Upaśama उपशम

Chapter 83 — 47 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | भूयो मुनिवरो धीरो धिया धवलमेधया | स्वमिन्द्रियगणं गुप्तो बोधयामास साध्विदम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | bhūyo munivaro dhīro dhiyā dhavalamedhayā | svamindriyagaṇaṃ gupto bodhayāmāsa sādhvidam || 1 ||

English

Shri Vasistha said: The wise sage, with a pure and enlightened mind, protected his own senses and taught this righteous knowledge.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: बुद्धिमान मुनि ने अपने शुद्ध और प्रकाशमान मन से, अपनी इन्द्रियों को सुरक्षित रखा और इस धर्मात्मक ज्ञान का उपदेश दिया।

2

तच्चेन्द्रियगणस्यार्थे श्रृणु वक्ष्यामि ते स्फुटम् | श्रुत्वा तद्भावनामेत्य परां निर्दुःखतां व्रज || २ ||

taccendriyagaṇasyārthe śrṇu vakṣyāmi te sphuṭam | śrutvā tadbhāvanāmetya parāṃ nirduḥkhatāṃ vraja || 2 ||

English

Listen, I will clearly explain the purpose of the senses. Having heard this and meditating on it, you will attain the highest state of freedom from sorrow.

हिन्दी

सुनो, मैं इन्द्रियों के उद्देश्य को स्पष्ट रूप से समझाऊँगा। इसे सुनकर और इस पर ध्यान करके, तुम दुःख से मुक्ति की उच्चतम अवस्था प्राप्त करोगे।

3

भवतामात्मसत्तैषा दुःखायैवान्तदायिनी | असत्यामात्मनः सत्तां तद्भवन्तस्त्यजन्त्विति || ३ ||

bhavatāmātmasattaiṣā duḥkhāyaivāntadāyinī | asatyāmātmanaḥ sattāṃ tadbhavantastyajantviti || 3 ||

English

Your sense of self is the cause of your suffering. Therefore, you should abandon this false sense of self.

हिन्दी

तुम्हारी आत्म-सत्ता ही तुम्हारे दुःख का कारण है। इसलिए, तुम्हें इस असत्य आत्म-सत्ता को त्याग देना चाहिए।

4

मदीयेनोपदेशेन सत्तैषा भवतां क्षयम् | गतैवेति स्फुटं मन्ये यूयं ह्यज्ञानसंभवाः || ४ ||

madīyenopadeśena sattaiṣā bhavatāṃ kṣayam | gataiveiti sphuṭaṃ manye yūyaṃ hyajñānasambhavāḥ || 4 ||

English

Through my teaching, that sense of self will surely perish. I clearly believe that you, born of ignorance, will be freed from it.

हिन्दी

मेरे उपदेश से, वह आत्म-सत्ता निश्चित रूप से नष्ट हो जाएगी। मैं स्पष्ट रूप से मानता हूँ कि तुम, जो अज्ञान से उत्पन्न हो, इससे मुक्त हो जाओगे।

5

स्वसत्ता स्फुटतां याति दुःखाय तव चित्तक | तप्तकाञ्चनरुल्लासो दाहायैव स्वपार्श्वयोः || ५ ||

svasattā sphuṭatāṃ yāti duḥkhāya tava cittaka | taptakāñcanarullāso dāhāyaiva svapārśvayoḥ || 5 ||

English

Your own sense of self becomes clear and leads to suffering, just as the brilliance of heated gold leads to its own burning.

हिन्दी

तुम्हारी अपनी आत्म-सत्ता स्पष्ट हो जाती है और दुःख की ओर ले जाती है, जैसे तपे हुए सोने की चमक अपने जलने की ओर ले जाती है।

6

पश्य त्वयि सति भ्रान्तजलकल्लोलसंकुलाः | विशन्ति कालजलधिं संसारसरितां गणाः || ६ ||

paśya tvayi sati bhrāntajalakallolasankulāḥ | viśanti kālajaladhiṃ saṃsārasaritāṃ gaṇāḥ || 6 ||

English

See, when you exist, the waves of delusion enter the ocean of time and the streams of worldly existence.

