Upaśama उपशम

Chapter 75 — 55 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | जनकः संस्थितो राज्ये व्यवहारपरोऽपि सन् | विगतज्वर एवान्तरनाकुलमतिः सदा || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | janakaḥ saṃsthito rājye vyavahāraparo'pi san | vigatajvara evāntaranākulamatiḥ sadā || 1 ||

English

Sri Vasistha said: Even while engaged in worldly affairs, King Janaka remained free from inner turmoil and always had a calm mind.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: भले ही राजा जनक व्यवहारों में लगे हुए थे, फिर भी उनका मन शांत रहता था और उनकी बुद्धि हमेशा निर्मल थी।

2

पितामहो दिलीपस्ते सर्वारम्भपरोऽप्यलम् | वीतरागतयैवान्तर्बुभुजे मेदिनीं चिरम् || २ ||

pitāmaho dilīpaste sarvārambhaparo'pyalam | vītarāgatayaivāntarbubhuje medinīṃ ciram || 2 ||

English

Your grandfather Dilipa, though engaged in all endeavors, enjoyed the earth for a long time with a mind free from attachments.

हिन्दी

आपके दादा दिलीप, भले ही सभी प्रकार के प्रयासों में लगे हुए थे, फिर भी आसक्ति से मुक्त मन से धरती का आनंद लंबे समय तक लेते रहे।

3

निरञ्जनतया बुद्धो जनतां पालयंश्चिरम् | जीवन्मुक्ताकृतिर्नित्यं मनू राज्यमपालयत् || ३ ||

nirañjanatayā buddho janatāṃ pālayañc ciram | jīvanmuktākṛtirnityaṃ manū rājyamapālayat || 3 ||

English

With a mind free from impurities, Manu ruled the kingdom for a long time, always appearing as a liberated soul while protecting the people.

हिन्दी

मन में निर्मलता लिए, मनु ने लंबे समय तक राज्य का शासन किया, हमेशा मुक्त आत्मा की तरह दिखते हुए लोगों की रक्षा करते हुए।

4

विचित्रबलयुद्धेषु व्यवहारेषु भूरिषु | मान्धाता सुचिरं तिष्ठन्प्राप्तवान्वै परं पदम् || ४ ||

vicitrabalayuddheṣu vyavahāreṣu bhūriṣu | māndhātā suciraṃ tiṣṭhanprāptavānvai paraṃ padam || 4 ||

English

Mandhata, engaged in various complex battles and numerous worldly affairs, attained the supreme state while remaining steadfast for a long time.

हिन्दी

मान्धाता, जो विभिन्न जटिल युद्धों और अनेक संसारिक व्यवहारों में लगे हुए थे, लंबे समय तक स्थिर रहते हुए परम पद प्राप्त कर लिया।

5

बलिः पातालपीठस्थः कुर्वन्सदिव संस्थितिम् | सदा त्यागी सदाऽसक्तो जीवन्मुक्त इति स्थितः || ५ ||

baliḥ pātālapīṭhasthaḥ kurvansadiva saṃsthitim | sadā tyāgī sadā'sakto jīvanmukta iti sthitaḥ || 5 ||

English

Bali, seated on the throne of the underworld, always performing his duties, was always a renouncer and detached, thus he was established as a liberated soul.

हिन्दी

बलि, जो पाताल के सिंहासन पर बैठे थे और हमेशा अपने कर्तव्यों का निर्वाह करते थे, हमेशा त्यागी और असक्त रहे, इसलिए वे मुक्त आत्मा के रूप में स्थापित हुए।

6

नमुचिर्दानवाधीशो देवद्वन्द्वपरः सदानानाचारविचारेषु क्वचिन्नान्तरतप्यत || ६ ||

namucirdānavādhīśo devadvandvaparaḥ sadānānācāravicāreṣu kvacinnāntaratapyata || 6 ||

English

Namuchi, the lord of the demons, always engaged in dualities with the gods, never suffered internally in various behavioral conflicts.

हिन्दी

नमुचि, दानवों के अधीश, हमेशा देवताओं के साथ द्वन्द्व में लगे रहते हैं, और विभिन्न आचरण विचारों में कभी अंदर से पीड़ित नहीं होते।

7

वासवाजौ तनुत्यागी वृत्रो विततमानसःअन्तःशान्तमना मानी चकार सुरसंगरम् || ७ ||

vāsavājau tanutyāgī vṛtro vitatamānasaḥantaḥśāntamanā mānī cakāra surasaṃgaram || 7 ||

English

Vritra, abandoning his body in the battle with Indra, with an expanded mind, calm within, and full of pride, waged war with the gods.

