Upaśama उपशम

Chapter 86 — 59 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | दिनान्ते स समाधातुं पुनरेव मनो मुनिः | विवेश कांचिद्विततां विज्ञातां विन्ध्यकन्दराम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | dinānte sa samādhātuṃ punareva mano muniḥ | viveśa kāṃcidvitatāṃ vijñātāṃ vindhyakandarām || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: At the end of the day, that sage again set his mind to concentrate and entered a certain extended, known cave in the Vindhya mountains.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: दिन के अंत में, वह मुनि फिर से अपने मन को एकाग्र करने के लिए लगा और एक विस्तृत, ज्ञात विंध्य गुफा में प्रवेश किया।

2

तदेवात्मानुसंधानमत्यजन्सममिन्द्रियैः | चेतसा कलयामास दृष्टलोकपरावरः || २ ||

tadevātmānusandhānamatyajansamamindriyaiḥ | cetasā kalayāmāsa dṛṣṭalokaparāvaraḥ || 2 ||

English

Abandoning that very self-contemplation with balanced senses, he imagined with his mind the seen worlds, higher and lower.

हिन्दी

संतुलित इंद्रियों के साथ उस आत्म-चिंतन को छोड़कर, उसने अपने मन से देखे गए उच्च और निम्न लोकों की कल्पना की।

3

पूर्वमेवेन्द्रियगणो मया परिहृतः स्फुटम् | इदानीं चिन्तया नार्थः पुनर्विततया मम || ३ ||

pūrvamevendriyagaṇo mayā parihṛtaḥ sphuṭam | idānīṃ cintayā nārthaḥ punarvitatayā mama || 3 ||

English

Previously, the group of senses was clearly restrained by me. Now, there is no purpose in thinking about it again with elaboration.

हिन्दी

पहले, इंद्रियों का समूह मैंने स्पष्ट रूप से नियंत्रित किया था। अब, इसके बारे में फिर से विस्तार से सोचने में कोई उद्देश्य नहीं है।

4

अस्तिनास्तीतिकलनां भङ्क्त्वा मृद्वीं लतामिव | शेषं तु बद्धसंस्थानस्तिष्ठाम्यचलश्रृङ्गवत् || ४ ||

astināstītikalanāṃ bhaṅktvā mṛdvīṃ latāmiva | śeṣaṃ tu baddhasaṃsthānastiṣṭhāmyacalaśṛṅgavat || 4 ||

English

Having broken the soft creeper of the calculation of existence and non-existence, I remain steadfast like an immovable mountain peak.

हिन्दी

अस्तित्व और अनस्तित्व की गणना की कोमल लता को तोड़कर, मैं एक अचल पर्वत शिखर की तरह स्थिर रहता हूँ।

5

उदितोऽस्तं गत इव स्वस्तं गत इवोदितः | समः समरसाभासस्तिष्ठामि स्वच्छतां गतः || ५ ||

udito'staṃ gata iva svastaṃ gata ivoditaḥ | samaḥ samarasābhāsastiṣṭhāmi svacchatāṃ gataḥ || 5 ||

English

As if the risen sun has set, as if the set sun has risen, I remain in the reflection of equanimity, having attained purity.

हिन्दी

मानो उदित सूर्य अस्त हो गया हो, मानो अस्त सूर्य उदित हो गया हो, मैं समता के प्रतिबिंब में रहता हूँ, शुद्धता प्राप्त करके।

6

प्रबुद्धोऽपि सुषुप्तस्थः सुषुप्तस्थः प्रबुद्धवत्| तुर्यमालम्ब्य कायान्तस्तिष्ठामि स्तम्भितस्थितिः || ६ ||

prabuddho'pi suṣuptasthaḥ suṣuptasthaḥ prabuddhavat| turyamālambya kāyāntastiṣṭhāmi stambhitasthitiḥ || 6 ||

English

Even though awake, I remain as if asleep; and even though asleep, I remain as if awake. Relying on the fourth state, I stand motionless within the body.

हिन्दी

चाहे जाग्रत होऊँ, मैं सुषुप्त की तरह रहता हूँ; और चाहे सुषुप्त होऊँ, मैं जाग्रत की तरह रहता हूँ। चौथी अवस्था पर निर्भर रहकर, मैं शरीर में स्थिर रहता हूँ।

7

स्थितः स्थाणुरिवैकान्ते स्वान्तान्ते सर्वतः स्थिते| सत्त्वसामान्यसाम्ये हि तिष्ठाम्यपगतामयः || ७ ||

sthitaḥ sthāṇurivaikānte svāntānte sarvataḥ sthite| sattvasāmānyasāmye hi tiṣṭhāmyapagatāmayaḥ || 7 ||

English

Standing like a pillar in solitude, within the self, everywhere present, in the equality of the pure essence, I stand free from illness.

