योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Upaśama, Chapter 61उपशम प्रकरण · सर्ग ६१

Book 5 of the Yoga Vasishtha, chapter 61 — 47 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उपशम प्रकरण, अध्याय 61 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

15.61.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । एवमुत्पलपत्राक्ष राघवाघविपर्यये । पदमासादयाद्वन्द्वं विशोको भव भूतये ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | evamutpalapatrākṣa rāghavāghaviparyaye | padamāsādayādvandvaṃ viśoko bhava bhūtaye || 1 ||

Sri Vasishtha said: In this way, Rama, whose eyes are like lotus petals, once wrong has been turned back, reach the state that is beyond opposites; be free of sorrow, for your own good.

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे राम, तुम्हारी आँखें कमल की पंखुड़ी जैसी हैं। इस तरह जब बुराई पलट दी जाए, तब द्वंद्वों से परे उस अवस्था को पा लो; अपनी भलाई के लिए दुख छोड़ दो।

25.61.2

एतां दृष्टिमवष्टभ्य न मनः परितप्यते । घोरे तमसि निर्मग्नं लब्धदीपं शिशुर्यथा ॥ २ ॥

etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya na manaḥ paritapyate | ghore tamasi nirmagnaṃ labdhadīpaṃ śiśuryathā || 2 ||

Holding on to this understanding, the mind does not suffer, just as a child sunk in fearful darkness stops suffering once it gets a lamp.

इस समझ को थामे रहने से मन दुखी नहीं होता, जैसे घोर अंधेरे में डूबा हुआ बच्चा दीया मिलते ही चैन पा जाता है।

35.61.3

विवेकावस्थया चेतस्तथैवायाति निर्वृतिम् । पतच्छ्वभ्रे दृढतृणप्रचयालम्बनादिव ॥ ३ ॥

vivekāvasthayā cetastathaivāyāti nirvṛtim | pataśśvabhre dṛḍhatṛṇapracayālambanādiva || 3 ||

In the same way, through discernment, the mind comes to rest, like someone falling into a pit who finds peace by catching hold of a thick clump of firm grass.

उसी तरह विवेक की अवस्था से मन को चैन मिल जाता है, जैसे गड्ढे में गिरता हुआ आदमी घास के मजबूत गुच्छे को पकड़कर बच जाता है।

45.61.4

अथैतां पावनीं दृष्टिं भावयित्वाप्युदाहरन् । नित्यमेकसमाधानो भव भूषितभूतलः ॥ ४ ॥

athaitāṃ pāvanīṃ dṛṣṭiṃ bhāvayitvāpyudāharan | nityamekasamādhāno bhava bhūṣitabhūtalaḥ || 4 ||

So, having thought deeply on this purifying insight and spoken of it too, always stay fixed in one single steadiness, and be an ornament to this earth.

इसलिए इस पवित्र सोच पर गहराई से विचार करके और इसे दूसरों को बताकर भी, हमेशा एक ही स्थिरता में टिके रहो, और इस धरती की शोभा बनो।

55.61.5

श्रीराम उवाच । कथमेकसमाधानं कीदृशं वा मुनीश्वर । वाताहतमयूराङ्गरुहलोलं मनो भवेत् ॥ ५ ॥

śrīrāma uvāca | kathamekasamādhānaṃ kīdṛśaṃ vā munīśvara | vātāhatamayūrāṅgaruhalolaṃ mano bhavet || 5 ||

Sri Rama said: Lord of sages, how, and of what kind, can there be this one single steadiness, when the mind trembles like a peacock's feather struck by the wind?

श्री राम ने कहा: हे मुनियों के स्वामी, यह एक स्थिरता कैसी होती है और कैसे मिलती है, जब मन हवा से हिलते मोर के पंख जैसा चंचल है?

65.61.6

श्रीवसिष्ठ उवाच । श्रृणु तस्यैव सुरघोः प्रबुद्धस्य सतस्तदा । पर्णादस्य च राजर्षेः संवादमिममद्भुतम् ॥ ६ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | śrṇu tasyeva suraghoḥ prabuddhasya satastadā | parṇādasya ca rājarṣeḥ saṃvādamimamadbhutam || 6 ||

Sri Vasishtha said: Listen now to this wonderful conversation between that same Suraghu, once he had awakened, and the royal sage Parnada.

