Upaśama उपशम

Chapter 42 — 25 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाचैत्युक्त्वा पुण्डरीकाक्षः सनरामरकिन्नरःद्वितीय इव संसारश्चचालासुरमन्दिरात् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvācaityuktvā puṇḍarīkākṣaḥ sanarāmarakinnaraḥdvitīya iva saṃsāraścacālāsuramandirāt || 1 ||

English

Śrīvasiṣṭha said, having spoken thus, Puṇḍarīkākṣa (Lotus-eyed one) along with the Sanarāmarakinnara (celestial beings) moved like a second cycle of existence from the demon's abode.

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा, ऐसा कहकर, पुण्डरीकाक्ष (कमलनयन) सनरामरकिन्नर (दिव्य प्राणियों) के साथ दानव के घर से दूसरी संसार की तरह चल दिए।

2

प्रह्रादादिविनिर्मुक्तैः पश्चात्पुष्पाञ्जलिव्रजैःपूर्यमाणो विहङ्गेशपाश्चात्याङ्गरुहोत्करैः || २ ||

prahrādādivinirmuktaiḥ paścātpuṣpāñjalivrajaiḥpūryamāṇo vihaṅgeśapāścātyāṅgaruhotkaraiḥ || 2 ||

English

Freed from Prahrāda and others, followed by those who offered flowers in their hands, filled with the lord of birds and the western ascetics.

हिन्दी

प्रह्रादादि से मुक्त होकर, हाथों में फूल चढ़ाने वालों द्वारा पीछा किया गया, पक्षी राजा और पश्चिमी ऋषियों से भरा हुआ।

3

क्रमात्क्षीरोदमासाद्य विसृज्य सुरवाहिनीम्भोगिभोगासने तस्थौ श्वेताब्ज इव षट्पदः || ३ ||

kramātkṣīrodamāsādya visṛjya suravāhinīmbhogibhogāsane tasthau śvetābja iva ṣaṭpadaḥ || 3 ||

English

Gradually reaching the ocean of milk, releasing the divine vehicle, he stood on the luxurious seat like a white lotus with six petals.

हिन्दी

धीरे-धीरे दूध के समुद्र तक पहुँचकर, दिव्य वाहन को छोड़कर, वह एक सुंदर आसन पर श्वेत कमल की तरह खड़ा हुआ।

4

भोगिभोगासने विष्णुः शक्रः स्वर्गे सहामरैःपाताले दानवाधीश इति तस्थुर्गतज्वराः || ४ ||

bhogibhogāsane viṣṇuḥ śakraḥ svarge sahāmaraiḥpātāle dānavādhīśa iti tasthurgatajvarāḥ || 4 ||

English

On the luxurious seat, Viṣṇu, Indra in heaven with the immortals, and the lord of demons in the netherworld, thus they stood free from fever.

हिन्दी

विलासितापूर्ण आसन पर, विष्णु, स्वर्ग में इंद्र अमरों के साथ, और पाताल में दानवों के स्वामी, ऐसे वे ज्वर से मुक्त खड़े थे।

5

एषा ते कथिता राम निःशेषमलनाशिनीप्राह्रादी बोधसंप्राप्तिरैन्दवद्रवशीतला || ५ ||

eṣā te kathitā rāma niḥśeṣamalanāśinīprāhrādī bodhasaṃprāptiraindavadravaśītalā || 5 ||

English

This has been told to you, O Rāma, the destroyer of all impurities, the attainment of enlightenment by Prahrāda, cool like the moonlight.

हिन्दी

यह आपको बताया गया है, हे राम, सभी दोषों का नाश करने वाला, प्रह्राद द्वारा बोध की प्राप्ति, चंद्रमा की शीतलता की तरह।

6

तां तु ये मानवा लोके बहुदुष्कृतिनोऽपि हि | धिया विचारयिष्यन्ति ते प्राप्स्यन्त्यचिरात्पदम् || ६ ||

tāṃ tu ye mānavā loke bahuduṣkṛtino'pi hi | dhiyā vicārayiṣyanti te prāpsyantyacirātpadam || 6 ||

English

Those humans in the world who, despite being great sinners, contemplate on Her, will quickly attain the supreme state.

