Upaśama उपशम

Chapter 63 — 17 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

परिघ उवाच राजन्नूनं प्रबुद्धोऽसि प्राप्तवानसि तत्पदम् संशीतलान्तःकरणः पूर्णेन्दुरिव राजसे || १ ||

parigha uvāca rājannūnaṃ prabuddho'si prāptavānasi tatpadam saṃśītalāntaḥkaraṇaḥ pūrṇenduriva rājase || 1 ||

English

Parigha said: O King, you are indeed awakened, you have attained that state. With a cool inner self, you shine like the full moon.

हिन्दी

परिघ ने कहा: हे राजन्, आप वास्तव में जाग्रत हैं, आपने उस स्थिति को प्राप्त कर लिया है। शीतल अन्तःकरण के साथ, आप पूर्ण चन्द्रमा की तरह चमकते हैं।

2

आनन्दमधुसंपूर्णो लक्ष्म्या च परया श्रितः शीतलः स्निग्धमधुरो राजीवमिव राजसे || २ ||

ānandamadhusaṃpūrṇo lakṣmyā ca parayā śritaḥ śītalaḥ snigdhamadhuro rājīvamiva rājase || 2 ||

English

Filled with the nectar of bliss, supported by the highest fortune, you are cool, gentle, and sweet like a lotus.

हिन्दी

आनन्द के मधु से भरपूर, उच्चतम सौभाग्य से समर्थित, आप शीतल, स्निग्ध और मधुर हैं, कमल की तरह।

3

निर्मलो विततः पूर्णो गम्भीरः प्रकटाशयः वेलानिलविलासेन मुक्तोऽब्धिरिव राजसे || ३ ||

nirmalo vitataḥ pūrṇo gambhīraḥ prakaṭāśayaḥ velānilavilāsena mukto'bdhiriva rājase || 3 ||

English

Pure, expansive, complete, deep, and with a clear intention, you are free like the ocean with the play of the shore breeze.

हिन्दी

शुद्ध, विस्तृत, पूर्ण, गहरा, और स्पष्ट इरादे वाले, आप तटीय हवा के खेल के साथ समुद्र की तरह मुक्त हैं।

4

स्वच्छ आनन्दसंपूर्णो नष्टाहंकारवारिदः स्फुटो विस्तीर्णगम्भीरः शरत्खमिव राजसे || ४ ||

svaccha ānandasaṃpūrṇo naṣṭāhaṃkāravāridaḥ sphuṭo vistīrṇagambhīraḥ śaratkhamaiva rājase || 4 ||

English

Clear, filled with the joy of bliss, devoid of ego, you are distinct, expansive, and deep like the autumn sky.

हिन्दी

स्वच्छ, आनन्द से भरपूर, अहंकार से मुक्त, आप स्पष्ट, विस्तृत और गहरे हैं, शरद आकाश की तरह।

5

सर्वत्र लक्ष्यसे स्वस्थः सर्वत्र परितुष्यसि सर्वत्र वीतरागोऽसि राजन्सर्वत्र राजसे || ५ ||

sarvatra lakṣyase svasthaḥ sarvatra parituṣyasi sarvatra vītarāgo'si rājansarvatra rājase || 5 ||

English

Everywhere you are seen as healthy, everywhere you are content, everywhere you are free from passion, O King, everywhere you shine.

हिन्दी

हर जगह आप स्वस्थ दिखते हैं, हर जगह आप संतुष्ट हैं, हर जगह आप राग से मुक्त हैं, हे राजन्, हर जगह आप चमकते हैं।

6

सारासारपरिच्छेदपारगस्त्वं महाधिया जानासि सर्वमेवेदं यथास्थितमखण्डितम् || ६ ||

sārāsāraparicchedapāragastvaṃ mahādhiyā jānāsi sarvamevedaṃ yathāsthitamakhaṇḍitam || 6 ||

English

You are an expert in distinguishing the essence from the non-essence, O wise one, you know everything as it truly is, without flaw.

