Upaśama उपशम

Chapter 58 — 47 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अत्रैवोदाहरन्तीममितिहासं पुरातनम् | किरातेशस्य सुरघोर्वृत्तान्तं विस्मयास्पदम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atraivodāharantīmamitihāsaṃ purātanam | kirāteśasya suraghorvṛttāntaṃ vismayāspadam || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Here, they narrate this ancient story, the terrifying tale of Kirateshwar, which is a source of wonder.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: यहाँ, वे इस पुरानी कथा का वर्णन करते हैं, किरातेश्वर की भयानक कहानी, जो आश्चर्य का विषय है।

2

उत्तरस्या दिशो मेदः कर्पूरपटल भुवः | संभूतं हसनं शार्वं शुक्लो वा चान्द्र आतपः || २ ||

uttarasyā diśo medaḥ karpūrapaṭala bhuvaḥ | saṃbhūtaṃ hasanaṃ śārvaṃ śuklo vā cāndra ātapaḥ || 2 ||

English

In the northern direction, there is a land of camphor, where the moonlight shines brightly, resembling the laughter of Shiva.

हिन्दी

उत्तर दिशा में, कर्पूर की भूमि है, जहाँ चाँदनी चमकती है, जो शिव के हँसने जैसी लगती है।

3

हिमाद्रेः श्रृङ्गमस्तीह कैलासो नाम पर्वतः | शैलकुञ्जरनिर्मुक्तकलापस्येव नायकः || ३ ||

himādreḥ śrṛṅgamastīha kailāso nāma parvataḥ | śailakuñjaranirmuktakalāpasyeva nāyakaḥ || 3 ||

English

Here, on the peak of the snowy mountain, there is a mountain named Kailasa, which appears like the leader of a herd of elephants freed from their chains.

हिन्दी

यहाँ, हिमालय के शिखर पर, कैलास नाम का एक पर्वत है, जो अपनी श्रृंखलाओं से मुक्त हाथियों के झुंड के नेता की तरह दिखाई देता है।

4

विष्णोः क्षीरोद इव स्वर्गः सुरपतेरिव | अब्जजस्येव नाभ्यब्जं गृहं यः शशिमौलिनः || ४ ||

viṣṇoḥ kṣīroda iva svargaḥ surapateriva | abjajasyeva nābhyabjaṃ gṛhaṃ yaḥ śaśimaulinaḥ || 4 ||

English

The abode of Shiva, who wears the moon as a crown, is like the heaven of Indra, the ocean of milk of Vishnu, and the lotus navel of Brahma.

हिन्दी

चंद्रमा को मुकुट के रूप में धारण करने वाले शिव का निवास स्थान इंद्र के स्वर्ग, विष्णु के क्षीरसागर और ब्रह्मा के कमल नाभि की तरह है।

5

रुद्राक्षवृक्षदोलाभिः साप्सरोभिर्विभाति यः | लोलरत्नशलाकाभिर्लहरीभिरिवार्णवः || ५ ||

rudrākṣavṛkṣadolābhiḥ sāpsarobhirvibhāti yaḥ | lolaratnaśalākābhirlaharībhirivārṇavaḥ || 5 ||

English

The ocean shines with the waves adorned with gems and Apsaras, like the swinging Rudraksha trees.

हिन्दी

समुद्र रत्नों और अप्सराओं से सजे तरंगों के साथ चमकता है, जैसे लहराते हुए रुद्राक्ष वृक्ष।

6

गणाङ्गनानामनिशं मत्तानां चरणैर्हताः | अशोका इव राजन्ते यत्राशोका विलासिनः || ६ ||

gaṇāṅganānāmaniśaṃ mattānāṃ caraṇairhatāḥ | aśokā iva rājante yatrāśokā vilāsinaḥ || 6 ||

English

The Ashoka trees, which are always trampled by the feet of the intoxicated Ganas, shine like the Ashoka trees in full bloom.

