Upaśama उपशम

Chapter 31 — 65 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अथ दुःखपरीतात्मा हरिणा हतदानवे | प्रह्लादश्चिन्तयामास मौनी पातालकोटरे || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atha duḥkhaparītātmā hariṇā hatadānave | prahlādaścintayāmāsa maunī pātālakoṭare || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, with a mind overwhelmed by sorrow, Prahlada, silent in the depths of the underworld, contemplated after the demons were slain by Hari.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: फिर, दुःख से भरे मन से, प्रह्लाद, जब दानवों को हरि ने मार दिया, पाताल की गहराई में चुपचाप सोचने लगे।

2

कोन्वस्माकमुपायः स्याद्य एवेहासुराङ्कुरः | तीक्ष्णाग्रो जायते तं तं भुङ्क्ते शाखामृगो हरिः || २ ||

konvasmākamupāyaḥ syādya evehiāsuraṅkuraḥ | tīkṣṇāgro jāyate taṃ taṃ bhuṅkte śākhāmṛgo hariḥ || 2 ||

English

What could be our strategy now, when here the demon seed, sharp-tipped, is born again and again, and Hari, the lion, devours it?

हिन्दी

अब हमारा क्या उपाय हो सकता है, जब यहाँ तीखे अंकुर वाला असुर बार-बार जन्म लेता है, और हरि, शेर, उसे खा जाता है?

3

न कदाचन पाताले दैत्या दोर्दण्डशालिनः | स्थिरा बभूवुरुद्भिन्नाः पद्मा इव हिमाचले || ३ ||

na kadācana pātāle daityā dordaṇḍaśālinaḥ | sthirā babhūvuru dbhinnāḥ padmā iva himācale || 3 ||

English

Never in the underworld have the demons, wielding staffs, been stable, like lotuses broken open on the snowy mountain.

हिन्दी

पाताल में कभी भी दैत्य, जो डंडे लिए हुए हैं, स्थिर नहीं रहे, जैसे हिमालय पर खिले कमल।

4

उत्पत्त्योत्पत्त्य नश्यन्ति भासुराकारघर्घराः | क्षीणप्रस्फुरितारम्भास्तरङ्गा इव वारिधेः || ४ ||

utpattyoutpattya naśyanti bhāsurākāraghargharāḥ | kṣīṇaprasphuritārambhāstarangā iva vāridheḥ || 4 ||

English

They arise and perish again and again, like the shining, roaring waves of the ocean, with their diminished, flickering beginnings.

हिन्दी

वे बार-बार उठते और नष्ट होते हैं, जैसे समुद्र की चमकती, गर्जना करती लहरें, जिनकी शुरुआत मंद और फड़कती हुई होती है।

5

सबाह्याभ्यन्तरं कष्टं समग्रालोकहारिणः | रिपवः प्रौढिमायाता अपूर्वतिमिरभ्रमाः || ५ ||

sabāhyābhyantaraṃ kaṣṭaṃ samagrālokahāriṇaḥ | ripaavaḥ prauḍhimāyātā apūrvatimirabhramāḥ || 5 ||

English

The enemies, who are the destroyers of the entire world, have reached maturity, both externally and internally, with unprecedented darkness and delusion.

हिन्दी

शत्रु, जो संपूर्ण जगत के नाशक हैं, बाहर और अंदर से परिपक्व हो गए हैं, अनोखी अंधेरी और भ्रम के साथ।

6

तमःप्रपूर्णहृदयाः संकुचत्पत्रसंपदः | सुहृदः खेदमायान्ति निशीथकमलाकराः || ६ ||

tamaḥprapūrṇahṛdayāḥ saṃkucatpatrasaṃpadaḥ | suhṛdaḥ khedamāyānti niśīthakamalākarāḥ || 6 ||

English

Those with hearts filled with darkness, with their leaves contracted, friends come to grief like night-blooming lotuses.

हिन्दी

जिनके हृदय अंधकार से भरे हुए हैं, जिनके पत्ते सिकुड़े हुए हैं, ऐसे मित्र दुःख में आते हैं जैसे रात के कमल।

7

तातस्य मलिनैर्नूनं पादपीठोपमर्दकैः | सुरैर्विषय आक्रान्तो मृगैरिव महावनम् || ७ ||

tātasya malinaiḥ nūnaṃ pādapīṭhopamardakaiḥ | surairviṣaya ākrānto mṛgairiva mahāvanam || 7 ||

English

Certainly, by the impure ones who are like the destroyers of the base of the feet, the senses are invaded like a great forest by animals.

हिन्दी

निश्चय ही, उन अशुद्ध लोगों द्वारा जो पैरों की जड़ के नाशक के समान हैं, इंद्रियाँ जानवरों द्वारा आक्रांत एक बड़े वन की तरह हो जाती हैं।

8

निरुद्यमा गतश्रीका दीनाः प्रकटिताशयाः | बान्धवा न विराजन्ते पद्माः प्लुष्टदला इव || ८ ||

nirudyamā gataśrīkā dīnāḥ prakaṭitāśayāḥ | bāndhavā na virājante padmāḥ pluṣṭadalā iva || 8 ||

English

Without effort, devoid of glory, miserable, with their intentions revealed, relatives do not shine like lotuses with withered petals.

हिन्दी

बिना प्रयास, महिमा से रहित, दुःखी, अपने इरादों को प्रकट करते हुए, रिश्तेदार सूखे पत्तों वाले कमलों की तरह नहीं चमकते।

9

स्फुरन्त्यसुरवीराणां गृहेष्वविरतानिलैः | धूसरा भस्मनीहारा धूपधूमभरा इव || ९ ||

sphurantyasuravīrāṇāṃ gṛheṣvaviratānilaiḥ | dhūsarā bhasmanīhārā dhūpadhūmabharā iva || 9 ||

English

The homes of the demon heroes are shining with unceasing winds, grey with ashes, filled with the smoke of incense like clouds.

