योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Upaśama, Chapter 80उपशम प्रकरण · सर्ग ८०

Book 5 of the Yoga Vasishtha, chapter 80 — 49 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उपशम प्रकरण, अध्याय 80 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

15.80.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । इदमन्तः कलयतो भोगान्प्रति विवेकिनः । पुरःस्थितानपि सदा स्पृहैवाङ्ग न जायते ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | idamantaḥ kalayato bhogānprati vivekinaḥ | puraḥsthitānapi sadā spṛhaivāṅga na jāyate || 1 ||

Sri Vasishtha said: for the wise man who considers this deeply within himself, desire for pleasures never arises at all, dear one, even when those pleasures stand right in front of him.

श्री वसिष्ठ ने कहा: जो समझदार इंसान अपने अंदर इस बात को अच्छी तरह समझ लेता है, उसके मन में भोगों की चाह कभी नहीं उठती, प्रिय, चाहे वे भोग सामने ही क्यों न खड़े हों।

25.80.2

चक्षुरालोकनायैव जीवस्तु सुखदुःखयोः । भारायैव बलीवर्दो भोक्ता द्रव्यस्य नायकः ॥ २ ॥

cakṣurālokanāyaiva jīvastu sukhaduḥkhayoḥ | bhārāyaiva balīvardo bhoktā dravyasya nāyakaḥ || 2 ||

The eye exists only to see. The living self exists only to feel pleasure and pain. The ox exists only to carry the load. It is the master who enjoys the goods.

आंख सिर्फ देखने के लिए है। जीव सिर्फ सुख और दुख भोगने के लिए है। बैल सिर्फ बोझ ढोने के लिए है। माल का मज़ा तो उसका मालिक ही लेता है।

35.80.3

नयने रूपनिर्मग्ने क्षोभः क इव देहिनः । गर्दभे पल्वले मग्ने कैव सेनापतेः क्षतिः ॥ ३ ॥

nayane rūpanirmagne kṣobhaḥ ka iva dehinaḥ | gardabhe palvale magne kaiva senāpateḥ kṣatiḥ || 3 ||

When the eye sinks itself into a shape, what real disturbance does that bring to the person who owns it? When a donkey sinks into a puddle of mud, what real harm does that do to the army's commander?

जब आंख किसी रूप में डूब जाती है, तो उससे उस इंसान को, जिसकी वह आंख है, सच में क्या तकलीफ होती है? जब गधा किसी दलदल में धंस जाता है, तो उससे सेनापति को सच में क्या नुकसान होता है?

45.80.4

रूपकर्दममेतन्मानयनास्वादयाधम । नश्यत्येतन्निमेषेण भवन्तमपि हिंसति ॥ ४ ॥

rūpakardamametanmānayanāsvādayādham | naśyatyetannimeṣeṇa bhavantamapi hiṃsati || 4 ||

This is nothing but mud made of shapes, so do not relish it, you lowly eye. It disappears in the blink of an eye, and it will hurt even you.

यह तो बस रूपों का कीचड़ है, इसलिए इसका मज़ा मत ले, ओ नीच आंख। यह पलक झपकते ही मिट जाता है, और यह तुझे भी चोट पहुंचाएगा।

55.80.5

येनैव संख्या क्रियते येनैवाऽस्वाऽनुगम्यते । तदीयैः कर्मभिः क्षिप्रं प्राज्ञः क्रूरो निबध्यते ॥ ५ ॥

yenaiva saṃkhyā kriyate yenaivā'svā'nugamyate | tadīyaiḥ karmabhiḥ kṣipraṃ prājñaḥ krūro nibadhyate || 5 ||

By this same power a person counts things, and by this same power he tastes them and runs after them. By his own actions, this clever man is quickly tied down and turned harsh.

जिससे इंसान गिनती करता है, और जिससे वह चीज़ों को चखता और उनके पीछे भागता है, उसी के अपने कामों से वह चतुर आदमी जल्दी ही बंध जाता है और कठोर बन जाता है।

65.80.6

उत्पन्नध्वंसि चापातमात्रहृद्यमसन्मयम् । रूपमाश्रय मा नेत्र विनाशायाविनाशिने ॥ ६ ॥

utpannadhvaṃsi cāpātamātrahṛdyamasanmayam | rūpamāśraya mā netra vināśāyāvināśine || 6 ||

O eye, do not cling to a shape. It arises only to be destroyed, it feels pleasant only for the first instant, and it is made of nothing real. You are undying, so do not walk into your own destruction.