हिन्दी

जो हमेशा मतवाले गणों के पैरों से कुचले जाते हैं, वे अशोक वृक्ष विलासित अशोक वृक्षों की तरह चमकते हैं।

7

संचरन्शङ्करो दिक्षु भृगुष्विन्दुमणिद्रवैःनिवर्तन्ते प्रवर्तन्ते यत्राजस्रं च निर्झराः || ७ ||

saṃcaranśaṃkaro dikṣu bhṛguṣvindumaṇidravaiḥnivartante pravartante yatrājasraṃ ca nirjharāḥ || 7 ||

English

Shankara, moving in all directions, with the flow of the nectar of the moon from the Bhringis, returns and moves forward where the waterfalls are eternal.

हिन्दी

शंकर, सभी दिशाओं में चलता है, भृंगियों से चंद्रमा के अमृत के प्रवाह के साथ, जहाँ झरने अनंत हैं, वहाँ लौटता है और आगे बढ़ता है।

8

यो लतावृक्षगुल्मौघवापीहृदनदीनदैः | मृगैर्मृगगणैर्भूतैर्ब्रह्माण्डवदिवावृतः || ८ ||

yo latāvṛkṣagulmaughavāpīhṛdanadīnadaiḥ | mṛgairmṛgagaṇairbhūtairbrahmāṇḍavadivāvṛtaḥ || 8 ||

English

That place is surrounded by creepers, trees, bushes, ponds, rivers, and animals, as if it were the entire universe.

हिन्दी

वह स्थान लताओं, वृक्षों, झाड़ियों, तालाबों, नदियों और पशुओं से घिरा हुआ है, मानो यह पूरा ब्रह्माण्ड हो।

9

तस्य हेमजटा नाम किराताः संस्थिताः स्थले | पिपीलिका वटतरोर्मूलकोशगता इव || ९ ||

tasya hemajaṭā nāma kirātāḥ saṃsthitāḥ sthale | pipīlikā vaṭatarormūlakośagatā iva || 9 ||

English

In that place, the Kiratas, known as Hemajata, are situated like ants in the root-cavity of a banyan tree.

हिन्दी

उस स्थान पर, हेमजटा नाम के किरात लोग बरगद के वृक्ष की जड़ की खोह में चींटियों की तरह बसे हुए हैं।

10

कैलासपादारण्यानां रुद्राक्षैस्तरुगुल्मकैः | वसन्ति घूकवत्क्षुद्रास्ते वै निकटजीविनः || १० ||

kailāsapādāraṇyānāṃ rudrākṣaistarugulmakaiḥ | vasanti ghūkavatkṣudrāste vai nikaṭajīvinaḥ || 10 ||

English

Those small beings, like owls, live near the forests at the foot of Kailasa, with Rudraksha trees and bushes.

हिन्दी

वे छोटे प्राणी, उल्लू की तरह, कैलास के पैर के जंगलों के पास रहते हैं, जहाँ रुद्राक्ष के वृक्ष और झाड़ियाँ हैं।

11

आसीत्तेषामुदारात्मा राजा परपुरंजयः | जयलक्ष्म्या भुज इव यः प्रजायाश्च दक्षिणः || ११ ||

āsītteṣāmudārātmā rājā parapuraṃjayaḥ | jayalakṣmyā bhuja iva yaḥ prajāyāśca dakṣiṇaḥ || 11 ||

English

There was a noble-minded king among them, a conqueror of enemy cities, who was like the right arm of victory and prosperity, and who was skilled in protecting his subjects.

हिन्दी

उनमें एक उदार आत्मा वाला राजा था, जो शत्रु नगरों को जीतने वाला था, जो विजय और समृद्धि के दाहिने हाथ की तरह था, और जो अपने प्रजाओं की रक्षा में निपुण था।

12

सुरघुर्नाम बलवान्सुरघोरारिदर्पहा | अर्कः पराक्रम इव मूर्तिमानिव मारुतः || १२ ||

suraghurnāma balavānsuraghorāridarpahā | arkaḥ parākrama iva mūrtimāniva mārutaḥ || 12 ||

English

There was a powerful one named Suraghu, who destroyed the pride of his enemies. He was like the sun in valor and like the wind in form.