हिन्दी

असुर वीरों के घर अविराम हवाओं से चमक रहे हैं, राख से धूसर, धूप के धुएँ से भरे हुए बादलों की तरह।

10

हृतद्वारकपाटासु दैत्यान्तःपुरभित्तिषु | प्रभा मरकतस्येव जाता नवयवाङ्कुराः || १० ||

hṛtadvārakapāṭāsu daityāntaḥpurabhittiṣu | prabhā marakatasyeva jātā navayavāṅkurāḥ || 10 ||

English

In the stolen door panels of the demon's inner chambers, the splendor of new emerald sprouts has arisen.

हिन्दी

चोरी हुई दरवाजों की पट्टियों में असुरों के अंतःपुर की दीवारों पर, नये हरे अंकुरों की शोभा उत्पन्न हुई है।

11

त्रिलोकीनाभिनलिनीमत्तेभा दानवा अपि | देववद्दैन्यमायाताः किमसाध्यमहो विधेः || ११ ||

trilokīnābhinalinīmattēbhā dānavā api | dēvavaddainyamāyātāḥ kimasādhyamaho vidhēḥ || 11 ||

English

Even the mighty demons, intoxicated with the pride of being the lords of the three worlds, have become humble like the gods. What is impossible for the divine will?

हिन्दी

तीनों लोकों के स्वामी होने के गर्व से मतवाले दानव भी देवों की तरह विनम्र हो गए हैं। ईश्वर की इच्छा से कौन सा काम असंभव है?

12

मनाक्चलति पर्णेऽपि दृष्टारिभयभीतयः | वध्वस्त्रस्यन्ति विध्वस्ता मृग्यो ग्रामगता इव || १२ ||

manākcalati parṇē'pi dṛṣṭāribhayabhītayaḥ | vadhvastrasyanti vidhvastā mṛgyo grāmagatā iva || 12 ||

English

Even the slightest movement of a leaf frightens those who have seen the enemy, like frightened deer in a village.

हिन्दी

शत्रु को देखने के बाद भयभीत हो जाने वाले लोग पत्ते के हल्के से हिलने पर भी डर जाते हैं, जैसे गाँव में घबराए हुए हिरण।

13

आसुरीकर्णपूरार्थ फुल्ला रत्नगुलुच्छकाः | नरसिंहकरालूनाः स्थाणुतामागता द्रुमाः || १३ ||

āsurīkarṇapūrārtha phullā ratnaguluccchakāḥ | narasiṃhakarālūnāḥ sthāṇutāmāgatā drumāḥ || 13 ||

English

The trees, which were blooming with jewel-like buds for the sake of the demon's ear ornaments, have become motionless like pillars due to the fierce roar of Narasimha.

हिन्दी

जो दानवों के कानों के आभूषणों के लिए रत्नों के समान कलियों से खिले हुए थे, वे पेड़ नरसिंह के भयंकर गर्जन से स्तंभित होकर खंभों के समान हो गए हैं।

14

दिव्याम्बरलतापत्रा रत्नस्तबकदन्तुराः | पुनरारोपितास्तत्र नन्दने कल्पपादपाः || १४ ||

divyāmbaralatāpatrā ratnastabakadanturāḥ | punarāropitāstatra nandane kalpapādapāḥ || 14 ||

English

The divine wish-fulfilling trees, with their heavenly garments, vine leaves, and jewel-like flower clusters, have been replanted in the Nandana garden.

हिन्दी

दिव्य इच्छा-पूर्ति वृक्ष, जिनके दिव्य वस्त्र, लता पत्ते और रत्नों के समान फूलों के गुच्छे हैं, नंदन वन में पुनः रोपित किए गए हैं।

16

मन्ये दानमहानद्यः सुरेभकटभित्तिषु | प्रवृत्तास्ता भविष्यन्ति शैलसानुष्विवापगाः || १६ ||

manye dānamahānadyaḥ surebhakaṭabhittiṣu | pravṛttāstā bhaviṣyanti śailasānuṣvivāpagāḥ || 16 ||

English

I believe that the great rivers of charity will flow on the walls of the celestial mansions, just as rivers flow on the slopes of mountains.

हिन्दी

मैं मानता हूँ कि दान की महान नदियाँ देवताओं के भवनों की दीवारों पर प्रवाहित होंगी, जैसे नदियाँ पर्वतों की ढलानों पर बहती हैं।

17

अस्माकमिभगण्डेषु दानदाहविभूतयः । लसन्ति मरुखण्डेषु संशुष्केष्विव धूलयः || १७ ||

asmākamibhagaṇḍeṣu dānadāhavibhūtayaḥ | lasanti marukhaṇḍeṣu saṃśuṣkeṣviva dhūlayaḥ || 17 ||

English

In our gardens, the splendid gifts and sacrifices are fading away like dust in the dry desert sands.

हिन्दी

हमारे उद्यानों में, शोभायमान दान और यज्ञ सूखे रेगिस्तान के धूल की तरह फीके पड़ रहे हैं।

18

विकासिसितमन्दारमकरन्दारुणानिलाः । ते मेरुशिखरैस्तुल्या दैत्या दुर्लभतां गताः || १८ ||

vikāsisiitamandāramakarandāruṇānilāḥ | te meruśikharaitulyā daityā durlabhatāṃ gatāḥ || 18 ||

English

The demons, with their blooming white mandara flowers and crimson winds, have become as rare as the peaks of Mount Meru.

