योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Upaśama, Chapter 31उपशम प्रकरण · सर्ग ३१

Book 5 of the Yoga Vasishtha, chapter 31 — 65 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उपशम प्रकरण, अध्याय 31 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Prahlada · chapters 30–43अध्याय 30–43

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

15.31.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । अथ दुःखपरीतात्मा हरिणा हतदानवे । प्रह्लादश्चिन्तयामास मौनी पातालकोटरे ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | atha duḥkhaparītātmā hariṇā hatadānave | prahlādaścintayāmāsa maunī pātālakoṭare || 1 ||

Sri Vasishtha said: Then, after Hari had killed the demon, Prahlada's heart was full of sorrow, and he sat silently thinking in a cave in Patala, the world beneath the earth.

श्री वसिष्ठ ने कहा: फिर, हरि के हाथों उस दानव के मारे जाने के बाद, प्रह्लाद का मन दुख से भर गया, और वह पाताल की एक गुफा में चुपचाप बैठा सोचने लगा।

25.31.2

कोन्वस्माकमुपायः स्याद्य एवेहासुराङ्कुरः । तीक्ष्णाग्रो जायते तं तं भुङ्क्ते शाखामृगो हरिः ॥ २ ॥

konvasmākamupāyaḥ syādya evehiāsuraṅkuraḥ | tīkṣṇāgro jāyate taṃ taṃ bhuṅkte śākhāmṛgo hariḥ || 2 ||

What means could we have now? Whichever young demon grows up here, however sharp and strong, Hari eats him up, like a monkey plucking and eating young shoots one after another.

अब हमारे पास क्या उपाय बचा है? यहाँ जो भी नया दानव बड़ा होकर तेज़ और मज़बूत बनता है, हरि उसे खा जाता है, जैसे बंदर एक के बाद एक नई कोंपलें तोड़कर खा जाता है।

35.31.3

न कदाचन पाताले दैत्या दोर्दण्डशालिनः । स्थिरा बभूवुरुद्भिन्नाः पद्मा इव हिमाचले ॥ ३ ॥

na kadācana pātāle daityā dordaṇḍaśālinaḥ | sthirā babhūvuru dbhinnāḥ padmā iva himācale || 3 ||

The mighty, strong-armed demons of Patala have never stayed steady for long, no more than a lotus could bloom and last on a snow-covered mountain.

पाताल के बलशाली, मज़बूत भुजाओं वाले दानव कभी भी स्थिर नहीं रह पाए, ठीक वैसे ही जैसे कोई कमल बर्फ़ीले पहाड़ पर खिलकर टिक नहीं सकता।

45.31.4

उत्पत्त्योत्पत्त्य नश्यन्ति भासुराकारघर्घराः । क्षीणप्रस्फुरितारम्भास्तरङ्गा इव वारिधेः ॥ ४ ॥

utpattyoutpattya naśyanti bhāsurākāraghargharāḥ | kṣīṇaprasphuritārambhāstarangā iva vāridheḥ || 4 ||

They are born again and again, only to die, bright and roaring while they last, their sudden rise fading away like waves on the sea.

वे बार-बार जन्म लेते हैं और फिर मिट जाते हैं, कुछ देर के लिए चमकते और गरजते हैं, फिर उनका उठान समुद्र की लहरों की तरह बुझ जाता है।

55.31.5

सबाह्याभ्यन्तरं कष्टं समग्रालोकहारिणः । रिपवः प्रौढिमायाता अपूर्वतिमिरभ्रमाः ॥ ५ ॥

sabāhyābhyantaraṃ kaṣṭaṃ samagrālokahāriṇaḥ | ripaavaḥ prauḍhimāyātā apūrvatimirabhramāḥ || 5 ||

It is painful through and through: our enemies, grown powerful now, steal away all the light, like a darkness swirling in a way never seen before.

यह चारों ओर से दुखदायी है: हमारे शत्रु, जो अब शक्तिशाली हो गए हैं, सारा प्रकाश छीन लेते हैं, जैसे कभी न देखा गया कोई अंधकार घुमड़ रहा हो।

65.31.6

तमःप्रपूर्णहृदयाः संकुचत्पत्रसंपदः । सुहृदः खेदमायान्ति निशीथकमलाकराः ॥ ६ ॥

tamaḥprapūrṇahṛdayāḥ saṃkucatpatrasaṃpadaḥ | suhṛdaḥ khedamāyānti niśīthakamalākarāḥ || 6 ||

Our friends, their hearts filled with darkness and their splendor shrinking like closing petals, are sinking into sorrow, like a bed of lotuses that closes up at midnight.

हमारे मित्रों के मन अंधकार से भर गए हैं, उनकी शोभा मुरझाई हुई पंखुड़ियों की तरह सिकुड़ रही है, और वे दुख में डूब रहे हैं, जैसे आधी रात को कमल बंद हो जाते हैं।

75.31.7

तातस्य मलिनैर्नूनं पादपीठोपमर्दकैः । सुरैर्विषय आक्रान्तो मृगैरिव महावनम् ॥ ७ ॥

tātasya malinaiḥ nūnaṃ pādapīṭhopamardakaiḥ | surairviṣaya ākrānto mṛgairiva mahāvanam || 7 ||

Surely our land has been overrun by the filthy gods who trampled my father's footstool, just as a great forest is overrun by wild animals.

निश्चय ही, उन गंदे देवताओं ने हमारे राज्य पर धावा बोल दिया है, जिन्होंने मेरे पिता की पादपीठ को रौंद डाला, जैसे कोई बड़ा जंगल जंगली जानवरों से भर जाता है।

85.31.8

निरुद्यमा गतश्रीका दीनाः प्रकटिताशयाः । बान्धवा न विराजन्ते पद्माः प्लुष्टदला इव ॥ ८ ॥

nirudyamā gataśrīkā dīnāḥ prakaṭitāśayāḥ | bāndhavā na virājante padmāḥ pluṣṭadalā iva || 8 ||

Our kinsmen, drained of energy and glory, wretched, their true feelings laid bare, no longer shine, like lotuses whose petals have been scorched.

