Upaśama उपशम

Chapter 74 — 90 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | लीलयाऽपश्यति वपुः कालेनात्मनि जायते | रम्यस्यापश्यतो वक्रं हृदि दौरूप्यधीरिव || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | līlayā'paśyati vapuḥ kālenātmani jāyate | ramyasyāpaśyato vakraṃ hṛdi daurūpyadhīriva || 1 ||

English

Vasishtha said: By the play of time, the form of the self is seen as crooked in the heart of one who does not see the delightful, like a misconception.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: समय के खेल से, आत्मा का रूप उसके हृदय में दिखाई देता है जो मनमोहक नहीं देखता, जैसे कोई गलतफहमी।

2

तद्वशादियमायाता महती मेदुरोदरा | माया मदमहाशक्तिः सुरास्वादलवादिव || २ ||

tadvashādiyamāyātā mahatī medurodarā | māyā madamahāśaktiḥ surāsvādalavādiva || 2 ||

English

Due to that, this great illusion arises, soft and gentle, like the power of intoxication from drinking wine.

हिन्दी

इसके कारण, यह महान माया उत्पन्न होती है, नरम और कोमल, जैसे शराब पीने से नशे की शक्ति।

3

तयानया विकारिण्या तदतद्भावभूतया | इदं संपन्नमखिलं तापादिव मरौ पयः || ३ ||

tayānayā vikāriṇyā tadatadbhāvabhūtayā | idaṃ saṃpannamakhilaṃ tāpādiva marau payaḥ || 3 ||

English

By this changing illusion, which takes on various forms, everything is accomplished, like water in a mirage.

हिन्दी

इस बदलती माया से, जो विभिन्न रूप धारण करती है, सब कुछ संपन्न होता है, जैसे मृगतृष्णा में पानी।

4

मनो बुद्धिरहंकारो वासनाश्चेन्द्रियाण्यपि | एवंकलितनामाङ्कैः स्फुरत्यात्माब्धिरम्बुभिः || ४ ||

mano buddhirahaṃkāro vāsanāścendriyāṇyapi | evaṃkalitanāmāṅkaiḥ sphuratyātmābdhirambubhiḥ || 4 ||

English

The mind, intellect, ego, desires, and senses, with these mixed names and forms, the self shines like the ocean with its waters.

हिन्दी

मन, बुद्धि, अहंकार, वासनाएँ और इन्द्रियाँ, इन मिश्रित नामों और रूपों से, आत्मा समुद्र की तरह चमकता है।

5

चित्ताहंकारयोर्द्वित्वं वचस्यस्ति न वस्तुतः | यच्चित्तं स ह्यहंकारो योऽहंकारो मनो हि तत् || ५ ||

cittāhaṃkārayordvitvaṃ vacasyasti na vastutaḥ | yaccittaṃ sa hyahaṃkāro yo'haṃkāro mano hi tat || 5 ||

English

The duality of the mind and ego exists in words but not in reality. What is called the mind is the ego, and what is called the ego is the mind.

हिन्दी

मन और अहंकार की द्वैतता शब्दों में है, वास्तविकता में नहीं। जो मन कहलाता है, वह अहंकार है, और जो अहंकार कहलाता है, वह मन है।

7

मनोहंकारयोरन्तर्द्वयोरेकतरक्षये क्षीणे द्वे एव हि यथा पटशौक्ल्ये पटक्षये || ७ ||

manohaṃkārayorantardvayorekatarakṣaye kṣīṇe dve eva hi yathā paṭaśauklye paṭakṣaye || 7 ||

English

When either the mind or ego is destroyed, both are indeed destroyed, just as when the whiteness of a cloth is destroyed, the cloth itself is destroyed.

हिन्दी

जब मन या अहंकार में से एक नष्ट हो जाता है, तो दोनों ही नष्ट हो जाते हैं, जैसे कपड़े की सफेदी नष्ट होने पर कपड़ा भी नष्ट हो जाता है।

8

तुच्छां मोक्षधियं त्यक्त्वा बन्धबुद्धिं तथैषणाम् स्ववैराग्यविवेकाभ्यां केवलं क्षपयेन्मनः || ८ ||

tucchāṃ mokṣadhiyaṃ tyaktvā bandhabuddhiṃ tathaiṣaṇām svavairāgyavivekābhyāṃ kevalaṃ kṣapayenmanaḥ || 8 ||

English

Abandoning the insignificant thought of liberation, one should also give up the notion of bondage and desire. Through one's own dispassion and discrimination, one should completely exhaust the mind.

हिन्दी

मोक्ष की तुच्छ धारणा को छोड़कर, बंधन की बुद्धि और इच्छा को भी छोड़ दें। अपने वैराग्य और विवेक से, मन को पूरी तरह से खत्म कर दें।

9

मोक्षो मेऽस्त्विति चिन्तान्तर्जाता चेदुत्थितं मनः मननोत्के मनस्युच्चैर्वपुर्दोषाय केवलम् || ९ ||

mokṣo me'stviti cintāntarjātā cedutthitaṃ manaḥ mananotke manasyuccairvapurdōṣāya kevalam || 9 ||

English

If the thought 'Let there be liberation for me' arises, then the mind is aroused. The elevation of the mind is solely for the fault of the body.

हिन्दी

यदि 'मुझे मोक्ष मिले' की चिंता उत्पन्न होती है, तो मन जाग्रत हो जाता है। मन का उत्थान केवल शरीर के दोष के लिए है।

10

आत्मन्यतीते सर्वस्मात्सर्वभूतेऽथवा तते को बन्धः कश्च वा मोक्षो निर्मूलं मननं कुरु || १० ||

ātmanyatīte sarvasmātsarvabhūte'thavā tate ko bandhaḥ kaśca vā mokṣo nirmūlaṃ mananaṃ kuru || 10 ||

English

When the self is transcended, what is bondage and what is liberation? Make your contemplation rootless.

हिन्दी

जब आत्मा से परे हो जाता है, तो बंधन क्या है और मोक्ष क्या है? अपनी चिंतन को बेजड़ बना लो।

11

वायुः स्पन्दनधर्मत्वाद्यदा चलति देहके तदा स्फुरति हस्ताङ्गरसनापल्लवावली || ११ ||

vāyuḥ spandanadharmatvādyadā calati dehake tadā sphurati hastāṅgarasanāpallavāvalī || 11 ||

English

When the wind, which has the nature of vibration, moves in the body, then the series of movements of the hands, senses, and tendrils manifest.

हिन्दी

जब वायु, जिसका स्वभाव स्पंदन है, शरीर में चलती है, तब हाथों, इंद्रियों और लताओं की गतिविधियों की श्रृंखला प्रकट होती है।

12

पादपे पल्लवश्रेणीं चालयत्यनिलो यथातथैवाङ्गावलीं वायुर्देहे संचालयत्यलम् || १२ ||

pādape pallavaśreṇīṃ cālayatyanilo yathātathaivāṅgāvalīṃ vāyurdehe saṃcālayatyalam || 12 ||

English

Just as the wind moves the rows of leaves on a tree, similarly, the wind moves the series of limbs in the body effortlessly.

हिन्दी

जैसे वायु पेड़ पर पत्तियों की पंक्तियों को हिलाती है, वैसे ही वायु शरीर में अंगों की श्रृंखला को बिना किसी प्रयास के हिलाती है।

13

चित्सर्वव्यापिनी सूक्ष्मा न चला नैव चाल्यतेन स्वतः स्पन्दमायाति देवाचल इवानिलैः || १३ ||

citsarvavyāpinī sūkṣmā na calā naiva cālyatena svataḥ spandamāyāti devācala ivānilaiḥ || 13 ||

English

The all-pervading, subtle consciousness does not move nor is it moved by anything. It vibrates by itself, like the wind in the mountains.

