Upaśama उपशम

Chapter 29 — 64 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अथ वर्षसहस्रेण दिव्येनासुरपुङ्गवः | देवदुन्दुभिनिर्घोषैर्बुबुधे भगवान्बलिः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atha varṣasahasreṇa divyenāsurapuṅgavaḥ | devadundubhinirghoṣairbubudhe bhagavānbaliḥ || 1 ||

English

Shri Vashistha said: Then, after a thousand divine years, the foremost among the Asuras, the blessed Bali, awoke to the sound of the divine drums.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: फिर, एक हजार दिव्य वर्षों के बाद, असुरों में श्रेष्ठ, भगवान् बलि दिव्य ढोलों की ध्वनि से जागे।

2

बलौ प्रबुद्धे तद्बालं विरेजे नगरं तदा | वैरिञ्च इव सूर्यौघ उदिते कमलाकरः || २ ||

balau prabuddhe tadbālaṃ vireje nagaraṃ tadā | vairiñca iva sūryaugha udite kamalākaraḥ || 2 ||

English

When Bali awoke, his city shone like the lotus-bearing sun rising in the eastern sky.

हिन्दी

जब बलि जागे, तब उनका नगर पूर्व दिशा में उगते सूर्य की तरह चमक उठा, जिसके हाथ में कमल होता है।

3

बलिः प्रबुद्ध एवासौ यावन्नायान्ति दानवाः | तावत्संचिन्तयामास समाधिसदने क्षणम् || ३ ||

baliḥ prabuddha evāsau yāvannāyānti dānavāḥ | tāvatsaṃcintayāmāsa samādhisadane kṣaṇam || 3 ||

English

Bali, having awakened, contemplated for a moment in his meditation chamber until the Daityas arrived.

हिन्दी

जागे हुए बलि ने डैटियों के आने तक एक क्षण के लिए अपने ध्यान कक्ष में विचार किया।

4

अहो नु रम्या पदवी शीतला पारमार्थिकी | अहमस्यां क्षणं स्थित्वा परां विश्रान्तिमागतः || ४ ||

aho nu ramyā padavī śītalā pāramārthikī | ahamasyāṃ kṣaṇaṃ sthitvā parāṃ viśrāntimāgataḥ || 4 ||

English

Ah, how delightful is this cool, ultimate state! By remaining in it for a moment, I have attained supreme rest.

हिन्दी

अहा, कितनी मनमोहक है यह ठंडी, परम अवस्था! इसमें एक क्षण के लिए रहकर मैंने परम विश्राम प्राप्त किया है।

5

तदेतामेव पदवीमवलम्ब्य करोम्यहम् | भवतीहोपभुक्ताभिः किं मे बाह्यविभूतिभिः || ५ ||

tadetāmeva padavīmavalambya karomyaḥam | bhavatīhopabhuktābhiḥ kiṃ me bāhyavibhūtibhiḥ || 5 ||

English

Therefore, I will rely on this very state. What use are external powers to me, who have enjoyed the highest experiences here?

हिन्दी

इसलिए, मैं इसी अवस्था पर निर्भर रहूँगा। जिसने यहाँ सर्वोच्च अनुभव किए हैं, उसके लिए बाह्य शक्तियों का क्या उपयोग?

6

ऐन्दवेष्वपि विश्वेषु न तथानन्दवीचयः | तोषयन्ति यथान्तर्मे संसिद्धिभवभूतयः || ६ ||

aindaveṣvapi viśveṣu na tathānandavīcayaḥ | toṣayanti yathāntarme saṃsiddhibhavabhūtayaḥ || 6 ||

English

Even in all the worlds of Indra, there is no such bliss | As the inner satisfaction that comes from the state of perfection || 6 ||

हिन्दी

इन्द्र के सभी लोकों में भी ऐसा आनंद नहीं है | जैसा कि सिद्धि की अवस्था से आती है अन्तर्मन की संतुष्टि || ६ ||

7

इति भूयोऽपि विश्रान्त्यै कुर्वाणं गलितं मनः | बलिमावारयामासुर्दैत्याश्चन्द्रमिवाम्बुदाः || ७ ||

iti bhūyo'pi viśrāntyai kurvāṇaṃ galitaṃ manaḥ | balimāvārayāmāsurdaityāścandramivāmbudāḥ || 7 ||

English

Thus, even for further rest, making the mind dissolved | The demons obstructed Bali like clouds obstruct the moon || 7 ||

हिन्दी

इस प्रकार, और अधिक विश्राम के लिए, मन को विलीन करते हुए | दैत्यों ने बलि को बादलों की तरह चंद्रमा को ढंकने के समान रोका || ७ ||

8

तानालोक्य पुनर्दध्यौ तत्प्रणामाकुलेक्षणः | तैः कुलाचलसंकाशैः परिवीतवपुस्त्विदम् || ८ ||

tānālokya punardadhyau tatpraṇāmākulekṣaṇaḥ | taiḥ kulācalasaṃkāśaiḥ parivītavapustvidaṃ || 8 ||

English

Seeing them again, he meditated with eyes filled with reverence | Surrounded by those who resembled mountains, he thought this || 8 ||

हिन्दी

उन्हें फिर से देखकर, उसने आँखों में श्रद्धा भरकर ध्यान किया | पर्वतों के समान दिखने वालों से घिरा हुआ, उसने यह सोचा || ८ ||

