Upaśama उपशम

Chapter 55 — 29 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | आत्मज्ञानदिनैकार्क मत्संशयतृणानल | अज्ञानदाहशीतांशो सत्तासामान्यमीश किम् || १ ||

śrīrāma uvāca | ātmajñānadinaikārka matsaṃśayatṛṇānala | ajñānadāhaśītāṃśo sattāsāmānyamīśa kim || 1 ||

English

Sri Rama said: O Sun of the day of Self-knowledge, O fire that burns the grass of my doubts, O cool ray that burns ignorance, what is the common reality?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे आत्मज्ञान के दिन का सूर्य, हे मेरे संशय की घास को जलाने वाली अग्नि, हे अज्ञान को जलाने वाली ठंडी किरण, सत्ता की सामान्यता क्या है?

2

श्रीवसिष्ठ उवाच | यदा संक्षीयते चित्तमभावात्यन्तभावनात् | चित्सामान्यस्वरूपस्य सत्तासामान्यता तदा || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yadā saṃkṣīyate cittamabhāvātyantabhāvanāt | citsāmānyasvarūpasya sattāsāmānyatā tadā || 2 ||

English

Vasistha said: When the mind is completely dissolved through the meditation on non-existence, then there is the common reality of the universal nature of consciousness.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: जब मन अस्तित्वहीनता पर ध्यान करके पूर्ण रूप से विलीन हो जाता है, तब चेतना की सार्वभौमिक प्रकृति की सामान्य वास्तविकता होती है।

3

नूनं चेत्यांशरहिता चिद्यदात्मनि लीयते | असद्रूपवदत्यच्छा सत्तासामान्यता तदा || ३ ||

nūnaṃ cetyāṃśarahitā cidyadātmani līyate | asadrūpavadatyacchā sattāsāmānyatā tadā || 3 ||

English

Indeed, when the mind, devoid of the sense of 'I', merges into the Self, then the pure consciousness, which is beyond form, is the common reality.

हिन्दी

निश्चय ही, जब मन, 'मैं' की भावना से रहित होकर, आत्मा में विलीन हो जाता है, तब रूप से परे शुद्ध चेतना सामान्य वास्तविकता है।

4

यदा सर्वमिदं किंचित्सबाह्याभ्यन्तरात्मकम् | अपलप्य वसेच्चेतः सत्तासामान्यता तदा || ४ ||

yadā sarvamidaṃ kiṃcitsabāhyābhyantarātmakam | apalapya vaseccetaḥ sattāsāmānyatā tadā || 4 ||

English

When the mind, having realized that all this is both external and internal, rests in that realization, then there is the common reality.

हिन्दी

जब मन, यह समझकर कि यह सब कुछ बाहरी और अंतर्निहित दोनों है, उस एहसास में विराजमान होता है, तब सामान्य वास्तविकता होती है।

5

यदा सर्वाणि दृश्यानि सत्तासामान्यवेदनम् | स्वरूपेण स्वरूपाभं सत्तासामान्यता तदा || ५ ||

yadā sarvāṇi dṛśyāni sattāsāmānyavedanam | svarūpeṇa svarūpābhaṃ sattāsāmānyatā tadā || 5 ||

English

When all perceptible objects are known as the common reality by their very nature, then there is the common reality.

हिन्दी

जब सभी दृश्य वस्तुएं अपनी प्रकृति से सामान्य वास्तविकता के रूप में जानी जाती हैं, तब सामान्य वास्तविकता होती है।

7

दृष्टिरेषा हि परमा सदेहादेहयोः सदा | मुक्तयोः संभवत्येव तुर्यातीतपदोपमा || ७ ||

dṛṣṭireṣā hi paramā sadehādehayoḥ sadā | muktayoḥ saṃbhavatyeva turyātītapadopamā || 7 ||

English

This vision is indeed the supreme one, always present in both the embodied and disembodied states | It arises in both the liberated states, comparable to the state beyond the fourth.

