Upaśama उपशम

Chapter 61 — 47 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवमुत्पलपत्राक्ष राघवाघविपर्यये | पदमासादयाद्वन्द्वं विशोको भव भूतये || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evamutpalapatrākṣa rāghavāghaviparyaye | padamāsādayādvandvaṃ viśoko bhava bhūtaye || 1 ||

English

Thus spoke Śrīvasiṣṭha: O lotus-eyed one, in the turmoil of Rāghava's misfortune, attain the state of duality, be free from sorrow for the welfare of all beings.

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: हे कमलनयन! रघुवंश के दुःख में, द्वैत की स्थिति को प्राप्त करो, सबके कल्याण के लिए दुःखरहित हो जाओ।

2

एतां दृष्टिमवष्टभ्य न मनः परितप्यते | घोरे तमसि निर्मग्नं लब्धदीपं शिशुर्यथा || २ ||

etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya na manaḥ paritapyate | ghore tamasi nirmagnaṃ labdhadīpaṃ śiśuryathā || 2 ||

English

Holding on to this vision, the mind does not grieve, like a child who has found a lamp in the darkest night.

हिन्दी

इस दृष्टि को पकड़कर, मन दुःखी नहीं होता, जैसे एक बच्चा जो अंधेरी रात में दीपक पा लेता है।

3

विवेकावस्थया चेतस्तथैवायाति निर्वृतिम् | पतच्छ्वभ्रे दृढतृणप्रचयालम्बनादिव || ३ ||

vivekāvasthayā cetastathaivāyāti nirvṛtim | pataśśvabhre dṛḍhatṛṇapracayālambanādiva || 3 ||

English

With the state of discrimination, the mind attains contentment, like one who finds support in a bundle of strong grass on a falling cliff.

हिन्दी

विवेक की अवस्था से, मन संतोष प्राप्त करता है, जैसे कोई व्यक्ति जो एक गिरते हुए चट्टान पर मजबूत घास के गुच्छे का सहारा पा लेता है।

4

अथैतां पावनीं दृष्टिं भावयित्वाप्युदाहरन् | नित्यमेकसमाधानो भव भूषितभूतलः || ४ ||

athaitāṃ pāvanīṃ dṛṣṭiṃ bhāvayitvāpyudāharan | nityamekasamādhāno bhava bhūṣitabhūtalaḥ || 4 ||

English

Therefore, cultivating this purifying vision, always speak of it, be steadfast in meditation, and adorn the earth.

हिन्दी

इसलिए, इस पवित्र दृष्टि को विकसित करके, हमेशा इसके बारे में बोलें, ध्यान में स्थिर रहें, और पृथ्वी को अलंकृत करें।

5

श्रीराम उवाच | कथमेकसमाधानं कीदृशं वा मुनीश्वर | वाताहतमयूराङ्गरुहलोलं मनो भवेत् || ५ ||

śrīrāma uvāca | kathamekasamādhānaṃ kīdṛśaṃ vā munīśvara | vātāhatamayūrāṅgaruhalolaṃ mano bhavet || 5 ||

English

Śrī Rāma said: How can one be steadfast in meditation, O great sage? The mind is as restless as a peacock's feather in the wind.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: ध्यान में कैसे स्थिर रहा जा सकता है, हे महान ऋषि? मन हवा में मोर के पंख की तरह अस्थिर है।

6

श्रीवसिष्ठ उवाच | श्रृणु तस्यैव सुरघोः प्रबुद्धस्य सतस्तदा | पर्णादस्य च राजर्षेः संवादमिममद्भुतम् || ६ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | śrṇu tasyeva suraghoḥ prabuddhasya satastadā | parṇādasya ca rājarṣeḥ saṃvādamimamadbhutam || 6 ||

English

Sri Vasistha said: Listen to this wonderful dialogue between the awakened sage Suragha and King Parnada at that time.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: उस समय जागृत ऋषि सुरघ और राजा पर्णाद के बीच हुए इस अद्भुत संवाद को सुनो।

7

राघवैकसमाधानबोधितायोजितात्मनोः | परस्परं समालापमिमं प्रकथयामि ते || ७ ||

rāghavaikasamādhānabodhitāyojitātmanoḥ | parasparaṃ samālāpamimaṃ prakathayāmi te || 7 ||

English

I will narrate to you this dialogue between the two, whose minds were united and enlightened by the teachings of Raghava.

