योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Upaśama, Chapter 60उपशम प्रकरण · सर्ग ६०

Book 5 of the Yoga Vasishtha, chapter 60 — 13 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उपशम प्रकरण, अध्याय 60 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

15.60.1

इति हेमजटाधीशो लेभे पदमनुत्तमम्विवेकाध्यवसायेन ब्राह्मण्यमिव गाधिजः ॥ १ ॥

iti hemajaṭādhīśo lebhe padamanuttamamvivekādhyavasāyena brāhmaṇyamiva gādhijaḥ || 1 ||

Thus, through firm and discerning effort, the lord of the Hemajatas reached the highest state - just as Gadhi's son attained the state of a Brahmin.

इस तरह, पक्के और विवेक भरे प्रयास से, हेमजटों के स्वामी ने सबसे ऊँची अवस्था पा ली - जैसे गाधि के पुत्र ने ब्राह्मण का पद पाया था।

25.60.2

अनर्थाकारकार्यासु नासीच्चेष्टासु खेदवान्भूयोभूयः प्रयुक्तासु दिनमालास्विवेश्वरः ॥ २ ॥

anarthākārakāryāsu nāsīcceṣṭāsu khedavānbhūyobhūyaḥ prayuktāsu dinamālāsviveśvaraḥ || 2 ||

Amid actions that seemed to lead nowhere, done again and again, he never grew weary - like the Lord, who is never wearied by the unending chain of days.

ऐसे काम जो बार-बार करने पर भी बेकार लगते थे, उनमें भी वह कभी नहीं थका - जैसे ईश्वर दिनों की कभी न खत्म होने वाली शृंखला से कभी नहीं थकता।

35.60.3

ततःप्रभृति सोऽतिष्ठतसर्वदा विगतज्वरःसमासमे स्वके कार्ये जलौघाग्र इवाचलः ॥ ३ ॥

tataḥprabhṛti so'tiṣṭhatasarvadā vigatajvaraḥsamāsame svake kārye jalaughāgra ivācalaḥ || 3 ||

From then on he always remained free of anguish, in every task of his, easy or hard, unmoving like a mountain standing before a flood of water.

उस दिन से वह हमेशा हर तरह की पीड़ा से मुक्त रहा; अपने हर काम में, चाहे वह आसान हो या कठिन, वह पानी की बाढ़ के आगे खड़े पहाड़ की तरह अडिग रहा।

45.60.4

हर्षामर्षविनिर्मुक्तः प्रत्यहं कार्यमाहरनुदारगम्भीरवपुर्जहाराम्बुनिधेः श्रियम् ॥ ४ ॥

harṣāmarṣavinirmuktaḥ pratyahaṃ kāryamāharanudāragambhīravapurjahārāmbunidheḥ śriyam || 4 ||

Free from both joy and anger, carrying out his duties every day, with a noble and deep bearing, he outshone even the splendor of the ocean.

खुशी और गुस्से दोनों से मुक्त होकर, वह रोज़ अपना काम करता रहा; उसका स्वभाव इतना उदार और गहरा था कि उसने समुद्र की शोभा को भी मात दे दी।

55.60.5

सुषुप्तपदधर्मिण्या चित्तवृत्त्या व्यराजतनिष्कम्पया प्रकाशिन्या दीपः स्वशिखयेव सः ॥ ५ ॥

suṣuptapadadharmiṇyā cittavṛttyā vyarājataniṣkampayā prakāśinyā dīpaḥ svaśikhayeva saḥ || 5 ||

With a mind as still as deep sleep, yet unwavering and shining, he glowed like a lamp with its own steady flame.

उसका मन गहरी नींद जैसा शांत था, फिर भी अडिग और चमकीला था; वह अपनी ही लौ से जलते दीये की तरह चमक रहा था।

65.60.6

न निर्घृणो दयावान्नो न द्वन्द्वी नाथ मत्सरी । न सुधीर्नासुधीर्नार्थी नानर्थी स बभूव ह ॥ ६ ॥

na nirghṛṇo dayāvānno na dvandvī nātha matsarī | na sudhīrnāsudhīrnārthī nānarthī sa babhūva ha || 6 ||

O lord, he was neither cruel nor kind, neither caught between opposites nor envious; he was neither wise nor foolish, neither seeking a purpose nor without one.

हे नाथ, वह न तो क्रूर था न दयालु, न वह दो विरोधी बातों में उलझा था न ईर्ष्यालु; वह न बुद्धिमान था न मूर्ख, न किसी उद्देश्य को चाहने वाला था न बिना उद्देश्य के।

75.60.7

समदर्शनया नित्यं वृत्त्याऽचापलधीरया । अन्तःशीतलया रेजे परिपूर्णार्णवेन्दुवत् ॥ ७ ॥

samadarśanayā nityaṃ vṛttyā'cāpaladhīrayā | antaḥśītalayā reje paripūrṇārṇavenduvat || 7 ||

With a disposition that always saw everything as equal, steady and unshaken, calm within, he shone like the moon over a full ocean.

