योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Upaśama, Chapter 54उपशम प्रकरण · सर्ग ५४

Book 5 of the Yoga Vasishtha, chapter 54 — 93 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उपशम प्रकरण, अध्याय 54 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Uddalaka · chapters 51–55अध्याय 51–55

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

15.54.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । इति निर्णीय ततया धिया धवलया मुनिः । बद्धपद्मासनस्तस्थावर्धोन्मीलितलोचनः ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | iti nirṇīya tatayā dhiyā dhavalayā muniḥ | baddhapadmāsanastasthāvardhonmīlitalocanaḥ || 1 ||

Sri Vasishtha said: Having settled this in his mind, now vast and clear, the sage sat down in the lotus pose, his eyes half open.

श्री वसिष्ठ ने कहा: यह बात अपने विशाल और निर्मल मन में तय करके, मुनि पद्मासन लगाकर बैठ गए, उनकी आंखें आधी खुली थीं।

25.54.2

ओमित्येतत्परं ब्रह्म निर्णीय स मुनिस्तदा । ॐकारोच्चारितो येन तेनाप्तं परमं पदम् ॥ २ ॥

omityetatparaṃ brahma nirṇīya sa munistadā | oṃkāroccārito yena tenāptaṃ paramaṃ padam || 2 ||

He then decided that this syllable OM is the supreme Brahman: whoever utters OM reaches the highest state through it.

फिर उसने यह तय किया कि यह ओंकार ही परम ब्रह्म है: जो भी ओम का उच्चारण करता है, वह इसी से सबसे ऊंची अवस्था को पाता है।

35.54.3

ॐकारमकरोत्तारस्वरमूर्ध्वगतध्वनिम् । सम्यगाहतलाङ्गूलं घण्टाकुण्डमिवारवम् ॥ ३ ॥

oṃkāramakarottārasvaramūrdhvagatadhvanim | samyagāhatalāṅgūlaṃ ghaṇṭākuṇḍamivāravam || 3 ||

He uttered OM in a high, clear tone, its sound rising upward, like a great bell ringing out when its clapper strikes it well.

उसने ऊँचे, साफ़ स्वर में ओम का उच्चारण किया, जिसकी आवाज़ ऊपर उठती गई, जैसे कोई बड़ा घंटा, जिसका लटकन ठीक से टकराए, गूँज उठता है।

45.54.4

ओमुच्चारयतस्तस्य संवित्तत्त्वे तदुन्मुखे । यावदोंकारमूर्धस्थे वितते विमलात्मनि ॥ ४ ॥

omuccārayatastasya saṃvittattve tadunmukhe | yāvadoṃkāramūrdhasthae vitate vimalātmani || 4 ||

As he uttered OM, his mind turned fully toward that reality of pure awareness, resting at the crest of OM, spread out wide in the pure self.

जैसे ही उसने ओम का उच्चारण किया, उसका मन पूरी तरह उस शुद्ध चेतना की सच्चाई की ओर मुड़ गया, जो ओम के शिखर पर टिकी थी और उस निर्मल आत्मा में फैली हुई थी।

55.54.5

सार्धत्र्यंशात्ममात्रस्य प्रथमेंऽशे स्फुटारवे । प्रणवस्य समाक्षुब्धप्राणारणितदेहके ॥ ५ ॥

sārdhatryaṃśātmamātrasya prathameṃ'śe sphuṭārave | praṇavasya samākṣubdhaprāṇāraṇitadehake || 5 ||

OM consists of three and a half parts. In its first part, with a clear, distinct sound, his breath grew violently agitated and his body resounded with it.

ओम साढ़े तीन भागों से बना है। उसके पहले भाग में, एक साफ और स्पष्ट ध्वनि के साथ, उसकी सांस बहुत उत्तेजित हो गई और उसका शरीर उसी से गूंज उठा।

65.54.6

रेचकाख्योऽखिलं कायं प्राणनिष्क्रमणक्रमः रिक्तीचकार पीताम्बुरगस्त्य इव सागरम् ॥ ६ ॥

rechakākhyo’khilaṃ kāyaṃ prāṇaniṣkramaṇakramaḥ riktīcakāra pītāmburagasty iva sāgaram || 6 ||

The process called exhalation, the breath flowing out, emptied his whole body, just as Agastya once drank up and emptied the ocean.

रेचक कहलाने वाली इस क्रिया ने, यानी सांस के बाहर निकलने ने, उसका पूरा शरीर खाली कर दिया, जैसे अगस्त्य ऋषि ने समुद्र का पानी पीकर उसे खाली कर दिया था।

75.54.7

अतिष्ठत्प्राणपवनश्चिद्रसापूरिताम्बरे त्यक्तदेहः परित्यक्तनीडः खग इवाम्बरे ॥ ७ ॥

atiṣṭhatprāṇapavanaścidrasāpūritāmbare tyaktadehaḥ parityaktanīḍaḥ khaga ivāmbare || 7 ||

His breath, having left the body, stood still in the sky filled with the taste of pure consciousness, like a bird that has given up its nest and hangs still in the open sky.

उसकी सांस, शरीर को छोड़कर, शुद्ध चेतना के रस से भरे आकाश में स्थिर रुक गई, जैसे कोई पक्षी अपना घोंसला छोड़कर खुले आकाश में ठहरा हो।

85.54.8

हृदयाग्निर्ज्वलज्ज्वालो ददाह निखिलं वपुः उत्पातपवनोद्भूतो दावः शुष्कमिव द्रुमम् ॥ ८ ॥

hṛdayāgnirjvalajjvālo dadāha nikhilaṃ vapuḥ utpātapavanodbhūto dāvaḥ śuṣkamiva drumaṃ || 8 ||

The fire of his heart, blazing with flame, burned up his whole body, like a wildfire risen with a storm-wind burning a dry tree.

उसके हृदय की आग, जो जलती हुई लपटों वाली थी, उसके पूरे शरीर को जला गई, जैसे तूफानी हवा से उठी जंगल की आग किसी सूखे पेड़ को जला देती है।

95.54.9

यावदित्थमवस्थैषा प्रणवप्रथमक्रमे बभूव न हठादेव हठयोगो हि दुःखदः ॥ ९ ॥

yāvaditthamavasthaiṣā praṇavaprathamakrame babhūva na haṭhādeva haṭhayogo hi duḥkhadaḥ || 9 ||

As long as this state lasted in the first stage of OM, it did not come about through mere force. Forced hatha yoga only brings pain.

जब तक यह अवस्था ओम के पहले चरण में बनी रही, वह सिर्फ जबरदस्ती से नहीं हुई थी। जबरदस्ती वाला हठयोग तो दुख ही देता है।

105.54.10

अथेतरांशावसरे प्रणवस्य समस्थितौ निष्कम्पकुम्भको नाम प्राणानामभवत्क्रमः ॥ १० ॥

athaitarāṃśāvasare praṇavasya samasthitau niṣkampakumbhako nāma prāṇānāmabhavatkramaḥ || 10 ||

Then, at the time of the next part, in the even, settled state of OM, there arose the breathing process called the still breath-hold, the breath held steady without a tremor.

फिर, अगले भाग के समय, ओम की स्थिर अवस्था में, सांसों की वह क्रिया शुरू हुई जिसे स्थिर सांस-रोक कहते हैं, यानी सांस बिना कांपे स्थिर होकर रुक गई।

115.54.11

न बहिर्नान्तरे नाधो नोर्ध्वं नाशासु तत्र ते । संक्षोभमगमन्प्राणा आपः संस्तम्भिता इव ॥ ११ ॥

na bahirnāntare nādho nourdhavam nāśāsu tatra te | saṃkṣobhamagamanprāṇā āpaḥ saṃstambhitā iva || 11 ||

Not outside, not inside, not below, not above, not in any direction did they move. His breaths fell into turmoil right there, like water that has been dammed and held still.

न बाहर, न भीतर, न नीचे, न ऊपर, न किसी दिशा में - उसकी सांसें वहीं उथल-पुथल में पड़ गईं, जैसे रोका हुआ पानी वहीं ठहर कर हिलता-डुलता रहता है।

125.54.12

दग्धदेहपुरो वह्निः शशामाशनिवत्क्षणात् । अदृश्यत सितं भस्म शारीरं हिमपाण्डुरम् ॥ १२ ॥

dagdhadehapuro vahniḥ śaśāmāśanivatkṣaṇāt | adṛśyata sitaṃ bhasma śārīraṃ himapāṇḍuram || 12 ||

The fire that had burned the city of his body died out in an instant, like a bolt of lightning. White ash appeared where the body had been, pale as snow.