हिन्दी

एक बलवान व्यक्ति था जिसका नाम सुरघु था, जो अपने शत्रुओं के अहंकार को नष्ट करता था। वह सूर्य की तरह पराक्रम में और वायु की तरह रूप में था।

13

जितो वै राज्यविभवैर्धनैर्गुह्यकनायकः | शतक्रतुगुरुर्बोधैः काव्यैरसुरदेशिकः || १३ ||

jito vai rājyavibhavairdhanairguhyakanāyakaḥ | śatakratugururbodhaiḥ kāvyairasuradeśikaḥ || 13 ||

English

He was indeed victorious with the wealth of the kingdom. The leader of the Yakshas was wise like Brihaspati, the teacher of the gods, and skilled in poetry like the teacher of the demons.

हिन्दी

वह निश्चय ही राज्य के धन से विजयी था। यक्षों का नेता बृहस्पति की तरह बुद्धिमान था, जो देवों का गुरु था, और असुरों के गुरु की तरह कविता में निपुण था।

14

स चक्रे राजकार्याणि निग्रहानुग्रहक्रमैः | यथाप्राप्तान्यखिन्नाङ्गो दिनानीव दिवाकरः || १४ ||

sa cakre rājakāryāṇi nigrahānugrahakramaiḥ | yathāprāptānyakhinnāṅgo dinānīva divākaraḥ || 14 ||

English

He performed the duties of the king with the order of restraint and favor, as they came, without fatigue, like the sun performs its duties every day.

हिन्दी

उसने राजा के कर्तव्यों को निग्रह (दमन) और अनुग्रह (अनुकम्पा) के क्रम से किया, जैसे वे आए, थके बिना, जैसे सूर्य हर दिन अपने कर्तव्य करता है।

15

तज्जाभ्यां सुखदुःखाभ्यामथ तस्याभ्यभूयत | स्वगतिर्वागुराबन्धैः श्लिष्टाङ्गस्येव पक्षिणः || १५ ||

tajjābhyāṃ sukhaduḥkhābhyāmatha tasyābhyabhūyata | svagatirvāgurābandhaiḥ śliṣṭāṅgasyaiva pakṣiṇaḥ || 15 ||

English

Then, by the happiness and sorrow of his subjects, his own condition was affected, as if bound by the noose of a snake, like a bird with its wings clipped.

हिन्दी

फिर, अपने प्रजाओं के सुख और दुःख से, उसकी अपनी स्थिति प्रभावित हुई, जैसे साँप के फंदे से बँधा हुआ, जैसे पंख कटे हुए पक्षी की तरह।

16

किमार्तं पीडयाम्येनं तिलान्यन्त्रमिवौजसा | सर्वेषामेव भूतानां ममेवार्तिः प्रजायते || १६ ||

kimārtaṃ pīḍayāmyenaṃ tilānyantramivaujasā | sarveṣāmeva bhūtānāṃ mamevārtiḥ prajāyate || 16 ||

English

Why should I torment him like an oil-press with my strength? The suffering of all beings is born to me alone.

हिन्दी

मैं इसे अपने बल से तेल निकालने वाली मशीन की तरह क्यों पीड़ित करूँ? सभी प्राणियों का दुःख मुझ पर ही आता है।

17

धनमस्मै प्रयच्छामि धनेनानन्दवाञ्जनः | भवत्यहमिवाशेषस्तदलं मेऽतिनिग्रहैः || १७ ||

dhanamasmai prayacchāmi dhanenānandavāñjanaḥ | bhavatyahamivāśeṣastadalaṃ me'tinigrahaiḥ || 17 ||

English

I give him wealth, and with wealth, he enjoys pleasure. I become as if I am everything to him; enough of my excessive restraints.

हिन्दी

मैं इसे धन देता हूँ, और धन से यह आनंद लेता है। मैं इसके लिए सब कुछ बन जाता हूँ; मेरे अतिरिक्त नियंत्रणों से बस करो।

18

अथवा निग्रहं प्राप्तं करोम्येतेन वै विना | वर्तते न प्रजैवेयं विना वारि सरिद्यथा || १८ ||

athavā nigrahaṃ prāptaṃ karomye tena vai vinā | vartate na prajaiveyaṃ vinā vāri saridyathā || 18 ||

English

Or, I achieve restraint only with him. Just as a river cannot flow without water, I cannot exist without him.

