योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Upaśama, Chapter 52उपशम प्रकरण · सर्ग ५२

Book 5 of the Yoga Vasishtha, chapter 52 — 70 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उपशम प्रकरण, अध्याय 52 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Uddalaka · chapters 51–55अध्याय 51–55

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

15.52.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । स तां विवेश धर्मात्मा गन्धमादनकन्दराम् । चित्रभ्रमणसंप्राप्तामलिः पद्मकुटीमिव ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | sa tāṃ viveśa dharmātmā gandhamādanakandarām | citrabhramaṇasaṃprāptāmalipadmakuṭīmiva || 1 ||

Sri Vasishtha said: he, the righteous man, entered that mountain cave of Gandhamadana, reached only after long wandering, as a bee reaches a bower of lotuses after wandering the same way.

श्री वसिष्ठ ने कहा: वह धर्मात्मा पुरुष गन्धमादन पर्वत की उस गुफा में गया, जो बहुत भटकने के बाद ही मिलती थी, जैसे एक भौंरा बहुत भटकने के बाद कमल की कुटिया तक पहुँचता है।

25.52.2

समाधानोन्मुखतया प्रविशन्स व्यराजत । सर्गव्यापारविरतावात्मपुर्यामिवाब्जजः ॥ २ ॥

samādhānonmukhatayā praviśans vyarājata | sargavyāpāraviratāvātmapuryāmivābjajaḥ || 2 ||

Entering with his mind turned toward deep meditation, he shone brightly, like Brahma, born from the lotus, entering his own city when the work of creation had come to rest.

गहरे ध्यान की ओर मन लगाकर भीतर जाते हुए वह चमक उठा, जैसे कमल से जन्मे ब्रह्मा सृष्टि का काम रुक जाने पर अपनी ही नगरी में प्रवेश करते हैं।

35.52.3

चकारासनमम्लानैः पत्रैरन्तस्वगुच्छकम् । मृदुमेघविधिर्वृन्दमम्भोदमिव तत्र सः ॥ ३ ॥

cakārāsanamamlānaiḥ patrairantasvaguccchakam | mṛdumeghavidhirvṛndamambhodamiva tatra saḥ || 3 ||

There, with fresh, unwithered leaves, he made himself a seat, thick with its own gathered heap, like soft clouds gathering together into a mass.

वहाँ उसने ताज़ी, बिना मुरझाई पत्तियों से अपने लिए एक आसन बनाया, जो घनी तरह से इकट्ठा किया गया था, जैसे कोमल बादल इकट्ठे होकर एक घना समूह बन जाते हैं।

45.52.4

स तत्प्रस्तारयामास पृष्ठे चारु मृगाजिनम् । नीलरत्नतटे मेरुस्तारासारमिवाम्बरम् ॥ ४ ॥

sa tatprastārayāmāsa pṛṣṭhe cāru mṛgājinam | nīlaratnataṭe merustārāsāramivāmbaram || 4 ||

He spread a beautiful deerskin over the top of it, as Mount Meru spreads the star-filled sky over its slope of blue gems.

उसने उस आसन के ऊपर एक सुंदर मृगचर्म बिछाया, जैसे मेरु पर्वत अपने नीले रत्नों वाले ढलान पर तारों भरे आकाश को फैलाए रहता है।

55.52.5

स तत्रोपाविशद्वृत्तीश्चेतसस्तनुतां नयन् । अन्तःशुद्धवपुः श्रृङ्गे वृष्य मूक इवाम्बुदः ॥ ५ ॥

sa tatropāviśadvṛttīścetasastanutāṃ nayan | antaḥśuddhavapuḥ śṛṅge vṛṣya mūka ivāmbudaḥ || 5 ||

There he sat down, making the movements of his mind grow thin and subtle, his body pure within, like a silent cloud resting on a mountain peak after it has rained.

वहाँ वह बैठ गया, अपने मन की हलचलों को सूक्ष्म और पतला करते हुए, भीतर से शुद्ध शरीर लिए हुए, जैसे बरस चुका मौन बादल किसी पर्वत शिखर पर टिका रहता है।

65.52.6

बुद्धवत्सुदृढं बद्धपद्मासन उदङ्मुखः । पार्ष्णिभ्यां वृषणौ धृत्वा चकार ब्राह्ममञ्जलिम् ॥ ६ ॥

buddhavatsudṛḍhaṃ baddhapadmāsana udaṅmukhaḥ | pārṣṇibhyāṃ vṛṣaṇau dhṛtvā cakāra brāhmaṃjaliṃ || 6 ||

Firm and steady as one fully awake, he sat bound in the lotus posture, facing north, pressing his heels against his groin, and joined his palms in salutation to Brahman.

पूरी तरह जागे हुए व्यक्ति जैसा दृढ़ और स्थिर होकर, वह पद्मासन में बैठा, उत्तर की ओर मुख किए हुए, अपनी एड़ियाँ अपने गुह्य भाग पर टिकाकर, और उसने हाथ जोड़कर ब्रह्म को प्रणाम किया।

75.52.7

वासनाभ्यः समाहृत्य मनोमृगमुपप्लुतम् । निर्विकल्पसमाध्यर्थं चकारेमां विचारणाम् ॥ ७ ॥

vāsanābhyaḥ samāhṛtya manomṛgamupaplutam | nirvikalpasamādhyarthaṃ cakāremāṃ vicāraṇām || 7 ||

Having drawn back the deer of his mind, which had strayed under the pull of its old impressions, so as to reach thought-free absorption, he made this inquiry:

अपने मन रूपी हिरण को, जो पुराने संस्कारों के बहाव में भटक गया था, वापस खींचकर, निर्विकल्प समाधि पाने के लिए, उसने यह विचार किया:

85.52.8

अयि मूर्ख मनः कोऽर्थस्तव संसारवृत्तिभिः । धीमन्तो न निषेवन्ते पर्यन्ते दुःखदां क्रियाम् ॥ ८ ॥

ayi mūrkha manaḥ ko'rthastava saṃsāravṛttibhiḥ | dhīmanto na niṣevante paryante duḥkhadāṃ kriyām || 8 ||

Oh foolish mind, what use do you have for the habits of worldly life? Wise people do not pursue an action that brings sorrow in the end.

अरे मूर्ख मन, तुझे संसार की इन आदतों से क्या मिलता है? बुद्धिमान लोग ऐसा काम नहीं करते जो अंत में दुख ही दे।

95.52.9

अनुधावति यो भोगांस्त्यक्त्वा शमरसायनम् । संत्यज्य मन्दारवनं स याति विषजङ्गलम् ॥ ९ ॥

anudhāvati yo bhogāṃstyaktvā śamarasāyanam | saṃtyajya mandāravanaṃ sa yāti viṣajaṅgalam || 9 ||

One who chases after pleasures, giving up the elixir of peace, leaves behind a grove of heavenly mandara trees and walks into a jungle full of poison.