जिस आग ने उसके शरीर रूपी नगर को जला डाला था, वह बिजली की तरह एक ही पल में बुझ गई। वहां सफेद राख दिखाई दी, शरीर बर्फ जैसा सफेद हो चुका था।

135.54.13

यत्र कर्पूरशय्यायां सुप्तानीव सुखोचितम् । शरीरास्थीनि लक्ष्यन्ते निष्पन्दानि सितानि च ॥ १३ ॥

yatra karpūraśayyāyāṃ suptānīva sukhochitam | śarīrāsthīni lakṣyante niṣpandāni sitāni ca || 13 ||

There, the bones of the body could be seen, still and white, as if lying comfortably asleep on a bed of camphor.

वहां शरीर की हड्डियां दिखाई दे रही थीं, स्थिर और सफेद, जैसे वे कपूर की सेज पर आराम से सोई हुई हों।

145.54.14

तद्भस्म पवनानीतं सास्थि वायुरयोजयत् । स्वदेहे भृशमुत्सन्ने त्रिनेत्रव्रतवानिव ॥ १४ ॥

tadbhasma pavanānītaṃ sāsthi vāyurayojayat | svadehe bhṛśamutsanne trinetravratavāniva || 14 ||

The wind gathered that ash together with the bones and joined them onto its own hugely swollen body, like someone bound by a vow to Shiva, the three-eyed god.

हवा ने उस राख को हड्डियों समेत इकट्ठा करके अपने ही बहुत फूले हुए शरीर पर जोड़ लिया, जैसे कोई त्रिनेत्र शिव के व्रत से बंधा हुआ व्यक्ति हो।

155.54.15

तच्चण्डपवनोद्धूतमावृत्त्य गगनं क्षणात् । शरदीवाभ्रमिहिका क्वापि भस्मास्थिमद्ययौ ॥ १५ ॥

taccaṇḍapavanoddhūtamāvṛttya gaganaṃ kṣaṇāt | śaradīvābhraṃmihikā kvāpi bhasmāsthimadyayau || 15 ||

Stirred up by a fierce wind, it covered the sky in an instant, then drifted off somewhere, ash and bones together, like a cloud of mist in autumn.

तेज़ हवा से उड़कर वह एक ही पल में आकाश को ढक गई, फिर राख और हड्डियां साथ लिए न जाने कहां बह गई, जैसे शरद ऋतु का कोहरे भरा बादल।

165.54.16

यावदित्थमवस्थैषा प्रणवस्यापरे क्रमे । बभूव न हठादेव हठयोगो हि दुःखदः ॥ १६ ॥

yāvaditthamavasthaiṣā praṇavasyāpare kramē | babhūva na haṭhādēva haṭhayōgō hi duḥkhadaḥ || 16 ||

As long as this state lasted in the next stage of OM, it did not come about through mere force. Forced hatha yoga only brings pain.

जब तक यह अवस्था ओम के अगले चरण में बनी रही, वह सिर्फ जबरदस्ती से नहीं हुई थी। जबरदस्ती वाला हठयोग तो दुख ही देता है।

175.54.17

ततस्तृतीयावसरे प्रणवस्योपशान्तिदे । पूरणप्रपूरको नाम प्राणानामभवत्क्रमः ॥ १७ ॥

tataḥtṛtīyāvasarē praṇavasyōpaśāntidē | pūraṇaprapūrakō nāma prāṇānāmabhavatkramaḥ || 17 ||

Then, at the third stage of OM, the stage that brings peace, there arose the breathing process called the complete filling.

फिर, ओम के तीसरे चरण में, जो शांति देने वाला चरण है, सांसों की वह क्रिया शुरू हुई जिसे पूर्ण भराव कहते हैं।

185.54.18

अस्मिन्नवसरे प्राणाश्चेतनामृतमध्यगाः । व्योम्नि शीतलतामीयुर्हिमसंस्पर्शसुन्दरीम् ॥ १८ ॥

asminnavasarē prāṇāścētanāmṛtamadhyagāḥ | vyōmni śītalatāmīyurhimasaṃsparśasundarīm || 18 ||

At this time his breaths, moving within the nectar of consciousness, took on in that inner sky a coolness beautiful with the touch of frost.

इस समय उसकी सांसें, चेतना के अमृत के बीच चलती हुई, उस भीतरी आकाश में एक ऐसी ठंडक ले आईं जो बर्फ के स्पर्श जैसी सुंदर थी।

195.54.19

क्रमाद्गगनमध्यस्थाश्चन्द्रमण्डलतां ययुः । धूमा गगनकोशस्थाः शीतलाम्बुदतामिव ॥ १९ ॥

kramādgaganamadhyasthāścandramanḍalatāṃ yayuḥ | dhūmā gaganakōśasthāḥ śītalāmbudatāmiva || 19 ||

Gradually, standing in the middle of that sky, they turned into the shape of the moon's disc, like smoke standing in the vault of the sky turning into a cool cloud.

धीरे-धीरे, उस आकाश के बीच खड़ी होकर, वे चंद्रमा के गोले का रूप लेती गईं, जैसे आकाश के भीतर खड़ा धुआं ठंडे बादल का रूप ले लेता है।

205.54.20

कलाकलापसंपूर्णे ते तस्मिंश्चन्द्रमण्डले । पुण्यराशाविवापूर्णे रसायनमहार्णवे ॥ २० ॥

kalākalāpasaṃpūrṇē tē tasmiñcandramanḍalē | puṇyarāśāvivāpūrṇē rasāyanamahārṇavē || 20 ||

In that moon's disc, now completely full, filled as if with a heap of merit, lay a great ocean of the elixir of life.

उस चंद्रमा के गोले में, जो अब पूरी तरह भरा हुआ था, मानो पुण्य के ढेर से भरा हो, वहां रसायन का एक विशाल सागर था।

215.54.21

रसायनमया धाराः संपन्नाः प्राणवायवः । मणियष्टिसमाकारा जालेष्विन्दोरिवांशवः ॥ २१ ॥

rasāyanamayā dhārāḥ saṃpannāḥ prāṇavāyavaḥ | maṇiyaṣṭisamākārā jāleṣvindorivāṃśavaḥ || 21 ||

His breaths became streams made of that elixir, shaped like strings of jewels, like the moon's rays passing through a lattice screen.

उसकी सांसें उस रसायन से बनी धाराएं बन गईं, जो रत्नों की लड़ियों जैसी दिख रही थीं, जैसे जाली में से छनकर आती चांदनी की किरणें।

225.54.22

सा पपाताम्बराद्धारा शेषे शारीरभस्मनि । रसायनी हरशिरःपतितेव सुरापगा ॥ २२ ॥

sā papātāmbarāddhārā śeṣe śārīrabhasmani | rasāyanī haraśiraḥpatiteva surāpagā || 22 ||

That stream of elixir fell from the sky onto the ash that remained of his body, like the Ganga, river of the gods, falling onto the head of Shiva.

रसायन से भरी वह धारा आकाश से गिरकर उसके शरीर की बची हुई राख पर आ पड़ी, जैसे देवनदी गंगा शिव के सिर पर गिरी थी।

235.54.23

उदभूदिन्दुबिम्बाभं चतुर्बाहुवपुस्तया । प्रस्फुरन्मन्दरादब्धेः पारिजात इव द्रुमः ॥ २३ ॥

udabhūdindubimbābhaṃ caturbāhuvapustayā | prasphuranmandarādabdheḥ pārijāta iva drumḥ || 23 ||

From that, a four-armed body arose, glowing like the disc of the moon, like the Parijata tree rising shining from the ocean churned by Mount Mandara.

उससे एक चार भुजाओं वाला शरीर उठ खड़ा हुआ, जो चंद्रमा के गोले जैसा चमक रहा था, जैसे मंदार पर्वत से मथे गए सागर से चमकता हुआ पारिजात वृक्ष निकला था।

245.54.24

उद्दालकशरीरं तन्नारायणतयोदितम् । प्रफुल्लनेत्रवक्त्राब्जमाबभौ दीप्तिसुन्दरम् ॥ २४ ॥

uddālakaśarīraṃ tannārāyaṇatayoditam | praphullanetravaktrābjamābabhau dīptisundaram || 24 ||

Uddalaka's body rose up now in the form of Narayana; his face and eyes were like a lotus in full bloom, and he shone, beautiful with light.