हिन्दी

देखो, जब तुम होते हो, भ्रान्ति के जल के तरंग समय के समुद्र में प्रवेश करते हैं और संसार की नदियों में प्रवाहित होते हैं।

7

पतन्त्यहमहमिकाविहितान्योन्यचिन्तिताः | कुतोऽपि दुःखावलयो धारा आसारगा इव || ७ ||

patantyahamahamikāvihitānyonyacintitāḥ | kuto'pi duḥkhāvalayo dhārā āsāragā iva || 7 ||

English

Falling into the ego-driven thoughts, mutually contemplating each other, from somewhere, sorrows flow like a stream.

हिन्दी

अहम् के विचारों में गिरते हुए, एक दूसरे के बारे में सोचते हुए, कहीं से दुःख की धारा बहती है जैसे नदी।

8

परिस्फुरत्यपर्यन्ता हृदयोन्मूलनोद्यता | आक्रन्दकारिणी क्रूरा भावाभावविषूचिका || ८ ||

parisphuratyaparyantā hṛdayonmūlanodyatā | ākrandakāriṇī krūrā bhāvābhāvaviṣūcikā || 8 ||

English

It trembles endlessly, ready to uproot the heart, causing a harsh cry, cruel and causing the fever of existence and non-existence.

हिन्दी

यह अनन्त काल तक काँपता रहता है, हृदय को उखाड़ने के लिए तैयार, एक कठोर चीख उत्पन्न करता है, क्रूर और अस्तित्व और अनस्तित्व के ज्वर को उत्पन्न करता है।

9

कासश्वासरणद्भृङ्गा कलेवरजरद्द्रुमे | विकसत्यमलोद्योता जरामरणमञ्जरी || ९ ||

kāsaśvāsaraṇadbhṛṅgā kalevarajaraddrume | vikasatyamalodyotā jarāmaraṇamañjarī || 9 ||

English

The bees of cough and breath buzz in the old tree of the body, blooming with the light of impurity, the flower of old age and death.

हिन्दी

खाँसी और साँस की भृंगें शरीर के पुराने पेड़ में बुझती हैं, अपवित्रता की रोशनी से खिलती हुई, बुढ़ापे और मृत्यु का फूल।

10

कल्लोलव्यालवलिते शरीरश्वभ्रकोटरे | घननीहारखे स्वान्तश्चिन्ताचपलमर्कटी || १० ||

kallolavyālavalite śarīraśvabhrakoṭare | ghananīhārakhe svāntaścintācapalamarkaṭī || 10 ||

English

In the body, which is like a cave of waves, entangled in the coils of thoughts, the monkey of the restless mind wanders in the dense fog of ignorance.

हिन्दी

शरीर में, जो तरंगों की गुफा के समान है, विचारों के फंदों में उलझा हुआ, अशांत मन का बंदर अज्ञान के घने कोहरे में भटकता है।

11

लोभनाट्यारटत्पक्षी तीक्ष्णया द्वन्द्वतुण्डया | कायजीर्णद्रुमादस्माद्गुणखण्डं निकृन्तति || ११ ||

lobhanāṭyāraṭatpakṣī tīkṣṇayā dvandvatuṇḍayā | kāyajīrṇadrumādasmādguṇakhaṇḍaṃ nikṛntati || 11 ||

English

The sharp-beaked bird of greed and desire, with its dual-beaked nature, cuts off the virtuous branch from the withered tree of the body.

हिन्दी

लोभ और वासना का तीक्ष्ण चोंच वाला पक्षी, अपने द्वंद्वात्मक चोंच से, शरीर के सूखे वृक्ष से गुणों की शाखा को काट देता है।

12

हृदयावकरं कीर्णमितश्चेतश्च कर्कशः | अपवित्रो दुराचारः कुरुते कामकुक्कुटः || १२ ||

hṛdayāvakaraṃ kīrṇamitaścetśca karkaśaḥ | apavitro durācāraḥ kurute kāmakukkuṭaḥ || 12 ||

English

The lustful rooster, with its harsh and scattered heart, performs impure and immoral acts.

