Upaśama उपशम

Chapter 88 — 16 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | प्राप्य संसृतिसीमान्तं दुःखाब्धेः पारमागतः | वीतहव्यः शशामैवमपुनर्मनने मुनिः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | prāpya saṃsṛtisīmāntaṃ duḥkhābdheḥ pāramāgataḥ | vītahavyaḥ śaśāmaivamapunarmanane muniḥ || 1 ||

English

Shri Vasistha said: Having reached the end of the cycle of transmigration and having crossed the ocean of sorrow, the sage, free from desires, thus rested in the state of no-mind.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जन्म-मरण के चक्र के अंत तक पहुंचकर और दुःख के समुद्र को पार करके, वह मुनि इच्छाओं से मुक्त होकर निर्विकल्प समाधि में विश्राम करने लगा।

2

तस्मिंस्तथोपशान्ते हि परां निर्वृतिमागते | पयःकण इवाम्भोधौ स्वे पदे परिणामिनि || २ ||

tasmiṃstathopaśānte hi parāṃ nirvṛtimāgate | payaḥkaṇa ivāmbhodhau sve pade pariṇāmini || 2 ||

English

When he thus became completely tranquil and attained supreme bliss, like a drop of water in the ocean, he merged into his own state of transformation.

हिन्दी

जब वह इस प्रकार पूर्ण रूप से शांत हो गया और परम आनंद को प्राप्त हुआ, तो समुद्र में एक जलकण की तरह, वह अपनी परिवर्तन की अवस्था में विलीन हो गया।

3

तथैव तिष्ठन्निःस्पन्दः स कायो म्लानिमाययौ | अन्तर्विरसतां प्राप्य मार्गशीर्षान्तपद्मवत् || ३ ||

tathaiva tiṣṭhanniḥspandaḥ sa kāyo mlānimāyayau | antarvirasatāṃ prāpya mārgaśīrṣāntapadmavat || 3 ||

English

Thus remaining motionless, that body gradually withered away, having attained internal dissolution like a lotus at the end of the Margashirsha month.

हिन्दी

इस प्रकार निश्चल रहते हुए, वह शरीर धीरे-धीरे सूख गया, मार्गशीर्ष महीने के अंत में कमल की तरह आंतरिक विलय प्राप्त करके।

4

तस्य देहद्रुमान्तःस्थं त्यक्त्वा हृन्नीडमाययुः | प्रोड्डीय विहगायन्तो युन्त्रोन्मुक्ता इवासवः || ४ ||

tasya dehadrumāntaḥsthaṃ tyaktvā hṛnnīḍamāyayuḥ | proḍḍīya vihagāyanto yuntronmuktā ivāsavaḥ || 4 ||

English

Leaving the body, which was like a tree, they entered the heart's nest, like birds freed from a cage, singing joyfully.

हिन्दी

शरीर को, जो एक वृक्ष की तरह था, छोड़कर, वे हृदय के घोंसले में प्रवेश कर गए, जैसे पिंजरे से मुक्त पक्षी, आनंदपूर्वक गाते हुए।

5

भूतेष्वेव प्रतिष्ठानि भूतानि सकलान्यलम् | मांसास्थियन्त्रदेहस्तु वनावनितलेऽवसत् || ५ ||

bhūteṣveva pratiṣṭhāni bhūtāni sakalānyalam | māṃsāsthiyantradehasatu vanāvanitale'vasat || 5 ||

English

All the elements returned to their respective abodes, and the body made of flesh, bones, and organs lay on the ground like a fallen tree.

हिन्दी

सभी तत्व अपने-अपने स्थानों पर लौट गए, और मांस, हड्डियों और अंगों से बना शरीर जमीन पर एक गिरे हुए वृक्ष की तरह पड़ा रहा।

6

चिदर्णवप्रतिष्ठा चिद्धातवो धातुषु स्थिताः | स्वे स्वरूपे स्थितं सर्वं मुनावुपशमं गते || ६ ||

cidarṇavapratiṣṭhā ciddhātavo dhātuṣu sthitāḥ | sve svarūpe sthitaṃ sarvaṃ munāvupaśamaṃ gate || 6 ||

English

The establishment of the ocean of consciousness, the elements of consciousness are situated in the elements. Everything is situated in its own form when the sage has attained peace.