हिन्दी

एकान्त में स्तम्भ की तरह खड़ा, आत्मा में, सर्वत्र विद्यमान, शुद्ध तत्व की समानता में, मैं रोगमुक्त खड़ा हूँ।

8

इति संचिन्त्य स ध्याने पुनस्तस्थौ दिनानि षट्| ततः प्रबोधमापन्नः क्षणसुप्त इवाध्वगः || ८ ||

iti saṃcintya sa dhyāne punastasthau dināni ṣaṭ| tataḥ prabodhamāpannaḥ kṣaṇasupta ivādhvagaḥ || 8 ||

English

Thus, reflecting, he again engaged in meditation for six days. Then, having attained enlightenment, he appeared as if asleep for a moment, like a traveler.

हिन्दी

इस प्रकार सोचकर, वह फिर से ध्यान में लग गया छह दिनों तक। तब, ज्ञान प्राप्त करने के बाद, वह एक क्षण के लिए सोया हुआ लगा, एक यात्री की तरह।

9

ततः सिद्धः स भगवान्वीतहव्यो महातपाः| विजहार चिरं कालं जीवन्मुक्ततया तदा || ९ ||

tataḥ siddhaḥ sa bhagavānvītahavyo mahātapāḥ| vijahāra ciraṃ kālaṃ jīvanmuktatayā tadā || 9 ||

English

Then, having attained perfection, that blessed one, free from obligations, of great austerity, wandered for a long time, liberated while living.

हिन्दी

तब, सिद्धि प्राप्त करने के बाद, वह भगवान्, बाध्यताओं से मुक्त, महान तपस्वी, लंबे समय तक जीवन्मुक्त के रूप में विचरता रहा।

10

वस्तु नाभिननन्दासौ निनिन्द न कदाचन| न जगाम तथोद्वेगं न च हर्षमवाप सः || १० ||

vastu nābhinanandāsau nininda na kadācana| na jagāma tathodvegaṃ na ca harṣamavāpa saḥ || 10 ||

English

He did not rejoice in objects, nor did he ever blame anyone. He did not experience any agitation, nor did he attain joy.

हिन्दी

वह वस्तुओं में आनंद नहीं लेता था, न ही कभी किसी की निंदा करता था। वह किसी भी उद्वेग का अनुभव नहीं करता था, न ही किसी भी हर्ष को प्राप्त हुआ था।

12

गच्छतस्तिष्ठतश्चैव तस्यैवमभवद्धृदि | विनोदाय विचित्तस्य कथा स्वमनसा सह || १२ ||

gacchatastiṣṭhataścaiva tasyaivamabhavaddhṛdi | vinodāya vicittasya kathā svamanasā saha || 12 ||

English

While moving and standing, such thoughts arose in his mind | For the amusement of the disturbed mind, a conversation with his own mind || 12 ||

हिन्दी

चलते-फिरते और खड़े होकर भी उसके मन में ऐसे विचार उठे | विचलित मन के मनोरंजन के लिए, अपने मन के साथ बातचीत || १२ ||

13

एषैवाविरतं तस्मान्नीरागैव दशा त्वया | अवलम्ब्या परित्याज्यं चापलं चलतां वर || १३ ||

eṣaivaaviratanna nīrāgaiva daśā tvayā | avalambyā parityājyaṃ cāpalaṃ calatāṃ vara || 13 ||

English

This very state of detachment should be constantly maintained by you | Relying on it, you should abandon fickleness, O best among the moving ones || 13 ||

हिन्दी

यही विरक्ति की अवस्था तुम्हें निरंतर बनाए रखनी चाहिए | इस पर भरोसा करके, तुम्हें चंचलता को त्याग देना चाहिए, हे चलने वालों में श्रेष्ठ || १३ ||

14

भो भो इन्द्रियचौरा हे हताशा हतनामकाः | युष्माकं नायमात्मास्ति न भवन्तस्तथात्मनः || १४ ||

bho bho indriyacorā he hatāśā hatanāmakāḥ | yuṣmākaṃ nāyamātmāsti na bhavantastathātmanaḥ || 14 ||

English

Oh, oh, you thieves of the senses, you who are without hope and without name | This is not your true self, you are not like that of the self || 14 ||

हिन्दी

ओह, ओह, तुम इंद्रियों के चोर, तुम जो आशाहीन और नामहीन हो | यह तुम्हारा वास्तविक स्वरूप नहीं है, तुम आत्मा के समान नहीं हो || १४ ||

15

व्रजतां वो विनाशांशमाशा वो विफलीकृताः | न समर्थाः समाक्रान्तौ भवन्तो भङ्गुराश्रयाः || १५ ||

vrajatāṃ vo vināśāṃśamāśā vo viphalīkṛtāḥ | na samarthāḥ samākrāntau bhavanto bhaṅgurāśrayāḥ || 15 ||

English

Your hopes will be destroyed, your desires will be fruitless | You are not capable of overcoming, you who rely on the fragile || 15 ||

हिन्दी

तुम्हारी आशाएँ नष्ट होंगी, तुम्हारी इच्छाएँ निष्फल होंगी | तुम पार करने में समर्थ नहीं हो, तुम जो नाज़ुक पर भरोसा करते हो || १५ ||

16

वयमात्मेति यैषा वो बभूव किल वासना | तत्त्वविस्मृतिजाता हि दृष्टरज्जुभुजङ्गवत् || १६ ||

vayamātmeti yaiṣā vo babhūva kila vāsanā | tattvavismṛtijātā hi dṛṣṭarajjubhujagavat || 16 ||