9

चितः क्षीणविकल्पस्य किमुपादेयमस्ति मे | मनस्तदभिपातित्वाद्याति तद्रसतामलम् || ९ ||

citaḥ kṣīṇavikalpasya kimupādeyamasti me | manastadabhipātitvādyāti tadrastāmalam || 9 ||

English

What is there to be gained by me, whose thoughts are exhausted | The mind, due to its agitation, reaches that tasteless state || 9 ||

हिन्दी

मेरे लिए क्या प्राप्त हो सकता है, जिसके विचार थक चुके हैं | मन, अपनी उत्तेजना के कारण, उस निरास अवस्था तक पहुँच जाता है || ९ ||

10

मोक्षमिच्छाम्यहं कस्माद्बद्धः केनास्मि वै पुरा | अबद्धो मोक्षमिच्छामि केयं बालविडम्बना || १० ||

mokṣamicchāmyahaṃ kasmādbaddhaḥ kenāsmi vai purā | abaddho mokṣamicchāmi keyaṃ bālaviḍambanā || 10 ||

English

I desire liberation, why am I bound, by whom was I bound in the past | Being unbound, I desire liberation, what is this childish mockery || 10 ||

हिन्दी

मैं मोक्ष चाहता हूँ, क्यों मैं बँधा हूँ, किसने मुझे पहले बाँधा था | बिना बँधे हुए, मैं मोक्ष चाहता हूँ, यह क्या बच्चों जैसी विडंबना है || १० ||

11

न बन्धोऽस्ति न मोक्षोऽस्ति मौर्ख्यं मे क्षयमागतम्किं मे ध्यानविलासेन किं वा ध्यानेन मे भवेत् || ११ ||

na bandhosti na mokṣosti maurkhyaṃ me kṣayamāgatamkiṃ me dhyānavilāsena kiṃ vā dhyānena me bhavet || 11 ||

English

There is no bondage, there is no liberation; my ignorance has been destroyed. What use is meditation to me? What will meditation do for me?

हिन्दी

न बंधन है, न मोक्ष है; मेरा मूर्खता नष्ट हो गया है। मुझे ध्यान से क्या लाभ होगा? मुझे ध्यान से क्या होगा?

12

ध्यानाध्यानभ्रमौ त्यक्त्वा पुंस्त्वं स्वमवलोकयत् | यदायाति तदायातु न मे वृद्धिर्न वा क्षयः || १२ ||

dhyānādhyānabhramau tyaktvā puṃstvaṃ svamavalokayat | yadāyāti tadāyātu na me vṛddhirna vā kṣayaḥ || 12 ||

English

Abandoning the illusions of meditation and non-meditation, observe your own true nature. Whatever comes, let it come, I have no increase nor decrease.

हिन्दी

ध्यान और अध्यान के भ्रम को त्यागकर अपनी स्वयं की प्रकृति को देखें | जो आए वह आए, मेरे लिए न वृद्धि है न ह्रास |

13

न ध्यानं नापि वाऽध्यानं न भोगान्नाप्यभोगिताम् | अभिवाञ्छामि तिष्ठामि सममेव गतज्वरः || १३ ||

na dhyānaṃ nāpi vā'dhānaṃ na bhogānnāpyabhogitām | abhivāñchāmi tiṣṭhāmi samameva gatajvaraḥ || 13 ||

English

I neither desire meditation nor non-meditation, neither enjoyment nor non-enjoyment. I desire nothing, I remain equanimous, free from fever.

हिन्दी

मैं न ध्यान चाहता हूँ न अध्यान, न भोग न अभोग | मैं कुछ नहीं चाहता, मैं समान रूप से रहता हूँ, ज्वर से मुक्त |

14

न मे वाञ्छा परे तत्त्वे न मे वाञ्छा जगत्स्थितौ | न मे ध्यानदशाकार्यं न कार्यं विभवेन मे || १४ ||

na me vāñchā pare tattve na me vāñchā jagatsthitau | na me dhyānadaśākāryaṃ na kāryaṃ vibhavena me || 14 ||

English

I have no desire for the ultimate reality, nor for the worldly existence. I have no duty in the state of meditation, nor any duty through my abilities.

हिन्दी

मुझे परम तत्त्व की इच्छा नहीं है, न जगत् की स्थिति की | मुझे ध्यान की दशा में कोई कार्य नहीं है, न मेरी शक्तियों से कोई कार्य |

15

नाहं मृतो न जीवामि न सन्नासन्न सन्मयः | नेदं मे नैव चान्यन्मे नमो मह्यमहं बृहत् || १५ ||

nāhaṃ mṛto na jīvāmi na sannāsanna sanmayaḥ | nedam me naiva cānyanme namo mahyamahaṃ bṛhat || 15 ||

English

I am neither dead nor alive, neither existent nor non-existent. This is not mine, nor is anything else mine. I bow to myself, the great.