हिन्दी

चिद् का समुद्र स्थापित है, चिद् के तत्व तत्वों में स्थित हैं | सब कुछ अपने स्वरूप में स्थित है जब मुनि शांति प्राप्त कर लेता है || ६ ||

7

एषा ते कथिता राम विचारशतशालिनी | विश्रान्तिर्वीतहव्यस्य प्रज्ञयैनां विवेचय || ७ ||

eṣā te kathitā rāma vicāraśataśālinī | viśrāntirvītahavyasya prajñayaināṃ vivecaya || 7 ||

English

O Rama, this has been told to you, which is full of hundreds of thoughts. The rest of the one who has given up the oblation, analyze it with wisdom.

हिन्दी

हे राम, यह तुम्हें बताया गया है, जो सैकड़ों विचारों से भरा हुआ है | उसकी विश्रांति जिसने हवन को त्याग दिया है, उसे बुद्धि से विवेचित करो || ७ ||

8

एवंप्रकारया चार्व्या स्वविचारणयेद्धया | तत्त्वमालोक्य तत्सारमातिष्ठोत्तिष्ठ राघव || ८ ||

evaṃprakārayā cārvyā svavicāraṇayeddhayā | tattvamālokya tatsāramātiṣṭhottistha rāghava || 8 ||

English

In this manner, with beautiful contemplation, meditate with your own intellect. Having seen the truth, abide in that essence, arise O Raghava.

हिन्दी

इस प्रकार से, सुंदर विचार के साथ, अपने बुद्धि से ध्यान करो | सत्य को देखकर, उस सार में निवास करो, उठो हे रघुवंशी || ८ ||

9

यदेतदखिलं राम भवते वर्णितं मया | यदिदं वर्णयाम्यद्य वर्णयिष्यामि यच्च वा || ९ ||

yadetadakhilaṃ rāma bhavate varṇitaṃ mayā | yadidaṃ varṇayāmyadya varṇayiṣyāmi yaccā vā || 9 ||

English

O Rama, all this has been described to you by me. What I am describing now, and what I will describe, and whatever else.

हिन्दी

हे राम, यह सब तुम्हें मैंने बताया है | जो मैं अभी बता रहा हूँ, और जो मैं बताऊँगा, और जो भी और |

10

त्रिकालदर्शिना नित्यं चिरं च किल जीवता | विचारितं च दृष्टं च मया तदखिलं स्वयम् || १० ||

trikāladarśinā nityaṃ ciraṃ ca kila jīvatā | vicāritaṃ ca dṛṣṭaṃ ca mayā tadakhilaṃ svayam || 10 ||

English

By the one who sees the three times, always and forever, it is said that one lives. That has been contemplated and seen by me, all of it, myself.

हिन्दी

तीनों कालों को देखने वाले द्वारा, सदा और हमेशा, कहा जाता है कि एक जीवित रहता है | वह मैंने स्वयं सोचा और देखा है, सब कुछ |

11

तदेताममलां दृष्टिमवलम्ब्य महामते | ज्ञानमासादय परं ज्ञानान्मुक्तिर्हि लभ्यते || ११ ||

tadetāmamalāṃ dṛṣṭimavalambya mahāmate | jñānamāsādaya paraṃ jñānānmmuktirhi labhyate || 11 ||

English

Therefore, O wise one, by taking refuge in this pure vision, attain the supreme knowledge, for liberation is indeed obtained through knowledge.