हिन्दी

मैं आपको यह संवाद सुनाता हूँ, जिनके मन रघुवंशी के उपदेशों से एकाग्र और जागृत हो गए थे।

8

बभूव पारसीकानां पार्थिवः परवीरहा | परिघो नाम विख्यातः परिघः स्यन्दने यथा || ८ ||

babhūva pārasīkānāṃ pārthivaḥ paravīrahā | parigho nāma vikhyātaḥ parighaḥ syandane yathā || 8 ||

English

There was a king of the Parasikas, known as Parigha, who was a slayer of enemy heroes, famous like a mace in a chariot.

हिन्दी

पारसीकों का एक राजा था, जिसका नाम परिघ था, जो शत्रु वीरों का संहारक था, और रथ में गदा की तरह विख्यात था।

9

स बभूव परं मित्रं सुरघो रघुनन्दन | नन्दनोद्यानसंस्थस्य मदनस्येव माधवः || ९ ||

sa babhūva paraṃ mitraṃ suragho raghunandana | nandanodyānasaṃsthasya madanasyaiva mādhavaḥ || 9 ||

English

He became the greatest friend of Suragha, the delight of the Raghu dynasty, like Madhava (Krishna) is the friend of Madana (Kama) who resides in the Nandana garden.

हिन्दी

वह सुरघ का सबसे बड़ा मित्र बन गया, जो रघुवंश का आनंद था, जैसे माधव (कृष्ण) नंदन उद्यान में रहने वाले मदन (कामदेव) का मित्र है।

10

कदाचित्परिघस्याभूदवर्षं मण्डले महत् | कल्पान्त इव संसारे प्रजादुष्कृतदोषजम् || १० ||

kadācitparighasyābhūdavarṣaṃ maṇḍale mahat | kalpānta iva saṃsāre prajāduṣkṛtadoṣajam || 10 ||

English

Once, there was a great drought in the kingdom of Parigha, as if it were the end of the world, caused by the sins of the people.

हिन्दी

एक बार, परिघ के राज्य में एक महान अकाल पड़ा, जैसे संसार का अंत हो रहा हो, जो लोगों के पापों के कारण हुआ था।

11

विनेशुर्जनतास्तत्र बह्वयः क्षुत्क्षामजीविताः | ज्वलिते विपिने वह्नौ यथा भूतपरम्पराः || ११ ||

vineśurjanatāstatra bahvayaḥ kṣutkṣāmajīvitāḥ | jvalite vipine vahnau yathā bhūtaparamparāḥ || 11 ||

English

There, many people, suffering from hunger and exhaustion, were like a series of beings in a forest fire.

हिन्दी

वहाँ, बहुत से लोग, भूख और थकान से पीड़ित, जंगल में आग की तरह लग रहे थे।

12

तद्दुःखं परिघो दृष्ट्वा विषादमतुलं ययौ | तत्याजाश्वखिलं राज्यं दग्धं ग्राममिवाध्वगः || १२ ||

taddhuḥkhaṃ parigho dṛṣṭvā viṣādamatulaṃ yayau | tatyājāśvakhilaṃ rājyaṃ dagdhaṃ grāmamivādhvagaḥ || 12 ||

English

Seeing that suffering, Parigha felt immense sorrow and abandoned his entire kingdom, like a traveler leaving a burned village.

हिन्दी

उस दुःख को देखकर, परिघ ने अतुलनीय विषाद महसूस किया और अपना सारा राज्य छोड़ दिया, जैसे कोई यात्री जले हुए गाँव को छोड़ देता है।

13

प्रजानाशप्रतीकारेष्वसमर्थो विरागवान् | जगाम विपिने कर्तुं तपोऽजिनमुनीन्द्रवत् || १३ ||

prajānāśapratīkāreṣvasamartho virāgavān | jagāma vipine kartuṃ tapo'jinamunīndravat || 13 ||

English

Unable to protect his people from destruction and feeling detached, he went to the forest to perform penance like a great sage.

हिन्दी

अपने प्रजाजनों को विनाश से बचाने में असमर्थ और विरक्त होकर, वह एक महान ऋषि की तरह वन में तपस्या करने गया।

14

पौराणामपरिज्ञाते कस्मिंश्चिद्दूरकानने | समुवास विरक्तात्मा लोकान्तर इवापरे || १४ ||

paurāṇāmaparijñāte kasmiṃściddūrakānane | samuvāsa viraktātmā lokāntara ivāpare || 14 ||

English

In an unknown distant forest, he lived detached, as if he were in another world.