हिन्दी

सर्वव्यापी, सूक्ष्म चेतना न तो चलती है और न ही किसी चीज से चलाई जाती है। यह स्वयं ही काँपती है, जैसे पहाड़ों में वायु।

14

प्रतिबिम्बितसर्वार्था केवलं स्वात्मनि स्थिताप्रकाशयति बोधेन जगन्तीमानि दीपवत् || १४ ||

pratibimbitasarvārthā kevalaṃ svātmani sthitāprakāśayati bodhena jagantīmāni dīpavat || 14 ||

English

Reflecting all objects, it remains solely in its own self. It illuminates the entire world with its consciousness, like a lamp.

हिन्दी

सभी वस्तुओं को प्रतिबिम्बित करते हुए, यह केवल अपने आत्म में स्थित रहता है। यह अपनी चेतना से सारे संसार को प्रकाशित करता है, जैसे एक दीपक।

15

तत्र कोऽयं मूढा मोहो भवतामतिदुःखदःअयं सोऽहं ममाङ्गानि ममेदं चेति दुर्धियाम् || १५ ||

tatra ko'yaṃ mudhā moho bhavatāmatiduḥkhadaḥayaṃ so'haṃ mamāṅgāni mamedaṃ ceti durdhiyām || 15 ||

English

What is this great delusion that causes so much suffering? This delusion of 'I am this,' 'These are my limbs,' 'This is mine,' arises from ignorance.

हिन्दी

यह क्या बड़ा भ्रम है जो इतना दुःख पैदा करता है? यह भ्रम कि 'मैं यह हूँ,' 'ये मेरे अंग हैं,' 'यह मेरा है,' अज्ञान से उत्पन्न होता है।

16

इति कल्लोलहतया दृशा नित्यमनित्ययाज्ञत्वकर्तृत्वभोक्तृत्वक्रिया समुपलभ्यते || १६ ||

iti kallolahatayā dṛśā nityamanityayājñatvakartṛtvabhoktṛtvakriyā samupalabhyate || 16 ||

English

Thus, by the vision disturbed by the waves, the eternal and non-eternal, the knower, the doer, the enjoyer, and the action are perceived.

हिन्दी

इस प्रकार, लहरों से विचलित दृष्टि से नित्य और अनित्य, ज्ञाता, कर्ता, भोक्ता और क्रिया का अनुभव होता है।

17

तत्रायमहमागन्ता भोक्ता कर्तेति जायते | मुधैवाज्ञाततापोत्था मृगतृष्णेव वासना || १७ ||

tatrāyamahamāgantā bhoktā karteti jāyate | mudhaivājñātatāpotthā mṛgatṛṣṇev vāsanā || 17 ||

English

There, the ego arises as 'I am the doer and the enjoyer.' This is merely a delusion born of ignorance, like a mirage.

हिन्दी

वहाँ, अहंकार उत्पन्न होता है 'मैं कर्ता और भोक्ता हूँ।' यह केवल अज्ञान से उत्पन्न भ्रम है, जैसे मृगतृष्णा।

18

अज्ञतैषा मनोमत्तमृगं विषयतर्षुलम् | असत्यैव हि सत्येव मृगतृष्णेव कर्षति || १८ ||

ajñataiṣā manomattamṛgaṃ viṣayatarṣulam | asatyaiava hi satyeva mṛgatṛṣṇev karṣati || 18 ||

English

This ignorance, which is the delusion of the mind, is like a thirsty deer running after a mirage, mistaking it for water.

हिन्दी

यह अज्ञान, जो मन का भ्रम है, एक प्यासे हुए हिरण की तरह है जो मृगतृष्णा के पीछे भागता है, उसे पानी समझकर।

19

विज्ञाता सत्यरूपांग नाशं याति पलायते | विप्रमध्यात्परिज्ञाता यथा चाण्डालकन्यका || १९ ||

vijñātā satyarūpāṃga nāśaṃ yāti palāyate | vipramadhyātparijñātā yathā cāṇḍālakanyakā || 19 ||

English

When ignorance is known, it disappears and flees, just as a Brahmin's daughter is recognized when seen among outcastes.

हिन्दी

जब अज्ञान ज्ञात होता है, तो वह नष्ट हो जाता है और भाग जाता है, जैसे एक ब्राह्मण की बेटी अछूतों में देखी जाती है।

20

अविद्या संपरिज्ञाता न चैनं परिकर्षति | मृगतृष्णा परिज्ञाता तर्षुले नावकर्षति || २० ||

avidyā saṃparijñātā na cainaṃ parikarṣati | mṛgatṛṣṇā parijñātā tarṣule nāvakarṣati || 20 ||

English

When ignorance is fully known, it does not drag one anymore, just as a recognized mirage does not attract a thirsty person.

हिन्दी

जब अविद्या पूरी तरह से ज्ञात हो जाती है, तो वह किसी को नहीं खींचती, जैसे एक पहचाने गए मृगतृष्णा एक प्यासे व्यक्ति को नहीं आकर्षित करती।

21

परमार्थावबोधेन समूलं राम वासना | दीपेनेवान्धकारश्रीर्गलत्यालोक एति च || २१ ||

paramārthāvabodhena samūlaṃ rāma vāsanā | dīpeneveāndhakāraśrīrgaltiāloka eti ca || 21 ||

English

With the realization of the ultimate truth, O Rama, the root of desire is destroyed, just as darkness is dispelled by a lamp.

हिन्दी

परमार्थ के बोध से, हे राम, इच्छा की जड़ नष्ट हो जाती है, जैसे दीपक से अंधकार दूर हो जाता है।

22

नास्त्यविद्येति संजाते निश्चये शास्त्रयुक्तितः | गलत्यविद्या तापेन तुषारकणिका यथा || २२ ||

nāstyavidyeti saṃjāte niścaye śāstrayuktitaḥ | galatyavidyā tāpena tuṣārakaṇikā yathā || 22 ||

English

When one is firmly convinced through scriptures and reasoning that there is no ignorance, ignorance melts away like a snowflake due to heat.

हिन्दी

जब कोई व्यक्ति शास्त्र और तर्क के द्वारा यह निश्चय कर लेता है कि अज्ञान नहीं है, तो अज्ञान गर्मी से बर्फ के कण की तरह पिघल जाता है।

23

देहस्यास्य जडस्यार्थे किं भोगैरितिनिश्चयः | भिनत्त्याशामलं ज्ञाता पञ्जरं केसरी यथा || २३ ||

dehasyāsya jaḍasyārthe kiṃ bhogairiti niścayaḥ | bhinattyāśāmalaṃ jñātā pañjaraṃ kesarī yathā || 23 ||

English

With the firm conviction that this inert body has no use for enjoyments, the knower breaks the impure desires like a lion breaking a cage.

हिन्दी

इस जड़ शरीर के लिए भोगों का कोई उपयोग नहीं है, इस निश्चय के साथ, ज्ञानी अशुद्ध इच्छाओं को सिंह की तरह पिंजरे को तोड़ता है।

24

आशापरिकरे राम नूनं परिहृते हृदा | पुमानागतसौन्दर्यो ह्लादमायाति चन्द्रवत् || २४ ||

āśāparikare rāma nūnaṃ parihṛte hṛdā | pumānāgatasaundaryo hlādamāyāti candravat || 24 ||

English

O Rama, when the heart is freed from the entanglement of desires, a person attains a beauty that brings joy like the moon.

