Upaśama उपशम

Chapter 80 — 49 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इदमन्तः कलयतो भोगान्प्रति विवेकिनः | पुरःस्थितानपि सदा स्पृहैवाङ्ग न जायते || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | idamantaḥ kalayato bhogānprati vivekinaḥ | puraḥsthitānapi sadā spṛhaivāṅga na jāyate || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Even when the objects of enjoyment are present before the wise person who contemplates within, desire does not arise.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जब विवेकी व्यक्ति अंतःकरण में चिंतन करता है, तब भी भोगों के सामने होने पर भी इच्छा उत्पन्न नहीं होती।

2

चक्षुरालोकनायैव जीवस्तु सुखदुःखयोः | भारायैव बलीवर्दो भोक्ता द्रव्यस्य नायकः || २ ||

cakṣurālokanāyaiva jīvastu sukhaduḥkhayoḥ | bhārāyaiva balīvardo bhoktā dravyasya nāyakaḥ || 2 ||

English

The living being is merely an instrument for the perception of happiness and sorrow, just as a bull is a burden-bearer and the enjoyer is the master of wealth.

हिन्दी

जीव सुख-दुःख के अनुभव का मात्र साधन है, जैसे बैल बोझ उठाने वाला होता है और भोगी धन का स्वामी होता है।

3

नयने रूपनिर्मग्ने क्षोभः क इव देहिनः | गर्दभे पल्वले मग्ने कैव सेनापतेः क्षतिः || ३ ||

nayane rūpanirmagne kṣobhaḥ ka iva dehinaḥ | gardabhe palvale magne kaiva senāpateḥ kṣatiḥ || 3 ||

English

What agitation can there be for the embodied soul when the eyes are immersed in form? What harm can there be to the commander when the donkey is stuck in the mud?

हिन्दी

जब आँखें रूप में डूबी होती हैं, तब शरीरधारी आत्मा को क्या विचलन हो सकता है? जब गधा कीचड़ में फँसा हो, तब सेनापति को क्या हानि हो सकती है?

4

रूपकर्दममेतन्मानयनास्वादयाधम | नश्यत्येतन्निमेषेण भवन्तमपि हिंसति || ४ ||

rūpakardamametanmānayanāsvādayādham | naśyatyetannimeṣeṇa bhavantamapi hiṃsati || 4 ||

English

Consider this beauty as mere mud; do not relish it, O ignorant one. It perishes in an instant and even harms you.

हिन्दी

इस रूप को कीचड़ समझो, इसे मत स्वाद लो, हे मूर्ख। यह एक पल में नष्ट हो जाता है और तुम्हें हानि भी पहुँचाता है।

5

येनैव संख्या क्रियते येनैवाऽस्वाऽनुगम्यते | तदीयैः कर्मभिः क्षिप्रं प्राज्ञः क्रूरो निबध्यते || ५ ||

yenaiva saṃkhyā kriyate yenaivā'svā'nugamyate | tadīyaiḥ karmabhiḥ kṣipraṃ prājñaḥ krūro nibadhyate || 5 ||

English

By the very means by which one is counted and followed, the wise one is quickly bound by those actions.

हिन्दी

उसी साधन से जिससे किसी की गणना और अनुगमन होता है, वही कर्मों से बुद्धिमान व्यक्ति जल्दी ही बँध जाता है।

6

उत्पन्नध्वंसि चापातमात्रहृद्यमसन्मयम् | रूपमाश्रय मा नेत्र विनाशायाविनाशिने || ६ ||

utpannadhvaṃsi cāpātamātrahṛdyamasanmayam | rūpamāśraya mā netra vināśāyāvināśine || 6 ||

English

Do not take the form that is born and destroyed, merely pleasing to the heart, as real. O eye, do not cling to the impermanent form for its destruction.

हिन्दी

जो उत्पन्न और नष्ट होता है, वह रूप हृदय को केवल प्रसन्न करने वाला है, उसे सत्य न मानें। हे नेत्र, विनाशशील रूप को नष्ट करने के लिए मत पकड़ो।

7

साक्षिवत्त्वं स्थितं नेत्र रूपमात्मनि तिष्ठति | आलोकं कालवशतस्त्वमेकं किं प्रतप्यसे || ७ ||

sākṣivattvaṃ sthitaṃ netra rūpamātmani tiṣṭhati | ālokaṃ kālavashatastvamekaṃ kiṃ pratapyase || 7 ||

English

The witness-like nature is established, O eye, the form resides in the self. Why do you, alone, burn in the light of time?