श्री वसिष्ठ ने कहा: सुनो, उसी सुरघु के जाग जाने के बाद उसकी और राजर्षि पर्णाद के बीच हुई इस अद्भुत बातचीत को।

75.61.7

राघवैकसमाधानबोधितायोजितात्मनोः । परस्परं समालापमिमं प्रकथयामि ते ॥ ७ ॥

rāghavaikasamādhānabodhitāyojitātmanoḥ | parasparaṃ samālāpamimaṃ prakathayāmi te || 7 ||

Rama, I will tell you the conversation these two held with each other, two men whose minds became one after they woke up to this single steadiness.

हे राम, मैं तुम्हें उन दोनों की आपस की यह बातचीत सुनाता हूँ, जिनके मन इस एक स्थिरता को जानकर आपस में एक हो गए थे।

85.61.8

बभूव पारसीकानां पार्थिवः परवीरहा । परिघो नाम विख्यातः परिघः स्यन्दने यथा ॥ ८ ॥

babhūva pārasīkānāṃ pārthivaḥ paravīrahā | parigho nāma vikhyātaḥ parighaḥ syandane yathā || 8 ||

There was a king of the Persians, a killer of enemy warriors, famous by the name Parigha, like an iron club mounted on a chariot.

फारस के राजाओं में एक राजा हुआ, जो दुश्मन योद्धाओं का नाश करने वाला था; वह परिघ नाम से मशहूर था, ठीक जैसे रथ पर लगी लोहे की गदा हो।

95.61.9

स बभूव परं मित्रं सुरघो रघुनन्दन । नन्दनोद्यानसंस्थस्य मदनस्येव माधवः ॥ ९ ॥

sa babhūva paraṃ mitraṃ suragho raghunandana | nandanodyānasaṃsthasya madanasyaiva mādhavaḥ || 9 ||

Rama, delight of the Raghus, he became the closest friend of Suraghu, as the spring season is close to the god of love who lives in the Nandana garden.

हे राघुनंदन राम, वह सुरघु का सबसे गहरा मित्र बन गया, ठीक वैसे ही जैसे नंदन वन में रहने वाले कामदेव के लिए वसंत ऋतु होती है।

105.61.10

कदाचित्परिघस्याभूदवर्षं मण्डले महत् । कल्पान्त इव संसारे प्रजादुष्कृतदोषजम् ॥ १० ॥

kadācitparighasyābhūdavarṣaṃ maṇḍale mahat | kalpānta iva saṃsāre prajāduṣkṛtadoṣajam || 10 ||

Once, a great drought fell on Parigha's kingdom, caused by the wrongdoing of his people, like the destruction that comes at the end of an age.

एक बार परिघ के राज्य में बड़ा सूखा पड़ गया, जो उसकी प्रजा के बुरे कामों से पैदा हुआ था, ठीक जैसे युग के अंत में होने वाला विनाश।

115.61.11

विनेशुर्जनतास्तत्र बह्वयः क्षुत्क्षामजीविताः । ज्वलिते विपिने वह्नौ यथा भूतपरम्पराः ॥ ११ ॥

vineśurjanatāstatra bahvayaḥ kṣutkṣāmajīvitāḥ | jvalite vipine vahnau yathā bhūtaparamparāḥ || 11 ||

There, many people, wasted thin by hunger, died, like lines of creatures dying when fire blazes through a forest.

वहाँ भूख से दुबले हुए बहुत से लोग मर गए, जैसे जंगल में आग लगने पर एक के बाद एक जीव-जंतु मर जाते हैं।

125.61.12

तद्दुःखं परिघो दृष्ट्वा विषादमतुलं ययौ । तत्याजाश्वखिलं राज्यं दग्धं ग्राममिवाध्वगः ॥ १२ ॥

taddhuḥkhaṃ parigho dṛṣṭvā viṣādamatulaṃ yayau | tatyājāśvakhilaṃ rājyaṃ dagdhaṃ grāmamivādhvagaḥ || 12 ||

Seeing this suffering, Parigha fell into grief beyond measure. He at once gave up his whole kingdom, like a traveler leaving behind a burned village.

