Upaśama उपशम

Chapter 79 — 20 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच । योगयुक्तस्य चित्तस्य शम एव निरूपितः । सम्यग्ज्ञानमिदानीं मे कथयानुग्रहात्प्रभो || १ ||

śrīrāma uvāca | yogayuktasya cittasya śama eva nirūpitaḥ | samyagjñānamidānīṃ me kathayānugrahātprabho || 1 ||

English

Shri Ram said: For the mind that is united with yoga, peace is indeed established. Now, please tell me the true knowledge out of your grace, O Lord.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: योग से युक्त चित्त के लिए शांति ही स्थापित होती है। अब मुझे कृपा करके सही ज्ञान बताइए, हे प्रभो।

2

श्रीवसिष्ठ उवाच । अनाद्यन्तावभासात्मा परमात्मेह विद्यते । इत्येको निश्चयः स्फारः सम्यग्ज्ञानं विदुर्बुधाः || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | anādyantāvabhāsātmā paramātmeha vidyate | ityeko niścayaḥ sphāraḥ samyagjñānaṃ vidurbudhāḥ || 2 ||

English

Vasistha said: The supreme self, which is beginningless and endless, exists here. This is the one certainty that the wise know as true knowledge.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: अनादि और अनंत परमात्मा यहाँ विद्यमान है। यह एक निश्चय है जो बुद्धिमान लोग सही ज्ञान के रूप में जानते हैं।

3

इमा घटपटाकाराः पदार्थशतपङ्क्तयः । आत्मैव नान्यदस्तीति निश्चयः सम्यगीक्षणम् || ३ ||

imā ghaṭapaṭākārāḥ padārthaśatapaṅktayaḥ | ātmaiva nānyadastīti niścayaḥ samyagīkṣaṇam || 3 ||

English

These various forms and countless objects are only the self. This is the certainty that is true perception.

हिन्दी

ये विभिन्न रूप और अनगिनत वस्तुएँ केवल आत्मा ही हैं। यह निश्चय है जो सही दृष्टि है।

4

असम्यग्वेदनाज्जन्म मोक्षः सम्यगवेक्षणात् । असम्यग्वेदनाद्रज्जुः सर्पो नो सम्यगीक्षणात् || ४ ||

asamyagvedanājjanma mokṣaḥ samyagavekṣaṇāt | asamyagvedanādrajjuḥ sarpo no samyagīkṣaṇāt || 4 ||

English

From incorrect perception comes birth, and from correct perception comes liberation. From incorrect perception, a rope is seen as a snake, but not from correct perception.

हिन्दी

असही दृष्टि से जन्म होता है, और सही दृष्टि से मोक्ष होता है। असही दृष्टि से रस्सी साँप दिखती है, पर सही दृष्टि से नहीं।

5

संकल्पांशविनिर्मुक्ता संवित्संवेद्यवर्जिता । संवित्त्याभिसमाख्याता मुक्तावस्तीह नेतरत् || ५ ||

saṃkalpāṃśavinirmuktā saṃvitsaṃvedyavarjitā | saṃvittyābhisamākhyātā muktāvastīha netarat || 5 ||

English

Free from the parts of imagination, devoid of the knower and the known, the self is described as liberated. There is nothing else here.

हिन्दी

संकल्प के अंशों से मुक्त, ज्ञाता और ज्ञेय से रहित, आत्मा मुक्त के रूप में वर्णित है। यहाँ कुछ और नहीं है।

6

सा शुद्धरूपा विज्ञाता परमात्मेति कथ्यते | शुद्धा त्वशुद्धरूपान्तरविद्येत्युच्यते बुधैः || ६ ||

sā śuddharūpā vijñātā paramātmeti kathyate | śuddhā tvaśuddharūpāntaravidyetyucyate budhaiḥ || 6 ||

English

That pure form is known as Paramatma | The pure one is called knowledge of the impure form by the wise || 6 ||

हिन्दी

वह शुद्ध रूप परमात्मा कहलाता है | शुद्ध अशुद्ध रूप का ज्ञान बुद्धिमानों द्वारा कहा जाता है || ६ ||

7

संवित्तिरेव संवेद्यं नानयोर्द्वित्वकल्पना | चिनोत्यात्मानमात्मैव रामैवं नान्यदस्ति हि || ७ ||

saṃvittireva saṃvedyaṃ nānayordvitvakalpanā | cinotyātmānamātmaiva rāmaivaṃ nānyadasti hi || 7 ||

English

Consciousness itself is the object of experience | There is no duality between the two | The self experiences itself | Thus, there is nothing else but Rama || 7 ||

हिन्दी

चेतना स्वयं ही अनुभव का विषय है | इन दोनों में कोई द्वैत नहीं है | आत्मा स्वयं को अनुभव करती है | इस प्रकार, राम के अलावा कुछ नहीं है || ७ ||