हिन्दी

कामुक मुर्गा, अपने कठोर और विक्षिप्त हृदय से, अपवित्र और अनैतिक कार्य करता है।

13

महत्यां मोहयामिन्यामुल्बणोऽज्ञानकौशिकः | श्मशान इव वेतालः परिवल्गति हृद्द्रुमे || १३ ||

mahatyāṃ mohayāminyāmulbaṇo'jñānakauśikaḥ | śmaśāna iva vetālaḥ parivalgati hṛddrume || 13 ||

English

In the great delusion, the ignorant one, like a ghost in a cemetery, wanders in the forest of the heart.

हिन्दी

महान मोह में, अज्ञानी व्यक्ति, श्मशान के भूत की तरह, हृदय के वन में भटकता है।

14

एताश्चान्याश्च बह्व्योऽपि त्वयीन्द्रियगणे सति | पिशाच्य इव शर्वर्यां प्रवल्गन्त्यशुभश्रियः || १४ ||

etāścānyāścabahvyo'pi tvayīndriyagaṇe sati | piśācya iva śarvaryāṃ pravalgantyaśubhaśriyaḥ || 14 ||

English

Even though there are many other such negative qualities, when the senses are under control, these inauspicious qualities wander like ghosts in the night.

हिन्दी

भले ही और भी बहुत से ऐसे नकारात्मक गुण हों, जब इन्द्रियाँ नियंत्रित होती हैं, तो ये अशुभ गुण रात के भूतों की तरह भटकते हैं।

15

त्वयि त्वसति हे साधो सर्वा एव शुभश्रियः | प्रभात इव पद्मिन्यः सालोकं विलसन्त्यलम् || १५ ||

tvayi tv asati he sādho sarvā eva śubhaśriyaḥ | prabhāta iva padminyaḥ sālokaṃ vilasantyalam || 15 ||

English

O virtuous one, when you are present, all auspicious qualities shine brightly like lotuses in the morning.

हिन्दी

हे साधु, जब आप उपस्थित होते हैं, तो सभी शुभ गुण प्रभात के कमलों की तरह चमकते हैं।

17

अशङ्कितनभःकोशपतिताकुलपूरवत् | नापतन्ति विकल्पौघाश्चिरं वैकल्यकारिणः || १७ ||

aśaṅkitanabhaḥkośapatitākulapūravat | nāpatanti vikalpaughāściraṃ vaikalyakāriṇaḥ || 17 ||

English

Just as clouds fall from the fearless sky, similarly, the multitude of doubts that cause prolonged distress do not fall.

हिन्दी

जैसे निडर आकाश से बादल गिरते हैं, वैसे ही, दीर्घकालीन विकलता पैदा करने वाले संदेहों का समूह नहीं गिरता।

18

सर्वस्याह्लादनी शान्ता मैत्री परमपावनी | अभ्युदेति हृदो हृद्या सुतरोरिव मञ्जरी || १८ ||

sarvasya ahlādanī śāntā maitrī paramapāvanī | abhyudeti hṛdo hṛdyā sutaroriva mañjarī || 18 ||

English

Friendship, which is the joy of all, peaceful, and supremely purifying, arises in the heart like a beautiful flower.

हिन्दी

मित्रता, जो सबकी आनंददायिनी, शांत, और परम पवित्र है, हृदय में एक सुंदर फूल की तरह उत्पन्न होती है।

19

अन्तश्छिद्रवती जाड्ययुक्तायुक्तगुणा स्वयम् | चिन्ता शोषमुपायाति हिमदग्धेव पद्मिनी || १९ ||

antaśchidravatī jāḍyayuktāyuktaguṇā svayam | cintā śoṣamupāyāti himadagdhāiva padminī || 19 ||

English

Worry, which is full of dullness and has internal flaws, dries up on its own like a lotus affected by frost.