हिन्दी

यह दृष्टि वास्तव में परम है, सदा देहधारी और देहरहित दोनों अवस्थाओं में उपस्थित रहती है | यह दोनों मुक्त अवस्थाओं में उत्पन्न होती है, चतुर्थ से परे की अवस्था के समान।

8

व्युत्थितस्य भवत्येषा समाधिस्थस्य चानघ | ज्ञस्य केवलमज्ञस्य न भवत्येव बोधजा || ८ ||

vyutthitasya bhavaty eṣā samādhisthasya cānagha | jñasya kevalam ajñasya na bhavaty eva bodhajā || 8 ||

English

This vision arises for one who is engaged in worldly activities and for one who is in samadhi, O sinless one | It does not arise for the ignorant, only for the wise.

हिन्दी

यह दृष्टि संसारिक क्रियाओं में लगे हुए और समाधि में स्थित व्यक्ति के लिए उत्पन्न होती है, हे निष्पाप | यह अज्ञानी के लिए नहीं उत्पन्न होती, केवल ज्ञानी के लिए।

9

अस्यां दृशि स्थिताः सर्वे जीवन्मुक्ता महाशयाः | सिद्धा रसा इव भुवि व्योमवीथ्यामिवानिलाः || ९ ||

asyāṃ dṛśi sthitāḥ sarve jīvanmuktā mahāśayāḥ | siddhā rasā iva bhuvi vyomavīthyām ivānilāḥ || 9 ||

English

All the great souls who are liberated while living are established in this vision | They are perfected like the essence on earth, like the winds in the sky.

हिन्दी

इस दृष्टि में स्थित सभी महान आत्माएँ जीवन्मुक्त हैं | वे पृथ्वी पर सार की तरह, आकाश में वायु की तरह सिद्ध हैं।

10

अस्मत्प्रभृतयः सर्वे नारदाद्याश्च राघव | ब्रह्मविष्ण्वीश्वराद्याश्च दृष्टावस्यां व्यवस्थिताः || १० ||

asmatprabhṛtayaḥ sarve nāradādyāśca rāghava | brahmaviṣṇvīśvarādyāśca dṛṣṭāvasyāṃ vyavasthitāḥ || 10 ||

English

All of us, beginning with myself, including Narada and others, O Raghava | Brahma, Vishnu, Ishvara, and others are established in this vision.

हिन्दी

हम सभी, मुझसे शुरुआत करते हुए, नारद और अन्य सभी, हे रघुवंशी | ब्रह्मा, विष्णु, ईश्वर और अन्य सभी इस दृष्टि में स्थापित हैं।

11

एतामालम्ब्य पदवीं समस्तभयनाशिनीम् | उद्दालकोऽसाववसद्यावदिच्छं जगद्गृहे || ११ ||

etāmālambya padavīṃ samastabhayanāśinīm | uddālako’sāvavasadyāvadicchaṃ jagadgṛhe || 11 ||

English

Relying on this path, which destroys all fears, Uddalaka remained in the world as long as he wished.

हिन्दी

इस पथ पर भरोसा करके, जो सभी भयों को नष्ट करता है, उद्दालक ने जब तक चाहा उतनी देर तक संसार में रहा।

12

अथ कालेन बहुना बुद्धिस्तस्य बभूव ह | विदेहमुक्तस्तिष्ठामि देहं त्यक्त्वेति निश्चला || १२ ||

atha kālena bahunā buddhistasya babhūva ha | videhamuktastiṣṭhāmi dehaṃ tyaktveti niścalā || 12 ||

English

After a long time, he attained a firm resolve: 'I will stand free from the body, having abandoned it.'

हिन्दी

बहुत समय के बाद, उसने एक दृढ़ संकल्प किया: 'मैं शरीर को छोड़कर मुक्त रहूँगा।'

13

एवं चिन्तितवानद्रेर्गुहायां पल्लवासने | बद्धपद्मासनस्तस्थावर्धोन्मीलितलोचनः || १३ ||

evaṃ cintitavānadrerguhāyāṃ pallavāsane | baddhapadmāsanastasthāvardhonmīlitalocanaḥ || 13 ||

English

Thus, having contemplated in a cave, seated on a bed of leaves, he sat in the lotus posture with half-open eyes.