हिन्दी

साक्षी की तरह स्वभाव स्थापित है, हे नेत्र, रूप आत्मा में निवास करता है। तुम अकेले समय के प्रकाश में क्यों जलते हो?

8

सलिलस्पन्दवद्दृष्टिः पिच्छिकेवाम्बरोत्थिता | सुजातिबन्धा स्फुरति तव चित्त किमागतम् || ८ ||

salilaspandavaddṛṣṭiḥ picchikevāmbarotthitā | sujātibandhā sphurati tava citta kimāgatam || 8 ||

English

Like the trembling of water, the vision arises like a peacock from the sky. Bound by good birth, the mind flickers. What has come to you?

हिन्दी

जल की कंपन की तरह, दृष्टि आकाश से मोर की तरह उठती है। अच्छे जन्म से बंधे हुए, मन फड़कता है। तुम्हारे साथ क्या हुआ है?

9

कल्पाम्भसीव शफरी चित्ते स्फुरणधर्मिणि | स्वयं स्फुरत्यहंकारस्त्वमयं प्रोत्थितः कुतः || ९ ||

kalpāmbhasīva śapharī citte sphuraṇadharmiṇi | svayaṃ sphuratyahaṃkārastvamayaṃ protthitaḥ kutaḥ || 9 ||

English

Like a fish in the ocean of imagination, the mind flickers with the nature of flickering. The ego itself flickers. From where has this 'I' arisen?

हिन्दी

कल्पना के समुद्र में मछली की तरह, मन फड़कने की प्रकृति से फड़कता है। अहंकार स्वयं फड़कता है। यह 'मैं' कहाँ से उत्पन्न हुआ है?

10

आलोकरूपयोर्नित्यं जडयोः स्फुरतोर्मिथः | आधाराधेययोश्चित्तं व्यर्थमाकुलता तव || १० ||

ālokarūpayor nityaṃ jaḍayoḥ sphurator mithaḥ | ādhārādheyayoś cittaṃ vyarthamākulatā tava || 10 ||

English

The mind's useless agitation between the eternal, inert forms of light and form is futile.

हिन्दी

चित्त की व्यर्थ अशांति नित्य, जड़ प्रकाश और रूप के बीच है।

11

रूपालोकमनस्काराः परस्परमसङ्गिनः | संपन्ना इव लक्ष्यन्ते वदनादर्शबिम्ववत् || ११ ||

rūpālokamanaskārāḥ parasparamasaṅginaḥ | sampannā iva lakṣyante vadanādarśabimbavat || 11 ||

English

Forms, perceptions, and mental impressions appear to be interconnected, yet they are separate, like reflections in a mirror.

हिन्दी

रूप, अलोक, और मनस्कार एक-दूसरे से जुड़े हुए प्रतीत होते हैं, लेकिन वे अलग-अलग हैं, जैसे दर्पण में प्रतिबिम्ब।

12

अज्ञानजन्तुना ह्येते श्लिष्टा जाता निरन्तराः | अज्ञाने ज्ञानगिलिते पृथक्तिष्ठन्त्यसन्मयाः || १२ ||

ajñānajantunā hyete śliṣṭā jātā nirantarāḥ | ajñāne jñānagilite pṛthaktīṣṭhantyasanmayāḥ || 12 ||

English

Due to ignorance, these elements become intertwined and continuous. When ignorance is destroyed by knowledge, they stand apart, devoid of false identification.

हिन्दी

अज्ञान के कारण, ये तत्व एक-दूसरे से जुड़े हुए और निरंतर हो जाते हैं। जब अज्ञान ज्ञान द्वारा नष्ट हो जाता है, तो वे अलग-अलग खड़े होते हैं, झूठी पहचान से मुक्त।

13

मनःकल्पनया ह्येते सुसंबद्धाः परस्परम् | रूपालोकमनस्कारा दारुणी जतुना यथा || १३ ||

manaḥkalpanayā hyete susaṃbaddhāḥ parasparam | rūpālokamanaskārā dāruṇī jatunā yathā || 13 ||

English

By mental constructs, these elements are well-connected to each other, like pieces of wood bound by resin.