हिन्दी

वृत्र, इंद्र के साथ युद्ध में अपने शरीर को त्याग कर, विस्तृत मन से, अंतर से शांत, और अभिमान से भरा हुआ, देवताओं के साथ युद्ध किया।

8

कुर्वन्दानवकार्याणि पातालतलपालकःअनपायं निराक्रोशं प्रह्लादो ह्लादमागतः || ८ ||

kurvandānavakāryāṇi pātālatalapālakaḥanapāyaṃ nirākrośaṃ prahlādo hlādamāgataḥ || 8 ||

English

Prahlada, the ruler of the underworld, performing the duties of the demons, attained bliss without any anger or resentment.

हिन्दी

प्रह्लाद, पाताल के राजा, दानवों के कार्य करते हुए, क्रोध या कुढ़न के बिना आनंद प्राप्त करते हैं।

9

शम्बरैकपरोऽप्यन्तःशम्बरैकतयोदितःसंसारशम्बरं राम शम्बरस्त्यक्तवानिदम् || ९ ||

śambaraikaparo'pyantaḥśambaraikatayoditaḥsaṃsāraśambaraṃ rāma śambarastyaktavānidam || 9 ||

English

O Rama, Shambara, though devoted to Shambara alone, has abandoned this worldly attachment, being enlightened by the oneness of Shambara.

हिन्दी

हे राम, शम्बर, शम्बर के प्रति समर्पित होने के बावजूद, शम्बर की एकता से प्रकाशित होकर, इस संसारिक आसक्ति को त्याग दिया है।

10

असक्तबुद्धिर्हरिणा कुर्वन्दानवसंगरम्परां संविदमासाद्य कुशलस्त्यक्तवानिदम् || १० ||

asaktabuddhirhariṇā kurvandānavasaṃgaramparāṃ saṃvidamāsādya kuśalastyaktavānidam || 10 ||

English

With a detached mind, the deer, engaging in the battle with the demons, having attained the supreme knowledge, has skillfully abandoned this.

हिन्दी

असक्त बुद्धि से, हरिण, दानवों के साथ युद्ध करते हुए, परम ज्ञान प्राप्त करके, इसे कुशलतापूर्वक त्याग दिया है।

11

सर्वामरमुखो वह्नि क्रियाजालपरो ह्यपि | यज्ञलक्ष्मीश्चिरं भुंक्ते मुक्त एवेह तिष्ठति || ११ ||

sarvāmaramukho vahni kriyājālaparo hyapi | yajñalakṣmīściraṃ bhuṅkte mukta eveha tiṣṭhati || 11 ||

English

Even though engaged in various ritual activities, the one who is the mouth of all gods and the fire, enjoys the prosperity of sacrifices and remains liberated here.

हिन्दी

यद्यपि विभिन्न अनुष्ठान क्रियाओं में लगे हुए हैं, फिर भी जो सभी देवताओं का मुख और अग्नि है, वह यज्ञ की समृद्धि का आनंद लेता है और यहाँ मुक्त रहता है।

13

बृहस्पतिर्देवगुरुर्दारार्थं चन्द्रयोध्यपि | आचरन्दिवि चित्रेहां मुक्त एव ह्यवस्थितः || १३ ||

bṛhaspatirdēvagururdārārthaṃ candrayodhyapi | ācarandivi citrēhāṃ mukta ēva hyavasthitaḥ || 13 ||

English

Brihaspati, the teacher of the gods, even though he fought for the sake of his wife with the moon, performs various activities in heaven and remains liberated.

हिन्दी

बृहस्पति, देवताओं के गुरु, यद्यपि चंद्रमा के साथ अपनी पत्नी के लिए लड़े, स्वर्ग में विभिन्न क्रियाओं का अनुष्ठान करते हुए मुक्त रहते हैं।

14

शुक्रोऽम्बरतलद्योती बुधः सर्वार्थपालकः | निर्विकारमतिः कालं नयत्यसुरदेशिकः || १४ ||

śukro'mbarataladyotī budhaḥ sarvārthapālakaḥ | nirvikāramatiḥ kālaṃ nayatyasuradēśikaḥ || 14 ||

English

Shukra, who illuminates the sky, and Budha, who protects all interests, with an unchanging mind, leads the time as the teacher of the demons.

हिन्दी

शुक्र, जो आकाश को प्रकाशित करता है, और बुध, जो सभी हितों की रक्षा करता है, अपरिवर्तनीय मन से, समय को असुरों के गुरु के रूप में आगे बढ़ाता है।

15

जगद्भूतगणाङ्गानि चिरं संचारयन्नपि | सर्वदा सर्वसंचारी मुक्त एव समीरणः || १५ ||

jagadbhūtagaṇāṅgāni ciraṃ saṃcārayannapi | sarvadā sarvasaṃcārī mukta ēva samīraṇaḥ || 15 ||

English

Even though constantly moving the limbs of all beings in the world, the wind is always moving and remains liberated.