हिन्दी

राक्षस, जिनके खिले हुए सफेद मंदार फूल और लाल हवाएं हैं, मेरु पर्वत की चोटियों की तरह दुर्लभ हो गए हैं।

19

सुरगन्धर्वसुन्दर्यो दानवान्तःपुरोचिताः । अद्य मेरौ स्थितिं याता मञ्जर्य इव पादपे || १९ ||

suragandharvasundaryo dānavāntaḥpurocitāḥ | adya merau sthitim yātā mañjarya iva pādape || 19 ||

English

The beautiful celestial nymphs, fit for the inner chambers of the demons, have now taken their place on Mount Meru like buds on a tree.

हिन्दी

सुंदर देव गंधर्व स्त्रियाँ, जो राक्षसों के अंतःपुर के योग्य हैं, अब मेरु पर्वत पर पेड़ के कलियों की तरह स्थित हो गई हैं।

20

कष्टं तात पुरंध्रीणा शुष्काम्बुरुहनीरसाः । विलासाः सुरनारीभिर्भर्त्स्यन्ते लास्यलीलया || २० ||

kaṣṭaṃ tāta puraṃdhrīṇā śuṣkāmburuhaniirasāḥ | vilāsāḥ suranārībhirbhartsynte lāsyalīlayā || 20 ||

English

Alas, father, the playful activities of the celestial women, which were once like the juicy fruits of the water-laden trees, are now being ridiculed by the divine women with their graceful dances.

हिन्दी

हाय, पिता, देव स्त्रियों के खेल, जो एक समय में पानी से भरे पेड़ों के रसीले फलों की तरह थे, अब देव स्त्रियों द्वारा अपनी मधुर नृत्यों से उपहास का विषय बन गए हैं।

21

पूर्वं यैरेव मत्तातश्चामरैरुपवीजितः । सहस्रनयनः स्वर्गे कष्टं तैरेव वीज्यते || २१ ||

pūrvaṃ yaireva mattaścāmarairupavījitaḥ | sahasranayanaḥ svargē kaṣṭaṃ taireva vījyatē || 21 ||

English

Alas, the thousand-eyed Indra, who was once fanned by the intoxicated attendants with chowries, is now being fanned by the same attendants in heaven.

हिन्दी

हाय, हजार नेत्रों वाले इंद्र, जिन्हें एक समय में मतवाले सेवक चौरियों से हवा करते थे, अब स्वर्ग में उन्हीं सेवकों द्वारा हवा की जा रही है।

22

इयमस्माकमप्यापदागता दैन्यदायिनी| तस्यैकस्य प्रसादेन दुष्पौरुषगतेर्हरेः || २२ ||

iyamas̄mākamapyāpadāgatā dainyadāyinī| tasyaiakasya prasādena duṣpauruṣagaterhareḥ || 22 ||

English

This calamity has befallen us, bringing misery| By the grace of that one Lord Hari, who is difficult to attain through human effort

हिन्दी

यह विपत्ति हमारे ऊपर आ पड़ी है, दुःख देने वाली| उस एक हरि की कृपा से, जो मनुष्य के प्रयास से प्राप्त होना कठिन है

23

तद्दोर्वनघनच्छायालब्धविश्रान्तयः सुराः| न कदाचन तप्यन्ते हिमाद्रेरिव सानवः || २३ ||

taddorvanaghanacchāyālabdhaviśrāntayaḥ surāḥ| na kadācana tapyante himādreriva sānavaḥ || 23 ||

English

The gods, who find rest in the dense shade of his arms, never suffer like the peaks of the snowy mountain

हिन्दी

जो देवता उसकी भुजाओं की घनी छाया में विश्राम पाते हैं, वे हिमालय की चोटियों की तरह कभी नहीं तपते

24

शौरिशौर्याग्रशिखरसंश्रयेणाश्रितश्रियः| अस्मान्समुपरुन्धन्ति शुनः शाखामृगा इव || २४ ||

śauriśauryāgraśikharasaṃśrayeṇāśritaśriyaḥ| asmānsamuparundhanti śunaḥ śākhāmṛgā iva || 24 ||

English

Those who have taken refuge in the supreme peak of Shouri's valor obstruct us like dogs obstructing tree-climbing animals

हिन्दी

जो शौरि के शौर्य के उच्चतम शिखर में शरण ले चुके हैं, वे हमारे रास्ते में बाधा डालते हैं, जैसे कुत्ते पेड़ पर चढ़ने वाले जानवरों को रोकते हैं

25

तेनासुरपुरन्ध्रीणां नित्यं मण्डनमण्डने| मुखपद्मे स्थितं बाष्पमब्जिनीनां हिमं यथा || २५ ||

tenāsurapurandhrīṇāṃ nityaṃ maṇḍanamaṇḍane| mukhapadme sthitaṃ bāṣpamabjinīnāṃ himaṃ yathā || 25 ||

English

By him, the constant adornment of the Asura women is like the dew on the lotus faces of the lotus-eyed women

हिन्दी

उसके द्वारा, असुर स्त्रियों का निरंतर श्रृंगार कमल के मुख वाली स्त्रियों के मुख पर ओस की तरह है

26

शीर्णभिन्नलुठद्भित्तिर्जगज्जरठमण्डपः| अयं नीलमणिस्तम्भैस्तद्भुजैरेव धार्यते || २६ ||

śīrṇabhinnaluṭhadbhittirjagajjaraṭhamaṇḍapaḥ| ayaṃ nīlamaṇistambhaistadbhujaireva dhāryate || 26 ||