हिन्दी

एक अज्ञात दूर के जंगल में, वह विरक्त होकर रहने लगा, जैसे कोई दूसरी दुनिया में हो।

15

तपश्चरञ्छान्तमतिर्दान्तः कन्दरमन्दिरे | स्वयं शीर्णानि शुष्काणि तत्र पर्णान्यभक्षयत् || १५ ||

tapaścarañchāntamatirdāntaḥ kandaramandire | svayaṃ śīrṇāni śuṣkāṇi tatra parṇānyabhakṣayat || 15 ||

English

Performing penance with a calm mind and self-control, he ate withered and dry leaves in a cave.

हिन्दी

शान्त मन और स्वयं नियंत्रण के साथ तपस्या करते हुए, वह एक गुफा में सूखे और मुरझाए पत्तों को खाता था।

16

चिरं हुताशवच्छुष्कपर्णान्येवाथ भक्षयन् | पर्णाद इति नामासौ प्राप मध्ये तपस्विनाम् || १६ ||

ciram hutāśavacchuṣkapaṛṇānyevātha bhakṣayan | parṇāda iti nāmāsau prāpa madhye tapasvinām || 16 ||

English

For a long time, he subsisted only on dry leaves, like fire | Thus, he became known as Parnada among the ascetics || 16 ||

हिन्दी

लंबे समय तक, वह सिर्फ सूखे पत्तों पर निर्भर रहा, जैसे अग्नि | इस प्रकार, वह तपस्वियों के बीच पर्णाद के नाम से जाना जाने लगा || १६ ||

17

ततःप्रभृति पर्णादनामा राजर्षिसत्तमः | जम्बूद्वीपे बभूवासौ विख्यातो मुनिसद्मसु || १७ ||

tataḥprabhṛti parṇādanāmā rājarṣisattamaḥ | jambūdvīpe babhūvāsau vikhyāto munisadmasu || 17 ||

English

From that time onwards, the best among royal sages, Parnada, became famous in Jambudvipa among the hermitages || 17 ||

हिन्दी

तब से, राजर्षियों में श्रेष्ठ, पर्णाद जंबूद्वीप में आश्रमों में प्रसिद्ध हो गया || १७ ||

18

ततो वर्षसहस्रेण तपसा दारुणात्मना | प्रापदभ्यासवशतो ज्ञानमात्मप्रसादजम् || १८ ||

tato varṣasahasreṇa tapasā dāruṇātmanā | prāpada abhyāsavaśato jñānamātmaprasādajam || 18 ||

English

Then, by practicing severe austerities for a thousand years, he attained knowledge born of self-grace through constant practice || 18 ||

हिन्दी

तब, हजार वर्षों तक कठोर तपस्या करके, वह निरंतर अभ्यास से आत्म-अनुग्रह से उत्पन्न ज्ञान प्राप्त कर लिया || १८ ||

19

बभूव विगतद्वन्द्वो निराशः शान्तमानसः | नीरागो निरनुक्रोशो जीवन्मुक्तः प्रबुद्धधीः || १९ ||

babhūva vigatadvandvo nirāśaḥ śāntamānasaḥ | nīrāgo niranukrośo jīvanmuktaḥ prabuddhadhīḥ || 19 ||

English

He became free from dualities, devoid of desires, with a peaceful mind, without attachments, without compassion, liberated while living, and enlightened || 19 ||

हिन्दी

वह द्वंद्वों से मुक्त, इच्छाओं से रहित, शांत मन वाला, आसक्ति से रहित, दया से रहित, जीवन्मुक्त और प्रबुद्ध हो गया || १९ ||

20

विजहार यथाकामं त्रिलोकीमठिकामिमाम् | सिद्धसाध्यैः समं साधो सहंसालिरिवाज्जिनीम् || २० ||

vijahāra yathākāmaṃ trilokīmaṭhikāmimām | siddhasādhyaiḥ samaṃ sādho sahaṃsālirivājjinīm || 20 ||

English

He roamed freely in the three worlds according to his wishes, along with the perfected beings and aspirants, like a swan in a lotus pond || 20 ||

हिन्दी

वह अपनी इच्छानुसार तीनों लोकों में स्वतंत्र रूप से विचरण करता था, सिद्धों और साधकों के साथ, जैसे कमल तालाब में हंस || २० ||

21

एकदा तस्य सदनं हेमचूडमहीपतेः | प्राप रत्नविनिर्माणं मेरोः श्रृङ्गमिवापरम् || २१ ||

ekadā tasya sadanaṃ hemachūḍamahīpateḥ | prāpa ratnavinirmāṇaṃ meroḥ śrṛṅgamivāparam || 21 ||

English

Once, he reached the abode of the king Hemachuda, which was adorned with jewels and resembled another peak of Mount Meru.