हिन्दी

यद्यपि संसार के सभी प्राणियों के अंगों को निरंतर चलाता है, वायु हमेशा चलता रहता है और मुक्त रहता है।

16

लोकाजवं जवीभावप्रोद्वेगज्ञोऽप्यखिन्नधीः | ब्रह्मा सममना राम क्षिपयत्यायुराततम् || १६ ||

lokājavaṃ javībhāvaprodvēgajñō'pyakhinnadhīḥ | brahmā samamanā rāma kṣipayatyāyurātatam || 16 ||

English

Brahma, even though knowing the agitation caused by the speed of the world, with an unperturbed mind, calmly passes the time, O Rama.

हिन्दी

ब्रह्मा, यद्यपि संसार की गति से उत्पन्न उत्तेजना को जानते हुए, अविचलित मन से, शांतिपूर्वक समय बिताते हैं, हे राम।

17

पीयमानः सुरैः सर्वैः सोमः समरसाशयः| क्वचिदेति न संसङ्गमाक्रान्तावम्बरं यथा|| १७ ||

pīyamānaḥ suraiḥ sarvaiḥ somaḥ samarasāśayaḥ| kvacideti na saṃsaṅgamākrāntāvambaraṃ yathā|| 17 ||

English

Though Soma is enjoyed by all the gods, he sometimes does not come into contact, like the sky that is not touched by anything.

हिन्दी

सोम सभी देवताओं द्वारा पी जाता है, परन्तु कभी-कभी वह संपर्क में नहीं आता, जैसे आकाश किसी चीज से नहीं छूता।

18

मुक्तेनापि त्रिनेत्रेण सौन्दर्यतरुमञ्जरी| देहार्धे धार्यते गौरी कामुकेनेव कामिनी|| १८ ||

muktenāpi trinetreṇa saundaryatarumañjarī| dehārdhe dhāryate gaurī kāmukeneva kāminī|| 18 ||

English

Even when liberated, the three-eyed Lord carries Gauri, the beautiful one, on half of his body, like a lover carries his beloved.

हिन्दी

मुक्त होने पर भी, त्रिनेत्र भगवान गौरी, सुंदरता की मञ्जरी, को अपने शरीर के आधे भाग में धारण करते हैं, जैसे प्रेमी अपनी प्रेमिका को धारण करता है।

19

मुक्तयापि गले बद्धो गौर्या गौरस्त्रिलोचनः| संशुद्ध इव मुक्तानां हारः शशिकलामलः|| १९ ||

muktyāpi gale badhdho gaurī gaurastrilocanaḥ| saṃśuddha iva muktānāṃ hāraḥ śaśikalāmalaḥ|| 19 ||

English

Even when liberated, the fair three-eyed Lord is bound by Gauri around his neck, like a pure garland of pearls shining like the moon.

हिन्दी

मुक्त होने पर भी, गौर त्रिलोचन भगवान गौरी द्वारा अपने गले में बंधे हुए हैं, जैसे चंद्रमा की तरह चमकती हुई पवित्र मोती की माला।

20

गुहो गहनधीर्वीरस्तारकादिरणक्रियाम्| मुक्तोऽपि कृतवान्सर्वं ज्ञानरत्नैकसागरः|| २० ||

guho gahanadhīrvīrastārakādiraṇakriyām| mukto'pi kṛtavānsarvaṃ jñānaratnaikasāgaraḥ|| 20 ||

English

Even when liberated, Guha, the wise and brave warrior, performed all the rituals starting from the stars, being the ocean of the single gem of knowledge.

हिन्दी

मुक्त होने पर भी, गुह, गहन बुद्धिमान और वीर योद्धा, ज्ञान के एकमात्र रत्न के सागर होने के नाते, तारों से शुरू होकर सभी अनुष्ठान करते हैं।

21

भृङ्गीशो रक्तमांसं स्वं स्वमात्रे प्रवितीर्णवान्| मुक्तयैव धिया राम धीरया ध्यानधौतया|| २१ ||

bhṛṅgīśo raktamāṃsaṃ svaṃ svamātre pravitīrṇavān| muktayāiva dhiyā rāma dhīrayā dhyānadhautayā|| 21 ||

English

O Rama, Bhringi, with a calm and meditative mind, even when liberated, offered his own flesh and blood to his mother.

हिन्दी

हे राम, भृंगी, शांत और ध्यानमग्न मन से, मुक्त होने पर भी, अपनी माँ को अपना मांस और रक्त अर्पित करते हैं।

22

मुनिर्मुक्तस्वभावोऽपि जगज्जङ्गलखण्डकम् | नारदो विजहारेमं शीतया कार्यशीलया || २२ ||

munirmuktasvabhāvo'pi jagajjaṅgalakhaṇḍakam | nārado vijahāremam śītayā kāryaśīlayā || 22 ||

English

Although Narada is a sage who is liberated by nature, he roams in this forest-like world with a calm and dutiful disposition.

