Upaśama उपशम

Chapter 43 — 39 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | भगवन्सर्वधर्मज्ञ शुद्धैस्त्वद्वचनांशुभिः | निर्वृताः स्म शशाङ्कस्य करैरोषधयो यथा || १ ||

śrīrāma uvāca | bhagavansarvadharmajña śuddhaitvadvacanāṃśubhiḥ | nirvṛtāḥ sma śaśāṅkasya karairoṣadhayo yathā || 1 ||

English

Shri Rama said: O Lord, knower of all dharma, we are satisfied by your pure and auspicious words, just as the medicinal herbs are satisfied by the rays of the moon.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, सभी धर्मों के ज्ञाता, आपके शुद्ध और शुभ वचनों से हम संतुष्ट हैं, जैसे चंद्रमा की किरणों से औषधियाँ संतुष्ट होती हैं।

2

कर्णाभिवाञ्छ्यमानानि पवित्राणि मृदूनि च | सुखयन्ति गृहीतानि पुष्पाणीव वचांसि ते || २ ||

karṇābhivāñchyamānāni pavitrāṇi mṛdūni ca | sukhayanti gṛhītāni puṣpāṇīva vacāṃsi te || 2 ||

English

Your words, which are desired by the ears, pure, and gentle, bring happiness when heard, just like flowers.

हिन्दी

आपके वचन, जो कानों को प्रिय हैं, पवित्र और कोमल हैं, सुने जाने पर सुख देते हैं, जैसे फूल।

3

पौरुषेण प्रयत्नेन सर्वमासाद्यते यदि | प्रह्लादस्तत्कथं बुद्धो न माधववरं विना || ३ ||

pauruṣeṇa prayatnena sarvamāsādyate yadi | prahlādastatkathaṃ buddho na mādhavavaraṃ vinā || 3 ||

English

If everything can be achieved through human effort, then how did Prahlada become wise without the grace of Madhava?

हिन्दी

यदि सब कुछ मानवीय प्रयास से प्राप्त किया जा सकता है, तो मधव की कृपा के बिना प्रह्लाद कैसे बुद्धिमान हुआ?

4

श्रीवसिष्ठ उवाच | यद्यद्राघव संप्राप्तं प्रह्लादेन महात्मना | तत्तदासादितं तेन पौरुषादेव नान्यतः || ४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yadyadrāghava saṃprāptaṃ prahlādena mahātmanā | tattadāsāditaṃ tena pauruṣādeva nānyataḥ || 4 ||

English

Vasishtha said: O Raghava, whatever has been achieved by the great soul Prahlada, has been achieved through his own effort alone, and not from anything else.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे रघुवंशी, जो कुछ भी महात्मा प्रह्लाद ने प्राप्त किया है, वह उनके अपने प्रयास से ही प्राप्त किया गया है, और किसी और चीज से नहीं।

5

आत्मा नारायणश्चैव न भिन्नस्तिलतैलवत् | तथैव शौक्ल्यपटवत्कुसुमामोदवत्तथा || ५ ||

ātmā nārāyaṇaścaiva na bhinnastilatailavat | tathaiva śauklyapaṭavatkusumāmodavattathā || 5 ||

English

The self and Narayana are not different, just as sesame seeds and sesame oil are not different. Similarly, they are not different like the whiteness of a cloth and the fragrance of a flower.

हिन्दी

आत्मा और नारायण अलग नहीं हैं, जैसे तिल और तिल का तेल अलग नहीं हैं। इसी तरह, वे कपड़े की सफेदी और फूल की सुगंध की तरह अलग नहीं हैं।

6

यो हि विष्णुः स एवात्मा यो ह्यात्मासौ जनार्दनः| विष्ण्वात्मशब्दौ पर्यायौ यथा विटपिपादपौ || ६ ||

yo hi viṣṇuḥ sa evātmā yo hyātmāsau janārdanaḥ| viṣṇvātmaśabdau paryāyau yathā viṭapipādapau || 6 ||

English

Indeed, Vishnu is the Self, and the Self is Janardana. The words Vishnu and Atma are synonymous, just as the words tree and plant are.