हिन्दी

चिंता, जो मंदता से भरी है और अंतर्निहित दोषों से युक्त है, हिमपात से प्रभावित कमल की तरह स्वयं सूख जाती है।

20

आलोकः स्फुटतामन्तरायात्यज्ञानसंक्षये | प्रशाम्यत्यम्बुदे व्योम्नि शरदीवार्कमण्डलम् || २० ||

ālokaḥ sphuṭatāmantarāyātyajñānasankṣaye | praśāmyatyambude vyomni śaradīvārkamaṇḍalam || 20 ||

English

Light becomes clear when ignorance diminishes, just as the sun's disc becomes calm in the sky during autumn.

हिन्दी

प्रकाश तब स्पष्ट होता है जब अज्ञान कम होता है, जैसे शरद ऋतु में आकाश में सूर्य का मंडल शांत होता है।

21

प्रसन्नं स्फारगाम्भीर्यमक्षुब्धमपराहतम् | हृदयं समतामेति शान्तवात इवार्णवः || २१ ||

prasannaṃ sphāragāmbhīryamakṣubdhamaparāhatam | hṛdayaṃ samatāmeti śāntavāta ivārṇavaḥ || 21 ||

English

The heart attains equanimity, which is clear, profound, undisturbed, and unharmed, like the ocean with calm winds.

हिन्दी

हृदय उस समता को प्राप्त होता है जो स्पष्ट, गहरी, अविचलित, और अक्षत है, जैसे शांत हवाओं वाला समुद्र।

22

अमृतापूरपूर्णेन नित्यानन्दमयेन च स्थीयते पुरुषेणान्तः शीतेन शशिना यथा || २२ ||

amṛtāpūrapūrṇena nityānandamayena ca sthīyate puruṣeṇāntaḥ śītena śaśinā yathā || 22 ||

English

The individual soul resides within, filled with the nectar of eternal bliss, like the cool moon.

हिन्दी

पुरुष अमृत से पूर्ण और नित्य आनंदमय होकर अंतर्मुखी होता है, जैसे ठंडा चंद्रमा।

23

संविदः स्फुटतामन्तरायान्त्यज्ञानसंक्षये संविदंशैकविश्रान्तं समग्रं सचराचरम् || २३ ||

saṃvidaḥ sphuṭatāmantarāyāntyajñānasankṣaye saṃvidaṃśaikaviśrāntaṃ samagraṃ sacarācaram || 23 ||

English

The clarity of consciousness manifests when ignorance is destroyed. The entire universe, both animate and inanimate, rests in the pure consciousness.

हिन्दी

ज्ञान की स्पष्टता अज्ञान के नाश पर प्रकट होती है। पूरा ब्रह्माण्ड, चेतन और अचेतन दोनों, शुद्ध चेतना में विश्राम करता है।

24

भाव्यते भरिताकारं वपुरानन्दमन्थरम् न भवत्यसुसङ्गानामाशापाशविधायिनाम् || २४ ||

bhāvyate bharitākāraṃ vapurānandamantharam na bhavatyasusaṅgānāmāśāpāśavidhāyinām || 24 ||

English

The body is perceived as filled with bliss and joy. It does not exist for those who are bound by desires and attachments.

हिन्दी

शरीर आनंद और खुशी से भरा हुआ दिखाई देता है। यह उन लोगों के लिए नहीं है जो इच्छाओं और आसक्तियों से बंधे हुए हैं।

25

दग्धानामिव पर्णानां रसानां पुनरागतिः पुंसां क्षपितसंसारजराजन्ममहाध्वनाम् || २५ ||

daggdhānāmiva parṇānāṃ rasānāṃ punarāgatiḥ puṃsāṃ kṣapitasansārajara janmamahādhvanām || 25 ||

English

Just as burnt leaves do not regain their sap, so too, those who have transcended the cycle of birth and death do not return to worldly existence.

हिन्दी

जैसे जले हुए पत्ते फिर से रस नहीं पाते, वैसे ही, जो जन्म और मृत्यु के चक्र से मुक्त हो गए हैं, वे फिर से संसार में नहीं आते।

26

अपुनर्भ्रमणायात्मद्रुमे विश्रम्यते चिरम् एवंप्रायास्तथान्याश्च भवन्ति गुणसंपदः || २६ ||

apunarbhraṇāyātmadrumeviśramyate ciram evaṃprāyāstathānyāśca bhavanti guṇasaṃpadaḥ || 26 ||

English

One rests for a long time in the tree of the self, without wandering again. Thus, other virtues also arise.