हिन्दी

यद्यपि नारद एक मुक्त स्वभाव वाले मुनि हैं, फिर भी वे शांति और कर्तव्यशीलता के साथ इस जंगल-जैसे जगत में विचरण करते हैं।

23

जीवन्मुक्तमना मान्यो विश्वामित्रोऽप्ययं प्रभुः | वेदोक्तां मखनिर्माणक्रियां समधितिष्ठति || २३ ||

jīvanmuktamanā mānyo viśvāmitro'pyayaṃ prabhuḥ | vedoktāṃ makhanirmāṇakriyāṃ samadhitiṣṭhati || 23 ||

English

Even the lord Visvamitra, who is respected as a liberated soul, engages in the Vedic ritual of sacrifice as prescribed.

हिन्दी

यद्यपि विश्वामित्र एक मुक्त आत्मा के रूप में सम्मानित हैं, फिर भी वे वेदोक्त यज्ञ क्रिया में लगे हुए हैं।

24

धारयत्यवनीं शेषः करोत्यर्को दिनावलीम् | यमो यमत्वं कुरुते जीवन्मुक्ततयैव हि || २४ ||

dhārayatyavanīṃ śeṣaḥ karotyarko dināvalīm | yamo yamatvaṃ kurute jīvanmuktatayaiva hi || 24 ||

English

Sesa supports the Earth, the Sun creates the sequence of days, and Yama performs his duty of death, all while being in the state of liberation.

हिन्दी

शेष पृथ्वी को धारण करते हैं, सूर्य दिनों की शृंखला बनाते हैं, और यम मृत्यु का कार्य करते हैं, सभी मुक्ति की अवस्था में होते हुए।

25

अन्येऽप्यस्मिंस्त्रिभुवने यक्षासुरनराः सुराः | शतशो मुक्ततां याताः सन्तस्तिष्ठन्तिसंसृतौ || २५ ||

anye'pyasmiṃstribhuvane yakṣāsuranarāḥ surāḥ | śataśo muktatāṃ yātāḥ santastiṣṭhantisaṃsṛtau || 25 ||

English

Many other beings in the three worlds, including Yakshas, Asuras, humans, and gods, have attained liberation and continue to exist in the cycle of life.

हिन्दी

तीनों लोकों में अन्य बहुत से प्राणी, जिनमें यक्ष, असुर, मनुष्य और देवता शामिल हैं, मुक्ति प्राप्त कर चुके हैं और जीवन के चक्र में अस्तित्व बनाए हुए हैं।

26

संस्थिता व्यवहारेषु विचित्राचारधारिषु | अन्तराशीतलाः केचित्केचिन्मूढाः शिलासमाः || २६ ||

saṃsthitā vyavahāreṣu vicitraācāradhāriṣu | antarāśītalāḥ kecitkecinmūḍhāḥ śilāsamāḥ || 26 ||

English

Some are established in various behaviors and practices, while others are internally calm and wise, and some are foolish like stones.

हिन्दी

कुछ विभिन्न व्यवहारों और आचारों में स्थापित हैं, जबकि कुछ अंतर्मन से शांत और बुद्धिमान हैं, और कुछ पत्थर के समान मूर्ख हैं।

27

परमं बोधमासाद्य केचित्काननमागताः | यथा भृगुभरद्वाजविश्वामित्रशुकादयः || २७ ||

paramaṃ bodhamāsādya kecitkānanamāgatāḥ | yathā bhṛgubharadvājaviśvāmitraśukādayaḥ || 27 ||

English

Having attained the supreme knowledge, some have gone to the forest, like Bhrigu, Bharadvaja, Visvamitra, Suka, and others.

हिन्दी

परम ज्ञान प्राप्त करके कुछ लोग वन में चले गए हैं, जैसे भृगु, भरद्वाज, विश्वामित्र, शुक आदि।

28

केचिद्राज्येषु तिष्ठन्ति च्छत्रचामरपालिताः | यथा जनकशर्यातिमान्धातृसगरादयः || २८ ||

kecidrājyeṣu tiṣṭhanti cchatracāmarapālitāḥ | yathā janakaśaryātimāndhātṛsagarādayaḥ || 28 ||

English

Some remain in their kingdoms, protected by royal insignia like the umbrella and the chowrie, such as Janaka, Sharyati, Mandhatri, and Sagara.

हिन्दी

कुछ लोग अपने राज्यों में रहते हैं, छत्र और चामर जैसे राजकीय चिह्नों से सुरक्षित, जैसे जनक, शर्याति, मान्धातृ, और सगर।

29

केचिद्व्योमनि तिष्ठन्ति धिष्ण्यचक्रान्तरस्थिताः | यथा बृहस्पत्युशनश्चन्द्रसूर्यमुनीश्वराः || २९ ||

keciddvyomani tiṣṭhanti dhiṣṇyacakrāntarasthitāḥ | yathā bṛhaspatyuśanaścandrasūryamunīśvarāḥ || 29 ||

English

Some reside in the sky, situated in the midst of celestial circles, such as Brihaspati, Ushanas, Chandra, Surya, and the lord of sages.