हिन्दी

एक बार, उसने हेमचूड राजा के रत्नों से सजे घर तक पहुंच गया, जो मेरु पर्वत के दूसरे शिखर की तरह लगता था।

22

ते तत्र प्राक्तने मित्रे पूजामकुरुतां मिथः | पूर्णौ विज्ञातविज्ञेयौ मौर्ख्यगर्भाद्विनिर्गतौ || २२ ||

te tatra prāktane mitre pūjāmakurutāṃ mithaḥ | pūrṇau vijñātavijñeyau maurkhyagarbhādvinirgatau || 22 ||

English

There, they both worshipped each other as old friends, having attained complete knowledge and emerged from the womb of ignorance.

हिन्दी

वहाँ, वे दोनों पुराने मित्रों की तरह एक-दूसरे की पूजा करते हुए, पूर्ण ज्ञान प्राप्त कर चुके थे और अज्ञान के गर्भ से निकल चुके थे।

23

अहो नु बत कल्याणैः फलितं मम पावनैः | संप्राप्तवानहं यत्त्वामित्यन्योन्यमथोचतुः || २३ ||

aho nu bata kalyāṇaiḥ phalitaṃ mama pāvanaiḥ | saṃprāptavānahaṃ yattvāmityanyonyamathocatuḥ || 23 ||

English

Ah, indeed, by my auspicious and purifying deeds, I have attained you, they said to each other.

हिन्दी

अहो, निश्चय ही, मेरे कल्याणकारी और पवित्र कर्मों के फलस्वरूप मैंने तुम्हें प्राप्त किया है, उन्होंने एक-दूसरे से कहा।

24

आलिङ्गितशरीरौ तावन्योन्यानन्दिताकृती | एकासने विविशतुश्चन्द्रार्काविव भूधरे || २४ ||

āliṅgitaśarīrau tāvanyonyānanditākṛtī | ekāsane viviśatuścandrārkāviva bhūdhare || 24 ||

English

Embracing each other, their bodies filled with mutual joy, they sat together on the same seat, like the moon and the sun on a mountain.

हिन्दी

एक-दूसरे को आलिंगन करते हुए, उनके शरीर पारस्परिक आनंद से भरे हुए थे, और वे एक ही आसन पर बैठे, जैसे चंद्रमा और सूर्य एक पर्वत पर।

25

परिघ उवाच | परमानन्दमायातं चेतस्त्वद्दर्शनेन मे | इन्दुबिम्ब इवोन्मग्नं मनः शीतलतां गतम् || २५ ||

parigha uvāca | paramānandamāyātaṃ cetastvaddarśanena me | induvimba ivonmagnaṃ manaḥ śītalatāṃ gatam || 25 ||

English

Parigha said, 'My mind has attained supreme bliss by seeing you, like the cool moon immersed in joy.'

हिन्दी

परिघ ने कहा, 'मेरा मन तुम्हें देखकर परम आनंद प्राप्त कर चुका है, जैसे ठंडा चंद्रमा आनंद में डूबा हुआ है।'

26

अकृत्रिमसुखं प्रेम वियोगे शतशाखताम् । प्रयाति पल्वलतटेऽच्छिन्नमूल इव द्रुमः ॥ || २६ ||

akṛtrimasukhaṃ prema viyoge śataśākhatām | prayāti palvalataṭe'cchinnamūla iva drumaḥ || 26 ||

English

Natural happiness, love, in separation becomes a hundred-branched tree, like a tree with uncut roots on the river bank.

हिन्दी

प्राकृतिक सुख, प्रेम, वियोग में सौ शाखाओं वाला वृक्ष बन जाता है, जैसे नदी के किनारे पर कटे हुए जड़ों वाला वृक्ष।

27

विश्रब्धास्तान्कथालापांस्ता लीलास्तच्च चेष्टितम् । संस्मृत्य प्राक्तनं साधो हृष्यामि च पुनःपुनः ॥ || २७ ||

viśrabdhāstānkathālāpāṃstā līlāstacca ceṣṭitam | saṃsmṛtya prāktanaṃ sādho hṛṣyāmi ca punaḥpunaḥ || 27 ||

English

Remembering the trustworthy conversations, the playful activities, and the actions of those, I am delighted again and again, O virtuous one.