उद्दालक का शरीर अब नारायण के रूप में उठ खड़ा हुआ; उसका चेहरा और आँखें पूरी तरह खिले हुए कमल जैसे थे, और वह तेज से सुंदर होकर चमक रहा था।

255.54.25

रसायनमयाः प्राणास्तच्छरीरमपूरयन् । सलिलौघा इव सरो वृक्षं मधुरसा इव ॥ २५ ॥

rasāyanamayāḥ prāṇāstaccharīramapūrayan | salilaughā iva saro vṛkṣaṃ madhurasā iva || 25 ||

Life-breaths made of that elixir filled his body, the way floods of water fill a lake, the way sweet sap fills a tree.

उस अमृत-रस से बने प्राणों ने उसके शरीर को भर दिया, जैसे पानी की बाढ़ किसी तालाब को भर देती है, जैसे मीठा रस किसी पेड़ को भर देता है।

265.54.26

अन्तःकुण्डलिनीं प्राणाः पूरयामासुरादृताः । चक्रानुवर्तप्रसृतां पयांसीव सरिद्वराम् ॥ २६ ॥

antaḥkuṇḍalinīṃ prāṇāḥ pūrayāmāsurādṛtāḥ | cakrānuvartaprasṛtāṃ payāṃsīva saridvarām || 26 ||

The breaths moved with care and filled the kundalini within him, spreading along its coils, the way water fills a great river flowing along its bends.

प्राणों ने सावधानी से उसके भीतर की कुंडलिनी को भर दिया, जो अपने घुमावों के साथ फैल रही थी, जैसे पानी किसी बड़ी नदी को उसके मोड़ों में बहकर भर देता है।

275.54.27

प्रकृतस्थं बभूवास्य तच्छरीरं द्विजन्मनः । प्रावृट्शरीरविगमे धौतं तलमिवावनेः ॥ २७ ॥

prakṛtasthaṃ babhūvāsya taccharīraṃ dvijanmanaḥ | prāvṛṭśarīravigame dhautaṃ talamivāvaneḥ || 27 ||

His body, the body of that brahmin, came back to its natural state, the way the earth's surface looks washed clean once the rains have passed.

उस ब्राह्मण का शरीर फिर से अपनी सामान्य स्थिति में आ गया, जैसे बारिश का मौसम बीत जाने पर धरती की सतह धुली-धुली साफ़ दिखती है।

285.54.28

अथ पद्मासनगतः कृत्वा देहे स्थितिं दृढम् । आलान इव मातङ्गं निबद्ध्येन्द्रियपञ्चकम् ॥ २८ ॥

atha padmāsanagataḥ kṛtvā dehe sthitiṃ dṛḍham | ālāna iva mātaṅgaṃ nibaddhyendriyapañcakam || 28 ||

Then, sitting in the lotus posture, he made his body completely steady and tied down his five senses, the way an elephant is tied to a post.

फिर वह पद्मासन में बैठकर अपने शरीर को पूरी तरह स्थिर करके अपनी पाँचों इंद्रियों को बाँध दिया, जैसे किसी हाथी को खूँटे से बाँधा जाता है।

295.54.29

निर्विकल्पसमाध्यर्थं व्यवसायमुपाददे । स्वभावं स्वच्छतां नेतुं शरत्काल इवामलम् ॥ २९ ॥

nirvikalpasamādhyarthaṃ vyavasāyamupādade | svabhāvaṃ svacchatāṃ netuṃ śaratkāla ivāmalam || 29 ||

He made the effort needed for that thought-free stillness, to bring his own nature to a clearness as spotless as the autumn season.

उसने उस विचार-रहित गहरी शांति के लिए ज़रूरी प्रयास किया, ताकि अपने स्वभाव को शरद ऋतु जैसा निर्मल और साफ़ बना सके।

305.54.30

प्रशान्तवातहरिणमाशादिगणगामिनम् । चिन्तया हृदयं निन्ये दूराद्रज्ज्वेव कीलकम् ॥ ३० ॥

praśāntavātahariṇamāśādigaṇagāminam | cintayā hṛdayaṃ ninye dūrādrajjveva kīlakam || 30 ||

That mind of his -- once a deer swift as the wind, running to every direction, now grown calm -- he pulled in from far away by steady thought, the way a rope pulls in a stake.

उसका मन -- जो पहले हवा जैसा तेज़ हिरण था और हर दिशा में दौड़ता रहता था, अब शांत हो चुका था -- उसने दूर से गहरे चिंतन के सहारे खींच लिया, जैसे रस्सी किसी खूँटे को खींच लेती है।

315.54.31

धावमानमधो मत्तं चित्तं विमलमाकुलम् । बलात्संरोधयामास सेतुर्जलमिव द्रुतम् ॥ ३१ ॥

dhāvamānamadho mattam cittam vimalamākulam | balātsamrodhayāmāsa seturjalamivadrutam || 31 ||

That mind -- running wild and low, drunk and unsettled though pure by nature -- he forced to a stop, the way a dam stops a rushing flood.

वह मन -- जो नीचे की ओर बेतहाशा दौड़ रहा था, मतवाला और बेचैन था, हालाँकि स्वभाव से निर्मल था -- उसने ज़बरदस्ती रोक दिया, जैसे कोई बाँध तेज़ बहती बाढ़ को रोक देता है।

325.54.32

निमिमील दृशावर्धं परिपक्ष्मलपक्ष्मके । निस्पन्दतारामधुरे संध्याकाल इवाम्बुजे ॥ ३२ ॥

nimimīla drśāvardham paripakṣmalapakṣmake | nispandatārāmadhure samdhyākāla ivāmbuje || 32 ||

He half-closed his eyes, ringed all round with lashes, their still gaze soft, the way a lotus closes at twilight.

उसने अपनी आँखें आधी बंद कर लीं, जो चारों ओर पलकों से घिरी थीं, उनकी शांत दृष्टि कोमल थी, जैसे संध्या के समय कमल बंद हो जाता है।

335.54.33

सौम्यतामनयन्मौनी प्राणापानजवं मुखे । श्वसनं श्रेयसे देशे प्रशस्तः समयो यथा ॥ ३३ ॥

saumyatāmanayanmaunī prāṇāpānajavam mukhe | śvasanam śreyase deśe praśastaḥ samayo yathā || 33 ||

That silent sage calmed the rushing in-breath and out-breath at his mouth, the way the right moment comes at the right place for something good.

उस मौन ऋषि ने अपने मुँह पर चल रही तेज़ साँसों -- प्राण और अपान -- को शांत कर दिया, जैसे किसी अच्छे काम के लिए सही समय सही जगह पर आ जाता है।

345.54.34

तिलेभ्य इव तैलानि पृथक् चक्रे प्रयत्नतः । इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यः कूर्मोऽङ्गानीव गोपयन् ॥ ३४ ॥

tilebhya iva tailāni prthak cakre prayatnataḥ | indriyāṇīndriyārthebhyaḥ kūrmo'ṅgānīva gopayan || 34 ||

With effort he pulled the senses away from the things the senses reach for, the way oil is pressed out of sesame seeds, guarding them the way a tortoise draws in its limbs.

उसने मेहनत से इंद्रियों को उनके विषयों से अलग कर दिया, जैसे तिल से तेल निकाला जाता है, और उन्हें ऐसे बचाकर रखा जैसे कछुआ अपने अंगों को समेट लेता है।

355.54.35

बाह्यस्पर्शानशेषेण जहौ दूरे स धीरधीः । सहसा कुण्डकच्छन्नो मणिर्दूरत्विषो यथा ॥ ३५ ॥

bāhyasparśānaśeṣeṇa jahau dūre sa dhīradhīḥ | sahasā kuṇḍakacchanno maṇirdūratviṣo yathā || 35 ||

He, steady of mind, threw off all outer touch completely, far away, the way a gem whose light reaches far is suddenly hidden in a hollow.

वह, जिसका मन स्थिर था, बाहरी स्पर्शों को पूरी तरह दूर फेंक दिया, जैसे दूर तक चमकने वाला कोई रत्न अचानक किसी गड्ढे में छिप जाए।

365.54.36

विलीनानान्तरांश्चक्रे स्पर्शानुज्झितदर्शनात् । रसान्विटपकोशस्थान्मार्गशीर्ष इव द्रुमः ॥ ३६ ॥

vilīnānāntarāṃścakre sparśānujJhitadarśanāt | rasānvitapakośasthānmārgaśīrṣa iva drumah || 36 ||

By giving up outward seeing, he made the inner touches sink into stillness, the way a tree in the month of Margashirsha keeps its sap inside the cover of its shoots.