हिन्दी

एक लंबे समय तक आत्मा के वृक्ष में विश्राम करता है, फिर से भटकने के बिना। इस प्रकार, अन्य गुण भी उत्पन्न होते हैं।

27

असति त्वयि सर्वाशिन्सर्वाशाक्षयसंक्षये पक्षयोरेतयोश्चित्तसत्तासत्तास्वरूपयोः || २७ ||

asati tvayi sarvāśinsarvāśākṣayasaṃkṣaye pakṣayoretayościttasattāsattāsvarūpayoḥ || 27 ||

English

Without you, all hopes and desires perish, and the nature of the mind's existence and non-existence is affected.

हिन्दी

आपके बिना, सभी आशाएँ और इच्छाएँ नष्ट हो जाती हैं, और मन की अस्तित्व और अनस्तित्व की प्रकृति प्रभावित होती है।

28

येनैव पश्यसि श्रेयस्तमेवाङ्गीकुरु क्षणम्स्वात्मभावस्तव सुखं मन्ये मानवतां वर || २८ ||

yenaiva paśyasi śreyastamevāṅgīkuru kṣaṇamsvātmabhāvastava sukhaṃ manye mānavatāṃ vara || 28 ||

English

Accept that which you see as the best, for a moment, your nature is happiness, O best among humans.

हिन्दी

जो आप देखते हैं उसे श्रेष्ठ मानें, एक क्षण के लिए, आपका स्वभाव सुख है, हे मनुष्यों में श्रेष्ठ।

29

तमेव भावयाभावं सुखत्यागो हि मूढता यदि त्वस्ति भवेत्सत्यमन्तर्भावितचेतनम् || २९ ||

tameva bhāvayābhāvaṃ sukhatyāgo hi mūḍhatā yadi tvasti bhavetsatyamantarbhāvitacetanam || 29 ||

English

Meditate on that alone, for giving up happiness is foolishness. If it exists, it is truly the inner consciousness.

हिन्दी

उसी पर ध्यान करें, क्योंकि सुख का त्याग मूर्खता है। यदि वह अस्तित्व में है, तो वह वास्तव में अंतर्भावित चेतना है।

30

जीवतस्तत्त्वात्यन्तमभावं क इवेच्छति किंतु नास्त्यसि सत्येन वदामि तव सुन्दर || ३० ||

jīvatastattavātyantamabhāvaṃ ka ivecchatikiṃtu nāstyasi satyena vadāmi tava sundara || 30 ||

English

Who desires non-existence while living? But truly, you do not exist, O beautiful one, I tell you truthfully.

हिन्दी

जीवित रहते हुए कौन अस्तित्व की इच्छा करता है? लेकिन सच में, आप अस्तित्व में नहीं हैं, हे सुंदर, मैं सच कहता हूँ।

31

तेन मिथ्यैव जीवामीत्याशया मा सुखी भवपूर्वमेवासि नास्त्येव यावद्भ्रान्त्या त्वदस्तिता || ३१ ||

tena mithyaiva jīvāmītyāśayā mā sukhī bhavapūrvamevāsi nāstyeva yāvadbhrāntyā tvadastitā || 31 ||

English

Therefore, do not be happy with the idea that 'I am living falsely.' You were not there before, and you do not exist even now due to your delusion.

हिन्दी

इसलिए, 'मैं झूठे ढंग से जी रहा हूँ' इस विचार से खुश मत हो। पहले आप नहीं थे, और अभी भी आपका अस्तित्व नहीं है आपकी भ्रांति के कारण।

32

सैवेदानीं विचारेण भृशं क्षयमुपागता | एतावदेव ते रूपं साधो यदविचारणम् || ३२ ||

saivedānīṃ vicāreṇa bhṛśaṃ kṣayamupāgatā | etāvadeva te rūpaṃ sādho yadavicāraṇam || 32 ||

English

By contemplation, one attains great diminution. O virtuous one, your form is only this much due to lack of contemplation.

