bhānurekenānyena vartmanā āgacchāmyahamākāśaṃ sāgarāpatitākṛtiḥ || 8 ||

English

Then, the sun went to one place by another path, and I, resembling one who has fallen into the ocean, come to the sky.

हिन्दी

तब, सूर्य दूसरे मार्ग से एक स्थान पर गया, और मैं, जो समुद्र में गिरने वाले के समान दिखाई देता हूं, आकाश में आया।

9

अथाग्रे वारिपूर्णानां मेघानां मध्यवर्त्मना अपश्यं मुनिमायान्तमहं दुर्वाससं जवात् || ९ ||

athāgre vāripūrṇānāṃ meghānāṃ madhyavartmanā apaśyaṃ munimāyāntamahaṃ durvāsasaṃ javāt || 9 ||

English

Then, ahead, I saw the sage Durvasa coming swiftly through the middle path of the clouds filled with water.

हिन्दी

तब, आगे, मैंने पानी से भरे बादलों के मध्य मार्ग से तेजी से आते हुए ऋषि दुर्वासा को देखा।

10

पयोधरपटच्छन्नं विद्युद्वलयभूऽषितम् अभिसारिकया तुल्यं धाराधौताङ्गचन्दनम् || १० ||

payodharapaṭacchannaṃ vidyudvalayabhū'ṣitam abhisārikayā tulyaṃ dhārādhautāṅgacandanam || 10 ||

English

Covered with a garment of clouds, adorned with a lightning girdle, resembling a lover, with sandalwood paste washed by the streams.

हिन्दी

बादलों के वस्त्र से ढका हुआ, बिजली के कंचुकी से सजा हुआ, प्रेमी के समान, धाराओं से धुले चन्दन से लिपटा हुआ।

11

स्थितां सुतरुसुच्छायामापगां वसुधातले | वेगेनाभिसरन्तं तां तपोलक्ष्मीमिव प्रियाम् || ११ ||

sthitāṃ sutarusucchāyāmāpagāṃ vasudhātale | vegenābhisarantaṃ tāṃ tapolakṣmīmiva priyām || 11 ||

English

I saw a beautiful river flowing swiftly on the earth, resembling a stream of penance.

हिन्दी

मैंने पृथ्वी पर एक सुंदर नदी को देखा जो तपस्या की धारा के समान तेजी से बह रही थी।

12

तस्य कृत्वा नमस्कारमुक्तं खे वहता मया | मुने नीलाभ्रवस्त्रस्त्वमभिसारिकया समः || १२ ||

tasya kṛtvā namaskāramuktaṃ khe vahatā mayā | mune nīlābhravastrastvamabhisārikayā samaḥ || 12 ||

English

After paying my respects to him, I spoke in the sky, 'O sage, you are like a lover clad in dark clouds.'

हिन्दी

उसके प्रति प्रणाम करके, मैंने आकाश में कहा, 'हे मुनि, आप काले बादलों के वस्त्र पहने प्रेमी के समान हैं।'

13

इत्याकर्ण्य मुमोचासौ मयि मानद शापकम् | स्तनकेशवती कान्ता हावभावविलासिनी || १३ ||

ityākarṇya mumocāsau mayi mānada śāpakam | stanakeśavatī kāntā hāvabhāvavilāsinī || 13 ||

English

Hearing this, he released a curse upon me, 'You will become a woman with beautiful breasts and hair, skilled in the art of seduction.'

हिन्दी

यह सुनकर, उसने मुझ पर एक शाप डाला, 'तुम सुंदर स्तन और बालों वाली स्त्री बनोगे, जो मोहने की कला में निपुण होगी।'

14

गच्छानेन दुरुक्तेन रात्रौ योषा भविष्यसि | इति श्रुत्वाऽशुभं वाक्यमुत्थितं जर्जरद्विजात् || १४ ||

gacchānena durukthena rātrau yoṣā bhaviṣyasi | iti śrutvā'śubhaṃ vākyamutthitaṃ jarjaradvijāt || 14 ||

English

With these harsh words, 'You will become a woman at night,' having heard this inauspicious statement, I was distressed and rose up from the weak sage.

