Upaśama उपशम

Chapter 62 — 24 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
2

परिघ उवाच । यद्यत्संसारजालेऽस्मिन्क्रियते कर्म भूमिप । तत्समाहितचित्तस्य सुखायान्यस्य नानघ || २ ||

parigha uvāca | yadyatsaṃsārajāle'smin kriyate karma bhūmipa | tatsamāhitacittasya sukhāyānyasya nānagha || 2 ||

English

Parigha said: Whatever action is performed in this worldly entanglement, O king, it is for the happiness of others, not for oneself.

हिन्दी

परिघ ने कहा: जो भी कर्म इस संसार जाल में किया जाता है, हे राजन, वह दूसरों के सुख के लिए होता है, स्वयं के लिए नहीं।

3

कच्चित्संकल्परहितं परं विश्रमणास्पदम् । परमोपशमं श्रेयः समाधिमनुतिष्ठसि || ३ ||

kaccitsaṃkalparahitaṃ paraṃ viśramaṇāspadam | paramopaśamaṃ śreyaḥ samādhimanutiṣṭhasi || 3 ||

English

Do you, O king, attain the supreme state of rest, the highest peace, the ultimate good, which is free from all desires and is the state of samadhi?

हिन्दी

क्या आप, हे राजन, सभी इच्छाओं से मुक्त, परम विश्राम की स्थिति, उच्चतम शांति, अंतिम कल्याण, समाधि की स्थिति को प्राप्त करते हैं?

4

सुरघुरुवाच । एतन्मे ब्रूहि भगवन्सर्वसंकल्पवर्जितम् । परमोपशमं श्रेयः समाधिर्हि किमुच्यते || ४ ||

suraguruvāca | etanme brūhi bhagavan sarvasaṃkalpavarjitam | paramopaśamaṃ śreyaḥ samādhirhi kimucyate || 4 ||

English

Suraguru said: O Lord, please tell me what is this supreme peace, the ultimate good, the state of samadhi, which is free from all desires?

हिन्दी

सुरगुरु ने कहा: हे भगवन, कृपया मुझे बताएं कि यह सभी इच्छाओं से मुक्त, परम शांति, अंतिम कल्याण, समाधि की स्थिति क्या है?

5

यो ज्ञो महात्मन्सततं तिष्ठन्त्यवहरंश्च वा । असमाहितचित्तोऽसौ कदा भवति कः किल || ५ ||

yo jño mahātman satataṃ tiṣṭhantyavaharaṃśca vā | asamāhitacitto'sau kadā bhavati kaḥ kila || 5 ||

English

Who is that wise and great soul who, always engaged in activities, has an unfocused mind? When does such a person become so?

हिन्दी

वह कौन है जो बुद्धिमान और महान आत्मा है, जो हमेशा व्यस्त रहता है, लेकिन उसका मन अस्थिर है? ऐसा व्यक्ति कब बनता है?

6

नित्यं प्रबुद्धचित्तास्तु कुर्वन्तोऽपि जगत्क्रियाः । आत्मैकतत्त्वसंनिष्ठाः सदैव सुसमाधयः || ६ ||

nityaṃ prabuddhacittāstu kurvanto'pi jagatkriyāḥ | ātmaikatattvasaṃniṣṭhāḥ sadaiva susamādhayaḥ || 6 ||

English

Those who are always awake in their minds, even while performing worldly activities, are established in the sole reality of the self and are always in a state of perfect concentration.

हिन्दी

जो लोग हमेशा जागरूक मन रखते हैं, भले ही वे संसारिक कार्यों में व्यस्त हों, वे आत्मा की एकमात्र सत्यता में स्थापित होते हैं और हमेशा पूर्ण एकाग्रता में रहते हैं।

7

बद्धपद्मासनस्यापि कृतब्रह्माञ्जलेरपि | अविश्रान्तस्वभावस्य कः समाधिः कथं च वा || ७ ||

baddhapadmāsanasyaapi kṛtabrahmāñjalerapi | aviśrāntasvabhāvasya kaḥ samādhiḥ kathaṃ ca vā || 7 ||

English

Even for one who is seated in the lotus position and has performed the Brahma mudra, what is the state of samadhi and how is it achieved?