English

The notion that 'we are the self' arose in you as a mere tendency | Born out of forgetfulness of the truth, like seeing a snake in a rope || 16 ||

हिन्दी

यह धारणा कि 'हम आत्मा हैं' तुम्हारे अंदर एक सामान्य वासना के रूप में उत्पन्न हुई | सत्य के भूलने से उत्पन्न, जैसे रस्सी को साँप समझना || १६ ||

17

अनात्मन्यात्मता सैषा सैषा वस्तुन्यवस्तुताअविचारेण वै जाता विचारेण क्षयं गता || १७ ||

anātmanyātmatā saiṣā saiṣā vastunyavastutāavicāreṇa vai jātā vicāreṇa kṣayaṃ gatā || 17 ||

English

The sense of self in the non-self is born out of non-discrimination between reality and unreality; it is destroyed through discrimination.

हिन्दी

अनात्मा में आत्मा का भाव वास्तविकता और अवास्तविकता के भेद के अभाव से उत्पन्न होता है; यह विवेक द्वारा नष्ट हो जाता है।

18

भवन्तोऽन्ये वयं चान्ये ब्रह्मान्यत्कर्तृतापराअन्यो भोक्तान्य आदत्ते को दोषः कस्य कीदृशः || १८ ||

bhavanto'nye vayaṃ cānye brahmānyatkartṛtāparāanyo bhoktānya ādatte ko doṣaḥ kasya kīdṛśaḥ || 18 ||

English

You are different, we are different, Brahman is different, the doer is different, the enjoyer is different, who takes what? What fault is there in whom?

हिन्दी

तुम अलग हो, हम अलग हैं, ब्रह्म अलग है, कर्ता अलग है, भोक्ता अलग है, कौन किसे लेता है? किसमें कौन सा दोष है?

19

वनेभ्यो दारु संजातं रज्जवो वेणुचर्मणःवासी चायःफलान्येव तक्षा ग्रासार्थमुद्यतः || १९ ||

vanebhyo dāru saṃjātaṃ rajjavo veṇucarmaṇaḥvāsī cāyaḥphalānyeva takṣā grāsārthamudyataḥ || 19 ||

English

From the forests, wood is produced, from the wood, ropes and bamboo and leather are made, and the carpenter is ready to consume them for his purpose.

हिन्दी

वनों से लकड़ी उत्पन्न होती है, लकड़ी से रस्सी, बाँस और चमड़ा बनता है, और बढ़ई उन्हें अपने उद्देश्य के लिए उपयोग करने के लिए तैयार है।

20

इत्थं यथेह सामग्र्या स्वशक्तिस्थपदार्थयासंपन्ना काकतालीया दृढा वरगृहाकृतिः || २० ||

itthaṃ yatheha sāmagryā svaśaktisthapadārthayāsaṃpannā kākatālīyā dṛḍhā varagṛhākṛtiḥ || 20 ||

English

Thus, just as here, with the assembly of materials endowed with their own inherent properties, a strong and beautiful house is built.

हिन्दी

इस प्रकार, जैसे यहाँ, अपनी स्वाभाविक गुणों से युक्त सामग्री के संग्रह के साथ, एक मजबूत और सुंदर घर बनाया जाता है।

21

संपन्नाः काकतालीयात्स्वशक्तिनियतेन्द्रियाःतथैव कलिका लोलं केव कस्यात्र खण्डना || २१ ||

saṃpannāḥ kākatālīyātsvaśaktiniyatendriyāḥtathaiva kalikā lolaṃ keva kasyātra khaṇḍanā || 21 ||

English

Those who are endowed with the power of self-control, like the kākatālīya bird, and whose senses are restrained by their own strength, are indeed like the fickle bud of the kalikā flower. Who can criticize them here?

हिन्दी

जो काकतालीय पक्षी की तरह आत्म-नियंत्रण की शक्ति से संपन्न हैं, और जिनकी इंद्रियाँ अपनी शक्ति से नियंत्रित हैं, वे कलिका के चंचल फूल की तरह हैं। यहाँ उनकी आलोचना कौन कर सकता है?

22

विस्मृतिर्विस्मृता दूरं स्मृतिः स्फुटमनुस्मृता | सत्सज्जातमसच्चासत्क्षतं क्षीणं स्थितं स्थितम् || २२ ||

vismṛtirvismṛtā dūraṃ smṛtiḥ sphuṭamanusmṛtā | satsajjātamasaccāsatkṣataṃ kṣīṇaṃ sthitaṃ sthitam || 22 ||

English

Forgetfulness is forgotten, remembrance is clearly remembered. The true attachment is the truth, the untruth is destroyed, the established is established.

हिन्दी

विस्मृति भूल गई, स्मृति स्पष्ट रूप से याद आई | सत्य का आसक्ति सत्य है, असत्य नष्ट हो गया, स्थिर स्थिर है |

23

एवंविधेन भगवान्विचारेण महातपाः | सोऽतिष्ठन्मुनिशार्दूलो बहून्वर्षगणानिह || २३ ||

evaṃvidhena bhagavānvicāreṇa mahātapāḥ | so'tiṣṭhanmuniśārdūlo bahūnvarṣagaṇāniha || 23 ||

English

Thus, the great ascetic, the lord, remained engaged in such contemplation for many years.