जो हर चीज़ को हमेशा एक समान देखता था, जो स्थिर और अडोल था, और भीतर से शांत था - वह भरे हुए समुद्र पर चंद्रमा की तरह चमक रहा था।

85.60.8

सर्वं चित्तत्त्वकलनं जगदित्यवलोक्य सः । प्रशान्तसुखदुःखश्रीस्तस्य पूर्णा मतिर्बभौ ॥ ८ ॥

sarvaṃ cittattvakalanaṃ jagadityavalokya saḥ | praśāntasukhaduḥkhaśrīstasya pūrṇā matirbabhau || 8 ||

Seeing that the whole world is nothing but the working of consciousness, with pleasure and pain now stilled in him, his mind shone full and complete.

यह देखकर कि पूरा जगत चेतना की ही एक रचना है, उसके भीतर सुख और दुख दोनों शांत हो गए, और उसकी बुद्धि पूरी तरह से भरकर चमक उठी।

95.60.9

उल्लसन्विकसन्पूर्णस्तिष्ठन्गच्छन्विशन्स्वपन् । अभूत्समसमाधिस्थः प्रबुद्धश्चिल्लयं गतः ॥ ९ ॥

ullasanvikasanpūrṇastiṣṭhangacchanviśansvapan | abhūtsamasamādhisthaḥ prabuddhacillayaṃ gataḥ || 9 ||

Radiant, blossoming, whole - whether standing, walking, entering somewhere, or sleeping - he stayed established in that same unbroken absorption, awake, merged into consciousness.

चमकता हुआ, खिलता हुआ, पूर्ण - चाहे वह खड़ा हो, चल रहा हो, कहीं प्रवेश कर रहा हो, या सो रहा हो - वह हमेशा उसी एक समाधि में स्थित रहा, जागा हुआ, चेतना में लीन।

105.60.10

स कुर्वन्विगतासङ्गं राज्यं राजीवलोचनः । अतिष्ठदक्षताकारो भूरिवर्षशतान्यथ ॥ १० ॥

sa kurvanvigatāsaṅgaṃ rājyaṃ rājīvalocanaḥ | atiṣṭhadakṣatākāro bhūrivarṣaśatānyatha || 10 ||

The lotus-eyed one, ruling his kingdom without attachment, remained this way, his form unimpaired, for many hundreds of years.

कमल जैसी आँखों वाला वह राजा, बिना किसी आसक्ति के अपना राज्य चलाते हुए, सैकड़ों वर्षों तक इसी तरह रहा, और उसका शरीर कभी क्षीण नहीं हुआ।

115.60.11

संनिवेशमिमं देहनामकं तदनु स्वयम् । स जहौ तेजसाक्रान्तो रूपं हिमकणो यथा ॥ ११ ॥

saṃniveśamimaṃ dehanāmakaṃ tadanu svayam | sa jahau tejasākrānto rūpaṃ himakaṇo yathā || 11 ||

Then he himself, of his own accord, gave up this structure called the body; overtaken by radiance, his form vanished like a speck of frost.

फिर उसने खुद ही, अपनी इच्छा से, शरीर नाम की इस रचना को त्याग दिया; तेज से घिरकर, उसका रूप बर्फ की एक बूँद की तरह मिट गया।

125.60.12

विवेश परमाद्यन्तकारणं कारणेश्वरम् । प्रज्ञया सरितां वारि परिपूर्णमिवाम्बुधिम् ॥ १२ ॥

viveśa paramādyantakāraṇaṃ kāraṇeśvaram | prajñayā saritāṃ vāri paripūrṇamivāmbudhim || 12 ||

Through wisdom he entered the supreme cause of all beginning and end, the lord of all causes - like river water entering the full ocean.

अपनी प्रज्ञा से वह हर आदि और अंत के परम कारण में, सब कारणों के स्वामी में, प्रवेश कर गया - जैसे नदियों का पानी भरे हुए समुद्र में मिल जाता है।

135.60.13

अधिगतविमलैकरूपतेजा विजनदशां समुपेत्य शान्तशोकः । अलमभवदसौ परस्वरूपं घटखमिवाम्बरसंयुतं महात्मा ॥ १३ ॥

adhigatavimalaikarūpatejā vijanadaśāṃ samupetya śāntaśokaḥ | alamabhavadasau parasvarūpaṃ ghaṭakhamivāmbarasaṃyutaṃ mahātmā || 13 ||

Having attained a pure, single radiance, having reached a state beyond all things, his sorrow now stilled, this great soul became completely one with the supreme Self - like the space inside a pot merging with the space of the open sky.

एक शुद्ध और अखंड तेज को पाकर, हर चीज़ से परे की अवस्था में पहुँचकर, जिसका शोक अब शांत हो चुका था - वह महान आत्मा परम स्वरूप में पूरी तरह से एक हो गई, जैसे घड़े के भीतर का आकाश खुले आकाश में मिल जाता है।