हिन्दी

या, मैं केवल इसके साथ ही नियंत्रण प्राप्त करता हूँ। जैसे नदी बिना पानी के नहीं बह सकती, वैसे ही मैं इसके बिना नहीं रह सकता।

19

हा कष्टमेव निग्राह्यो नित्यानुग्राह्य एष मे | दिष्ट्याद्य सुखवानस्मि कष्टमद्यास्मि दुःखवान् || १९ ||

hā kaṣṭameva nigrāhyo nityānugrāhya eṣa me | diṣṭyādya sukhavānasmik kaṣṭamadyāsmi duḥkhavān || 19 ||

English

Alas, it is difficult to restrain him; he should always be shown kindness. Fortunately, I am happy today; alas, I am unhappy today.

हिन्दी

हाय, इसे नियंत्रित करना कठिन है; इसे हमेशा दया दिखानी चाहिए। भाग्यवश, आज मैं खुश हूँ; हाय, आज मैं दुःखी हूँ।

20

इति दोलायितं चेतो न विशश्राम भूपतेः | एकत्राम्बुमहावर्ते चिरतृष्णमिव भ्रमत् || २० ||

iti dolāyitaṃ ceto na viśaśrāma bhūpateḥ | ekatrāmbumahāvarte ciratṛṣṇamiva bhramat || 20 ||

English

Thus, the king's mind, swaying like a swing, did not find rest, like a long-thirsty person wandering in a great whirlpool of water.

हिन्दी

इस प्रकार, राजा का मन, झूले की तरह झूलता हुआ, विश्राम नहीं पा सका, जैसे एक लंबे समय से प्यासा व्यक्ति पानी के भंवर में भटक रहा हो।

21

अथैकदा गृहं तस्य माण्डव्यो मुनिराययौ | भ्रान्ताशेषककुप्कुञ्जो वासवस्यव नारदः || २१ ||

athaikadā gṛhaṃ tasya māṇḍavyo munirāyayau | bhrāntāśeṣakakupkuñjo vāsavasyava nāradaḥ || 21 ||

English

Once, the sage Māṇḍavya, who was wandering everywhere like Nārada to Indra's abode, came to his house.

हिन्दी

एक बार, माण्डव्य मुनि, जो नारद की तरह सब जगह घूमते थे, इन्द्र के घर की तरह उनके घर आए।

22

तमसौ पूजयामास पप्रच्छ च महामुनिम् | संदेहदुर्द्रुमस्तम्भपरशुं सर्वकोविदम् || २२ ||

tamasau pūjayāmāsa papraccha ca mahāmunim | saṃdehadurdrumastambhaparaśuṃ sarvakovidam || 22 ||

English

He worshipped him and asked the great sage, who is the axe that cuts down the tree of doubt, the knower of all.

हिन्दी

उसने उनकी पूजा की और उस महान मुनि से पूछा, जो संदेह के वृक्ष को काटने वाली कुल्हाड़ी है, सब कुछ जानने वाला।

23

सुरघुरुवाच भवदागमनेनास्मि मुने निर्वृतिमागतः | परमां वसुधापीठं संप्राप्त इव माधवे || २३ ||

suraguruvāca bhavadāgamanenāsmi mune nirvṛtimāgataḥ | paramāṃ vasudhāpīṭhaṃ saṃprāpta iva mādhave || 23 ||

English

The teacher of the gods said: O sage, I have attained satisfaction by your arrival, as if I have reached the supreme throne of the earth, O Mādhava.