हिन्दी

तुम सार और असार को पहचानने में पारंगत हो, ओ महान बुद्धिमान, तुम सब कुछ जानते हो जैसे वह वास्तव में है, बिना किसी दोष के.

7

भावाभावपरिच्छेदतत्त्वज्ञमुदिताशयम् गमागमदशालौल्यमुक्तं तव वपुः स्थितम् || ७ ||

bhāvābhāvaparicchedatattvajñamuditāśayam gamaagamadaśālaulyamuktaṃ tava vapuḥ sthitam || 7 ||

English

You are knowledgeable in the truth of distinguishing between existence and non-existence, with a clear intention, and your form is described as being in a state of constant coming and going.

हिन्दी

तुम अस्तित्व और अनस्तित्व के भेद के तत्त्व को जानने में सक्षम हो, स्पष्ट इरादे से, और तुम्हारा रूप निरंतर आने-जाने की स्थिति में है।

8

वस्तुनाऽवस्तुनेवान्तरमृतेनेव सागरः अपुनःप्रक्षयायेव परे तृप्तोऽसि सुन्दर || ८ ||

vastunā'vastunevevāntaramṛteneva sāgaraḥ apunahprakṣayāyeva pare tṛpto'si sundara || 8 ||

English

You are like the ocean, which is full of both substance and non-substance, and you are satisfied with the supreme, without any diminution.

हिन्दी

तुम सागर के समान हो, जो पदार्थ और अपदार्थ से भरा है, और तुम परम से संतुष्ट हो, बिना किसी कमी के।

9

सुरघुरुवाच न तदस्ति मुने वस्तु यत्रोपादेयतास्ति नः यावत्किंचिदिदं दृश्यं तावदेतन्न किंचन || ९ ||

suraghuruvāca na tadasti mune vastu yatro'pādeyatāsti naḥ yāvatkiṃciddidaṃ dṛśyaṃ tāvadetanna kiṃcana || 9 ||

English

The wise one said, 'There is nothing, O sage, that is worthy of being accepted as real. As long as anything is visible, it is not real.'

हिन्दी

विद्वान ने कहा, 'हे मुनि, कोई भी ऐसा वस्तु नहीं है जो वास्तविक माना जा सके। जब तक कुछ भी दृश्य है, तब तक यह वास्तविक नहीं है।'

10

उपादेयस्य चाभावाद्धेयमप्यस्ति किं किल प्रतियोगि व्यवच्छेद्यं विना हेयं किमुच्यते || १० ||

upādeyasya cābhāvāddheyamapyasti kiṃ kila pratiyogi vyavacchedyaṃ vinā heyaṃ kimucyate || 10 ||

English

Since there is no worthy thing to be accepted, what is there to be rejected? Without a counterpart to be distinguished, what is called 'to be rejected'?

हिन्दी

जब कोई ऐसा वस्तु नहीं है जो स्वीकार किया जा सके, तो क्या छोड़ा जा सकता है? जब कोई विरोधी नहीं है जिसे अलग किया जा सके, तो 'छोड़ने के लिए' क्या कहा जाता है?

11

तुच्छत्वात्सर्वभावानामतुच्छत्वाच्च कालतः | चिरं मम परिक्षीणे तुच्छातुच्छे मनःस्थिती || ११ ||

tucchatvātsarvabhāvānāmatucchatvācca kālataḥ | ciraṃ mama parikṣīṇe tucchātucche manaḥsthitī || 11 ||

English

Due to the insignificance of all things and the significance of time, my mind has long been in a state of insignificance and significance.

हिन्दी

सभी चीजों की असारता और समय की सारता के कारण, मेरा मन लंबे समय से असार और सार की स्थिति में है।

12

देशकालवशादेव तुच्छस्यातुच्छतामिह | अतुच्छस्य तु तुच्छत्वं वर्ज्ये निन्दास्तुती बुधैः || १२ ||

deśakālavśādeva tucchasyātucchatāmiha | atucchasya tu tucchatvaṃ varjye nindāstutī budhaiḥ || 12 ||

English

Due to the influence of place and time, the insignificant becomes significant here. However, the significant should not be considered insignificant; the wise should avoid criticism and praise.