हिन्दी

जो लोग इस संसार में बहुत बड़े पापी होते हुए भी उसका चिंतन करते हैं, वे शीघ्र ही उत्तम पद प्राप्त करेंगे।

7

सामान्येन विचारेण क्षयमायाति दुष्कृतम् | योगवाक्यविचारेण को न याति परं पदम् || ७ ||

sāmānyena vicāreṇa kṣayamāyāti duṣkṛtam | yogavākyavicāreṇa ko na yāti paraṃ padam || 7 ||

English

By ordinary contemplation, sins are destroyed. Who does not attain the supreme state by contemplating on the words of yoga?

हिन्दी

सामान्य चिंतन से पाप नष्ट हो जाते हैं। योग के वचनों पर चिंतन करने से कौन उत्तम पद प्राप्त नहीं करता?

8

अज्ञानमुच्यते पापं तद्विचारेण नश्यति | पापमूलच्छिदं तस्माद्विचारं न परित्यजेत् || ८ ||

ajñānamucyate pāpaṃ tadvicāreṇa naśyati | pāpamūlacchidaṃ tasmādvicāraṃ na parityajet || 8 ||

English

Ignorance is called sin, and it is destroyed by contemplation. Therefore, one should not abandon contemplation, which cuts the root of sin.

हिन्दी

अज्ञान पाप कहलाता है, और चिंतन से वह नष्ट हो जाता है। इसलिए, पाप की जड़ को काटने वाले चिंतन को नहीं छोड़ना चाहिए।

9

इमां प्रह्रादसंसिद्धिं प्रविचारयता नृणाम् | सप्तजन्मकृतं पापं क्षयमायात्यसंशयम् || ९ ||

imāṃ prahrādasam̐siddhiṃ pravicārayatā nṛṇām | saptajanmakṛtaṃ pāpaṃ kṣayamāyātyasaṃśayam || 9 ||

English

By contemplating on this perfection of Prahlada, the sins accumulated over seven births are surely destroyed.

हिन्दी

इस प्रह्लाद संसिद्धि पर चिंतन करने से, सात जन्मों में किए गए पाप निश्चित रूप से नष्ट हो जाते हैं।

10

श्रीराम उवाच | परे पदे परिणतं पाञ्चजन्यस्वनैर्मनः | कथं प्रबुद्धं भगवन्प्रहादस्य महात्मनः || १० ||

śrīrāma uvāca | pare pade pariṇataṃ pāñcajanyasvanairmanaḥ | kathaṃ prabuddhaṃ bhagavanprahādasya mahātmanaḥ || 10 ||

English

Sri Rama said: O Lord, how did the mind of the great soul Prahlada, which was absorbed in the supreme state, become awakened by the sound of the Panchajanya conch?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवान, महात्मा प्रह्लाद का मन, जो परम पद में लीन था, पांचजन्य शंख की ध्वनि से कैसे जागा?

11

श्रीवसिष्ठ उवाच | द्विविधा मुक्तता लोके संभवत्यनघाकृते | सदेहैका विदेहान्या विभागोऽयं तयोः शृणु || ११ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | dvividhā muktatā loke saṃbhavatyanaghākṛte | sadehaikā videhānyā vibhāgo'yaṃ tayoḥ śṛṇu || 11 ||

English

Vasishtha said: There are two kinds of liberation in this world, O sinless one. One is with the body and the other is without the body. Listen to the distinction between the two.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे निष्पाप, इस लोक में दो प्रकार की मुक्ति होती है। एक शरीर के साथ और दूसरी शरीर के बिना। इन दोनों के भेद को सुनो।

12

असंसक्तमतेर्यस्य त्यागादानेषु कर्मणाम् | नैषणा तत्स्थितिं विद्धि त्वं जीवन्मुक्ततामिह || १२ ||

asansaktamateryasya tyāgādāneṣu karmaṇām | naiṣaṇā tatsthitiṃ viddhi tvaṃ jīvanmuktatām iha || 12 ||

English

Know that the state of one whose mind is unattached to the actions of giving and receiving is called Jivanmukti (liberation while living) here.

हिन्दी

जानो कि जिसका मन देने और लेने के कर्मों से असंलग्न है, उसकी स्थिति को यहाँ जीवन्मुक्ति कहते हैं।

13

सैव देहक्षये राम पुनर्जननवर्जिता | विदेहमुक्तता प्रोक्ता तत्स्था नायान्ति दृश्यताम् || १३ ||

saiva dehakṣaye rāma punarjananavarjitā | videhamuktatā proktā tatsthā nāyānti dṛśyatām || 13 ||

English

O Rama, that same state, upon the destruction of the body, is called Videhamukti (liberation without the body), which does not come back to visibility.