जो सुखों के पीछे भागता है और शांति के अमृत को छोड़ देता है, वह मन्दार वृक्षों के स्वर्गीय वन को छोड़कर विष भरे जंगल में चला जाता है।

105.52.10

यदि यासि महीरन्ध्रं ब्रह्मलोकमथापि वा । तन्न निर्वाणमायासि विनोपशमनामृतम् ॥ १० ॥

yadi yāsi mahīrandhraṃ brahmalokamathāpi vā | tanna nirvāṇamāyāsi vinopaśamanāmṛtam || 10 ||

Even if you go down into a hole in the earth, or up to the world of Brahma, you will not reach liberation without the nectar of inner peace.

चाहे तू धरती के किसी गड्ढे में जाए या ब्रह्मलोक में, शांति के अमृत के बिना तुझे मुक्ति नहीं मिलेगी।

115.52.11

आशाशतावपूर्णत्वे त्वमेवं सर्वदुःखदम् । त्यज्य याहि परं श्रेयः परमेकान्तसुन्दरम् ॥ ११ ॥

āśāśatāvapūrṇatve tvamevaṃ sarvaduḥkhadam | tyajya yāhi paraṃ śreyah paramēkāntasundaram || 11 ||

So long as hundreds of your desires remain unfulfilled, you bring nothing but sorrow. Give this up, and go toward the highest good, whose beauty stands alone above everything else.

जब तक सैकड़ों इच्छाएँ अधूरी रहती हैं, तब तक तू केवल दुख ही देता है। इसे छोड़ दे, और उस परम कल्याण की ओर चल, जिसकी सुंदरता हर चीज़ से अलग और सबसे ऊँची है।

125.52.12

इमा विचित्राः कलना भावाभावमयात्मिकाः । दुःखायैव तवोग्राय न सुखाय कदाचन ॥ १२ ॥

imā vicitrāḥ kalanā bhāvābhāvamayātmikāḥ | duḥkhāyaiva tavogrāya na sukhāya kadācana || 12 ||

These many strange notions, made up of being and not-being, exist only to bring you sharp suffering, never, ever, to bring you joy.

ये तरह-तरह की अजीब कल्पनाएँ, जो होने और न होने से बनी हैं, तुझे सिर्फ गहरा दुख देने के लिए हैं, सुख देने के लिए कभी नहीं।

135.52.13

शब्दादिकाभिरेताभिः किं मूर्ख हतवृत्तिभिः । भ्रमस्यविरतं व्यर्थं मेघे मण्डूकिका यथा ॥ १३ ॥

śabdādikābhiretābhiḥ kiṃ mūrkha hatavṛttibhiḥ | bhramasya virataṃ vyarthaṃ meghē maṇḍūkikā yathā || 13 ||

Fool, what use are these, sound and the rest, whose working only brings ruin? You wander on, endlessly and pointlessly, like a little frog in a cloud.

मूर्ख, इन सबका क्या फ़ायदा, शब्द वगैरह, जिनका काम ही बिगाड़ना है? तू बिना रुके, बेकार में भटकता रहता है, जैसे बादल में कोई छोटा मेंढक।

145.52.14

मनोमण्डूकिके व्यर्थमियन्तं कालमन्धया । भ्रमन्त्या भुवनं क्षिप्रं किं समासादितं त्वया ॥ १४ ॥

manomaṇḍūkike vyarthamiyanthaṃ kālamandhayā | bhramantyā bhuvanaṃ kṣipraṃ kiṃ samāsāditaṃ tvayā || 14 ||

O frog-mind, wandering blind through the world, pointlessly, for so long a time, what have you actually gained?

हे मेंढक जैसे मन, इतने लंबे समय तक अंधे होकर, बेकार में दुनिया में भटकते हुए, तूने आखिर क्या पाया?

155.52.15

यस्मात्किंचिदवाप्नोषि यस्मिन्वहसि निर्वृतिम् । तस्मिंश्चेतः शमे मूर्ख नानुबध्नासि किं पदम् ॥ १५ ॥

yasmātkiñcidavāpnoṣi yasminvahasi nirvṛtim | tasmiṃścetaḥ śame mūrkha nānubadhnāsi kiṃ padam || 15 ||

Mind, you fool, from that place you gain something real, in that place you find contentment, why do you not plant your foot firmly in that very peace?

मन, ओ मूर्ख, जिससे तुझे कुछ असली मिलता है, जिसमें तुझे संतोष मिलता है, उसी शांति में तू अपना पैर मज़बूती से क्यों नहीं जमाता?

165.52.16

आगत्य श्रोत्रतां मूर्ख व्यर्थोत्थानोपबृंहिताम् । धिया शब्दानुसारिण्या मृगवन्मा क्षयं व्रज ॥ १६ ॥

āgatya śrotratāṃ mūrkha vyarthotthānopabṛṃhitām | dhiyā śabdānusāriṇyā mṛgavanmā kṣayaṃ vraja || 16 ||

Fool, having become the sense of hearing, swollen with useless excitement, do not let your mind chase after sound and go to your ruin, like a deer.

मूर्ख, कान बनकर, बेकार के उत्साह से भरकर, शब्द के पीछे भागती बुद्धि से अपना नाश मत कर, जैसे हिरण करता है।

175.52.17

त्वक्तामागत्य दुःखाय स्पर्शोन्मुखतया धिया । मूर्ख मा बद्धतामेहि गजीलुब्धगजेन्द्रवत् ॥ १७ ॥

tvaktāmāgatya duḥkhāya sparśonmukhatayā dhiyā | mūrkha mā baddhatāmehi gajīlubdhagajendravat || 17 ||

Fool, having become the sense of touch, with your mind bent only on touching, do not fall into bondage that brings sorrow, like a mighty elephant trapped through his desire for a female elephant.

मूर्ख, स्पर्श बनकर, केवल छूने की ओर झुकी बुद्धि से, दुख देने वाले बंधन में मत पड़, जैसे कोई बड़ा हाथी हथिनी की चाह में फँस जाता है।

185.52.18

रसनाभावमागत्य गर्द्धेनान्ध दुरन्धसाम् । मा नाशमेहि बडिशपिण्डीलम्पटमत्स्यवत् ॥ १८ ॥

rasanābhāvamāgatya garrdhenāndha durandhasām | mā nāśamehi baḍiśapiṇḍīlampṭamatsyavat || 18 ||

Having become the sense of taste, blind with greed for bad food, do not rush to your ruin, like a fish greedy for the lump of bait on a hook.