ओ आंख, किसी रूप से मत चिपक। वह बनता ही मिटने के लिए है, वह सिर्फ पहले पल भर अच्छा लगता है, और वह किसी असली चीज़ का बना ही नहीं है। तू अमर है, इसलिए अपनी बरबादी की तरफ मत जा।

75.80.7

साक्षिवत्त्वं स्थितं नेत्र रूपमात्मनि तिष्ठति । आलोकं कालवशतस्त्वमेकं किं प्रतप्यसे ॥ ७ ॥

sākṣivattvaṃ sthitaṃ netra rūpamātmani tiṣṭhati | ālokaṃ kālavashatastvamekaṃ kiṃ pratapyase || 7 ||

O eye, you stand there only as a witness. The shape rests within itself. The seeing of it comes and goes only because of time, so why do you alone burn over it?

ओ आंख, तू तो बस एक गवाह की तरह खड़ी है। रूप अपने आप में ही टिका रहता है। उसे देख पाना सिर्फ समय के चलते होता है, तो फिर तू अकेली उसके लिए क्यों जलती है?

85.80.8

सलिलस्पन्दवद्दृष्टिः पिच्छिकेवाम्बरोत्थिता । सुजातिबन्धा स्फुरति तव चित्त किमागतम् ॥ ८ ॥

salilaspandavaddṛṣṭiḥ picchikevāmbarotthitā | sujātibandhā sphurati tava citta kimāgatam || 8 ||

Seeing is like the trembling of water, like a tuft of feathers risen into the sky. It flickers only according to its own nature. O mind, what has come over you?

देखना तो पानी की थरथराहट जैसा है, आसमान में उठे पंखों के गुच्छे जैसा है। यह अपने ही स्वभाव से चमकता-बुझता रहता है। ओ मन, तुझे क्या हो गया है?

95.80.9

कल्पाम्भसीव शफरी चित्ते स्फुरणधर्मिणि । स्वयं स्फुरत्यहंकारस्त्वमयं प्रोत्थितः कुतः ॥ ९ ॥

kalpāmbhasīva śapharī citte sphuraṇadharmiṇi | svayaṃ sphuratyahaṃkārastvamayaṃ protthitaḥ kutaḥ || 9 ||

Like a little fish darting in the flood waters at the end of an age, the sense of I flickers up all by itself within the mind, since the mind's own nature is to flicker. Where have you, risen up like this, come from?

जैसे प्रलय के पानी में एक छोटी मछली छटपटाती है, वैसे ही मन के अंदर अहंकार अपने आप उठता-गिरता रहता है, क्योंकि मन का स्वभाव ही चमकना-बुझना है। तू ऐसे उठकर कहां से आया है?

105.80.10

आलोकरूपयोर्नित्यं जडयोः स्फुरतोर्मिथः । आधाराधेययोश्चित्तं व्यर्थमाकुलता तव ॥ १० ॥

ālokarūpayor nityaṃ jaḍayoḥ sphurator mithaḥ | ādhārādheyayoś cittaṃ vyarthamākulatā tava || 10 ||

Light and shape are both always lifeless, only flickering against each other, one holding the other the way a container holds what is inside it. O mind, your confusion over them is for nothing.

रोशनी और रूप दोनों हमेशा निर्जीव हैं, बस एक-दूसरे के आगे चमकते-बुझते रहते हैं, एक दूसरे को उसी तरह थामे रहता है जैसे कोई बर्तन अपने अंदर की चीज़ को थामे रहता है। ओ मन, इन पर तेरा उलझना बेकार है।

115.80.11

रूपालोकमनस्काराः परस्परमसङ्गिनः । संपन्ना इव लक्ष्यन्ते वदनादर्शबिम्ववत् ॥ ११ ॥

rūpālokamanaskārāḥ parasparamasaṅginaḥ | sampannā iva lakṣyante vadanādarśabimbavat || 11 ||

Shape, light, and the mind's attention have no bond with each other at all, yet they look as if they have come together, like a face's likeness in a mirror.

रूप, रोशनी, और मन का ध्यान, इनका आपस में कोई नाता नहीं है, फिर भी ये ऐसे दिखते हैं जैसे एक साथ जुड़ गए हों, जैसे शीशे में चेहरे की परछाई दिखती है।

125.80.12

अज्ञानजन्तुना ह्येते श्लिष्टा जाता निरन्तराः । अज्ञाने ज्ञानगिलिते पृथक्तिष्ठन्त्यसन्मयाः ॥ १२ ॥

ajñānajantunā hyete śliṣṭā jātā nirantarāḥ | ajñāne jñānagilite pṛthaktīṣṭhantyasanmayāḥ || 12 ||

It is by the creature of ignorance that these three have become fused, seeming unbroken. But once ignorance is swallowed up by knowledge, they stand apart, shown to be made of nothing real.