हिन्दी

मैं न मृत हूँ न जीवित, न सत् हूँ न असत् | यह मेरा नहीं है, न कुछ और मेरा है | मैं अपने आप को प्रणाम करता हूँ, महान् |

16

इदमस्तु जगद्राज्यं तिष्ठाम्यत्र तु संस्थितः | नेह वास्तु जगद्राज्यं तिष्ठाम्यात्मनि शीतलः || १६ ||

idamastu jagadrājyaṃ tiṣṭhāmyatra tu saṃsthitaḥ | neha vāstu jagadrājyaṃ tiṣṭhāmyātmani śītalaḥ || 16 ||

English

Let this worldly kingdom be here, I remain established here | There is no need for this worldly kingdom, I remain cool in the self

हिन्दी

यह संसार राज्य यहाँ हो, मैं यहाँ स्थित रहता हूँ | यहाँ इस संसार राज्य की आवश्यकता नहीं है, मैं आत्मा में शीतल रहता हूँ

17

किं मे ध्यानदृशा कार्यं किं राज्यविभवश्रिया | यदायाति तदायातु नाहं किंचन मे क्वचित् || १७ ||

kiṃ me dhyānadṛśā kāryaṃ kiṃ rājyavibhavaśriyā | yadāyāti tadāyātu nāhaṃ kiṃcana me kvacit || 17 ||

English

What is to be done by me with the vision of meditation? What is to be done with the splendor of the kingdom? Whatever comes, let it come, I have nothing anywhere

हिन्दी

मेरे लिए ध्यान की दृष्टि से क्या करना है? राज्य की शोभा से क्या करना है? जो भी आता है, वह आए, मुझे कहीं कुछ नहीं है

18

न किंचिदपि कर्तव्यं यदि नाम मयाधुना | तत्कस्मान्न करोमीदं किंचित्प्रकृतकर्म वै || १८ ||

na kiṃcidapi kartavyaṃ yadi nāma mayādhunā | tatkasmānna karomīdaṃ kiṃcitprakṛtakarma vai || 18 ||

English

If there is nothing to be done by me now, then why should I not do this natural duty?

हिन्दी

यदि मुझे अभी कुछ भी नहीं करना है, तो मैं इस प्राकृतिक कर्तव्य को क्यों नहीं करूँ?

19

इति निर्णीय पूर्णात्मा बलिर्ज्ञानवतां वरः | दैत्यानालोकयामास पद्मानीव दिवाकरः || १९ ||

iti nirṇīya pūrṇātmā balirjñānavatāṃ varaḥ | daityānālokayāmāsa padmānīva divākaraḥ || 19 ||

English

Having thus decided, the complete-souled Bali, the best among the knowledgeable, looked at the demons like the sun looks at lotuses

हिन्दी

ऐसा निर्णय लेकर, पूर्णात्मा बलि, ज्ञानियों में श्रेष्ठ, दैत्यों की ओर देखा जैसे सूर्य कमलों की ओर देखता है

20

दृष्टिपातविभागेन सर्वेषां दनुजन्मनाम् | शिरःप्रणामाञ्जग्राह पुष्पामोदानिवानिलः || २० ||

dṛṣṭipātavibhāgena sarveṣāṃ danujanmanām | śiraḥpraṇāmāñjagrāha puṣpāmodānivānilaḥ || 20 ||

English

With the division of his glance, he accepted the bowing of the heads of all the demons, like the wind accepts the fragrance of flowers

हिन्दी

अपनी दृष्टि के विभाजन से, उसने सभी दैत्यों के सिर झुकाने को स्वीकार किया, जैसे हवा फूलों की सुगंध को स्वीकार करती है

21

अथ वैरोचनिस्तत्र ध्येयत्यागमयात्मनामनसा सकलान्येव राजकार्याणि संव्यधात् || २१ ||

atha vairocanistatra dhyeyatyāgamayātmanāmanasā sakalānyeva rājakāryāṇi saṃvyadhāt || 21 ||

English

Then, with a mind focused on the teachings of Vairochana, he performed all royal duties.

हिन्दी

फिर, वैरोचन के शिक्षाओं पर ध्यान लगाकर, उसने सभी राजकार्यों को संपन्न किया।

22

द्विजान्देवान्गुरूंश्चैव पूजयामास पूजयासंमानयामास सुहृद्बन्धुसामन्तसज्जनान् || २२ ||

dvijāndevāngurūṃścaiva pūjayāmāsa pūjayāsaṃmānayāmāsa suhṛdbandhusāmantasajjanān || 22 ||

English

He worshipped and honored the Brahmins, gods, gurus, and noble friends and relatives.

हिन्दी

उसने ब्राह्मणों, देवताओं, गुरुओं और मित्रों और सज्जनों की पूजा और सम्मान किया।

23

अर्थेनापूरयामास भृत्यानर्थिगणांस्तथाललना लालयामास विचित्रविभवार्पणैः || २३ ||

arthenāpūrayāmāsa bhṛtyānarthigaṇāṃstathālalanā lālayāmāsa vicitravibhavārpaṇaiḥ || 23 ||

English

He fulfilled the needs of his servants and the needy with wealth and nurtured them with various offerings.

हिन्दी

उसने धन से अपने सेवकों और निर्धनों की आवश्यकताओं को पूरा किया और विविध उपहारों से उनका पालन किया।

24

इत्यसौ ववृधे तस्मिन्राज्ये सकलशासनेयज्ञं प्रति बभूवाथ मतिरस्य कदाचन || २४ ||

ityasau vavṛdhe tasminrājye sakalaśāsaneyajñaṃ prati babhūvātha matirasya kadācana || 24 ||

English

Thus, he prospered in that kingdom, following all the rules, and at some point, he had the idea of performing a sacrifice.