हिन्दी

हे राम, जब हृदय इच्छाओं के जाल से मुक्त हो जाता है, तब व्यक्ति चंद्रमा की तरह आनंद देने वाली सुंदरता प्राप्त करता है।

25

परां शीतलतामेति वृष्टिधौत इवाचलः | निर्वृतिं परमां धत्ते प्राप्तराज्य इवाधमः || २५ ||

parāṃ śītalatāmeti vṛṣṭidhauta ivācalaḥ | nirvṛtiṃ paramāṃ dhatte prāptarājya ivādhamaḥ || 25 ||

English

One attains supreme coolness like a mountain washed by rain and experiences supreme satisfaction like a lowly person who has attained a kingdom.

हिन्दी

एक व्यक्ति वर्षा से धुले पर्वत की तरह परम शीतलता प्राप्त करता है और एक नीच व्यक्ति जो राज्य प्राप्त कर लेता है उसकी तरह परम संतुष्टि अनुभव करता है।

26

शोभते परया लक्ष्म्या शरदीव नभस्तलम् | आत्मन्येव न मात्युच्चैः कल्पस्यान्त इवार्णवः || २६ ||

śobhate parayā lakṣmyā śaradīva nabhastalam | ātmanyeva na mātyucchaiḥ kalpasyānta ivārṇavaḥ || 26 ||

English

One shines with supreme grace like the autumn sky and does not consider oneself great, like the ocean at the end of the kalpa.

हिन्दी

एक व्यक्ति शरद ऋतु के आकाश की तरह परम कृपा से चमकता है और कल्प के अंत में समुद्र की तरह अपने आप को महान नहीं मानता।

27

भवत्यपेतसंरम्भो वृष्टिमूक इवाम्बुदः| तिष्ठत्यात्मनि संवेत्ता प्रशान्त इव वारिधिः || २७ ||

bhavatyapetasaṃrambho vṛṣṭimūka ivāmbudaḥ| tiṣṭhatyātmani saṃvettā praśānta iva vāridhiḥ || 27 ||

English

One becomes free from anger, like a cloud that has rained| The knower of the self remains calm, like the tranquil ocean || 27 ||

हिन्दी

वह क्रोध से मुक्त हो जाता है, जैसे बरसने के बाद बादल| आत्मज्ञानी शांत रहता है, जैसे शांत समुद्र || २७ ||

28

परं धैर्यमुपादत्ते स्थैर्यं मेरुरिवाचलः| राजते स्वच्छया लक्ष्म्या शान्तेन्धन इवानलः || २८ ||

paraṃ dhairyamupādatte sthairyaṃ merurivācalaḥ| rājate svacchayā lakṣmyā śāntendhana ivānalaḥ || 28 ||

English

One attains supreme courage, like the immovable Mount Meru| One shines with pure splendor, like a calm fire || 28 ||

हिन्दी

वह परम धैर्य प्राप्त करता है, जैसे अचल मेरु पर्वत| वह शुद्ध शोभा से चमकता है, जैसे शांत अग्नि || २८ ||

29

भवत्यात्मनि निर्वाणः प्रशान्त इव दीपकः| तृप्तिमायाति परमां नरः पीतामृतो यथा || २९ ||

bhavatyātmani nirvāṇaḥ praśānta iva dīpakaḥ| tṛptimāyāti paramāṃ naraḥ pītāmṛto yathā || 29 ||

English

One attains liberation in the self, like a calm lamp| One attains supreme satisfaction, like one who has drunk nectar || 29 ||

हिन्दी

वह आत्मा में मुक्ति प्राप्त करता है, जैसे शांत दीपक| वह परम संतुष्टि प्राप्त करता है, जैसे अमृत पीने वाला || २९ ||

30

अन्तर्दीपो घट इव मध्यज्वाल इवानलः| स्फुरद्दीप्तिर्मणिरिव प्रयात्यन्तः प्रकाशताम् || ३० ||

antardīpo ghaṭa iva madhyajvāla ivānalaḥ| sphuraddīptirmṇiriva prayātyantaḥ prakāśatām || 30 ||

English

The inner light shines like a lamp in a pot, like the flame in the middle of a fire| It radiates brilliance like a gem, illuminating the inner self || 30 ||

हिन्दी

अंतर्दीप घट की तरह चमकता है, जैसे अग्नि की मध्य ज्वाला| वह मणि की तरह चमकता है, आंतरिक प्रकाश करता है || ३० ||

31

सर्वात्मकं सर्वगतं सर्वेशं सर्वनायकम्| सर्वाकारं निराकारं स्वमात्मानं प्रपश्यति || ३१ ||

sarvātmakaṃ sarvagataṃ sarveśaṃ sarvanāyakam| sarvākāraṃ nirākāraṃ svamātmānaṃ prapaśyati || 31 ||

English

One sees one's own self as the soul of all, the all-pervading, the lord of all, the leader of all| One sees one's own self as having all forms and being formless || 31 ||

हिन्दी

वह अपने आत्मा को सबका आत्मा, सर्वव्यापी, सबका स्वामी, सबका नेता देखता है| वह अपने आत्मा को सब रूपों वाला और निराकार देखता है || ३१ ||

32

हसत्यलमतीतास्ताः पेलवा दिवसावलीः | यासु स्मरशरश्रेणीचपलं चित्तमास्थितम् || ३२ ||

hasatyālamatītāstāḥ pelavā divasāvalīḥ | yāsu smaraśaraśreṇīcapalaṃ cittamāsthitam || 32 ||

English

Those days have passed in vain, in which the mind was engaged in the restless arrows of desire.

हिन्दी

वे दिन व्यर्थ बीत गए जिनमें मन काम के तीरों की श्रेणी में चंचल रहा।

33

सङ्गरङ्गविनिष्क्रान्तः शान्तमानमनोज्वरः | अध्यात्मरतिरासीनः पूर्णः पावनमानसः || ३३ ||

saṅgaraṅgaviniṣkrāntaḥ śāntamānamanojvaraḥ | adhyātmaratirāsīnaḥ pūrṇaḥ pāvanamānasaḥ || 33 ||

English

Having withdrawn from worldly attachments, with a peaceful and calm mind, engaged in spiritual bliss, he is complete and pure in mind.

हिन्दी

संसारिक आसक्तियों से दूर होकर, शांत और स्थिर मन से, आध्यात्मिक आनंद में लीन, वह पूर्ण और पवित्र मन से है।

34

निर्मृष्टकामपङ्काङ्कश्छिन्नबन्धनिजभ्रमः | द्वन्द्वदोषभयोन्मुक्तस्तीर्णसंसारसागरः || ३४ ||

nirmṛṣṭakāmapaṅkāṅkaśchinnabandhanijabhramaḥ | dvandvadoṣabhayonmuktastīrṇasaṃsārasāgaraḥ || 34 ||

English

Having washed away the mud of desires, with the illusion of bondage cut off, freed from the faults of duality and fear, he has crossed the ocean of worldly existence.

हिन्दी

कामनाओं की कीचड़ को धोकर, बंधन के भ्रम को काटकर, द्वैत और भय के दोषों से मुक्त होकर, वह संसार के सागर को पार कर चुका है।

35

प्राप्तानुत्तमविश्रान्तिर्लब्धालभ्यपरास्पदः | अनिवृत्तिपदं प्राप्तो मनसा कर्मणा गिरा || ३५ ||

prāptānuttamaviśrāntirlabdhālabhyaparāspadaḥ | anivṛttipadaṃ prāpto manasā karmaṇā girā || 35 ||

English

Having attained the highest rest, having obtained the supreme goal, he has reached the state of non-returning by mind, action, and speech.