यह अज्ञान के जीव के कारण ही है कि ये तीनों आपस में चिपक गए हैं और लगातार जुड़े हुए दिखते हैं। पर जब अज्ञान ज्ञान में निगल लिया जाता है, तो ये अलग-अलग खड़े हो जाते हैं, और असली नहीं बल्कि झूठे साबित होते हैं।

135.80.13

मनःकल्पनया ह्येते सुसंबद्धाः परस्परम् । रूपालोकमनस्कारा दारुणी जतुना यथा ॥ १३ ॥

manaḥkalpanayā hyete susaṃbaddhāḥ parasparam | rūpālokamanaskārā dāruṇī jatunā yathā || 13 ||

It is only by the mind's own imagining that shape, light, and attention are tied so tightly to each other, the way wood is joined by resin.

यह सिर्फ मन की अपनी कल्पना के कारण है कि रूप, रोशनी, और ध्यान इतनी मज़बूती से आपस में बंध जाते हैं, जैसे लकड़ी को लाख से जोड़ दिया जाता है।

145.80.14

स्वमनोमननं तन्तुर्मनोभ्यासेन यत्नतः । विचाराच्छेदमायाति च्छिन्नैवाज्ञानभावना ॥ १४ ॥

svamanomananaṃ tanturmānobhyāsena yatnataḥ | vicārācchēdamāyāti chchinnaivājñānabhāvanā || 14 ||

The thread is nothing but the mind thinking about itself, spun with effort by the mind's own habit. Careful inquiry cuts that thread, and once it is cut, the very feeling of ignorance is cut away with it.

यह धागा और कुछ नहीं, मन का अपने बारे में सोचते रहना है, जो मन की अपनी आदत से मेहनत के साथ बुना जाता है। गहरी छानबीन से यह धागा कट जाता है, और कटते ही अज्ञान का यह एहसास भी कट जाता है।

155.80.15

अज्ञानसंक्षयात्क्षीणे मनसीमे पुनर्मिथः । रूपालोकमनस्काराः संघट्टन्ते न केचन ॥ १५ ॥

ajñānasaṃkṣayātkṣīṇe manasīme punarmithaḥ | rūpālokamanaskārāḥ saṃghaṭṭante na kecana || 15 ||

Once ignorance is destroyed and the mind itself has grown weak, shape, light, and attention never again clash together.

जब अज्ञान नष्ट हो जाता है और मन खुद कमज़ोर पड़ जाता है, तो रूप, रोशनी, और ध्यान फिर कभी आपस में नहीं टकराते।

165.80.16

सर्वेषां चित्तमेवान्तरिन्द्रियाणां प्रबोधकम् । तदेव तस्मादुच्छेद्यं पिशाच इव मन्दिरात् ॥ १६ ॥

sarveṣāṃ cittamevāntarindriyāṇāṃ prabodhakam | tadeva tasmāducchēdyaṃ piśāca iva mandirāt || 16 ||

The mind alone is what wakes up all the senses inside the body. So it alone must be torn out, the way a ghost is driven out of a house.

मन ही वह चीज़ है जो शरीर के अंदर की सारी इंद्रियों को जगाता है। इसलिए इसे ही उखाड़ फेंकना चाहिए, जैसे किसी घर से भूत को भगाया जाता है।

175.80.17

चित्त वल्गसि मिथ्यैव दृष्टोऽन्तो भवतो मया । आद्यन्तयोः सुतुच्छं त्वं वर्तमाने विनश्यसि ॥ १७ ॥

citta valgasimithyaiva dṛṣṭo'nto bhavato mayā | ādyantayoḥ sutucchaṃ tvaṃ vartamāne vinśyasi || 17 ||

O mind, you strut about for nothing. I have already seen through you completely. You are worthless at your start and at your end, and you are dying even now, in this very moment.

ओ मन, तू यूं ही ऐंठ कर चलता है। मैंने तुझे पूरी तरह देख लिया है, तेरा अंत क्या है। तू अपनी शुरुआत में भी बेकार है और अपने अंत में भी, और तू अभी, इसी वक़्त, मिट रहा है।

185.80.18

मुधा पञ्चभिराकारैः किमन्तः परिवल्गसि । यस्त्वां स्वमिति जानाति तस्यैव परिवल्गसि ॥ १८ ॥

mudhā pañcabhirākāraiḥ kimantaḥ parivalgasī | yastvāṃ svamiti jānāti tasyaiva parivalgasī || 18 ||

Why do you leap about inside, for nothing, wearing five different shapes? You can only prance about in front of someone who thinks you are his own self.