हमारे बंधु-बांधव, जिनकी शक्ति और शोभा जाती रही है, दुखी हैं, उनके मन की बात खुलकर सामने आ गई है, और वे अब वैसे नहीं चमकते, जैसे झुलसी हुई पंखुड़ियों वाला कमल नहीं चमकता।

95.31.9

स्फुरन्त्यसुरवीराणां गृहेष्वविरतानिलैः । धूसरा भस्मनीहारा धूपधूमभरा इव ॥ ९ ॥

sphurantyasuravīrāṇāṃ gṛheṣvaviratānilaiḥ | dhūsarā bhasmanīhārā dhūpadhūmabharā iva || 9 ||

In the houses of our demon warriors, gray mists of ash swirl in ceaseless winds, flickering like thick clouds of incense smoke.

हमारे दानव वीरों के घरों में, राख के धूसर बादल लगातार चलती हवाओं में उड़ते हैं, जैसे धूप के गाढ़े धुएँ के बादल हों।

105.31.10

हृतद्वारकपाटासु दैत्यान्तःपुरभित्तिषु । प्रभा मरकतस्येव जाता नवयवाङ्कुराः ॥ १० ॥

hṛtadvārakapāṭāsu daityāntaḥpurabhittiṣu | prabhā marakatasyeva jātā navayavāṅkurāḥ || 10 ||

On the walls of the demons' inner chambers, now stripped of their doors, green young shoots have sprung up, glowing like emerald light.

दानवों के अंतःपुर की दीवारों पर, जिनके दरवाज़े उखाड़ लिए गए हैं, नई हरी कोंपलें उग आई हैं, जो पन्ने की चमक जैसी दिखती हैं।

115.31.11

त्रिलोकीनाभिनलिनीमत्तेभा दानवा अपि । देववद्दैन्यमायाताः किमसाध्यमहो विधेः ॥ ११ ॥

trilokīnābhinalinīmattēbhā dānavā api | dēvavaddainyamāyātāḥ kimasādhyamaho vidhēḥ || 11 ||

Even the demons, once like mighty rutting elephants in the lotus pond at the center of the three worlds, have now fallen into misery, just as the gods once did. Ah, what can fate not do?

जो दानव कभी तीनों लोकों के बीचोंबीच स्थित कमल-सरोवर में मतवाले हाथियों जैसे थे, वे भी अब दुखी हो गए हैं, ठीक वैसे ही जैसे कभी देवता दुखी हुए थे। हाय, भाग्य के आगे क्या असंभव है?

125.31.12

मनाक्चलति पर्णेऽपि दृष्टारिभयभीतयः । वध्वस्त्रस्यन्ति विध्वस्ता मृग्यो ग्रामगता इव ॥ १२ ॥

manākcalati parṇē'pi dṛṣṭāribhayabhītayaḥ | vadhvastrasyanti vidhvastā mṛgyo grāmagatā iva || 12 ||

If even a single leaf stirs, our women, frightened at the mere sight of the enemy, tremble and panic, like deer that have strayed into a village.

अगर एक पत्ता भी हिल जाए, तो हमारी स्त्रियाँ, शत्रु को देखने भर के डर से, काँप उठती और घबरा जाती हैं, जैसे गाँव में भटक आए हिरण घबरा जाते हैं।

135.31.13

आसुरीकर्णपूरार्थ फुल्ला रत्नगुलुच्छकाः । नरसिंहकरालूनाः स्थाणुतामागता द्रुमाः ॥ १३ ॥

āsurīkarṇapūrārtha phullā ratnaguluccchakāḥ | narasiṃhakarālūnāḥ sthāṇutāmāgatā drumāḥ || 13 ||

The trees that once bloomed with jeweled clusters for our demon women's ear ornaments have been torn off by Narasimha's hand and reduced to bare stumps.

जो पेड़ पहले हमारी दानव-स्त्रियों के कर्णफूलों के लिए रत्नों के गुच्छों से खिले रहते थे, उन्हें नरसिंह ने अपने हाथ से तोड़ डाला है, और अब वे केवल ठूँठ रह गए हैं।

145.31.14

दिव्याम्बरलतापत्रा रत्नस्तबकदन्तुराः । पुनरारोपितास्तत्र नन्दने कल्पपादपाः ॥ १४ ॥

divyāmbaralatāpatrā ratnastabakadanturāḥ | punarāropitāstatra nandane kalpapādapāḥ || 14 ||

The wish-granting trees, with leaves like heavenly silk and jagged clusters of jewels, have now been replanted in Nandana, the garden of the gods.

जो कल्पवृक्ष दिव्य रेशम जैसी लताओं के पत्तों और रत्नों के गुच्छों से भरे रहते थे, उन्हें फिर से देवताओं के बाग़ नंदन में लगा दिया गया है।

165.31.16

मन्ये दानमहानद्यः सुरेभकटभित्तिषु । प्रवृत्तास्ता भविष्यन्ति शैलसानुष्विवापगाः ॥ १६ ॥

manye dānamahānadyaḥ surebhakaṭabhittiṣu | pravṛttāstā bhaviṣyanti śailasānuṣvivāpagāḥ || 16 ||

I think the great streams of liquid flowing from the temples of the gods' elephants will now become like rivers pouring down mountain ridges.

मुझे लगता है कि देवताओं के हाथियों की कनपटी से बहने वाला रस अब इतना बहेगा कि वह पहाड़ की चोटियों से बहती नदियों जैसा हो जाएगा।

175.31.17

अस्माकमिभगण्डेषु दानदाहविभूतयः । लसन्ति मरुखण्डेषु संशुष्केष्विव धूलयः ॥ १७ ॥

asmākamibhagaṇḍeṣu dānadāhavibhūtayaḥ | lasanti marukhaṇḍeṣu saṃśuṣkeṣviva dhūlayaḥ || 17 ||

On our own elephants' temples, the once-glorious burning liquid now merely glimmers like dust in a dry, barren desert.