यह दुख देखकर परिघ को असीम विषाद हुआ। उसने तुरंत अपना पूरा राज्य छोड़ दिया, ठीक जैसे कोई राहगीर जले हुए गाँव को छोड़ जाता है।

135.61.13

प्रजानाशप्रतीकारेष्वसमर्थो विरागवान् । जगाम विपिने कर्तुं तपोऽजिनमुनीन्द्रवत् ॥ १३ ॥

prajānāśapratīkāreṣvasamartho virāgavān | jagāma vipine kartuṃ tapo'jinamunīndravat || 13 ||

Unable to stop the ruin of his people, and filled with dispassion, he went into the forest to do penance, like a great sage clad in deerskin.

अपनी प्रजा के विनाश को रोक पाने में असमर्थ और वैराग्य से भरा हुआ, वह तपस्या करने जंगल चला गया, ठीक जैसे मृगछाला पहने कोई महान मुनि।

145.61.14

पौराणामपरिज्ञाते कस्मिंश्चिद्दूरकानने । समुवास विरक्तात्मा लोकान्तर इवापरे ॥ १४ ॥

paurāṇāmaparijñāte kasmiṃściddūrakānane | samuvāsa viraktātmā lokāntara ivāpare || 14 ||

With his heart turned away from the world, he settled in some far forest that his own townspeople did not know of, as though in another world entirely.

संसार से मन हटाकर, वह किसी दूर के ऐसे जंगल में जा बसा जिसे उसके अपने नगरवासी भी नहीं जानते थे, मानो वह किसी दूसरी दुनिया में हो।

155.61.15

तपश्चरञ्छान्तमतिर्दान्तः कन्दरमन्दिरे । स्वयं शीर्णानि शुष्काणि तत्र पर्णान्यभक्षयत् ॥ १५ ॥

tapaścarañchāntamatirdāntaḥ kandaramandire | svayaṃ śīrṇāni śuṣkāṇi tatra parṇānyabhakṣayat || 15 ||

There, doing penance, calm and self-controlled, living in a cave, he ate only leaves that had withered and fallen on their own.

वहाँ गुफा में रहकर, शांत मन और संयमित होकर तपस्या करते हुए, वह केवल वे पत्ते खाता था जो अपने आप सूखकर गिर गए थे।

165.61.16

चिरं हुताशवच्छुष्कपर्णान्येवाथ भक्षयन् । पर्णाद इति नामासौ प्राप मध्ये तपस्विनाम् ॥ १६ ॥

ciram hutāśavacchuṣkapaṛṇānyevātha bhakṣayan | parṇāda iti nāmāsau prāpa madhye tapasvinām || 16 ||

Eating nothing but dry leaves for a long time, like a fire consuming its offerings, he came to be known among the ascetics by the name Parnada.

बहुत लंबे समय तक केवल सूखे पत्ते खाते हुए, आहुति खाती आग की तरह, वह तपस्वियों के बीच पर्णाद नाम से जाना जाने लगा।

175.61.17

ततःप्रभृति पर्णादनामा राजर्षिसत्तमः । जम्बूद्वीपे बभूवासौ विख्यातो मुनिसद्मसु ॥ १७ ॥

tataḥprabhṛti parṇādanāmā rājarṣisattamaḥ | jambūdvīpe babhūvāsau vikhyāto munisadmasu || 17 ||

From then on, this greatest of royal sages, named Parnada, became famous all over Jambudvipa, in the hermitages of the sages.

तब से यह श्रेष्ठ राजर्षि, जिसका नाम पर्णाद था, सारे जम्बूद्वीप में मुनियों के आश्रमों में प्रसिद्ध हो गया।

185.61.18

ततो वर्षसहस्रेण तपसा दारुणात्मना । प्रापदभ्यासवशतो ज्ञानमात्मप्रसादजम् ॥ १८ ॥

tato varṣasahasreṇa tapasā dāruṇātmanā | prāpada abhyāsavaśato jñānamātmaprasādajam || 18 ||

Then, after a thousand years of harsh penance, through steady practice he gained the knowledge that is born from the clearness of one's own mind.