English

This dilapidated and crumbling hall with its broken walls is supported by those blue gem pillars, which are his arms

हिन्दी

यह टूटी-फूटी और गिरती हुई दीवारों वाला भग्न मंडप उन नीलमणि स्तंभों द्वारा संभाला जाता है, जो उनकी भुजाएं हैं

27

स धर्ता सुरसैन्यस्य मज्जतो विपदर्णवे | क्षीरोदोदरमग्नस्य मन्दरस्येव कच्छपः || २७ ||

sa dhartā surasainyasya majjato vipadarṇave | kṣīrododaramagnasya mandarasyeva kacchapḥ || 27 ||

English

He is the supporter of the army of the gods, who, like a tortoise, is submerged in the ocean of calamities, immersed in the ocean of milk.

हिन्दी

वह देवताओं की सेना का संरक्षक है, जो कछुए की तरह, संकटों के समुद्र में डूबा हुआ है, दूध के समुद्र में डूबा हुआ है।

28

एते तातादयः सर्वे तेनैवासुरसत्तमाः | पातिताः क्षुब्धकल्पान्तवातेनेव कुलाचलाः || २८ ||

ete tātādayaḥ sarve tenaivāsurasattamāḥ | pātitāḥ kṣubdhakalpāntavāteneva kulācalāḥ || 28 ||

English

All these best among the Asuras, including Tātā and others, were defeated by him alone, like mountains shaken by the storm at the end of the world.

हिन्दी

ये सभी असुरों में श्रेष्ठ, जिनमें ताता आदि शामिल हैं, उन्हें उसने अकेले ही हरा दिया, जैसे प्रलय के तूफान से हिले हुए पर्वत।

29

स एक एव संहारकर्मक्षमभुजानलः | सुरसार्थगुरुः श्रीमान्विषमो मधुसूदनः || २९ ||

sa eka eva saṃhārakarmakṣamabhujānalaḥ | surasārthaguruḥ śrīmānviṣamo madhusūdanaḥ || 29 ||

English

He alone, capable of the task of destruction, with blazing arms, is the revered leader of the gods, the glorious Madhusūdana, who is unequal.

हिन्दी

वह अकेला ही, विनाश के कार्य के लिए सक्षम, जलते हुए हाथों वाला, देवताओं का पूज्य नेता, श्रीमान् मधुसूदन है, जो अनुपम है।

30

दैत्यदोर्दण्डपरशोस्तस्य वीर्येण वीर्यवान् | दानवान्बाधते शक्रो बालकानिव मर्कटः || ३० ||

daityadordaṇḍaparaśostasya vīryeṇa vīryavān | dānavānbādhate śakro bālakāniva markaṭaḥ || 30 ||

English

By the strength of his thunderbolt, the powerful Indra torments the Daityas, like a monkey tormenting children.

हिन्दी

अपने वज्र की शक्ति से, शक्तिशाली इंद्र दैत्यों को पीड़ित करता है, जैसे बंदर बच्चों को पीड़ित करता है।

31

दुर्जयः पुण्डरीकाक्षः प्रविमुक्तायुधोऽपि सन् | नासौ शस्त्रास्त्रविच्छेदैर्वज्रसारो विदीर्यते || ३१ ||

durjayaḥ puṇḍarīkākṣaḥ pravimuktāyudho'pi san | nāsau śastrāstravicchedairvajrasāro vidīryate || 31 ||

English

Even though he is unarmed, the invincible lotus-eyed one cannot be pierced by the weapons and arrows, as he is the essence of the thunderbolt.

हिन्दी

यद्यपि वह अस्त्र-शस्त्र से रहित है, अजेय कमलनयन वह अस्त्र-शस्त्रों और बाणों से विदीर्ण नहीं हो सकता, क्योंकि वह वज्र का सार है।

32

अभ्यस्ता बहवस्तेन मिथः प्रेरितपर्वताः | भीमाः समरसंरम्भाः सममस्मत्पितामहः || ३२ ||

abhyastā bahavastena mithaḥ preritaparvatāḥ | bhīmāḥ samarasaṃrambhāḥ samamasmadpitāmahaḥ || 32 ||

English

Many mountains were thrown at each other by him, causing fierce battles, and our grandfather faced them equally.

हिन्दी

उसने बहुत से पर्वतों को एक-दूसरे पर फेंका, जिससे भयंकर युद्ध हुए, और हमारे पितामह ने उन्हें बराबरी के साथ सामना किया।

33

तासु तास्वतिघोरासु विततास्वतिराजिषु | यो न भीत इदानीं स भयमेष्यति का कथा || ३३ ||

tāsu tāsvatighorāsu vitatāsvatirājiṣu | yo na bhīta idānīṃ sa bhayameṣyati kā kathā || 33 ||

English

In those very terrifying and widespread battles, if one is not afraid now, what is the need to fear later?

हिन्दी

उन बहुत ही भयंकर और व्यापक युद्धों में, अगर कोई अभी डरता नहीं है, तो बाद में डरने की क्या जरूरत है?

34

उपायमेकमेवेमं हरेराक्रमणे स्फुटम् | मन्ये तद्व्यतिरेकेण विद्यते न प्रतिक्रिया || ३४ ||

upāyamekamevemaṃ harerākramaṇe sphuṭam | manye tadvyatirekeṇa vidyate na pratikriyā || 34 ||

English

I believe that there is only one clear means to approach Hari, and without that, there is no other remedy.