हिन्दी

जो पद्मासन में बैठा है और ब्रह्मा मुद्रा कर रहा है, उसके लिए समाधि का अवस्था क्या है और वह कैसे प्राप्त होती है?

8

तत्त्वावबोधो भगवन्सर्वाशातृणपावकः | प्रोक्तः समाधिशब्देन नतु तूष्णीमवस्थितिः || ८ ||

tattvāvabodho bhagavansarvāśātṛṇapāvakaḥ | proktaḥ samādhiśabdena natu tūṣṇīmavasthitiḥ || 8 ||

English

The realization of the ultimate truth, O Lord, is the fire that burns all desires. It is called samadhi, not mere silence.

हिन्दी

हे भगवन्, परम सत्य का बोध सभी इच्छाओं को जलाने वाली अग्नि है। यह समाधि कहलाता है, मात्र मौन नहीं।

9

समाहिता नित्यतृप्ता यथाभूतार्थदर्शिनी | साधो समाधिशब्देन परा प्रज्ञोच्यते बुधैः || ९ ||

samāhitā nityatṛptā yathābhūtārthadarśinī | sādho samādhiśabdena parā prajñocyate budhaiḥ || 9 ||

English

The one who is always content and sees the truth as it is, is called the highest wisdom by the wise with the word samadhi.

हिन्दी

जो हमेशा संतुष्ट है और सत्य को जैसा है वैसा देखता है, उसे बुद्धिमान लोग 'समाधि' शब्द से उच्चतम बुद्धि कहते हैं।

10

अक्षुब्धा निरहंकारा द्वन्द्वेष्वननुपातिनी | प्रोक्ता समाधिशब्देन मेरोः स्थिरतराकृतिः || १० ||

akṣubdhā nirahaṅkārā dvandveṣvananupātinī | proktā samādhiśabdena meroḥ sthiratarākṛtiḥ || 10 ||

English

The one who is undisturbed, free from ego, and does not follow the dualities, is called samadhi, more stable than Mount Meru.

हिन्दी

जो अविचलित है, अहंकार से मुक्त है, और द्वंद्वों का अनुसरण नहीं करता, उसे 'समाधि' कहा जाता है, जो मेरु पर्वत से भी अधिक स्थिर है।

11

निश्चिन्ताधिगताभीष्टा हेयोपादेयवर्जिता | प्रोक्ता समाधिशब्देन परिपूर्णा मनोगतिः || ११ ||

niścintādhigatābhīṣṭā heyopādeyavarjitā | proktā samādhiśabdena paripūrṇā manogatiḥ || 11 ||

English

The one who is free from worries, has achieved their desires, and is devoid of what is to be accepted or rejected, is called samadhi, the complete state of mind.

हिन्दी

जो चिंतामुक्त है, अपनी इच्छाओं को प्राप्त कर चुका है, और ग्रहण या त्याग से रहित है, उसे 'समाधि' कहा जाता है, मन की पूर्ण अवस्था।

12

यतःप्रभृति बोधेन युक्तमात्यन्तिकं मनः | तदारभ्य समाधानमव्युच्छिन्नं महात्मनः || १२ ||

yataḥprabhṛti bodhena yuktamātyantikaṃ manaḥ | tadārabhya samādhānamavyucchinnaṃ mahātmanaḥ || 12 ||

English

From the time the mind is fully endowed with wisdom, from that moment onwards, the uninterrupted concentration of the great soul begins.

हिन्दी

जिस समय से मन पूर्ण रूप से ज्ञान से युक्त हो जाता है, उस समय से महात्मा का अविच्छिन्न समाधान शुरू हो जाता है।

13

नहि प्रबुद्धमनसो भूत्वा विच्छिद्यते पुनः | समाधिर्दूरमाकृष्टो बिसतन्तुः शिशोरिव || १३ ||

nahi prabuddhamanaso bhūtvā vicchidyate punaḥ | samādhirdūramākṛṣṭo bisatantuḥ śiśoriva || 13 ||

English

Indeed, once the mind becomes awakened, it does not get distracted again. The concentration is drawn far away like a lotus fiber from a child.