रसना बनकर, बुरे भोजन के लालच में अंधा होकर, अपने नाश की ओर मत भाग, जैसे मछली काँटे में लगे चारे के लालच में फँस जाती है।

195.52.19

चाक्षुषीं वृत्तिमाश्रित्य प्रभारूपचयोन्मुखीम् । मा गच्छ दग्धतां मुग्ध कान्तिलुब्धपतङ्गवत् ॥ १९ ॥

cākṣuṣīṃ vṛttimāśritya prabhārūpacayonmukhīm | mā gaccha dagdhatāṃ mugdha kāntilubdhapataṅgavat || 19 ||

Deluded one, having relied on the eye's way of seeing, hungry for the brightness of shining forms, do not go up in flames, like the moth that craves the light.

हे मोहित मन, आँख के देखने के तरीके पर भरोसा करके, चमकते रूपों की चमक के लालच में, आग में मत जल, जैसे पतंगा रोशनी के लालच में जल जाता है।

205.52.20

घ्राणमार्गमुपाश्रित्य शरीराम्भोजकोटरे । गन्धोन्मुखतया बन्धं मा त्वं संश्रय भृङ्गवत् ॥ २० ॥

ghrāṇamārgamupāśritya śarīrāmbhojakoṭare | gandhonmukhatayā bandhaṃ mā tvaṃ saṃśraya bhṛṅgavat || 20 ||

Having taken the path of smell inside the lotus-hollow of the body, do not, out of craving for scent, bind yourself, like the bee trapped inside the lotus.

शरीर रूपी कमल की खोह में गंध के रास्ते पर चलकर, सुगंध के लालच में अपने आप को मत बाँध, जैसे भौंरा कमल में बंद हो जाता है।

215.52.21

कुरङ्गालिपतङ्गेभमीनास्त्वेकैकशो हताःसर्वैर्युक्तैरनर्थैस्तु व्याप्तस्याज्ञ कुतः सुखम् ॥ २१ ॥

kuraṅgālipataṅgebhamīnāstvekaikaśo hatāḥsarvairyuktairanarthaistu vyāptasyājña kutaḥ sukham || 21 ||

The deer, the bee, the moth, the elephant, and the fish are each destroyed by just one sense alone. So tell me, ignorant one, for someone caught by all these dangers together, where can happiness be found?

हिरण, भौंरा, पतंगा, हाथी और मछली, इनमें से हर एक सिर्फ एक इंद्रिय के कारण मारा जाता है। फिर बता, हे अज्ञानी, जो इन सब खतरों से एक साथ घिरा हो, उसे सुख कहाँ से मिलेगा?

225.52.22

हे चित्त वासनाजालं बन्धाय भवतोहितम्स्वात्मनः सहजः फेनस्ततः कुकृमिणा यथा ॥ २२ ॥

he citta vāsanājālaṃ bandhāya bhavatohitamsvātmanaḥ sahajaḥ phenastataḥ kukṛmiṇā yathā || 22 ||

Mind, the web of your own impressions is harmful to you and leads to bondage, just as foam, rising naturally from water itself, later breeds a lowly worm within it.

हे मन, तेरे अपने संस्कारों का जाल तेरे लिए हानिकारक है और तुझे बाँधता है, जैसे पानी से अपने आप उठा हुआ झाग बाद में उसी में एक तुच्छ कीड़ा पैदा कर देता है।

235.52.23

शरदभ्रवदागत्य शुद्धिं त्यक्तभवामयाम्यदि शाम्यसि निर्मूलं तदनन्तो जयस्तव ॥ २३ ॥

śaradabhravadāgatya śuddhiṃ tyaktabhavāmayāmyadi śāmyasi nirmūlaṃ tadananto jayastava || 23 ||

If you come to a purity like an autumn cloud, free of the sickness of worldly existence, and grow completely still down to the very root, then your victory will have no end.

अगर तू शरद ऋतु के बादल जैसी शुद्धता को पाए, संसार की बीमारी से मुक्त होकर, और जड़ से पूरी तरह शांत हो जाए, तो तेरी जीत का कोई अंत नहीं होगा।

245.52.24

क्षयोदयदशाधात्रीं पर्यन्तपरितापिनीम्जानन्नपि जगत्सृष्टिं न त्यक्ष्यसि विनङ्क्ष्यसि ॥ २४ ॥

kṣayodayadaśādhātrīṃ paryantaparitāpinīmjānannapi jagatsṛṣṭiṃ na tyakṣyasi vinaṃkṣyasi || 24 ||

Even though you know that this created world only rises and falls, and brings pain in the end, you will not let go of it, and you will be destroyed.

यह जानते हुए भी कि यह बनी हुई दुनिया बस उतार-चढ़ाव लाती है और अंत में दुख देती है, तुम इसे नहीं छोड़ोगे, और तुम नष्ट हो जाओगे।

255.52.25

करोम्यथ किमर्थं वा तवैतदनुशासनम्विचारणवतः पुंसःचित्तमस्ति हि नानघ ॥ २५ ॥

karomyatha kimarthaṃ vā tavaitadanuśāsanamvicāraṇavataḥ puṃsaścittamasti hi nānagha || 25 ||

Then why should I obey this rule of yours? For a man who has real understanding, there is no mind at all, O pure one.

फिर मैं तुम्हारा यह आदेश क्यों मानूँ? जिस आदमी को सच्ची समझ आ गई है, उसके लिए मन नाम की कोई चीज़ है ही नहीं, हे निर्मल।

265.52.26

यावदज्ञानघनता तावत्प्रघनचित्तता । यावत्प्रावृड्जलदता तावन्नीहारभूरिता ॥ २६ ॥

yāvadajñānaghanatā tāvatpraghanacittatā | yāvatprāvṛḍjaladatā tāvannīhārabhūritā || 26 ||

As long as ignorance stays thick, the mind stays thick with it; as long as the rain clouds are heavy, the fog is thick too.

जब तक अज्ञान घना रहता है, तब तक मन भी घना रहता है; जब तक बरसात के बादल घने रहते हैं, तब तक कोहरा भी घना रहता है।

275.52.27

यावदज्ञानतनुता तावच्चित्तस्य तानवम् । प्रावृट्परिक्षयो यावत्तावन्नीहारसंक्षयः ॥ २७ ॥

yāvadajñānatanutā tāvaccittasya tānavam | prāvṛṭparikṣayo yāvattāvannīhārasaṃkṣayaḥ || 27 ||

As ignorance grows thin, the mind grows thin along with it; as the rains fade, the fog fades away too.