हिन्दी

इन कठोर शब्दों से, 'तुम रात में स्त्री बनोगे,' यह अशुभ वचन सुनकर मैं व्याकुल हो गया और दुर्बल ऋषि से उठ गया।

15

विमृशामि मनाग्यावत्तावदन्तर्हितो मुनिः | इत्युद्वेगमनाः साधो संप्राप्तोऽहं नभस्तलात् || १५ ||

vimṛśāmi manāgyāvattāvadantarhito muniḥ | ityudvegamanāḥ sādho saṃprāpto'haṃ nabhastalāt || 15 ||

English

Reflecting on this, I realized the sage had disappeared. Thus, with a disturbed mind, O virtuous one, I have come from the sky.

हिन्दी

इस पर विचार करते हुए, मैंने देखा कि ऋषि अंतर्धान हो गया था। इस प्रकार, व्याकुल मन से, हे साधु, मैं आकाश से आया हूँ।

16

एतत्ते कथितं सर्वं संपन्नोऽस्मि निशाङ्गना अतिवाह्यं दिनान्तेषु स्त्रीत्वमेतन्मया कथम् || १६ ||

etattē kathitaṃ sarvaṃ saṃpannō'smi niśāṅganā ativāhyaṃ dināntēṣu strītvamētanmayā katham || 16 ||

English

I have told you everything, O Nishanga, I am accomplished. How can I, a woman, endure this day and night?

हिन्दी

मैंने तुम्हें सब कुछ बता दिया है, हे निशाङ्गना, मैं पूर्ण हूँ। मैं एक स्त्री हूँ, मैं इस दिन और रात को कैसे सहन कर सकती हूँ?

17

योषित्स्तनवती रात्रौ वक्तव्यं किं मया पितुः संसृतौ भवितव्यानामहो नु विषमा गतिः || १७ ||

yōṣitstānavatī rātrau vaktavyaṃ kiṃ mayā pitur saṃsṛtau bhavitavyānāmaho nu viṣamā gatiḥ || 17 ||

English

What should I, a woman with breasts, say to my father at night? In this world of transmigration, alas, what a difficult path!

हिन्दी

मैं, एक स्त्री जिसके स्तन हैं, रात में अपने पिता से क्या कहूँ? इस संसार में, हाय, कितना कठिन मार्ग है!

18

अहमप्यद्य यद्दैवाद्यूनामामिषतां गतः कष्टं मदपहारेण कलहो जायतेऽधुना || १८ ||

ahamapyadya yaddaivādyūnāmāmiṣatāṃ gataḥ kaṣṭaṃ madapahārēṇa kalaho jāyatē'dhunā || 18 ||

English

Today, by the will of fate, I have become inferior. It is painful that a quarrel arises now due to my loss.

हिन्दी

आज, भाग्य के अनुसार, मैं हीन हो गया हूँ। मेरे नुकसान के कारण अब झगड़ा हो रहा है, यह दुःखद है।

19

दिवि देवकुमाराणां कामाकुलधियामिह गुरुदेवद्विजातीनां लज्जापरवशात्मना || १९ ||

divi dēvakumārāṇāṃ kāmākuladhiyāmiha gurudēvadvijātīnāṃ lajjāparavaśātmanā || 19 ||

English

In heaven, the minds of the divine youths are disturbed by desire. Here, they are overwhelmed by shame before their elders, gods, and brahmins.

हिन्दी

स्वर्ग में, दिव्य युवाओं के मन कामना से व्याकुल होते हैं। यहाँ, वे अपने बड़ों, देवताओं और ब्राह्मणों के सामने शर्म से भर जाते हैं।

20

कथमग्रे मया सम्यग्वस्तव्यं यामिनीस्त्रिया श्रीवसिष्ठ उवाच इत्युक्त्वा क्षणमेकं सा तूष्णीं स्थित्वा मुनिस्थितौ || २० ||

kathamagrē mayā samyagvastavyaṃ yāminīstriyā śrīvasiṣṭha uvāca ityuktvā kṣaṇamēkaṃ sā tūṣṇīṃ sthitvā munisthitau || 20 ||

English

How can I, a woman, properly live in the future? Thus spoke Shri Vasishtha. Having said this, she remained silent for a moment, standing in the presence of the sage.