हिन्दी

देवों के गुरु ने कहा: हे मुनि, मैं आपके आगमन से संतुष्ट हो गया हूँ, मानो मैं पृथ्वी के परम सिंहासन तक पहुँच गया हूँ, हे माधव।

24

अद्य तिष्ठाम्यहं नाथ धन्यानां धुरि धर्मतः | विकासि रविणेवाब्जं यत्त्वयास्म्यवलोकितः || २४ ||

adya tiṣṭhāmyahaṃ nātha dhanyānāṃ dhuri dharmataḥ | vikāsi ravinevābjaṃ yattvayāsmyavalokitaḥ || 24 ||

English

Today, O Lord, I stand on the path of the blessed ones due to righteousness, blooming like a lotus under the sun, because I have been seen by you.

हिन्दी

आज, हे स्वामी, धर्म के कारण मैं धन्य लोगों के मार्ग पर खड़ा हूँ, सूर्य के समान खिला हुआ कमल की तरह, क्योंकि मैं आपके द्वारा देखा गया हूँ।

25

भगवन्सर्वधर्मज्ञ चिरं विश्रान्तवानसि | तदमुं संशयं छिन्धि ममार्कस्तिमिरं यथा || २५ ||

bhagavansarvadharmajña ciraṃ viśrāntavānasi | tadamuṃ saṃśayaṃ chindhi mamārkastimiraṃ yathā || 25 ||

English

O Lord, knower of all dharma, you have rested for a long time. Therefore, dispel this doubt of mine, like the sun dispels darkness.

हिन्दी

हे भगवान, सब धर्म के ज्ञाता, आप लंबे समय तक विश्राम कर चुके हैं। इसलिए, मेरे इस संदेह को दूर करें, जैसे सूर्य अंधेरे को दूर करता है।

26

महतां संगमेनार्तिः कस्य नाम न नश्यति | संदेहं तु परामार्तिमाहुरार्तिविदो जनाः || २६ ||

mahatāṃ saṃgamenaārtiḥ kasya nāma na naśyati | saṃdehaṃ tu parāmārtimāhurārtivido janāḥ || 26 ||

English

The sorrow of those who associate with the great is destroyed | The wise say that doubt is the greatest sorrow

हिन्दी

महान लोगों के संग से दुःख नष्ट हो जाता है | संदेह ही सबसे बड़ा दुःख है, ऐसा ज्ञानी लोग कहते हैं

27

मन्निग्रहानुग्रहजा मद्भृत्यवपुषि स्थिताः | कषन्ति मामलं चिन्ता गजं हरिनखा इव || २७ ||

mannigrahānugrahajā madbhṛtyavapuṣi sthitāḥ | kaṣanti māmalam cintā gajaṃ harinakhā iva || 27 ||

English

Those who are in my service, due to my grace and punishment, bear my thoughts like an elephant bears the scratch of a lion's claw

हिन्दी

जो मेरी सेवा में हैं, मेरे अनुग्रह और दण्ड के कारण, वे मेरे विचारों को उसी तरह सहन करते हैं जैसे हाथी शेर के नाखून की खरोंच को सहन करता है

28

तद्यथा समतोदेति सूर्यांशुरिव सर्वदा | मतौ मम मुने नान्या तथा करुणया कुरु || २८ ||

tadyathā samatodeti sūryāṃśuriva sarvadā | matau mama mune nānyā tathā karuṇayā kuru || 28 ||

English

Just as the sun's rays rise equally everywhere, similarly, O sage, have compassion on all without distinction

हिन्दी

जैसे सूर्य की किरणें सब ओर समान रूप से उदित होती हैं, उसी प्रकार, हे मुनि, सब पर भेदभाव के बिना दया करो

30

स्वविचारणयैवाशु शाम्यत्यन्तर्मनोज्वरः | शरदागममात्रेण मिहिका महती यथा || ३० ||

svavicāraṇayaivāśu śāmyatyantarmanojvaraḥ | śaradāgamamātreṇa mi hikā mahatī yathā || 30 ||

English

By one's own contemplation, the inner mental fever quickly subsides, just as the great cloud subsides with the mere arrival of autumn

हिन्दी

अपने विचार से ही अंदर का मानसिक ज्वर शीघ्र ही शांत हो जाता है, जैसे शरद ऋतु के आने से ही बड़ा बादल शांत हो जाता है