जैसे-जैसे अज्ञान पतला होता है, वैसे-वैसे मन भी पतला होता है; जैसे बरसात घटती है, वैसे कोहरा भी मिट जाता है।

285.52.28

यावत्तानवमायातं शुद्धं चित्तं विचारतः । तावत्तत्क्षीणमेवाहं मन्ये शारदमेघवत् ॥ २८ ॥

yāvattānavamāyātaṃ śuddhaṃ cittaṃ vicārataḥ | tāvattatkṣīṇamevāhaṃ manye śāradameghavat || 28 ||

The moment the mind becomes clear through honest thinking and grows thin, I take it to be as good as gone, like a cloud in autumn.

जैसे ही सोच-विचार से मन साफ होकर पतला पड़ जाता है, मैं उसे लगभग खत्म हुआ ही मान लेता हूँ, शरद ऋतु के बादल की तरह।

295.52.29

अनुशासनमेतद्यदसतो नश्यतोऽथ वा । क्रियते तन्नभोवारिपवनाहननैः समम् ॥ २९ ॥

anuśāsanametadyadasato naśyato’tha vā | kriyate tannabhovāripavanaāhananaiḥ samam || 29 ||

To teach something that is not real and is already dying is like hitting the sky, or hitting water, or hitting the wind.

जो चीज़ झूठी है और वैसे भी मिटती जा रही है, उसे सिखाना आकाश पर, पानी पर या हवा पर वार करने जैसा है।

305.52.30

तस्मात्संक्षीयमाणत्वात्त्यजामि त्वामसन्मयम् । मौर्ख्यं परममेवाहुः परित्याज्यानुशासनम् ॥ ३० ॥

tasmātsaṃkṣīyamāṇatvāttyajāmi tvāmasanmayam | maurkhyaṃ paramamevāhuḥ parityājyānuśāsanam || 30 ||

So, since you keep wasting away, I let go of you, you who are made only of what is not real. To teach something that should just be dropped, people call that the biggest foolishness.

इसलिए, चूँकि तुम लगातार घटते जा रहे हो, मैं तुम्हें छोड़ देता हूँ, तुम जो झूठ से बने हो। जिस चीज़ को बस छोड़ ही देना है, उसे सिखाना, लोग इसे सबसे बड़ी मूर्खता कहते हैं।

315.52.31

निर्विकल्पोऽस्मि चिद्दीपो निरहंकारवासनः । त्वयाहंकारबीजेन न संबद्धोऽस्म्यसन्मय ॥ ३१ ॥

nirvikalpo'smi ciddīpo nirahaṃkāravāsanaḥ | tvayāhaṃkārabījena na saṃbaddho'smyasanmaya || 31 ||

I am free of all mental images, a lamp of pure awareness, with not even a trace of ego left in me. I am not tied to you, seed of the ego, you who are made only of what is not real.

मैं सब कल्पनाओं से मुक्त हूँ, चेतना का एक दीया हूँ, जिसमें अहंकार का कोई अंश भी नहीं बचा। हे अहंकार के बीज, तुमसे मेरा कोई नाता नहीं है, तुम जो झूठ से बने हो।

325.52.32

अयं सोऽहमिति व्यर्थं दुर्दृष्टिरवलम्बिता । त्वया मूढविनाशाय शङ्काविषविषूचिका ॥ ३२ ॥

ayaṃ so'hamiti vyarthaṃ durdṛṣṭiravalambitā | tvayā mūḍhavināśāya śaṅkāviṣaviṣūcikā || 32 ||

You have held on to this useless, false idea, 'this is that, this is me' - a cholera brought on by the poison of doubt, there to destroy the fool.

तुमने यह बेकार, झूठी सोच पकड़ रखी है कि 'यह वही है, यह मैं हूँ' - यह शंका के ज़हर से हुआ हैज़ा है, जो मूर्ख को नष्ट कर देता है।

335.52.33

अनन्तस्यात्मतत्त्वस्य तन्वीति मनसि स्थितिः । न संभवति बिल्वान्तर्वासितादन्तिनोर्यथा ॥ ३३ ॥

anantasyātmatattvasya tanvīti manasi sthitiḥ | na saṃbhavati bilvāntarvāsitādantinoryathā || 33 ||

To think that the endless truth of the Self is something small is impossible, as impossible as an elephant living inside a small wood-apple fruit.

यह सोचना कि आत्मा का अनंत सत्य कोई छोटी चीज़ है, वैसे ही असंभव है जैसे किसी छोटे-से बेल के फल के अंदर हाथी का रहना।

345.52.34

महाश्वभ्रीव गम्भीरा दुःखदा वासनाश्रिता । त्वयैषा बत चित्तेति नैनामनुसराम्यहम् ॥ ३४ ॥

mahāśvabhrīva gambhīrā duḥkhadā vāsanāśritā | tvaya eṣā bata citteti naināmanusarāmyaham || 34 ||

This thing of yours, the one they call the mind, is deep like a huge pit, gives nothing but pain, and rests on desire. I will not follow it.

तुम्हारी यह चीज़, जिसे लोग मन कहते हैं, किसी बड़े गड्ढे जितनी गहरी है, बस दुख ही देती है, और वासना पर टिकी है। मैं इसके पीछे नहीं जाऊँगा।

355.52.35

कः किलायं मुधा मोहो बालस्येवाविचारिणः । अयं सोऽहमिति भ्रान्तिस्त्वहंतापरिकल्पिता ॥ ३५ ॥

kaḥ kilāyaṃ mudhā moho bālasyevāvicāriṇaḥ | ayaṃ so'hamiti bhrāntistvahaṃtāparikalpitā || 35 ||

What is this useless delusion, like that of a child who never stops to think? This confusion, this is that, this is me, is only something the ego made up, and you built it.

यह कैसा बेकार मोह है, जैसे किसी बिना सोचे-समझे बच्चे का हो? यह वही है, यह मैं हूँ, यह भ्रम बस अहंकार की गढ़ी हुई कल्पना है, जिसे तुमने बनाया है।

365.52.36

पादाङ्गुष्ठाच्छिरो यावत्कणशः प्रविचारितम्। न लब्धोऽसावहं नाम कः स्यादहमिति स्थितः ॥ ३६ ॥

pādāṅguṣṭhācchiro yāvatkaṇaśaḥ pravicāritam| na labdho'sāvahaṃ nāma kaḥ syādahamiti sthitaḥ || 36 ||

I looked bit by bit, from the big toe up to the head, and I could not find any I there. So who is it that stands here as I?