हमारे अपने हाथियों की कनपटी पर, जो जलता हुआ रस कभी शान की बात था, वह अब सूखे रेगिस्तान की धूल जैसा ही झिलमिलाता है।

185.31.18

विकासिसितमन्दारमकरन्दारुणानिलाः । ते मेरुशिखरैस्तुल्या दैत्या दुर्लभतां गताः ॥ १८ ॥

vikāsisiitamandāramakarandāruṇānilāḥ | te meruśikharaitulyā daityā durlabhatāṃ gatāḥ || 18 ||

Those demons, once like the peaks of Mount Meru, with breezes made red by the nectar of blooming white coral-tree flowers, have now become impossible to find.

जो दानव कभी मेरु पर्वत की चोटियों जैसे थे, जिनके आसपास की हवाएँ खिले हुए सफ़ेद मन्दार फूलों के मकरंद से लाल हो जाती थीं, वे अब कहीं ढूँढे नहीं मिलते।

195.31.19

सुरगन्धर्वसुन्दर्यो दानवान्तःपुरोचिताः । अद्य मेरौ स्थितिं याता मञ्जर्य इव पादपे ॥ १९ ॥

suragandharvasundaryo dānavāntaḥpurocitāḥ | adya merau sthitim yātā mañjarya iva pādape || 19 ||

The beautiful women of the gods and gandharvas, who once filled the demons' inner chambers, have today gone to live on Mount Meru, like clusters of blossoms on a tree.

देवताओं और गंधर्वों की सुंदर स्त्रियाँ, जो पहले दानवों के अंतःपुर में रहा करती थीं, आज मेरु पर्वत पर जाकर बस गई हैं, जैसे फूलों के गुच्छे किसी पेड़ पर शोभा देते हैं।

205.31.20

कष्टं तात पुरंध्रीणा शुष्काम्बुरुहनीरसाः । विलासाः सुरनारीभिर्भर्त्स्यन्ते लास्यलीलया ॥ २० ॥

kaṣṭaṃ tāta puraṃdhrīṇā śuṣkāmburuhaniirasāḥ | vilāsāḥ suranārībhirbhartsynte lāsyalīlayā || 20 ||

Alas, father, the charm of our women, dry and lifeless like withered lotuses, is mocked by the gods' women with their playful dancing.

हाय पिता, हमारी स्त्रियों का सारा साज-श्रृंगार अब मुरझाए हुए कमल जैसा सूखा और निर्जीव हो गया है, और देवताओं की स्त्रियाँ अपने नाच-गान से उसका मज़ाक उड़ाती हैं।

215.31.21

पूर्वं यैरेव मत्तातश्चामरैरुपवीजितः । सहस्रनयनः स्वर्गे कष्टं तैरेव वीज्यते ॥ २१ ॥

pūrvaṃ yaireva mattaścāmarairupavījitaḥ | sahasranayanaḥ svargē kaṣṭaṃ taireva vījyatē || 21 ||

Alas, the very fly-whisks that once fanned my father are now fanning the thousand-eyed Indra in heaven.

हाय, जिन चँवरों से कभी मेरे पिता को हवा की जाती थी, आज उन्हीं चँवरों से स्वर्ग में हज़ार आँखों वाले इंद्र को हवा की जा रही है।

225.31.22

इयमस्माकमप्यापदागता दैन्यदायिनी। तस्यैकस्य प्रसादेन दुष्पौरुषगतेर्हरेः ॥ २२ ॥

iyamas̄mākamapyāpadāgatā dainyadāyinī| tasyaiakasya prasādena duṣpauruṣagaterhareḥ || 22 ||

This calamity too has fallen on us, bringing us low, all because of that one man alone, Hari, who showed his power in a foul way.

यह आपदा भी हम पर उसी एक व्यक्ति की वजह से आई है और हमें दयनीय बना गई है, उस हरि की वजह से, जिसने अपना बल दिखाने का तरीका ही गंदा अपनाया।

235.31.23

तद्दोर्वनघनच्छायालब्धविश्रान्तयः सुराः। न कदाचन तप्यन्ते हिमाद्रेरिव सानवः ॥ २३ ॥

taddorvanaghanacchāyālabdhaviśrāntayaḥ surāḥ| na kadācana tapyante himādreriva sānavaḥ || 23 ||

The gods, resting in the thick shade of his mighty arms as if in a forest, never suffer any torment, like the peaks of the snow mountain that are never scorched.

देवता उसकी मज़बूत भुजाओं की घनी छाया में, मानो किसी जंगल में, विश्राम पाकर कभी कष्ट नहीं भोगते, जैसे बर्फ़ीले पहाड़ की चोटियाँ कभी नहीं झुलसतीं।

245.31.24

शौरिशौर्याग्रशिखरसंश्रयेणाश्रितश्रियः। अस्मान्समुपरुन्धन्ति शुनः शाखामृगा इव ॥ २४ ॥

śauriśauryāgraśikharasaṃśrayeṇāśritaśriyaḥ| asmānsamuparundhanti śunaḥ śākhāmṛgā iva || 24 ||

By resting on the very peak of Shauri's courage, the gods who have won glory now torment us, the way monkeys torment dogs.

शौरि के साहस की सबसे ऊँची चोटी का सहारा लेकर, वैभव पा चुके देवता अब हमें उसी तरह सताते हैं जैसे बंदर कुत्तों को सताते हैं।

255.31.25

तेनासुरपुरन्ध्रीणां नित्यं मण्डनमण्डने। मुखपद्मे स्थितं बाष्पमब्जिनीनां हिमं यथा ॥ २५ ॥

tenāsurapurandhrīṇāṃ nityaṃ maṇḍanamaṇḍane| mukhapadme sthitaṃ bāṣpamabjinīnāṃ himaṃ yathā || 25 ||

Because of him, tears always stay on the faces of the demon women, faces that are lotuses and the finest ornament of all, the way frost settles on a bed of lotus flowers.