हिन्दी

मैं, एक स्त्री, भविष्य में कैसे ठीक से जी सकती हूँ? इस प्रकार श्री वसिष्ठ ने कहा। यह कहकर, वह एक क्षण के लिए चुप रही, ऋषि के सामने खड़ी हुई।

21

धैर्यमाश्रित्य कुम्भोऽत्र पुनराह रघूद्वह | किमज्ञ इव शोचामि किं मम क्षतमात्मनः || २१ ||

dhairyamāśritya kumbho'tra punarāha raghūdvaha | kimajña iva śocāmi kiṃ mama kṣatamātmanaḥ || 21 ||

English

With patience, the pot (Kumbha) said again, 'Why do I grieve like an ignorant person? What harm has befallen my self?'

हिन्दी

धैर्य से कुम्भ ने फिर कहा, 'मैं अज्ञानी की तरह क्यों शोक कर रहा हूँ? मेरे आत्मा को क्या हानि हुई है?'

22

यथागतमयं देहो मत्तोऽन्योऽनुभविष्यति | शिखिध्वज उवाच | परिदेवनया कोऽर्थो देवपुत्र तथैतया || २२ ||

yathāgatamayaṃ deho matto'nyo'nubhaviṣyati | śikhidhvaja uvāca | paridevanayā ko'artho devaputra tathaitayā || 22 ||

English

This body will be experienced by another as it has come. Shikhidhvaja said, 'O son of the gods, what is the use of such lamentation?'

हिन्दी

यह शरीर जैसा आया है, वैसा ही दूसरे द्वारा अनुभव किया जाएगा। शिखिध्वज ने कहा, 'हे देवपुत्र, ऐसे शोक का क्या लाभ है?'

23

यदायाति तदायातु देहस्यात्मा न लिप्यते | कानिचिद्यानि दुःखानि सुखानि विहितानि च || २३ ||

yadāyāti tadāyātu dehasyātmā na lipyate | kānicidyāni duḥkhāni sukhāni vihitāni ca || 23 ||

English

Whatever comes, let it come; the self is not affected by the body. Some sorrows and pleasures are ordained.

हिन्दी

जो भी आता है, वह आए; आत्मा शरीर से प्रभावित नहीं होता। कुछ दुःख और सुख निर्धारित हैं।

24

तानि सर्वाणि देहस्य देहिनो न तु कानिचित् | यदि त्वमपि कार्याणामखेदार्होऽपि खिद्यसे || २४ ||

tāni sarvāṇi dehasya dehino na tu kānicit | yadi tvamapi kāryāṇāmakhedārho'pi khidyase || 24 ||

English

All those belong to the body, not to the self. Even if you are capable of performing actions, you are grieving.

हिन्दी

वे सभी शरीर के हैं, आत्मा के नहीं। यदि आप कार्य करने में सक्षम हैं, तो भी आप शोक कर रहे हैं।

25

तदन्येषामुपायः स्यात्क इवागमभूषणः | खेदे खेदोचितं वाच्यमिति किंचित्त्वमुक्तवान् || २५ ||

tadanyeṣāmupāyaḥ syātk iva āgamabhūṣaṇaḥ | khede khedocitaṃ vācyamiti kiṃcittvamuktovān || 25 ||

English

Therefore, it should be a means for others. What kind of ornament of knowledge is this? In grief, what is appropriate to say? You have said something.

हिन्दी

इसलिए, यह दूसरों के लिए एक साधन होना चाहिए। यह कैसा ज्ञान का आभूषण है? शोक में, क्या उचित कहना चाहिए? आपने कुछ कहा है।

26

इदानीं समतामेत्य तिष्ठाखिन्नो यथास्थितम् | श्रीवसिष्ठ उवाच | तावेवमादिभिर्वाक्यैरन्योन्याश्वासनं स्वयम् || २६ ||

idānīṃ samatāmetya tiṣṭhākhinno yathāsthitam | śrīvasiṣṭha uvāca | tāvevamādibhirvākyairanyonyāśvāsanaṃ svayam || 26 ||

English

Now, having reached equilibrium, remain as you are, O weary one | Sri Vasistha said | Thus, they consoled each other with such words themselves