31

स्वेनैव मनसा स्वानि स्वशरीरगतानि च | विचारयेन्द्रियाण्यन्तः कीदृशान्यथ कानि च || ३१ ||

svenaiva manasā svāni svaśarīragatāni ca | vicārayendriyāṇyantaḥ kīdṛśānyatha kāni ca || 31 ||

English

One should contemplate with one's own mind the senses within one's own body, what kind they are and how many

हिन्दी

अपने ही मन से अपने शरीर में स्थित इंद्रियों का विचार करें, वे कैसे हैं और कितने हैं

32

कोऽहं कथमिदं किंवा कथं मरणजन्मनी | विचारयान्तरेवं त्वं महत्तामलमेष्यसि || ३२ ||

ko’haṃ kathamidaṃ kiṃvā kathaṃ maraṇajanmanī | vicārayāntarevaṃ tvaṃ mahattāmalameṣyasi || 32 ||

English

Who am I? How did this come to be? What is this? How does death and birth occur? By contemplating thus, you will attain great purity.

हिन्दी

मैं कौन हूँ? यह कैसे हुआ? यह क्या है? मृत्यु और जन्म कैसे होता है? ऐसा विचार करके, तुम महान पवित्रता प्राप्त करोगे।

33

विचारणा परिज्ञातस्वभावस्य सतस्तवहर्षामर्षदशाश्चेतस्तोलयिष्यन्ति नाचलम् || ३३ ||

vicāraṇā parijñātasvabhāvasya satastavaharṣāmarṣadaśāścetastolayiṣyanti nācalam || 33 ||

English

By contemplation, the true nature of the good is known. The states of joy and sorrow will shake the mind, but not the steadfast.

हिन्दी

विचार से, अच्छे की वास्तविक प्रकृति ज्ञात होती है। खुशी और दुःख की अवस्थाएँ मन को हिला देंगी, लेकिन स्थिर नहीं।

34

मनः कृष्णमृत्सृज्य शममेष्यति विज्वरम् | भूतपूर्ववपुर्भूत्वा तरङ्गः पयसीव ते || ३४ ||

manaḥ kṛṣṇamṛtsṛjya śamameṣyati vijvaram | bhūtapūrvavapurbhūtvā taraṅgaḥ payasīva te || 34 ||

English

The mind, having abandoned dark ignorance, will attain peace and be free from affliction, just as a wave merges back into the water.

हिन्दी

मन, अंधकारमय अज्ञान को त्यागकर, शांति प्राप्त करेगा और पीड़ा से मुक्त होगा, जैसे एक तरंग पानी में विलीन हो जाती है।

35

तिष्ठदेव मनोरूपं परित्यक्ष्यति तेऽनघ | कलङ्कविकलं कालं मन्वन्तरगताविव || ३५ ||

tiṣṭhadeva manorūpaṃ parityakṣyati te’nagha | kalaṅkavikalaṃ kālaṃ manvantaragatāviva || 35 ||

English

O sinless one, the form of the mind will cease to exist, like the blemished time that has passed in the previous era.

हिन्दी

हे निष्पाप, मन का रूप समाप्त हो जाएगा, जैसे पिछले युग में बीता हुआ दोषपूर्ण समय।

36

अनुकम्प्या भविष्यन्ति श्रीमन्तः सर्व एव ते | दृष्टतत्त्वस्य तुष्टस्य जनाः पितुरिवावनौ || ३६ ||

anukampyā bhaviṣyanti śrīmantaḥ sarva eva te | dṛṣṭatattvasya tuṣṭasya janāḥ piturivāvanau || 36 ||

English

All prosperous people will be compassionate towards you, just as people are towards a satisfied father who has realized the truth.

हिन्दी

सभी समृद्ध लोग तुम्हारे प्रति दयालु होंगे, जैसे लोग एक संतुष्ट पिता के प्रति होते हैं जिसने सत्य को जान लिया है।

37

विवेकदीपदृष्टात्मा मेर्वब्धिनभसामपि | अधो करिष्यसि नृप महत्तामुत्तमार्थदाम् || ३७ ||

vivekadīpadṛṣṭātmā mervabdhinabhasāmapi | adho kariṣyasi nṛpa mahattāmuttamārthadām || 37 ||

English

O king, with a soul illuminated by the light of discrimination, you will make the great and supreme purpose of the mountains, oceans, and sky subservient.