बाहर देखना छोड़कर, उसने भीतरी स्पर्शों को शांत करके भीतर समेट लिया, जैसे मार्गशीर्ष महीने में कोई पेड़ अपना रस अपनी टहनियों के भीतर ही रोके रखता है।

375.54.37

रुरोध गुदसंकोच्चान्नवद्वारानिलानथ । मुखसंस्थगितः कुम्भो रन्ध्रकोशानिवेतरान् ॥ ३७ ॥

rurudha gudasaṃkocchānnavadvārānilānath | mukhasaṃsthagitaḥ kumbho randhrakośānivetarān || 37 ||

Then, by drawing in the anus, he held back the breaths at the nine gates of the body, the way sealing the mouth of a jar also shuts its other openings.

फिर, गुदा को भीतर खींचकर, उसने शरीर के नौ द्वारों की साँसों को रोक दिया, जैसे किसी घड़े का मुँह बंद करने से उसके बाकी छेद भी बंद हो जाते हैं।

385.54.38

स्वात्मरत्नप्रकाशाढ्यां स्पष्टां कुसुमलाञ्छिताम् । दधार कन्धरां धीरो मेरुः शृङ्गशिखामिव ॥ ३८ ॥

svātmaratnaprakāśāḍhyāṃ spaṣṭāṃ kusumalāñchitām | dadhāra kandharāṃ dhīro meruḥ śṛṅgaśikhāmiva || 38 ||

That steady man held his neck straight -- rich with the glow of his own inner jewel, clear, and adorned with flowers -- the way Mount Meru holds the tip of its peak.

उस स्थिर पुरुष ने अपनी गर्दन को सीधा ताने रखा -- जो अपने भीतरी रत्न की चमक से भरी थी, साफ़ दिखती थी और फूलों से सजी थी -- जैसे मेरु पर्वत अपनी चोटी की नोक को थामे रहता है।

395.54.39

बभार हृदयाकाशे मनः संयममागतम् । विन्ध्यखात इवोन्मत्तं गजं युक्तिवशीकृतम् ॥ ३९ ॥

babhāra hṛdayākāśe manaḥ saṃyamamāgatam | vindhyakhāta ivonmattaṃ gajaṃ yuktivaśīkṛtam || 39 ||

He held, in the space of his heart, the mind that had come under control, the way a wild elephant, tamed by skillful means, is held in a Vindhya pit.

उसने अपने हृदय के आकाश में उस मन को थाम लिया जो अब वश में आ चुका था, जैसे किसी उन्मत्त हाथी को कुशलता से वश में करके विंध्य के किसी गड्ढे में रोक दिया जाता है।

405.54.40

शरन्नभोवदासाद्य निर्मलामतिसौम्यताम् । जहार परिपूर्णाब्धेर्निर्वातस्याचलां श्रियम् ॥ ४० ॥

śaran nabhovadāsādya nirmalāmatisauomyatām | jahāra paripūrṇābhdher nirvātasyācalāṃ śriyam || 40 ||

Reaching a clear, deeply calm state like the autumn sky, he took on the still beauty of a full ocean with no wind.

शरद ऋतु के आकाश जैसी निर्मल और गहरी शांति पाकर, उसने ऐसे भरे हुए समुद्र की स्थिर सुंदरता धारण कर ली जिस पर कोई हवा नहीं चल रही थी।

415.54.41

दुधावातिविकल्पौघान्प्रतिभासमुपेयुषः । पुरः परिस्फुरद्रूपान्मशकानिव मारुतः ॥ ४१ ॥

dudhāvātivikalpaughānpratibhāsamupeyuṣaḥ | puraḥ parisphuradrūpānmaśakāniva mārutaḥ || 41 ||

He drove off the floods of extra imaginings that had come into view, forms flickering in front of him, the way wind scatters mosquitoes.

उसने उन बेशुमार कल्पनाओं की बाढ़ को दूर भगा दिया जो सामने प्रकट हो चुकी थीं और चमकते रूपों में दिख रही थीं, जैसे हवा मच्छरों को उड़ा देती है।

425.54.42

आगच्छतो यथाकामं प्रतिभासान्पुनः पुनः । अच्छिनन्मनसा शूरः खङ्गेनेव रणे रिपून् ॥ ४२ ॥

āgacchato yathākāmaṃ pratibhāsānpunaḥ punaḥ | acchinanmanasā śūraḥ khaṅgeneva raṇe ripūn || 42 ||

The forms that kept coming back on their own, again and again, he cut down with his mind, the way a brave warrior cuts down enemies in battle with a sword.

जो रूप बार-बार अपने आप लौट आते थे, उन्हें उसने अपने मन से काट डाला, जैसे कोई बहादुर योद्धा युद्ध में तलवार से दुश्मनों को काट डालता है।

435.54.43

विकल्पौघे परालूने सोऽपश्यद्धदयाम्बरे । तमच्छन्नविवेकार्कं लोलकज्जलमेचकम् ॥ ४३ ॥

vikalpaughē parālūnē so'paśyaddhadayāmbarē | tamacchannavivēkārkaṃ lolakajjalamēcakam || 43 ||

When the flood of imaginings was fully cut away, he saw, in the sky of his heart, a darkness covering the sun of clear understanding, black and shifting like lamp-soot.

जब कल्पनाओं की बाढ़ पूरी तरह कट चुकी थी, तब उसने अपने हृदय के आकाश में एक अँधेरा देखा जो सही समझ के सूरज को ढक रहा था, वह दीये की कालिख जैसा काला और डोलता हुआ था।

445.54.44

तमप्युन्मार्जयामास सम्यक्स्वान्तविवस्वता । सम्यग्ज्ञानोदितेनाशु पवनेनेव कज्जलम् ॥ ४४ ॥

tamapyunmārjayāmāsa samyaksvāntavivasvatā | samyagjñānoditenaśu pavaneneva kajjalam || 44 ||

That darkness, too, he wiped clean away with the sun of his own heart, which had risen fast through right knowledge, the way wind sweeps away soot.

उस अँधेरे को भी उसने अपने हृदय के सूरज से पूरी तरह पोंछ डाला, जो सही ज्ञान से तुरंत उग आया था, जैसे हवा कालिख को उड़ा ले जाती है।

455.54.45

तमस्युपरते कान्तं तेजःपुञ्जं ददर्श सः । शार्वरे तिमिरे शान्ते प्रातःसंध्यामिवाम्बुजम् ॥ ४५ ॥

tamasya uparate kāntaṃ tejaḥpuñjaṃ dadarśa saḥ | śārvare timire śānte prātaḥsaṃdhyāmivāmbujam || 45 ||

When the darkness had ended, once the gloom of night had grown still, he saw a lovely mass of light, the way a lotus opens to the light of dawn.

जब अँधेरा खत्म हो गया और रात का धुँधलका शांत हो गया, तब उसने प्रकाश का एक सुंदर पुंज देखा, जैसे कमल भोर की रोशनी में खिल उठता है।

465.54.46

तल्लुलाव स्थलाब्जानां वनं बाल इव द्विपः । अपिबच्चाप्यसृक्पूरं वेताल इव वेगतः ॥ ४६ ॥

tallulāva sthalābjānāṃ vanaṃ bāla iva dvipaḥ | apibacchāpyasṛkpūraṃ vetāla iva vegataḥ || 46 ||

It tore through a grove of land-lotuses like a young elephant, and it drank up a flood of blood swiftly like a ghoul.

उसने किसी जवान हाथी की तरह ज़मीन के कमलों के एक झुरमुट को उजाड़ डाला, और किसी प्रेत की तरह तेज़ी से खून की एक धारा पी डाली।

475.54.47

तेजस्युपरते तस्य घूर्णमानं मनो मुनेः । निशाब्जवदगान्निद्रा लोलं क्षीबवदेव वा ॥ ४७ ॥

tejasyuparate tasya ghūrṇamānaṃ mano muneḥ | niśābjavadagānnidrā lolaṃ kṣībavadeva vā || 47 ||

When that light too had faded, the sage's whirling mind sank into sleep, like a lotus closing at night, unsteady, as if it were drunk.

जब वह प्रकाश भी बुझ गया, तो मुनि का घूमता हुआ मन नींद में डूब गया, जैसे रात में कमल बंद हो जाता है, डगमगाता हुआ, मानो नशे में हो।

485.54.48

मेघमालामिव मरुद्व्यालो नीलाब्जिनीमिव । यामिनीमिव तीक्ष्णांशुस्तामप्याशु लुलाव सः ॥ ४८ ॥

meghamālāmiva marudvyālo nīlābjinīmiva | yāminīmiva tīkṣṇāṃśustāmapyāśu lulāva saḥ || 48 ||

As the wind scatters a mass of clouds, as a wild elephant tramples a pond of blue lotuses, as the sharp-rayed sun burns away the night, so he swiftly swept that sleep away too.