पैर के अंगूठे से लेकर सिर तक, एक-एक हिस्से की जाँच करने पर, मुझे कहीं कोई मैं नहीं मिला। तो फिर यहाँ मैं बनकर कौन खड़ा है?

375.52.37

भरिताशेषदिक्कुञ्जं यत्स्यामेकं जगत्त्रये। संवेदनमसंवेद्यं सर्वत्रविगतात्मकम् ॥ ३७ ॥

bharitāśeṣadikkuñjaṃ yatsyāmekaṃ jagattraye| saṃvedanamasavedyaṃ sarvatravigatātmakam || 37 ||

I am the one who fills every corner of every direction, in all three worlds, an awareness that cannot itself be known as a thing, present everywhere, with no separate shape of its own.

मैं वही एक हूँ जो हर दिशा के हर कोने को, तीनों लोकों में भर देता है, ऐसी चेतना जिसे किसी वस्तु की तरह जाना नहीं जा सकता, जो हर जगह है पर जिसका अपना कोई अलग आकार नहीं है।

385.52.38

दृश्यते यस्य नेयत्ता न नाम परिकल्पना। नैकता नान्यतैवेह न महत्ता न चाणुता ॥ ३८ ॥

dṛśyate yasya neyattā na nāma parikalpanā| naikatā nānyataiveha na mahattā na cāṇutā || 38 ||

No limit can be seen in it, and no name or idea can hold it. In it there is no oneness and no difference, no bigness and no smallness.

इसकी कोई सीमा दिखाई नहीं देती, और कोई नाम या विचार इसे बाँध नहीं सकता। इसमें न एकता है, न भिन्नता, न बड़ापन है, न छोटापन।

395.52.39

वेद तत्त्वां स्वसंवेद्यमाततं दुःखकारणम्। विवेकजेन बोधेन तदिदं हन्यसे मया ॥ ३९ ॥

veda tattvāṃ svasaṃvedyamātataṃ duḥkhakāraṇam| vivekajena bodhena tadidaṃ hanyase mayā || 39 ||

Now I know you, you who are known only to yourself, spread out everywhere, and the very cause of suffering. With this understanding born of clear thinking, I am destroying you now.

अब मैं तुम्हें पहचान गया हूँ, तुम जो सिर्फ अपने आप को ही जानते हो, हर जगह फैले हुए हो, और दुख के कारण हो। सच्ची समझ से आई इस जानकारी से, अब मैं तुम्हें मिटा रहा हूँ।

405.52.40

इदं मांसमिदं रक्तमिमान्यस्थीनि देहके। इमे ते श्वासमरुतः कोऽसावहमिति स्थितः ॥ ४० ॥

idaṃ māṃsamidaṃ raktamimānyasthīni dehake| ime te śvāsamārutaḥ ko'sāvahamiti sthitaḥ || 40 ||

This is flesh, this is blood, these are the bones in this body, these are the movements of breath. So who is it that stands here as I?

यह मांस है, यह खून है, ये देह की हड्डियाँ हैं, यह साँस का आना-जाना है। तो फिर यहाँ मैं बनकर कौन खड़ा है?

415.52.41

स्पन्दो हि वातशक्तीनामवबोधो महाचितः। जरा मृतिश्च कायेऽस्मिन्कोऽसावहमिति स्थितः ॥ ४१ ॥

spando hi vātaśaktīnāmavabodho mahācitaḥ| jarā mṛtiśca kāye'smin ko'sāvahamiti sthitaḥ || 41 ||

Movement belongs to the powers of breath, and awareness belongs to the great consciousness. Old age and death belong to this body. So who is it that stands here as I?

हलचल तो साँस की शक्तियों की है, और चेतना महाचेतना की है। बुढ़ापा और मौत इस शरीर के हैं। तो फिर यहाँ मैं बनकर कौन खड़ा है?

425.52.42

मांसमन्यदसृक्चान्यदस्थीन्यन्यानि चित्त हे। बोधोऽन्यः स्पन्दनं चान्यत्कोसावहमिति स्थितः ॥ ४२ ॥

māṃsamanyadasṛk cānyadasthīnyanyāni citta he| bodho'nyaḥ spandanaṃ cānyat ko'sāvahamiti sthitaḥ || 42 ||

Flesh is one thing, blood is another, bones are yet another, mind. Awareness is one thing, and movement is another. So who is it that stands here as I?

हे मन, मांस एक चीज़ है, खून दूसरी, हड्डियाँ फिर अलग हैं। चेतना एक चीज़ है, और हलचल दूसरी। तो फिर यहाँ मैं बनकर कौन खड़ा है?

435.52.43

इदं घ्राणमियं जिह्वा त्वगियं श्रवणे इमे। इदं चक्षुरसौ स्पर्शः कोऽसावहमिति स्थितः ॥ ४३ ॥

idaṃ ghrāṇam iyaṃ jihvā tvag iyaṃ śravaṇe ime| idaṃ cakṣurasau sparśaḥ ko'sāvahamiti sthitaḥ || 43 ||

This is the nose, this is the tongue, this is the skin, these are the ears, this is the eye, that is the sense of touch. So who is it that stands here as I?

यह नाक है, यह जीभ है, यह त्वचा है, ये कान हैं, यह आँख है, वह स्पर्श है। तो फिर यहाँ मैं बनकर कौन खड़ा है?

445.52.44

यथाभूततया नाहं मनो न त्वं न वासना। आत्मा शुद्धचिदाभासः केवलोऽयं विजृम्भते ॥ ४४ ॥

yathābhūtatayā nāhaṃ mano na tvaṃ na vāsanā| ātmā śuddhacidābhāsaḥ kevalo'yaṃ vijṛmbhate || 44 ||

In truth, I am not the mind, not you, and not any desire. Only the Self is here, the pure light of awareness, shining alone.

सच तो यह है कि न मैं मन हूँ, न तुम हूँ, न कोई वासना हूँ। यहाँ बस आत्मा है, चेतना का शुद्ध प्रकाश, जो अकेला चमक रहा है।

455.52.45

अहमेवेह सर्वत्र नाहं किंचिदपीह वा। इत्येव सन्मयी दृष्टिर्नेतरो विद्यते क्रमः ॥ ४५ ॥

ahameveha sarvatra nāhaṃ kiṃcidapīha vā| ityeva sanmayī dṛṣṭirnetaro vidyate kramaḥ || 45 ||

I alone am here, everywhere, or else I am nothing at all here. This alone is the way of seeing that rests on pure being. There is no other way.