फिर हज़ार वर्षों की कठोर तपस्या के बाद, निरंतर अभ्यास से उसने वह ज्ञान पा लिया जो अपने ही मन की स्वच्छता से जन्म लेता है।

195.61.19

बभूव विगतद्वन्द्वो निराशः शान्तमानसः । नीरागो निरनुक्रोशो जीवन्मुक्तः प्रबुद्धधीः ॥ १९ ॥

babhūva vigatadvandvo nirāśaḥ śāntamānasaḥ | nīrāgo niranukrośo jīvanmuktaḥ prabuddhadhīḥ || 19 ||

He became free from all opposites, free of every craving, his mind at peace, free from attachment, unmoved even by pity, liberated while still alive, his understanding fully awake.

वह सारे द्वंद्वों से मुक्त हो गया, उसकी कोई चाहत नहीं बची, उसका मन शांत हो गया, किसी चीज़ का मोह नहीं रहा, दया का भी उस पर असर नहीं होता था, वह जीते-जी मुक्त हो गया और उसकी बुद्धि पूरी तरह जाग गई।

205.61.20

विजहार यथाकामं त्रिलोकीमठिकामिमाम् । सिद्धसाध्यैः समं साधो सहंसालिरिवाज्जिनीम् ॥ २० ॥

vijahāra yathākāmaṃ trilokīmaṭhikāmimām | siddhasādhyaiḥ samaṃ sādho sahaṃsālirivājjinīm || 20 ||

He roamed as he wished through this little hut that is the three worlds, together with Siddhas and Sadhyas, virtuous one, like a flock of swans on a lake.

हे सज्जन, वह तीनों लोकों के इस छोटे से मठ में जहाँ चाहे घूमता रहा, सिद्धों और साध्यों के साथ, ठीक जैसे किसी सरोवर पर हंसों का झुंड।

215.61.21

एकदा तस्य सदनं हेमचूडमहीपतेः । प्राप रत्नविनिर्माणं मेरोः श्रृङ्गमिवापरम् ॥ २१ ॥

ekadā tasya sadanaṃ hemachūḍamahīpateḥ | prāpa ratnavinirmāṇaṃ meroḥ śrṛṅgamivāparam || 21 ||

One day he came to the palace of King Hemachuda, a palace built of jewels, like another peak of Mount Meru.

एक दिन वह राजा हेमचूड़ के महल में पहुँचा, जो रत्नों से बना हुआ था, मानो मेरु पर्वत की एक और चोटी हो।

225.61.22

ते तत्र प्राक्तने मित्रे पूजामकुरुतां मिथः । पूर्णौ विज्ञातविज्ञेयौ मौर्ख्यगर्भाद्विनिर्गतौ ॥ २२ ॥

te tatra prāktane mitre pūjāmakurutāṃ mithaḥ | pūrṇau vijñātavijñeyau maurkhyagarbhādvinirgatau || 22 ||

There, the two old friends paid honor to each other, each complete, each knowing the other and worth knowing, both having come out of the womb of folly.

वहाँ उन दोनों पुराने मित्रों ने एक-दूसरे का सम्मान किया, दोनों पूर्ण, दोनों एक-दूसरे को जानने वाले और जानने योग्य, दोनों मूर्खता की कोख से बाहर निकल आए थे।

235.61.23

अहो नु बत कल्याणैः फलितं मम पावनैः । संप्राप्तवानहं यत्त्वामित्यन्योन्यमथोचतुः ॥ २३ ॥

aho nu bata kalyāṇaiḥ phalitaṃ mama pāvanaiḥ | saṃprāptavānahaṃ yattvāmityanyonyamathocatuḥ || 23 ||

Ah, how wonderful, my good and purifying deeds have truly borne fruit, since I have found you again, so each said to the other.

अरे वाह, मेरे शुभ और पवित्र कर्मों का यह फल मिला है कि मुझे तुम फिर मिल गए, ऐसा उन दोनों ने एक-दूसरे से कहा।

245.61.24

आलिङ्गितशरीरौ तावन्योन्यानन्दिताकृती । एकासने विविशतुश्चन्द्रार्काविव भूधरे ॥ २४ ॥

āliṅgitaśarīrau tāvanyonyānanditākṛtī | ekāsane viviśatuścandrārkāviva bhūdhare || 24 ||

The two embraced each other, their faces bright with joy, and sat down together on a single seat, like the moon and the sun over a mountain.