हिन्दी

इस प्रकार, एक गुफा में विचार करने के बाद, पत्तों के बिस्तर पर बैठे हुए, उसने अर्ध-खुली आँखों से कमल आसन में बैठकर ध्यान किया।

14

संयम्य गुदसंरोधाद्द्वाराणि नव चेतसः | मात्रास्पर्शान्विचिन्वानो भावितस्वाङ्गचिद्धनः || १४ ||

saṃyamya gudasaṃrodhāddvārāṇi nava cetasaḥ | mātrāsparśānvicinvāno bhāvitasvāṅgaciddhanaḥ || 14 ||

English

Controlling the nine gates of the body from the anus, he investigated the sensory contacts, having cultivated the wealth of his own consciousness.

हिन्दी

गुदा से शरीर के नौ द्वारों को नियंत्रित करके, उसने अपनी चेतना के धन को विकसित करके इंद्रिय संपर्कों का अन्वेषण किया।

15

संरुद्धप्राणपवनः समसंस्थानकन्धरः | तालुमूलतलालग्नजिह्वामूलो लसन्मुखः || १५ ||

saṃruddhaprāṇapavanaḥ samasaṃsthānakandharaḥ | tālumūlatalālagnajihvāmūlo lasanmukhaḥ || 15 ||

English

With the breath controlled, the throat straight, the tongue touching the root of the palate, he sat with a radiant face.

हिन्दी

प्राणवायु को नियंत्रित करके, गला सीधा करके, जीभ को तालु की जड़ से स्पर्श करके, उसने चमकते चेहरे के साथ बैठा।

16

न बहिर्नान्तरे नाधो नोर्ध्वे नार्थे न शून्यके | संयोजितमनोदृष्टिर्दन्तैर्दन्तानसंस्पृशन् || १६ ||

na bahirnāntare nādho nourdhe nārthe na śūnyake | saṃyojitamanodṛṣṭirdantairdantānasanspṛśan || 16 ||

English

Not outside, not inside, not below, not above, not in any direction, not in emptiness, with the mind and gaze focused, the teeth not touching the teeth.

हिन्दी

न बाहर, न अंदर, न नीचे, न ऊपर, न किसी दिशा में, न शून्यता में, मन और दृष्टि एकाग्र, दाँत दाँतों से न छूते हुए।

17

प्राणप्रवाहसंरोधसमः स्वच्छाननच्छविः | अङ्ग चित्संविदुत्तानरोमकण्टकिताङ्गभूः || १७ ||

prāṇapravāhasaṅrodhasamaḥ svacchānanacchaviḥ | aṅga cittasaṅviduttānaromakaṇṭakitāṅgabhūḥ || 17 ||

English

The one who has controlled the flow of vital energy, with a pure and radiant face, and whose body is covered with hair standing on end due to the bliss of consciousness.

हिन्दी

जिसने प्राण के प्रवाह को रोक दिया है, जिसका चेहरा शुद्ध और चमकदार है, और जिसके शरीर पर चेतना के आनंद से रोंगटे खड़े हो गए हैं।

18

अङ्गचित्संविदाभ्यासाच्चित्सामान्यमुपाददे | तदभ्यासादवापान्तरानन्दस्पन्दमुत्तमम् || १८ ||

aṅgacitsaṅvidābhyāsāccitsāmānyamupādade | tadabhyāsādavāpāntarānandaspandamuttamam || 18 ||

English

By the practice of the bliss of consciousness in the body, one attains the common state of consciousness. Through continued practice, one achieves the supreme blissful vibration.