हिन्दी

विचार से, एक व्यक्ति बहुत कमी प्राप्त करता है। हे साधु, तुम्हारा रूप केवल इतना ही है विचार के अभाव के कारण।

33

विचारे विहिते सम्यक्समरूपं समं स्थितम् | अविचारात्प्रजातं त्वमनालोकात्तमो यथा || ३३ ||

vicāre vihite samyaksamarūpaṃ samaṃ sthitam | avicārātprajātaṃ tvamanālokāttamo yathā || 33 ||

English

When contemplation is properly performed, the true form remains steady. Without contemplation, you are born from ignorance, like darkness from lack of light.

हिन्दी

जब विचार ठीक से किया जाता है, तो सत्य रूप स्थिर रहता है। विचार के बिना, तुम अज्ञान से उत्पन्न होते हो, जैसे अंधेरा प्रकाश के अभाव से उत्पन्न होता है।

34

विचारेणोपशान्तं त्वमालोकेन तमो यथा | एतावन्तं सखे कालं बभूवाल्पविवेकिता || ३४ ||

vicāreṇopaśāntaṃ tvamālokena tamo yathā | etāvantaṃ sakhe kālaṃ babhūvālpavivekitā || 34 ||

English

You are calmed by contemplation, like darkness by light. O friend, for this long, you have been of little discernment.

हिन्दी

तुम विचार से शांत हो जाते हो, जैसे अंधेरा प्रकाश से शांत हो जाता है। हे मित्र, इतने लंबे समय से, तुम थोड़े विवेक वाले रहे हो।

35

तवानेनाभिपीनत्वमभूद्दुःखैककारणम् | मोहसंकल्पमात्रेण बालवेतालवद्भवेत् || ३५ ||

tavānenābhipīnatvamabhūdduḥkhaikakāraṇam | mohasaṃkalpamātreṇa bālvetālavadbhavet || 35 ||

English

Your intense suffering is the sole cause of this. By mere delusory thoughts, one becomes like a child possessed by a ghost.

हिन्दी

तुम्हारा तीव्र दुःख इसका एकमात्र कारण है। केवल भ्रांतिपूर्ण विचारों से, एक व्यक्ति भूत से संतुष्ट बच्चे की तरह बन जाता है।

36

द्वन्द्वं चाद्यन्तसंकल्पक्षीणं क्षयि भव स्थितम् | इदानीमुदितं नित्यं स्वप्राग्रूपे क्षयं गते || ३६ ||

dvandvaṃ cādyantasaṃkalpakṣīṇaṃ kṣayi bhava sthitam | idānīmuditaṃ nityaṃ svaprāgrūpe kṣayaṃ gate || 36 ||

English

The duality, which is the beginning and end of thoughts, has perished and become steady. Now, eternal joy arises in one's original form when decay has gone.

हिन्दी

जो विचारों की शुरुआत और अंत है, वह द्वैत नष्ट हो गया है और स्थिर हो गया है। अब, जब क्षय चला गया है, तब अपने मूल रूप में नित्य आनंद उत्पन्न होता है।

37

विवेकस्य प्रसादेन विवेकाय नमो नमः । बहुधापि प्रबुद्धस्त्वं चित्तकाप्यनुबोधितः ॥ || ३७ ||

vivekasya prasādena vivekāya namo namaḥ | bahudhāpi prabuddhastvaṃ cittakāpyanubodhitaḥ || 37 ||

English

By the grace of discrimination, I bow to discrimination. Even though you are awakened in many ways, you are instructed by the mind.

हिन्दी

विवेक के प्रसाद से, विवेक को नमन। बहुत प्रकार से जाग्रत होने पर भी, तुम मन से सीखते हो।

38

चित्ततायां प्रनष्टायां स्थितस्त्वं परमेश्वरः । प्राक्स्वरूपविलासस्ते श्रेयसे स्थितिमागतः ॥ || ३८ ||

cittatāyāṃ pranaṣṭāyāṃ sthitastvaṃ parameśvaraḥ | prāk-svarūpavilāsaste śreyase sthitimāgataḥ || 38 ||

English

When the mind is destroyed, you are established as the Supreme Lord. Before the manifestation of your true form, you have attained a state of goodness.