हिन्दी

वास्तव में, विष्णु ही आत्मा है, और आत्मा ही जनार्दन है। विष्णु और आत्मा शब्द पर्यायवाची हैं, जैसे वृक्ष और पौधा शब्द हैं।

7

प्रह्लादनामा प्रथममात्मैव स्वयमात्मना| स्वयैव परया शक्त्या विष्णुभक्तौ नियोजितः || ७ ||

prahlādanāmā prathamamātmaiva svayamātmanā| svayaiva parayā śaktyā viṣṇubhaktau niyojitaḥ || 7 ||

English

Prahlada, by his own self, was first devoted to the Self. By his own supreme power, he was engaged in the devotion of Vishnu.

हिन्दी

प्रह्लाद, अपने आप से, पहले आत्मा के प्रति समर्पित था। अपनी ही शक्ति से, वह विष्णु भक्ति में लगा हुआ था।

8

प्रह्लादो ह्यात्मनैवैनं वरमर्जितवान्स्वयम्| स्वत्रं विचारगं कृत्वा स्वयं विदितवान्मनः || ८ ||

prahlādo hyātmanaivaenam varamarjitavānsvayam| svatraṃ vicāragaṃ kṛtvā svayaṃ viditavānmanaḥ || 8 ||

English

Prahlada, by his own self, obtained this boon. Making his own mind contemplative, he himself knew it.

हिन्दी

प्रह्लाद, अपने आप से, इस वर को प्राप्त किया। अपने मन को विचारपूर्ण बनाकर, वह स्वयं इसे जानता था।

9

कदाचिदात्मनैवात्मा स्वयं शक्त्या प्रबुध्यते| कदाचिद्विष्णुदेहेन भक्तिलभ्येन बोध्यते || ९ ||

kadācidaātmanaivātmā svayaṃ śaktyā prabudhyate| kadācadvaiṣṇudehena bhaktilabhyena bodhyate || 9 ||

English

Sometimes the Self is awakened by its own power. Sometimes it is awakened by the devotion to Vishnu.

हिन्दी

कभी-कभी आत्मा अपनी ही शक्ति से जागृत होता है। कभी-कभी वह विष्णु भक्ति से जागृत होता है।

10

चिरमाराधितोऽप्येष परमप्रीतिमानपि| नाविचारवतो ज्ञानं दातुं शक्नोति माधवः || १० ||

ciramārādhitō'pyeṣa paramaprītimānapi| nāvicāravato jñānaṃ dātuṃ śaknoti mādhavaḥ || 10 ||

English

Even if one worships Him for a long time and is very dear to Him, Madhava cannot give knowledge to one who lacks contemplation.

हिन्दी

यदि कोई उसे लंबे समय तक पूजता है और उसे बहुत प्रिय है, तो भी माधव उसे ज्ञान नहीं दे सकता जो विचार से रहित है।

11

मुख्यः पुरुषयत्नोत्थो विचारः स्वात्मदर्शने | गौणो वरादिको हेतुर्मुख्यहेतुपरो भव || ११ ||

mukhyaḥ puruṣayatnottho vicāraḥ svātmadarśane | gauṇo varādiko heturmūkhyahētuparo bhava || 11 ||

English

The primary effort of a person is the contemplation of self-realization. Secondary causes like blessings are subordinate to the primary cause; be focused on the primary cause.

हिन्दी

मुख्य पुरुष प्रयास से उत्पन्न विचार आत्मदर्शन में होता है | गौण कारण जैसे वरदान आदि मुख्य कारण के अधीन होते हैं, मुख्य कारण पर ध्यान दो |

12

पूर्वमेव बलात्तस्मादाक्रम्येन्द्रियपञ्चकम् | अभ्यसन्सर्वयत्नेन चित्तं कुरु विचारवत् || १२ ||

pūrvameva balāttasmādākramyendriyapañcakam | abhyasansarvayatnena cittaṃ kuru vicāravat || 12 ||

English

First, with all your might, control the five senses. Then, with all your effort, make your mind contemplative.