हिन्दी

उत्तम विश्राम प्राप्त करके, परम लक्ष्य प्राप्त करके, वह मन, कर्म और वाणी से अविरत पद पर पहुंच गया है।

36

सर्वाभिवाञ्छितारम्भो न किंचिदपि वाञ्छति | सर्वानुमोदितानन्दो न किंचिदनुमोदते || ३६ ||

sarvābhivāñchitārambho na kiñcidapi vāñchati | sarvānumoditānando na kiñcidanumodate || 36 ||

English

He who has begun to desire everything does not desire anything. He who is blissful in all joys does not rejoice in anything.

हिन्दी

जो सब कुछ चाहने लगा है, वह किसी भी चीज को नहीं चाहता। जो सभी आनंदों में आनंदित है, वह किसी भी चीज में आनंद नहीं लेता।

37

न ददाति न चादत्ते न स्तौति न च निन्दति | नास्तमेति न चोदेति न तुष्यति न शोचति || ३७ ||

na dadāti na cādatte na stauti na ca nindati | nāstameti na codeti na tuṣyati na śocati || 37 ||

English

He does not give, nor does he take, neither praises nor blames, does not set nor rises, neither is pleased nor grieves.

हिन्दी

वह न देता है, न लेता है, न प्रशंसा करता है, न निन्दा करता है, न अस्त होता है, न उदय होता है, न प्रसन्न होता है, न दुःखी होता है।

38

सर्वारम्भपरित्यागी सर्वोपाधिविवर्जितः | सर्वाशासंपरित्यागी जीवन्मुक्त इति स्मृतः || ३८ ||

sarvārambhaparityāgī sarvopādhibivarjitaḥ | sarvāśāsamparityāgī jīvanmukta iti smṛtaḥ || 38 ||

English

He who has renounced all undertakings, who is free from all attachments, and who has given up all desires, is called a liberated soul.

हिन्दी

जो सभी उद्यमों को त्याग चुका है, जो सभी आसक्तियों से मुक्त है, और जो सभी इच्छाओं को त्याग चुका है, वह जीवन्मुक्त कहलाता है।

39

सर्वैषणाः परित्यज्य चेतसा भव मौनवान् | धारा निरवशेषेण यथा त्यक्त्वा पयोधरः || ३९ ||

sarvaiṣaṇāḥ parityajya cetasā bhava mauṇavān | dhārā niraveśeṣeṇa yathā tyaktvā payodharaḥ || 39 ||

English

Abandon all desires with the mind, be silent, just as a cloud gives up its water completely.

हिन्दी

सभी इच्छाओं को मन से त्याग दो, मौन हो जाओ, जैसे बादल अपना पानी पूर्णतः छोड़ देता है।

40

न तथा सुखयत्यङ्ग संलग्ना वरवर्णिनी | यथा सुखयति स्वान्तमिन्दुशीता निराशता || ४० ||

na tathā sukhayatyanga saṃlagnā varavarṇinī | yathā sukhayati svāntaminduśītā nirāśatā || 40 ||

English

O dear one, a beautiful woman embracing does not give as much pleasure as the coolness of the moon gives to one who is without hope.

हिन्दी

हे प्रिय, सुंदर स्त्री का आलिंगन उतना सुख नहीं देता जितना चंद्रमा की ठंडक निराश व्यक्ति को देती है।

41

न तथेन्दुः सुखयति कण्ठलग्नोऽपि राघव | नैराश्यं सुखयत्यन्तर्यथा सकलशीतलम् || ४१ ||

na tathenduḥ sukhayati kaṇṭhalagno'pi rāghava | nairāśyaṃ sukhayatyantaryathā sakalaśītalam || 41 ||

English

O Raghava, even the moon resting on the throat does not give as much pleasure as the inner coolness of despair, which is completely soothing.

हिन्दी

हे राघव, गले में चंद्रमा रखना भी उतना सुख नहीं देता जितना निराशा की अंतर्मन की ठंडक देती है, जो पूरी तरह से शांति देती है।

42

पुष्पपूर्णनवलतो न तथा राजते मधुः| यथोदारमतिर्मौनी नैराश्यसममानसः || ४२ ||

puṣpapūrṇanavalato na tathā rājate madhuḥ| yathodāramatirmauṇī nairāśyasamamānasaḥ || 42 ||

English

Honey does not shine as much from a flower-filled new leaf as the noble mind of a silent person with a balanced mindset.

हिन्दी

फूलों से भरे नये पत्ते से शहद उतना चमकता नहीं है जितना एक मौन व्यक्ति का उदार मन जिसका मन निराशा से सन्तुलित है।

43

न हिमाद्रेर्न मुक्ताभ्यो न रम्भाभ्यो न चन्दनात्| न च चन्द्रमसः शैत्यं नैराश्याद्यदवाप्यते || ४३ ||

na himādrern na muktābhyo na rambhābhyo na candanāt| na ca candramasaḥ śaityaṃ nairāśyādyadavāpyate || 43 ||

English

Neither from the Himalayas, nor from pearls, nor from beautiful women, nor from sandalwood, nor from the coolness of the moon, is the peace obtained from detachment.

हिन्दी

न हिमालय से, न मोतियों से, न सुंदर स्त्रियों से, न चंदन से, न चंद्रमा की ठंडक से, वह शांति प्राप्त होती है जो विरक्ति से मिलती है।

44

अपि राज्यादपि स्वर्गादपीन्दोरपि माधवात्| अपि कान्तासमासङ्गान्नैराश्यं परमं सुखम् || ४४ ||

api rājyādapi svargādapi indorapi mādhavāt| api kāntāsamāsaṅgānnai rāśyaṃ paramaṃ sukham || 44 ||

English

Even from a kingdom, even from heaven, even from the lord of the gods, even from the company of a beloved, detachment is the supreme happiness.

हिन्दी

एक राज्य से भी, स्वर्ग से भी, देवताओं के स्वामी से भी, प्रिय की संगति से भी, विरक्ति परम सुख है।

45

तृणवन्नोपकुर्वन्ति यत्र त्रिभुवनश्रियः| सा परा निर्वृतिः साधो नैराश्यादुपलभ्यते || ४५ ||

tṛṇavannopakurvanti yatra tribhuvanaśriyaḥ| sā parā nirvṛtiḥ sādho nairāśyādupalabhyate || 45 ||

English

Where the glories of the three worlds do not benefit like grass, that is the supreme contentment, O sage, which is obtained from detachment.

हिन्दी

जहाँ तीनों लोकों की शोभाएँ तृण की तरह लाभ नहीं देतीं, वही परम संतोष है, हे साधो, जो विरक्ति से प्राप्त होता है।

46

आपत्करञ्जपरशुं पराया निर्वृतेः पदम्| पुष्पगुच्छं शमतरोरालम्बस्व निराशताम् || ४६ ||

āpatkarañjaparaśuṃ parāyā nirvṛteḥ padam| puṣpagucchaṃ śamatarorālambasva nirāśatām || 46 ||

English

Take refuge in the supreme state of contentment, which is like a calamity-destroying axe. Embrace detachment like a cluster of flowers on the tree of peace.

हिन्दी

उस परम संतोष की स्थिति में शरण लो, जो एक आपदा-नाशक परशु की तरह है। शांति के वृक्ष पर फूलों के गुच्छे की तरह विरक्ति को अपनाओ।

47

गोष्पदं पृथ्वी मेरुः स्थाणुराशाः समुद्गिकाःतृणं त्रिभुवनं राम नैराश्यालंकृताकृतेः || ४७ ||

goṣpadaṃ pṛthivī meruḥ sthāṇurāśāḥ samudgikāḥtṛṇaṃ tribhuvanaṃ rāma nairāśyālaṃkṛtākṛteḥ || 47 ||

English

O Rama, the earth is a cow's footprint, Meru is a mere pillar, hopes are like bubbles, the grass is the three worlds, and despair is the ornament of the unaccomplished.