दोनों ने एक-दूसरे को गले लगाया, उनके चेहरे खुशी से खिल उठे, और वे दोनों एक ही आसन पर साथ बैठ गए, ठीक जैसे किसी पर्वत पर चाँद और सूरज।

255.61.25

परिघ उवाच । परमानन्दमायातं चेतस्त्वद्दर्शनेन मे । इन्दुबिम्ब इवोन्मग्नं मनः शीतलतां गतम् ॥ २५ ॥

parigha uvāca | paramānandamāyātaṃ cetastvaddarśanena me | induvimba ivonmagnaṃ manaḥ śītalatāṃ gatam || 25 ||

Parigha said: Seeing you has filled my heart with the greatest joy. It has risen up like the moon's disc, and my mind has grown cool.

परिघ ने कहा: तुम्हें देखकर मेरे मन को सबसे बड़ा आनंद मिला है। यह चाँद के गोले की तरह उभर आया है, और मेरा मन ठंडा हो गया है।

265.61.26

अकृत्रिमसुखं प्रेम वियोगे शतशाखताम् । प्रयाति पल्वलतटेऽच्छिन्नमूल इव द्रुमः ॥ ॥ २६ ॥

akṛtrimasukhaṃ prema viyoge śataśākhatām | prayāti palvalataṭe'cchinnamūla iva drumaḥ || 26 ||

True love, whose joy is not put on, spreads into a hundred branches when it is parted. It is like a tree standing at the edge of a pond, its root unbroken, growing thick with branches.

सच्चा प्रेम, जिसका सुख बनावटी नहीं होता, बिछड़ने पर सौ शाखाओं में फैल जाता है। यह तालाब के किनारे खड़े उस पेड़ जैसा है जिसकी जड़ नहीं कटी, और जो घनी शाखाओं में फैलता है।

275.61.27

विश्रब्धास्तान्कथालापांस्ता लीलास्तच्च चेष्टितम् । संस्मृत्य प्राक्तनं साधो हृष्यामि च पुनःपुनः ॥ ॥ २७ ॥

viśrabdhāstānkathālāpāṃstā līlāstacca ceṣṭitam | saṃsmṛtya prāktanaṃ sādho hṛṣyāmi ca punaḥpunaḥ || 27 ||

Remembering those open, trusting talks, those playful games, and that old way of behaving, O good man, I feel a thrill of joy again and again.

उन खुले दिल की बातचीत को, उन खेलों को, और उस पुरानी चेष्टा को याद करके, हे साधु, मुझे बार-बार रोमांच होता है।

285.61.28

ज्ञानमेतन्मया प्राप्तं त्वया ज्ञातं यथाऽनघ । माण्डव्यस्य प्रसादेन परमात्मप्रसादजम् ॥ ॥ २८ ॥

jñānametanmayā prāptaṃ tvayā jñātaṃ yathā'nagha | māṇḍavyasya prasādena paramātmprasādajam || 28 ||

O sinless one, I too have gained this knowledge, the same as you know it. It is born from the grace of the highest self, through the grace of Mandavya.

हे निष्पाप, मैंने भी वही ज्ञान पाया है जो तुम जानते हो। यह परमात्मा की कृपा से पैदा हुआ है, माण्डव्य की कृपा से।

295.61.29

अद्य कच्चिददुःखस्त्वं कच्चिद्विश्रान्तवानसि । परमे कारणे मेराविव भूमण्डलाधिपः ॥ ॥ २९ ॥

adya kaccidaduḥkhastraṃ kaccidviśrāntavānasi | parame kāraṇe merāviva bhūmaṇḍalādhipaḥ || 29 ||

Today, are you free of sorrow? Have you found rest in the highest cause, like the lord of the whole earth resting on Mount Meru?

आज क्या तुम दुःख से मुक्त हो? क्या तुमने परम कारण में विश्राम पाया है, जैसे समूची पृथ्वी का राजा मेरु पर्वत पर विश्राम पाता है?