हिन्दी

कुछ लोग आकाश में रहते हैं, दिव्य चक्रों के मध्य में स्थित, जैसे बृहस्पति, उशनस, चन्द्र, सूर्य, और ऋषियों के स्वामी।

30

केचित्सुरपदे याता विमानावलिमास्थिताः | यथाग्निवायुवरुणयमतुम्बुरुनारदाः || ३० ||

kecitsurapade yātā vimānāvalimāsthitāḥ | yathāgnivāyuvaruṇayamatumburunāradāḥ || 30 ||

English

Some have gone to the abode of the gods, seated in celestial vehicles, such as Agni, Vayu, Varuna, Yama, Tumburu, and Narada.

हिन्दी

कुछ लोग देवताओं के निवास स्थान पर गए हैं, दिव्य वाहनों में बैठे हुए, जैसे अग्नि, वायु, वरुण, यम, तुम्बुरु, और नारद।

31

केचितपातालकुहरे जीवन्मुक्ता व्यवस्थिताः | यथा बलिसुहोत्रान्धप्रह्लादाह्लादपूर्वकाः || ३१ ||

kecitapātālakuhere jīvanmuktā vyavasthitāḥ | yathā balisuhotrāndhaprahlādāhlādapūrvakāḥ || 31 ||

English

Some are situated in the caves of the underworld, liberated while living, such as Bali, Suhotra, Andha, Prahlada, and Ahlada.

हिन्दी

कुछ लोग पाताल की गुफाओं में स्थित हैं, जीवन मुक्त होकर, जैसे बलि, सुहोत्र, अंध, प्रह्लाद, और अह्लाद।

32

तिर्यग्योनिष्वपि सदा विद्यन्ते कृतबुद्धयः | देवयोनिष्वपि प्राज्ञा विद्यन्ते मूर्खबुद्धयः || ३२ ||

tiryagyoniṣvapi sadā vidyante kṛtabuddhayaḥ | devayoniṣvapi prājñā vidyante mūrkhabuddhayaḥ || 32 ||

English

Even in animal forms, there are those with developed intellect, and even in divine forms, there are those with foolish minds.

हिन्दी

तिर्यग्योनियों में भी सदा बुद्धिमान प्राणी होते हैं, और देवयोनियों में भी मूर्ख बुद्धि वाले होते हैं।

33

सर्वं सर्वेण सर्वत्र सर्वथा सर्वदैव हि | संभवत्येव सर्वात्मन्यात्मन्याततरूपिणि || ३३ ||

sarvaṃ sarveṇa sarvatra sarvathā sarvadaiva hi | saṃbhavatyeva sarvātmanyātmanyātatyarūpiṇi || 33 ||

English

Everything exists in everything, everywhere, in every way, and at all times. This is because everything is present in the all-pervading self.

हिन्दी

सब कुछ सब में, सब जगह, सब तरह से, और सब समय में होता है। यह इसलिए है कि सब कुछ सर्वव्यापी आत्मा में मौजूद है।

34

विधेर्विचित्रा नियतिरनन्तारम्भमन्थरा | संनिवेशांशवैचित्र्यात्सर्वं सर्वत्र दृश्यते || ३४ ||

vidhervicitrā niyatiranantārambhamantharā | saṃniveśāṃśavaicitryātsarvaṃ sarvatra dṛśyate || 34 ||

English

The varied destiny of fate is endless and intricate. Due to the diversity of circumstances, everything is seen everywhere.

हिन्दी

भाग्य की विविध नियति अनंत और जटिल है। परिस्थितियों की विविधता के कारण, सब कुछ सब जगह दिखाई देता है।

35

विधिर्दैवं विधिर्धाता सर्वेशः शिव ईश्वरः | इति नामभिरात्मा नः प्रत्यक्चेतन उच्यते || ३५ ||

vidhirdaivaṃ vidhirdhātā sarveśaḥ śiva īśvaraḥ | iti nāmabhirātmā naḥ pratyakcetana ucyate || 35 ||

English

Fate is divine, fate is the creator, the lord of all, Shiva, the supreme lord. Thus, the self is called by these names, the inner consciousness.

हिन्दी

भाग्य दिव्य है, भाग्य सृष्टिकर्ता है, सबका स्वामी, शिव, परमेश्वर है। इस प्रकार, आत्मा इन नामों से कही जाती है, अंतर्चेतना।

36

अस्त्यवस्तुनि वस्त्वन्तः काञ्चनं सिकतास्विव | अस्ति वस्तुन्यवस्त्वन्तर्मलं हेमकणेष्विव || ३६ ||

astyavastuni vastvantaḥ kāñcanaṃ sikatāsviva | asti vastunyavastvantarmalaṃ hemakaṇeṣviva || 36 ||

English

There is reality within unreality, like gold in sand. There is unreality within reality, like impurity in gold particles.