जैसे हवा बादलों के समूह को बिखेर देती है, जैसे कोई जंगली हाथी नीले कमलों के तालाब को रौंद डालता है, जैसे तेज़ किरणों वाला सूरज रात को मिटा देता है, वैसे ही उसने उस नींद को भी झट से मिटा दिया।

495.54.49

निद्राव्यपगमे तस्य भावयामास तन्मनः । व्योमश्यामलदृग्जन्तुर्नभसीव शिखण्डकान् ॥ ४९ ॥

nidrāvyapagame tasya bhāvayāmāsa tanmanaḥ | vyomasyāmaladṛgjanturnabhasīva śikhaṇḍakān || 49 ||

When sleep had left him, his mind began to watch itself closely, the way a peacock, its eyes dark as the sky, watches the clouds overhead.

जब नींद जाती रही, तो उसका मन खुद को ध्यान से देखने लगा, जैसे मोर, जिसकी आँखें आकाश जैसी गहरे रंग की हैं, बादलों को ध्यान से देखता है।

505.54.50

पयोद इव तापिच्छं नीहारमिव मारुतः । दीपस्तम इवाच्छात्म तदप्याशु ममार्ज सः ॥ ५० ॥

payod iva tāpiśaṃ nīhāramiva mārutaḥ | dīpastama ivācchātma tadapyāśu mamārja saḥ || 50 ||

As a raincloud swallows a dark tamala tree into itself, as the wind sweeps away mist, as a lamp's clear flame swallows the darkness, so he swiftly wiped that too away.

जैसे बादल किसी काले तमाल वृक्ष को अपने भीतर समा लेता है, जैसे हवा कोहरे को उड़ा ले जाती है, जैसे दीये की उजली लौ अंधकार को निगल जाती है, वैसे ही उसने उसे भी झट से मिटा दिया।

515.54.51

व्योमसंविदि नष्टायां मूढं तस्याभवन्मनः। निद्रायां तु विलीनायां मैरेयमदवानिव ॥ ५१ ॥

vyomasañvidi naṣṭāyāṁ mūḍhaṁ tasyābhavanmanaḥ| nidrāyāṁ tu vilīnāyāṁ maireyamadavāniva || 51 ||

When that sky-like awareness was lost, his mind grew dull and confused, the way a man drunk on wine feels dazed as his sleep wears off.

जब वह आकाश जैसी चेतना खो गई, तो उसका मन धुंधला और उलझा हुआ हो गया, जैसे शराब के नशे में डूबा आदमी नींद टूटते समय उलझा हुआ महसूस करता है।

525.54.52

मोहमप्येष मनसस्तं ममार्ज महाशयः। यामिनीजनितं जाड्यं भुवनादिव भास्करः ॥ ५२ ॥

mohamapyeṣa manasastaṁ mamārja mahāśayaḥ| yāminījanitaṁ jāḍyaṁ bhuvanādiva bhāskaraḥ || 52 ||

This great soul wiped away that confusion of mind too, the way the sun wipes the dullness of night from the whole world.

इस महान आत्मा ने मन के उस भ्रम को भी मिटा दिया, जैसे सूर्य रात से उत्पन्न सुस्ती को पूरी दुनिया से मिटा देता है।

535.54.53

ततस्तेजस्तमोनिद्रामोहादिपरिवर्जितम्। कामप्यवस्थामासाद्य विशश्राम मनः क्षणम् ॥ ५३ ॥

tatastejas tamoni drāmohādiparivarjitam| kāmapyavasthāmāsādya viśaśrāma manaḥ kṣaṇam || 53 ||

Then that light, now free of darkness, sleep, confusion and all the rest, reached a state beyond words, and the mind rested there for a moment.

फिर वह ज्योति, जो अब अंधकार, नींद, भ्रम आदि सबसे मुक्त हो चुकी थी, एक ऐसी अवस्था में पहुँची जिसे शब्दों में नहीं कहा जा सकता, और मन एक पल के लिए वहाँ विश्राम पा गया।

545.54.54

विश्रम्याशु पपाताङ्ग संविदं विश्वरूपिणीम्। सेतुरुद्धं सरोवारि प्रतीपं स्वमिवास्पदम् ॥ ५४ ॥

viśramyāśu papātāṅga saṅvidaṃ viśvarūpiṇīm| seturuddhaṁ sarovāri pratīpaṁ svamivāspadam || 54 ||

Having rested, it quickly fell into that awareness which takes every form, like the water of a lake held back by a dam rushing back to its own bed once the dam breaks.

विश्राम करने के बाद वह तुरंत उस चेतना में जा गिरा जो हर रूप धारण करती है, जैसे बाँध से रुका हुआ तालाब का पानी बाँध टूटते ही अपने ही स्थान की ओर वापस बह पड़ता है।

555.54.55

चिरानुसंधानवशात्स्वदनाच्च स्वसंविदः। ततश्चिन्मयतामागाद्धेम नूपुरतामिव ॥ ५५ ॥

cirānusaṅdhānavasātsvadanācca svasaṅvidaḥ| tataścinmayatāmāgāddhema nūpuratāmiva || 55 ||

Because of long, sustained inquiry, and from tasting his own awareness, his mind then became one with pure consciousness, the way gold takes the shape of an anklet.

लंबी खोज और अपनी ही चेतना का स्वाद चखने के कारण, उसका मन अब शुद्ध चेतना के रूप में बदल गया, जैसे सोना ढलकर पायल बन जाता है।

565.54.56

चित्तत्वमथ संत्यज्य चित्तं चित्तत्त्वतां गतम् । अन्यदेव बभूवाशु पङ्कः कुम्भस्थितो यथा ॥ ५६ ॥

cittatvamatha saṃtyajya cittaṃ cittattvatāṃ gatam | anyadeva babhūvāśu paṅkaḥ kumbhasthito yathā || 56 ||

Then the mind gave up being ordinary mind and reached the true nature of consciousness; it quickly became something altogether different, the way soft mud becomes a pot.

फिर मन ने अपना सामान्य मन होने का स्वभाव छोड़कर चेतना के असली स्वरूप को पा लिया; वह तुरंत बिलकुल कुछ और बन गया, जैसे नरम मिट्टी घड़ा बन जाती है।

575.54.57

चेत्यं संत्यज्य चिच्छुद्धा चित्सामान्यमथाययौ । त्यक्तवीच्यादिभेदोऽब्धिर्वाःसामान्यमिवैकधीः ॥ ५७ ॥

cetyaṃ saṃtyajya cicchuddhā citsāmānyamathāyayau | tyaktavīcyādibhedo'bdhirvāḥsāmānyamivaikadhīḥ || 57 ||

Giving up all objects it perceived, pure consciousness reached universal consciousness, the way an ocean gives up the differences of its waves and becomes plain water everywhere, as if it were a single, undivided mind.

हर देखी हुई चीज़ को छोड़कर, शुद्ध चेतना अब सर्वव्यापी चेतना बन गई, जैसे समुद्र अपनी लहरों का भेद छोड़कर हर जगह एक जैसा पानी बन जाता है, मानो वह एक ही अखंड मन हो।

585.54.58

त्यक्तभूतौघमननं ततो विश्वंभरं महत् । चिदाकाशं ततः शुद्धं सोऽभवद्बोधमागतः ॥ ५८ ॥

tyaktabhūtaughamananaṃ tato viśvaṃbharaṃ mahat | cidākāśaṃ tataḥ śuddhaṃ so'bhavadbodhamāgataḥ || 58 ||

Giving up the whole mass of elements and all thinking, he became the vast, all-sustaining whole, then pure space made of consciousness; he had reached awakening.

समस्त तत्वों और हर विचार को छोड़कर, वह विशाल, सबको धारण करने वाला सत्य बन गया, फिर चेतना का शुद्ध आकाश बन गया; वह जागृति को प्राप्त हो गया।

595.54.59

तत्र प्रापदथानन्दं दृश्यदर्शनवर्जितम् । अनन्तमुत्तमास्वादं रसायनमिवार्णवम् ॥ ५९ ॥

tatra prāpadathānandaṃ dṛśyadarśanavarjitam | anantamuttamāsvādaṃ rasāyanamivārṇavaṃ || 59 ||

There, he then attained bliss, free from the seeing of anything seen, endless, of the finest taste, like an ocean of the elixir of life.