हिन्दी

मैं मानता हूँ कि हरि को पाने का एक ही स्पष्ट उपाय है, और उसके बिना कोई दूसरा उपाय नहीं है।

35

सर्वात्मना सर्वधिया सर्वसंरम्भरंहसा | स एव शरणं देवो गतिरस्तीह नान्यथा || ३५ ||

sarvātmanā sarvadhiyā sarvasaṃrambharahasā | sa eva śaraṇaṃ devo gatirastīha nānyathā || 35 ||

English

With all one's soul, mind, and strength, He alone is the refuge, the divine path, and there is no other way.

हिन्दी

अपनी पूरी आत्मा, बुद्धि और शक्ति से, वही एक शरण है, दिव्य मार्ग है, और कोई दूसरा मार्ग नहीं है।

36

न तस्मादधिकः कश्चिदस्ति लोकत्रयान्तरे | प्रलयस्थितिसर्गाणां हरिः कारणतां गतः || ३६ ||

na tasmādadhikaḥ kaścidasti lokatrayāntare | pralayasthitisargāṇāṃ hariḥ kāraṇatāṃ gataḥ || 36 ||

English

There is no one greater than Him in the three worlds. Hari is the cause of destruction, preservation, and creation.

हिन्दी

तीनों लोकों में उससे बड़ा कोई नहीं है। हरि विनाश, स्थिति और सृजन का कारण है।

37

अस्मान्निमेषादारभ्य नारायणमजं सदा | संप्रपन्नोऽस्मि सर्वत्र नारायणमयो ह्यहम् || ३७ ||

asmān nimeṣādārabhya nārāyaṇamajaṃ sadā | saṃprapanno'smi sarvatra nārāyaṇamayo hyaham || 37 ||

English

From this very moment, I take refuge in the eternal Narayana. I am pervaded by Narayana everywhere.

हिन्दी

इसी क्षण से मैं अजन्मा नारायण में शरण लेता हूँ। मैं सर्वत्र नारायणमय हूँ।

38

नमो नारायणायेति मन्त्रः सर्वार्थसाधकः | नापैति मम हृत्कोशादाकाशादिव मारुतः || ३८ ||

namo nārāyaṇāyeti mantraḥ sarvārthasādhakaḥ | nāpaiti mama hṛtkosādākāśādiva mārutaḥ || 38 ||

English

The mantra 'Namo Narayanaya' is the fulfiller of all desires. It does not leave my heart, just as the wind does not leave the sky.

हिन्दी

मन्त्र 'नमो नारायणाय' सभी इच्छाओं को पूरा करता है। यह मेरे हृदय से नहीं निकलता, जैसे वायु आकाश से नहीं निकलती।

39

हरिराशा हरिर्व्योम हरिरुर्वी हरिर्जगत् | अहं हरिरमेयात्मा जातो विष्णुमयो ह्यहम् || ३९ ||

harirāśā harirvyoma harirurvī harirjagat | ahaṃ harirameyātmā jāto viṣṇumayo hyaham || 39 ||

English

Hari is hope, Hari is the sky, Hari is the earth, Hari is the world. I am Hari, the immeasurable self, born as the essence of Vishnu.

हिन्दी

हरि आशा है, हरि आकाश है, हरि पृथ्वी है, हरि जगत् है। मैं हरि हूँ, अपरिमित आत्मा, विष्णु के स्वरूप में जन्मा हूँ।

40

अविष्णुः पूजयन्विष्णुं न पूजाफलभाग्भवेत् | विष्णुर्भूत्वा यजेद्विष्णुमयं विष्णुरहं स्थितः || ४० ||

aviṣṇuḥ pūjayanviṣṇuṃ na pūjāphalabhāgbhaved | viṣṇurbhūtvā yajedviṣṇumayaṃ viṣṇurahaṃ sthitaḥ || 40 ||

English

One who is not Vishnu cannot attain the fruits of worshipping Vishnu. One should worship Vishnu by becoming Vishnu. I am Vishnu, established in this form.

हिन्दी

जो विष्णु नहीं है, वह विष्णु की पूजा करके पूजा के फल को नहीं प्राप्त कर सकता। एक विष्णु बनकर विष्णु की पूजा करनी चाहिए। मैं विष्णु हूँ, इस रूप में स्थित हूँ।

41

हरिः प्रह्रादनामा यो मत्तो नान्यो हरिः पृथक् | इति निश्चयवानन्तर्व्यापकोऽहं च सर्वतः || ४१ ||

hariḥ prahrādanāmā yo mattona nānyo hariḥ pṛthak | iti niścayavānantarvyāpako'haṃ ca sarvataḥ || 41 ||

English

Hari is named Prahlada, and there is no other Hari different from me. With this certainty, I am all-pervading everywhere.

हिन्दी

हरि का नाम प्रह्लाद है, और मेरे अलावा कोई दूसरा हरि नहीं है। इस निश्चय के साथ, मैं सर्वत्र व्यापक हूँ।

42

अनन्तमिदमाकाशमापूर्य विनतासुतः | कनकाङ्गो ममाङ्गानामयमासनतां गतः || ४२ ||

anantamidamākāśamāpūrya vinatāsutaḥ | kanakāṅgo mamāṅgānāmayamāsanatāṃ gataḥ || 42 ||

English

Filling the infinite sky, the son of Vinata, with his golden body, has become my seat.

हिन्दी

अनन्त आकाश को भरता हुआ विनता का पुत्र सुनहरे शरीर से मेरा आसन बन गया है।

43

करशाखैकविश्रान्तसर्वहेतिविहंगमाः | नखांशुमञ्जरीकीर्णा महामरकतद्रुमाः || ४३ ||

karashākhaikaviśrāntasarvahētivihangamāḥ | nakhāṃśumañjarīkīrṇā mahāmarakatadrumāḥ || 43 ||

English

The great emerald trees, resting on the branches of the hands, are filled with birds and adorned with clusters of fingernails and rays of light.