8

यथाभूतात्मदर्शित्वमेतावद्भुवनत्रये | यदात्मैव जगत्सर्वमिति निश्चित्य पूर्णता || ८ ||

yathābhūtātmadarśitvametāvadbhuvanatraye | yadātmaiva jagatsarvamiti niścitya pūrṇatā || 8 ||

English

The realization of the true self is the extent of the three worlds | When it is determined that the self is the entire universe, there is completeness || 8 ||

हिन्दी

वास्तविक आत्मा की पहचान तीनों लोकों की सीमा है | जब यह निश्चित हो जाता है कि आत्मा ही सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड है, तब पूर्णता होती है || ८ ||

9

सर्वमात्मैव कौ दिष्टौ भावाभावौ क्व च स्थितौ | क्व बन्धमोक्षकलने किमन्यद्राम शोच्यते || ९ ||

sarvamātmaiva kau diṣṭau bhāvābhāvau kva ca sthitau | kva bandhamokṣakalane kimanyadrāma śocyate || 9 ||

English

Everything is the self in creation | Where are existence and non-existence situated? | Where is the calculation of bondage and liberation? | What else is there to grieve for, O Rama? || 9 ||

हिन्दी

सृष्टि में सब कुछ आत्मा ही है | अस्तित्व और अनस्तित्व कहाँ स्थित हैं? | बन्धन और मुक्ति की गणना कहाँ है? | हे राम, और किस बात का शोक करना है? || ९ ||

10

न चेत्यमन्यन्नो चित्तं ब्रह्मैवेदं विजृम्भते | सर्वमेकं परं व्योम को मोक्षः कस्य बन्धता || १० ||

na cetyamanyanno cittaṃ brahmaivedaṃ vijṛmbhate | sarvamekaṃ paraṃ vyoma ko mokṣaḥ kasya bandhatā || 10 ||

English

This is not different, nor is the mind | Brahman alone manifests here | Everything is one supreme space | Who is liberation? Whose is bondage? || 10 ||

हिन्दी

यह अलग नहीं है, न ही मन है | ब्रह्म ही यहाँ प्रकट होता है | सब कुछ एक परम आकाश है | मुक्ति कौन है? बन्धन किसका है? || १० ||

11

ब्रह्मेदं बृंहिताकारं वृहद्बृहदवस्थितम् | ज्ञानादस्तमितद्वित्वं भवात्मैव त्वमात्मना || ११ ||

brahmedaṃ bṛṃhitākāraṃ vṛhadbṛhadavasthitam | jñānādastamitadvitvaṃ bhavātmaiva tvamātmanā || 11 ||

English

This universe, which is vast and expansive, is established in the vastness of Brahman. Through knowledge, the duality is eliminated, and you are the self, the essence of existence.

हिन्दी

यह ब्रह्मांड, जो विशाल और विस्तृत है, ब्रह्म की विशालता में स्थित है। ज्ञान से द्वैत का अंत हो जाता है, और आप स्वयं अस्तित्व के आत्मा हैं।

12

सम्यगालोकिते रूपे काष्ठपाषाणवाससाम् | मनागपि न भेदोऽस्ति क्वासि संकल्पनोन्मुखः || १२ ||

samyagālokite rūpe kāṣṭhapāṣaṇavāsasām | manāgapi na bhedo'sti kvāsi saṃkalponmukhaḥ || 12 ||

English

In the correctly perceived form, there is no difference between wood, stone, and cloth. Where are you, who are inclined towards imagination?

हिन्दी

सही ढंग से देखी गई रूप में, लकड़ी, पत्थर और कपड़े में कोई अंतर नहीं है। आप कल्पना की ओर झुके हुए हैं, आप कहाँ हैं?

13

आदावन्ते च संशान्तं स्वरूपमविनाशि यत् | वस्तु नामात्मनश्चैव तन्मयो भव राघव || १३ ||

ādāvante ca saṃśāntaṃ svarūpamavināśi yat | vastu nāmātmanaścaiva tanmayo bhava rāghava || 13 ||

English

That which is peaceful in the beginning and the end, that indestructible true nature, that is the essence of all things and the self. Become one with that, O Raghava.

हिन्दी

जो शुरुआत और अंत में शांत है, वह अविनाशी वास्तविक स्वरूप, वह सभी चीजों और आत्मा का सार है। उसके साथ एक हो जाओ, हे रघुवंशी।

14

परं व्योमेदमखिलं जगत्स्थावरजङ्गमम् | सुखदुःखक्रमः कुत्र विज्वरो भव राघव || १४ ||

paraṃ vyomeda makhilaṃ jagatsthāvarajaṅgamam | sukhaduḥkhakramaḥ kutra vijvaro bhava rāghava || 14 ||

English

This entire universe, both animate and inanimate, is in the supreme ether. Where is the sequence of happiness and sorrow? Be free from anxiety, O Raghava.