हिन्दी

हे राम, शरीर के नाश पर वही स्थिति विदेहमुक्ति (शरीर के बिना मुक्ति) कहलाती है, जो पुनः दृश्यता में नहीं आती।

14

भृष्टबीजोपमा भूयो जन्माङ्कुरविवर्जिताः | हृदि जीवद्विमुक्तानां शुद्धा भवति वासना || १४ ||

bhṛṣṭabījopamā bhūyo janmāṅkuravivarjitāḥ | hṛdi jīvadvimuktānāṃ śuddhā bhavati vāsanā || 14 ||

English

Like a seed that has been fried, they do not sprout again. The desires in the hearts of the liberated while living become pure.

हिन्दी

जैसे भुने हुए बीज फिर से अंकुरित नहीं होते, वैसे ही जीवन्मुक्त के हृदय में वासनाएँ शुद्ध हो जाती हैं।

15

पावनी परमोदारा शुद्धसत्त्वानुपातिनी | आत्मध्यानमयी नित्यं सुषुप्तस्येव तिष्ठति || १५ ||

pāvanī paramodārā śuddhasattvānupātinī | ātmadhyānamayī nityaṃ suṣuptasyeva tiṣṭhati || 15 ||

English

Pure, supremely generous, following pure goodness, always absorbed in the meditation of the Self, it remains like one in deep sleep.

हिन्दी

पवित्र, अत्यंत उदार, शुद्ध सत्त्व का अनुगामी, सदा आत्मध्यान में डूबा हुआ, यह गहरी नींद में हुए व्यक्ति की तरह रहता है।

16

अपि वर्षसहस्रान्ते तयेवान्तरवस्थया | सति देहे प्रबुध्यन्ते जीवन्मुक्ता रघूद्वह || १६ ||

api varṣasahasrānte tayevāntaravasthayā | sati dehe prabudhyante jīvanmuktā raghūdvaha || 16 ||

English

Even after thousands of years, those who are in the inner state of being, while still in the body, awaken as liberated souls, O Raghuvanshi.

हिन्दी

हजारों वर्षों के बाद भी, जो अंतर्वस्था में हैं, वे शरीर में रहते हुए भी जीवनमुक्त हो जाते हैं, हे रघुवंशी।

17

प्रह्रादोऽन्तस्थया शुद्धसत्त्ववासनया स्वया | बोधमाप महाबाहो शङ्खशब्दावबुद्धया || १७ ||

prahrādo'ntasthayā śuddhasattvavāsanayā svayā | bodhamāpa mahābāho śaṅkhaśabdāvabuddhayā || 17 ||

English

Prahlada, by his pure inner nature, attained enlightenment, O mighty-armed one, through the awakening caused by the sound of the conch.

हिन्दी

प्रह्लाद अपने शुद्ध अंतःकरण के द्वारा, हे महाबाहो, शंख की ध्वनि से जागृत होकर बोध प्राप्त कर लिया।

18

हरिरात्मा हि भूतानां तस्य यत्प्रतिभासते | तत्तथैव भवत्याशु सर्वमात्मैव कारणम् || १८ ||

harirātmā hi bhūtānāṃ tasya yatpratibhāsate | tattathaiva bhavatyāśu sarvamātmaiva kāraṇam || 18 ||

English

Hari is the soul of all beings; whatever manifests in Him, that indeed comes to be. Everything is caused by the Self alone.

हिन्दी

हरि सभी भूतों का आत्मा है; जो कुछ भी उसमें प्रकट होता है, वही होता है। सब कुछ आत्मा से ही होता है।

19

प्रबोधमेतु प्रह्रादो यदैवेति विचिन्तितम्निमेषाद्वासुदेवेन तदैवैतदुपस्थितम् || १९ ||

prabodhametu prahrādo yadaiveti vicintitamnimeṣādvāsudevena tadaivaitadupasthitam || 19 ||

English

Prahlada thought, 'Let me attain enlightenment.' As soon as this thought arose, Vasudeva manifested before him.