तू पांच अलग-अलग रूप धरकर अंदर ही अंदर बेकार में क्यों उछलता-कूदता है? तू सिर्फ उसी के सामने उछल-कूद कर सकता है जो तुझे अपना समझता है।

195.80.19

त्वद्वल्गनं मे कुमनो न मनागपि तुष्टये । मायामनःस्पन्द इव व्यर्थं वृत्तिषु दह्यसे ॥ १९ ॥

tvadvālganaṃ me kumano na manāgapi tuṣṭaye | māyāmanaḥspanda iva vyarthaṃ vṛttiṣu dahyase || 19 ||

O wicked mind, your antics do not please me even a little. Like the trembling of a mind that illusion has made up, you burn yourself up for nothing in your own passing moods.

ओ दुष्ट मन, तेरी हरकतों से मुझे ज़रा भी खुशी नहीं मिलती। जैसे माया के बनाए हुए किसी मन की थरथराहट होती है, वैसे ही तू अपने ही बदलते भावों में बेकार जलता रहता है।

205.80.20

तिष्ठ वा गच्छ वा चित्त नासि मे न च जीवसि । प्रकृत्यासि मृतं नित्यं विचारात्सुमृतं स्मृतम् ॥ २० ॥

tiṣṭha vā gaccha vā citta nāsi me na ca jīvasi | prakṛtyāsi mṛtaṃ nityaṃ vicārātsumṛtaṃ smṛtam || 20 ||

Stay or go, mind. You are not mine, and you are not even alive. By your very nature you are always dead, and careful inquiry shows that you are truly, thoroughly dead.

मन, तू रुक या जा। तू मेरा नहीं है, और तू ज़िंदा भी नहीं है। तू अपने स्वभाव से हमेशा मरा हुआ है, और गहरी छानबीन से पता चलता है कि तू सच में पूरी तरह मरा हुआ है।

215.80.21

निस्तत्त्वं त्वं जडं भ्रान्तं शठं नित्यमृताकृते । मूढ एव त्वयाज्ञेन बाध्यो न प्रविचारवान् ॥ २१ ॥

nistattvaṃ tvaṃ jaḍaṃ bhrāntaṃ śaṭhaṃ nityamṛtākṛte | mūḍha eva tvayājñena bādhyo na pravicāravān || 21 ||

You have no substance in you. You are lifeless, confused, and deceitful, you whose very shape is forever dead. Only a fool without knowledge is troubled by you, never someone of clear discernment.

तुझमें कोई सार नहीं है। तू निर्जीव है, भरमाया हुआ है, और धोखेबाज़ है, तू जिसका रूप ही हमेशा के लिए मरा हुआ है। तुझसे सिर्फ वही मूर्ख परेशान होता है जिसे कुछ पता नहीं, जो साफ समझ रखने वाला है वह कभी परेशान नहीं होता।

225.80.22

वयमज्ञातवन्तस्त्वां मौर्ख्येणाशु मृतं भवत् । मृतमस्माकमद्यासि दीपानां तिमिरं यथा ॥ २२ ॥

vayamajñātavantastvaṃ maurkhyeṇāśu mṛtaṃ bhavat | mṛtamasmākamadyāsi dīpānāṃ timiraṃ yathā || 22 ||

Out of sheer foolishness, we failed to know that you were dead all along. But now, for us, you are dead, the way darkness is dead once the lamps are lit.

सिर्फ मूर्खता के कारण हम यह नहीं जान पाए कि तू पहले से ही मरा हुआ था। पर अब हमारे लिए तू मर चुका है, जैसे दीये जल जाने पर अंधेरा मर जाता है।

235.80.23

शठेन भवता दीर्घकालं देहगृहं मम । उपरुद्धमभूत्सर्व साधुसंसर्गवर्जितम् ॥ २३ ॥

śaṭhena bhavatā dīrghakālaṃ dehagṛhaṃ mama | uparuddhamabhūtsarva sādhusaṃsargavarjitam || 23 ||

For a long time, you, the deceitful one, kept the house of my body shut up completely, closed off from the company of good people.

बहुत लंबे समय तक, तूने, धोखेबाज़ ने, मेरे शरीर के इस घर को पूरी तरह बंद रखा, अच्छे लोगों की संगत से दूर।

245.80.24

जडे प्रेतसमाकारे गते त्वयि मनःशठे । सर्वसज्जनसंसेव्यमिदं देहगृहं मम ॥ २४ ॥

jaḍe preta-samākāre gate tvayi manaḥ-śaṭhe | sarvasajjana-saṃsevyamidaṃ dehagṛhaṃ mama || 24 ||

Now that you, the lifeless, deceitful mind, looking just like a corpse, have gone away, this house of my body can now be visited by every good person.