हिन्दी

मानसिक कल्पनाओं द्वारा, ये तत्व एक-दूसरे से अच्छी तरह से जुड़े हुए हैं, जैसे लकड़ी के टुकड़े राल से जुड़े हुए हैं।

14

स्वमनोमननं तन्तुर्मनोभ्यासेन यत्नतः | विचाराच्छेदमायाति च्छिन्नैवाज्ञानभावना || १४ ||

svamanomananaṃ tanturmānobhyāsena yatnataḥ | vicārācchēdamāyāti chchinnaivājñānabhāvanā || 14 ||

English

The thread of one's own mental contemplation, through the practice of the mind, diligently, attains severance through inquiry, and the very notion of ignorance is cut off.

हिन्दी

अपनी मानसिक चिंतन की धागा, मन के अभ्यास द्वारा, परिश्रम से, विचार द्वारा विच्छेद प्राप्त करती है, और अज्ञान की सम्पूर्ण भावना कट जाती है।

15

अज्ञानसंक्षयात्क्षीणे मनसीमे पुनर्मिथः | रूपालोकमनस्काराः संघट्टन्ते न केचन || १५ ||

ajñānasaṃkṣayātkṣīṇe manasīme punarmithaḥ | rūpālokamanaskārāḥ saṃghaṭṭante na kecana || 15 ||

English

When ignorance is diminished by its destruction, these mental impressions do not intermingle again.

हिन्दी

जब अज्ञान का नाश हो जाता है, तो ये मानसिक संस्कार फिर से एक-दूसरे से मिलते-जुलते नहीं हैं।

16

सर्वेषां चित्तमेवान्तरिन्द्रियाणां प्रबोधकम् | तदेव तस्मादुच्छेद्यं पिशाच इव मन्दिरात् || १६ ||

sarveṣāṃ cittamevāntarindriyāṇāṃ prabodhakam | tadeva tasmāducchēdyaṃ piśāca iva mandirāt || 16 ||

English

The mind is the awakener of all the inner senses | Therefore, it should be cut off like a demon from a temple

हिन्दी

मन सभी अन्तःकरणों का जागरूक करने वाला है | इसलिए, इसे मन्दिर से राक्षस की तरह काट देना चाहिए

17

चित्त वल्गसि मिथ्यैव दृष्टोऽन्तो भवतो मया | आद्यन्तयोः सुतुच्छं त्वं वर्तमाने विनश्यसि || १७ ||

citta valgasimithyaiva dṛṣṭo'nto bhavato mayā | ādyantayoḥ sutucchaṃ tvaṃ vartamāne vinśyasi || 17 ||

English

O mind, you are seen as false | At the beginning and end, you are utterly worthless, and you perish in the present

हिन्दी

हे मन, तुम झूठे दिखाई देते हो | आदि और अन्त में, तुम बिलकुल व्यर्थ हो, और वर्तमान में तुम नष्ट हो जाते हो

18

मुधा पञ्चभिराकारैः किमन्तः परिवल्गसि | यस्त्वां स्वमिति जानाति तस्यैव परिवल्गसि || १८ ||

mudhā pañcabhirākāraiḥ kimantaḥ parivalgasī | yastvāṃ svamiti jānāti tasyaiva parivalgasī || 18 ||

English

O foolish one, with five forms, why do you wander within? | You wander only for the one who considers you as their own

हिन्दी

हे मूढ़, पाँच रूपों से, तुम अन्दर क्यों भटकते हो? | तुम उसी के लिए भटकते हो जो तुम्हें अपना मानता है

19

त्वद्वल्गनं मे कुमनो न मनागपि तुष्टये | मायामनःस्पन्द इव व्यर्थं वृत्तिषु दह्यसे || १९ ||

tvadvālganaṃ me kumano na manāgapi tuṣṭaye | māyāmanaḥspanda iva vyarthaṃ vṛttiṣu dahyase || 19 ||

English

Your wandering does not satisfy me even a little, O foolish mind | Like an illusion, you burn uselessly in your activities