हिन्दी

पहले, पूरी शक्ति से इन्द्रिय पंचक (पाँच इन्द्रियाँ) को वश में करो | फिर, पूरे प्रयास से अपने मन को विचारशील बनाओ |

13

यद्यदासाद्यते किंचित्केनचित्क्वचिदेव हि | स्वशक्तिसंप्रवृत्त्या तल्लभ्यते नान्यतः क्वचित् || १३ ||

yadyadāsādyate kiñcitkenacitkvacideva hi | svaśaktisaṃpravṛttyā tallabhyate nānyataḥ kvacit || 13 ||

English

Whatever is achieved by anyone anywhere is attained through one's own effort. It cannot be obtained from anywhere else.

हिन्दी

जो कुछ भी किसी के द्वारा कहीं भी प्राप्त होता है, वह अपनी शक्ति के द्वारा ही प्राप्त होता है | वह कहीं और से नहीं प्राप्त हो सकता |

14

पौरुषं यत्नमाश्रित्य प्रोल्लङ्घ्येन्द्रियपर्वतम् | संसारजलधिं तीर्त्वा पारं गच्छ परं पदम् || १४ ||

pauruṣaṃ yatnamāśritya prollaṅghyendriyaparvatam | saṃsārajaladhiṃ tīrtvā pāraṃ gaccha paraṃ padam || 14 ||

English

Relying on human effort, transcend the mountain of senses. Cross the ocean of worldly existence and reach the supreme state.

हिन्दी

पुरुषार्थ पर भरोसा करके, इन्द्रिय पर्वत को पार करें | संसार के समुद्र को पार करके परम पद तक पहुँचें |

15

गुरुश्चेदुद्धरत्यज्ञमात्मीयात्पौरुषादृते | उष्ट्रं दान्तं बलीवर्दं तत्कस्मान्नोद्धरत्यसौ || १५ ||

guruśceduddharatyajñamātmīyātpauruṣādṛte | uṣṭraṃ dāntaṃ balīvardaṃ tatkasmānnoddharityasau || 15 ||

English

If a guru can uplift an ignorant person without their own effort, then why does he not uplift a tamed camel or a strong bull?

हिन्दी

अगर गुरु किसी अज्ञानी को उसके पुरुषार्थ के बिना उबार सकता है, तो फिर वह क्यों नहीं किसी वश में किए हुए ऊँट या ताकतवर बैल को उबारता?

17

न हरेर्न गुरोर्नार्थात्किंचिदासाद्यते महत् आक्रान्तमनसः स्वस्माद्यदासादितमात्मनः || १७ ||

na harer na guror nārthāt kiñcid āsādyate mahat ākrāntamanasaḥ svasmād yad āsāditam ātmanaḥ || 17 ||

English

Neither from Hari nor from the Guru nor from anything else does one attain anything great. Whatever is attained is from the self, when the mind is absorbed in it.

हिन्दी

न हरि से, न गुरु से, न किसी अन्य से कुछ महत्वपूर्ण प्राप्त होता है। जो कुछ भी प्राप्त होता है, वह आत्मा से होता है, जब मन उसमें डूब जाता है।

18

अभ्यासवैराग्ययुतादाक्रान्तेन्द्रियपन्नगात् नात्मनः प्राप्यते यत्तत्प्राप्यते न जगत्त्रयात् || १८ ||

abhyāsavairāgyayutādākrāntendriyapannagāt nātmanaḥ prāpyate yattat prāpyate na jagattrayāt || 18 ||

English

From the practice of detachment and control of the senses, one does not attain the self. Whatever is attained is not from the three worlds.