वहाँ उसे आनंद प्राप्त हुआ, जो किसी दृश्य को देखने से मुक्त था, अनंत था, सबसे उत्तम स्वाद वाला था, मानो अमृत का समुद्र हो।

605.54.60

शरीरात्समवेतोऽसौ कामप्यवनिमागतः । सत्तासामान्यरूपात्मा बभूवानन्दसागरः ॥ ६० ॥

śarīrātsamaveto'sau kāmapyavanimāgataḥ | sattāsāmānyarūpātmā babhūvānandasāgaraḥ || 60 ||

Free of the body now, he had reached some state beyond words; his self was now simply pure existence itself, and he became an ocean of bliss.

अब शरीर से अलग होकर, वह किसी ऐसी अवस्था में पहुँच गया जिसे शब्दों में नहीं कहा जा सकता; उसका स्वरूप अब केवल शुद्ध सत्ता ही था, और वह आनंद का सागर बन गया।

615.54.61

द्विजचेतनहंसोऽसावानन्दसरसि स्थितः । अतिष्ठच्छरदच्छे खे कलापूर्ण इवोडुपः ॥ ६१ ॥

dvijacetanahaṃso'sāvānandasarasi sthitaḥ | atiṣṭhaccharadacche khe kalāpūrṇa ivouḍupaḥ || 61 ||

The brahmin's consciousness, like a swan, rested on the lake of bliss; he remained there like the full moon standing in a clear autumn sky.

उस ब्राह्मण की चेतना, हंस के समान, आनंद के सरोवर पर टिकी रही; वह वहाँ ऐसे बना रहा जैसे शरद ऋतु के साफ़ आकाश में पूर्ण चाँद बना रहता है।

625.54.62

बभूवावातदीपाभो लिपिकर्मार्पितोपमः । वीतवीच्यम्बुधिप्रख्यो वृष्टमूकाम्बुदस्थितिः ॥ ६२ ॥

babhūvāvātadīpābho lipikarmārpitopamaḥ | vītavīcyambudhiprakhyaḥ vṛṣṭamūkāmbudasthitiḥ || 62 ||

He became still, like a lamp's flame undisturbed by any wind, like a figure fixed by a painter's hand, like an ocean without a single wave, like a rain-cloud gone silent and motionless after it has poured down all its rain.

वह ऐसा स्थिर हो गया जैसे बिना हवा के दीये की लौ, जैसे चित्रकार के हाथ से बना कोई स्थिर चित्र, जैसे बिना लहरों वाला समुद्र, जैसे बरस चुका और अब चुप, निश्चल बादल।

635.54.63

अथैतस्मिन्महालोके तिष्ठन्नुद्दालकश्चिरम् । अपश्यद्व्योमगान्सिद्धानमरानपि भूरिशः ॥ ६३ ॥

athaitasminmahāloke tiṣṭhannuddālakaściram | apaśyadvyomagānsiddhānamarānapi bhūriśaḥ || 63 ||

Then, staying long in that great world, Uddalaka saw many perfected beings and gods moving through the sky.

फिर उस विशाल लोक में लंबे समय तक रहते हुए, उद्दालक ने आकाश में विचरण करते हुए कई सिद्धों और देवताओं को देखा।

645.54.64

आगतानि विचित्राणि सिद्धिजालानि चाभितः । शक्रार्कपददातॄणि नीरन्ध्राण्यप्सरोगणैः ॥ ६४ ॥

āgatāni vicitrāṇi siddhijālāni cābhitaḥ | śakrārkapadadātṛṇi nīranndhrāṇyapsarogaṇaiḥ || 64 ||

Strange and wonderful powers came to him from every side, powers that could grant the rank of Indra or of the Sun, crowded thick with troupes of heavenly dancers.

चारों ओर से उसके पास अनोखी और विचित्र सिद्धियाँ आईं, जो इंद्र या सूर्य जैसा पद दे सकती थीं, और अप्सराओं के समूहों से खचाखच भरी थीं।

655.54.65

तानि नादरयांचक्रे सिद्धिवृन्दानि स द्विजः । गम्भीरमतिरक्षुब्धो विलासानिव शैशवान् ॥ ६५ ॥

tāni nādarayāñcakre siddhivṛndāni sa dvijaḥ | gambhīramatirakṣubdho vilāsāniva śaiśavān || 65 ||

That brahmin, deep and unshaken in mind, did not care for that crowd of powers, as if it were mere child's play.

वह ब्राह्मण, गंभीर और अडोल मन वाला, उन सिद्धियों की भीड़ को कुछ नहीं समझता था, मानो वह बचपन का खेल हो।

665.54.66

सिद्धिसार्थमनादृत्य तस्मिन्नानन्दमन्दिरे । अतिष्ठदथ षण्मासान्दिक्तटेऽर्क इवोत्तरे ॥ ६६ ॥

siddhisārthamanādṛtya tasminnānandamandire | atiṣṭhadatha ṣaṇmāsāndiktaṭe'rka ivottare || 66 ||

Ignoring the whole crowd of powers, he stayed six months in that temple of bliss, like the sun lingering at the northern edge of the sky.

सिद्धियों की पूरी भीड़ की उपेक्षा करके, वह उस आनंद-मंदिर में छह महीने तक ठहरा रहा, जैसे सूर्य उत्तर दिशा की क्षितिज-सीमा पर ठहरा रहता है।

675.54.67

जीवन्मुक्तपदं तत्तद्यावत्संप्राप्तवान्द्विजः । तत्र सिद्धाः सुराः साध्याः स्थिता ब्रह्महरादयः ॥ ६७ ॥

jīvanmuktapadaṃ tattadyāvatsaṃprāptavāndvijaḥ | tatra siddhāḥ surāḥ sādhyāḥ sthitā brahmaharādayaḥ || 67 ||

The brahmin reached, as fully as it can be reached, the state of one who is free while still alive; there dwelt siddhas, gods, sadhyas, and others such as Brahma and Hara.

उस ब्राह्मण ने, जितना पाया जा सकता है उतना, जीवित रहते हुए ही मुक्त होने की अवस्था पा ली; वहाँ सिद्ध, देवता, साध्य, और ब्रह्मा-हर जैसे देवता निवास करते थे।

685.54.68

आनन्दे परिणामित्वादनानन्दपदं गतः । नानन्दे न निरानन्दे ततस्तत्संविदाबभौ ॥ ६८ ॥

ānande pariṇāmitvādanānandapadaṃ gataḥ | nānande na nirānande tatastatsaṃvidābabhau || 68 ||

Because even bliss can change, he passed beyond the state of bliss to what is neither bliss nor the absence of bliss; there he simply shone as pure awareness.

क्योंकि आनंद भी बदलता रहता है, इसलिए वह आनंद की अवस्था से आगे उस अवस्था में चला गया जो न आनंद है न आनंद का अभाव; वहाँ वह केवल शुद्ध चेतना के रूप में चमकता रहा।

695.54.69

क्षणं वर्षसहस्रं वा तत्र लब्ध्वा स्थितिं मनः । रतिमेति न भोगौघे दृष्टस्वर्ग इवावनौ ॥ ६९ ॥

kṣaṇaṃ varṣasahasraṃ vā tatra labdhvā sthitiṃ manaḥ | ratimeti na bhogaughe dṛṣṭasvarga ivāvanau || 69 ||

Having found rest there, whether for a moment or a thousand years, the mind takes no delight in the flood of pleasures, like one who has seen heaven takes no delight on earth.

वहाँ चाहे एक पल के लिए स्थिरता मिले या हज़ार साल के लिए, मन फिर सांसारिक सुखों की भरमार में आनंद नहीं पाता, जैसे स्वर्ग देख चुका व्यक्ति धरती पर आनंद नहीं पाता।

705.54.70

तत्पदं सा गतिः शान्ता तच्छ्रेयः शाश्वतं शिवम् । तत्र विश्रान्तिमाप्तस्य भूयो नो बाधते भ्रमः ॥ ७० ॥

tatpadaṃ sā gatiḥ śāntā tacchreyaḥ śāśvataṃ śivam | tatra viśrāntimāptasya bhūyo no bādhate bhramaḥ || 70 ||

That state is the peaceful goal, that is the eternal, auspicious good; for one who has found rest there, confusion troubles him no more.

वही अवस्था शांत लक्ष्य है, वही सदा रहने वाला और कल्याणकारी सुख है; जिसने वहाँ विश्राम पा लिया, उसे फिर कभी भ्रम परेशान नहीं करता।

715.54.71

तत्पदं साधवः प्राप्य दृश्यदृष्टिमिमां पुनः । नायान्ति खदिरोद्यानं लब्धचैत्ररथा इव ॥ ७१ ॥

tatpadaṃ sādhavaḥ prāpya dṛśyadṛṣṭimimāṃ punaḥ | nāyānti khadirodyānaṃ labdhacaitrarathā iva || 71 ||

Reaching that state, good people do not come back again to look at this visible world, just as those who have reached the garden called Chaitraratha do not go back to a garden of thorny khadira trees.