हिन्दी

हे राम, पृथ्वी गाय का खुर है, मेरु एक स्तंभ है, आशाएँ बुलबुले हैं, घास तीनों लोक हैं, और निराशा असफल का आभूषण है।

48

दानादानसमाहारविहारविभवादिकाःक्रिया जगति हस्यन्ते निराशैः पुरुषोत्तमैः || ४८ ||

dānādānasamāhāravihāravibhavādikāḥkriyā jagati hasyante nirāśaiḥ puruṣottamaiḥ || 48 ||

English

Actions such as giving, taking, accumulating, enjoying, and prospering in the world are laughed at by the despairing best of men.

हिन्दी

दान, ग्रहण, संचय, भोग और समृद्धि जैसी क्रियाएँ संसार में निराश पुरुषोत्तमों द्वारा हँसी की जाती हैं।

49

पदं यस्य न बध्नाति कदाचित्कलना हृदितृणीकृतत्रिभुवनः केनासौ उपमीयते || ४९ ||

padaṃ yasya na badhnāti kadācitkalanā hṛditṛṇīkṛtatribhuvanaḥ kenāsāvupamīyate || 49 ||

English

Whose feet never bind even for a moment, the one who has made the three worlds like a blade of grass in the heart, how can he be compared?

हिन्दी

जिसके चरण कभी भी एक पल के लिए भी नहीं बाँधते, जिसने हृदय में तीनों लोकों को घास की पत्ती के समान बना दिया है, उसकी तुलना किससे की जा सकती है?

50

इदमेवास्त्विदं मास्तु ममेति हृदि रञ्जनान यस्यास्ति तमात्मेशं तोलयन्ति कथं जनाः || ५० ||

idamevāstvidaṃ māstu mameti hṛdi rañjanāna yasyāsti tamātmeśaṃ tolayanti kathaṃ janāḥ || 50 ||

English

How can people weigh the Lord of the self, who has the delight of 'let this be, let this not be, this is mine' in the heart?

हिन्दी

जिसके हृदय में 'यह हो, यह न हो, यह मेरा है' का आनंद है, उस आत्मेश्वर को लोग कैसे तौल सकते हैं?

51

सर्वसंकटपर्यन्तमसंकटमलं सुखम्सौभाग्यं परमं बुद्धेर्नैराश्यमवलम्ब्यताम् || ५१ ||

sarvasaṃkaṭaparyantamasaṃkaṭamalaṃ sukhamsaubhāgyaṃ paramaṃ buddhernairāśyamavalambyatām || 51 ||

English

May the mind take refuge in the supreme bliss, which is free from all troubles and is the ultimate good fortune.

हिन्दी

मन उस परम सुख में आश्रय ले, जो सभी संकटों से मुक्त है और परम सौभाग्य है।

52

नाशास्तेनत्वमाशानां विद्धि मिथ्याभ्रमं जगत् । वहद्रथस्थदिक्चक्रपरावर्तवदुत्थितम् || ५२ ||

nāśāstena tvamāśānāṃ viddhi mithyābhramaṃ jagat | vahadrathasthadikcakraparāvartavadutthitam || 52 ||

English

Know the world to be false, like a mirage, arising from the hopes of the ignorant.

हिन्दी

इस जगत् को मिथ्या समझो, जो अज्ञानी की आशाओं से उत्पन्न होता है।

53

किं मुह्यसि महाबाहो मूर्खवद्बोधितोऽपि सन् । ममेदं तदयं सोऽहमित्युद्भ्रान्तेन चेतसा || ५३ ||

kiṃ muhyasi mahābāho mūrkhavadbodhito'pi san | mamedaṃ tadayaṃ so'hamityudbhrāntena cetasā || 53 ||

English

Why are you confused, O mighty-armed one, even though you are enlightened? With a deluded mind, you think 'This is mine, that is he, I am this.'

हिन्दी

हे महाबाहो, तुम भ्रमित क्यों हो, भले ही तुम ज्ञानी हो? भ्रांत मन से तुम सोचते हो 'यह मेरा है, वह वही है, मैं यही हूँ।'

54

आत्मैवेदं जगत्सर्वं नानातेह न विद्यते । एकरूपं जगज्ज्ञात्वा धीरैर्नाम न खिद्यते || ५४ ||

ātmaivedaṃ jagatsarvaṃ nānāteha na vidyate | ekarūpaṃ jagajjñātvā dhīrairnāma na khidyate || 54 ||

English

The entire world is indeed the Self; there is no diversity here. Realizing the world as one, the wise do not grieve.

हिन्दी

यह सारा जगत् वास्तव में आत्मा है; यहाँ कोई विविधता नहीं है। जगत् को एक रूप में जानकर, बुद्धिमान लोग शोक नहीं करते।

55

यथाभूतपदार्थौघदर्शनादेव राघव । परमाश्वासनं बुद्धेर्नैराश्यमधिगच्छति || ५५ ||

yathābhūtapadārthaughadarśanādeva rāghava | paramāśvāsanaṃ buddhernairāśyamadhigacchati || 55 ||

English

O Raghava, by seeing the true nature of things, the mind attains the highest assurance and dispels despair.

हिन्दी

हे राघव, वस्तुओं के वास्तविक स्वभाव को देखकर, मन उच्चतम आश्वासन प्राप्त करता है और निराशा को दूर करता है।

56

भावाभावविसंवादमुक्तमाद्यन्तयोः स्थितम् । यद्रूपं तत्समालम्ब्य पदार्थानां स्थितिं कुरु || ५६ ||

bhāvābhāvavisamvādamuktamādyantayoḥ sthitam | yadrūpaṃ tatsamālambya padārthānāṃ sthitiṃ kuru || 56 ||

English

The contradiction between existence and non-existence is stated to be present at the beginning and the end. Establish the state of things based on that form.

हिन्दी

अस्तित्व और अनस्तित्व के विरोध को आदि और अंत में स्थित कहा गया है। उस रूप के आधार पर वस्तुओं की स्थिति को स्थापित करो।

57

वैराग्यवीरमनसो मायेयमतिमोहिनी | पलाय्य याति संसारी मृगी केसरिणो यथा || ५७ ||

vairāgyavīramanaso māyeyamatimohinī | palāyya yāti saṃsārī mṛgī kesariṇo yathā || 57 ||

English

The mind, which is brave due to detachment, sees this illusion as deluding | The worldly person, like a deer from a lion, flees from it

हिन्दी

वैराग्य से वीर मन इस माया को मोहक समझता है | संसारी मृग केसरी से भागता है जैसे

58

कान्तामुद्दाममदनां लोलां वनलतामिव | जर्जरोपलपाञ्चालीसमां पश्यति धीरधीः || ५८ ||

kāntāmuddāmamadanāṃ lolāṃ vanalatāmiva | jarjaropalapāñcālīsamāṃ paśyati dhīradhīḥ || 58 ||

English

The wise one sees the alluring, fickle, and intoxicating beloved like a forest creeper | Like an old, withered leaf of Pañcālī

हिन्दी

बुद्धिमान व्यक्ति आकर्षक, चंचल और मादक प्रिय को वन की लता की तरह देखता है | जैसे एक पुराना, सूखा पांचाली का पत्ता

59

भोगा नानन्दयन्त्यन्तः खेदयन्ति न चापदः | दृश्यश्रियो हरन्त्यङ्ग नतमद्रिमिवानिलाः || ५९ ||

bhogā nānandayantyantaḥ khedayanti na cāpadaḥ | dṛśyaśriyo harantyaṅga natamadrimivānilāḥ || 59 ||