हिन्दी

हाथ की शाखाओं पर विश्राम करते हुए पक्षियों से भरे हुए महान पन्ना के वृक्ष नखों और किरणों के गुच्छों से सजे हुए हैं।

44

इमे ते मृदुमन्दारदामदिग्धांसमण्डलाः | मन्दराघृष्टकेयूराश्चत्वारो मम बाहवः || ४४ ||

ime te mṛdumandāradāmadigdhāṃsamanḍalāḥ | mandarāghṛṣṭakeyūrāścatvāro mama bāhavaḥ || 44 ||

English

These are your four arms, adorned with soft mandara flower garlands, and bracelets rubbed against the Mandara tree.

हिन्दी

ये तुम्हारे चार भुजाएँ हैं, जो कोमल मन्दार फूलों की मालाओं से सजी हुई हैं और मन्दार वृक्ष से रगड़ी हुई कंगनों से सजी हुई हैं।

45

चलच्छशिकलापूरचारुचामरधारिणी | इयं मे पार्श्वगा लक्ष्मीः क्षीरोदकुहरोत्थिता || ४५ ||

calacchashikalāpūrachāruchāmaradhāriṇī | iyaṃ me pārśvagā lakṣmīḥ kṣīrodakuharotthitā || 45 ||

English

This is my Lakshmi, who stands by my side, holding a beautiful chowrie with a handle of moving fish, born from the ocean of milk.

हिन्दी

यह मेरी लक्ष्मी है, जो मेरे पार्श्व में खड़ी है, चलते मछली के हैंडल वाले सुंदर चामर को पकड़े हुए, जो दूध के समुद्र से उत्पन्न हुई है।

46

हेलाविलुब्धभुवना त्रैलोक्यतरुमञ्जरी | इयं मे पार्श्वगा कीर्तिरचलामलभासिनी || ४६ ||

helāvilubdhabhuvanā trailokyatarumañjarī | iyaṃ me pārśvagā kīrtiracalāmalabhāsinī || 46 ||

English

This is my Kirti, who stands by my side, adorned with the three worlds as a cluster of flowers, shining with unwavering and pure light.

हिन्दी

यह मेरी कीर्ति है, जो मेरे पार्श्व में खड़ी है, तीनों लोकों के फूलों के गुच्छे से सजी हुई, जो अटल और शुद्ध प्रकाश से चमकती है।

47

अनारतजगज्जालनवनिर्माणकारिणी | इयं मे पार्श्वगा माया स्वेन्द्रजालविलासिनी || ४७ ||

anāratjagajjālanavanirmāṇakāriṇī | iyaṃ me pārśvagā māyā sven̐drajālavilāsinī || 47 ||

English

This is my ever-active, world-illusion-creating power, which is by my side, delighting in her own magical play.

हिन्दी

यह मेरी सदा सक्रिय, विश्व-माया-निर्माण करने वाली शक्ति है, जो मेरे पास है और अपने जादू के खेल में मग्न है।

48

इयं सा हेलयाक्रान्तत्रैलोक्यतरुखण्डिका | जया स्फुरति मे पार्श्वे लता कल्पतरोरिव || ४८ ||

iyaṃ sā helayākrāntatralokyatarukhaṇḍikā | jayā sphurati me pārśve latā kalpataroriva || 48 ||

English

This is the victorious one, who has conquered the three worlds like a tender creeper of the wish-fulfilling tree, shining by my side.

हिन्दी

यह वह विजयी है, जिसने तीनों लोकों को जीत लिया है, जैसे कल्पवृक्ष की कोमल लता, जो मेरे पास चमक रही है।

49

इमौ मे नित्यशीतोष्णौ देवौ शीतांशुभास्करौ | प्रकटीकृतसंसारौ मुखमध्ये विलोचने || ४९ ||

imau me nityaśītoṣṇau devau śītāṃśubhāskarau | prakaṭīkṛtasaṃsārau mukhamadhye vilocane || 49 ||

English

These are my two eternal deities, the cool moon and the hot sun, who manifest the world in the middle of my face, in my eyes.

हिन्दी

ये मेरे दो अनंत देवता हैं, ठंडा चंद्रमा और गर्म सूर्य, जो मेरे चेहरे के बीच, मेरी आँखों में विश्व को प्रकट करते हैं।

50

ममेयमुत्पलश्यामा पीनाम्भोधरसुन्दरी | श्यामीकृतककुप्चक्रा देहदीप्तिर्विसर्पिणी || ५० ||

mameyamutpalaśyāmā pīnāmbhodharasundarī | śyāmīkṛtakakupcakrā dehadīptirvisarpiṇī || 50 ||

English

This is my dark blue, full-breasted, beautiful one, who has made her breasts dark and whose bodily radiance is spreading.

हिन्दी

यह मेरी नीली, भरी हुई सुंदर है, जिसने अपने स्तनों को नीला बनाया है और जिसकी शरीर की चमक फैल रही है।

51

पुरा त्वमरबन्दीनामसुरेः संस्तुतं मुखम् | अद्य त्वसुरबन्दीनां सुरैरालोकितं मुखम् || ५१ ||

purā tvamrabandīnāmasureḥ saṃstutaṃ mukham | adya tvasurebandīnāṃ surairālokitaṃ mukham || 51 ||

English

Once, the face of the demon who was bound by you was praised. Now, the face of the demon who is bound by the gods is being illuminated.

