Upaśama उपशम

Chapter 60 — 13 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

इति हेमजटाधीशो लेभे पदमनुत्तमम्विवेकाध्यवसायेन ब्राह्मण्यमिव गाधिजः || १ ||

iti hemajaṭādhīśo lebhe padamanuttamamvivekādhyavasāyena brāhmaṇyamiva gādhijaḥ || 1 ||

English

Thus, the lord of Hemajata attained the supreme state through the resolve of discrimination, just like Gadhi's son attained Brahmanhood.

हिन्दी

इस प्रकार, हेमजटा के ईश्वर ने विवेक के निश्चय से उत्तम पद प्राप्त किया, जैसे गाधि के पुत्र ने ब्राह्मणत्व प्राप्त किया था।

2

अनर्थाकारकार्यासु नासीच्चेष्टासु खेदवान्भूयोभूयः प्रयुक्तासु दिनमालास्विवेश्वरः || २ ||

anarthākārakāryāsu nāsīcceṣṭāsu khedavānbhūyobhūyaḥ prayuktāsu dinamālāsviveśvaraḥ || 2 ||

English

The Lord, in actions that cause distress, did not have any desire for them, and was distressed by the repeated efforts day after day.

हिन्दी

ईश्वर, दुःख पैदा करने वाले कार्यों में, उनके लिए कोई इच्छा नहीं रखते थे, और दिन-प्रतिदिन दोहराए गए प्रयासों से दुःखी थे।

3

ततःप्रभृति सोऽतिष्ठतसर्वदा विगतज्वरःसमासमे स्वके कार्ये जलौघाग्र इवाचलः || ३ ||

tataḥprabhṛti so'tiṣṭhatasarvadā vigatajvaraḥsamāsame svake kārye jalaughāgra ivācalaḥ || 3 ||

English

From then on, he remained steadfast, always free from fever, steady in his own duty, like a mountain facing the surge of waves.

हिन्दी

तब से, वह सदा अडिग रहा, बुखार से मुक्त, अपने कर्तव्य में स्थिर, जैसे पर्वत लहरों के उछाल का सामना करता है।

4

हर्षामर्षविनिर्मुक्तः प्रत्यहं कार्यमाहरनुदारगम्भीरवपुर्जहाराम्बुनिधेः श्रियम् || ४ ||

harṣāmarṣavinirmuktaḥ pratyahaṃ kāryamāharanudāragambhīravapurjahārāmbunidheḥ śriyam || 4 ||

English

Free from joy and anger, he performed his duties daily, and his deep and generous form radiated the glory of the ocean.

हिन्दी

हर्ष और क्रोध से मुक्त, वह प्रतिदिन अपने कर्तव्यों का निर्वहन करता था, और उसका गहरा और उदार रूप समुद्र की शोभा बिखेरता था।

5

सुषुप्तपदधर्मिण्या चित्तवृत्त्या व्यराजतनिष्कम्पया प्रकाशिन्या दीपः स्वशिखयेव सः || ५ ||

suṣuptapadadharmiṇyā cittavṛttyā vyarājataniṣkampayā prakāśinyā dīpaḥ svaśikhayeva saḥ || 5 ||

English

He shone with the mental state of deep sleep, steady and radiant, like a lamp with its own flame.

हिन्दी

वह गहरी नींद की मानसिक अवस्था से चमकता था, स्थिर और प्रकाशमान, जैसे दीपक अपनी लौ के साथ।

6

न निर्घृणो दयावान्नो न द्वन्द्वी नाथ मत्सरी | न सुधीर्नासुधीर्नार्थी नानर्थी स बभूव ह || ६ ||

na nirghṛṇo dayāvānno na dvandvī nātha matsarī | na sudhīrnāsudhīrnārthī nānarthī sa babhūva ha || 6 ||

English

He was neither cruel nor compassionate, neither dualistic nor envious. He was neither wise nor foolish, neither wealthy nor poor; he became thus.

हिन्दी

वह न तो क्रूर था न ही दयालु, न द्वैतवादी था न ही ईर्ष्यालु | न बुद्धिमान था न ही मूर्ख, न धनवान था न ही निर्धन; वह ऐसा ही बना रहा || ६ ||

7

समदर्शनया नित्यं वृत्त्याऽचापलधीरया | अन्तःशीतलया रेजे परिपूर्णार्णवेन्दुवत् || ७ ||

samadarśanayā nityaṃ vṛttyā'cāpaladhīrayā | antaḥśītalayā reje paripūrṇārṇavenduvat || 7 ||

English

With equanimity, he always shone with steadfast conduct and inner calm, like the full moon over the ocean.