English

Pleasures do not delight within, nor do calamities cause sorrow | They steal the visible splendor like winds stealing the bent mountain

हिन्दी

भोग आंतरिक रूप से आनंद नहीं देते, न ही विपत्तियाँ दुःख पहुँचाती हैं | वे दृश्य श्री को चुराते हैं जैसे हवाएँ झुके हुए पर्वत को चुराती हैं

60

रक्तबालाङ्गनस्यापि ज्ञस्योदारधिया मुनेः | कणशः पांसुतां यान्ति मनसः स्मरसायकाः || ६० ||

raktabālāṅganasyāpi jñasyodāradhiyā muneḥ | kaṇaśaḥ pāṃsutāṃ yānti manasaḥ smarasāyakāḥ || 60 ||

English

Even the arrows of desire in the mind of a wise sage with a noble intellect turn to dust particle by particle

हिन्दी

एक बुद्धिमान मुनि के उदार बुद्धि वाले मन में भी इच्छा के तीर कण-कण धूल में बदल जाते हैं

61

रागद्वेषैः स्वरूपज्ञो नावशः परिकृष्यते | स्पन्द एवास्य नैताभ्यां किमुताक्रमणं भवेत् || ६१ ||

rāgadveṣaiḥ svarūpajño nāvaśaḥ parikṛṣyate | spanda evāsya naitābhyāṃ kimutākramaṇaṃ bhavet || 61 ||

English

One who knows their true nature is not forcibly agitated by attachment and aversion | How can there be a disturbance, let alone a transgression, by these?

हिन्दी

जो अपनी वास्तविक प्रकृति को जानता है, वह आसक्ति और घृणा से जबरन विचलित नहीं होता | इनसे विचलन कैसे हो सकता है, और उल्लंघन तो दूर की बात है?

62

समदृष्टलतालोलवनितोऽद्रिशिलाकृतिः | रमते नैष भोगेषु पान्थो मरुमहीष्विव || ६२ ||

samadṛṣṭalatālolavanito'driśilākṛtiḥ | ramate naiṣa bhogeṣu pāntho marumahīṣviva || 62 ||

English

One who is indifferent to worldly pleasures, like a traveler in the desert, does not delight in material enjoyments.

हिन्दी

जो समदृष्टि रखता है, वह भोगों में रमण नहीं करता, जैसे मरुस्थल में यात्री।

63

अयत्नोपनतं सर्वं लीलयाऽसक्तमानसः | भुङ्क्ते भोगभरं प्राज्ञस्त्वालोकमिव लोचनम् || ६३ ||

ayatnopanataṃ sarvaṃ līlayā'saktamānasaḥ | bhuṅkte bhogabharaṃ prājñastvālokamiva locanam || 63 ||

English

The wise person, with a detached mind, effortlessly enjoys all material pleasures as if they are mere spectacles.

हिन्दी

बुद्धिमान व्यक्ति, अनासक्त मन से, सभी भोगों का आनन्द बिना किसी प्रयास के लेता है, जैसे वे केवल दृश्य हों।

64

काकतालीयवत्प्राप्ता भोगाली ललनादिका | स्वादिताप्यङ्ग धीरस्य न दुःखाय न तुष्टये || ६४ ||

kākatālīyavatprāptā bhogālī lalanādikā | svāditāpyaṅga dhīrasya na duḥkhāya na tuṣṭaye || 64 ||

English

Pleasures, like the crow's tail, come and go. The wise person tastes them but is neither pained nor pleased by them.

हिन्दी

भोग, कौए की पूँछ की तरह, आते-जाते रहते हैं। बुद्धिमान व्यक्ति उनका स्वाद लेता है, पर न दुःखी होता है न खुश होता है।

65

सम्यग्दृष्टपथं तज्ज्ञं सुखदुःखमती मनाक् | द्वे वीच्याविव शैलेन्द्रं क्षोभं नेतुं न शक्नुतः || ६५ ||

samyagdṛṣṭapathaṃ tajjñaṃ sukhaduḥkhama tī manāk | dve vīcyāviva śailendraṃ kṣobhaṃ netuṃ na śaknutḥ || 65 ||

English

The one who knows the right path remains unaffected by happiness and sorrow, just as two small waves cannot disturb a great mountain.

हिन्दी

जो सही मार्ग को जानता है, वह सुख-दुःख से प्रभावित नहीं होता, जैसे दो छोटी लहरें एक बड़े पर्वत को विचलित नहीं कर सकतीं।

66

हेलयालोकयन्भोगान्मृदुर्दान्तो गतज्वरः | स्वमेव पदमालम्ब्य सर्वभूतान्तरस्थितम् || ६६ ||

helayālokayanbhogānmṛdurdānto gatajvaraḥ | svameva padamālambya sarvabhūtāntarasthitam || 66 ||

English

Gently and with self-control, free from feverish desires, one should observe pleasures with indifference, relying on one's own inner state, which is present in all beings.

हिन्दी

नम्रता और संयम से, ज्वरग्रस्त इच्छाओं से मुक्त, एक व्यक्ति को भोगों को उदासीनता से देखना चाहिए, सभी प्राणियों में उपस्थित अपने आंतरिक अवस्था पर निर्भर करते हुए।

67

ज्ञस्तिष्ठति गतव्यग्रो व्यग्रेणापि समन्वितः | जगन्ति जनयन्नेव ब्रह्मैवात्मपरायणः || ६७ ||

jñastiṣṭhati gatavyagro vyagreṇāpi samanvitaḥ | jaganti janayanneva brahmaivātmaparāyaṇaḥ || 67 ||

English

The knower remains steadfast, engaged in the world, even while busy, creating the universe, devoted to the Supreme Self.

हिन्दी

ज्ञानी स्थिर रहता है, व्यस्त होने के बावजूद संसार में लगा हुआ, ब्रह्म के प्रति समर्पित होकर जगत को उत्पन्न करता है।

68

आपतत्सु यथाकालं यथादेशं यथाक्रमम् | सुखदुःखेषु न क्षोभमेति भूभृदृतुष्विव || ६८ ||

āpatatsu yathākālaṃ yathādeśaṃ yathākramam | sukhaduḥkheṣu na kṣobhameti bhūbhṛdṛtuṣviva || 68 ||

English

In all circumstances, whether in happiness or sorrow, the knower remains unperturbed, like the seasons of the earth.

हिन्दी

सभी परिस्थितियों में, चाहे सुख हो या दुःख, ज्ञानी अविचलित रहता है, जैसे पृथ्वी के ऋतुओं की तरह।

69

मज्जतोऽपि बहुज्ञस्य राम कर्मेन्द्रियभ्रमैः | असक्तमनसो नित्यं न किंचिदपि मज्जति || ६९ ||

majjato'pi bahujñasya rāma karmeindriyabhramaiḥ | asaktamanaso nityaṃ na kiṃcidapi majjati || 69 ||

English

Even if a wise person is immersed in the whirl of actions, O Rama, one with an unattached mind never truly gets immersed.

हिन्दी

चाहे एक ज्ञानी पुरुष कर्मों के भँवर में डूबा हो, हे राम, असक्त मन वाला कभी वास्तव में नहीं डूबता।

70

कलंकयन्तःकलङ्केन प्रोच्यते हेम नान्यथा | भावासक्त्या समासक्त उक्तो जन्तुर्हि नान्यथा || ७० ||

kalaṅkayantaḥkalaṅkena procyate hema nānyathā | bhāvāsaktyā samāsakta uktō janturhi nānyathā || 70 ||

English

Gold is known by its purity, not by its impurities. Similarly, a being is known by their attachment to feelings, not otherwise.