हिन्दी

इस प्रकार, उसने उस राज्य में सभी नियमों का पालन करते हुए समृद्धि प्राप्त की, और किसी समय उसके मन में यज्ञ करने का विचार आया।

25

तर्पिताशेषभुवनं देवर्षिगणपूजितम्सह शुक्रादिभिर्मुख्यैः स चकार महामखम् || २५ ||

tarpitāśeṣabhuvanaṃ devarṣigaṇapūjitamsaha śukrādibhirmukhyaiḥ sa cakāra mahāmakham || 25 ||

English

He performed a great sacrifice, satisfying the entire world, worshipped by the sages and gods, along with prominent ones like Shukra.

हिन्दी

उसने एक महान यज्ञ किया, जिससे सारा संसार संतुष्ट हुआ, और जिसे ऋषियों और देवताओं द्वारा पूजा गई, शुक्र जैसे प्रमुख लोगों के साथ।

26

बलिर्भोगभरस्यार्थी नेति निर्णीय माधवः | बलेरीहितसिद्ध्यर्थं सिद्धिदस्तन्मखं ययौ || २६ ||

balirbhogabharasyārthī neti nirṇīya mādhavaḥ | balerīhitasiddhyarthaṃ siddhidastanmakhaṃ yayau || 26 ||

English

Madhava, understanding that Bali is desirous of enjoyment, went to his sacrifice for the sake of fulfilling Bali's welfare.

हिन्दी

माधव ने यह निर्णय लेते हुए कि बलि भोग की इच्छा रखता है, बलि के कल्याण के लिए उसके यज्ञ में गए।

27

भोगैककृपणायेदं जगज्जङ्गलखण्डकम् | दातुं शोच्याय शक्राय वयोज्येष्ठाय कार्यवित् || २७ ||

bhogaikakṛpaṇāyedaṃ jagajjaṅgalakhaṇḍakam | dātuṃ śocyāya śakrāya vayojyeṣṭhāya kāryavit || 27 ||

English

This world, which is a piece of the forest, is miserly in enjoyment. It is given to pitiable Indra, who is the eldest and knows his duties.

हिन्दी

यह जगत, जो जंगल का एक टुकड़ा है, भोग में कृपण है। यह दयनीय इंद्र को दिया जाता है, जो सबसे बड़ा है और अपने कर्तव्यों को जानता है।

28

क्रममाणो बलेनात्र वञ्चयित्वा बलिं हरिः | बबन्ध पातालतले भूगेह इह वानरम् || २८ ||

kramamāṇo balenātra vañcayitvā baliṃ hariḥ | babandha pātālatale bhūgeha iha vānaram || 28 ||

English

Hari, moving in the form of Bali, deceived Bali and bound him in the netherworld, the earthly abode here of the monkey.

हिन्दी

हरि, बलि के रूप में चलते हुए, बलि को धोखा देकर पाताल में बाँध दिया, यहाँ पृथ्वी पर वानर का निवास स्थान।

29

अद्यासौ संस्थितो राम पुनरिन्द्रत्वहेतुना | जीवन्मुक्तवपुः स्वस्थो नित्य ध्यानविषण्णधीः || २९ ||

adyāsau saṃsthito rāma punarindratvahetunā | jīvanmuktavapuḥ svastho nitya dhyānaviṣaṇṇadhīḥ || 29 ||

English

Today, O Rama, he is established again for the cause of Indra's position, with a liberated body, calm, and always absorbed in meditation.

हिन्दी

आज, हे राम, वह फिर से इंद्र के पद के कारण स्थापित है, मुक्त शरीर के साथ, शांत, और हमेशा ध्यान में डूबा हुआ।

30

पातालकुहरे तिष्ठञ्जीवन्मुक्तमतिर्बलिः | आपदं संपदं दृष्ट्या समयैव स पश्यति || ३० ||

pātālakuhare tiṣṭhañjīvanmuktamatirbaliḥ | āpadaṃ saṃpadaṃ dṛṣṭyā samayaiva sa paśyati || 30 ||

English

Bali, standing in the cave of the netherworld with the mind of a liberated being, sees adversity and prosperity equally with equanimity.

हिन्दी

बलि, पाताल की गुफा में मुक्त मन के साथ खड़ा है, वह समानता से विपत्ति और समृद्धि को एक समान देखता है।

31

नास्तमेति न चोदेति तत्प्रज्ञा सुखदुःखयोः | समा स्थिरकरा चित्रलेख्या सूर्यावलिर्यथा || ३१ ||

nāstameti na codeti tatprajñā sukhaduḥkhayoḥ | samā sthirakarā citralekhyā sūryāvaliryathā || 31 ||

English

The wise one is neither affected by the rise nor the fall of happiness and sorrow, remaining steady like the unchanging line of the sun's orbit.

हिन्दी

वह बुद्धिमान न तो सुख-दुःख के उदय से प्रभावित होता है और न ही अस्त से, सूर्य की अपरिवर्तनीय रेखा की तरह स्थिर रहता है।

32

आविर्भावतिरोभावसहस्त्राणीह जीवताम् | तन्मनश्चिरमालोक्य भीमेषु विरतिं गतम् || ३२ ||

āvirbhāvatirobhāvasahasrāṇīha jīvatām | tanmanaściramālokya bhīmeṣu viratiṃ gatam || 32 ||

English

In this world, the countless appearances and disappearances of living beings have been observed by the mind for a long time, leading to detachment from fearful things.