305.61.30

कच्चित्परमकल्याण आत्मारामतया तव । प्रसादो जायते चित्ते शरदीव सरोम्भसि ॥ ॥ ३० ॥

kaccitparamakalyāṇa ātmārāmatayā tava | prasādo jāyate citte śaradīva saro'mbhasi || 30 ||

O most blessed one, because you delight in your own self, does peace rise in your heart, like the water of a lake growing clear in autumn?

हे परम कल्याणकारी, अपनी आत्मा में रमने के कारण क्या तुम्हारे मन में शांति उठती है, जैसे शरद ऋतु में झील का पानी निर्मल हो जाता है?

315.61.31

कच्चित्करोषि समया सुप्रसन्नगभीरया । दृष्ट्या सुभग कार्याणि कार्याण्येव नराधिप ॥ ३१ ॥

kaccitkarosi samayā suprasannagabhīrayā | dṛṣṭyā subhaga kāryāṇi kāryāṇyeva narādhipa || 31 ||

O fortunate king, with a calm, clear, and deep gaze that treats everyone alike, do you do only those deeds that ought to be done?

हे सौभाग्यशाली राजा, क्या तुम एक जैसी, शांत और गहरी दृष्टि से केवल वही काम करते हो जो करने योग्य है?

325.61.32

निराधिव्याधयो धीराः कच्चित्संपन्नशालयः । जनतास्तव देशेषु तिष्ठन्ति विगतज्वरम् ॥ ३२ ॥

nirādhivyādhayo dhīrāḥ kaccitsaṃpannaśālayaḥ | janatāstava deśeṣu tiṣṭhanti vigatajvaram || 32 ||

In your lands, are the people free of worry and disease, calm and steady, their crops plentiful, living without any trouble?

क्या तुम्हारे देश में लोग चिंता और रोग से मुक्त, शांत और स्थिर हैं, उनकी फसलें भरपूर हैं, और वे बिना किसी कष्ट के रहते हैं?

335.61.33

कच्चिदुद्दामफलिनी फलिनीव फलानता । धरा तव फलापूरैर्भृशं धारयति प्रजाः ॥ ३३ ॥

kacciduddāmaphalinī phalinīva phalānatā | dharā tava phalāpūrairbhṛśaṃ dhārayati prajāḥ || 33 ||

Is your land so richly fruitful that it bends low, like a tree loaded with fruit, and does it feed your people well with its abundant crop?

क्या तुम्हारी धरती इतने फलों से भरी है कि वह फलों से लदे पेड़ की तरह झुक जाती है, और क्या वह अपनी भरपूर उपज से तुम्हारी प्रजा का अच्छी तरह पालन करती है?

345.61.34

कच्चित्तव दिगन्तेषु चन्द्रस्येवाशुपञ्जरम् । तुषारनिकराकारं प्रसृतं पावनं यशः ॥ ३४ ॥

kaccittava diganteṣu candrasyevāśupañjaram | tuṣāranikarākāraṃ prasṛtaṃ pāvanaṃ yaśaḥ || 34 ||

Has your pure fame spread out to the far edge of every direction, taking the shape of a heap of frost, like the moon's spreading web of light?

क्या तुम्हारा पवित्र यश हर दिशा के दूर छोर तक फैल गया है, बर्फ के ढेर जैसा दिखता हुआ, चाँद की फैलती हुई किरणों की तरह?

355.61.35

कच्चिद्रुणगणैरेता दिशो निर्विवरीकृताः । त्वया सरोम्भसाऽबाह्या विसानामिव भूमयः ॥ ३५ ॥

kaccidruṇagaṇairetā diśo nirvivarīkṛtāḥ | tvayā sarombhasā'bāhyā visānāmiva bhūmayaḥ || 35 ||

Have you filled these directions everywhere with your many virtues, leaving no gap, so that your land is never without water, like the wet fibers of a lotus stalk?

क्या तुमने अपने अनेक गुणों से इन दिशाओं को हर जगह भर दिया है, कोई कमी न छोड़ते हुए, ऐसे कि तुम्हारी भूमि कमल के गीले रेशों की तरह कभी जल से खाली नहीं रहती?