अब जब तू, यह निर्जीव, धोखेबाज़ मन, बिल्कुल लाश जैसा दिखने वाला, चला गया है, तो मेरे शरीर का यह घर अब हर अच्छे इंसान के आने-जाने के लिए खुला है।

255.80.25

पूर्वमेवासि नासीस्त्वं संप्रत्येव शठं जगत् । न भविष्यसि चेदानीं वेताल किं न लज्जसे ॥ २५ ॥

pūrvamevāsi nāsīstvaṃ saṃpratyeva śaṭhaṃ jagat | na bhaviṣyasi cedānīṃ vetāla kiṃ na lajjase || 25 ||

You did not exist before, and you do not exist now either, you are just a cheat, a false world. You will not exist after this either. Ghost, are you not ashamed?

तू पहले भी नहीं था, और अभी भी नहीं है, तू तो बस एक धोखा है, एक झूठी दुनिया है। आगे भी तू नहीं रहेगा। भूत, क्या तुझे शर्म नहीं आती?

265.80.26

सह तृष्णापिशाचीभिः सह कोपादिगुह्यकैः । निर्गच्छ चित्तवेताल शरीरसदनान्मम ॥ २६ ॥

saha tṛṣṇāpiśācībhiḥ saha kopādiguhyakaiḥ | nirgaccha cittavetāla śarīrasadanānmama || 26 ||

Get out, mind-ghost, from the house of my body, along with the she-demons of craving, along with the goblins of anger and the rest.

मेरे शरीर के घर से बाहर निकल जा, मन-भूत, तृष्णा की उन डायनों के साथ, क्रोध वगैरह के उन भूत-प्रेतों के साथ।

275.80.27

दिष्ट्या विवेकमात्रेण निर्गतो देहमन्दिरात् । प्रमत्तश्चित्तवेतालः कुवृकः कन्दरादिव ॥ २७ ॥

diṣṭyā vivekamātreṇa nirgato dehamandirāt | pramattaścittavetālaḥ kuvṛkaḥ kandarādiva || 27 ||

Luckily, by sheer discernment, the mind-ghost has gone out of the temple of my body, careless as it was, like a wicked wolf driven out of its cave.

अच्छी बात है कि केवल विवेक से यह मन-भूत मेरे शरीर के मंदिर से निकल गया, वह लापरवाह भूत, जैसे कोई दुष्ट भेड़िया किसी गुफा से निकाला जाता है।

285.80.28

अहो नु चित्रं सुमहज्जडेन क्षणभङ्गिना । मनःशठेन सर्वोऽयं नीतो विवशतां जनः ॥ २८ ॥

aho nu citraṃ sumahajjḍena kṣaṇabhaṅginā | manaḥśaṭhena sarvo'yaṃ nīto vivaśatāṃ janaḥ || 28 ||

Oh, how strange, how great a wonder, that this dull mind, changing every moment, this cheat, has brought every single person under its power.

अरे, कितनी अजीब बात है, कितना बड़ा आश्चर्य है, कि यह जड़, हर पल बदलने वाला, धोखेबाज़ मन हर एक इंसान को अपने बस में कर लेता है।

295.80.29

कस्ते पराक्रमः किं ते बलं कस्ते समाश्रयः । यदि वल्गसि मामेकं जनानां बाधसे मृतम् ॥ २९ ॥

kaste parākramaḥ kiṃ te balaṃ kaste samāśrayaḥ | yadi valgasi māmekaṃ janānāṃ bādhase mṛtam || 29 ||

What courage do you have? What strength do you have? What shelter do you have? If you try to strut in front of me, remember, among people you can only torment a dead body.

तेरे पास कौन सा पराक्रम है? कौन सी ताकत है? कौन सा सहारा है? अगर तू मेरे सामने अकड़ कर दिखाए, तो याद रख, लोगों में तू केवल एक मुर्दे को ही सता सकता है।

305.80.30

सर्वथैवासि न मया दीनचित्तक मार्यसे । मृतमित्यवबुद्धं त्वमद्य केवलमज्ञ हे ॥ ३० ॥

sarvathaivāsi na mayā dīnacittaka māryase | mṛtamityavabuddhaṃ tvamadya kevalamajña he || 30 ||

You have always been dead, in every way, wretched-minded one, I am not the one killing you. Today it is simply recognised that you are dead, you fool.

तू तो हर तरह से हमेशा से ही मरा हुआ है, ओ दीन मन वाले, तुझे मारने वाला मैं नहीं हूं। आज बस इतना पता चला है कि तू मरा हुआ है, ओ मूर्ख।

315.80.31

एतावन्तमहं कालं त्वां ज्ञात्वा जीवदास्थिति। श्लिष्टः प्रभूतसङ्गासु चिरं संसृतिरात्रिषु ॥ ३१ ॥

etāvantamahaṃ kālaṃ tvāṃ jñātvā jīvadāsthiti| śliṣṭaḥ prabhūtasaṅgāsu ciraṃ saṃsṛtirātriṣu || 31 ||

For so long a time, taking you to be alive, I clung to countless attachments through the long nights of this world's wandering.