हिन्दी

अवास्तविक में वास्तविक होता है, जैसे रेत में सोना। वास्तविक में अवास्तविक होता है, जैसे सोने के कणों में अशुद्धि।

37

अयुक्ते युक्तता युक्त्या प्रेक्ष्यमाणा प्रदृश्यते | पापस्य हि भयाल्लोको राम धर्मे प्रवर्तते || ३७ ||

ayukte yuktatā yuktyā prekṣyamāṇā pradṛśyate | pāpasya hi bhayālloko rāma dharme pravartate || 37 ||

English

Inappropriate appropriateness is seen to be displayed through reasoning | Indeed, out of fear of sin, people engage in dharma, O Rama

हिन्दी

अयुक्त युक्तता युक्ति से देखी जाती है | पाप के भय से ही लोग धर्म में लगे हैं, हे राम

38

असत्ये सत्यता साधो शाश्वती परिलक्ष्यते | शून्येन ध्यानयोगेन शाश्वतं पदमाप्यते || ३८ ||

asatye satyatā sādho śāśvatī parilakṣyate | śūnyena dhyānayogena śāśvataṃ padamāpyate || 38 ||

English

In falsity, truth is perceived as eternal, O virtuous one | Through emptiness and meditation, the eternal state is attained

हिन्दी

असत्य में सत्यता सनातन दिखाई देती है, हे साधु | शून्यता और ध्यान से सनातन पद प्राप्त होता है

39

यन्नास्ति तदुदेत्याशु देशकालविलासतः | शशकाः श्रृङ्गवन्तो हि दृश्यन्ते शम्बरस्थितौ || ३९ ||

yannāsti tadudetyāśu deśakālavilāsataḥ | śaśakāḥ śṛṅgavanto hi dṛśyante śambarasthitau || 39 ||

English

That which does not exist arises quickly due to the play of time and place | Indeed, horned hares are seen in the illusion of Shambara

हिन्दी

जो नहीं है, वह शीघ्र ही स्थान और समय के खेल से उत्पन्न होता है | निश्चित रूप से, शम्बर के भ्रम में सींग वाले खरगोश दिखाई देते हैं

40

ये वज्रसाराः सुदृढा दृश्यन्ते ते क्षयं गताः | कल्पस्यान्ते यथेन्द्वर्कधराब्धिविबुधादयः || ४० ||

ye vajrasārāḥ sudṛḍhā dṛśyante te kṣayaṃ gatāḥ | kalpasyaante yathendvarkadharābdhivibudhādayaḥ || 40 ||

English

Those who appear strong like diamonds are destroyed | At the end of the kalpa, like the moon, sun, earth, ocean, and gods

हिन्दी

जो हीरे के समान मजबूत दिखाई देते हैं, वे नष्ट हो जाते हैं | कल्प के अंत में, जैसे चंद्रमा, सूर्य, पृथ्वी, समुद्र और देवता

41

इति पश्यन्महाबाहो भावाभावभवक्रमम् | हर्षामर्षविषादेहाः संत्यज्य समतां व्रज || ४१ ||

iti paśyanmahābāho bhāvābhāvabhavakramam | harṣāmarṣaviṣādehāḥ saṃtyajya samatāṃ vraja || 41 ||

English

Thus, O mighty-armed one, seeing the sequence of existence and non-existence | Abandoning joy, anger, and sorrow, attain equanimity

हिन्दी

इस प्रकार, हे महाबाहो, अस्तित्व और अनस्तित्व के क्रम को देखकर | हर्ष, अमर्ष और विषाद को त्यागकर समता प्राप्त करो

42

असत्सदेव भातीह सदसच्चापि दृश्यते | आस्थानास्थे परित्यज्य तेनाशु समतां व्रज || ४२ ||

asatsadeva bhātīha sadasaccāpi dṛśyate | āsthānāsthe parityajya tenāśu samatāṃ vraja || 42 ||

English

The unreal appears to be real, and the real also appears to be unreal. By renouncing both, one quickly attains equanimity.

हिन्दी

असत् सत् प्रतीत होता है, और सत् भी असत् प्रतीत होता है। दोनों को त्याग कर शीघ्र ही समता प्राप्त होती है।

43

मुक्तौ राघव लोकेऽस्मिन्न प्राप्तिः संभवत्यलम् | अप्रवृत्तौ विवेकस्य मग्ना हि जनकोटयः || ४३ ||

muktau rāghava loke'sminn prāptiḥ saṃbhavatyalam | apravṛttau vivekasya magnā hi janakoṭayaḥ || 43 ||

English

In this world, liberation is easily attainable, O Raghava. Without the application of discrimination, multitudes of people are deluded.