हिन्दी

हे राजन्, विवेक के दीप से प्रकाशित आत्मा वाले, आप पर्वतों, समुद्रों और आकाश के महान और उत्तम उद्देश्य को अधीन करेंगे।

38

महत्तामागते चेतस्तव संसारवृत्तिषु | न निमज्जति हे साधो गोष्पदेष्विव वारणः || ३८ ||

mahattāmāgate cetastava saṃsāravṛttiṣu | na nimajjati he sādho goṣpadeṣviva vāraṇaḥ || 38 ||

English

O virtuous one, when your mind is engaged in the great affairs of the world, it does not sink like an elephant in the footprints of a cow.

हिन्दी

हे साधु, जब आपका मन संसार के महान कार्यों में लगा होता है, तो वह गाय के खुरों के निशानों में डूबने वाले हाथी की तरह नहीं डूबता।

39

कृपणं तु मनो राजन्पेलवेऽपि निमज्जतिकार्ये गोष्पदतोयेऽपि जीर्णाङ्गो मशको यथा || ३९ ||

kṛpaṇaṃ tu mano rājanpelave'pi nimajjatikārye goṣpadatoye'pi jīrṇāṅgo maśako yathā || 39 ||

English

O king, the miserly mind gets immersed even in a small task, like a worn-out mosquito in a cow's footprint filled with water.

हिन्दी

हे राजा, कंजूस मन छोटे से काम में भी डूब जाता है, जैसे पुराना मच्छर पानी से भरे गाय के खुर के निशान में डूब जाता है।

40

चेतोवासनया पङ्के कीटवत्परिमज्जसि | दृश्यमात्रावलम्बिन्या स्वया दीनतया तया || ४० ||

cetovāsanayā paṅke kīṭavatparimajjasi | dṛśyamātrāvalambinyā svayā dīnatayā tayā || 40 ||

English

With the tendency of the mind, you sink in the mud like an insect, due to your own miserable condition, relying only on the visible.

हिन्दी

मन की वासना से, आप कीट की तरह कीचड़ में डूब जाते हैं, अपनी दुखी स्थिति के कारण, केवल दृश्य पर भरोसा करते हुए।

41

तावत्तावन्महाबाहो स्वयं संत्यज्यतेऽखिलम् | यावद्यावत्परालोकः परमात्मैव शिष्यते || ४१ ||

tāvattāvanmahābāho svayaṃ saṃtyajyate'khilam | yāvadyāvatparālokaḥ paramātmaiva śiṣyate || 41 ||

English

O mighty-armed one, everything is abandoned by itself, until the supreme self alone remains in the other world.

हिन्दी

हे महाबाहो, सब कुछ अपने आप त्याग दिया जाता है, जब तक परलोक में परमात्मा ही शेष नहीं रहता।

42

तावत्प्रक्षाल्यते धातुर्यावद्धेमैव शिष्यते | तावदालोक्यते सर्वं यावदात्मैव लभ्यते || ४२ ||

tāvatprakṣālyate dhāturyāvaddhemaiva śiṣyate | tāvadālokyate sarvaṃ yāvadātmaiva labhyate || 42 ||

English

Just as a metal is washed until it becomes pure gold, similarly, everything is seen until the Self is realized.

हिन्दी

जैसे धातु को तब तक धोया जाता है जब तक वह सोना नहीं बन जाता, वैसे ही सब कुछ तब तक देखा जाता है जब तक आत्मा प्राप्त नहीं होती।

43

सर्वः सार्विकया बुद्ध्या सर्वं सर्वत्र सर्वदा | सर्वथा संपरित्यज्य स्वात्मनात्मोपलभ्यते || ४३ ||

sarvaḥ sārvikayā buddhyā sarvaṃ sarvatra sarvadā | sarvathā saṃparityajya svātmanātma-upalabhyate || 43 ||

English

Everyone, with a universal intellect, sees everything everywhere and always. By completely renouncing everything, the Self is realized by the Self.