हिन्दी

वास्तव में, एक बार मन जागरूक हो जाने के बाद, वह फिर से विचलित नहीं होता। समाधि एक बच्चे से कमल के तन्तु की तरह दूर खींच ली जाती है।

14

समग्रं दिनमालोकाद्विरमत्यक्षयो यथा | आजीवितान्तं नो प्रज्ञा तथा तत्त्वावलोकनात् || १४ ||

samagraṃ dinamālokādviramatyakṣayo yathā | ājīvitāntaṃ no prajñā tathā tattvāvalokanāt || 14 ||

English

Just as the day ceases from the sight of the imperishable, similarly, wisdom does not cease until the end of life from the realization of the truth.

हिन्दी

जैसे दिन अविनाशी के दर्शन से समाप्त हो जाता है, उसी प्रकार, सत्य के दर्शन से बुद्धि जीवन के अंत तक समाप्त नहीं होती।

15

अजस्रमम्बुवहनाद्यथा नद्या न रुद्ध्यते | तथा विज्ञानदृग्बोधात्क्षणमात्रं न रुद्ध्यते || १५ ||

ajasramambuvahanādyathā nadyā na rudhyate | tathā vijñānadṛgbodhātkṣaṇamātraṃ na rudhyate || 15 ||

English

Just as a river is not obstructed from its continuous flow of water, similarly, the knowledge of consciousness is not obstructed even for a moment from its realization.

हिन्दी

जैसे नदी अपने निरंतर जल प्रवाह से रुकी नहीं जाती, उसी प्रकार, चेतना का ज्ञान अपने बोध से एक क्षण के लिए भी रुकता नहीं।

16

न विस्मरत्यविरतं यथा कालः कलागतिम् | न विस्मरत्यविरतं स्वात्मानं प्राज्ञधीस्तथा || १६ ||

na vismaratyavirataṃ yathā kālaḥ kalāgatim | na vismaratyavirataṃ svātmānaṃ prājñadhīstathā || 16 ||

English

Just as time does not forget its continuous passage, similarly, the wise mind does not forget its own self continuously.

हिन्दी

जैसे समय अपने निरंतर प्रवाह को नहीं भूलता, उसी प्रकार, बुद्धिमान मन अपने स्वयं को निरंतर नहीं भूलता।

17

न विस्मरति सर्वत्र यथा सततगो गतिम् | न विस्मरति निश्चेयं चिन्मात्रं प्राज्ञ धीस्तथा || १७ ||

na vismarati sarvatra yathā satatago gatim | na vismarati niśceyaṃ cinmātraṃ prājña dhīstathā || 17 ||

English

Just as a constant cow never forgets its movement anywhere, similarly, the wise intellect never forgets the certainty of pure consciousness.

हिन्दी

जैसे एक निरंतर गाय कभी भी अपनी गति नहीं भूलती, उसी प्रकार बुद्धिमान बुद्धि कभी भी शुद्ध चेतना की निश्चितता नहीं भूलती।

18

गतिं कालकला यद्वच्चिन्वाना समवस्थिता | चिच्चितिश्चेत्यरहिता चिन्वाना गतयस्तथा || १८ ||

gatiṃ kālakalā yadvaccinvānā samavasthitā | cicciticścetyarahitā cinvānā gatayastathā || 18 ||

English

Just as time, the part of time, is situated in the knower of consciousness, similarly, the movements are situated in the knower of consciousness, devoid of the knower, the known, and knowledge.

हिन्दी

जैसे समय, समय का अंश, चेतना के ज्ञाता में स्थित है, उसी प्रकार, गतियाँ भी चेतना के ज्ञाता में स्थित हैं, जो ज्ञाता, ज्ञेय और ज्ञान से रहित हैं।

19

यथा सत्ताविहीनात्मा पदार्थो नोपलभ्यते | तथात्मज्ञानहीनात्मा कालो ज्ञस्य न लभ्यते || १९ ||

yathā sattāvihīnātmā padārtho nopalabhyate | tathātmajñānahīnātmā kālo jñasya na labhyate || 19 ||

English

Just as an object without existence cannot be perceived, similarly, time without self-knowledge cannot be perceived by the knower.

हिन्दी

जैसे अस्तित्व से रहित वस्तु का अनुभव नहीं हो सकता, उसी प्रकार, आत्मज्ञान से रहित समय ज्ञाता द्वारा अनुभव नहीं किया जा सकता।

20

न संभवति संसारे गुणहीनो गुणी यथा | न संभवत्यात्मसंविद्वर्जितो ह्यात्मवांस्तथा || २० ||

na saṃbhavati saṃsāre guṇahīno guṇī yathā | na saṃbhavatyātmasaṃvidvarjito hyātmavāṃstathā || 20 ||

English

Just as a person without qualities cannot exist in the world, similarly, a person without self-awareness cannot exist.