हिन्दी

शरीर में चेतना के आनंद के अभ्यास से, एक सामान्य चेतना की अवस्था प्राप्त होती है। लगातार अभ्यास से, उत्तम आनंदमय स्पंदन प्राप्त होता है।

19

तदास्वादनतो लीनचित्सामान्यदशाक्रमम् | विश्वंभरमनन्तात्म सत्तासामान्यमाययौ || १९ ||

tadāsvādanato līnacitsāmānyadaśākramam | viśvaṃbharmanantātma sattāsāmānyamāyayau || 19 ||

English

By savoring that supreme blissful vibration, one merges into the common state of consciousness. The all-pervading, infinite self attains the common state of existence.

हिन्दी

उस उत्तम आनंदमय स्पंदन का आस्वादन करके, एक सामान्य चेतना की अवस्था में लीन हो जाता है। सर्वव्यापी, अनंत आत्मा सामान्य अस्तित्व की अवस्था प्राप्त करता है।

20

तस्थौ समसमाभोगः परां विश्रान्तिमागतः | अनानन्दसमानन्दमुग्धमुग्धमुखद्युतिः || २० ||

tasthau samasamābhogaḥ parāṃ viśrāntimāgataḥ | anānandasamānandamugdhamugdhamukhadyutiḥ || 20 ||

English

He remained in a state of equal enjoyment, having attained the ultimate rest. His face radiated with the bliss of the self, beyond all worldly pleasures.

हिन्दी

वह समान भोग की अवस्था में रहा, परम विश्रांति प्राप्त करके। उसका चेहरा सांसारिक सुखों से परे आत्मानंद से चमक रहा था।

21

संशान्तानन्दपुलकः पदं प्राप्यामलं गतः | चिरकालपरिक्षीणमननादिभवभ्रमः || २१ ||

saṃśāntānandapulakaḥ padaṃ prāpyāmalaṃ gataḥ | cirakālaparikṣīṇamananādibhavabhramaḥ || 21 ||

English

With the bliss of tranquility radiating from his body, he attained the pure state. The long-standing delusion of worldly existence was dispelled.

हिन्दी

शांति के आनंद से उसका शरीर चमक रहा था, और वह शुद्ध अवस्था प्राप्त कर गया। लंबे समय से चली आ रही सांसारिक अस्तित्व की भ्रांति दूर हो गई।

22

बभूव स महासत्त्वो लिपिकर्मार्पितोपमः| समः कलावपूर्णेन शरदच्छाम्बरेन्दुना || २२ ||

babhūva sa mahāsattvo lipikarmārpitopamaḥ| samaḥ kalāvapūrṇena śaradacchāmbarendunā || 22 ||

English

He became a great being, comparable to a scribe absorbed in his work, equal to the full moon in the autumn sky.

हिन्दी

वह एक महान सत्त्व बन गया, जो अपने काम में डूबे हुए लेखक के समान था, शरद के पूर्ण चंद्रमा के समान।

23

उपशशाम शनैर्दिवसैरसौ कतिपयैः स्वपदे विमलात्मनि| तरुरसः शरदन्त इवामले रविकरौजसि जन्मदशातिगः || २३ ||

upaśaśāma śanairdivasairasau katipayaiḥ svapade vimalātmani| tarurasaḥ śaradanta ivāmale ravikaraujasi janmadashātigaḥ || 23 ||

English

Gradually, over several days, he became calm in his pure self, like a tree in the autumn, free from the heat of the sun, transcending the state of birth.

हिन्दी

धीरे-धीरे, कई दिनों में, वह अपने शुद्ध स्व में शांत हो गया, जैसे शरद ऋतु में एक पेड़, जो सूर्य की गर्मी से मुक्त हो गया है, जन्म की अवस्था से पार हो गया।

24

गतसकलविकल्पो निर्विकारोऽभिरामः सकलमलविलासोपाधिनिर्मुक्तमूर्तिः| विगलितसुखमाद्यं तत्सुखं प्राप यस्मिंस्तृणमिव जलराशावूह्यते शक्रलक्ष्मीः || २४ ||

gatasakalavikalpo nirvikāro'bhirāmaḥ sakalamalavilāsopādhinirmuktamūrtiḥ| vigalitasukhamādyaṃ tatsukhaṃ prāpa yasmiṃstṛṇamiva jalarāśāvūhyate śakralakṣmīḥ || 24 ||

English

Free from all thoughts, unchanging, delightful, devoid of all impure attributes, he attained that primordial bliss, in which even the wealth of Indra is considered as insignificant as a blade of grass in the ocean.