यहाँ हर जगह बस मैं ही मैं हूँ, या फिर यहाँ मैं कुछ भी नहीं हूँ। यही वह दृष्टि है जो शुद्ध सत्य पर टिकी है। इसके अलावा और कोई तरीका नहीं है।

465.52.46

चिरमज्ञानधूर्तेन पोथितोऽस्मि त्वहंतया । वृकेण दृप्तेनाटव्यां लब्धेन पशुपोतकः ॥ ४६ ॥

ciramajñānadhūrtena pothito'smi tvahaṃtayā | vṛkeṇa dṛptenāṭavyāṃ labdhena paśupotakaḥ || 46 ||

For a long time I have been beaten down by the trickster called ignorance, working through you, my ego, like a young animal caught in the forest by a fierce wolf.

मैं बहुत समय से अज्ञान नाम के ठग के हाथों पिटता रहा हूँ, जो तुम्हारे, मेरे अहंकार के, ज़रिए काम करता रहा है, जैसे जंगल में किसी क्रूर भेड़िये के हाथ लगा कोई मासूम पशु-बच्चा।

475.52.47

दिष्ट्येदानीं परिज्ञातो मयैवाज्ञानतस्करः । पुनर्न संश्रयाम्येनं स्वरूपार्थापहारिणम् ॥ ४७ ॥

diṣṭyedānīṃ parijñāto mayaivājñānataskaraḥ | punarna saṃśrayāmyenaṃ svarūpārthāpahāriṇam || 47 ||

Luckily, I have now recognized the thief called ignorance. I will never turn to him again, the one who steals away the wealth of my own true nature.

अच्छा हुआ, अब मैंने अज्ञान नाम के इस चोर को पहचान लिया है। मैं दोबारा कभी इसकी शरण नहीं लूँगा, यह वह है जो मेरे असली स्वरूप की दौलत चुरा लेता है।

485.52.48

निर्दुःखो दुःखयोग्यस्य नाहं तस्य न चैष मे । कश्चिद्भवति शैलस्य तत्स्थ एव यथाम्बुदः ॥ ४८ ॥

nirduḥkho duḥkhayogyasya nāhaṃ tasya na caiṣa me | kaścidbhavati śailasya tatstha eva yathāmbudaḥ || 48 ||

I have no sorrow at all. I do not belong to that which is fit for sorrow, and it does not belong to me - just as a cloud resting on a mountain is nothing to the mountain.

मुझे कोई दुख नहीं है। जो चीज़ दुख के लायक है, न तो मैं उसका हूं, न वह मेरी है - जैसे पहाड़ पर टिका हुआ बादल पहाड़ का कुछ नहीं होता।

495.52.49

भूत्वा त्वहमिदं वच्मि वेद्मि तिष्ठामि यामि च । आत्मावलोकनेनाहमनहंकारतां गतः ॥ ४९ ॥

bhūtvā tvahamidaṃ vacmi vedaṃ tiṣṭhāmi yāmi ca | ātmāvalokanenāhamanahaṃkāratāṃ gataḥ || 49 ||

I still go on saying, "I do this," "I know," "I stand," "I go" - but by looking within at myself, I have gone beyond this feeling of "I."

मैं अब भी कहता रहता हूं, "यह मैं करता हूं," "मैं जानता हूं," "मैं खड़ा हूं," "मैं जाता हूं" - लेकिन अपने भीतर देखने से मैं इस "मैं" के भाव से आगे निकल गया हूं।

505.52.50

नूनमेवाहमेवैते मन्ये ज्ञाश्चक्षुरादयः । यान्तु तिष्ठन्तु वा देहे ममैते तु न किंचन ॥ ५० ॥

nūnamevāhamevaita manye jñāścakṣurādayaḥ | yāntu tiṣṭhantu vā dehe mamaite tu na kiṃcana || 50 ||

I truly think these knowing senses - the eyes and the rest - are myself. Yet whether they stay in this body or leave it, not one of them is mine.

मैं सचमुच यही सोचता हूं कि ये जानने वाली इंद्रियां - आंखें वगैरह - ही मैं हूं। फिर भी, चाहे ये शरीर में रहें या चली जाएं, इनमें से कोई भी मेरी नहीं है।

515.52.51

कष्टं कोऽयमहं नाम कथं केनोपकल्पितः । जगद्बालकवेतालस्तालोत्तालातुलाकृतिः ॥ ५१ ॥

kaṣṭaṃ ko'yamahaṃ nāma kathaṃ kenopakalpitaḥ | jagadbālakavetālastālottālātulākṛtiḥ || 51 ||

How hard this is! Who indeed is this "I"? How was it made, and by whom? It is a ghost haunting the children of this world, a shape monstrous, wild, and beyond compare.

कितना कठिन है यह! आखिर यह "मैं" है कौन? यह बना कैसे, और किसने बनाया? यह इस जगत के बच्चों को सताने वाला एक भूत है, एक ऐसा रूप जो भयानक, उग्र और बेजोड़ है।

525.52.52

एतावन्तं चिरं कालं व्यर्थमालुठितोऽवटे । अहमत्र तृणोन्मुक्ते दुरद्रौ हरिणो यथा ॥ ५२ ॥

etāvantaṃ ciraṃ kālaṃ vyarthamāluṭhito'vaṭe | ahamatra tṛṇonmukte duradrau hariṇo yathā || 52 ||

For all this long time I have thrashed about here uselessly, stuck in a pit, on a bare mountain with no grass, like a deer.

इतने लंबे समय से मैं यहां बेकार ही तड़पता रहा हूं, एक गड्ढे में फंसा हुआ, बिना घास के एक सूखे पहाड़ पर, हिरन की तरह।

535.52.53

स्वार्थमालोकने चक्षुर्यदितून्मुखतां गतम् । तदहं नाम कोसौ स्याद्योऽस्मिन्दुःखे न मोहितः ॥ ५३ ॥

svārthamālokane cakṣuryaditūnmukhatāṃ gatam | tadahaṃ nāma kosau syādyo'sminduḥkhe na mohitaḥ || 53 ||

The eye turns outward only to see what is its own concern. So who then is this "I" who stays undeceived in all this suffering?

आंख तो बस अपने काम के लिए बाहर की ओर देखती है। तो फिर यह "मैं" कौन है, जो इस सारे दुख में भी धोखा नहीं खाता?