हिन्दी

अभ्यास और वैराग्य से और इंद्रियों के नियंत्रण से आत्मा प्राप्त नहीं होता। जो कुछ भी प्राप्त होता है, वह तीनों लोकों से नहीं होता।

19

आराधयात्मनात्मानमात्मनात्मानमर्चय आत्मनात्मानमालोक्य संतिष्ठस्वात्मनात्मनि || १९ ||

ārādhayātmanātmanāmātmanātmanāmārchaya ātmanātmanāmālokya saṃtiṣṭhasvātmanātmani || 19 ||

English

Worship the self with the self, honor the self with the self, see the self with the self, and be established in the self.

हिन्दी

आत्मा से आत्मा की पूजा करें, आत्मा से आत्मा की आराधना करें, आत्मा से आत्मा को देखें, और आत्मा में स्थित हों।

20

शास्त्रयत्नविचारेभ्यो मूर्खाणां प्रपलायिनाम् कल्पिता वैष्णवी भक्तिः प्रवृत्त्यर्थं शुभस्थितौ || २० ||

śāstrayatnavicārebhyo mūrkhāṇāṃ prapalāyinām kalpitā vaiṣṇavī bhaktiḥ pravṛttyarthaṃ śubhasthitau || 20 ||

English

For the foolish who flee from the efforts of scriptures and reasoning, Vaishnava devotion is imagined for the sake of engagement in auspiciousness.

हिन्दी

शास्त्रों और विचार के प्रयासों से भागने वाले मूर्खों के लिए, शुभ स्थिति के लिए प्रवृत्ति की दृष्टि से वैष्णव भक्ति कल्पित की जाती है।

21

अभ्यासयत्नौ प्रथमं मुख्यो विधिरुदाहृतः तदभावे तु गौणः स्यात्पूज्यपूजामयक्रमः || २१ ||

abhyāsayatnau prathamaṃ mukhyo vidhirudāhṛtaḥ tadabhāve tu gaurṇaḥ syāt pūjyapūjāmayakramaḥ || 21 ||

English

The primary method is said to be the practice of effort. In its absence, the secondary method is the sequence of worshipping the worshipped.

हिन्दी

प्रथम विधि अभ्यास और प्रयास कहलाती है। उसके अभाव में, गौण विधि पूज्य और पूजा का क्रम होता है।

22

अस्ति चेदिन्द्रियाक्रान्तिः किं प्राप्यं पूजनैः फलम्| नास्तिचेदिन्द्रियाक्रान्तिः किं प्राप्यं पूजनैः फलम् || २२ ||

asti cedindriyākrāntiḥ kiṃ prāpyaṃ pūjanaiḥ phalam| nāsticedindriyākrāntiḥ kiṃ prāpyaṃ pūjanaiḥ phalam || 22 ||

English

If there is control over the senses, what is the fruit of worship? If there is no control over the senses, what is the fruit of worship?

हिन्दी

यदि इन्द्रियों पर नियंत्रण है, तो पूजा का फल क्या है? यदि इन्द्रियों पर नियंत्रण नहीं है, तो पूजा का फल क्या है?

23

विचारोपशमाभ्यां हि न विनासाद्यते हरिः| विचारोपशमाभ्यां च मुक्तस्याब्जकरेण किम् || २३ ||

vicāroparśamābhyāṃ hi na vināsādyate hariḥ| vicāroparśamābhyāṃ ca muktsyābjakareṇa kim || 23 ||

English

Indeed, without contemplation and tranquility, Hari is not attained. What is the use of the lotus-handed one for the liberated one who has contemplation and tranquility?

हिन्दी

वास्तव में, विचार और शांति के बिना, हरि को प्राप्त नहीं किया जा सकता। विचार और शांति वाले मुक्त व्यक्ति के लिए कमल-हाथ वाले का क्या उपयोग है?