हिन्दी

इस संसार में, जीवों के असंख्य प्रकट और अप्रकट होने को मन ने लंबे समय तक देखा है, जिससे भयानक चीजों से विरक्ति हुई है।

33

दशकोटीश्च वर्षाणामनुशास्य जगत्त्रयम् | अन्ते विरक्ततां प्राप्तमुपशान्तं बलेर्मनः || ३३ ||

daśakoṭīśca varṣāṇāmanuśāsya jagattrayam | ante viraktatāṃ prāptamupaśāntaṃ balermanaḥ || 33 ||

English

After ruling the three worlds for ten crore years, Bali's mind became detached and peaceful at the end.

हिन्दी

दस करोड़ वर्षों तक तीनों लोकों पर शासन करने के बाद, अंत में बलि का मन विरक्त और शांत हो गया।

34

ऊहापोहसहस्त्राणि भावाभावशतानि च | बलिना परिदृष्टानि क्व समाश्वासमेत्यसौ || ३४ ||

ūhāpohasahasrāṇi bhāvābhāvaśatāni ca | balinā paridṛṣṭāni kva samāśvāsametyasau || 34 ||

English

Having seen thousands of speculations and hundreds of states of existence and non-existence, where does Bali find consolation?

हिन्दी

हजारों अनुमानों और सैकड़ों अस्तित्व और अनस्तित्व की स्थितियों को देखने के बाद, बलि कहाँ सांत्वना पाता है?

35

भोगाभिलाषं संत्यज्य बलिः संपूर्णमानसः | आत्मारामस्थितो नित्यं मध्ये पातालकोटरे || ३५ ||

bhogābhilāṣaṃ saṃtyajya baliḥ saṃpūrṇamānasaḥ | ātmārāmasthito nityaṃ madhye pātālakoṭare || 35 ||

English

Abandoning the desire for enjoyment, Bali, with a complete mind, remains eternally self-contented in the midst of the depths of the underworld.

हिन्दी

भोग की इच्छा को त्यागकर, बलि, पूर्ण मन से, पाताल की गहराइयों में सदा आत्मसंतुष्ट रहता है।

36

पुनरेतेन बलिना जगदिन्द्रतयाखिलमनुशास्यमिदं राम बहून्वर्षगणानिह || ३६ ||

punaretena balinā jagadindratayākhilamanuśāsyamidaṃ rāma bahūnvarṣagaṇāniha || 36 ||

English

O Rama, by this mighty Bali, the entire world was ruled for many years.

हिन्दी

हे राम, इस बलवान बलि ने बहुत से वर्षों तक सम्पूर्ण जगत पर शासन किया।

37

न तस्येन्द्रपदप्राप्त्या तुष्टिः समुपजायतेन तस्य स्वपदभ्रंशादुद्वेग उपजायते || ३७ ||

na tasyendrapadaprāptyā tuṣṭiḥ samupajāyatena tasya svapadabhraṃśādudvega upajāyate || 37 ||

English

He did not find satisfaction even after attaining the position of Indra. Instead, he felt anxiety due to the fear of losing his own position.

हिन्दी

उसने इंद्र के पद को प्राप्त करने पर भी संतुष्टि नहीं पाई। बल्कि, उसे अपने पद को खोने के भय से चिंता हुई।

38

समः सर्वेषु भावेषु सर्वदैवोदिताशयःसंप्राप्तमाहरन्स्वस्थ आकाश इव तिष्ठति || ३८ ||

samaḥ sarveṣu bhāveṣu sarvadaivoditāśayaḥsaṃprāptamāharansvastha ākāśa iva tiṣṭhati || 38 ||

English

He who is equanimous in all situations, always has an elevated mind, and remains calm like the sky, attains the highest state.

हिन्दी

जो सभी स्थितियों में समान रहता है, हमेशा उच्च मन रखता है, और आकाश की तरह शांत रहता है, वह सर्वोच्च स्थिति को प्राप्त करता है।

39

बलेर्विज्ञानसंप्राप्तिरेषा ते कथिता मयाएतां दृष्टिमवष्टभ्य त्वमप्यभ्युदितो भव || ३९ ||

balervijñānasaṃprāptireṣā te kathitā mayāetāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya tvamapyabhyudito bhava || 39 ||

English

This attainment of knowledge by Bali has been narrated to you by me. Holding this vision, you too may become elevated.

हिन्दी

इस बलि द्वारा ज्ञान की प्राप्ति को मैंने आपको बताया है। इस दृष्टि को धारण करके, आप भी उच्च हो सकते हैं।

40

बलिवत्प्रविवेकेन नित्योऽहमिति निश्चयात्पदमासादयाद्वैतं पौरुषेणैव राघव || ४० ||

balivatpravivekena nityo'hamiti niścayātpadamāsādayādvaitaṃ pauruṣeṇaiva rāghava || 40 ||

English

O Raghava, with the same discernment as Bali, firmly believing 'I am eternal,' attain the non-dual state through human effort alone.

हिन्दी

हे राघव, बलि की तरह विवेक से, दृढ़तापूर्वक 'मैं सनातन हूँ' का विश्वास करके, मानवीय प्रयास से ही अद्वैत स्थिति को प्राप्त करो।

41

द्वे चाष्टौ चैव वर्षाणां कोटीर्भुक्त्वा जगत्त्रयम्| अन्ते वैरस्यमापन्नो बलिरप्यसरोत्तमः || ४१ ||

dve cāṣṭau caiva varṣāṇāṃ koṭīrbhuktvā jagattrayam| ante vairasyamāpanno balirapyasarottamaḥ || 41 ||

English

Having enjoyed the three worlds for eighty-four thousand years, even Bali, the best among the Asuras, met with enmity at the end.