हिन्दी

जब मन नष्ट हो जाता है, तब तुम परमेश्वर के रूप में स्थित हो जाते हो। अपने वास्तविक रूप के प्रकट होने से पहले, तुम कल्याण की स्थिति में पहुँच गए हो।

39

समस्तवासनोन्मुक्तः संप्रत्यसि महेश्वरः । यस्याविवेकादुत्पत्तिः स विवेकाद्विनश्यति ॥ || ३९ ||

samastavāsanānmuktaḥ saṃpratyasi maheśvaraḥ | yasyāvivekādutpattiḥ sa vivekādvinasyati || 39 ||

English

You are now free from all desires and are the Great Lord. That which arises from ignorance is destroyed by discrimination.

हिन्दी

तुम अब सभी वासनाओं से मुक्त हो और महेश्वर हो। जो अज्ञान से उत्पन्न होता है, वह विवेक से नष्ट हो जाता है।

40

प्रकाशेन प्रयात्यन्तमनालोकोऽभवत्तमः । अनिच्छतोऽपि ते साधो विचारे स्थितिमागते ॥ || ४० ||

prakāśena prayātyantamanāloko'bhavattamaḥ | anicchato'pi te sādho vicāre sthitimāgate || 40 ||

English

By the light, the ultimate darkness becomes illuminated. Even if you do not desire it, O virtuous one, you have attained the state of inquiry.

हिन्दी

प्रकाश से, अंतिम अंधकार प्रकाशित हो जाता है। भले ही तुम इसे न चाहो, हे साधु, तुम विचार की स्थिति में पहुँच गए हो।

41

सर्वतोऽयमुपायातो विनाशः सुखसिद्धये । तस्मान्नास्त्यसि निर्णीतमिति सिद्धान्तयुक्तिभिः ॥ || ४१ ||

sarvato'yamupāyāto vināśaḥ sukhasiddhaye | tasmānnāstyasi nirṇītamiti siddhāntayuktibhiḥ || 41 ||

English

From all sides, this destruction is for the attainment of happiness. Therefore, it is not determined by doctrines and logic.

हिन्दी

सभी ओर से, यह विनाश सुख की प्राप्ति के लिए है। इसलिए, यह सिद्धांतों और तर्क से निर्धारित नहीं है।

42

चित्तेन्द्रियेश्वर स्वस्ति भवते त्वन्तमागतः | नित्यं पूर्वमभूताय नास्तिरूपाय संप्रति || ४२ ||

cittendriyeśvara svasti bhavate tvantamāgataḥ | nityaṃ pūrvamabhūtāya nāstirūpāya saṃprati || 42 ||

English

O Lord of the senses and mind, may you be well. You have come to the end. Always, you were not in the past, and you are not in the present.

हिन्दी

हे चित्त और इन्द्रियों के स्वामी, आपका कल्याण हो। आप अंत तक पहुंच गए हैं। हमेशा, आप भूतकाल में नहीं थे, और वर्तमान में भी नहीं हैं।

43

भविष्यते च नोदर्कं स्वमनः स्वस्ति तेऽस्त्विति | परिनिर्वामिशान्तोऽस्मि दिष्ट्यास्मि विगतज्वरः || ४३ ||

bhaviṣyate ca nodarkaṃ svamanaḥ svasti te'stviti | parinirvāmiśānto'smi diṣṭyāsmi vigatajvaraḥ || 43 ||

English

You will not be in the future either. May your mind be well. I am completely at peace, and by good fortune, I am free from fever.