उस पद को पाकर अच्छे लोग फिर से इस दिखने वाले संसार को देखने नहीं लौटते, जैसे चैत्ररथ नाम के बगीचे को पा चुके लोग फिर कांटेदार खैर के पेड़ों के बगीचे में नहीं जाते।

725.54.72

तां महानन्दपदवीं चित्तादासाद्य देहिनः । दृश्यं न बहु मन्यन्ते राजानो दीनतामिव ॥ ७२ ॥

tāṃ mahānandapadavīṃ cittādāsādya dehinḥ | dṛśyaṃ na bahu manyante rājāno dīnatāmiva || 72 ||

Reaching that path of great joy through the mind, living beings stop caring much for this visible world, just as kings do not care much about poverty.

मन से उस बड़े आनंद के मार्ग तक पहुंचकर, जीव इस दिखने वाले संसार को ज्यादा महत्व नहीं देते, जैसे राजा गरीबी को ज्यादा महत्व नहीं देते।

735.54.73

चेतस्तत्पदविश्रान्तं बुद्धं दृश्यदशां प्रति । कदर्थाद्बोधमायाति नायात्येवाथवानघ ॥ ७३ ॥

cetastatpadaviśrāntaṃ buddhaṃ dṛśyadaśāṃ prati | kadarthādbodhamāyāti nāyātyevāthavānagha || 73 ||

O sinless one, once the mind comes to rest in that state and wakes up, it turns toward this visible world only with great difficulty, or else it does not turn toward it at all.

हे निष्पाप, जब मन उस पद में टिककर जाग जाता है, तो वह इस दिखने वाले संसार की ओर बड़ी मुश्किल से ही मुड़ता है, या फिर बिल्कुल नहीं मुड़ता।

745.54.74

उद्दालकोऽत्र षण्मासान्दूरोत्सारितसिद्धिभूः । उषित्वोन्मिषितोम्भोदकोशादर्को मधाविव ॥ ७४ ॥

uddālako'tra ṣaṇmāsāndūrotsāritasiddhibhūḥ | uṣitvonmiṣitombhodakośādarko madhāviva || 74 ||

Here Uddalaka stayed six months, having already set aside any wish for special powers, and after this stay he shone like the sun breaking out of a parted cloud in spring.

यहां उद्दालक छह महीने तक रहे, किसी विशेष सिद्धि या शक्ति की चाह को पहले ही दूर छोड़ चुके थे, और इतने दिन रहने के बाद वे वसंत में बादल के बीच से निकलते सूरज की तरह चमक उठे।

755.54.75

ददर्श संप्रबुद्धात्मा पुनः परमतेजसः । प्रणामलालसाः स्निग्धाश्चन्द्रविम्बवपुर्धराः ॥ ७५ ॥

dadarśa saṃprabuddhātmā punaḥ paramatejasaḥ | praṇāmalālasāḥ snigdhāścandravimvavapurdharāḥ || 75 ||

With his mind now fully awake, he then saw again beings of the highest brightness, eager to bow to him, full of warmth, their bodies like the round moon.

अपने मन को पूरी तरह जागा हुआ पाकर, उन्होंने फिर से बड़े तेजवाले प्राणियों को देखा, जो उन्हें प्रणाम करने के लिए उत्सुक थे, स्नेह से भरे हुए थे, और जिनके शरीर गोल चांद जैसे थे।

765.54.76

रमणीर्गौरमन्दाररेणुभ्रमरचामराः । स्फुरत्पताकापटला द्युविमानपरम्पराः ॥ ७६ ॥

ramaṇīrgouramandārareṇubhramaracāmarāḥ | sphuratpatākāpaṭalā dyuvimānaparamparāḥ || 76 ||

He also saw lovely women holding fly whisks that looked like bees swarming over the pollen of white coral-tree flowers, and rows of heavenly flying chariots with clusters of banners fluttering on them.

उन्होंने सुंदर स्त्रियों को भी देखा, जो सफेद मंदार फूलों के पराग पर मंडराते भौंरों जैसे चंवर लिए हुए थीं, और आकाश में उड़ने वाले विमानों की पंक्तियां देखीं, जिन पर झंडों के समूह लहरा रहे थे।

775.54.77

अस्मदादीन्मुनीन्दर्भपवित्राङ्ककराम्बुजान् । विद्याधरीभिर्वलितान्विद्याधरपतीनपि ॥ ७७ ॥

asmadādīnmūnīndrabhapavitrāṅkakarāmbujān | vidyādharībhirvalitānvidyādharapatīnapi || 77 ||

He saw sages like himself, their lotus hands marked with rings of sacred darbha grass, surrounded by Vidyadhara women, and even the lords of the Vidyadharas.

उन्होंने अपने जैसे मुनियों को देखा, जिनके कमल जैसे हाथों में पवित्र दर्भ घास के छल्ले पहने हुए थे, जो विद्याधर स्त्रियों से घिरे हुए थे, और साथ ही विद्याधरों के राजाओं को भी देखा।

785.54.78

ते तमूचुर्महात्मानमुद्दालकमुनिं तथा । प्रसादेन प्रणामान्नो भगवन्नवलोकय ॥ ७८ ॥

te tamūcurmahātmānamuddālakamuniṃ tathā | prasādena praṇāmānno bhagavannavalokaya || 78 ||

They said to that great soul, the sage Uddalaka: lord, look kindly on our bows to you.

उन्होंने उस महान आत्मा, मुनि उद्दालक से कहा, हे भगवन, कृपा करके हमारे प्रणाम को स्वीकार कीजिए।

795.54.79

आरुह्येदं विमानं त्वमेहि त्रैविष्टपं पुरम् । स्वर्ग एव हि सीमान्तो जगत्संभोगसंपदाम् ॥ ७९ ॥

āruhyaidaṃ vimānaṃ tvamehi traiviṣṭapaṃ puram | svarga eva hi sīmānto jagatsaṃbhogasaṃpadām || 79 ||

Climb onto this flying chariot and come with us to the city of heaven, for heaven alone is the farthest limit of all the pleasures and riches of this world.

इस विमान पर चढ़िए और हमारे साथ स्वर्ग की नगरी में चलिए, क्योंकि स्वर्ग ही इस संसार के सभी सुखों और संपत्तियों की सबसे ऊंची सीमा है।

805.54.80

आकल्पमुचितान्भुङ्क्ष्व भोगानभिमतान्विभो । स्वर्गादिफलभोगार्थमेवाशेषतपःक्रियाः ॥ ८० ॥

ākalpamucitānbhuṅkṣva bhogānabhimatānvibho | svargādiphalabhogārthamevāśeṣatapaḥkriyāḥ || 80 ||

Enjoy, O mighty one, the fitting pleasures you desire, until the end of this world age, for all acts of penance are done only to enjoy the fruit of heaven and things like it.

हे शक्तिशाली, इस कल्प के अंत तक अपनी इच्छा के अनुसार उचित सुखों का आनंद लीजिए, क्योंकि सारी तपस्या केवल स्वर्ग जैसे फलों को भोगने के लिए ही की जाती है।

815.54.81

हारचामरधारिण्यो विद्याधरवराङ्गनाः । पश्येमास्त्वमुपासीनाः करिण्यः करिणं यथा ॥ ८१ ॥

hāracāmaradhāriṇyo vidyādharavarāṅganāḥ | paśyemāstvamupāsīnāḥ kariṇyaḥ kariṇaṃ yathā || 81 ||

Look, these finest Vidyadhara women wear necklaces and hold fly whisks, and they wait on you the way female elephants wait on a male elephant.

देखिए, ये सबसे सुंदर विद्याधर स्त्रियां हार पहने और चंवर लिए हुए हैं, और ये आपकी सेवा उसी तरह करती हैं जैसे हथिनियां हाथी की सेवा करती हैं।

825.54.82

कामो धर्मार्थयोः सारः कामसाराः सुयोषितः । वसन्त इव मञ्जर्यः स्वर्ग एव भवन्ति ताः ॥ ८२ ॥

kāmo dharmārthayoḥ sāraḥ kāmasārāḥ suyoṣitaḥ | vasanta iva mañjaryaḥ svarga eva bhavanti tāḥ || 82 ||

Pleasure is the true essence of duty and wealth, and lovely women are the true essence of pleasure, and like blossoms that come only in spring, such women are found only in heaven.