365.61.36

कच्चित्कलमकेदारकोणस्थानेषु दृष्यतीः । प्रतिग्रामं कुमार्यस्ते गायन्त्यानन्दनं यशः ॥ ३६ ॥

kaccitkalamakedārakoṇasthāneṣu dṛṣyatīḥ | pratigrāmaṃ kumāryaste gāyantyānandanaṃ yaśaḥ || 36 ||

In every village, do the girls who are seen at the edges of the rice fields sing your fame, the fame that brings joy?

क्या हर गाँव में, धान के खेतों के किनारे दिखने वाली लड़कियाँ तुम्हारा वह यश गाती हैं जो आनंद देता है?

375.61.37

कुशलं तव धान्येषु धनेषु विभवेषु च । भृत्येषु च कलत्रेषु पुत्रेषु नगरेषु च ॥ ३७ ॥

kuśalaṃ tava dhānyeṣu dhaneṣu vibhaveṣu ca | bhṛtyeṣu ca kalatreṣu putreṣu nagareṣu ca || 37 ||

Is all well with you in your grain, your wealth, your riches, your servants, your wife, your sons, and your cities?

क्या तुम्हारे अनाज, धन, वैभव, सेवकों, पत्नी, पुत्रों और नगरों में सब कुछ ठीक है?

385.61.38

आधिव्याधिविहीनेयं कच्चित्कायलता तव । फलं फलति पुण्यार्थं यदिहामुत्र चोदितम् ॥ ३८ ॥

ādhi-vyādhi-vihīneyaṃ kaccitkāyalatā tava | phalaṃ phalati puṇyārthaṃ yadiha-amutra coditam || 38 ||

Is this creeper of your body free of mental pain and disease, bearing the fruit of merit that is called for both in this world and the next?

क्या तुम्हारी यह देह-लता मानसिक पीड़ा और रोग से मुक्त है, और उस पुण्य का फल दे रही है जो इस लोक और परलोक दोनों के लिए बताया गया है?

395.61.39

आपातरमणीयेषु वर्तेतात्यन्तवैरिषु । कच्चिद्विषयसर्पेषु सविरागं मनस्तव ॥ ३९ ॥

āpātaramaṇīyeṣu vartetātyantavairiṣu | kaccidviṣayasarpeṣu savirāgaṃ manastava || 39 ||

Is your mind free of longing for the objects of the senses, which are like snakes, pleasant only at first touch but in truth the deepest enemies?

क्या तुम्हारा मन उन इंद्रिय-विषयों से विरक्त है, जो सर्पों के समान हैं, पहली नज़र में सुखद पर सचमुच सबसे बड़े शत्रु?

405.61.40

अहो बत चिरं कालमावां विश्लेषमागतौ । कालेन श्लेषितौ भूयो वसन्ताद्रितटाविव ॥ ४० ॥

aho bata ciraṃ kālamāvāṃ viśleṣamāgatau | kālena śleṣitau bhūyo vasantādrirataṭāviva || 40 ||

Ah, for so long a time the two of us were kept apart. Now time has joined us together again, as two slopes of a mountain are joined by spring.

अहो, कितने लंबे समय तक हम दोनों अलग रहे। अब समय ने हमें फिर से जोड़ दिया है, जैसे वसंत ऋतु में पर्वत की दो ढलानें फिर से जुड़ जाती हैं।

415.61.41

न ता जगति विद्यन्ते सुखदुःखदशाः सखे । जीवद्भिर्या न दृश्यन्ते संयोगजवियोगजाः ॥ ४१ ॥

na tā jagati vidyante sukhaduḥkhadaśāḥ sakhe | jīvadbhiryā na dṛśyante saṃyogajaviyogajāḥ || 41 ||

O friend, there is no state of joy or sorrow in this world, born of coming together or born of parting, that the living do not see.

हे मित्र, इस संसार में सुख या दुःख की ऐसी कोई अवस्था नहीं है, चाहे वह मिलन से जन्मी हो या बिछड़ने से, जिसे जीवित लोग न देखते हों।

425.61.42

तथैतास्वतिदीर्घासु दशास्वन्यत्वमागताः । भूयो वयमपि श्लिष्टाश्चित्रो हि नियतेर्विधिः ॥ ४२ ॥

tathaitāsvatidīrghāsu daśāsvanyatvamāgatāḥ | bhūyo vayamapi śliṣṭāścitro hi niyatervidhiḥ || 42 ||

So it was that during these very long years we became strangers to each other, and now we are joined together once more. How strange indeed is the working of fate.