हिन्दी

स्थान और समय के प्रभाव के कारण, असार यहाँ सार बन जाता है। फिर भी, सार को असार नहीं माना जाना चाहिए; बुद्धिमान लोगों को निंदा और स्तुति से बचना चाहिए।

13

रागान्निन्दास्तुती लोके रागश्च परिवाञ्छितम् | वाञ्छिते च महोदारं वस्तु शोभनबुद्धिना || १३ ||

rāgānnindāstutī loke rāgaśca parivāñchitam | vāñchite ca mahodāraṃ vastu śobhanabuddhinā || 13 ||

English

In the world, desire leads to criticism and praise. Desire itself is greatly sought after. The one with a noble mind seeks great and auspicious things.

हिन्दी

दुनिया में, इच्छा निंदा और स्तुति का कारण बनती है। इच्छा स्वयं बहुत चाही जाती है। उत्तम बुद्धि वाला व्यक्ति महान और शुभ चीजों की इच्छा करता है।

14

त्रैलोक्ये च स्त्रियः शैलाः समुद्रवनराजयः | भूतानि वस्तुशून्यानि सारो नास्त्यत्र वस्तुतः || १४ ||

trailokye ca striyaḥ śailāḥ samudravana rājayaḥ | bhūtāni vastuśūnyāni sāro nāstyatra vastutaḥ || 14 ||

English

In the three worlds, women, mountains, oceans, forests, and kings are all devoid of substance. There is no essence in them in reality.

हिन्दी

तीनों लोकों में, स्त्रियाँ, पर्वत, समुद्र, वन और राजा सभी वस्तुहीन हैं। वास्तव में उनमें कोई सार नहीं है।

15

मांसास्थिदारुमृद्रत्नमये जगति जर्जरे | वाञ्छनीयविहीनेऽस्मिञ्शून्ये किमिव वाञ्छ्यते || १५ ||

māṃsāsthidārumṛdratnamaye jagati jarjare | vāñchanīyavihīne'smiñśūnye kimiva vāñchyate || 15 ||

English

In this decaying world made of flesh, bones, wood, earth, and jewels, what is there to desire in this emptiness devoid of anything desirable?

हिन्दी

इस जर्जर जगत में, जो मांस, अस्थि, लकड़ी, मिट्टी और रत्नों से बना है, इस वांछनीय विहीन शून्यता में क्या चाहने योग्य है?

16

वाञ्छायां विनिवृत्तायां संक्षयो द्वेषरागयोः | दिनलक्ष्म्यां व्यपेतायामालोकातपयोरिव || १६ ||

vāñchāyāṃ vinivṛttāyāṃ saṃkṣayo dveṣarāgayoḥ | dinlakṣmyāṃ vyapetāyāmālokātapayoriva || 16 ||

English

When desires cease, hatred and passion diminish, just as day and night fade away.

हिन्दी

जब इच्छाएँ समाप्त हो जाती हैं, तब द्वेष और राग कम हो जाते हैं, जैसे दिन और रात का अन्त हो जाता है।

17

अलमतिविततैर्वचःप्रपञ्चैरियमुचितेह सुखाय दृष्टिरेका | उपशमितरसं समं मनोऽन्तर्यदि मुदितं तदनुत्तमा प्रतिष्ठा || १७ ||

alamativitatairvacaḥprapañcairiyamuciteha sukhāya dṛṣṭirekā | upaśamitarasaṃ samaṃ mano'ntaryadi muditaṃ tadanuttamā pratiṣṭhā || 17 ||

English

Enough with the elaborate speeches; here, this one vision is suitable for happiness. If the mind is calm and joyful within, that is the supreme state.

हिन्दी

बहुत हो चली विस्तृत वाणी की बातें; यहाँ, यह एक दृष्टि सुख के लिए उपयुक्त है। यदि मन शान्त और आनंदित है, तो वह सर्वोत्तम अवस्था है।

← Chapter 62Chapter 64 →