हिन्दी

इस प्रकार, महान तपस्वी, भगवान, बहुत सालों तक ऐसे विचार में लगे रहे |

24

अपुनर्भवनायैव यत्र चिन्तान्तमागता | मूढता च सुदूरस्था तत्रासाववसत्सदा || २४ ||

apunarbhvanāyaiva yatra cintāntamāgatā | mūḍhatā ca sudūrasthā tatrāsāvavasatsadā || 24 ||

English

He remained there always, where his thoughts reached the end of contemplation for the sake of no rebirth, and ignorance was far away.

हिन्दी

वह उस स्थान पर सदा रहा, जहाँ उसके विचार पुनर्जन्म के लिए विचार के अंत तक पहुँच गए, और अज्ञान दूर था |

25

यथाभूतपदार्थौघदर्शनोत्थमनर्थकम् | ध्यानाश्वासनमालम्ब्य सोऽवसत्सुखगः सदा || २५ ||

yathābhūtapadārthaughadarśanotthamanarthakam | dhyānāśvāsanamālambya so'vasatsukhagaḥ sadā || 25 ||

English

Relying on the comfort of meditation, he always remained happy, seeing the true nature of things and the futility of worldly desires.

हिन्दी

ध्यान की शांति पर भरोसा करके, वह हमेशा सुखी रहा, चीजों की सच्ची प्रकृति और संसारिक इच्छाओं की व्यर्थता देखते हुए |

26

हेयादेयसमासङ्गत्यागादानदृशोः क्षये | वीतहव्यमुनेरासीदिच्छानिच्छातिगं मनः || २६ ||

heyādeyasamāsaṅgatyāgādānadṛśoḥ kṣaye | vītahavyamunerāsīdicchānicchātigaṃ manaḥ || 26 ||

English

With the destruction of the vision of accepting and rejecting desirable and undesirable things, the sage's mind became free from desires and aversions.

हिन्दी

प्राप्त और अप्राप्त चीजों के संग्रह और त्याग की दृष्टि के नाश के साथ, ऋषि का मन इच्छा और अनिच्छा से मुक्त हो गया |

27

विदेहकेवलीभावे सीमन्ते जन्मकर्मणाम् | संसारसङ्गसंत्यागरसासवनवेच्छया || २७ ||

videhakevalībhāve sīmante janmakarmaṇām | saṃsārasaṅgasaṃtyāgarasāsavanavecchayā || 27 ||

English

In the state of pure consciousness, at the boundary of birth and actions, with the desire to taste the essence of renouncing worldly attachments.

हिन्दी

विदेह केवली भाव में, जन्म और कर्मों की सीमा पर, संसार के संग को त्यागने की रसास्वादन की इच्छा से।

28

विवेश स तथैवान्ते सह्याद्रौ हेमकन्दरम् | अपुनःसङ्गमायाशु जगज्जालमवेक्ष्य सः || २८ ||

viveśa sa tathaivānte sahyādrau hemakandaram | apunaḥsaṅgamāyāśu jagajjālamavekṣya saḥ || 28 ||

English

He then entered the golden cave in the Sahyadri mountains, quickly renouncing the worldly entanglements after observing the web of the world.

हिन्दी

फिर उसने सह्याद्रि पर्वतों में स्वर्ण गुफा में प्रवेश किया, संसार के जाल को देखकर शीघ्र ही संसार के संग को त्याग दिया।

29

बद्धपद्मासनः स्थित्वा तत्रोवाचात्मनात्मनि | राग नीरागतां गच्छ द्वेष निर्द्वेषतां व्रज || २९ ||

baddhapadmāsanaḥ sthitvā tatrovācātmanātmani | rāga nīrāgatāṃ gaccha dveṣa nirdveṣatāṃ vraja || 29 ||

English

Sitting in the lotus position, he spoke to himself: 'O desire, become dispassionate; O hatred, become free from hatred.'

हिन्दी

पद्मासन में बैठकर, उसने अपने आप से कहा: 'हे राग, निर्राग हो जाओ; हे द्वेष, निर्द्वेष हो जाओ।'

30

भवद्भ्यां सुचिरं कालमिह प्रक्रीडितं मया | भोगा नमोस्तु युष्मभ्यं जन्म कोटिशतान्यहम् || ३० ||

bhavadbhyāṃ suciraṃ kālamiha prakrīḍitaṃ mayā | bhogā namostu yuṣmabhyaṃ janma koṭiśatānyaham || 30 ||

English

For a long time, I have enjoyed with you both here; salutations to you both, I have experienced countless births.

हिन्दी

बहुत समय तक मैंने यहाँ तुम दोनों के साथ खेल किया; तुम दोनों को नमन, मैंने अनगिनत जन्म लिए हैं।

31

भवद्भिर्लालितो लोके लालकैरिव बालकः | इमामपि परां पुण्यां निर्वाणपदवीमहम् || ३१ ||

bhavadbhirlālito loke lālakairiva bālakaḥ | imāmapi parāṃ puṇyāṃ nirvāṇapadavīmham || 31 ||

English

Nurtured by you in the world like a child by parents, I have also attained this supreme and holy state of liberation.