545.52.54

स्पर्शनाय निजे तत्त्वे यदि जाता त्वगुन्मुखीतत्कोयं स्यादहं नाम कुपिशाच इवोदितः ॥ ५४ ॥

sparśanāya nije tattve yadi jātā tvagunmukhītatkoyaṃ syādahaṃ nāma kupiśāca ivoditaḥ || 54 ||

If the skin, on its own, turns to touch to sense what is its own nature, then who is this so-called "I" that has arisen like a vile ghost?

अगर त्वचा अपने आप स्पर्श की ओर मुड़ती है ताकि अपने स्वभाव को महसूस कर सके, तो फिर यह जो "मैं" कहलाता है, वह कौन है, जो एक नीच भूत की तरह उठ खड़ा हुआ है?

555.52.55

रसेष्वभिनिषण्णेऽस्मिन्स्वक्रमे रसनेन्द्रिये । अहं मृष्टभुगित्येष कुतस्त्यः कुत्सितो भ्रमः ॥ ५५ ॥

raseṣvabhiniṣaṇṇe'smin svakrame rasanendriye | ahaṃ mṛṣṭabhugityeṣa kutastyāḥ kutsito bhramaḥ || 55 ||

When the tongue is simply doing its own work, tasting flavors, where does this vile confusion come from - the thought, "I am the one enjoying this delicious food"?

जब जीभ बस अपना काम कर रही होती है, स्वाद चख रही होती है, तो यह घटिया भ्रम कहां से आता है - यह खयाल कि "मैं ही इस स्वादिष्ट भोजन का आनंद ले रहा हूं"?

565.52.56

शब्दशक्तिं गते श्रोत्रे वराके स्वार्थपीडिते । तदहंकारदुःखस्य निर्बीजस्य क आगमः ॥ ५६ ॥

śabdaśaktiṃ gate śrotre varāke svārthapīḍite | tadahaṃkāraduḥkhasya nirbījasya ka āgamaḥ || 56 ||

The poor ear, troubled just by doing its own natural task, simply catches the power of sound. So where does this baseless suffering of "I" come from?

बेचारा कान, अपने ही स्वाभाविक काम से परेशान होकर, बस आवाज़ को पकड़ता है। तो फिर "मैं" के इस बेबुनियाद दुख की जड़ कहां है?

575.52.57

आत्मभरित्वेन निजे घ्राणे स्वं गन्धमागते । अहं घ्रातेति यो माता तं चौरं नैव वेद्म्यहम् ॥ ५७ ॥

ātma-bhari-tv-ena nije ghrāṇe svaṃ gandhamāgatē | ahaṃ ghrātēti yō mātā taṃ cauram naiva vēdm'yaham || 57 ||

When the nose, all on its own, simply catches a smell, the thought comes, "I have smelled it." I do not even know this thief who makes up that thought.

जब नाक अपने आप ही कोई गंध पकड़ लेती है, तो यह खयाल आता है, "मैंने यह सूंघा।" मैं तो इस चोर को जानता तक नहीं, जो यह खयाल गढ़ता है।

585.52.58

मृगतृष्णाक्रमेणैषा भावना व्यर्थभाविनी । भावस्तस्यामसत्यायां यः सोऽयमिति संभ्रमः ॥ ५८ ॥

mṛgatṛṣṇākrameṇaiṣā bhāvanā vyarthabhāvinī | bhāvastasyāmasatyāyāṃ yaḥ so'yamiti saṃbhramaḥ || 58 ||

Like a mirage, this imagining creates something that is not real. To think, "this is that," about something unreal - that thought is nothing but confusion.

जैसे रेगिस्तान में दूर से पानी दिखने का धोखा होता है, वैसे ही यह कल्पना कुछ ऐसा बना देती है जो असल में है ही नहीं। किसी झूठी चीज़ के बारे में यह मान लेना कि "यही वह है" - यह सिर्फ एक भ्रम है।

595.52.59

वासनाहीनमप्येतच्चक्षुरादीन्द्रियैः स्वतः । प्रवर्तते बहिः स्वार्थे वासना नात्र कारणम् ॥ ५९ ॥

vāsanāhīnamapyetaccakṣurādīndriyaiḥ svataḥ | pravartate bahiḥ svārthe vāsanā nātra kāraṇam || 59 ||

Even with no craving at all, the senses - the eye and the rest - go out on their own toward their own objects. Craving is not the cause here.

चाहे कोई तृष्णा बिल्कुल भी न हो, तब भी इंद्रियां - आंख वगैरह - अपने आप अपने-अपने विषयों की ओर बाहर जाती हैं। यहां तृष्णा कोई वजह नहीं है।

605.52.60

वासनारहितं कर्म क्रियते ननु चित्त हे । केवलं नानुभूयन्ते सुखदुःखदृशोऽग्रगाः ॥ ६० ॥

vāsanārahitaṃ karma kriyate nanu citta he | kevalaṃ nānubhūyante sukhaduḥkhadṛśo'gragāḥ || 60 ||

Work can still be done without craving, O mind! Only, the feelings of pleasure and pain that usually come first are not felt.

बिना तृष्णा के भी काम हो सकता है, हे मन! बस, सुख और दुख की जो अनुभूतियां आमतौर पर सबसे पहले आती हैं, वे महसूस नहीं होतीं।

615.52.61

तस्मान्मूर्खाणीन्द्रियाणि त्यक्त्वान्तर्वासनां निजाम् । कुरुध्वं कर्म हे सर्वं न दुःखं समवाप्स्यथ ॥ ६१ ॥

tasmānmūrkhāṇīndriyāṇi tyaktvāntarvāsanāṃ nijām | kurudhvaṃ karma he sarvaṃ na duḥkhaṃ samavāpsyatha || 61 ||

So, you foolish senses! Give up your own inner craving, and do all your work - you will not get any suffering.

इसलिए, हे मूर्ख इंद्रियो! अपनी भीतरी तृष्णा को छोड़ दो, और अपना सारा काम करो - तुम्हें कोई दुख नहीं मिलेगा।

625.52.62

भवद्भिरेव दुःखाय वासनावासिता मुधा । बालैः पङ्कक्रीडनकं विनाशेनेव खिन्नता ॥ ६२ ॥

bhavadbhireva duḥkhāya vāsanāvāsitā mudhā | bālaiḥ paṅkakrīḍanakaṃ vināśeneva khinnatā || 62 ||

You yourselves, for nothing, have soaked yourselves in craving, only to suffer for it - like the sadness children feel when their mud toy is destroyed.