हिन्दी

अब, संतुलन प्राप्त करके, जैसे भी हो, वैसे ही रहो, ओ थके हुए | श्री वसिष्ठ ने कहा | इस प्रकार, वे अपने आप ऐसे शब्दों से एक-दूसरे को सांत्वना देते हुए

27

कृत्वा स्थितौ वनस्निग्धौ सुहृदौ खेदिनौ मिथः | अथार्कोऽप्यस्य कुम्भस्य स्त्रीत्वमुत्पादयन्निव || २७ ||

kṛtvā sthitau vanasnigdhau suhṛdau khedinau mithaḥ | athārko'pyasya kumbhasya strītvamutpādayanniva || 27 ||

English

Having made the two friends, who were affectionate towards each other and grieving, stay in the forest | Then the sun, as if producing femininity in its pot

हिन्दी

दो मित्रों को, जो एक-दूसरे के प्रति स्नेह रखते थे और दुःखी थे, वन में ठहरा दिया | फिर सूर्य, जैसे कि अपने घड़े में स्त्रीत्व उत्पन्न कर रहा हो

28

जगामास्तं जगद्दीपो दीपः स्नेहक्षयादिव | व्यवहारभरैः सार्धं पद्माः संकोचमाययुः || २८ ||

jagāmāstaṃ jagaddīpo dīpaḥ snehaḥkṣayādiva | vyavahārabharaiḥ sārdhaṃ padmāḥ saṃkocamāyayuḥ || 28 ||

English

The world's lamp, the sun, set as if due to the diminishing of affection | Along with the burdens of worldly affairs, the lotuses contracted

हिन्दी

विश्व का दीपक, सूर्य, जैसे स्नेह की कमी के कारण अस्त हो गया | व्यवहार के भारों के साथ, कमल सिकुड़ गए

29

मार्गाश्च पथिकैः सार्धं पान्थस्त्रीहृदयानि च | दाशवद्विहगान्सर्वान्कुर्वदेकत्र संचितान् || २९ ||

mārgāśca pathikaiḥ sārdhaṃ pānthastrīhṛdayāni ca | dāśavadvihagānsarvānkurvadekatra saṃcitān || 29 ||

English

The paths along with the travelers, the hearts of the travelers' wives, and all the birds, he made gathered in one place

हिन्दी

मार्ग पथिकों के साथ, पथिकों की पत्नियों के हृदय, और सभी पक्षी, उन्हें एक जगह एकत्र किया

30

तारकारत्नजालाढ्यं भुवने साम्यतां ययौ | खं हसदिव ताराढ्यं विकासिकुमुदाकरम् || ३० ||

tārakāratnajālāḍhyaṃ bhuvane sāmyatāṃ yayau | khaṃ hasadiva tārāḍhyaṃ vikāsikumudākaram || 30 ||

English

The world adorned with the network of star-jewels reached equilibrium | The sky, as if laughing, full of stars, like a blooming lotus

हिन्दी

तारा-रत्न जाल से अलंकृत भुवन संतुलन तक पहुंचा | आकाश, जैसे हंस रहा हो, तारों से भरा, खिले हुए कमल के समान

31

ययावुन्नादचक्राह्वभ्रमद्भ्रमरपेटकम् | सुहृदौ तावथोत्थाय संध्यामुद्यन्निशाकराम् || ३१ ||

yayāvunnādacakrāhvabhramadbharamarapeṭakam | suhṛdau tāvathottāya saṃdhyāmudyanniśākarām || 31 ||

English

The bee-hive, buzzing with the sound of bees, revolved like a spinning wheel. Then, the two friends rose up during the twilight as the moon was rising.

हिन्दी

भ्रमरों की भनभनाहट से भरा मधुमक्खी का छत्ता घूम रहा था जैसे एक चरखा | फिर, दो मित्र संध्या के समय उठे जब चाँद उग रहा था।

32

वन्दयित्वा तथा कृत्वा जप्यं गुल्मान्तरे स्थितौ | ततः कुम्भः शनैस्तत्र स्त्रैणमभ्याहरन्वपुः || ३२ ||

vandayitvā tathā kṛtvā japyam gulmāntare sthitau | tataḥ kumbhaḥ śanais tatra straiṇam abhyāharan vapuḥ || 32 ||

English

After bowing and performing the chant, they stood in the midst of the bushes. Then, the pot gradually brought forth a female form there.