हिन्दी

उनकी विश्वसनीय बातचीत, खेल और कार्यों को याद करके, मैं बार-बार प्रसन्न होता हूँ, हे साधु।

28

ज्ञानमेतन्मया प्राप्तं त्वया ज्ञातं यथाऽनघ । माण्डव्यस्य प्रसादेन परमात्मप्रसादजम् ॥ || २८ ||

jñānametanmayā prāptaṃ tvayā jñātaṃ yathā'nagha | māṇḍavyasya prasādena paramātmprasādajam || 28 ||

English

This knowledge has been obtained by me and known by you, O sinless one, by the grace of Māṇḍavya, which is the grace of the Supreme Soul.

हिन्दी

यह ज्ञान मुझे प्राप्त हुआ है और तुम्हें ज्ञात है, हे निष्पाप, माण्डव्य की कृपा से, जो परमात्मा की कृपा है।

29

अद्य कच्चिददुःखस्त्वं कच्चिद्विश्रान्तवानसि । परमे कारणे मेराविव भूमण्डलाधिपः ॥ || २९ ||

adya kaccidaduḥkhastraṃ kaccidviśrāntavānasi | parame kāraṇe merāviva bhūmaṇḍalādhipaḥ || 29 ||

English

Today, are you free from sorrow, O Lord of the earth, like Meru, the supreme cause?

हिन्दी

आज, क्या तुम दुःख से मुक्त हो, हे पृथ्वी के स्वामी, जैसे मेरु, परम कारण?

30

कच्चित्परमकल्याण आत्मारामतया तव । प्रसादो जायते चित्ते शरदीव सरोम्भसि ॥ || ३० ||

kaccitparamakalyāṇa ātmārāmatayā tava | prasādo jāyate citte śaradīva saro'mbhasi || 30 ||

English

O supreme welfare, does your grace arise in the mind, like the beauty of a lake in autumn?

हिन्दी

हे परम कल्याण, क्या तुम्हारी कृपा मन में उत्पन्न होती है, जैसे शरद ऋतु में तालाब की सुंदरता?

31

कच्चित्करोषि समया सुप्रसन्नगभीरया | दृष्ट्या सुभग कार्याणि कार्याण्येव नराधिप || ३१ ||

kaccitkarosi samayā suprasannagabhīrayā | dṛṣṭyā subhaga kāryāṇi kāryāṇyeva narādhipa || 31 ||

English

O King, do you perform auspicious deeds with a serene and profound gaze?

हिन्दी

हे नरेश, क्या आप शांत और गहरी दृष्टि से शुभ कार्य करते हैं?

32

निराधिव्याधयो धीराः कच्चित्संपन्नशालयः | जनतास्तव देशेषु तिष्ठन्ति विगतज्वरम् || ३२ ||

nirādhivyādhayo dhīrāḥ kaccitsaṃpannaśālayaḥ | janatāstava deśeṣu tiṣṭhanti vigatajvaram || 32 ||

English

Are the people in your lands free from sorrow and disease, living in well-equipped homes?

हिन्दी

क्या आपके देशों में लोग दुःख और रोगों से मुक्त हैं, सुसज्जित घरों में रहते हैं?

33

कच्चिदुद्दामफलिनी फलिनीव फलानता | धरा तव फलापूरैर्भृशं धारयति प्रजाः || ३३ ||

kacciduddāmaphalinī phalinīva phalānatā | dharā tava phalāpūrairbhṛśaṃ dhārayati prajāḥ || 33 ||

English

Does your land, rich with abundant fruits, nourish the people like a fruitful tree?

हिन्दी

क्या आपकी भूमि, जो फलों से भरी हुई है, लोगों को एक फलदायी वृक्ष की तरह पोषित करती है?

34

कच्चित्तव दिगन्तेषु चन्द्रस्येवाशुपञ्जरम् | तुषारनिकराकारं प्रसृतं पावनं यशः || ३४ ||

kaccittava diganteṣu candrasyevāśupañjaram | tuṣāranikarākāraṃ prasṛtaṃ pāvanaṃ yaśaḥ || 34 ||

English

Does your fame spread like the cool rays of the moon, purifying the directions?