हिन्दी

तुम्हारे द्वारा संसार में पाला गया जैसे माता-पिता द्वारा बच्चा, मैंने इस परम और पवित्र मुक्ति की अवस्था को भी प्राप्त किया है।

32

येन विस्मारितस्तस्मै सुखायास्तु नमो नमः | त्वदुत्तप्तेन हे दुःख मयात्मान्विष्ट आदरात् || ३२ ||

yena vismāritastasmai sukhāyāstu namo namaḥ | tvaduttaptena he duḥkha mayātmānviṣṭa ādarāt || 32 ||

English

I bow to the one who has been forgotten for happiness | By you, O sorrow, I am possessed with respect

हिन्दी

मैं उसको नमन करता हूँ जिसे सुख के लिए भूल गया | हे दुःख, तुम्हारे द्वारा मैं आदर से भरा हुआ हूँ

33

तस्मात्त्वदुपदिष्टोऽयं मार्गो मम नमोऽस्तु ते | त्वत्प्रसादेन लब्धेयं शीतला पदवी मया || ३३ ||

tasmāttvadupadiṣṭo'yaṃ mārgo mama namo'stu te | tvatprasādena labdheyaṃ śītalā padavī mayā || 33 ||

English

Therefore, this path taught by you is mine, salutations to you | By your grace, I have attained this cool state

हिन्दी

इसलिए, यह तुम्हारे द्वारा सिखाया गया मार्ग मेरा है, तुम्हें नमन | तुम्हारी कृपा से मैंने यह शीतल अवस्था प्राप्त की है

34

दुःखनाम्ने दुःखतत्त्व सुखदात्मन्नमोस्तु ते | कल्याणमस्तु ते मित्र संसारासारजीवित || ३४ ||

duḥkhanāmne duḥkhatattva sukhadātmannamo'stu te | kalyāṇamastu te mitra saṃsārāsārajīvita || 34 ||

English

O sorrow, the essence of sorrow, the self of happiness, salutations to you | May you be blessed, O friend, the essence of worldly life

हिन्दी

हे दुःख, दुःख का तत्त्व, सुख का आत्मा, तुम्हें नमन | तुम मंगलमय हो, हे मित्र, संसार की सार जीवन

35

देह स्थितिरियं यामो वयमात्मीयमास्पदम् | प्रयोजनानां जन्तूनामहो नु विषमा गतिः || ३५ ||

deha sthitiriyaṃ yāmo vayamātmīyamāspadam | prayojanānāṃ jantūnāmaho nu viṣamā gatiḥ || 35 ||

English

This existence of the body is our own abode | Ah, what a strange fate for beings with purposes

हिन्दी

यह शरीर की स्थिति हमारा अपना आश्रय है | अहो, उद्देश्यों वाले जीवों की कितनी विचित्र गति है

36

देहेनापि वियुज्येऽहं भूत्वा जन्मशतान्यपि | मित्रकाय मया यत्त्वं त्यज्यसे चिरबान्धवः || ३६ ||

dehenāpi viyujye'haṃ bhūtvā janmaśatānyapi | mitrakāya mayā yattvaṃ tyajyase cirabāndhavaḥ || 36 ||

English

Even after separating from the body, I have become many births | O friend, you are abandoned by me, the eternal companion

हिन्दी

शरीर से अलग होने के बाद भी, मैं कई जन्म हो चुका हूँ | हे मित्र, तुम मेरे द्वारा त्याग दिए गए हो, सनातन साथी

37

त्वयैवात्मन्युपानीता सात्मज्ञानवशात्क्षतिः | अधिगम्यात्मविज्ञानमात्मनाशः कृतस्त्वया || ३७ ||

tvayaivātmanyupānītā sātmajñānavśātkṣatiḥ | adhigamyātmavijñānamātmanāśaḥ kṛtastvayā || 37 ||

English

By yourself, you have brought about the destruction of the self through self-knowledge | Having attained self-knowledge, you have caused the destruction of the self

हिन्दी

आपने स्वयं ही आत्मज्ञान के द्वारा आत्मा का विनाश किया है | आत्मज्ञान प्राप्त करके आपने आत्मा का विनाश किया है

38

देह नान्येन भग्नोऽसि त्वयैवैतदुपासितम् | एकाकिन्यापि शुष्यन्त्या प्रशान्ते मयि दीनया || ३८ ||

deha nānyena bhagnosi tvayaivaitadupāsitam | ekākinyāpi śuṣyantyā praśānte mayi dīnayā || 38 ||

English

Your body is not broken by another, but this has been worshipped by you alone | Even while drying up alone, you are at peace in me, the humble one

हिन्दी

आपका शरीर दूसरे द्वारा नहीं तोड़ा गया है, बल्कि यह आपने ही पूजा की है | अकेले सूखते हुए भी, आप मुझमें, निर्धन में, शांत हैं

39

त्वया दुःखं न कर्तव्यं मातस्तृष्णे व्रजाम्यहम् | क्षन्तव्याः काम भगवन्विपरीतापराधजाः || ३९ ||

tvayā duḥkhaṃ na kartavyaṃ mātastṛṣṇe vrajāmyaham | kṣantavyāḥ kāma bhagavanviparītāparādhajāḥ || 39 ||