हिन्दी

सब लोग सार्वभौमिक बुद्धि से हर जगह और हमेशा सब कुछ देखते हैं। सब कुछ पूरी तरह से त्यागकर, आत्मा आत्मा द्वारा प्राप्त होती है।

44

यावत्सर्वं न संत्यक्तं तावदात्मा न लभ्यते | सर्वावस्थापरित्यागे शेष आत्मेति कथ्यते || ४४ ||

yāvatsarvaṃ na saṃtyaktaṃ tāvadātmā na labhyate | sarvāvasthāparityāge śeṣa ātmeti kathyate || 44 ||

English

Until everything is not renounced, the Self is not realized. After renouncing all states, what remains is called the Self.

हिन्दी

जब तक सब कुछ त्यागा नहीं जाता, तब तक आत्मा प्राप्त नहीं होती। सभी अवस्थाओं के त्यागने के बाद, जो बचता है उसे आत्मा कहते हैं।

45

यावदन्यन्न संत्यक्तं तावत्सामान्यमेव हि | वस्तु नासाद्यते साधो स्वात्मलाभे तु का कथा || ४५ ||

yāvadanyaṃ na saṃtyaktaṃ tāvatsāmānyameva hi | vastu nāsādyate sādho svātmalābhe tu kā kathā || 45 ||

English

Until the other is not renounced, only the general is obtained. O virtuous one, how can there be a discussion about the realization of the Self without attaining the essence?

हिन्दी

जब तक दूसरा त्यागा नहीं जाता, तब तक केवल सामान्य प्राप्त होता है। हे साधु, मूल प्राप्त किए बिना आत्म-साक्षात्कार की बात कैसे हो सकती है?

46

यत्र सर्वात्मनैवात्मा लाभाय यतति स्वयम् | त्यक्तान्यकार्यं प्राप्नोति तन्नाम नृप नेतरत् || ४६ ||

yatra sarvātmanaivātmā lābhāya yatati svayam | tyaktānyakāryaṃ prāpnoti tanna nāma nṛpa netarat || 46 ||

English

Where the Self itself strives for the gain of the Self, abandoning all other duties, it attains that which is not otherwise attainable, O king.

हिन्दी

जहाँ आत्मा स्वयं आत्मा की प्राप्ति के लिए प्रयत्न करती है, दूसरी कर्तव्यों को त्यागकर, वह उसे प्राप्त करती है जो अन्यथा प्राप्त नहीं होता, हे राजा।

47

स्वात्मावलोकनार्थं तु तस्मात्सर्वं परित्यजेत् सर्वं किंचित्परित्यज्य यद्दृष्टं तत्परं पदम् || ४७ ||

svātmāvalokanārthaṃ tu tasmātsarvaṃ parityajet sarvaṃ kiṃcitparityajya yaddṛṣṭaṃ tatparaṃ padam || 47 ||

English

For the sake of self-realization, one should renounce everything. Having renounced everything, what is seen is the supreme state.

हिन्दी

स्वात्मावलोकन के लिए, सब कुछ त्याग देना चाहिए। सब कुछ त्याग करने के बाद, जो देखा जाता है वह परम पद है।

48

सकलकारणकार्यपरम्परामयजगद्गतवस्तुविजृम्भितम् अलमपास्य मनः स्ववपुस्ततः परिविलाप्य यदेति तदेव तत् || ४८ ||

sakalakāraṇakāryaparamparāmayajagadgatavastuvijṛmbhitam alamapāsya manaḥ svavapustataḥ parivilāpya yadeti tadeva tat || 48 ||

English

The entire universe, which is a manifestation of the chain of causes and effects, should be abandoned. By abandoning the mind and the body, what remains is the ultimate truth.

हिन्दी

पूरा ब्रह्मांड, जो कारण और प्रभाव की श्रृंखला का प्रकटीकरण है, त्याग देना चाहिए। मन और शरीर को त्याग करने पर, जो बचता है वह अंतिम सत्य है।

← Chapter 57Chapter 59 →