तुमने खुद ही, बेवजह, अपने आप को तृष्णा में डुबो लिया है, बस दुख पाने के लिए - जैसे बच्चों को दुख होता है जब उनका मिट्टी का खिलौना टूट जाता है।

635.52.63

वासनाद्या दृशः सर्वा व्यतिरिक्तास्तु नात्मनः । जलादिव तरङ्गाद्या ज्ञस्यैवान्यस्य नानघ ॥ ६३ ॥

vāsanādyā dṛśaḥ sarvā vyatiriktāstu nātmanaḥ | jalādiva taraṅgādyā jñasyeva anyasya nānagha || 63 ||

Craving, and everything else we perceive, is separate from the true self - none of it belongs to the self - just as waves rising from water belong to something else, to the one who simply knows, O sinless one.

तृष्णा और जो कुछ भी हम देखते-महसूस करते हैं, वह सच्चे स्वयं से अलग है - इनमें से कुछ भी स्वयं का नहीं है - जैसे पानी में उठने वाली लहरें किसी और चीज़ की होती हैं, उस जानने वाले की, हे निष्पाप।

645.52.64

तृष्णयैव विनष्टाः स्थ व्यर्थमिन्द्रियबालकाः । कोशकारकुकृमयस्तन्तुनेव स्वयंभुवा ॥ ६४ ॥

tṛṣṇayaiva vinṣṭāḥ stha vyarthamindriyabālakāḥ | kośakārakukṛmayastantuneva svayaṃbhuva || 64 ||

By craving alone, you child-senses have destroyed yourselves for nothing - like silkworms destroyed by the very thread they spun themselves.

सिर्फ तृष्णा के कारण, तुम बच्चे जैसी इंद्रियों ने खुद को बेवजह बर्बाद कर लिया है - जैसे रेशम के कीड़े अपने ही बनाए धागे से बर्बाद हो जाते हैं।

655.52.65

तृष्णयैवेह लुठथ जरामरणसंकटे । भ्रमदृष्ट्येव शिखरिपथिकाः श्वभ्रभूमिषु ॥ ६५ ॥

tṛṣṇayaiveha luṭhatha jarāmaraṇasaṅkaṭe | bhramadṛṣṭyeva śikharipathikāḥ śvabhrabhūmiṣu || 65 ||

By craving alone, you flounder here in the trap of old age and death - like travelers on a mountain ridge who, with blurred sight, fall into pits in the ground.

सिर्फ तृष्णा के कारण, तुम यहां बुढ़ापे और मौत के जाल में तड़प रहे हो - जैसे पहाड़ की चोटी पर चलने वाले यात्री धुंधली नज़र की वजह से ज़मीन के गड्ढों में गिर जाते हैं।

665.52.66

वासनैवेह भवतां हेतुरेकत्र बन्धने । रज्जुः शून्याशयप्रोता मुक्तानामातता यथा ॥ ६६ ॥

vāsanaiveha bhavatāṃ heturekatra bandhane | rajjuḥ śūnyāśayaprotā muktānāmātatā yathā || 66 ||

Craving alone is the reason you are bound together in one place - like a rope strung through empty hollows, stretched out for those who are already free.

सिर्फ तृष्णा ही वह वजह है जिससे तुम सब एक जगह बंधे हुए हो - जैसे खाली सुराखों में पिरोई हुई एक रस्सी, जो उन लोगों के लिए तनी हुई है जो पहले से ही आज़ाद हैं।

675.52.67

कल्पनामात्रकलिता सत्यैषा हि न वस्तुतः । असंकल्पनमात्रेण दात्रेणेव विलूयते ॥ ६७ ॥

kalpanāmātrakalitā satyaiṣā hi na vastutaḥ | asaṃkalpanamātreṇa dātreṇeva vilūyate || 67 ||

This craving is made only of imagination; it is not real in fact. By simply not imagining it, it is cut away, as if by a sickle.

यह तृष्णा सिर्फ कल्पना से बनी है; असल में यह सच नहीं है। बस इसकी कल्पना करना छोड़ दो, तो यह ऐसे कट जाती है जैसे हंसिये से कटती हो।

685.52.68

एषा हि भवतामेव विमोहाय क्षयाय च । वातलेखेव दीपानां स्फुरतामपि तेजसाम् ॥ ६८ ॥

eṣā hi bhavatāmeva vimohāya kṣayāya ca | vātalekheva dīpānāṃ sphuratāmapi tejasām || 68 ||

This craving brings only confusion and ruin to you - like a gust of wind to lamps, even to flames that are burning bright.

यह तृष्णा तुम्हारे लिए सिर्फ भ्रम और बर्बादी लाती है - जैसे तेज़ हवा का एक झोंका दीयों के लिए होता है, तेज़ जलती हुई लौ के लिए भी।

695.52.69

हे चित्त सर्वेन्द्रियकोश तस्मात्सर्वेन्द्रियैरैक्यमुपेत्य नूनम् । आलोक्य चात्मानमसत्स्वरूपं निर्वाणमेवामलबोधमास्स्व ॥ ६९ ॥

he citta sarvendriyakośa tasmātsarvendriyairekyamupetya nūnam | ālokya cātmānamasatsvarūpaṃ nirvāṇamevāmalabodhamāssva || 69 ||

O mind, O home of all the senses! So, once you have truly become one with all the senses, and have seen that this self has no real nature of its own, settle into nirvana itself - into pure, untainted awareness.

हे मन, हे सारी इंद्रियों के घर! इसलिए, जब तुम सचमुच सारी इंद्रियों के साथ एक हो जाओ, और देख लो कि इस "मैं" का अपना कोई सच्चा रूप नहीं है, तो निर्वाण में ही टिक जाओ - एक शुद्ध, निर्मल जागरूकता में।

705.52.70

विषयविषविषूचिकामनन्तां निपुणमहंस्थितिवासनामपास्य । अभिमतपरिहारमन्त्रयुक्त्या भव विभवो भगवान्भियामभूमिः ॥ ७० ॥

viṣayaviṣaviṣūcikāmanantāṃ nipuṇamahaṃsthitivāsanāmapāsya | abhimataparihāramantrayuktyā bhava vibhavo bhagavānbhiyāmabhūmiḥ || 70 ||

So skilfully throw off the endless cholera caused by the poison of the senses - the craving to go on existing as "I" - through the one sure spell that removes whatever must be removed, and become great, become a lord, one in whom fear finds no ground to stand on.

इसलिए इंद्रियों के ज़हर से पैदा हुई इस अंतहीन हैज़े की बीमारी को - यानी "मैं" बने रहने की इस तृष्णा को - होशियारी से दूर फेंक दो, उस एक पक्के उपाय से जो हटाने लायक चीज़ को हटा देता है, और महान बन जाओ, स्वामी बन जाओ, ऐसा बन जाओ जिसमें डर को खड़े होने की कोई जगह न मिले।