हिन्दी

एक बार, आपके द्वारा बंधे हुए असुर का मुख प्रशंसित हुआ था। अब, देवताओं द्वारा बंधे हुए असुर का मुख प्रकाशित हो रहा है।

52

अयं मे कर्णिकाकोशनिलीनब्रह्मषट्पदः | पद्मः करतले श्रीमान्स्वनाडीकुहरोद्भवः || ५२ ||

ayaṃ me karṇikākośanilīnabrahmaṣaṭpadaḥ | padmaḥ karatale śrīmānsvanāḍīkuharodbhavaḥ || 52 ||

English

This is my lotus, residing in the pericarp, with a bee (symbolizing Brahma) inside, beautiful, born from my own navel-lotus, held in my hand.

हिन्दी

यह मेरा कमल है, जो कर्णिका में रहता है, उसमें एक भौंरा (ब्रह्मा का प्रतीक) है, यह सुंदर है, मेरे नाभि-कमल से उत्पन्न है, और मेरे हाथ में है।

53

इयं मे रत्नचित्राङ्गी सुमेरुशिखरोपमा | हेमाङ्गदा गदा गुर्वी दैत्यदानवमर्दिनी || ५३ ||

iyam me ratnacitrāṅgī sumeruśikharopamā | hemāṅgadā gadā gurvī daityadānavamardinī || 53 ||

English

This is my mace, adorned with jewels, resembling the peak of Mount Meru, with golden bracelets, heavy, and a crusher of demons and giants.

हिन्दी

यह मेरी गदा है, जो रत्नों से अलंकृत है, मेरु पर्वत की चोटी के समान है, सोने के कंगनों वाली है, भारी है, और राक्षसों और दानवों को कुचलने वाली है।

54

अयं मे भास्कराकार उद्यदंशुः सुदर्शनः | ज्वालाजटिलपर्यन्तपरिपाटलदिक्तटः || ५४ ||

ayaṃ me bhāskarākāra udyadaṃśuḥ sudarśanaḥ | jvālājaṭilaparyantaparipāṭaladiktataḥ || 54 ||

English

This is my Sudarshana Chakra, resembling the sun, with rising rays, beautiful to behold, with flames reaching the edges of all directions.

हिन्दी

यह मेरा सुदर्शन चक्र है, जो सूर्य के समान है, उगती किरणों वाला है, देखने में सुंदर है, और ज्वालाएँ सभी दिशाओं के किनारों तक पहुँचती हैं।

55

अयं मे केतुमद्वह्निसुन्दरो ज्वलितोऽसितः | कुठारो दैत्यवृक्षाणां नन्दयन्नन्दकः स्थितः || ५५ ||

ayaṃ me ketumadvahnisundaro jvalito'sitaḥ | kuṭhāro daityavṛkṣāṇāṃ nandayannandakaḥ sthitaḥ || 55 ||

English

This is my beautiful axe, blazing with fire, resembling a comet, an axe that cuts down the demon trees, standing and bringing joy, known as Nandaka.

हिन्दी

यह मेरा सुंदर परशु है, जो अग्नि से जलता है, धूमकेतु के समान है, राक्षस वृक्षों को काटने वाला है, खड़ा है और आनंद देता है, जिसे नंदक कहते हैं।

56

इदं मे शरधाराणां पुष्करावर्तकोपमम् | शार्ङ्गं धनुरहीन्द्राभमिन्द्रकार्मुकसुन्दरम् || ५६ ||

idaṃ me śaradhārāṇāṃ puṣkarāvartakopamam | śārṅgaṃ dhanurahīndrābhamindrakārmukasundaram || 56 ||

English

This is my bow, resembling the whirlpool of lotus petals, known as Sharanga, beautiful like the bow of Indra, the king of serpents.

हिन्दी

यह मेरा धनुष है, जो कमल की पंखुड़ियों के भँवर के समान है, जिसे शार्ङ्ग कहते हैं, इंद्र के धनुष के समान सुंदर है, जो सर्पों का राजा है।

57

इमान्यहमनन्तानि जगन्ति जठरे चिरम् । बिभर्मि जातनष्टानि वर्तमानान्यनेकशः || ५७ ||

imānyahamanantāni jaganti jaṭhare ciram | bibharmi jātanaṣṭāni vartamānānyanekaśaḥ || 57 ||

English

I bear within my stomach all the countless worlds, past, present, and future, for a long time.

हिन्दी

मैं अपने पेट में अनंत लोकों को लंबे समय तक धारण करता हूँ, जो भूत, वर्तमान और भविष्य के हैं।

58

इमौ मही मे चरणाविदं मे गगनं शिरः । इदं वपुर्मे त्रिजगदिमे मे कुक्षयो दिशः || ५८ ||

imau mahī me caraṇāvidaṃ me gaganaṃ śiraḥ | idaṃ vapurme trijagadime me kukṣayo diśaḥ || 58 ||

English

These are my feet, the earth; this is my head, the sky. This is my body, the three worlds; these are my directions.

हिन्दी

ये मेरे पैर हैं, पृथ्वी; यह मेरा सिर है, आकाश। यह मेरा शरीर है, तीनों लोक; ये मेरे दिशाएँ हैं।

59

साक्षादयमहं विष्णुर्नीलमेघोदरद्युतिः । सुपर्णपर्वतारूढः शङ्खचक्रगदाधरः || ५९ ||

sākṣādayamahaṃ viṣṇurnīlameghodaradyutiḥ | suparṇaparvatārūḍhaḥ śaṅkhacakragadādharaḥ || 59 ||

English

I am directly Vishnu, with the brilliance of a blue cloud, mounted on the king of birds, Garuda, holding the conch, discus, and mace.