उसी के कारण असुरों की स्त्रियों के कमल जैसे मुख पर, जो सब गहनों में सबसे सुंदर गहना हैं, हमेशा आँसू ठहरे रहते हैं, जैसे कमलों की क्यारी पर पाला जम जाता है।

265.31.26

शीर्णभिन्नलुठद्भित्तिर्जगज्जरठमण्डपः। अयं नीलमणिस्तम्भैस्तद्भुजैरेव धार्यते ॥ २६ ॥

śīrṇabhinnaluṭhadbhittirjagajjaraṭhamaṇḍapaḥ| ayaṃ nīlamaṇistambhaistadbhujaireva dhāryate || 26 ||

This world is an old hall with crumbled, broken, fallen-in walls; only his arms hold it up, arms like pillars of blue gem.

यह संसार टूटी-फूटी, गिरी हुई दीवारों वाला एक पुराना मंडप है; इसे केवल उसकी भुजाएँ थामे हुए हैं, जो नीलमणि के खंभों जैसी हैं।

275.31.27

स धर्ता सुरसैन्यस्य मज्जतो विपदर्णवे । क्षीरोदोदरमग्नस्य मन्दरस्येव कच्छपः ॥ २७ ॥

sa dhartā surasainyasya majjato vipadarṇave | kṣīrododaramagnasya mandarasyeva kacchapḥ || 27 ||

He holds up the army of the gods as it sinks in the sea of disaster, the way the tortoise held up Mount Mandara when it sank deep into the ocean of milk.

वह देवताओं की सेना को विपत्ति के सागर में डूबते समय थामे रखता है, जैसे कच्छप ने क्षीरसागर की गहराई में डूबे मंदराचल को थाम लिया था।

285.31.28

एते तातादयः सर्वे तेनैवासुरसत्तमाः । पातिताः क्षुब्धकल्पान्तवातेनेव कुलाचलाः ॥ २८ ॥

ete tātādayaḥ sarve tenaivāsurasattamāḥ | pātitāḥ kṣubdhakalpāntavāteneva kulācalāḥ || 28 ||

All these, our father and the other finest of the demons, have been struck down by him alone, the way great mountains are felled by the raging wind at the end of an age.

हमारे पिता और अन्य श्रेष्ठ असुर, ये सब, अकेले उसी के हाथों गिरा दिए गए हैं, जैसे प्रलयकाल की भयंकर आँधी से बड़े-बड़े पर्वत गिर जाते हैं।

295.31.29

स एक एव संहारकर्मक्षमभुजानलः । सुरसार्थगुरुः श्रीमान्विषमो मधुसूदनः ॥ २९ ॥

sa eka eva saṃhārakarmakṣamabhujānalaḥ | surasārthaguruḥ śrīmānviṣamo madhusūdanaḥ || 29 ||

He alone, whose arm is a fire strong enough to destroy everything, the leader of the whole company of gods, glorious and formidable, is Madhusudana.

जिसकी भुजा सब कुछ नष्ट करने में समर्थ आग के समान है, जो देवताओं के पूरे समूह का स्वामी है, वैभवशाली और दुर्जेय, वही अकेला मधुसूदन है।

305.31.30

दैत्यदोर्दण्डपरशोस्तस्य वीर्येण वीर्यवान् । दानवान्बाधते शक्रो बालकानिव मर्कटः ॥ ३० ॥

daityadordaṇḍaparaśostasya vīryeṇa vīryavān | dānavānbādhate śakro bālakāniva markaṭaḥ || 30 ||

By the strength of him who is an axe to the club-like arms of the daityas, mighty Shakra now afflicts the danavas, as a monkey torments children.

जो दैत्यों की गदा जैसी भुजाओं के लिए फरसे के समान है, उसी के बल से बलवान शक्र दानवों को सताता है, जैसे बंदर बच्चों को सताता है।

315.31.31

दुर्जयः पुण्डरीकाक्षः प्रविमुक्तायुधोऽपि सन् । नासौ शस्त्रास्त्रविच्छेदैर्वज्रसारो विदीर्यते ॥ ३१ ॥

durjayaḥ puṇḍarīkākṣaḥ pravimuktāyudho'pi san | nāsau śastrāstravicchedairvajrasāro vidīryate || 31 ||

Pundarikaksha cannot be conquered. Even with his weapon laid down, he, whose core is as hard as a thunderbolt, is not torn apart by the cutting edge of any blade or missile.

पुण्डरीकाक्ष को कोई जीत नहीं सकता। हथियार रख देने पर भी वह, जिसका सार वज्र जैसा कठोर है, किसी शस्त्र या अस्त्र के प्रहार से चीरा नहीं जाता।

325.31.32

अभ्यस्ता बहवस्तेन मिथः प्रेरितपर्वताः । भीमाः समरसंरम्भाः सममस्मत्पितामहः ॥ ३२ ॥

abhyastā bahavastena mithaḥ preritaparvatāḥ | bhīmāḥ samarasaṃrambhāḥ samamasmadpitāmahaḥ || 32 ||

Along with our grandfather, he fought many terrible battles in which mountains were hurled at one another.

हमारे पितामह के साथ मिलकर उसने कई भयंकर युद्ध लड़े, जिनमें पर्वत एक-दूसरे पर फेंके जाते थे।

335.31.33

तासु तास्वतिघोरासु विततास्वतिराजिषु । यो न भीत इदानीं स भयमेष्यति का कथा ॥ ३३ ॥

tāsu tāsvatighorāsu vitatāsvatirājiṣu | yo na bhīta idānīṃ sa bhayameṣyati kā kathā || 33 ||

In all those very terrible, far-spreading battles, whoever felt no fear then will surely feel fear now; there is no question of it.

उन सब अत्यंत भयंकर और दूर तक फैले युद्धों में जो पहले नहीं डरा था, वह अब जरूर डरेगा, इसमें कोई शक नहीं।

345.31.34

उपायमेकमेवेमं हरेराक्रमणे स्फुटम् । मन्ये तद्व्यतिरेकेण विद्यते न प्रतिक्रिया ॥ ३४ ॥

upāyamekamevemaṃ harerākramaṇe sphuṭam | manye tadvyatirekeṇa vidyate na pratikriyā || 34 ||

I think this is clearly the one and only way to stop Hari's attack; apart from this, there is no other remedy.