हिन्दी

जैसे गुणों से रहित व्यक्ति संसार में नहीं रह सकता, उसी प्रकार, आत्म-चेतना से रहित व्यक्ति नहीं रह सकता।

21

सर्वदैवास्मि संबुद्धः सर्वदैवास्मि निर्मलः | सर्वदैवास्मि शान्तात्मा सर्वदास्मि समाहितः || २१ ||

sarvadaivāsmi saṃbuddhaḥ sarvadaivāsmi nirmalaḥ | sarvadaivāsmi śāntātmā sarvadāsmi samāhitaḥ || 21 ||

English

I am always enlightened, always pure, always peaceful, and always focused.

हिन्दी

मैं हमेशा बुद्धिमान हूँ, हमेशा निर्मल हूँ, हमेशा शांत हूँ, और हमेशा एकाग्र हूँ।

22

भेदः केन समाधेर्मे जन्यते कथमेव वा | आत्मनोऽव्यतिरेकेण नित्यमेव सदात्मता || २२ ||

bhedaḥ kena samādherme janyate kathameva vā | ātmano'vyatirekeṇa nityameva sadātmatā || 22 ||

English

How and by what means does the difference in my concentration arise? For the Self is ever present without any separation.

हिन्दी

मेरे समाधि में भेद कैसे और किस प्रकार से उत्पन्न होता है? क्योंकि आत्मा हमेशा अव्यतिरेक रूप से उपस्थित है।

23

तस्मात्कदाचिदपि मे नासमाधिमयं मनः | न वा समाहितं नित्यमात्मतत्त्वैकसंभवात् || २३ ||

tasmātkadācidapi me nāsamādhimayaṃ manaḥ | na vā samāhitaṃ nityamātmatattvaikasambhavāt || 23 ||

English

Therefore, my mind is never in a state of non-concentration, nor is it always in a state of concentration, due to the singular nature of the Self.

हिन्दी

इसलिए, मेरा मन कभी भी असमाधि की अवस्था में नहीं है, न ही हमेशा समाधि की अवस्था में है, क्योंकि आत्मा एक ही है।

24

सर्वगः सर्वदैवात्मा सर्वमेव च सर्वथा | असमाधिर्हि कोऽसौ स्यात्समाधिरपि कः स्मृतः || २४ ||

sarvagaḥ sarvadaivātmā sarvameva ca sarvathā | asamādhirhi ko'sau syātsamādhirapi kaḥ smṛtaḥ || 24 ||

English

The Self is omnipresent and eternal, encompassing everything in every way. Who then is in a state of non-concentration, and who is said to be in a state of concentration?

हिन्दी

आत्मा सर्वव्यापी और सनातन है, हर चीज को हर तरह से समेटे हुए। फिर कौन असमाधि की अवस्था में है, और कौन समाधि की अवस्था में है?

25

नित्यं समाहितधियः सुसमा महान्तस्तिष्ठन्ति कार्यपरिणामविभागमुक्ताः | तेनासमाहितसमाहितभेदभङ्ग्या नित्योदितः क्व नु स उत्तमवाक्प्रपञ्चः || २५ ||

nityaṃ samāhitadhiyaḥ susamā mahāntastiṣṭhanti kāryapariṇāmavibhāgamuktāḥ | tenāsamāhitasamāhitabhedabhaṅgyā nityoditaḥ kva nu sa uttamavākprapañcaḥ || 25 ||

English

Those with a constantly concentrated mind are always calm and great, free from the distinctions of actions and their results. Therefore, where is the difference between concentration and non-concentration? Where is that supreme discourse?

हिन्दी

जिनका मन हमेशा समाधि में है, वे हमेशा शांत और महान होते हैं, कर्मों और उनके परिणामों के भेद से मुक्त। इसलिए, समाधि और असमाधि के भेद का अंत कहाँ है? वह उत्तम वाक्प्रपञ्च कहाँ है?

← Chapter 61Chapter 63 →