हिन्दी

आप भविष्य में भी नहीं होंगे। आपका मन कल्याण हो। मैं पूर्ण रूप से शांत हूँ, और भाग्य से, मैं ज्वर से मुक्त हूँ।

44

स्वात्मन्येवावतिष्ठेऽहं तुर्यरूपपदे स्थितः | अतो नास्त्येव नास्त्येव संसारे चित्तमस्थिति || ४४ ||

svātmanyevāvatiṣṭhe'haṃ turyarūpapade sthitaḥ | ato nāstyeva nāstyeva saṃsāre cittamastithi || 44 ||

English

I am established in my own self, in the state of the fourth. Therefore, there is no existence of the mind in the world.

हिन्दी

मैं अपने स्व में स्थित हूँ, चौथे पद में। इसलिए, संसार में मन का कोई अस्तित्व नहीं है।

45

आत्मा त्वस्त्वेव चास्त्वेव यस्मादन्यत्र विद्यते | अयमात्माहमेवासौ नास्त्यन्यन्मदृते क्वचित् || ४५ ||

ātmā tvastveva cāstveva yasmādanyatra vidyate | ayamātmāhamevāsau nāstyanyanmadṛte kvacit || 45 ||

English

The self indeed exists, because it is found elsewhere. This self is indeed me. There is nothing else apart from me anywhere.

हिन्दी

स्व वास्तव में अस्तित्व में है, क्योंकि यह कहीं और पाया जाता है। यह स्व वास्तव में मैं हूँ। मेरे अलावा कहीं और कुछ नहीं है।

46

स्फुरच्चिदेव बोधात्मा सर्वत्राहं स्थितः सदा | अयमात्मेति कलना मन्ये नो निर्मलान्तरे || ४६ ||

sphuraccideva bodhātmā sarvatrāhaṃ sthitaḥ sadā | ayamātmeti kalanā manye no nirmalāntare || 46 ||

English

I am always established everywhere as the pure consciousness, the self of awareness. I consider this self to be pure and without any impurity.

हिन्दी

मैं हमेशा हर जगह शुद्ध चेतना, चेतना का स्व के रूप में स्थित हूँ। मैं इस स्व को शुद्ध और किसी भी अशुद्धि से रहित मानता हूँ।

47

प्रतियोगिव्यवच्छेदकलनैकस्य वै कुतः| अहं तेनायमात्मेति कलनामनुदाहरन्| मौनी स्वात्मनि तिष्ठामि तरङ्ग इव वारिणि || ४७ ||

pratiyogivyavacchedakalanaikasya vai kutaḥ| ahaṃ tenāyamātmeti kalanāmanudāharan| maunī svātmani tiṣṭhāmi taraṅga iva vāriṇi || 47 ||

English

What is the cause of the variety of distinctions among competitors? I am this self, thus I declare the calculation. I remain silent in my own self, like a wave in water.

हिन्दी

प्रतिद्वंद्वियों के भेदों का कारण क्या है? मैं यह आत्मा हूँ, इस प्रकार मैं गणना करता हूँ। मैं अपने आत्म में मौन रहता हूँ, जैसे पानी में तरंग।

48

संशान्तवासनमनाश्रितचेतनांशमप्राणसंचरणमस्तमितांशदोषम्| संवेद्यवर्जितमुपेत्य सुसंविदंशं शाम्यामि मौनमहमेव निरीहमन्तः || ४८ ||

saṃśāntavāsanamanāśritacetanāṃśamaprāṇasaṃcaraṇamastamitāṃśadoṣam| saṃvedyavarjitamupetya susaṃvidaṃśaṃ śāmyāmi maunamahameva nirīhamantaḥ || 48 ||

English

With peaceful desires, not dependent on consciousness, with the movement of breath ceased, and with all faults subsided, I attain a state free from sensory perception, fully aware, and I remain in silence, without any desire within.

हिन्दी

शांत इच्छाओं के साथ, चेतना पर निर्भर नहीं, श्वास की गति रुकी हुई, और सभी दोषों का अंत हो गया, मैं एक अवस्था प्राप्त करता हूँ जो इंद्रिय ग्रहण से मुक्त है, पूरी तरह से जागरूक, और मैं मौन में रहता हूँ, अंदर किसी भी इच्छा के बिना।

← Chapter 82Chapter 84 →