मुझे लगता है कि हरि के आक्रमण को रोकने का यही एक स्पष्ट उपाय है; इसके अलावा और कोई उपाय नहीं है।

355.31.35

सर्वात्मना सर्वधिया सर्वसंरम्भरंहसा । स एव शरणं देवो गतिरस्तीह नान्यथा ॥ ३५ ॥

sarvātmanā sarvadhiyā sarvasaṃrambharahasā | sa eva śaraṇaṃ devo gatirastīha nānyathā || 35 ||

With my whole being, my whole mind, and the whole force of my effort, he alone, the god, is my refuge; there is no other way here.

अपने पूरे अस्तित्व से, पूरी बुद्धि से और पूरे परिश्रम के वेग से, वही एक देवता मेरी शरण है; यहाँ कोई और राह नहीं है।

365.31.36

न तस्मादधिकः कश्चिदस्ति लोकत्रयान्तरे । प्रलयस्थितिसर्गाणां हरिः कारणतां गतः ॥ ३६ ॥

na tasmādadhikaḥ kaścidasti lokatrayāntare | pralayasthitisargāṇāṃ hariḥ kāraṇatāṃ gataḥ || 36 ||

No one is greater than him in all three worlds; Hari has become the cause of destruction, preservation, and creation.

तीनों लोकों में उससे बड़ा कोई नहीं है; हरि ही प्रलय, स्थिति और सृष्टि का कारण बन गया है।

375.31.37

अस्मान्निमेषादारभ्य नारायणमजं सदा । संप्रपन्नोऽस्मि सर्वत्र नारायणमयो ह्यहम् ॥ ३७ ॥

asmān nimeṣādārabhya nārāyaṇamajaṃ sadā | saṃprapanno'smi sarvatra nārāyaṇamayo hyaham || 37 ||

From this very moment, I have always taken complete refuge in Narayana, who is never born; truly, I am filled with Narayana everywhere.

इसी क्षण से मैंने सदा के लिए अजन्मा नारायण की पूरी शरण ले ली है; सच में, मैं हर जगह नारायण से भरा हूँ।

385.31.38

नमो नारायणायेति मन्त्रः सर्वार्थसाधकः । नापैति मम हृत्कोशादाकाशादिव मारुतः ॥ ३८ ॥

namo nārāyaṇāyeti mantraḥ sarvārthasādhakaḥ | nāpaiti mama hṛtkosādākāśādiva mārutaḥ || 38 ||

The mantra Salutation to Narayana, which fulfills every purpose, never leaves the chamber of my heart, just as wind never leaves the sky.

नारायण को नमस्कार, यह मंत्र जो हर काम को सिद्ध करता है, मेरे हृदय से कभी नहीं हटता, जैसे हवा आकाश से कभी नहीं हटती।

395.31.39

हरिराशा हरिर्व्योम हरिरुर्वी हरिर्जगत् । अहं हरिरमेयात्मा जातो विष्णुमयो ह्यहम् ॥ ३९ ॥

harirāśā harirvyoma harirurvī harirjagat | ahaṃ harirameyātmā jāto viṣṇumayo hyaham || 39 ||

Hari is the directions, Hari is the sky, Hari is the earth, Hari is the world. I am Hari, whose self cannot be measured; I have become, truly, filled with Vishnu.

हरि ही दिशाएँ हैं, हरि ही आकाश है, हरि ही धरती है, हरि ही संसार है। मैं हरि हूँ, जिसका स्वरूप नापा नहीं जा सकता; मैं सच में विष्णु से भर गया हूँ।

405.31.40

अविष्णुः पूजयन्विष्णुं न पूजाफलभाग्भवेत् । विष्णुर्भूत्वा यजेद्विष्णुमयं विष्णुरहं स्थितः ॥ ४० ॥

aviṣṇuḥ pūjayanviṣṇuṃ na pūjāphalabhāgbhaved | viṣṇurbhūtvā yajedviṣṇumayaṃ viṣṇurahaṃ sthitaḥ || 40 ||

One who is not Vishnu gains no fruit from worshipping Vishnu. Only after becoming Vishnu should one worship him who is filled with Vishnu; I stand as Vishnu.

जो विष्णु नहीं है, वह विष्णु की पूजा करके भी उसका फल नहीं पाता। विष्णु बनकर ही विष्णु से भरे हुए विष्णु की पूजा करनी चाहिए; मैं विष्णु के रूप में स्थित हूँ।

415.31.41

हरिः प्रह्रादनामा यो मत्तो नान्यो हरिः पृथक् । इति निश्चयवानन्तर्व्यापकोऽहं च सर्वतः ॥ ४१ ॥

hariḥ prahrādanāmā yo mattona nānyo hariḥ pṛthak | iti niścayavānantarvyāpako'haṃ ca sarvataḥ || 41 ||

That Hari who bears the name Prahlada is none other than me; there is no separate Hari besides me. Being sure of this, I am also the one who fills everything from within, on every side.

जो हरि प्रह्लाद नाम से जाना जाता है, वह मुझसे अलग नहीं है; मेरे सिवा कोई और हरि नहीं है। यह निश्चय करके, मैं भी वही हूँ जो भीतर से हर ओर व्याप्त है।

425.31.42

अनन्तमिदमाकाशमापूर्य विनतासुतः । कनकाङ्गो ममाङ्गानामयमासनतां गतः ॥ ४२ ॥

anantamidamākāśamāpūrya vinatāsutaḥ | kanakāṅgo mamāṅgānāmayamāsanatāṃ gataḥ || 42 ||

Having filled this endless sky, the son of Vinata, golden of limb, has become the seat for my body.