हिन्दी

क्या आपकी कीर्ति चंद्रमा की ठंडी किरणों की तरह फैलती है, दिशाओं को पवित्र करती है?

35

कच्चिद्रुणगणैरेता दिशो निर्विवरीकृताः | त्वया सरोम्भसाऽबाह्या विसानामिव भूमयः || ३५ ||

kaccidruṇagaṇairetā diśo nirvivarīkṛtāḥ | tvayā sarombhasā'bāhyā visānāmiva bhūmayaḥ || 35 ||

English

Have you made the directions free from debtors, like the earth free from holes?

हिन्दी

क्या आपने दिशाओं को ऋणी से मुक्त कर दिया है, जैसे पृथ्वी को छेदों से मुक्त किया जाता है?

36

कच्चित्कलमकेदारकोणस्थानेषु दृष्यतीः | प्रतिग्रामं कुमार्यस्ते गायन्त्यानन्दनं यशः || ३६ ||

kaccitkalamakedārakoṇasthāneṣu dṛṣyatīḥ | pratigrāmaṃ kumāryaste gāyantyānandanaṃ yaśaḥ || 36 ||

English

Do you see the young girls singing songs of joy in every village at the auspicious moments in the temples and sacred places?

हिन्दी

क्या आप देखते हैं कि हर गाँव में मन्दिरों और पवित्र स्थानों पर शुभ अवसरों पर कुमारियाँ आनन्द के गीत गाती हैं?

37

कुशलं तव धान्येषु धनेषु विभवेषु च | भृत्येषु च कलत्रेषु पुत्रेषु नगरेषु च || ३७ ||

kuśalaṃ tava dhānyeṣu dhaneṣu vibhaveṣu ca | bhṛtyeṣu ca kalatreṣu putreṣu nagareṣu ca || 37 ||

English

Is everything well with your grains, wealth, prosperity, servants, wives, sons, and cities?

हिन्दी

क्या आपके अनाज, धन, समृद्धि, सेवकों, पत्नियों, पुत्रों और नगरों में सब कुछ ठीक है?

38

आधिव्याधिविहीनेयं कच्चित्कायलता तव | फलं फलति पुण्यार्थं यदिहामुत्र चोदितम् || ३८ ||

ādhi-vyādhi-vihīneyaṃ kaccitkāyalatā tava | phalaṃ phalati puṇyārthaṃ yadiha-amutra coditam || 38 ||

English

Is your body free from mental and physical ailments? Is the fruit of your actions bearing results both in this world and the next?

हिन्दी

क्या आपका शरीर मानसिक और शारीरिक रोगों से मुक्त है? क्या आपके कर्मों का फल इस लोक और परलोक में प्राप्त हो रहा है?

39

आपातरमणीयेषु वर्तेतात्यन्तवैरिषु | कच्चिद्विषयसर्पेषु सविरागं मनस्तव || ३९ ||

āpātaramaṇīyeṣu vartetātyantavairiṣu | kaccidviṣayasarpeṣu savirāgaṃ manastava || 39 ||

English

Do you dwell with attachment in the midst of enemies who appear charming but are extremely hostile?

हिन्दी

क्या आप ऐसे शत्रुओं में रहते हैं जो मोहक दिखाई देते हैं पर अत्यंत वैरी हैं, और आपका मन उनमें आसक्त है?

40

अहो बत चिरं कालमावां विश्लेषमागतौ | कालेन श्लेषितौ भूयो वसन्ताद्रितटाविव || ४० ||

aho bata ciraṃ kālamāvāṃ viśleṣamāgatau | kālena śleṣitau bhūyo vasantādrirataṭāviva || 40 ||

English

Alas, for a long time, we have been separated; may we be united again by time, like the spring season and the mountain slope.

हिन्दी

अहो, लंबे समय से हम अलग हैं; समय से हम फिर से जुड़ जाएँ, जैसे वसंत ऋतु और पर्वत की ढलान।

41

न ता जगति विद्यन्ते सुखदुःखदशाः सखे | जीवद्भिर्या न दृश्यन्ते संयोगजवियोगजाः || ४१ ||

na tā jagati vidyante sukhaduḥkhadaśāḥ sakhe | jīvadbhiryā na dṛśyante saṃyogajaviyogajāḥ || 41 ||

English

O friend, those states of happiness and sorrow in the world do not exist which are not seen by the living beings, arising from union and separation.