हिन्दी

इस लोक में, मुक्ति आसानी से प्राप्त होती है, हे राघव। विवेक के अनुप्रयोग के कारण, लोगों की बहुत बड़ी संख्या भ्रमित होती है।

44

मुक्तौ राघव लोकेऽस्मिन्प्राप्तिरस्ति सदैव हि | प्रवृत्त्या हि विवेकस्य विमुक्ता भूतकोटयः || ४४ ||

muktau rāghava loke'sminn prāptirasti sadaiva hi | pravṛttyā hi vivekasya vimuktā bhūtakoṭayaḥ || 44 ||

English

Liberation is always attainable in this world, O Raghava. By the application of discrimination, multitudes of beings are liberated.

हिन्दी

इस लोक में, मुक्ति हमेशा प्राप्त होती है, हे राघव। विवेक के अनुप्रयोग से, बहुत से जीव मुक्त हो जाते हैं।

45

प्रविवेकाविवेकाभ्यां सुलभालभ्यतां गता | मुक्तिर्मनःक्षयप्राप्त्या विवेकं तेन दीपय || ४५ ||

pravivekāvivekābhyāṃ sulabhālabhyatāṃ gatā | muktirmanaḥkṣayaprāptyā vivekaṃ tena dīpaya || 45 ||

English

By the presence and absence of discrimination, liberation becomes easily attainable. Illuminate the mind with the light of discrimination to attain liberation.

हिन्दी

विवेक के होने और न होने से, मुक्ति आसानी से प्राप्त होती है। मुक्ति प्राप्त करने के लिए मन को विवेक के प्रकाश से प्रज्वलित करें।

46

आत्मावलोकने यत्नः कर्तव्यो भूतिमिच्छता | सर्वदुःखशिरश्छेद आत्मालोकेन जायते || ४६ ||

ātmāvalokane yatnaḥ kartavyo bhūtimicchatā | sarvaduḥkhaśiraścheda ātmālokena jāyate || 46 ||

English

Effort should be made in self-realization by one who desires prosperity. The destruction of all sorrows occurs through self-realization.

हिन्दी

जो समृद्धि चाहता है, उसे आत्म-दर्शन में प्रयत्न करना चाहिए। आत्म-दर्शन से सभी दुःखों का नाश होता है।

47

नीरागा निरुपासङ्गा जीवन्मुक्ता महाधियः | संभवन्तीह बहुशः सुहोत्रजनका इव || ४७ ||

nīrāgā nirupāsaṅgā jīvanmuktā mahādhiyaḥ | saṃbhavantīha bahuśaḥ suhotrajanakā iva || 47 ||

English

Those who are free from desire and attachment, who are liberated while living, and who possess great intellect, often appear in this world like the sons of Suhotra.

हिन्दी

जो निराग और निरुपासंग हैं, जीवन्मुक्त हैं और महान बुद्धिमान हैं, वे इस दुनिया में सुहोत्र के पुत्रों की तरह बहुत बार पैदा होते हैं।

48

तस्मात्त्वमपि वैराग्यविवेकोदितधीरधीः | जीवन्मुक्तो विहर भो समलोष्टाश्मकाञ्चनः || ४८ ||

tasmāttvamapi vairāgyavivekoditadhīradhiḥ | jīvanmukto vihara bho samaloṣṭāśmakāñcanaḥ || 48 ||

English

Therefore, you too, with a mind enlightened by dispassion and discrimination, wander freely, O blessed one, treating a clod of earth, a stone, and gold equally.

हिन्दी

इसलिए, आप भी, जिनका मन वैराग्य और विवेक से प्रकाशित है, स्वतंत्र रूप से घूमें, हे धन्य, मिट्टी के ढेले, पत्थर और सोने को बराबर समझें।

49

द्विविधा मुक्तता लोके विद्यते देहधारिणाम् | सदेहैका विदेहान्या विभागोऽयं तयोः श्रृणु || ४९ ||

dvividhā muktatā loke vidyate dehadhāriṇām | sadehaikā videhānyā vibhāgo'yaṃ tayoḥ śrṇu || 49 ||

English

In this world, there are two kinds of liberation for embodied beings. One is with the body, and the other is without the body. Listen to this distinction between the two.

हिन्दी

इस दुनिया में, शरीर धारण करने वालों के लिए दो प्रकार की मुक्ति है। एक शरीर के साथ है, और दूसरी शरीर के बिना है। इन दोनों के भेद को सुनो।

50

असंसङ्गात्पदार्थानां मनःशान्तिर्विमुक्तता | सत्यसत्यपि देहे सा संभवत्यनघाकृते || ५० ||

asaṃsaṅgātpadārthānāṃ manaḥśāntirvimuktatā | satyasatyapi dehe sā saṃbhavatyanaghākṛte || 50 ||

English

Freedom from attachment to objects leads to mental peace, which is liberation. Even in the body, this state arises in the sinless one.