सुख ही धर्म और अर्थ का असली सार है, और सुंदर स्त्रियां ही सुख का असली सार हैं, और जैसे फूल केवल वसंत में खिलते हैं, वैसे ही ऐसी स्त्रियां केवल स्वर्ग में मिलती हैं।

835.54.83

एवं कथयतः सर्वानतिथीनित्यसौ मुनिः । परिपूज्य यथान्यायमतिष्ठद्गतसंभ्रमम् ॥ ८३ ॥

evaṃ kathayataḥ sarvānatithīnityasau muniḥ | paripūjya yathānyāyamatiṣṭhagatasaṃbhramam || 83 ||

When all the guests had spoken like this, that sage honoured each one properly and then stood there calm, without any excitement.

जब सभी अतिथि इस तरह बोल चुके, तो उस मुनि ने सबका उचित सम्मान किया और फिर बिना किसी उत्साह के शांत खड़े रहे।

845.54.84

नाभ्यनन्दन्न तत्याज तां विभूतिं स धीरधीः । भो सिद्धा व्रजतेत्युक्त्वा स्वव्यापारपरोऽभवत् ॥ ८४ ॥

nābhyanandann na tatyāja tāṃ vibhūtiṃ sa dhīradhīḥ | bho siddhā vrajatetyuktvā svavyāpāraparo'bhavat || 84 ||

That steady-minded sage neither welcomed nor pushed away that offered glory. He said, go now, you accomplished ones, and turned back to his own work.

उस स्थिर बुद्धि वाले मुनि ने न तो उस दी गई शान का स्वागत किया और न उसे ठुकराया। उन्होंने कहा, अब तुम जाओ, सिद्धो, और अपने काम में लग गए।

855.54.85

अथ स्वधर्मनिरतं भोगेष्वरतिमागतम् । तमुपास्य ययुः सिद्धा दिनैः कतिपयैः स्वयम् ॥ ८५ ॥

atha svadharmaniratam bhogeṣvaratimāgatam | tamupāsya yayuḥ siddhā dinairkatipayaiḥ svayam || 85 ||

Then, after paying homage to him, who stayed devoted to his own duty and had lost all liking for pleasures, those accomplished beings themselves left after a few days.

फिर, जो अपने ही कर्तव्य में लगे हुए थे और जिनकी सुखों में कोई रुचि नहीं रह गई थी, उन्हें प्रणाम करने के बाद, वे सिद्ध लोग खुद ही कुछ दिनों में वहां से चले गए।

865.54.86

जीवन्मुक्तः स च मुनिर्विजहार यथासुखम् । यावदिच्छं वनान्तेषु मुनीनामाश्रमेषु च ॥ ८६ ॥

jīvanmuktaḥ sa ca munirvijahāra yathāsukham | yāvadicchaṃ vanānteṣu munīnāmāśrameṣu ca || 86 ||

That sage, freed while still alive, then wandered about happily, wherever he wished, in the edges of forests and in the hermitages of sages.

जीते जी मुक्त हो चुके उस मुनि ने फिर जहां चाहा वहां सुख से घूमा, जंगलों के किनारों में और मुनियों के आश्रमों में।

875.54.87

मेरुमन्दरकैलासहिमवद्विन्ध्यसानुषु । द्वीपोपवनदिक्कुञ्जजङ्गलारण्यभूमिषु ॥ ८७ ॥

merumandarakailāsahimavadvindhyasānuṣu | dvīpopavanadikkuñjajaṅgalāraṇyabhūmiṣu || 87 ||

He wandered too on the peaks of Meru, Mandara, Kailasa, Himavat and Vindhya, and through islands, gardens, groves in every direction, wild lands and forests.

वे मेरु, मंदार, कैलास, हिमवत और विंध्य पर्वतों की चोटियों पर भी घूमे, और द्वीपों, बगीचों, हर दिशा के कुंजों, जंगली भूमियों और वनों में भी घूमे।

885.54.88

ततःप्रभृति संप्राप्तपदमुद्दालको द्विजः । गुहासु गिरिकुक्षीणामवसद्ध्यानलीलया ॥ ८८ ॥

tataḥprabhṛti saṃprāptapadamuddālako dvijaḥ | guhāsu girikuksīṇāmavasaddhyānalīlayā || 88 ||

From then on, Uddalaka the twice-born, having reached that state, lived in mountain caves, treating his meditation like a game.

उसके बाद से, वह पद पा चुके द्विज उद्दालक पहाड़ों की गुफाओं में रहे, और उनका ध्यान मानो एक खेल जैसा हो गया था।

895.54.89

कदाचिदह्ना मासेन कदाचिद्वत्सरेण च । कदाचिद्वत्सरौघेण ध्यानासक्तो व्यबुध्यत ॥ ८९ ॥

kadācidahnā māsena kadācidvatsareṇa ca | kadācidvatsaraugheṇa dhyānāsakto vyabudhyata || 89 ||

Sometimes he woke from his meditation after a day, sometimes after a month, sometimes after a year, and sometimes only after many years passed, so deep was he sunk in it.

कभी वे एक दिन बाद ध्यान से जागते, कभी एक महीने बाद, कभी एक साल बाद, और कभी तो कई सालों के बाद ही जागते, इतने गहरे वे ध्यान में डूबे रहते थे।

905.54.90

उद्दालकस्तदारभ्य व्यवहारपरोऽपि सन् । सुसमाहित एवासौ चित्तत्त्वैकत्वमागतः ॥ ९० ॥

uddālakastadārabhya vyavahāraparo’pi san | susamāhita evāsau cittattvaikatvamāgataḥ || 90 ||

From that time on, Uddalaka, even while busy with worldly matters, stayed always well collected in mind, having reached oneness with the true nature of the mind.

उस समय से, उद्दालक सांसारिक कामों में लगे रहने पर भी हमेशा मन से पूरी तरह स्थिर रहते थे, क्योंकि वे मन के असली स्वभाव के साथ एक हो चुके थे।

915.54.91

चित्तत्त्वैकघनाभ्यासान्महाचित्त्वमुपेत्य सः । बभूव सर्वत्र समस्तेजः सौरमिवावनौ ॥ ९१ ॥

cittattvaikaghanābhyāsānmahācittvamupetya saḥ | babhūva sarvatra samastejaḥ sauramivāvanau || 91 ||

By steady practice of oneness with the true nature of mind, he reached the state of the great mind, and became everywhere of equal brightness, like sunlight spread over the earth.

मन के असली स्वभाव में एकता के लगातार अभ्यास से, वे महान चित्त की अवस्था तक पहुंच गए, और हर जगह समान तेज वाले हो गए, जैसे धरती पर फैली हुई सूरज की रोशनी।

925.54.92

चित्सामान्यचिराभ्यासात्सत्तासामान्यमेत्य सः । दृश्येऽस्मिंश्चित्ररविवन्नास्तमायान्न चोदयम् ॥ ९२ ॥

citsāmānyacirābhyāsātsattāsāmānyametya saḥ | dṛśye'smiṃścitraravivannāstamāyānna codayam || 92 ||

By long practice of that same one awareness everywhere, he reached a being that is the same everywhere, and in this visible world he was like a sun painted in a picture, neither setting nor rising.

हर जगह एक ही चेतना के लंबे अभ्यास से, वे एक ऐसी सत्ता तक पहुंच गए जो हर जगह एक समान है, और इस दिखने वाले संसार में वे चित्र में बने सूरज की तरह हो गए, जो न कभी डूबता है न कभी उगता है।

935.54.93

शमपरपदलाभप्राप्तिसंशान्तचेता गलितजननपाशः क्षीणसंदेहदोलः । शरदि खमिव शान्तं व्याततं चोर्जितं च स्फुटममलमचेतस्तद्वपुः संबभार ॥ ९३ ॥

śamaparapadalābha-prāptisaṃśāntacetā galitajananapāśaḥ kṣīṇasandehadolaḥ | śaradi khamiva śāntaṃ vyātataṃ corjitaṃ ca sphuṭamamalamacetastadvapuḥ sambabhāra || 93 ||

With his mind fully calmed by reaching that highest state of peace, the bond of birth fallen away, the swing of doubt worn thin, he carried that body of his, calm like the autumn sky, wide, strong, clear, spotless, and free of ordinary thought.

उस सबसे ऊंची शांति की अवस्था को पाकर जिनका मन पूरी तरह शांत हो गया था, जिनके जन्म का बंधन टूट चुका था, जिनके संदेह का झूलना खत्म हो चुका था, उन्होंने अपने उस शरीर को धारण किया जो शरद ऋतु के आकाश जैसा शांत, फैला हुआ, मजबूत, साफ, निर्मल और सामान्य सोच से परे था।