इतने लंबे समय तक मैं तुझे जीवित समझकर, इस संसार की लंबी रातों में तरह-तरह के मोह-बंधनों से चिपका रहा।

325.80.32

चित्तं मृतं हि नास्तीदमित्यद्याधिगतं मया। तेन त्वदाशां संत्यज्य तिष्ठाम्यात्मनि केवलम् ॥ ३२ ॥

cittaṃ mṛtaṃ hi nāstīdamityadyādhigataṃ mayā| tena tvadāśāṃ saṃtyajya tiṣṭhāmyātmani kevalam || 32 ||

Today I have understood: the mind is dead, indeed it does not exist at all. So, giving up all hope in you, I remain in the self alone.

आज मुझे यह समझ आ गया है कि मन मरा हुआ है, असल में यह है ही नहीं। इसलिए तुझसे सारी आशा छोड़कर, मैं अकेला अपने आत्मा में स्थित हूं।

335.80.33

दिष्ट्या चित्तं मृतमिति ज्ञातमद्य मया स्वयम्। न शठेन समं नेयं समग्रं जीवितं निजम् ॥ ३३ ॥

diṣṭyā cittaṃ mṛtamiti jñātamadya mayā svayam| na śaṭhena samaṃ neyaṃ samagraṃ jīvitaṃ nijam || 33 ||

Luckily, today I myself have recognised that the mind is dead. I must not spend the whole of my own life together with this cheat.

अच्छी बात है कि आज मैंने स्वयं जान लिया कि मन मरा हुआ है। अब मुझे अपना पूरा जीवन इस धोखेबाज़ के साथ नहीं बिताना है।

345.80.34

उत्सार्य देहसदनान्मनःशठमहं क्षणात्। अहं स्वस्थः स्थितोऽस्म्यन्तर्वेतालपरिवर्जितः ॥ ३४ ॥

utsārya dehasadanānmanaḥśaṭhamahaṃ kṣaṇāt| ahaṃ svasthaḥ sthito'smyantarvetālaparivarjitaḥ || 34 ||

Driving the cheating mind out of the house of the body in an instant, I now stand at ease, myself, free of the ghost within.

एक ही पल में इस धोखेबाज़ मन को शरीर के घर से निकालकर, अब मैं स्वयं चैन से खड़ा हूं, भीतर के इस भूत से मुक्त।

355.80.35

चित्तवेताललब्धेन चिरं कालं मयात्मना। कृताविकाराविविधाः स्वयं स्मृत्वा हसाम्यहम् ॥ ३५ ॥

cittavetālalabdhena ciraṃ kālaṃ mayātmanā| kṛtāvikārāvividhāḥ svayaṃ smṛtvā hasāmyaham || 35 ||

Recalling, myself, the many different disturbances I made for so long a time while held by the mind-ghost, I laugh.

जब मैं याद करता हूं कि इतने लंबे समय तक इस मन-भूत के वश में रहकर मैंने खुद कैसी-कैसी उथल-पुथल मचाई, तो मुझे हंसी आती है।

365.80.36

चिरान्निपातितो दिष्ट्या विचारासिपरार्दितः। हृद्गेहाच्चित्तवेतालस्तालोत्तालसमुन्नतिः ॥ ३६ ॥

cirānni-pātito diṣṭyā vicārāsi-parārditaḥ| hṛd-gehāc-citta-vetālas-tālottāla-samunnatiḥ || 36 ||

Luckily, after a long time, the mind-ghost, who had risen up huge and wild like a palm tree, has at last been struck down, badly wounded by the sword of reflection, and thrown out of the house of the heart.

अच्छी बात है कि इतने लंबे समय बाद यह मन-भूत, जो ताड़ के पेड़ जैसा ऊंचा और उग्र उठा हुआ था, आखिरकार विचार की तलवार से बुरी तरह घायल होकर गिरा दिया गया, और हृदय के घर से बाहर फेंक दिया गया।

375.80.37

प्रशान्ते चित्तवेताले पवित्रां पदवीं गते। दिष्ट्या शरीरनगरे सुखं तिष्ठामि केवलम् ॥ ३७ ॥

praśānte citta-vetāle pavitrāṃ padavīṃ gate| diṣṭyā śarīra-nagare sukhaṃ tiṣṭhāmi kevalam || 37 ||

Now that the mind-ghost has grown quiet and gone onto a pure path, luckily, I dwell happily and alone in the city of the body.