हिन्दी

सभी विचारों से मुक्त, परिवर्तनरहित, आनंदमय, सभी अशुद्ध गुणों से रहित, वह उस आदिम आनंद को प्राप्त हुआ, जिसमें इंद्र का धन समुद्र में एक तिनके के समान अनुपयोगी है।

25

अपरिमितनभोन्तर्व्यापिदिग्व्यापि पूर्णं भुवनभरणशीलं भूरिभव्योपसेव्यम्| कथनगुणमतीतं सत्यमानन्दमाद्यं परमसुखमनन्तं ब्राह्मणोऽसौ बभूव || २५ ||

aparimitanabhontravyāpidigvyāpi pūrṇaṃ bhuvanabharaṇaśīlaṃ bhūribhavyopasevyaṃ| kathnaguṇamatītaṃ satyamānandamādyaṃ paramasukhamanantaṃ brāhmaṇo'sau babhūva || 25 ||

English

He became the Brahman, the infinite, all-pervading, complete, sustaining the universe, worthy of worship by the noble, beyond description, true, blissful, primordial, supreme, and eternal.

हिन्दी

वह ब्रह्म बन गया, जो अपरिमित, सर्वव्यापी, पूर्ण, ब्रह्मांड का भरण-पोषण करने वाला, श्रेष्ठों द्वारा पूजनीय, वर्णनातीत, सत्य, आनंदमय, आदिम, परम, और अनंत है।

26

गतवति पदमाद्यं चेतसि स्वच्छभावं द्विजतनुरथ मासैः सोपविष्टैव षड्भिः| रविकरपरितप्ता वातभांकाररम्या तनुतरुभुजतन्त्री शैलवीणा बभूव || २६ ||

gatavati padamādyaṃ cetasi svacchabhāvaṃ dvijatanuratha māsaiḥ sopaviṣṭaiva ṣaḍbhiḥ| ravikaraparitaptā vātabhāṃkāraramyā tanutarubhujatantri śailavīṇā babhūva || 26 ||

English

Having attained the primordial state in his pure mind, the sage, after six months, became like a beautiful, wind-swept tree on a mountain, its branches swaying like a lute played by the sun's rays.

हिन्दी

अपने शुद्ध मन में आदिम अवस्था प्राप्त करने के बाद, ऋषि छह महीने बाद एक सुंदर, हवा से झूलते हुए पहाड़ी पेड़ के समान हो गया, जिसकी डालियाँ सूर्य की किरणों द्वारा बजाए जाने वाले वीणा के समान थीं।

27

अथ बहुतरकालेनैतदद्रेर्भुवं तामुपययुरगकन्याऽसंयुता मातरः खात् | अभिमतफलसिद्ध्यौ संयुता एव सर्वा अनलमिव शिखानां पङ्क्तयः पिङ्गकेश्यः || २७ ||

atha bahutarakālenaitadadrerbhuvam tāmupayayuragakanyā'saṃyutā mātaraḥ khāt | abhimataphalasiddhyau saṃyutā eva sarvā analamiva śikhānāṃ paṅktayaḥ piṅgakeśyaḥ || 27 ||

English

Then, after a long time, the mothers, accompanied by the celestial maidens, approached that mountain cave. United in the fulfillment of their desired goals, they all appeared like the rows of flames of a fire, with their tawny hair.