English

You should not cause sorrow, Mother, I am going for thirst | The desires, O Lord, should be forgiven which are born out of opposite offenses

हिन्दी

आपको दुःख नहीं देना चाहिए, माँ, मैं प्यास के लिए जा रहा हूँ | हे भगवान, विपरीत अपराधों से उत्पन्न इच्छाओं को क्षमा करना चाहिए

40

दोषा उपशमैकान्तं व्रजाम्यादिश मङ्गलम् | चिराच्चिराय चेदानीमम्ब तृष्णे किलावयोः || ४० ||

doṣā upaśamaikāntaṃ vrajāmyādiśa maṅgalam | cirāccirāya cedānīmamba tṛṣṇe kilāvayoḥ || 40 ||

English

I am going towards the complete cessation of faults, command blessings | O Mother, if now for a long time, thirst is indeed in the body

हिन्दी

मैं दोषों के पूर्ण अंत की ओर जा रहा हूँ, आशीर्वाद दें | हे माँ, यदि अब लंबे समय के लिए, प्यास वास्तव में शरीर में है

41

वियोगो योगदोषेण प्रणामोऽयं स पश्चिमः | नमः सुकृतदेवाय भवतेऽस्तु त्वया पुरा || ४१ ||

viyogo yogadoṣeṇa praṇāmo'yaṃ sa paścimaḥ | namaḥ sukṛtadevāya bhavate'stu tvayā purā || 41 ||

English

Separation is due to the fault of union, this is the final salutation | Salutations to the one who bestows good deeds, may it be so by you in the past

हिन्दी

वियोग योग के दोष से होता है, यह अंतिम प्रणाम है | सुकृत देने वाले को नमन, यह आपके द्वारा पहले हो

42

नरकेभ्यः समुत्तार्य स्वर्गेऽहमभियोजितःकुकार्यक्षेत्ररूढाय नरकस्कन्धवाहिने || ४२ ||

narakebhyaḥ samuttārya svarge'hamabhiyojitaḥkukāryakṣetrarūḍhāya narakaskandhavāhine || 42 ||

English

Having been uplifted from the hells, I am engaged in heaven. To the one who is established in the field of evil deeds, the bearer of the burden of hell.

हिन्दी

नरकों से उबारा गया, मैं स्वर्ग में लगा हुआ हूँ। दुष्कर्मों के क्षेत्र में स्थापित, नरक के बोझ को वहन करने वाले को।

43

शासनापुष्पभाराय नमो दुष्कृतशाखिनेयेन सार्धं चिरं बह्व्यो भुक्ताः प्राकृतयोनयः || ४३ ||

śāsanāpuṣpabhārāya namo duṣkṛtaśākhineyena sārdhaṃ ciraṃ bahvyo bhuktāḥ prākṛtayonayaḥ || 43 ||

English

Salutations to the one who bears the burden of the flowers of punishment, to the one who has the branch of evil deeds. With him, for a long time, many have enjoyed the natural births.

हिन्दी

दंड के फूलों का भार उठाने वाले को नमन, दुष्कर्मों की शाखा वाले को। उसके साथ, लंबे समय तक, बहुत से लोगों ने प्राकृतिक जन्म का आनंद लिया है।

44

अद्यप्रभृत्यदृश्याय तस्मै मोहात्मने नमःप्रध्वनद्वंशमधुरवचसे पत्रवाससे || ४४ ||

adyaprabhṛtyadṛśyāya tasmai mohātmane namaḥpradhvanadvaṃśamadhuravacase patravāsase || 44 ||

English

From today onwards, salutations to that invisible one, to that deluded self. To the one with sweet speech, the destroyer of the family lineage, the leaf-wearer.

हिन्दी

आज से आगे, उस अदृश्य को, उस मोहित आत्मा को नमन। मधुर वाणी वाले, वंश के नाशक, पत्र धारी को।

45

नमो गुहातपस्विन्यै वयस्यायै समाधिषुसंसाराध्वनि खिन्नस्य त्वं ममाश्वासकारणम् || ४५ ||

namo guhātapasvinyai vayasyāyai samādhiṣusaṃsārādhvani khinnasya tvaṃ mamāśvāsakāraṇam || 45 ||

English

Salutations to the one who is hidden and practices austerities, to the friend who is in deep meditation. In the path of worldly existence, you are the cause of my relief.

हिन्दी

छिपे हुए और तपस्या करने वाले को नमन, गहरी ध्यान में लीन मित्र को। संसार के मार्ग में, तुम मेरे आश्वासन का कारण हो।

46

आसीर्वयस्या सुस्निग्धा सर्वलोभापहारिणीसर्वसंकटखिन्नेन दोषेभ्यो द्रवता मया || ४६ ||

āsīrvayasyā susnigdhā sarvalobhāpahāriṇīsarvasaṃkaṭakhinnena doṣebhyo dravatā mayā || 46 ||

English

O sword, you are very affectionate, removing all greed, and relieving all distress. May I be freed from all faults.