हिन्दी

प्रह्लाद ने सोचा, 'मुझे ज्ञान प्राप्त हो।' जैसे ही यह विचार उठा, वासुदेव उसके सामने प्रकट हो गए।

20

आत्मन्यकारणेनैव भूतानां कारणेन च | सृष्ट्यर्थं वपुरात्तं हि वासुदेवमयात्मना || २० ||

ātmanyakāraṇenaiva bhūtānāṃ kāraṇena ca | sṛṣṭyarthaṃ vapurāttaṃ hi vāsudevamayātmanā || 20 ||

English

For the purpose of creation, the Self, which is the cause of all beings, assumes a form that is pervaded by Vasudeva.

हिन्दी

सृष्टि के उद्देश्य से, जो सभी भूतों का कारण है, आत्मा वासुदेव से व्याप्त एक रूप धारण करता है।

21

आत्मावलोकनेनाशु माधवः परिदृश्यते । माधवाराधनेनाशु स्वयमात्मावलोक्यते || २१ ||

ātmāvalokanenāśu mādhavaḥ paridṛśyate | mādhavārādhanenāśu svayamātmāvalokyate || 21 ||

English

By self-realization, Madhava is quickly seen. By worshipping Madhava, the self is quickly realized.

हिन्दी

आत्म-दर्शन से शीघ्र ही माधव दिखाई देते हैं। माधव की आराधना से शीघ्र ही स्वयं आत्मा दिखाई देता है।

22

एतां दृष्टिमवष्टभ्य राघवात्मावलोकने । विहराशु विचारात्मा पदं प्राप्स्यसि शाश्वतम् || २२ ||

etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya rāghavātmāvalokane | viharāśu vicārātmā padaṃ prāpsyasi śāśvatam || 22 ||

English

By holding onto this vision, quickly engage in the contemplation of Raghava's self-realization. You will attain the eternal state.

हिन्दी

इस दृष्टि को पकड़कर, शीघ्र ही रघुवंशी आत्म-दर्शन की विचार-आत्मा में विहरण करो। तुम शाश्वत पद प्राप्त करोगे।

23

दुःखासारवती राम संसारप्रावृडातता । जाड्यं ददाति परमं विचारार्कमपश्यताम् || २३ ||

duḥkhāsāravatī rāma saṃsāraprāvṛḍātatā | jāḍyaṃ dadāti paramaṃ vicārārkamapaśyatām || 23 ||

English

O Rama, the worldly existence, which is full of sorrow, causes great dullness to those who do not see the light of contemplation.

हिन्दी

हे राम, दुःख से भरी संसार की स्थिति उन्हें बहुत मंद बना देती है जो विचार के प्रकाश को नहीं देखते।

24

प्रसादादात्मनो विष्णोर्मायेयमतिभासुरा । प्रबाधते न धीरांस्तु यक्षी मन्त्रवतो यथा || २४ ||

prasādādātmano viṣṇormāyeyamatibhāsurā | prabādhate na dhīrāṃstu yakṣī mantravato yathā || 24 ||

English

By the grace of Vishnu, this very brilliant Maya does not afflict the wise, just as a Yakshi does not harm those who know the mantra.

हिन्दी

विष्णु की कृपा से, यह बहुत चमकीली माया बुद्धिमानों को प्रभावित नहीं करती, जैसे कि यक्षी मंत्र जानने वालों को नुकसान नहीं पहुंचाती।

25

आत्मेच्छयैव घनतां समुपागतान्तरात्मेच्छयैव तनुतामुपयाति काले । संसारजालरचनेयमनन्तमायाज्वालेह वातवलयादिव पावकस्य || २५ ||

ātmeccchayaiva ghanatāṃ samupāgatāntarātmeccchayaiva tanutāmupayāti kāle | saṃsārajālaracaneyamanantamāyājvāleha vātavalayādiva pāvakasya || 25 ||

English

By the will of the self, the inner self becomes dense and at the right time, it becomes subtle. This creation of the worldly illusion is like the flame of fire, which is fanned by the wind.

हिन्दी

आत्मा की इच्छा से ही आंतरिक आत्मा घनीभूत हो जाता है और समय आने पर सूक्ष्म हो जाता है। यह संसार की माया का निर्माण पावक की लौ के समान है, जिसे हवा के झोंके से प्रज्वलित किया जाता है।

← Chapter 41Chapter 43 →