हिन्दी

समता के साथ, वह हमेशा स्थिर आचरण और अंतर्मन की शांति के साथ चमकता था, जैसे समुद्र पर पूर्णिमा का चाँद |

8

सर्वं चित्तत्त्वकलनं जगदित्यवलोक्य सः | प्रशान्तसुखदुःखश्रीस्तस्य पूर्णा मतिर्बभौ || ८ ||

sarvaṃ cittattvakalanaṃ jagadityavalokya saḥ | praśāntasukhaduḥkhaśrīstasya pūrṇā matirbabhau || 8 ||

English

Seeing the entire world as a manifestation of the mind, he attained a state of complete tranquility, happiness, and prosperity.

हिन्दी

सारे संसार को मन की अभिव्यक्ति के रूप में देखकर, उसने पूर्ण शांति, सुख और समृद्धि की अवस्था प्राप्त की |

9

उल्लसन्विकसन्पूर्णस्तिष्ठन्गच्छन्विशन्स्वपन् | अभूत्समसमाधिस्थः प्रबुद्धश्चिल्लयं गतः || ९ ||

ullasanvikasanpūrṇastiṣṭhangacchanviśansvapan | abhūtsamasamādhisthaḥ prabuddhacillayaṃ gataḥ || 9 ||

English

Radiating, blossoming, and complete, whether standing, moving, sitting, or sleeping, he remained in a state of equanimity and awakened consciousness.

हिन्दी

चमकता, खिलता, और पूर्ण, चाहे खड़ा हो, चल रहा हो, बैठा हो, या सो रहा हो, वह समता और जाग्रत चेतना की अवस्था में रहा |

10

स कुर्वन्विगतासङ्गं राज्यं राजीवलोचनः | अतिष्ठदक्षताकारो भूरिवर्षशतान्यथ || १० ||

sa kurvanvigatāsaṅgaṃ rājyaṃ rājīvalocanaḥ | atiṣṭhadakṣatākāro bhūrivarṣaśatānyatha || 10 ||

English

He, with detached eyes like a lotus, performed his duties without attachment and remained steadfast for many years.

हिन्दी

वह, जिसकी आँखें कमल के समान विरक्त थीं, आसक्ति के बिना अपने कर्तव्य निभाता रहा और बहुत सालों तक स्थिर रहा |

11

संनिवेशमिमं देहनामकं तदनु स्वयम् । स जहौ तेजसाक्रान्तो रूपं हिमकणो यथा || ११ ||

saṃniveśamimaṃ dehanāmakaṃ tadanu svayam | sa jahau tejasākrānto rūpaṃ himakaṇo yathā || 11 ||

English

He left this bodily abode, known as the body, following it with his own self. He abandoned his form, filled with radiance, like a snowflake.

हिन्दी

उसने इस शरीर को छोड़ दिया, जिसे शरीर के नाम से जाना जाता है, उसके बाद उसने अपने स्वयं को छोड़ दिया। उसने अपना रूप छोड़ दिया, जो तेज से भरा हुआ था, एक हिमकण की तरह।

12

विवेश परमाद्यन्तकारणं कारणेश्वरम् । प्रज्ञया सरितां वारि परिपूर्णमिवाम्बुधिम् || १२ ||

viveśa paramādyantakāraṇaṃ kāraṇeśvaram | prajñayā saritāṃ vāri paripūrṇamivāmbudhim || 12 ||

English

He entered the supreme cause, the lord of causes, filled with wisdom like the ocean filled with the water of rivers.

हिन्दी

उसने परम कारण में प्रवेश किया, कारणों के स्वामी में, जो ज्ञान से भरा हुआ था, नदियों के जल से भरे समुद्र की तरह।

13

अधिगतविमलैकरूपतेजा विजनदशां समुपेत्य शान्तशोकः । अलमभवदसौ परस्वरूपं घटखमिवाम्बरसंयुतं महात्मा || १३ ||

adhigatavimalaikarūpatejā vijanadaśāṃ samupetya śāntaśokaḥ | alamabhavadasau parasvarūpaṃ ghaṭakhamivāmbarasaṃyutaṃ mahātmā || 13 ||

English

Having attained the pure, singular form of radiance, he reached the state of solitude, free from sorrow. He became sufficient in that supreme form, like a pot filled with space.

हिन्दी

पवित्र, एक रूप के तेज को प्राप्त करने के बाद, उसने एकान्त की अवस्था को प्राप्त किया, दुःख से मुक्त। वह उस परम रूप में पर्याप्त हो गया, एक घड़े की तरह जो अंतरिक्ष से भरा हुआ था।

← Chapter 59Chapter 61 →