हिन्दी

इसलिए, हे महामते, इस निर्मल दृष्टि का आश्रय लेकर परम ज्ञान प्राप्त करो, क्योंकि ज्ञान से ही मुक्ति प्राप्त होती है।

12

ज्ञानान्निर्दुःखतामेति ज्ञानादज्ञानसंक्षयः | ज्ञानादेव परा सिद्धिर्नान्यस्माद्राम वस्तुतः || १२ ||

jñānānnirdhuḥkhatāmeti jñānādajñānasankṣayaḥ | jñānādeva parā siddhirnānyasmādrāma vastutaḥ || 12 ||

English

From knowledge arises freedom from sorrow, from knowledge comes the destruction of ignorance, from knowledge alone comes the highest attainment, not from anything else, O Rama, in reality.

हिन्दी

ज्ञान से दुःख का अभाव होता है, ज्ञान से अज्ञान का नाश होता है, ज्ञान से ही परम सिद्धि प्राप्त होती है, और किसी और से नहीं, हे राम, वास्तव में।

13

ज्ञानेन सकलामाशां विनिकृत्य समन्ततः | शातिताशेषचित्ताद्रिर्वीतहव्यो मुनीश्वरः || १३ ||

jñānena sakalāmāśāṃ vinikṛtya samantataḥ | śātitāśeṣacittādrirvītahavyo munīśvaraḥ || 13 ||

English

By knowledge, having completely destroyed all desires, the sage whose mind is free from all obstacles becomes liberated.

हिन्दी

ज्ञान से, सभी इच्छाओं को पूरी तरह से नष्ट करके, जिसके मन में सभी बाधाओं से मुक्ति है, वह मुनि मुक्त हो जाता है।

14

वीतहव्यात्मिका संवित्संकल्पजगतीति सा | अनुभूतवती दृश्यमिदमेव च तज्जगत् || १४ ||

vītahavyātmikā saṃvitsaṃkalpajagatīti sā | anubhūtavatī dṛśyamidameva ca tajjagat || 14 ||

English

The consciousness that is free from the sense of 'I' and 'mine' is called the world of imagination. This experienced world is indeed that very world.

हिन्दी

जो चेतना 'मैं' और 'मेरा' की भावना से मुक्त है, उसे कल्पना का जगत कहते हैं। यह अनुभव किया हुआ जगत वही जगत है।

15

वीतहव्यो मनोमात्रं मनोहंत्वमिवैन्द्रियः | मनो जगदिदं कृत्स्नमन्यतानन्यते तु के || १५ ||

vītahavyo manomātraṃ manohaṃtvamivaaindriyaḥ | mano jagadidaṃ kṛtsnamanyatānananyate tu ke || 15 ||

English

The one who is free from the sense of 'I' and 'mine' is merely the mind. The mind itself is the entire world. Some consider it as different, while others do not.

हिन्दी

जो 'मैं' और 'मेरा' की भावना से मुक्त है, वह केवल मन है। मन ही सारा जगत है। कुछ लोग इसे अलग मानते हैं, जबकि दूसरे नहीं।

16

अधिगतपरमार्थः क्षीणरागादिदोषः सकलमलविकारोपाधिसङ्गाद्यपेतः | चिरमनुसृतमन्तः स्वं स्वभावं विवेकी पदममलमनन्तं प्राप्तवान्शान्तशोकः || १६ ||

adhigataparamārthaḥ kṣīṇarāgādidoṣaḥ sakalamalavikāropādhisangādyapetaḥ | ciramanusṛtamantaḥ svaṃ svabhāvaṃ vivekī padamamalamanantaṃ prāptavānśāntaśokaḥ || 16 ||

English

Having attained the ultimate truth, free from the defects of desire and other vices, devoid of all impurities and modifications, having long pursued one's own nature within, the wise one has attained the pure, eternal state, free from sorrow.

हिन्दी

जिसने परम सत्य को प्राप्त कर लिया है, जो कामना आदि दोषों से मुक्त है, जिसमें सभी मल और विकार नहीं हैं, जिसने अपने स्वभाव को चिरकाल तक अनुसरण किया है, वह विवेकी पुरुष शोकरहित पवित्र और अनन्त पद को प्राप्त हुआ है।

← Chapter 87Chapter 89 →