हिन्दी

सोना अपनी शुद्धता से जाना जाता है, अपनी अशुद्धियों से नहीं। इसी तरह, एक जीव अपने भावों के आसक्ति से जाना जाता है, अन्यथा नहीं।

71

शरीराद्व्यतिरिक्तं ज्ञं पश्यतः प्रविवेकिनः | विकर्तिताङ्गकस्यापि न किंचित्प्रविकर्तितम् || ७१ ||

śarīrādvyatiriktaṃ jñaṃ paśyataḥ pravivekinaḥ | vikartitāṅgakasyāpi na kiṃcitpravikartitam || 71 ||

English

For the discerning one who sees the knower as distinct from the body, even if the body is afflicted, nothing is truly afflicted.

हिन्दी

उस विवेकी के लिए जो ज्ञानी को शरीर से अलग देखता है, चाहे शरीर पीड़ित हो, कुछ भी वास्तव में पीड़ित नहीं होता।

72

सकृत्प्रभातं विमलं यज्ज्ञातं ज्ञातमेव तत् | नहि बन्धुः परिज्ञातः पुनरज्ञाततां व्रजेत् || ७२ ||

sakṛtprabhātaṃ vimalaṃ yajjñātaṃ jñātameva tat | nahi bandhuḥ parijñātaḥ punarajñātatāṃ vrajet || 72 ||

English

Once the pure knowledge is known, it is known forever. A realized being does not return to ignorance.

हिन्दी

एक बार शुद्ध ज्ञान जान लिया जाए, तो वह हमेशा के लिए जाना जाता है। एक बार जानकार हो जाने पर, वह फिर से अज्ञान में नहीं वापस आता।

73

सर्पभ्रान्तौ निवृत्तायां न रज्ज्वां सर्पभावना | पुनरेति यथा प्रावृण्नदी गिरितटाच्च्युता || ७३ ||

sarpabhrāntau nivṛttāyāṃ na rajjvāṃ sarpabhāvanā | punareti yathā prāvṛṇnadī giritaṭācchyutā || 73 ||

English

Once the illusion of a snake is removed, the rope is no longer seen as a snake. Just as a river, once it has left the mountain, does not return to its source.

हिन्दी

एक बार साँप की भ्रांति दूर हो जाने पर, रस्सी को फिर से साँप नहीं समझा जाता। जैसे एक नदी, एक बार पहाड़ से निकल जाने के बाद, फिर से अपने स्रोत पर नहीं लौटती।

74

न हेम तापशुद्धाङ्गं स्वभावमलमागतम् | कर्दमे मग्नमपि सत्समादत्ते मलं पुनः || ७४ ||

na hema tāpaśuddhāṅgaṃ svabhāvamalamāgatam | kardame magnampi satsamādatte malaṃ punaḥ || 74 ||

English

Gold, purified by heat, does not regain its natural impurities even when immersed in mud.

हिन्दी

सोना, जो गर्मी से शुद्ध किया जाता है, मिट्टी में डूब जाने पर भी फिर से अपनी प्राकृतिक अशुद्धियाँ नहीं प्राप्त करता।

75

क्षीणे स्वहृदयग्रन्थौ न बन्धोऽस्ति पुनर्गुणैः | यत्नेनापि पुनर्बद्धं केन वृन्ते च्युतं फलम् || ७५ ||

kṣīṇe svahṛdayagranthau na bandho'sti punarguṇaiḥ | yatnenāpi punarbadhdhaṃ kena vṛnte cyutaṃ phalam || 75 ||

English

Once the knot of the heart is untied, there is no bondage again by qualities. Even with effort, how can a fruit that has fallen from the tree be reattached?

हिन्दी

एक बार हृदय का गाँठ खुल जाने पर, गुणों द्वारा फिर से बंधन नहीं होता। प्रयास करने पर भी, एक फल जो पेड़ से गिर चुका है, उसे फिर से कैसे जोड़ा जा सकता है?

76

अवच्छेदविचाराभ्यामभितः खण्डशो गतम् | पाषाणं च मणिं चैव संधातुं कस्य शक्तता || ७६ ||

avacchedavicārābhyāmabhitaḥ khaṇḍaśo gatam | pāṣāṇaṃ ca maṇiṃ caiva saṃdhātuṃ kasya śaktatā || 76 ||

English

By the process of analysis and separation, what is broken into pieces cannot be rejoined. Who has the power to join a stone and a gem?

हिन्दी

विश्लेषण और अलगाव की प्रक्रिया द्वारा, जो टुकड़ों में टूट गया है, उसे फिर से जोड़ा नहीं जा सकता। किसके पास शक्ति है कि वह एक पत्थर और एक रत्न को जोड़ सके?

77

विज्ञातायामविद्यायां कः पुनः परिमज्जति| परिज्ञाय श्वपाकानां यात्रां कः प्रेक्षते द्विजः || ७७ ||

vijñātāyāmavidyāyāṃ kaḥ punaḥ parimajjati| parijñāya śvapākānāṃ yātrāṃ kaḥ prekṣate dvijaḥ || 77 ||

English

Once ignorance is known, who would immerse in it again? Who, knowing the ways of a dog-eater, would look at it, O Brahmin?

हिन्दी

ज्ञान होने पर अज्ञान में फिर से कौन डूबेगा? कुत्ते खाने वाले की यात्रा को जानकर कौन देखेगा, हे ब्राह्मण?

78

शुद्धाम्भसि यथा क्षीरधीर्विचारान्निवर्तते| संसारवासना तद्वद्धीविचारान्निवर्तते || ७८ ||

śuddhāmbhasi yathā kṣīradhīrvicārānnivartate| saṃsāravāsanā tadvaddhīvicārānnivartate || 78 ||

English

Just as the reflection of milk disappears from pure water through contemplation, so does the worldly desire disappear through contemplation.

हिन्दी

जैसे शुद्ध जल में दूध की छाया विचार से नष्ट हो जाती है, वैसे ही संसार की वासना विचार से नष्ट हो जाती है।

79

मध्वम्बुशङ्कया तावद्विप्रवर्यैः प्रपीयतेयावन्नात्र परिज्ञातं परिज्ञातं प्रहीयते || ७९ ||

madhvambuśaṅkayā tāvadvipravaryaiḥ prapīyateyāvannātra parijñātaṃ parijñātaṃ prahīyate || 79 ||

English

Due to the suspicion of honey-water, it is enjoyed by the wise only until it is fully known; once known, it is abandoned.

हिन्दी

मधु-जल के संदेह के कारण, यह तब तक बुद्धिमानों द्वारा भोगा जाता है जब तक यह पूरी तरह से जाना नहीं जाता; एक बार जाने के बाद, यह त्याग दिया जाता है।

80

रूपलावण्ययुक्तापि चित्रकान्तेव कामिनी| द्रव्यमात्रसमारम्भात्तत्त्वविद्भिर्विलोक्यते || ८० ||

rūpalāvaṇyayuktāpi citrakānteva kāminī| dravyamātrasamārambhāttattvavidbhirvilokyate || 80 ||

English

Even a beautiful and charming woman is seen by the wise as merely a collection of material elements.

हिन्दी

एक सुंदर और आकर्षक महिला भी बुद्धिमान लोगों द्वारा केवल भौतिक तत्वों का संग्रह देखा जाता है।

81

यथा मषीकुसुम्भादि स्त्रियाश्चित्रे तथैव हि| जीवत्या अपि केशोष्ठं कस्तां परि किल ग्रहः || ८१ ||

yathā maṣīkusumbhādi striyāścitre tathaiva hi| jīvatyā api keśoṣṭhaṃ kastāṃ pari kila grahaḥ || 81 ||

English

Just as a painting of a woman with ink and vermilion is not real, so too, even if alive, who would embrace her hair and lips?