अब जब यह मन-भूत शांत होकर एक पवित्र राह पर चला गया है, तो अच्छी बात है कि मैं शरीर के इस नगर में अकेला सुख से रहता हूं।

385.80.38

मृतं मनो मृता चिन्ता मृतोऽहंकारराक्षसः। विचारमन्त्रेण समः स्वस्थस्तिष्ठामि केवलम् ॥ ३८ ॥

mṛtaṃ mano mṛtā cintā mṛto'haṃkāra-rākṣasaḥ| vicāra-mantraeṇa samaḥ svasthas-tiṣṭhāmi kevalam || 38 ||

The mind is dead, thought is dead, the demon of ego is dead. By the spell of reflection, I remain calm and at ease, alone.

मन मर चुका है, चिंता मर चुकी है, अहंकार का राक्षस मर चुका है। विचार के इस मंत्र से मैं शांत और चैन से अकेला स्थित हूं।

395.80.39

किं मनो मे ममाशा का को मेऽहंकारको भवेत्। दिष्ट्या व्यर्थं कलत्रं मे नष्टमेतदशेषतः ॥ ३९ ॥

kiṃ mano me mamāśā kā ko me'haṃkārako bhavet| diṣṭyā vyarthaṃ kalatraṃ me naṣṭametad-aśeṣataḥ || 39 ||

What now is my mind? What is my desire? What could be my sense of I-ness? Luckily, this useless wife of mine is now destroyed completely.

अब मेरा मन कहां है? मेरी इच्छा क्या है? मेरा अहंकार कौन हो सकता है? अच्छी बात है कि मेरी यह व्यर्थ पत्नी अब पूरी तरह नष्ट हो चुकी है।

405.80.40

एकस्मै कृतकृत्याय नित्याय विमलात्मने। निर्विकल्पचिदाख्याय मह्यमेव नमो नमः ॥ ४० ॥

ekasmai kṛta-kṛtyāya nityāya vimalātmane| nirvikalpa-cid-ākhyāya mahyam-eva namo namaḥ || 40 ||

To the One who has done all that had to be done, who is eternal, whose self is pure, who is called undivided consciousness, to myself alone, salutation, salutation.

जिसने वह सब कर लिया है जो करना था, जो सदा रहने वाला है, जिसकी आत्मा निर्मल है, जिसे अभेद चेतना कहा जाता है, उस एक को, यानी स्वयं मुझे ही, नमस्कार है, नमस्कार है।

415.80.41

न शोकोऽस्ति न मोहोऽस्ति न चैवाहमहं स्वयम् । नच नाहं नचान्योऽहं मह्यमेव नमो नमः ॥ ४१ ॥

na śoko'sti na moho'sti na caivāhamahaṃ svayaṃ | naca nāhaṃ nacānyo'haṃ mahyameva namo namaḥ || 41 ||

There is no grief, there is no delusion, and I myself am not even I. I am not not-I either, nor am I someone else. To myself alone, salutation, salutation.

न कोई शोक है, न कोई मोह है, और मैं स्वयं भी 'मैं' नहीं हूं। न मैं 'मैं नहीं' हूं, न मैं कोई और हूं। स्वयं मुझे ही नमस्कार है, नमस्कार है।

425.80.42

न ममाशा न कर्माणि न संसारो न कर्तृता । न भोक्तृता न देहो मे मह्यमेव नमो नमः ॥ ४२ ॥

na mamāśā na karmāṇi na saṃsāro na kartṛtā | na bhoktṛtā na deho me mahyameva namo namaḥ || 42 ||

I have no desire, no actions, no wandering through this world, no doership. I have no experiencership, no body. To myself alone, salutation, salutation.

मेरी न कोई इच्छा है, न कोई कर्म हैं, न यह संसार है, न कर्ता होने का भाव है। न भोक्ता होने का भाव है, न शरीर है। स्वयं मुझे ही नमस्कार है, नमस्कार है।

435.80.43

नाहमात्मा न वा कोऽन्यो नाहमस्मि न चेतरः । सर्वमेवाहमेतस्मै मह्यमेव नमो नमः ॥ ४३ ॥

nāhamātmā na vā ko'nyo nāhamasmi na cetaraḥ | sarvamevāhamevasmai mahyameva namo namaḥ || 43 ||

I am not a separate self, nor is there anyone else. I am not this, and I am not other than this. I am everything. To this very self, to myself alone, salutation, salutation.

मैं कोई अलग आत्मा नहीं हूं, और न कोई दूसरा है। न मैं यह हूं, न मैं इससे अलग कुछ हूं। मैं ही सब कुछ हूं। इसी को, यानी स्वयं मुझे ही, नमस्कार है, नमस्कार है।

445.80.44

अहमादिरहं धाता चिदहं भुवनान्यहम् । मम नास्ति व्यवच्छेदो मह्यमेव नमो नमः ॥ ४४ ॥

ahamādirahaṃ dhātā cidahaṃ bhuvanānyaham | mama nāsti vyavacchedo mahyameva namo namaḥ || 44 ||

I am the beginning, I am the creator, I am consciousness, I am the worlds. In me there is no division. To myself alone, salutation, salutation.