हिन्दी

वंदना करके और जप करके, वे झाड़ियों के बीच खड़े हुए | फिर, घड़ा धीरे-धीरे वहाँ एक स्त्री रूप ले आया।

33

शिखिध्वजं पुरःसंस्थं प्रोवाच गलदक्षरम् | पतामीव स्फुरामीव द्रवामीवाङ्गयष्टिभिः || ३३ ||

śikhidhvajaṃ puraḥsaṃsthaṃ provāca galadakṣaram | patāmīva sphurāmīva dravāmīvāṅgayaṣṭibhiḥ || 33 ||

English

He spoke to Shikhidhvaja, who was standing in front, with faltering words, as if falling, trembling, and melting with the limbs of his body.

हिन्दी

उसने शिखिध्वज से कहा, जो सामने खड़ा था, लड़खड़ाते शब्दों में, जैसे गिर रहा हो, काँप रहा हो, और शरीर के अंगों से पिघल रहा हो।

34

लज्जयैव च ते राजन्मन्ये स्त्रीत्वं व्रजाम्यहम् | पश्येमे परिवर्धन्ते राजन्मम शिरोरुहाः || ३४ ||

lajjayaiva ca te rājan manye strītvaṃ vrajāmyaham | paśyeme parivardhante rājan mama śiroruhāḥ || 34 ||

English

O King, I think out of modesty, I am becoming a woman. O King, see, my hairs are growing.

हिन्दी

हे राजन्, मैं सोचता हूँ कि लज्जा के कारण मैं स्त्री बन रहा हूँ | हे राजन्, देखो, मेरे बाल बढ़ रहे हैं।

35

प्रस्फुरत्तारकामाला दिनान्ततिमिरा इव | पश्येमौ मम जायेते प्रोन्मुखावुरसि स्तनौ || ३५ ||

prasphurattārakāmālā dināntatimirā iva | paśyemau mama jāyete pronmukhāvurasi stanau || 35 ||

English

See, my breasts are appearing on my chest, shining like a row of twinkling stars in the darkness at the end of the day.

हिन्दी

देखो, मेरे स्तन मेरे वक्ष पर प्रकट हो रहे हैं, जैसे दिन के अंत के अंधेरे में चमकते तारों की पंक्ति।

36

कोरकाविव पद्मिन्या वसन्ते गगनोन्मुखौ | आगुल्फमेव लम्बानि संपद्यन्तेऽम्बराणि मे || ३६ ||

korakāviva padminyā vasante gaganonmukhau | āgulphameva lambāni saṃpadyante'mbarāṇi me || 36 ||

English

In the spring, my garments hang down to my ankles like the buds of a lotus opening towards the sky.

हिन्दी

वसंत ऋतु में, मेरे वस्त्र कमल के फूल की तरह आकाश की ओर खिलते हुए, मेरे पैरों तक लटकते हैं।

37

देहादेव सखे पश्य स्त्रिया इव शनैः शनैः | भूषणान्युत रत्नानि माल्यानि विविधानि च || ३७ ||

dehādeva sakhe paśya striyā iva śanaiḥ śanaiḥ | bhūṣaṇānyuta ratnāni mālyāni vividhāni ca || 37 ||

English

O friend, look at my body adorned with various ornaments, jewels, and garlands, just like a woman, slowly and gradually.

हिन्दी

हे मित्र, देखो मेरा शरीर विभिन्न आभूषणों, रत्नों और मालाओं से सजा हुआ है, जैसे कि एक स्त्री की तरह, धीरे-धीरे।

38

पश्येमान्यङ्ग जायन्ते स्वाङ्गेभ्यो वृक्षपुष्पवत् | पश्यायं स्वयमेवाद्य चन्द्रांशुकरशोभनः || ३८ ||

paśyemānyaṅga jāyante svāṅgebhyo vṛkṣapuṣpavat | paśyāyaṃ svayamevādya candrāṃśukarasobhanaḥ || 38 ||

English

Look, these limbs are born from my own body like the flowers of a tree. See, today I am naturally beautiful like the moon and the sun.