हिन्दी

चौरासी हजार वर्षों तक तीनों लोकों का भोग करने के बाद, अंत में असुरों में श्रेष्ठ बलि भी वैर का शिकार हुआ।

42

तस्मादवश्यवैरस्यं भोगभारमरिंदम| संत्यज्य सत्यमानन्दमवैरस्यं पदं व्रज || ४२ ||

tasmādavaśyavairasyaṃ bhogabhāramariṃdama| saṃtyajya satyamānandamavairasyaṃ padaṃ vraja || 42 ||

English

Therefore, O subduer of enemies, abandon the burden of enjoyment which inevitably leads to enmity, and attain the state of non-enmity, which is the true bliss.

हिन्दी

इसलिए, हे शत्रुओं को दमन करने वाले, वैर की ओर ले जाने वाले भोग का भार त्याग दो और सच्चे आनंद की वैररहित अवस्था को प्राप्त करो।

43

इमा दृश्यदृशो राम नानाकारविकारदाः| नेह कान्ततया ज्ञेया दूराच्छैलशिला इव || ४३ ||

imā dṛśyadṛśo rāma nānākāravikāradāḥ| neha kāntatayā jñeyā dūrācchailaśilā iva || 43 ||

English

O Rama, these visible objects are of various forms and modifications; they should not be considered dear, like distant mountains and stones.

हिन्दी

हे राम, ये दृश्य वस्तुएं विविध रूपों और परिवर्तनों से युक्त हैं; इन्हें दूर के पर्वतों और पत्थरों की तरह प्यारा नहीं समझना चाहिए।

44

धावमानमिहामुत्र लुठितं लोकवृत्तिषु| संस्थापय निबद्ध्यैतच्चेतो हृदयकोटरे || ४४ ||

dhāvamānamihāmutra luṭhitaṃ lokavṛttiṣu| saṃsthāpaya nibaddhyaitacceto hṛdayakoṭare || 44 ||

English

Establish the mind, which is running here and there, agitated by worldly affairs, firmly in the heart.

हिन्दी

इस मन को, जो इधर-उधर भाग रहा है और संसारिक व्यवहारों से व्याकुल है, हृदय में दृढ़ता से स्थापित करो।

45

चिदादित्यो भवानेव सर्वत्र जगति स्थितः| कः परस्ते क आत्मीयः परिस्खलसि किं मुधा || ४५ ||

cidādityo bhavāneva sarvatra jagati sthitaḥ| kaḥ paraste ka ātmīyaḥ pariskhalasi kiṃ mudhā || 45 ||

English

You are the sun of consciousness, present everywhere in the world. Who is superior to you, and who is your own? Why do you falter, O foolish one?

हिन्दी

तुम चेतना के सूर्य हो, संपूर्ण जगत में व्याप्त हो। तुमसे बड़ा कौन है, और तुम्हारा अपना कौन है? हे मूढ़, तुम क्यों डगमगाते हो?

46

त्वमनन्तो महाबाहो त्वमाद्यः पुरुषोत्तमः | त्वं पदार्थशताकारैः परिस्फूर्जसि चिद्वपुः || ४६ ||

tvamananto mahābāho tvamādyaḥ puruṣottamaḥ | tvaṃ padārthaśatākāraiḥ parisphūrjasi cidvapuḥ || 46 ||

English

You are infinite, O mighty-armed one, You are the primordial, the supreme person | You shine with the forms of various objects, O embodiment of consciousness

हिन्दी

तुम अनन्त हो, हे महाबाहु, तुम आद्य हो, पुरुषोत्तम | तुम विभिन्न पदार्थों के रूप में चमकते हो, हे चेतना के स्वरूप

47

त्वयि सर्वमिदं प्रोतं जगत्स्थावरजंगमम् | बोधे नित्योदिते शुद्धे सूत्रे मणिगणा यथा || ४७ ||

tvayi sarvamidaṃ protaṃ jagatsthāvarajaṅgamam | bodhe nityodite śuddhe sūtre maṇigaṇā yathā || 47 ||

English

In You, all this universe, both movable and immovable, is strung | Like beads on a pure, eternally shining thread of consciousness

हिन्दी

तुममें, यह सारा ब्रह्मांड, चल और अचल, पिरोया हुआ है | जैसे मणियाँ एक शुद्ध, नित्य चमकते चेतना के धागे पर

48

न जायसे न म्रियसे त्वमजः पुरुषो विराट् | चिच्छुद्धा जन्ममरणभ्रान्तयो मा भवन्तु ते || ४८ ||

na jāyase na mriyase tvamajaḥ puruṣo virāṭ | cicchuddhā janmamaraṇabhrāntayo mā bhavantu te || 48 ||

English

You are neither born nor die, You are the unborn, the cosmic person | May the illusions of birth and death not affect You, O pure consciousness

हिन्दी

तुम न जन्म लेते हो न मरते हो, तुम अजन्मा, विराट पुरुष हो | हे शुद्ध चेतना, जन्म और मृत्यु की भ्रांतियाँ तुम्हें प्रभावित न करें

49

समस्तजन्मरोगाणां प्रविचार्य बलाबलम् | तृष्णामुत्सृज्य भोगानां भोक्तैव भव केवलम् || ४९ ||

samastajanmarogāṇāṃ pravicārya balābalam | tṛṣṇāmutsṛjya bhogānāṃ bhoktaiva bhava kevalam || 49 ||

English

Having examined the strengths and weaknesses of all birth-related afflictions | Abandon desire and simply be the enjoyer of experiences