24

विचारोपशमोपेतं चित्तमाराधयात्मनः| तस्मिन्सिद्धे भवान्सिद्धो नो चेत्त्वं वनगर्दभः || २४ ||

vicāroparśamopetaṃ cittamārādhayātmanaḥ| tasminsiddhe bhavānsiddho no cettvaṃ vanagardabhaḥ || 24 ||

English

Worship the mind endowed with contemplation and tranquility. If that is accomplished, you are accomplished; otherwise, you are a wild ass.

हिन्दी

विचार और शांति से युक्त मन की पूजा करो। यदि वह सिद्ध हो जाता है, तो तुम सिद्ध हो; अन्यथा, तुम एक जंगली गधा हो।

25

क्रियते माधवादीनां प्रणयप्रार्थना स्वयम्| तथैव क्रियते कस्मान्न स्वकस्यैव चेतसः || २५ ||

kriyate mādhavādīnāṃ praṇayaprārthanā svayam| tathaiva kriyate kasmānna svakasyeva cetasaḥ || 25 ||

English

The prayer of love is made to Madhava and others by themselves. Why is it not done in the same way for one's own mind?

हिन्दी

माधव और अन्य के लिए प्रेम की प्रार्थना स्वयं की जाती है। फिर अपने मन के लिए ऐसे ही क्यों नहीं की जाती?

26

सर्वस्यैव जनस्यास्य विष्णुरभ्यन्तरे स्थितः| तं परित्यज्य ये यान्ति बहिर्विष्णुं नराधमाः || २६ ||

sarvasyaiva janasyaasya viṣṇurabhyantare sthitaḥ| taṃ parityajya ye yānti bahirviṣṇuṃ narādhamāḥ || 26 ||

English

Vishnu resides within everyone. Those who abandon Him and go to the external Vishnu are the lowest of men.

हिन्दी

विष्णु हर के अंदर विराजमान हैं। जो उसे छोड़कर बाहरी विष्णु की ओर जाते हैं, वे निकृष्टतम मनुष्य हैं।

27

हृद्गुहावासिचित्तत्त्वं मुख्यं सानातनं वपुः | शङ्खचक्रगदाहस्तो गौण आकार आत्मनः || २७ ||

hṛdguhāvāsicittattvaṃ mukhyaṃ sānātanaṃ vapuḥ | śaṅkhacakragadāhasto gauṇa ākāra ātmanaḥ || 27 ||

English

The essential nature of the heart's secret abode is the primary, eternal form | The form holding the conch, discus, and mace is secondary.

हिन्दी

हृदय के गुह्य निवास का चित्ततत्त्व मुख्य और सनातन है | शंख, चक्र और गदा धारण करने वाला रूप गौण है।

28

यो हि मुख्यं परित्यज्य गौणं समनुधावति | त्यक्त्वा रसायनं सिद्धं साध्यं संसाधयत्यसौ || २८ ||

yo hi mukhyaṃ parityajya gauṇaṃ samanudhāvati | tyaktvā rasāyanaṃ siddhaṃ sādhyaṃ saṃsādhayatyasau || 28 ||

English

One who abandons the primary and pursues the secondary | Leaving the perfect elixir, he strives for the imperfect.

हिन्दी

जो मुख्य को छोड़कर गौण का अनुसरण करता है | सिद्ध रसायन को छोड़कर, वह असिद्ध को साधता है।

29

यस्तु भोः स्थितिमेवास्यामात्मज्ञानचमत्कृतौ | नासादयति संमत्तमनाः स रघुनन्दन || २९ ||

yastu bhoḥ sthitimevāsyāmātmajñānacamatkṛtau | nāsādayati saṃmattamanāḥ sa raghunandana || 29 ||

English

One who does not attain the highest state of self-knowledge delight | That person, O Raghunandana, is not content.