हिन्दी

देखो, ये अंग मेरे ही शरीर से उत्पन्न होते हैं, जैसे कि एक वृक्ष के फूल। देखो, आज मैं स्वाभाविक रूप से चंद्रमा और सूर्य की तरह सुंदर हूँ।

39

मूर्ध्नि पट्टांशुको जातो नीहारोऽद्राविवाङ्ग मे | सर्वाणि कान्तालिङ्गानि जातानि मम मानद || ३९ ||

mūrdhni paṭṭāṃśuko jāto nīhāro'drāvivāṅga me | sarvāṇi kāntāliṅgāni jātāni mama mānada || 39 ||

English

On my head, a turban has appeared like a mist. O respectful one, all the marks of a beloved have appeared on me.

हिन्दी

मेरे सिर पर एक पगड़ी प्रकट हुई है, जैसे कि एक धुंध। हे आदरणीय, मुझ पर सभी प्रिय के चिह्न प्रकट हो गए हैं।

40

हा धिक्कष्टं विषादो मे किं करोम्यङ्गनास्म्यहम् | हा धिक्कष्टमहो साधो स्थित एवाहमङ्गना || ४० ||

hā dhikkaṣṭaṃ viṣādo me kiṃ karomyangaṅāsmyaham | hā dhikkaṣṭamaho sādho sthita evāhamangaṅā || 40 ||

English

Alas, what a misfortune, I am in sorrow. What shall I do, I am a woman. Alas, what a misfortune, O virtuous one, I remain a woman.

हिन्दी

हाय, कितना दुःख, मैं दुःखी हूँ। मैं क्या करूँ, मैं एक स्त्री हूँ। हाय, कितना दुःख, हे साधु, मैं एक स्त्री ही रही।

41

संविदानुभवाम्यन्तर्नितम्बजघने त्विमेविपिने कुम्भ इत्युक्त्वा तूष्णीं खिन्नो बभूव ह || ४१ ||

saṃvidānubhavāmyantarnitambajaghane tvimevipine kumbha ityuktvā tūṣṇīṃ khinno babhūva ha || 41 ||

English

I experience consciousness in the dense forest of your hips and buttocks, saying 'pot' and then became silent, distressed.

हिन्दी

मैं आपकी कमर और नितम्ब के घने वन में चेतना का अनुभव करता हूँ, 'घड़ा' कहकर चुप हो गया, दुःखी होकर।

42

राजापि च तमालोक्य तथैवासीद्विषण्णधीःमुहूर्तमात्रेणोवाच शिखिध्वज इदं वचः || ४२ ||

rājāpi ca tamālokya tathaivāsīdviṣaṇṇadhīḥmuhūrtamātreṇovāca śikhidhvaja idaṃ vacaḥ || 42 ||

English

Even the king, seeing him thus, became despondent and in a moment said to Shikhidhvaja these words.

हिन्दी

राजा भी, उसे ऐसे देखकर, निराश हो गया और एक पल में शिखिध्वज से ये शब्द कहे।

43

कष्टं सोऽयं महासत्त्वः संपन्ना वरवर्णिनीसाधो विदितवेद्यस्त्वं जानासि नियतेर्गतिम् || ४३ ||

kaṣṭaṃ so'yaṃ mahāsattvaḥ saṃpannā varavarṇinīsādho viditavedyastvaṃ jānāsi niyatergatim || 43 ||

English

It is difficult for that great being who is endowed with excellent qualities, O foolish one, you know the course of destiny.

हिन्दी

उस महान सत्ता के लिए यह कठिन है जो उत्कृष्ट गुणों से संपन्न है, हे मूर्ख, तुम नियति के मार्ग को जानते हो।

44

अवश्यभाविन्यर्थेऽस्मिन्मा खिन्नहृदयो भवापतन्ति दशास्तास्ताः सुधियां देहमात्रके || ४४ ||

avaśyabhāvinyarthe'sminmā khinnahṛdayo bhavaāpatanti daśāstāstāḥ sudhiyāṃ dehamātrake || 44 ||

English

In this inevitable matter, do not be disheartened, these states fall upon the wise in the mere body.