हिन्दी

सभी जन्म से संबंधित व्याधियों की शक्ति और दुर्बलता का परीक्षण करके | तृष्णा को त्याग दो और केवल अनुभवों का भोक्ता बनो

50

त्वयि स्थिते जगन्नाथे चिदादित्ये सदोदिते | इदमाभासते सर्वं संसारस्वप्नमण्डनम् || ५० ||

tvayi sthite jagannāthe cidāditye sadodite | idamābhāsate sarvaṃ saṃsārasvapnamaṇḍanam || 50 ||

English

With You established as the Lord of the universe, the eternally shining consciousness | All this appears as an ornament of the dream-like world

हिन्दी

तुम्हारे स्थापित होने पर, जगत के स्वामी, नित्य चमकते चेतना के रूप में | यह सारा संसार स्वप्न की तरह एक आभूषण के रूप में प्रकट होता है

51

मा विषादं कृथा व्यर्थं सुखदुःखैषणा न ते | शुद्धचित्तोऽसि सर्वात्मा सर्ववस्त्ववभासकः || ५१ ||

mā viṣādaṃ kṛthā vyarthaṃ sukhaduḥkhaiṣaṇā na te | śuddhacitto'si sarvātmā sarvavastvavabhāsakaḥ || 51 ||

English

Do not grieve unnecessarily, for you are not a seeker of pleasure and pain. You are pure consciousness, the self of all, and the illuminator of all things.

हिन्दी

व्यर्थ दुःख मत करो, क्योंकि तुम सुख-दुःख के भोक्ता नहीं हो। तुम शुद्ध चित्त हो, सबके आत्मा और सब वस्तुओं के प्रकाशक।

52

पूर्वमिष्टमनिष्टं त्वमनिष्टं चेष्टमित्यपि | परिकल्प्य तदभ्यासात्तत्ततोऽपि परित्यज || ५२ ||

pūrvamiṣṭamanisṭaṃ tvamanisṭaṃ ceṣṭamityapi | parikalpya tadabhyāsāttattato'pi parityaja || 52 ||

English

Previously, you desired what was desirable and undesirable. Having imagined and practiced that, now give it up.

हिन्दी

पहले, तुमने इच्छित और अनिच्छित की इच्छा की थी। उसे कल्पना करके और अभ्यास करके, अब उसे त्याग दो।

53

इष्टानिष्टदृशोस्त्यागे समतोदेति शाश्वती | तया हृदयवर्तिन्या पुनर्जन्तुर्न जायते || ५३ ||

iṣṭāniṣṭadṛśostyāge samatodei śāśvatī | tayā hṛdayavartinyā punarjanturna jāyate || 53 ||

English

By renouncing the view of desirable and undesirable, equanimity arises eternally. By that equanimity residing in the heart, the individual is not born again.

हिन्दी

इच्छित और अनिच्छित की दृष्टि को त्याग कर, समता सदा के लिए उत्पन्न होती है। उस समता के हृदय में रहने से, व्यक्ति फिर से जन्म नहीं लेता।

54

येषु येषु प्रदेशेषु मनो मज्जति बालवत् | तेभ्यस्तेभ्यः समाहृत्य तद्धि तत्त्वे नियोजयेत् || ५४ ||

yeṣu yeṣu pradeśeṣu mano majjati bālavat | tebhyastebhyaḥ samāhṛtya taddhi tattve niyojayet || 54 ||

English

Wherever the mind gets immersed like a child, withdraw it from those places and direct it towards the truth.

हिन्दी

जहाँ-जहाँ मन बच्चे की तरह डूब जाता है, उन स्थानों से उसे वापस ले आओ और उसे सत्य की ओर लगाओ।

55

एवमभ्यागताभ्यासं मनोमत्तमतंगजम् | निबध्य सर्वभावेन परं श्रेयोऽधिगम्यते || ५५ ||

evamabhyāgatābhyāsaṃ manomattamataṃgajam | nibadhya sarvabhāvena paraṃ śreyo'dhigamyate || 55 ||

English

Thus, having approached the practice, the mind, which is like a wild elephant, should be restrained in every way to attain the supreme good.

हिन्दी

इस प्रकार, अभ्यास को अपनाकर, मन, जो कि एक उन्मत्त हाथी की तरह है, हर तरह से नियंत्रित किया जाना चाहिए ताकि परम कल्याण प्राप्त हो सके।

56

मा शरीरयथार्थज्ञैर्मिथ्यादृष्टिहताशयैःधूर्तैः संकल्पविक्रीतैर्विमूढैः समतां व्रज || ५६ ||

mā śarīrayathārthajñairmithyādṛṣṭihatāśayaiḥdhūrtaiḥ saṃkalpavikrītairvimūḍhaiḥ samatāṃ vraja || 56 ||

English

Do not associate with those who are materialistic, have false views, are deceitful, sell their intentions, and are deluded.

हिन्दी

जो लोग भौतिकवादी हैं, झूठी दृष्टि रखते हैं, धोखेबाज हैं, अपने इरादों को बेचते हैं और भ्रमित हैं, उनके साथ न रहें।

57

अकिंचनात्स्वनिर्णीतौ लम्बमानात्परोक्तिषुन मौर्ख्यादधिको लोके कश्चिदस्तीह दुःखदः || ५७ ||

akiṃcanātsvanirṇītau lambamānātparoktiṣuna maurkhyādadhiko loke kaścidastīha duḥkhadaḥ || 57 ||

English

There is no one in this world who is more miserable than those who are content with their own decisions, boast about their knowledge, and are foolish.