हिन्दी

फिर, बहुत समय के बाद, माताएँ, देवकन्याओं के साथ, उस पर्वत की गुफा की ओर बढ़ीं। अपने इच्छित फल की सिद्धि में एकजुट होकर, वे सभी अग्नि की लपटों की पंक्तियों की तरह लग रही थीं, उनके भूरे बालों के साथ।

28

दिनकरकरशुष्कं विप्रकंकालकं त ज्झटिति मुकुटकोटौ खड्गखट्वाङ्गमध्ये | सकलविबुधवन्द्या खिंखिनी देवदेवी निशि नवतरवृत्ताकान्तकान्तिं चकार || २८ ||

dinakarakaraśuṣkaṃ viprakaṃkālakaṃ ta jjhaṭiti mukuṭakoṭau khaḍgakhaṭvāṅgamadhye | sakalavibudhavandhyā khiṃkhiṇī devadevī niśi navataravṛttākāntakāntiṃ cakāra || 28 ||

English

The goddess, revered by all the wise, with her sword and shield in the middle, made a resplendent glow in the night, like the new stars, with her tinkling ornaments, her crown and armor dry from the sun's rays.

हिन्दी

सूर्य की किरणों से सूखे हुए मुकुट और कवच के साथ, तलवार और ढाल के बीच में, सभी विद्वानों द्वारा पूजित देवी ने रात में नए तारों की तरह चमकदार प्रकाश बनाया, अपने झंकारते आभूषणों के साथ।

29

इत्युद्दालकदेहकं सुविलसन्मायूरबर्हव्रजव्यालोलाब्दलवे नवैर्विवलिते मन्दारमालागणैः | शेते खिंखिनिका महाभगवती लीलाललामे लताजाले भृङ्ग इवान्तपुष्पपटले पश्चादुपागच्छति || २९ ||

ityuddālakadehakaṃ suvilasanmāyūrabarhavrajavyālolābdlave navairvivalite mandāramālāgaṇaiḥ | śete khiṃkhiṇikā mahābhagavatī līlālalāme latājāle bhṛṅga ivāntapuṣpapaṭale paścādupāgacchati || 29 ||

English

Thus, the great goddess Khinkhini, with her body like that of Uddalaka, rests in the playful vine-jungle, adorned with new, blossoming mandara garlands, like a bee approaching the petals of a flower.

हिन्दी

इस प्रकार, उद्दालक के शरीर की तरह की देह वाली महान देवी खिंखिनी, नए, खिले हुए मन्दार मालाओं से सजी, खेल-खेल में लताओं के झुंड में विश्राम करती है, जैसे भौंरा फूल के पंखुड़ियों की ओर बढ़ता है।

30

एषोद्दालकचित्तवृत्तिकलनावल्ली विवेकस्फुर त्स्वानन्दप्रविकासभासिकुसुमा हृत्कानने विस्तृता | रूढा यस्य कदाचिदेव विहरन्नप्येव सच्छायया नासावेति वियोगमेति सफलेनोच्चैस्तरां संगमम् || ३० ||

eṣoddālakacittavṛttikalanāvallī vivekasphura tsvānandapravikāsabhāsikusumā hṛtkānane vistṛtā | rūḍhā yasya kadācideva viharannapyeva sacchāyayā nāsāveti viyogameti safalena uccaiḥstaraṃ saṅgamam || 30 ||

English

This series of thoughts, like a blossoming vine of Uddalaka's mind, is spread out in the garden of the heart, shining with the blooming flowers of blissful expansion of awareness. Established in someone, even if they wander, they do not experience separation, but attain the highest union with success.

हिन्दी

इस विचार शृंखला, जो उद्दालक के मन की खिली हुई बेल की तरह है, हृदय के उद्यान में फैली हुई है, चेतना के आनंदमय विकास के खिले हुए फूलों से चमकती हुई। जब यह किसी के अंदर स्थापित हो जाती है, तो भले ही वह भटके, वह वियोग नहीं अनुभव करता, बल्कि सफलता के साथ सर्वोच्च एकता प्राप्त करता है।

← Chapter 54Chapter 56 →