हिन्दी

जो आत्मज्ञान के चमत्कार में उस स्थिति को नहीं प्राप्त करता | वह व्यक्ति, हे रघुनन्दन, संतुष्ट नहीं है।

30

अप्राप्तात्मविवेकोऽन्तर्ज्ञचित्तवशीकृतः | शंखचक्रगदापाणिमर्चयेत्परमेश्वरम् || ३० ||

aprāptātmaviveko'ntarjñacittavaśīkṛtaḥ | śaṅkhacakragadāpāṇimarcayetparameśvaram || 30 ||

English

One who has not attained self-discrimination, whose inner consciousness is subdued | Should worship the Supreme Lord holding the conch, discus, and mace.

हिन्दी

जिसने आत्म-विवेक प्राप्त नहीं किया है, जिसका अंतर्ज्ञ चित्त वशीभूत है | वह शंख, चक्र और गदा धारण करने वाले परमेश्वर की पूजा करे।

31

तत्पूजनेन कष्टेन तपसा तस्य राघव | काले निर्मलतामेति चित्तं वैराग्यकारिणा || ३१ ||

tatpūjanena kaṣṭena tapasā tasya rāghava | kāle nirmalatāmeti cittaṃ vairāgyakāriṇā || 31 ||

English

By that difficult worship and austerity, O Raghava | In time, the mind attains purity through dispassion.

हिन्दी

उस कठिन पूजा और तपस्या से, हे राघव | समय के साथ, मन वैराग्य से शुद्ध होता है।

32

नित्याभ्यासविवेकाभ्यां चित्तमाशु प्रसीदति | आम्र एव दशामेति साहकारीं शनैः शनैः || ३२ ||

nityābhyāsavivekābhyāṃ cittamāśu prasīdati | āmra eva daśāmeti sāhakārīṃ śanaiḥ śanaiḥ || 32 ||

English

Through regular practice and discrimination, the mind quickly becomes calm. Just as a mango gradually reaches its ripeness.

हिन्दी

नियमित अभ्यास और विवेक से मन शीघ्र ही शांत हो जाता है | जैसे आम धीरे-धीरे पकता है।

33

एतदप्यात्मनैवात्मा फलमाप्नोति भाषितम् | हरिपूजाक्रमाख्येन निमित्तेनारिसूदन || ३३ ||

etadapyātmanaivātmā phalamāpnoti bhāṣitam | haripūjākramākhyena nimittenaārisūdana || 33 ||

English

Even this is achieved by the self through the self. It is said that the fruit is obtained through the process of worshipping Hari, the destroyer of enemies.

हिन्दी

यह भी स्वयं से ही स्वयं को प्राप्त होता है। यह कहा गया है कि फल हरि पूजा के क्रम से प्राप्त होता है, जो शत्रुओं का नाश करने वाला है।

34

वरमाप्नोति यो वापि विष्णोरमिततेजसः | तेन स्वस्यैव तत्प्राप्तं फलमभ्यासशाखिनः || ३४ ||

varamāpnoti yo vāpi viṣṇoramitatejasah | tena svasyeva tatprāptaṃ phalamabhyāsaśākhinaḥ || 34 ||

English

He who obtains the boon of the immeasurable splendor of Vishnu, by that, the fruit of his own practice is achieved.

हिन्दी

जो विष्णु के अपार तेज का वर प्राप्त करता है, उससे अपने अभ्यास का फल प्राप्त होता है।

35

सर्वेषामुत्तमस्थानां सर्वासां चिरसंपदाम् | स्वमनोनिग्रहो भूमिर्भूमिः सस्यश्रियामिव || ३५ ||

sarveṣāmuttamsthānāṃ sarvāsāṃ cirasaṃpadām | svamanonigraho bhūmirbhūmiḥ sasyashriyāmiva || 35 ||

English

Among all the best places and all long-lasting possessions, the control of one's own mind is the foundation, like the earth is the foundation for all crops.