हिन्दी

यह पूरा ब्रह्मांड, चर और अचर, परम आकाश में है। सुख और दुःख की क्रम कहाँ है? चिंता से मुक्त हो जाओ, हे रघुवंशी।

15

द्वैताद्वेतसमुद्भूतैर्जरामरणविभ्रमैः | स्फुरत्यात्मभिरात्मैव चित्रैरम्ब्विव वीचिभिः || १५ ||

dvaitādvaitasamudbhūtairjarāmaraṇavibhramaiḥ | sphuratyātmabhirātmaiva citrairambviva vīcibhiḥ || 15 ||

English

The self shines forth with various manifestations arising from the duality and non-duality, like waves in the water, causing the illusions of old age and death.

हिन्दी

आत्मा द्वैत और अद्वैत से उत्पन्न विभिन्न प्रकटनों से चमकता है, जैसे पानी में लहरें, जो बुढ़ापे और मृत्यु के भ्रम पैदा करती हैं।

16

शुद्धमात्मानमालिङ्ग्य नित्यमन्तस्थया धियायाः स्थितस्तं क आत्मेहं भोगा बन्धयितुं क्षमाः || १६ ||

śuddhamātmānamāliṅgya nityamantasthayā dhiyāyaḥ sthitastaṃ ka ātmehaṃ bhogā bandhayituṃ kṣamāḥ || 16 ||

English

Embracing the pure Self with the constant inner intellect, who can bind this Self with enjoyments?

हिन्दी

शुद्ध आत्मा को नित्य अन्तःस्थ बुद्धि से आलिंगन करके, कौन इस आत्मा को भोगों से बाँध सकता है?

17

कृतस्फारविचारस्य मनोभोगादयोऽरयःमनागपि न भिन्दन्ति शैलं मन्दानिला इव || १७ ||

kṛtasphāravicārasya manobhogādayo'rayaḥmanāgapi na bhindanti śailaṃ mandānilā iva || 17 ||

English

The mental enjoyments and other enemies do not pierce the mountain-like mind of one who has engaged in profound contemplation, just as a gentle breeze does not pierce a mountain.

हिन्दी

गहन विचार में लगे हुए व्यक्ति के पर्वत-जैसे मन को मानसिक भोग और अन्य शत्रु नहीं भेद सकते, जैसे हल्की हवा पर्वत को नहीं भेद सकती।

18

अविचारिणमज्ञानं मूढमाशापरायणम्निगिरन्तीह दुःखानि बका मत्स्यमिवाजलम् || १८ ||

avicāriṇamajñānaṃ mūḍhamāśāparāyaṇamnigirantīha duḥkhāni bakā matsyamivājalam || 18 ||

English

The ignorant one, who does not engage in contemplation and is dependent on hopes, swallows sorrows here like a heron swallowing a fish from the water.

हिन्दी

जो व्यक्ति विचार नहीं करता और आशाओं पर निर्भर है, वह अज्ञानी यहाँ दुःखों को उसी तरह निगलता है जैसे बगुला पानी से मछली निगलता है।

19

जगदात्मैव सकलमविद्या नास्ति कुत्रचितिति दृष्टिमवष्टभ्य सम्यग्रूपः स्थिरो भव || १९ ||

jagadātmaiva sakalamavidyā nāsti kutracititi dṛṣṭimavaṣṭabhya samyagrūpaḥ sthiro bhava || 19 ||

English

Establishing the vision that the entire world is the Self and ignorance does not exist anywhere, become steadfast in your true form.

हिन्दी

यह दृष्टि स्थापित करें कि सारा संसार आत्मा ही है और अज्ञान कहीं नहीं है, और अपने सच्चे रूप में स्थिर हो जाएँ।

20

नानात्वमस्ति कलनासु न वस्तुतोऽन्तर्नानाविधासु सरसीषु जलादि नान्यतित्येकनिश्चयमयः पुरुषो विमुक्त इत्युच्यते समवलोकितसम्यगर्थः || २० ||

nānātvamasti kalanāsu na vastuto'ntarnānāvidhāsu sarasīṣu jalādi nānyatityekaniścayamayaḥ puruṣo vimukta ityucyate samavalokitasamyagarthaḥ || 20 ||

English

Diversity exists in the parts but not in reality. In the various lakes, there is only water, nothing else. The person who has this firm conviction is said to be liberated, having understood the true meaning.

हिन्दी

भागों में विविधता है लेकिन वास्तविकता में नहीं। विभिन्न झीलों में केवल पानी है, कुछ और नहीं। जिसके पास यह दृढ़ विश्वास है, उसे मुक्त कहा जाता है, जिसने सच्चे अर्थ को समझ लिया है।

← Chapter 78Chapter 80 →