इस अनंत आकाश को भरकर, विनता का पुत्र, जिसके अंग सोने के समान हैं, मेरे शरीर का आसन बन गया है।

435.31.43

करशाखैकविश्रान्तसर्वहेतिविहंगमाः । नखांशुमञ्जरीकीर्णा महामरकतद्रुमाः ॥ ४३ ॥

karashākhaikaviśrāntasarvahētivihangamāḥ | nakhāṃśumañjarīkīrṇā mahāmarakatadrumāḥ || 43 ||

They are like great emerald trees, covered with clusters of light from my nails, and on their single branch, the hand, every weapon rests like a bird.

वे मानो बड़े पन्ने के वृक्ष हैं, मेरे नाखूनों की किरणों के गुच्छों से ढके हुए, और उनकी एक ही डाल, हाथ पर, हर हथियार पक्षी की तरह टिका रहता है।

445.31.44

इमे ते मृदुमन्दारदामदिग्धांसमण्डलाः । मन्दराघृष्टकेयूराश्चत्वारो मम बाहवः ॥ ४४ ॥

ime te mṛdumandāradāmadigdhāṃsamanḍalāḥ | mandarāghṛṣṭakeyūrāścatvāro mama bāhavaḥ || 44 ||

These, their shoulders coated with soft garlands of mandara flowers, their armbands worn smooth from rubbing against Mount Mandara, are my four arms.

ये, जिनके कंधे कोमल मंदार-फूलों की मालाओं से लिपे हुए हैं और जिनके बाजूबंद मंदार पर्वत से रगड़ खाकर घिस गए हैं, मेरी चार भुजाएँ हैं।

455.31.45

चलच्छशिकलापूरचारुचामरधारिणी । इयं मे पार्श्वगा लक्ष्मीः क्षीरोदकुहरोत्थिता ॥ ४५ ॥

calacchashikalāpūrachāruchāmaradhāriṇī | iyaṃ me pārśvagā lakṣmīḥ kṣīrodakuharotthitā || 45 ||

This is Lakshmi, standing beside me. She holds a lovely fan that moves like slivers of moonlight, and she rose long ago from the depths of the ocean of milk.

यह मेरे पास खड़ी लक्ष्मी हैं। उनके हाथ में चांदनी की लहर जैसा सुंदर चंवर है, और वे बहुत पहले दूध के सागर की गहराई से निकली थीं।

465.31.46

हेलाविलुब्धभुवना त्रैलोक्यतरुमञ्जरी । इयं मे पार्श्वगा कीर्तिरचलामलभासिनी ॥ ४६ ॥

helāvilubdhabhuvanā trailokyatarumañjarī | iyaṃ me pārśvagā kīrtiracalāmalabhāsinī || 46 ||

This is Fame, standing beside me. She wins over the whole world with ease, like the flower on the tree of the three worlds. She never moves, she is pure, and she shines.

यह मेरे पास खड़ी कीर्ति हैं। वे बड़ी आसानी से पूरी दुनिया को जीत लेती हैं, जैसे तीनों लोकों रूपी पेड़ का फूल हों। वे अटल हैं, निर्मल हैं, और चमकती हैं।

475.31.47

अनारतजगज्जालनवनिर्माणकारिणी । इयं मे पार्श्वगा माया स्वेन्द्रजालविलासिनी ॥ ४७ ॥

anāratjagajjālanavanirmāṇakāriṇī | iyaṃ me pārśvagā māyā sven̐drajālavilāsinī || 47 ||

This is Maya, standing beside me. She never stops weaving new nets around the world, and she plays in her own web of magic tricks.

यह मेरे पास खड़ी माया हैं। वे लगातार दुनिया के चारों ओर नए जाल बुनती रहती हैं, और अपने ही जादू के खेल में मगन रहती हैं।

485.31.48

इयं सा हेलयाक्रान्तत्रैलोक्यतरुखण्डिका । जया स्फुरति मे पार्श्वे लता कल्पतरोरिव ॥ ४८ ॥

iyaṃ sā helayākrāntatralokyatarukhaṇḍikā | jayā sphurati me pārśve latā kalpataroriva || 48 ||

This is Victory. With ease she has conquered the whole tree of the three worlds, branch by branch. She shines beside me like a vine on the wish-granting tree.

यह विजय हैं। उन्होंने आसानी से तीनों लोकों रूपी पेड़ को डाल-डाल जीत लिया है। वे मेरे पास कल्पवृक्ष की बेल की तरह चमकती हैं।

495.31.49

इमौ मे नित्यशीतोष्णौ देवौ शीतांशुभास्करौ । प्रकटीकृतसंसारौ मुखमध्ये विलोचने ॥ ४९ ॥

imau me nityaśītoṣṇau devau śītāṃśubhāskarau | prakaṭīkṛtasaṃsārau mukhamadhye vilocane || 49 ||

These are my two eyes, in the middle of my face — the moon, always cool, and the sun, always hot. They are gods, and they make the whole world visible.

मेरे चेहरे के बीच में ये मेरी दो आंखें हैं — चांद, जो हमेशा ठंडा रहता है, और सूरज, जो हमेशा गरम रहता है। ये दोनों देवता हैं, और इन्हीं से पूरी दुनिया दिखाई देती है।

505.31.50

ममेयमुत्पलश्यामा पीनाम्भोधरसुन्दरी । श्यामीकृतककुप्चक्रा देहदीप्तिर्विसर्पिणी ॥ ५० ॥

mameyamutpalaśyāmā pīnāmbhodharasundarī | śyāmīkṛtakakupcakrā dehadīptirvisarpiṇī || 50 ||

This is the glow of my body — dark as a blue lotus, beautiful as a full rain cloud. As it spreads out, it turns every direction dark.

यह मेरे शरीर की चमक है — नीले कमल जैसी सांवली, भरे हुए बादल जैसी सुंदर। जैसे-जैसे यह फैलती है, हर दिशा को काला कर देती है।

515.31.51

पुरा त्वमरबन्दीनामसुरेः संस्तुतं मुखम् । अद्य त्वसुरबन्दीनां सुरैरालोकितं मुखम् ॥ ५१ ॥

purā tvamrabandīnāmasureḥ saṃstutaṃ mukham | adya tvasurebandīnāṃ surairālokitaṃ mukham || 51 ||

Long ago, the asuras praised the face of the gods they had taken prisoner. Today, the gods look at the face of the asuras they have taken prisoner.