हिन्दी

तुम्हारा भटकना मुझे थोड़ा भी संतुष्ट नहीं करता, हे मूढ़ मन | माया की तरह, तुम अपनी गतिविधियों में व्यर्थ ही जलते हो

20

तिष्ठ वा गच्छ वा चित्त नासि मे न च जीवसि | प्रकृत्यासि मृतं नित्यं विचारात्सुमृतं स्मृतम् || २० ||

tiṣṭha vā gaccha vā citta nāsi me na ca jīvasi | prakṛtyāsi mṛtaṃ nityaṃ vicārātsumṛtaṃ smṛtam || 20 ||

English

Stay or go, O mind, you are not mine, nor do you live | By nature, you are always dead, but by contemplation, you are considered well-dead

हिन्दी

रहो या जाओ, हे मन, तुम मेरे नहीं हो, न ही तुम जीते हो | स्वभाव से, तुम हमेशा मृत हो, लेकिन विचार से, तुम अच्छे मृत माने जाते हो

21

निस्तत्त्वं त्वं जडं भ्रान्तं शठं नित्यमृताकृते | मूढ एव त्वयाज्ञेन बाध्यो न प्रविचारवान् || २१ ||

nistattvaṃ tvaṃ jaḍaṃ bhrāntaṃ śaṭhaṃ nityamṛtākṛte | mūḍha eva tvayājñena bādhyo na pravicāravān || 21 ||

English

You are devoid of truth, dull, deluded, and deceitful, always causing death. O foolish one, you are ignorant and not to be argued with.

हिन्दी

तुम सत्य से रहित, मूर्ख, भ्रमित और धोखेबाज़ हो, हमेशा मृत्यु का कारण बनते हो। हे मूढ़, तुम अज्ञानी हो और तुमसे विचार-विमर्श नहीं किया जा सकता।

22

वयमज्ञातवन्तस्त्वां मौर्ख्येणाशु मृतं भवत् | मृतमस्माकमद्यासि दीपानां तिमिरं यथा || २२ ||

vayamajñātavantastvaṃ maurkhyeṇāśu mṛtaṃ bhavat | mṛtamasmākamadyāsi dīpānāṃ timiraṃ yathā || 22 ||

English

We, who are ignorant, will soon make you dead with our foolishness. You will be dead to us today, like the darkness of lamps.

हिन्दी

हम, जो अज्ञानी हैं, अपनी मूर्खता से शीघ्र ही तुम्हें मृत कर देंगे। तुम हमारे लिए आज मृत हो जाओगे, जैसे दीपों का अंधकार।

23

शठेन भवता दीर्घकालं देहगृहं मम | उपरुद्धमभूत्सर्व साधुसंसर्गवर्जितम् || २३ ||

śaṭhena bhavatā dīrghakālaṃ dehagṛhaṃ mama | uparuddhamabhūtsarva sādhusaṃsargavarjitam || 23 ||

English

For a long time, you, the deceitful one, have blocked my body, depriving it of all good company.

हिन्दी

लंबे समय से, तुम, धोखेबाज़, ने मेरे शरीर को रोक रखा है, उसे सभी साधु संगति से वंचित कर दिया है।

24

जडे प्रेतसमाकारे गते त्वयि मनःशठे | सर्वसज्जनसंसेव्यमिदं देहगृहं मम || २४ ||

jaḍe preta-samākāre gate tvayi manaḥ-śaṭhe | sarvasajjana-saṃsevyamidaṃ dehagṛhaṃ mama || 24 ||

English

When you, the dull one with the appearance of a ghost, are gone, my body will be served by all good people.

हिन्दी

जब तुम, भूत के समान दिखने वाले मूर्ख, चले जाओगे, तब मेरा शरीर सभी सज्जनों द्वारा सेवित होगा।

25

पूर्वमेवासि नासीस्त्वं संप्रत्येव शठं जगत् | न भविष्यसि चेदानीं वेताल किं न लज्जसे || २५ ||

pūrvamevāsi nāsīstvaṃ saṃpratyeva śaṭhaṃ jagat | na bhaviṣyasi cedānīṃ vetāla kiṃ na lajjase || 25 ||

English

You were not there before, you are deceitful in the present, and you will not be there in the future. O Vetala, why do you not feel ashamed?