मैं ही आरंभ हूं, मैं ही रचयिता हूं, मैं ही चेतना हूं, मैं ही सारे लोक हूं। मुझमें कोई बंटवारा नहीं है। स्वयं मुझे ही नमस्कार है, नमस्कार है।

455.80.45

निर्विकाराय नित्याय निरंशाय महात्मने । सर्वस्मै सर्वकालाय मह्यमेव नमो नमः ॥ ४५ ॥

nirvikārāya nityāya niraṃśāya mahātmane | sarvasmai sarvakālāya mahyameva namo namaḥ || 45 ||

To the changeless, the eternal, the partless, the great self, to the all, to that which spans all time, to myself alone, salutation, salutation.

जो निर्विकार है, सदा रहने वाला है, जिसका कोई हिस्सा नहीं है, जो महान आत्मा है, जो सब कुछ है, जो हर काल में है, उसे यानी स्वयं मुझे ही नमस्कार है, नमस्कार है।

465.80.46

नीरूपाय निराख्याय प्रकाशाय महात्मने स्वयमात्मैकसंस्थाय मह्यमेव नमो नमः ॥ ४६ ॥

nīrūpāya nirākhyāya prakāśāya mahātmane svayamātmaikasaṃsthāya mahyameva namo namaḥ || 46 ||

To the formless, the nameless, the shining one, the great self, who rests alone in himself alone, to myself alone, salutation, salutation.

जो निराकार है, जिसका कोई नाम नहीं है, जो प्रकाशमान है, जो महान आत्मा है, जो अकेला अपने आप में ही टिका है, उसे यानी स्वयं मुझे ही नमस्कार है, नमस्कार है।

475.80.47

समां सर्वगतां सूक्ष्मां जगदेकप्रकाशिनीम् सत्तामुपगतोऽस्म्यन्तर्मह्यमेव नमो नमः ॥ ४७ ॥

samāṃ sarvagatāṃ sūkṣmāṃ jagadekaprakāśinīm sattāmupagato'smyantarmahyameva namo namaḥ || 47 ||

I have inwardly come to that being which is equal everywhere, all-pervading, subtle, the one light of the whole world. To myself alone, salutation, salutation.

मैं भीतर से उस सत्ता को प्राप्त हो गया हूं, जो हर जगह एक समान है, सब जगह फैली है, सूक्ष्म है, और पूरी दुनिया का एकमात्र प्रकाश है। स्वयं मुझे ही नमस्कार है, नमस्कार है।

485.80.48

साद्र्यब्ध्युर्वी नदी सेयं नाहमेवाहमेव वा जगत्सर्वं पदार्थाढ्यं मह्यमेव नमो नमः ॥ ४८ ॥

sādryabdhyurvī nadi seyaṃ nāhamēvāhamēva vā jagatsarvaṃ padārthāḍhyaṃ mahyameva namo namaḥ || 48 ||

This world, with its mountain, its ocean, its earth, its river, whether it is myself or not myself, this whole world, full of countless things, to myself alone, salutation, salutation.

यह दुनिया, अपने पहाड़, अपने समुद्र, अपनी धरती, अपनी नदी के साथ, चाहे वह मैं ही हूं या मैं नहीं हूं, यह पूरी दुनिया जो अनगिनत चीज़ों से भरी है, स्वयं मुझे ही नमस्कार है, नमस्कार है।

495.80.49

व्यपगतमननं समाभिरामं प्रकटितविश्वमविश्वमप्यनन्तम् स्वयमजमजरं गुणादतीतं वपुरहमच्युतमीश्वरं नमामि ॥ ४९ ॥

vyapagatamananaṃ samābhirāmaṃ prakaṭitaviśvamaviśvamapyanantam svayamajamajaraṃ guṇādatītaṃ vapurahamacyutamīśvaraṃ namāmi || 49 ||

I bow to that imperishable Lord, who is my own true form, free of all thought, beautiful in his perfect stillness, who has brought the whole universe into view and yet is not the universe, endless, himself unborn, unaging, beyond the three qualities.

मैं उस अविनाशी ईश्वर को नमन करता हूं, जो मेरा अपना असली रूप है, जो हर विचार से मुक्त है, जो अपनी पूर्ण शांति में सुंदर है, जिसने पूरे विश्व को प्रकट किया है और फिर भी जो विश्व नहीं है, जो अनंत है, जो स्वयं अजन्मा है, जो कभी बूढ़ा नहीं होता, जो तीनों गुणों से परे है।