बहुत पहले असुरों ने अपने बंदी बनाए देवताओं के मुख की तारीफ की थी। आज देवता अपने बंदी बनाए असुरों का मुख देख रहे हैं।

525.31.52

अयं मे कर्णिकाकोशनिलीनब्रह्मषट्पदः । पद्मः करतले श्रीमान्स्वनाडीकुहरोद्भवः ॥ ५२ ॥

ayaṃ me karṇikākośanilīnabrahmaṣaṭpadaḥ | padmaḥ karatale śrīmānsvanāḍīkuharodbhavaḥ || 52 ||

This is the lotus resting in my palm. It is glorious, and inside it Brahma sits hidden like a bee in its cup. It grew from the hollow stem that rises from my own body.

यह मेरी हथेली पर टिका हुआ कमल है। यह शानदार है, और इसके भीतर ब्रह्मा भौंरे की तरह छिपे बैठे हैं। यह मेरे अपने शरीर से निकली खोखली डंडी से उगा है।

535.31.53

इयं मे रत्नचित्राङ्गी सुमेरुशिखरोपमा । हेमाङ्गदा गदा गुर्वी दैत्यदानवमर्दिनी ॥ ५३ ॥

iyam me ratnacitrāṅgī sumeruśikharopamā | hemāṅgadā gadā gurvī daityadānavamardinī || 53 ||

This is my mace. It is heavy, and its whole body shines with jewels, as tall as the peak of Mount Sumeru, banded with gold. It crushes the Daityas and Danavas.

यह मेरी गदा है। यह भारी है, और इसका पूरा शरीर रत्नों से चमकता है, सुमेरु पर्वत की चोटी जितनी ऊंची, सोने के छल्लों से बंधी हुई। यह दैत्यों और दानवों को कुचल देती है।

545.31.54

अयं मे भास्कराकार उद्यदंशुः सुदर्शनः । ज्वालाजटिलपर्यन्तपरिपाटलदिक्तटः ॥ ५४ ॥

ayaṃ me bhāskarākāra udyadaṃśuḥ sudarśanaḥ | jvālājaṭilaparyantaparipāṭaladiktataḥ || 54 ||

This is my discus, Sudarshana. It is shaped like the sun, its rays shoot upward, its rim is tangled with flame, and it turns the edge of every direction red.

यह मेरा चक्र है, सुदर्शन। यह सूरज जैसा दिखता है, इसकी किरणें ऊपर उठती हैं, इसका किनारा आग की लपटों में उलझा है, और यह हर दिशा के छोर को लाल कर देता है।

555.31.55

अयं मे केतुमद्वह्निसुन्दरो ज्वलितोऽसितः । कुठारो दैत्यवृक्षाणां नन्दयन्नन्दकः स्थितः ॥ ५५ ॥

ayaṃ me ketumadvahnisundaro jvalito'sitaḥ | kuṭhāro daityavṛkṣāṇāṃ nandayannandakaḥ sthitaḥ || 55 ||

This is my sword, Nandaka. It is dark and blazing, beautiful like a fire with a tongue of flame. It is the axe that cuts down the Daityas like trees, and it stands here bringing joy.

यह मेरी तलवार है, नंदक। यह काली और धधकती हुई है, आग की लौ जैसी सुंदर। यह वह कुल्हाड़ी है जो दैत्यों को पेड़ों की तरह काट गिराती है, और यह यहां खड़ी होकर आनंद देती है।

565.31.56

इदं मे शरधाराणां पुष्करावर्तकोपमम् । शार्ङ्गं धनुरहीन्द्राभमिन्द्रकार्मुकसुन्दरम् ॥ ५६ ॥

idaṃ me śaradhārāṇāṃ puṣkarāvartakopamam | śārṅgaṃ dhanurahīndrābhamindrakārmukasundaram || 56 ||

This is my bow, Sharnga. The arrows it rains down are like the flood-clouds of doomsday. It gleams like a great serpent, and it is as beautiful as a rainbow.

यह मेरा धनुष है, शार्ङ्ग। इससे बरसने वाले बाण प्रलय के बादलों की बौछार जैसे हैं। यह विशाल सांप जैसा चमकता है, और यह इंद्रधनुष जैसा सुंदर है।

575.31.57

इमान्यहमनन्तानि जगन्ति जठरे चिरम् । बिभर्मि जातनष्टानि वर्तमानान्यनेकशः ॥ ५७ ॥

imānyahamanantāni jaganti jaṭhare ciram | bibharmi jātanaṣṭāni vartamānānyanekaśaḥ || 57 ||

In my belly I have carried, for a very long time, these countless worlds — worlds that were born, worlds that died, and the many worlds that exist right now.

मैं अपने पेट में बहुत लंबे समय से इन असंख्य लोकों को धारण किए हुए हूं — वे लोक जो जन्मे, वे जो नष्ट हो गए, और वे कई लोक जो अभी मौजूद हैं।

585.31.58

इमौ मही मे चरणाविदं मे गगनं शिरः । इदं वपुर्मे त्रिजगदिमे मे कुक्षयो दिशः ॥ ५८ ॥

imau mahī me caraṇāvidaṃ me gaganaṃ śiraḥ | idaṃ vapurme trijagadime me kukṣayo diśaḥ || 58 ||

This earth is my two feet. This sky is my head. These three worlds are my body. These directions are my two sides.

यह धरती मेरे दो पैर हैं। यह आकाश मेरा सिर है। ये तीनों लोक मेरा शरीर हैं। ये दिशाएं मेरे दोनों पार्श्व हैं।

595.31.59

साक्षादयमहं विष्णुर्नीलमेघोदरद्युतिः । सुपर्णपर्वतारूढः शङ्खचक्रगदाधरः ॥ ५९ ॥

sākṣādayamahaṃ viṣṇurnīlameghodaradyutiḥ | suparṇaparvatārūḍhaḥ śaṅkhacakragadādharaḥ || 59 ||

I am truly Vishnu himself, glowing like the inside of a dark rain cloud, riding on Garuda, huge as a mountain, holding a conch, a discus, and a mace.