हिन्दी

पहले तुम नहीं थे, वर्तमान में तुम धोखेबाज़ हो, और भविष्य में तुम नहीं होगे। हे वेताल, तुम शर्म क्यों नहीं महसूस करते?

26

सह तृष्णापिशाचीभिः सह कोपादिगुह्यकैः | निर्गच्छ चित्तवेताल शरीरसदनान्मम || २६ ||

saha tṛṣṇāpiśācībhiḥ saha kopādiguhyakaiḥ | nirgaccha cittavetāla śarīrasadanānmama || 26 ||

English

O mind-demon, leave my body along with the desires and anger.

हिन्दी

हे मन के भूत, मेरे शरीर से निकल जाओ, तृष्णा और क्रोध के साथ।

27

दिष्ट्या विवेकमात्रेण निर्गतो देहमन्दिरात् | प्रमत्तश्चित्तवेतालः कुवृकः कन्दरादिव || २७ ||

diṣṭyā vivekamātreṇa nirgato dehamandirāt | pramattaścittavetālaḥ kuvṛkaḥ kandarādiva || 27 ||

English

Fortunately, by mere discrimination, the mind-demon has left the body-temple, like a careless person from a cave.

हिन्दी

भाग्य से, केवल विवेक से, मन का भूत शरीर के मंदिर से निकल गया है, जैसे कि एक लापरवाह व्यक्ति किसी गुफा से निकलता है।

28

अहो नु चित्रं सुमहज्जडेन क्षणभङ्गिना | मनःशठेन सर्वोऽयं नीतो विवशतां जनः || २८ ||

aho nu citraṃ sumahajjḍena kṣaṇabhaṅginā | manaḥśaṭhena sarvo'yaṃ nīto vivaśatāṃ janaḥ || 28 ||

English

Alas, how strange! By the great inert (mind), which is momentary and deceitful, all people are led to helplessness.

हिन्दी

अहो, कितना विचित्र! इस महान जड़ (मन) से, जो क्षणिक और धोखेबाज है, सभी लोग असहाय बना दिए गए हैं।

29

कस्ते पराक्रमः किं ते बलं कस्ते समाश्रयः | यदि वल्गसि मामेकं जनानां बाधसे मृतम् || २९ ||

kaste parākramaḥ kiṃ te balaṃ kaste samāśrayaḥ | yadi valgasi māmekaṃ janānāṃ bādhase mṛtam || 29 ||

English

What is your valor? What is your strength? What is your support? If you trouble me alone, you are troubling the dead among people.

हिन्दी

तुम्हारा पराक्रम क्या है? तुम्हारा बल क्या है? तुम्हारा आश्रय क्या है? यदि तुम मुझे अकेले परेशान करते हो, तो तुम लोगों में मृत को परेशान कर रहे हो।

30

सर्वथैवासि न मया दीनचित्तक मार्यसे | मृतमित्यवबुद्धं त्वमद्य केवलमज्ञ हे || ३० ||

sarvathaivāsi na mayā dīnacittaka māryase | mṛtamityavabuddhaṃ tvamadya kevalamajña he || 30 ||

English

In every way, you are not to be killed by me, O pitiful-minded one. You are considered dead today, O ignorant one.

हिन्दी

हर तरह से, तुम मेरे द्वारा मारे नहीं जा सकते, हे दीन-चित्त वाले। तुम आज मृत समझे जाते हो, हे अज्ञानी।

31

एतावन्तमहं कालं त्वां ज्ञात्वा जीवदास्थिति| श्लिष्टः प्रभूतसङ्गासु चिरं संसृतिरात्रिषु || ३१ ||

etāvantamahaṃ kālaṃ tvāṃ jñātvā jīvadāsthiti| śliṣṭaḥ prabhūtasaṅgāsu ciraṃ saṃsṛtirātriṣu || 31 ||

English

For so long, knowing you, I have been bound in the state of living, entangled in numerous attachments, wandering for a long time in the nights of transmigration.