हिन्दी

हे तलवार, तुम बहुत स्नेही हो, सभी लोभ को दूर करती हो, और सभी संकटों से मुक्ति देती हो। मुझे सभी दोषों से मुक्त करो।

47

त्वमेका शोकनाशार्थमाश्रिता परमा सखी | संकटावटकुञ्जेषु हस्तालम्बनदायिने || ४७ ||

tvamekā śokanāśārthamāśritā paramā sakhī | saṅkaṭāvaṭakuñjeṣu hastālambanadāyine || 47 ||

English

You alone are the supreme friend to whom I turn for the removal of sorrow | In the forest of difficulties, you are the support of my hand

हिन्दी

तुम अकेली हो जिससे मैं शोक को दूर करने के लिए आश्रय लेता हूँ | संकटों के जंगल में, तुम मेरे हाथ का सहारा हो

48

वार्धकैकान्तसुहृदे दण्डकाष्ठाय ते नमः | अस्थिपञ्जरमात्मीयं तथा रक्तान्त्रतन्तुकम् || ४८ ||

vārdhakaikāntasuhr̥de daṇḍakāṣṭhāya te namaḥ | asthipañjaramātmīyaṃ tathā raktāntratantukam || 48 ||

English

Salutations to you, the sole friend in old age, the staff | My own skeleton and the network of blood vessels

हिन्दी

तुम्हें प्रणाम, जो वृद्धावस्था में एकमात्र मित्र हो, लाठी | मेरा अपना अस्थिपंजर और रक्त नलिकाओं का जाल

49

एतावन्मात्रसारैकं गृहीत्वा गच्छ देहक | पयःक्षोभप्रकारेभ्यः स्नानेभ्योऽपि नमोस्तु ते || ४९ ||

etāvanmātrasāraikaṃ gṛhītvā gaccha dehaka | payaḥkṣobhaprakārebhyaḥ snānebhyo'pi namostu te || 49 ||

English

Taking this essence alone, go, O body | Salutations to you from the ways of churning milk and from baths as well

हिन्दी

इस सार को लेकर, चलो, हे शरीर | दूध मथने के तरीकों से और स्नानों से भी तुम्हें प्रणाम

50

नमोस्तु व्यवहारेभ्यः संसृतिभ्यो नमोस्तु ते | एते भवन्तः सहजाः प्राक्तनाः सुहृदो मया || ५० ||

namostu vyavahārebhyaḥ saṃsṛtibhyo namostu te | ete bhavantaḥ sahajāḥ prāktanāḥ suhr̥do mayā || 50 ||

English

Salutations to you from the transactions and from the cycles of existence | These are my natural, former friends

हिन्दी

व्यवहारों से और अस्तित्व के चक्रों से तुम्हें प्रणाम | ये मेरे प्राकृतिक, पूर्व मित्र हैं

51

क्रमेणाद्योत्कृताः प्राणाः स्वस्ति वोऽस्तु व्रजाम्यहम् | भवद्भिः सह चित्रासु मया बह्वीषु योनिषु || ५१ ||

krameṇādyotkṛtāḥ prāṇāḥ svasti vo'stu vrajāmyaham | bhavadbhiḥ saha citrāsu mayā bahvīṣu yoniṣu || 51 ||

English

Gradually, the vital breaths are released | May you be well, I am departing | With you, I have been in many varied wombs

हिन्दी

धीरे-धीरे, प्राण छोड़े जाते हैं | तुम्हारा कल्याण हो, मैं जा रहा हूँ | तुम्हारे साथ, मैंने बहुत सी विविध योनियों में रहा है

52

विश्रान्तं गिरिकुञ्जेषु श्रान्तं लोकान्तरेषु च | क्रीडितं पुरपीठान्तरुषितं पर्वतेषु च || ५२ ||

viśrāntaṃ girikuñjeṣu śrāntaṃ lokāntareṣu ca | krīḍitaṃ purapīṭhāntaruṣitaṃ parvateṣu ca || 52 ||

English

Resting in the mountain caves, tired in other worlds, playing on the city thrones, and residing in the mountains.

हिन्दी

पहाड़ी की कंदराओं में विश्राम करते हुए, अन्य लोकों में थके हुए, नगरों के सिंहासनों पर खेलते हुए, और पर्वतों में निवास करते हुए।

53

स्थितं कार्यविलासेषु प्रस्थितं विविधाध्वसु | न तदस्ति जगत्कोशे भवद्भिः सह यन्मया || ५३ ||

sthitaṃ kāryavilāseṣu prasthitaṃ vividhādhvasu | na tadasti jagatkośe bhavadbhiḥ saha yanmayā || 53 ||

English

Standing in various activities, proceeding on diverse paths, there is nothing in the world's treasury that I have not done with you.

हिन्दी

विभिन्न गतिविधियों में खड़े होकर, विविध मार्गों पर आगे बढ़ते हुए, विश्व के भंडार में ऐसा कुछ भी नहीं है जो मैंने तुम्हारे साथ नहीं किया हो।

54

न कृतं न हृतं यातं न दत्तं नावलम्बितम् | इदानीं स्वां दिशं यान्तु भवन्तो याम्यहं प्रियाः || ५४ ||

na kṛtaṃ na hṛtaṃ yātaṃ na dattaṃ nāvalambitam | idānīṃ svāṃ diśaṃ yāntu bhavanto yāmyahaṃ priyāḥ || 54 ||

English

Nothing has been done, taken, gone, given, or relied upon. Now, let everyone go to their own direction, and I will go to my beloved.