मैं सचमुच खुद विष्णु हूं, नीले बादल के भीतरी हिस्से जैसी चमक लिए हुए, पहाड़ जैसे विशाल गरुड़ पर सवार, शंख, चक्र और गदा लिए हुए।

605.31.60

एते मत्तः पलायन्ते समग्रा दुष्टचेतसः । तार्णास्तरलसंचाराः पवनादिव राशयः ॥ ६० ॥

ete mattaḥ palāyante samagrā duṣṭacetasaḥ | tārṇāstaralasaṃcārāḥ pavanādiva rāśayaḥ || 60 ||

All these evil-minded ones flee from me. They are like heaps of straw, trembling and scattering, as if blown by the wind.

ये सभी दुष्ट मन वाले मुझसे भाग जाते हैं। वे तिनकों के ढेर की तरह हैं, कांपते और बिखरते हुए, मानो हवा से उड़ रहे हों।

615.31.61

अयं नीलोत्पलश्यामः पीतवासा गदाधरः । लक्ष्मीवान्गरुडारूढः स्वयमेवाहमच्युतः ॥ ६१ ॥

ayaṃ nīlotpalasyāmaḥ pītavāsā gadādharaḥ | lakṣmīvāngaruḍārūḍhaḥ svayamevāhamacyutaḥ || 61 ||

I myself am Achyuta, the one who never falls — dark as a blue lotus, dressed in yellow, holding a mace, with Lakshmi beside me, riding on Garuda.

मैं खुद अच्युत हूं, वह जो कभी नहीं गिरता — नीले कमल जैसा सांवला, पीले वस्त्र पहने, गदा लिए हुए, लक्ष्मी को साथ लिए, गरुड़ पर सवार।

625.31.62

को मामेति विरुद्धात्मा त्रैलोक्यदहनक्षमम् । स्वनाशाय ततः क्षुब्धं कालाग्निं शलभो यथा ॥ ६२ ॥

ko māmeti viruddhātmā trailokyadahanakṣamam | svanāśāya tataḥ kṣubdhaṃ kālāgniṃ śalabho yathā || 62 ||

What enemy, with a hostile heart, comes toward me — I who can burn the three worlds — rushing to his own death, like a moth flying into the blazing fire that ends the world?

कौन शत्रु, बैरी मन लिए, मेरी ओर आता है — मैं जो तीनों लोकों को जला सकता हूं — अपनी ही मौत की ओर, जैसे पतंगा प्रलय की धधकती आग में जा गिरता है?

635.31.63

इमे मे तैजसीं सृष्टिं ममाग्रस्थाः सुरासुराः । न शक्नुवन्ति संरोद्धुं चक्षुर्मन्दाः प्रभा इव ॥ ६३ ॥

ime me taijasīṃ sṛṣṭiṃ mamāgrasthāḥ surāsurāḥ | na śaknuvanti saṃrodhduṃ cakṣurmandāḥ prabhā iva || 63 ||

These gods and demons standing before me cannot hold back my blazing creation — just as weak eyes cannot shut out the light.

मेरे सामने खड़े ये देवता और असुर मेरी तेजस्वी सृष्टि को रोक नहीं सकते — जैसे कमजोर आंखें रोशनी को रोक नहीं सकतीं।

645.31.64

इमं मामीश्वरं विष्णुं ब्रह्मेन्द्राग्निहरादयः । स्तुवन्त्यनन्तया वाचा बहुवक्त्रसमुत्थया ॥ ६४ ॥

imaṃ māmīśvaraṃ viṣṇuṃ brahmendrāgniharādayaḥ | stuvantyanantayā vācā bahuvaktrasamutthayā || 64 ||

Brahma, Indra, Agni, Shiva, and the other gods praise me, the lord Vishnu, with endless words pouring out of their many mouths.

ब्रह्मा, इंद्र, अग्नि, शिव और बाकी देवता मुझ ईश्वर विष्णु की स्तुति अपने कई मुखों से निकलते अनंत शब्दों से करते हैं।

655.31.65

अयं विजृम्भितैश्वर्यो जातोऽहमजिताकृतिः । सर्वद्वन्द्वपदातीतो महिम्ना परमेण हि ॥ ६५ ॥

ayaṃ vijṛmbhitaiśvaryo jāto'hamajitākṛtiḥ | sarvadvandvapadātīto mahimnā parameṇa hi || 65 ||

I have come into being with my power fully unfolded, my form never conquered, risen above every pair of opposites, through the highest greatness.

मैं अपनी पूरी तरह प्रकट हुई शक्ति के साथ उत्पन्न हुआ हूं, मेरा रूप कभी हारता नहीं, मैं हर विरोधी जोड़े से ऊपर उठ चुका हूं, अपनी सबसे बड़ी महिमा के बल पर।

665.31.66

त्रिभुवनभवनोदरैकमूर्ति प्रसभविभिन्नसमस्तदुष्टसत्त्वम् । घनगिरितृणकाननान्तरस्थं सकलभयापहरं वपुः प्रणौमि ॥ ६६ ॥

tribhuvanabhavanodaraikamūrti prasabhavibhinnasamastaduṣṭasattvam | ghanagiritṛṇakānanāntarasthaṃ sakalabhayāpaharaṃ vapuḥ praṇau mi || 66 ||

I bow to that one form — the single body holding the three worlds within it, that has violently destroyed every evil being, that lives inside dense mountains, blades of grass, and forests alike, and that takes away all fear.

मैं उस एक रूप को प्रणाम करता हूं — जो अपने भीतर तीनों लोकों को समेटे हुए है, जिसने हर दुष्ट प्राणी को बलपूर्वक नष्ट कर दिया है, जो घने पहाड़ों, घास के तिनकों और जंगलों में समान रूप से बसा हुआ है, और जो हर डर को दूर कर देता है।