हिन्दी

इतने समय तक, आपको जानकर, मैं जीवन की स्थिति में बंधा रहा हूँ, अनेक आसक्तियों में उलझा हुआ, पुनर्जन्म की रातों में लंबे समय तक भटकता रहा हूँ।

32

चित्तं मृतं हि नास्तीदमित्यद्याधिगतं मया| तेन त्वदाशां संत्यज्य तिष्ठाम्यात्मनि केवलम् || ३२ ||

cittaṃ mṛtaṃ hi nāstīdamityadyādhigataṃ mayā| tena tvadāśāṃ saṃtyajya tiṣṭhāmyātmani kevalam || 32 ||

English

Today, I have realized that this mind is indeed dead. Therefore, giving up hope in you, I abide solely in the Self.

हिन्दी

आज, मैंने समझ लिया है कि यह मन वास्तव में मृत है। इसलिए, आपमें आशा छोड़कर, मैं केवल आत्मा में निवास करता हूँ।

33

दिष्ट्या चित्तं मृतमिति ज्ञातमद्य मया स्वयम्| न शठेन समं नेयं समग्रं जीवितं निजम् || ३३ ||

diṣṭyā cittaṃ mṛtamiti jñātamadya mayā svayam| na śaṭhena samaṃ neyaṃ samagraṃ jīvitaṃ nijam || 33 ||

English

Fortunately, today I have realized by myself that the mind is dead. I will not spend my entire life with a deceitful person.

हिन्दी

भाग्य से, आज मैंने खुद से समझ लिया है कि मन मृत है। मैं एक धोखेबाज व्यक्ति के साथ अपना पूरा जीवन नहीं बिताऊँगा।

34

उत्सार्य देहसदनान्मनःशठमहं क्षणात्| अहं स्वस्थः स्थितोऽस्म्यन्तर्वेतालपरिवर्जितः || ३४ ||

utsārya dehasadanānmanaḥśaṭhamahaṃ kṣaṇāt| ahaṃ svasthaḥ sthito'smyantarvetālaparivarjitaḥ || 34 ||

English

Having cast off the deceitful mind from the abode of the body, I am instantly at peace, established within, free from the haunting spirit.

हिन्दी

शरीर के आश्रय से धोखेबाज मन को त्यागकर, मैं तुरंत शांत हो गया हूँ, अंतर में स्थित, भूत से मुक्त।

35

चित्तवेताललब्धेन चिरं कालं मयात्मना| कृताविकाराविविधाः स्वयं स्मृत्वा हसाम्यहम् || ३५ ||

cittavetālalabdhena ciraṃ kālaṃ mayātmanā| kṛtāvikārāvividhāḥ svayaṃ smṛtvā hasāmyaham || 35 ||

English

Having been possessed by the haunting spirit of the mind for a long time, I have undergone various transformations. Remembering this, I laugh at myself.

हिन्दी

मन के भूत द्वारा लंबे समय तक स्वयं को ग्रसित किया गया है, मैंने विविध परिवर्तनों को झेला है। इसे याद करके, मैं खुद पर हँसता हूँ।

36

चिरान्निपातितो दिष्ट्या विचारासिपरार्दितः| हृद्गेहाच्चित्तवेतालस्तालोत्तालसमुन्नतिः || ३६ ||

cirānni-pātito diṣṭyā vicārāsi-parārditaḥ| hṛd-gehāc-citta-vetālas-tālottāla-samunnatiḥ || 36 ||

English

Fortunately, I have been struck by the sword of contemplation, and the demon of the mind has been driven out of the heart's abode, leading to a state of elevation and stability.

हिन्दी

भाग्य से, मैं विचार की तलवार से घायल हो गया हूँ, और मन का राक्षस हृदय के घर से निकाल दिया गया है, जिससे एक उन्नत और स्थिर अवस्था प्राप्त हुई है।

37

प्रशान्ते चित्तवेताले पवित्रां पदवीं गते| दिष्ट्या शरीरनगरे सुखं तिष्ठामि केवलम् || ३७ ||

praśānte citta-vetāle pavitrāṃ padavīṃ gate| diṣṭyā śarīra-nagare sukhaṃ tiṣṭhāmi kevalam || 37 ||

English

With the demon of the mind pacified and having attained a pure state, I fortunately reside in the body with mere happiness.