हिन्दी

वस्तुओं से असंगता मन की शांति को जन्म देती है, जो मुक्ति है। Even in the body, this state arises in the sinless one. इस अवस्था का उदय पापरहित व्यक्ति में शरीर के साथ भी होता है।

51

स्नेहसंक्षयमेवाङ्ग विदुः कैवल्यमुत्तमम् | तत्संभवति देहस्य भावे चाभाव एव च || ५१ ||

snehasaṃkṣayamevāṅga viduḥ kaivalyamuttamam | tatsaṃbhavati dehasya bhāve cābhāva eva ca || 51 ||

English

O dear one, the highest form of liberation is known to be the complete dissolution of affection. This state arises both in the presence and absence of the body.

हिन्दी

हे प्रिय, स्नेह का पूर्ण क्षय ही उत्तम कैवल्य माना जाता है। यह अवस्था शरीर के होने और न होने दोनों में उदय होती है।

52

यो जीवति गतस्नेहः स जीवन्मुक्त उच्यते | सस्नेहजीवितो बद्धो मुक्त एव तृतीयकः || ५२ ||

yo jīvati gatasnehaḥ sa jīvanmukta ucyate | sasneha jīvito baddho mukta eva tṛtīyakaḥ || 52 ||

English

One who lives without attachment is called a liberated being while alive | One who lives with attachment is bound, but is liberated in the third state || 52 ||

हिन्दी

जो बिना आसक्ति के जीता है, वह जीवन्मुक्त कहलाता है | जो आसक्ति के साथ जीता है, वह बंधन में है, पर तीसरे अवस्था में मुक्त है || ५२ ||

53

यत्नो यत्नेन कर्तव्यो मोक्षार्थं युक्तिपूर्वकम् | यत्नयुक्तिविहीनस्य गोष्पदं दुस्तरं भवेत् || ५३ ||

yatno yatnena kartavyo mokṣārthaṃ yuktipūrvakam | yatnayuktivihīnasya goṣpadaṃ dustaraṃ bhavet || 53 ||

English

Effort must be made with diligence and logic for the sake of liberation | Without effort and logic, the path to liberation becomes difficult || 53 ||

हिन्दी

मुक्ति के लिए प्रयास परिश्रम और युक्ति के साथ करना चाहिए | प्रयास और युक्ति के बिना, मुक्ति का मार्ग कठिन हो जाता है || ५३ ||

54

न त्वनध्यवसायस्य दुःखाय विपुलात्मने | आत्मा परवशः कार्यो मोहमाश्रित्य केवलम् || ५४ ||

na tv anadhyavasāyasya duḥkhāya vipulātmane | ātmā paravaśaḥ kāryo mohamāśritya kevalam || 54 ||

English

One without determination should not be subjected to sorrow | The self should be controlled by relying solely on delusion || 54 ||

हिन्दी

जिसके पास दृढ़ संकल्प नहीं है, उसे दुःख नहीं देना चाहिए | आत्मा को केवल मोह पर भरोसा करके नियंत्रित करना चाहिए || ५४ ||

55

सुमहद्धैर्यमालम्ब्य मनसा व्यवसायिना | विचारयात्मनात्मानमात्मनश्चिरसिद्धये | वितताध्यवसायस्य जगद्भवतिगोष्पदम् || ५५ ||

sumahaddhairya mālambya manasā vyavasāyinā | vicārayātmanātmānam ātmanaścirasiddhaye | vitatādhyavasāyasya jagadbhavatigoṣpadam || 55 ||

English

With great patience and a determined mind, one should reflect on the self for the self's long-term benefit | For one with expanded determination, the world becomes a path to liberation || 55 ||

हिन्दी

महान धैर्य और दृढ़ संकल्प के साथ, एक व्यक्ति को अपने लंबे समय तक लाभ के लिए आत्मा पर विचार करना चाहिए | जिसका संकल्प विस्तृत है, उसके लिए संसार मुक्ति का मार्ग बन जाता है || ५५ ||

56

यदुपगतः सुगतः पदं प्रधानं यदपगतोऽध्रुवतां नृपश्च कश्चित् | यदुपगताः पदमुत्तमं महान्तः प्रयतनकल्पतरोर्महाफलं तत् || ५६ ||

yadupagataḥ sugataḥ padaṃ pradhānaṃ yadapagato'dhruvatāṃ nṛpaśca kiñcit | yadupagatāḥ padamuttamaṃ mahāntaḥ prayatanakalpatarormahāphalaṃ tat || 56 ||

English

One who attains the supreme state is blessed | One who does not attain it faces uncertainty, as does any king | Those who strive for the highest state achieve great results || 56 ||

हिन्दी

जो उत्तम अवस्था को प्राप्त करता है, वह सुगत है | जो इसे प्राप्त नहीं करता, वह अनिश्चितता का सामना करता है, जैसे कोई भी राजा | जो उच्चतम अवस्था के लिए प्रयास करते हैं, वे महान परिणाम प्राप्त करते हैं || ५६ ||

← Chapter 74Chapter 76 →