इस तरह इन बहुत लंबे वर्षों में हम एक-दूसरे के लिए पराए हो गए थे, और अब हम फिर से जुड़ गए हैं। सच में, नियति की गति कितनी अनोखी है।

435.61.43

सुरघुरुवाच । भगवन्नियतेरस्या गतिं सर्पगतेरिव । दैविक्याः को हि जानाति गम्भीरां विस्मयप्रदाम् ॥ ४३ ॥

suraguruvāca | bhagavanniyerasya gatiṃ sarpagateriva | daivikyāḥ ko hi jānāti gambhīrāṃ vismayapradām || 43 ||

Suraghu said: My lord, who indeed can truly know the course of this fate, moving like a snake, this fate that comes from the gods, so deep and so full of wonder?

सुरघु ने कहा: हे स्वामी, इस नियति की चाल को, जो सर्प की चाल जैसी है, कौन सचमुच जान सकता है? यह दैवी नियति गहरी है और चकित कर देने वाली है।

445.61.44

त्वमहं च व्यपोह्येति दूरे दूरदशासु च । अद्य संघटितौ भूयः किमसाध्यमहो विधेः ॥ ४४ ॥

tvamahaṃ ca vyapohyeti dūre dūradāśāsu ca | adya saṃghaṭitau bhūyaḥ kimasādhyamaho vidheḥ || 44 ||

You and I were driven far apart, into conditions far away from each other. Today we are joined together again. Ah, what indeed is impossible for fate?

तुम और मैं एक-दूसरे से दूर, दूर की अवस्थाओं में धकेल दिए गए थे। आज हम फिर से जुड़ गए हैं। अहो, नियति के लिए क्या असंभव है?

455.61.45

वयं त्वद्य महासत्त्व भृशं कुशलिनः स्थिताः । त्वदागमनपुण्येन परां पावनतां गताः ॥ ४५ ॥

vayaṃ tvadya mahāsattva bhṛśaṃ kuśalinaḥ sthitāḥ | tvadāgamanapuṇyena parāṃ pāvanatāṃ gatāḥ || 45 ||

O great one, we are all truly very well today. Through the merit of your coming, we have reached the highest purity.

हे महान आत्मा, आज हम सब सचमुच बहुत अच्छी स्थिति में हैं। तुम्हारे आगमन के पुण्य से हमें परम पवित्रता मिली है।

475.61.47

सर्वाः संपत्तयोऽस्माकं राजर्षे संस्थिताः पुरे । भवदागमनेनाद्य प्रयाताः शतशाखताम् ॥ ४७ ॥

sarvāḥ saṃpattayo'smākaṃ rājarṣe saṃsthitāḥ pure | bhavadāgamanenādya prayātāḥ śataśākhatām || 47 ||

O royal sage, all our riches settled in this city have today, because of your coming, multiplied a hundredfold.

हे राजर्षि, इस नगर में बसी हमारी सारी संपत्ति आज तुम्हारे आगमन से सौ गुनी बढ़ गई है।

485.61.48

विकिरति परितो रसायनानामिव निकरं मधुरं महानुभाव । तव वचनमवेक्षणं च पुण्यं परमपदप्रतिमो हि साधुसङ्गः ॥ ४८ ॥

vikirati parito rasāyanānāmiva nikaraṃ madhuraṃ mahānubhāva | tava vachanamavekṣaṇaṃ cha puṇyaṃ paramapadapratimo hi sādhusaṅgaḥ || 48 ||

O great one, your sweet words spread out all around like a heap of rejuvenating medicines. Both your words and the sight of you are holy, for the company of the good is truly the very image of the highest state.

हे महानुभाव, तुम्हारे मीठे वचन चारों ओर ऐसे फैल जाते हैं जैसे कायाकल्प करने वाली औषधियों का ढेर। तुम्हारा वचन और तुम्हारा दर्शन दोनों पवित्र हैं, क्योंकि सज्जनों का साथ सचमुच परम पद के समान है।