हिन्दी

मन के राक्षस को शांत करके और एक पवित्र अवस्था प्राप्त करके, मैं भाग्य से शरीर में केवल सुख से रहता हूँ।

38

मृतं मनो मृता चिन्ता मृतोऽहंकारराक्षसः| विचारमन्त्रेण समः स्वस्थस्तिष्ठामि केवलम् || ३८ ||

mṛtaṃ mano mṛtā cintā mṛto'haṃkāra-rākṣasaḥ| vicāra-mantraeṇa samaḥ svasthas-tiṣṭhāmi kevalam || 38 ||

English

The mind is dead, worries are dead, the demon of ego is dead. With the mantra of contemplation, I am balanced and reside in health.

हिन्दी

मन मर गया है, चिंताएँ मर गई हैं, अहंकार का राक्षस मर गया है। विचार के मंत्र से, मैं संतुलित हूँ और स्वस्थ रहता हूँ।

39

किं मनो मे ममाशा का को मेऽहंकारको भवेत्| दिष्ट्या व्यर्थं कलत्रं मे नष्टमेतदशेषतः || ३९ ||

kiṃ mano me mamāśā kā ko me'haṃkārako bhavet| diṣṭyā vyarthaṃ kalatraṃ me naṣṭametad-aśeṣataḥ || 39 ||

English

What is my mind? What is my desire? Who is my ego? Fortunately, all these useless attachments have been completely destroyed.

हिन्दी

मेरा मन क्या है? मेरी इच्छा क्या है? मेरा अहंकार कौन है? भाग्य से, ये सभी बेकार आसक्तियाँ पूरी तरह से नष्ट हो गई हैं।

40

एकस्मै कृतकृत्याय नित्याय विमलात्मने| निर्विकल्पचिदाख्याय मह्यमेव नमो नमः || ४० ||

ekasmai kṛta-kṛtyāya nityāya vimalātmane| nirvikalpa-cid-ākhyāya mahyam-eva namo namaḥ || 40 ||

English

I bow to the one who has accomplished all duties, who is eternal, pure, and known as the unchanging consciousness. I bow to that one alone.

हिन्दी

मैं उस एक को प्रणाम करता हूँ जिसने सभी कर्तव्यों को पूरा किया है, जो नित्य, पवित्र और अपरिवर्तनीय चेतना के रूप में जाना जाता है। मैं केवल उसी को प्रणाम करता हूँ।

41

न शोकोऽस्ति न मोहोऽस्ति न चैवाहमहं स्वयम् | नच नाहं नचान्योऽहं मह्यमेव नमो नमः || ४१ ||

na śoko'sti na moho'sti na caivāhamahaṃ svayaṃ | naca nāhaṃ nacānyo'haṃ mahyameva namo namaḥ || 41 ||

English

There is no sorrow, no delusion, nor the sense of 'I am' | Neither am I not, nor am I another, salutations to myself

हिन्दी

न शोक है, न मोह है, न ही 'मैं हूँ' का भाव | न मैं नहीं हूँ, न मैं कोई और हूँ, मुझे ही नमन है

42

न ममाशा न कर्माणि न संसारो न कर्तृता | न भोक्तृता न देहो मे मह्यमेव नमो नमः || ४२ ||

na mamāśā na karmāṇi na saṃsāro na kartṛtā | na bhoktṛtā na deho me mahyameva namo namaḥ || 42 ||

English

I have no desires, no actions, no worldly existence, no doership | No enjoyership, no body, salutations to myself

हिन्दी

मुझे न आशा है, न कर्म हैं, न संसार है, न कर्तापन है | न भोक्तापन है, न शरीर है, मुझे ही नमन है

43

नाहमात्मा न वा कोऽन्यो नाहमस्मि न चेतरः | सर्वमेवाहमेतस्मै मह्यमेव नमो नमः || ४३ ||

nāhamātmā na vā ko'nyo nāhamasmi na cetaraḥ | sarvamevāhamevasmai mahyameva namo namaḥ || 43 ||

English

I am not the self, nor am I another, I am not this, nor am I different | I am everything, salutations to myself

हिन्दी

मैं आत्मा नहीं हूँ, न ही कोई और हूँ, मैं यह नहीं हूँ, न ही अलग हूँ | मैं सब कुछ हूँ, मुझे ही नमन है