हिन्दी

कुछ भी नहीं किया गया, लिया गया, गया, दिया गया, या भरोसा किया गया। अब, सभी अपनी-अपनी दिशा में जाएँ, और मैं अपनी प्रिय की ओर जाऊँगा।

55

सर्वे क्षयान्ता निचयाः पतनान्ताः समुच्छ्रयाः | संयोगा विप्रयोगान्ताः सर्वे संसारवर्त्मनि || ५५ ||

sarve kṣayāntā nicayāḥ patanāntāḥ samucchrayāḥ | saṃyogā viprayogāntāḥ sarve saṃsāravartmani || 55 ||

English

All accumulations end in decay, all elevations end in fall, all unions end in separation, all in the path of worldly existence.

हिन्दी

सभी संचय क्षय में समाप्त होते हैं, सभी उन्नतियाँ पतन में समाप्त होती हैं, सभी संयोग वियोग में समाप्त होते हैं, सभी संसार के मार्ग में।

56

अयं चाक्षुष आलोको विशत्वादित्यमण्डलम् | विशन्तु वनपुष्पाणि सौगन्ध्यानन्दसंविदः || ५६ ||

ayaṃ cākṣuṣa āloko viśatvādityamaṇḍalam | viśantu vanapuṣpāṇi saugandhyānandasaṃvidaḥ || 56 ||

English

May this visual light enter the solar orb, and may the forest flowers enter the fragrant blissful consciousness.

हिन्दी

यह दृश्य प्रकाश सूर्य मण्डल में प्रवेश करे, और वन के फूल सुगंधित आनंदमय चेतना में प्रवेश करें।

57

प्राणानिलस्तथा स्पन्दं विशत्वद्य प्रभञ्जनम् | विशन्त्वाकाशकुहरं शब्दश्रवणशक्तयः || ५७ ||

prāṇānilastathā spandaṃ viśatvadya prabhañjanam | viśantvākāśakuharaṃ śabdaśravaṇaśaktayaḥ || 57 ||

English

May the vital air (prāṇa) enter the vibration (spanda) and break it today | May the powers of hearing sounds enter the cavity of space

हिन्दी

आज प्राण वायु स्पन्द में प्रवेश करे और उसे तोड़े | आकाश की कुहरा में शब्द सुनने की शक्तियाँ प्रवेश करें

58

इन्दुमण्डलमायान्तु रसनारसशक्तयः | निर्मन्दर इवाम्भोधिर्गतार्क इव वासरः || ५८ ||

indumaṇḍalamāyāntu rasanārasaśaktayaḥ | nirmandara ivāmbhodhirgatārka iva vāsaraḥ || 58 ||

English

May the powers of taste enter the sphere of the moon | Like the ocean without waves, like the day without the sun

हिन्दी

चाँद के मण्डल में स्वाद की शक्तियाँ प्रवेश करें | लहरों रहित समुद्र की तरह, सूर्य रहित दिन की तरह

59

शरदीव घनः स्वैरं प्राप्तः कल्पान्तसर्गवत् | ओंकारान्ते स्वमननं प्रशाम्याम्यात्मनात्मनि | दग्धेन्धन इवार्चिष्मान्निःस्नेह इव दीपकः || ५९ ||

śaradīva ghanaḥ svairaṃ prāptaḥ kalpāntasargavat | oṃkārānte svamananaṃ praśāmyāmyātmanātmani | dagdhendhana ivārciṣmānniḥsneha iva dīpakaḥ || 59 ||

English

Like the autumn cloud that has reached its end | At the end of the Om sound, I meditate on the self within the self | Like a flame without fuel, like a lamp without oil

हिन्दी

शरद ऋतु के बादल की तरह जो अपने अंत तक पहुँच गया है | ओंकार के अंत में, मैं आत्मा में आत्मा पर ध्यान करता हूँ | ईंधन रहित ज्वाला की तरह, तेल रहित दीपक की तरह

60

व्यपगताखिलकार्यपरम्परः सकलदृश्यदशातिगतस्थितिः | प्रणवशान्त्यनुसंसृतिशान्तधीर्विगतमोहमलोऽयमहं स्थितः || ६० ||

vyapagatākhilakāryaparamparāḥ sakaladṛśyadaśātigatasthitiḥ | praṇavaśāntyanusansṛtiśāntadhīrvigatamohamalo'yamahaṃ sthitaḥ || 60 ||

English

Beyond all actions and their consequences, beyond all visible states | With a mind calmed by the repetition of the Om sound, I stand here free from delusion

हिन्दी

सभी कर्मों और उनके परिणामों से परे, सभी दृश्य अवस्थाओं से परे | ओंकार की पुनरावृत्ति से शांत मन के साथ, मैं भ्रम से मुक्त यहाँ खड़ा हूँ

← Chapter 85Chapter 87 →