हिन्दी

मैं सीधे विष्णु हूँ, नीले बादल की चमक वाला, गरुड़ पर सवार, शंख, चक्र और गदा धारण करता हूँ।

60

एते मत्तः पलायन्ते समग्रा दुष्टचेतसः । तार्णास्तरलसंचाराः पवनादिव राशयः || ६० ||

ete mattaḥ palāyante samagrā duṣṭacetasaḥ | tārṇāstaralasaṃcārāḥ pavanādiva rāśayaḥ || 60 ||

English

All those with evil minds flee from me, like clouds dispersed by the wind.

हिन्दी

सभी दुष्ट मन वाले लोग मुझसे भागते हैं, जैसे हवा से छंटे हुए बादल।

61

अयं नीलोत्पलश्यामः पीतवासा गदाधरः । लक्ष्मीवान्गरुडारूढः स्वयमेवाहमच्युतः || ६१ ||

ayaṃ nīlotpalasyāmaḥ pītavāsā gadādharaḥ | lakṣmīvāngaruḍārūḍhaḥ svayamevāhamacyutaḥ || 61 ||

English

I am the one with the blue complexion of a lotus, wearing yellow garments, holding the mace, endowed with Lakshmi, mounted on Garuda, and I am the infallible one.

हिन्दी

मैं नील कमल के समान रंग वाला, पीत वस्त्रों वाला, गदा धारण करने वाला, लक्ष्मी से युक्त, गरुड़ पर सवार और अच्युत हूँ।

62

को मामेति विरुद्धात्मा त्रैलोक्यदहनक्षमम् | स्वनाशाय ततः क्षुब्धं कालाग्निं शलभो यथा || ६२ ||

ko māmeti viruddhātmā trailokyadahanakṣamam | svanāśāya tataḥ kṣubdhaṃ kālāgniṃ śalabho yathā || 62 ||

English

Who is the one who opposes me, capable of burning the three worlds? Like a moth rushing towards a blazing fire for its own destruction, so is the one who is agitated towards me.

हिन्दी

कौन है वह जो मेरे विरुद्ध है, तीनों लोकों को जलाने में समर्थ? जैसे एक पतंगा अपने विनाश के लिए अग्नि की ओर दौड़ता है, वैसे ही वह मेरे प्रति उद्विग्न होता है।

63

इमे मे तैजसीं सृष्टिं ममाग्रस्थाः सुरासुराः | न शक्नुवन्ति संरोद्धुं चक्षुर्मन्दाः प्रभा इव || ६३ ||

ime me taijasīṃ sṛṣṭiṃ mamāgrasthāḥ surāsurāḥ | na śaknuvanti saṃrodhduṃ cakṣurmandāḥ prabhā iva || 63 ||

English

These gods and demons, who are in my presence, cannot obstruct my radiant creation, just as those with weak eyesight cannot bear the brilliance of light.

हिन्दी

ये देव और असुर, जो मेरे सामने हैं, मेरी तेजस्वी सृष्टि को रोक नहीं सकते, जैसे कमजोर नेत्रों वाले प्रकाश की चमक नहीं सह सकते।

64

इमं मामीश्वरं विष्णुं ब्रह्मेन्द्राग्निहरादयः | स्तुवन्त्यनन्तया वाचा बहुवक्त्रसमुत्थया || ६४ ||

imaṃ māmīśvaraṃ viṣṇuṃ brahmendrāgniharādayaḥ | stuvantyanantayā vācā bahuvaktrasamutthayā || 64 ||

English

Brahma, Indra, Agni, and other deities praise me, the supreme lord Vishnu, with endless speech arising from their many mouths.

हिन्दी

ब्रह्मा, इंद्र, अग्नि और अन्य देवता मुझे, सर्वशक्तिमान भगवान विष्णु को, अपने अनेक मुखों से उत्पन्न अनंत वाणी से स्तुति करते हैं।

65

अयं विजृम्भितैश्वर्यो जातोऽहमजिताकृतिः | सर्वद्वन्द्वपदातीतो महिम्ना परमेण हि || ६५ ||

ayaṃ vijṛmbhitaiśvaryo jāto'hamajitākṛtiḥ | sarvadvandvapadātīto mahimnā parameṇa hi || 65 ||

English

I have manifested with my divine power, unconquerable in form, transcending all dualities, with the greatest glory.

हिन्दी

मैं अपनी दिव्य शक्ति से प्रकट हुआ हूँ, अजेय रूप में, सभी द्वंद्वों से परे, महान महिमा से।

66

त्रिभुवनभवनोदरैकमूर्ति प्रसभविभिन्नसमस्तदुष्टसत्त्वम् | घनगिरितृणकाननान्तरस्थं सकलभयापहरं वपुः प्रणौमि || ६६ ||

tribhuvanabhavanodaraikamūrti prasabhavibhinnasamastaduṣṭasattvam | ghanagiritṛṇakānanāntarasthaṃ sakalabhayāpaharaṃ vapuḥ praṇau mi || 66 ||

English

I bow to the form that is the essence of the three worlds, which destroys all evil beings, resides in the dense forests, mountains, and grasslands, and removes all fears.

हिन्दी

मैं उस रूप को प्रणाम करता हूँ जो तीनों लोकों का आत्मा है, सभी दुष्ट प्राणियों का नाश करता है, घने वनों, पर्वतों और घास के मैदानों में निवास करता है, और सभी भयों को दूर करता है।

← Chapter 30Chapter 32 →