44

अहमादिरहं धाता चिदहं भुवनान्यहम् | मम नास्ति व्यवच्छेदो मह्यमेव नमो नमः || ४४ ||

ahamādirahaṃ dhātā cidahaṃ bhuvanānyaham | mama nāsti vyavacchedo mahyameva namo namaḥ || 44 ||

English

I am the beginning, I am the sustainer, I am consciousness, I am the worlds | There is no distinction in me, salutations to myself

हिन्दी

मैं आदि हूँ, मैं धाता हूँ, मैं चेतना हूँ, मैं लोक हूँ | मुझमें कोई भेद नहीं है, मुझे ही नमन है

45

निर्विकाराय नित्याय निरंशाय महात्मने | सर्वस्मै सर्वकालाय मह्यमेव नमो नमः || ४५ ||

nirvikārāya nityāya niraṃśāya mahātmane | sarvasmai sarvakālāya mahyameva namo namaḥ || 45 ||

English

To the unchanging, eternal, partless, great self | To the all-encompassing, timeless, salutations to myself

हिन्दी

अविकारी, नित्य, अंशहीन, महात्मा को | सर्वव्यापी, सर्वकालिक, मुझे ही नमन है

46

नीरूपाय निराख्याय प्रकाशाय महात्मने स्वयमात्मैकसंस्थाय मह्यमेव नमो नमः || ४६ ||

nīrūpāya nirākhyāya prakāśāya mahātmane svayamātmaikasaṃsthāya mahyameva namo namaḥ || 46 ||

English

Salutations to the formless, indescribable, radiant, and supreme Self, who is the sole abode of the Self.

हिन्दी

नमस्कार है निराकार, अवर्णनीय, प्रकाशमय, और परम आत्मा को, जो आत्मा का एकमात्र निवास है।

47

समां सर्वगतां सूक्ष्मां जगदेकप्रकाशिनीम् सत्तामुपगतोऽस्म्यन्तर्मह्यमेव नमो नमः || ४७ ||

samāṃ sarvagatāṃ sūkṣmāṃ jagadekaprakāśinīm sattāmupagato'smyantarmahyameva namo namaḥ || 47 ||

English

I have attained the reality that is equal, all-pervading, subtle, and the sole illuminator of the universe. I bow to that reality within me.

हिन्दी

मैंने उस सत्ता को प्राप्त किया है जो समान, सर्वव्यापी, सूक्ष्म, और ब्रह्माण्ड की एकमात्र प्रकाशक है। मैं उस सत्ता को नमस्कार करता हूँ जो मुझमें है।

48

साद्र्यब्ध्युर्वी नदी सेयं नाहमेवाहमेव वा जगत्सर्वं पदार्थाढ्यं मह्यमेव नमो नमः || ४८ ||

sādryabdhyurvī nadi seyaṃ nāhamēvāhamēva vā jagatsarvaṃ padārthāḍhyaṃ mahyameva namo namaḥ || 48 ||

English

I am not this body, nor am I the ego. The entire universe, filled with all objects, is within me. I bow to that reality within me.

हिन्दी

मैं यह शरीर नहीं हूँ, न ही मैं अहंकार हूँ। सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड, जो सभी वस्तुओं से भरा है, मुझमें है। मैं उस सत्ता को नमस्कार करता हूँ जो मुझमें है।

49

व्यपगतमननं समाभिरामं प्रकटितविश्वमविश्वमप्यनन्तम् स्वयमजमजरं गुणादतीतं वपुरहमच्युतमीश्वरं नमामि || ४९ ||

vyapagatamananaṃ samābhirāmaṃ prakaṭitaviśvamaviśvamapyanantam svayamajamajaraṃ guṇādatītaṃ vapurahamacyutamīśvaraṃ namāmi || 49 ||

English

I bow to the eternal, unchanging, and infinite form of the Lord, who is beyond the gunas, and who is the manifested and unmanifested universe.

हिन्दी

मैं उस अनन्त, अविनाशी, और अपरिवर्तनीय रूप को नमस्कार करता हूँ, जो गुणों से परे है, और जो प्रकट और अप्रकट ब्रह्माण्ड है।

← Chapter 79Chapter 81 →