हिन्दी

इस अनिवार्य विषय में, निराश मत हो, ये अवस्थाएँ बुद्धिमान पर शरीर पर ही आ पड़ती हैं।

45

न खेदमनुगच्छामि नियतिः केन लङ्घ्यतेइति निर्णीय तौ खेदं तं नीत्वा तनुतामिव || ४५ ||

na khedamanugacchāmi niyatiḥ kena laṅghyateiti nirṇīya tau khedaṃ taṃ nītvā tanutāmiva || 45 ||

English

I do not follow sorrow. Fate cannot be overcome. Having decided this, they brought that sorrow to an end as if it were a thin thread.

हिन्दी

मैं दुःख का अनुसरण नहीं करता। नियति को कैसे पार किया जा सकता है? इस पर निर्णय लेकर, उन्होंने उस दुःख को एक पतली डोरी की तरह समाप्त कर दिया।

47

एकतल्पे निशां तूष्णीं नीतवन्तौ चिरेण ताम् | अथ प्रभाते तत्स्त्रैणं वपुरुत्सृज्य यौवनम् || ४७ ||

ekatalpe niśāṃ tūṣṇīṃ nītavantau cireṇa tām | atha prabhāte tatstraiṇaṃ vapurutsṛjya yauvanam || 47 ||

English

They spent the night silently on the same bed for a long time. Then, in the morning, she abandoned her feminine form and youth.

हिन्दी

वे एक ही बिस्तर पर चुपचाप लंबे समय तक रात बिताते रहे | फिर, प्रभात में, उसने अपना स्त्री रूप और यौवन त्याग दिया |

48

बभूव कुम्भः कुम्भाभः कुचप्रोज्झितमूर्तिमान् | इति सा राजमहिषी चूडाला वरवर्णिनी || ४८ ||

babhūva kumbhaḥ kumbhābhaḥ kucaprojjhitamūrtimān | iti sā rājamahiṣī cūḍālā varavarṇinī || 48 ||

English

Thus, she became a pot-bellied figure, devoid of breasts, and assumed the form of a man. Thus, Queen Chudala, the beautiful one, became a man.

हिन्दी

इस प्रकार, वह एक थुलथुल आकार बन गई, स्तनों से रहित, और पुरुष का रूप धारण किया | इस प्रकार, रानी चूडाला, सुंदर वर्ण वाली, पुरुष बन गई |

49

कुम्भत्वमास्थिता भर्तुः पश्चात्स्त्रीत्वमुपागता | विजहार वनान्तेषु कुमारीधर्मिणी निशि | कुम्भरूपधरा चाह्नि भर्त्रा मित्रेण संयुता || ४९ ||

kumbhatvamāsthitā bhartuḥ paścātstrītvamupāgatā | vijahāra vanānteṣu kumārīdharmiṇī niśi | kumbharūpadharā cāhni bhartrā mitreṇa saṃyutā || 49 ||

English

Having assumed the form of a man, she later resumed her feminine form. She roamed in the forest at night as a maiden and during the day as a man, accompanied by her husband and friend.

हिन्दी

पुरुष का रूप धारण करने के बाद, वह बाद में अपना स्त्री रूप फिर से धारण कर लिया | वह रात में कुंवारी के रूप में वन में घूमती रही और दिन में पुरुष के रूप में, अपने पति और मित्र के साथ |

50

कैलासमन्दरमहेन्द्रसुमेरुसह्यसानुष्वविस्खलितयोगगमागमा सा | साकं प्रियेण सुहृदा भवता यथेच्छं स्रग्दामहारवलिता विजहार नारी || ५० ||

kailāsamandaramahendrasumerusahyasānuṣvaviskhalitayogagamāgamā sā | sākaṃ priyeṇa suhṛdā bhavatā yathecchaṃ sragdāmahāravalitā vijahāra nārī || 50 ||

English

She, adorned with garlands, necklaces, and ornaments, roamed freely with her beloved friend and husband in the mountains of Kailasa, Mandara, Mahendra, Sumeru, and Sahya, with her yoga powers unimpaired.

हिन्दी

वह, माला, हार और आभूषणों से सजी-सजाई, अपने प्रिय मित्र और पति के साथ कैलास, मंदर, महेंद्र, सुमेरु और साह्य पर्वतों में अपनी योग शक्तियों के साथ स्वतंत्र रूप से घूमती रही |

← Chapter 104Chapter 106 →