हिन्दी

हे सखे, वे सुख-दुःख की दशाएँ जगत में नहीं होतीं जो जीवों द्वारा नहीं देखी जातीं, जो संयोग और वियोग से उत्पन्न होती हैं।

42

तथैतास्वतिदीर्घासु दशास्वन्यत्वमागताः | भूयो वयमपि श्लिष्टाश्चित्रो हि नियतेर्विधिः || ४२ ||

tathaitāsvatidīrghāsu daśāsvanyatvamāgatāḥ | bhūyo vayamapi śliṣṭāścitro hi niyatervidhiḥ || 42 ||

English

Similarly, in these very long states, we have also become different, and again we are united. Indeed, the arrangement of destiny is wonderful.

हिन्दी

इसी प्रकार, इन बहुत लंबी दशाओं में, हम भी अलग हो गए हैं, और फिर से हम एक हुए हैं। वास्तव में, नियति का विधान अद्भुत है।

43

सुरघुरुवाच | भगवन्नियतेरस्या गतिं सर्पगतेरिव | दैविक्याः को हि जानाति गम्भीरां विस्मयप्रदाम् || ४३ ||

suraguruvāca | bhagavanniyerasya gatiṃ sarpagateriva | daivikyāḥ ko hi jānāti gambhīrāṃ vismayapradām || 43 ||

English

Suraguru said: O Lord, who can know the profound and amazing movement of this divine destiny, which is like the movement of a serpent?

हिन्दी

सुरगुरु ने कहा: हे भगवन्, इस दैविक नियति की गहरी और आश्चर्यजनक गति को कौन जान सकता है, जो सर्प की गति के समान है?

44

त्वमहं च व्यपोह्येति दूरे दूरदशासु च | अद्य संघटितौ भूयः किमसाध्यमहो विधेः || ४४ ||

tvamahaṃ ca vyapohyeti dūre dūradāśāsu ca | adya saṃghaṭitau bhūyaḥ kimasādhyamaho vidheḥ || 44 ||

English

You and I, having been separated in distant states, are now united again. What is impossible for destiny?

हिन्दी

आप और मैं, दूर की दशाओं में अलग होकर, अब फिर से एक हुए हैं। नियति के लिए क्या असंभव है?

45

वयं त्वद्य महासत्त्व भृशं कुशलिनः स्थिताः | त्वदागमनपुण्येन परां पावनतां गताः || ४५ ||

vayaṃ tvadya mahāsattva bhṛśaṃ kuśalinaḥ sthitāḥ | tvadāgamanapuṇyena parāṃ pāvanatāṃ gatāḥ || 45 ||

English

Today, we are greatly blessed and prosperous, O great being, due to the merit of your arrival, we have attained the highest purification.

हिन्दी

आज, हम बहुत धन्य और समृद्ध हैं, हे महान आत्मा, आपके आगमन के पुण्य से हमने उच्चतम पवित्रता प्राप्त की है।

47

सर्वाः संपत्तयोऽस्माकं राजर्षे संस्थिताः पुरे | भवदागमनेनाद्य प्रयाताः शतशाखताम् || ४७ ||

sarvāḥ saṃpattayo'smākaṃ rājarṣe saṃsthitāḥ pure | bhavadāgamanenādya prayātāḥ śataśākhatām || 47 ||

English

All our prosperities are established in the city, O royal sage | By your arrival today, they have reached a hundredfold increase

हिन्दी

हमारी सभी समृद्धियाँ हे राजर्षि, शहर में स्थित हैं | आपके आगमन से आज वे सौगुना बढ़ गई हैं

48

विकिरति परितो रसायनानामिव निकरं मधुरं महानुभाव | तव वचनमवेक्षणं च पुण्यं परमपदप्रतिमो हि साधुसङ्गः || ४८ ||

vikirati parito rasāyanānāmiva nikaraṃ madhuraṃ mahānubhāva | tava vachanamavekṣaṇaṃ cha puṇyaṃ paramapadapratimo hi sādhusaṅgaḥ || 48 ||

English

Your words and glance, O great one, scatter sweet nectar all around | Indeed, the company of the virtuous is like the highest abode

हिन्दी

आपके वचन और दृष्टि, हे महानुभाव, चारों ओर मधुर अमृत बिखेरते हैं | वास्तव में, साधुओं का संग परम पद के समान है

← Chapter 60Chapter 62 →