हिन्दी

सभी उत्तम स्थानों और सभी चिरस्थायी संपत्तियों में, अपने मन का नियंत्रण पृथ्वी की तरह आधार है, जैसे पृथ्वी सभी फसलों का आधार है।

36

अप्युर्वीखननोत्कस्य कर्षतोऽपि शिलोच्चयम् | स्वमनोनिग्रहादन्यो नोपायोऽस्तीह कश्चन || ३६ ||

apyurvīkhananotkasya karṣato’pi śiloccayam | svamanonigrahādanyo nopāyo’stīha kaścana || 36 ||

English

Even if one digs the earth or moves a mountain, there is no other means than controlling one's own mind.

हिन्दी

चाहे कोई पृथ्वी खोदे या पर्वत खिसकाए, अपने मन को नियंत्रित करने के अलावा कोई दूसरा उपाय नहीं है।

37

तावज्जन्मसहस्राणि भ्रमन्ति भुवि मानवाः | यावन्नोपशमं याति मनोमत्तमहार्णवः || ३७ ||

tāvajjanmasahasrāṇi bhramanti bhuvi mānavāḥ | yāvannopaśamaṃ yāti manomattamahārṇavaḥ || 37 ||

English

Until the mind, which is like a great ocean, attains peace, humans wander on earth for thousands of births.

हिन्दी

जब तक मन, जो एक महान सागर के समान है, शांति नहीं प्राप्त करता, तब तक मनुष्य हजारों जन्मों तक पृथ्वी पर भटकते रहते हैं।

38

ब्रह्मविष्ण्विन्द्ररुद्राद्याश्चिरसंपूजिता अपि | उपप्लवान्मनोव्याधेर्न त्रायन्तेऽपि वत्सलाः || ३८ ||

brahmaviṣṇvindrarudrādyāścirasaṃpūjitā api | upaplavānmanovyādherna trāyante'pi vatsalāḥ || 38 ||

English

Even if one worships Brahma, Vishnu, Indra, Rudra, and others for a long time, they cannot be saved from the afflictions of the mind, despite being affectionate.

हिन्दी

चाहे कोई ब्रह्मा, विष्णु, इंद्र, रुद्र और अन्य देवताओं की लंबे समय तक पूजा करे, फिर भी वे मन की व्याधियों से बचाए नहीं जा सकते, भले ही वे स्नेही हों।

39

आकारभासुरं त्यक्त्वा बाह्यमान्तरमप्यजम् | कुरु जन्मक्षयायाशु संविन्मात्रैकचिन्तनम् || ३९ ||

ākārabhāsuraṃ tyaktvā bāhyamāntaramapyajam | kuru janmakṣayāyāśu saṃvinmātraikacintanam || 39 ||

English

Giving up the illusion of form, both external and internal, quickly engage in the contemplation of pure consciousness alone for the destruction of birth.

हिन्दी

रूप के भ्रम को त्याग कर, बाहरी और आंतरिक दोनों को, जन्म के विनाश के लिए शीघ्र ही शुद्ध चेतना के एकमात्र चिंतन में लग जाओ।

40

संवेद्यनिर्मुक्तनिरामयैकसंविन्मयास्वादमनन्तरूपम् | सन्मात्रमास्वादय सर्वसारं पारं परं प्राप्स्यसि जन्मनद्याः || ४० ||

saṃvedyanirmuktanirāmayaikekaṃvinmayāsvādamanantarūpam | sanmātramāsvādaya sarvasāraṃ pāraṃ paraṃ prāpsyasi janmanadyāḥ || 40 ||

English

Taste the essence of pure consciousness, which is free from all perceptions and afflictions, and of infinite form. By tasting this pure essence, you will attain the supreme goal and be freed from the cycle of birth.

हिन्दी

सभी अनुभूतियों और व्याधियों से मुक्त, अनंत रूप वाली शुद्ध चेतना का सार चखो। इस शुद्ध सार को चखकर, तुम परम लक्ष्य को प्राप्त करोगे और जन्म के चक्र से मुक्त हो जाओगे।

← Chapter 42Chapter 44 →