हिन्दी

जैसे स्याही और सिंदूर से बनी एक महिला की पेंटिंग वास्तविक नहीं होती, वैसे ही, भले ही वह जीवित हो, कौन उसके बाल और होंठों को आलिंगन करेगा?

82

अनुभूतो गुडः स्वादुरपि दाहविकर्तनैः | न शक्यतेऽन्यथाकर्तुं तत्त्वालोकस्तथात्मनः || ८२ ||

anubhūto guḍaḥ svādurapi dāhavikartanaiḥ | na śakyate'nyathākartuṃ tattvālokastathātmanaḥ || 82 ||

English

Even the sweetness of jaggery is experienced through the pain of cutting and burning | The realization of the truth of the self cannot be achieved otherwise

हिन्दी

चाहे गुड़ मीठा हो, उसका स्वाद काटने और जलाने के दर्द से लिया जाता है | आत्मा के सत्य की अनुभूति किसी अन्य तरीके से नहीं हो सकती

83

परव्यसनिनी नारी व्यग्रापि गृहकर्मणि | तदेवास्वादयत्यन्तः परसङ्गरसायनम् || ८३ ||

paravyasaninī nārī vyagrāpi gṛhakarmaṇi | tadevāsvādayatyantaḥ parasanga rasāyanam || 83 ||

English

A woman addicted to another man, even while busy with household chores, savors the pleasure of that union within herself

हिन्दी

दूसरे पुरुष के प्रेम में डूबी हुई नारी, घर के कामों में भी व्यस्त होते हुए, अपने अंतर में उसी संग का स्वाद लेती है

84

एवं तत्त्वे परे शुद्धे धीरो विश्रान्तिमागतः | न शक्यते चालयितुं देवैरपि सवासवैः || ८४ ||

evaṃ tattve pare śuddhe dhīro viśrāntimāgataḥ | na śakyate cālayituṃ devairapi savāsavaiḥ || 84 ||

English

Thus, having attained rest in the pure supreme truth, the wise one cannot be disturbed even by the gods with Indra

हिन्दी

इस प्रकार, शुद्ध परम सत्य में विश्राम प्राप्त करने वाले धीर को इंद्र सहित देवताओं द्वारा भी विचलित नहीं किया जा सकता

85

परव्यसनिनी नारी केन भर्त्रा बलीयसा | विस्मारिता स्वसंकल्पकान्तसङ्गमहोत्सवम् || ८५ ||

paravyasaninī nārī kena bhartrā balīyasā | vismāritā svasaṃkalpakāntasaṅgamahotsavam || 85 ||

English

A woman addicted to another man, by what stronger husband is she made to forget her own resolve and the festival of union with her beloved?

हिन्दी

दूसरे पुरुष के प्रेम में डूबी हुई नारी, किस बलवान पति द्वारा उसे अपने संकल्प और प्रिय के साथ संग के उत्सव को भूलने के लिए मजबूर किया जाता है?

86

जगत्समरसानन्दचिदालोकावलम्बनम् | केन विस्मार्यते बुद्धिस्तत्त्वज्ञस्य महात्मनः || ८६ ||

jagatsamarasānandacidālokāvalambanam | kena vismāryate buddhis tattvajñasya mahātmanaḥ || 86 ||

English

The intellect of the great soul who knows the truth, which is supported by the bliss of universal consciousness, by what is it made to forget?

हिन्दी

सत्य को जानने वाले महात्मा की बुद्धि, जो विश्व चेतना के आनंद से समर्थित है, किससे भूल जाती है?

87

समग्रसुखदुःखाढ्यं व्यवहारमखण्डितम् | कुर्वन्कुलजनायत्तो भर्तृश्वशुरखेदितः || ८७ ||

samagrasukhaduḥkhāḍhyaṃ vyavahāramakhaṇḍitam | kurvankulajanāyatto bhartr̥śvaśurakheditaḥ || 87 ||

English

Engaging in unbroken worldly activities, enduring all happiness and sorrow, being devoted to the family, and bearing the troubles of the husband and father-in-law.

हिन्दी

सम्पूर्ण सुख-दुःख सहन करते हुए, अखण्डित व्यवहार करते हुए, कुल के लोगों से जुड़े हुए, पति और श्वसुर के कष्ट सहते हुए।

88

यथा संकल्पकान्तेन भवत्यानन्दमन्थरः | वधूलोको व्यसनवान्दुःखवृन्दैर्न बाध्यते || ८८ ||

yathā saṃkalpakāntena bhavatyānandamantharaḥ | vadhūloko vyasanavānduḥkhavṛndairna bādhyate || 88 ||

English

Just as one who is content with their resolve experiences inner bliss, the world of the bride, though full of misfortunes, is not afflicted by clusters of sorrows.

हिन्दी

जैसे कोई व्यक्ति जो अपने संकल्प से संतुष्ट होता है, वह आंतरिक आनंद का अनुभव करता है, उसी प्रकार वधू का लोक, हालाँकि दुःखों से भरा होता है, दुःखों के समूहों से पीड़ित नहीं होता।

89

तथा विगलिताविद्यो व्यवहारपरोऽप्यलम् | सम्यग्दृष्टिः सदाचारो मुदमेत्यन्तरात्मना || ८९ ||

tathā vigalitāvidyo vyavahāraparo'pyalam | samyagdṛṣṭiḥ sadācāro mudametyantarātmanā || 89 ||

English

Similarly, one who has transcended ignorance, though engaged in worldly activities, with right vision and good conduct, attains joy within the inner self.

हिन्दी

उसी प्रकार, जो अज्ञान से पार है, हालाँकि लोक व्यवहार में लगा हुआ है, सही दृष्टि और अच्छे आचरण के साथ, आंतरिक आत्मा में आनंद प्राप्त करता है।

90

छिद्यते न निकृत्ताङ्गो गलदश्रुर्न रोदिति | दह्यते न प्रदग्धोऽपि नष्टोऽपि न विनश्यति || ९० ||

chidyate na nikṛttāṅgo galadaśrurna roditi | dahyate na pradagdho'pi naṣṭo'pi na vinaśyati || 90 ||

English

One whose limbs are cut off does not split, one whose tears flow does not weep, one who is burned does not burn, one who is destroyed does not perish.

हिन्दी

जिसके अंग कटे हुए हैं, वह फटता नहीं, जिसके आँसू बहते हैं, वह रोता नहीं, जो जलाया जाता है, वह जलता नहीं, जो नष्ट होता है, वह विनष्ट नहीं होता।

91

व्यपगतसुखदुःखसंनिपातो विधिविधुरेष्वपि संकटेष्वचित्तः | विलसतु सदने पुरोत्तमे वा विततगिरौ विपिने तपोवने वा || ९१ ||

vyapagatasukhaduḥkhasaṃnipāto vidhividhureṣvapi saṃkaṭeṣvacittaḥ | vilasatu sadane purottame vā vitatagirau vipine tapovane vā || 91 ||

English

One who is free from the accumulation of happiness and sorrow remains unperturbed even in various adversities. Whether in a noble palace or in a secluded forest or hermitage, let them shine.

हिन्दी

जो सुख-दुःख के संचय से मुक्त है, वह विभिन्न विपत्तियों में भी अविचलित रहता है। चाहे वह एक उत्तम महल में हो या एकांत वन या तपोवन में, वह चमकता रहे।

← Chapter 73Chapter 75 →