हिन्दी

इस दुनिया में ऐसा कोई नहीं है जो अपने फैसलों से संतुष्ट हो, अपने ज्ञान की दंभ करे और मूर्ख हो, जितना दुःखी हो।

58

त्वमेतदविवेकाब्भ्रमुदितं हृदयाम्बरेविवेकपवनेनाशु दूरं नय महामते || ५८ ||

tvametadavivekābbhramuditaṃ hṛdayāmbarevivekapavanenāśu dūraṃ naya mahāmate || 58 ||

English

O wise one, quickly remove this delusion born of ignorance from the heart with the wind of discrimination.

हिन्दी

हे बुद्धिमान, इस अज्ञान से उत्पन्न भ्रम को विवेक की हवा से शीघ्र हृदय से दूर करो।

59

आत्मनैव प्रयत्नेन यावदात्मावलोकनेन कृतोऽनुग्रहस्तावन्न विचारोदयो भवेत् || ५९ ||

ātmanaiva prayatnena yāvadātmāvalokanena kṛto'nugrahastāvanna vicārodayo bhavet || 59 ||

English

Until one receives the grace of self-realization through personal effort and self-inquiry, true understanding will not arise.

हिन्दी

जब तक कि कोई अपने प्रयास और आत्म-अनुसंधान से आत्म-ज्ञान की कृपा नहीं प्राप्त करता, तब तक सच्ची समझ उत्पन्न नहीं होती।

60

वेदवेदान्तशास्त्रार्थतर्कदृष्टिभिरप्ययम्नात्मा प्रकटतामेति यावन्न स्वमवेक्षितम् || ६० ||

vedavedāntaśāstrārthatarkadṛṣṭibhirapyayamnātmā prakaṭatāmeti yāvanna svamavekṣitam || 60 ||

English

Even with the knowledge of the Vedas, Vedanta, scriptures, logic, and philosophical views, the self does not become manifest until it is directly realized.

हिन्दी

वेद, वेदांत, शास्त्रों, तर्क और दार्शनिक दृष्टिकोणों के ज्ञान के साथ भी, आत्मा तब तक प्रकट नहीं होता जब तक कि इसे सीधे अनुभव नहीं किया जाता।

61

त्वमात्मन्यात्मना राम प्रसादे समवस्थितः| प्राप्तोऽसि विततं बोधं मद्वचस्येव बुध्यसे || ६१ ||

tvamātmanyātmanā rāma prasāde samavasthitaḥ| prāpto'si vitatam bodham madvacasyeva budhyase || 61 ||

English

O Rama, you are established in the grace of the Self by the Self| You have attained the expanded knowledge as if you are understanding my words|| 61 ||

हिन्दी

हे राम, तुम आत्मा द्वारा आत्मा में कृपा में स्थित हो| तुमने विस्तृत ज्ञान प्राप्त किया है मानो तुम मेरे शब्दों को समझ रहे हो || ६१ ||

62

विकल्पांशविहीनस्य त्वयैषा चिद्विवस्वतः| गृहीता वितता व्याप्तिर्मदुक्त्या परमात्मनः || ६२ ||

vikalpāṃśavihīnasya tvayaiṣā cidvivasvataḥ| gṛhītā vitatā vyāptirmaduktyā paramātmanaḥ || 62 ||

English

Free from all alternatives, you have grasped this expansive pervasiveness of the supreme Self through my words|| 62 ||

हिन्दी

सभी विकल्पों से मुक्त, तुमने मेरे शब्दों द्वारा परम आत्मा की इस विस्तृत व्याप्ति को ग्रहण किया है|| ६२ ||

63

विलीनसर्वसंकल्पः शान्तसंदेहविभ्रमः| क्षीणकौतुकनीहारो जातोऽसि विगतज्वरः || ६३ ||

vilīnasarvasaṃkalpaḥ śāntasaṃdehavibhramaḥ| kṣīṇakautukanīhāro jāto'si vigatajvaraḥ || 63 ||

English

With all resolutions dissolved, doubts and delusions calmed, desires and curiosities exhausted, you have become free from fever|| 63 ||

हिन्दी

सभी संकल्पों को विलीन करके, संदेह और भ्रम शांत हो गए, इच्छाओं और उत्सुकताओं को खत्म करके, तुम ज्वर से मुक्त हो गए हो|| ६३ ||

64

यदुपगच्छसि पासि निहंसि वा पिबसि विस्मयसे च विवर्धसे| तदपि तेन तदास्तु यदा मुने विगतबोधकलङ्कविशङ्कितः || ६४ ||

yadupagacchasi pāsi nihaṃsi vā pibasi vismayase ca vivardhase| tadapi tena tadāstu yadā mune vigatabodhakalaṅkaviśaṅkitaḥ || 64 ||

English

Whatever you approach, protect, destroy, drink, wonder at, or grow, let it be so when, O sage, you are free from the blemishes of knowledge and doubts|| 64 ||

हिन्दी

जो कुछ भी तुम पास आते हो, रक्षा करते हो, नष्ट करते हो, पीते हो, आश्चर्य करते हो, या बढ़ते हो, वह तब हो जब, हे मुनि, तुम ज्ञान के दोषों और संदेहों से मुक्त हो|| ६४ ||

← Chapter 28Chapter 30 →