Upaśama उपशम

Chapter 25 — 19 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

बलिरुवाच एतन्मे कथितं पूर्वं पित्रा चारुविचारिणा इदानीं संस्मृतं दिष्ट्या संप्रबोधमहं गतः || १ ||

baliruvāca etanme kathitaṃ pūrvaṃ pitrā cāruvicāriṇā idānīṃ saṃsmṛtaṃ diṣṭyā saṃprabodhamahaṃ gataḥ || 1 ||

English

Bali said: This was told to me earlier by my wise father. Now, fortunately, I remember it and have attained awakening.

हिन्दी

बलि ने कहा: यह मुझे पहले मेरे विद्वान पिता ने बताया था। अब, भाग्यवश, मैं इसे याद करता हूँ और जागरूकता प्राप्त कर चुका हूँ।

2

अद्येयं मम संजाता भोगान्प्रत्यरतिः स्फुटम् दिष्ट्या शमसुखं स्वच्छं विशाम्यमृतशीतलम् || २ ||

adyeyaṃ mama saṃjātā bhogānpratyartiḥ sphuṭam diṣṭyā śamasukhaṃ svacchaṃ viśāmyamṛtaśītalam || 2 ||

English

Today, I have clearly developed a disinterest in worldly pleasures. Fortunately, I experience the pure, peaceful, and cool bliss of tranquility.

हिन्दी

आज, मुझे स्पष्ट रूप से संसारिक भोगों में अरुचि हो गई है। भाग्यवश, मैं शुद्ध, शांतिपूर्ण और ठंडे आनंद का अनुभव कर रहा हूँ।

3

पुनरापूरयन्नाशां पुनरप्याहरन्धनम् पुनरावर्जयन्कातां खिन्नोऽस्मि विभवस्थितौ || ३ ||

punarāpūrayannāśāṃ punarapyāharandhanam punarāvarjayankātāṃ khinno'smi vibhavasthitau || 3 ||

English

Again and again, I am exhausted from accumulating wealth, collecting it, and then abandoning it. I am tired of this cycle of wealth.

हिन्दी

बार-बार, मैं धन एकत्र करने, इकट्ठा करने और फिर छोड़ने से थक गया हूँ। मैं इस धन के चक्र से थक गया हूँ।

4

अहो नु खलु रम्येयं शमभूः शीतलान्तरा सर्वा एव शमं यान्ति सुखदुःखदृशः शमे || ४ ||

aho nu khalu ramyeyaṃ śamabhūḥ śītalāntarā sarvā eva śamaṃ yānti sukhaduḥkhadṛśaḥ śame || 4 ||

English

Ah, indeed, this tranquil state is delightful, with a cool interior. All experiences of pleasure and pain lead to peace.

हिन्दी

अहा, निश्चय ही, यह शांत अवस्था आनंददायक है, जिसका अंदरूनी भाग ठंडा है। सभी सुख-दुःख के अनुभव शांति की ओर ले जाते हैं।

5

शाम्यामि परिनिर्वामि सुखमासे शमे स्थितः अयमन्तः प्रहृष्यामि चन्द्रबिम्ब इवार्पितः || ५ ||

śāmyāmi parinirvāmi sukhamāse śame sthitaḥ ayamanthaḥ prahṛṣyāmi candrabimba ivārpiataḥ || 5 ||

English

I am calmed, completely liberated, and seated in bliss in this state of peace. I am joyful within, like the moon's reflection.

हिन्दी

मैं शांत हूँ, पूर्ण रूप से मुक्त हूँ, और इस शांति की अवस्था में आनंद में बैठा हूँ। मैं अंदर से प्रसन्न हूँ, जैसे चंद्रमा का प्रतिबिंब।

6

उत्ताण्डवन्मनोरंहःप्रोषितोरुशरीरकम् | अनारतपरिक्षोभं हा दुःखं विभवार्जनम् || ६ ||

uttāṇḍavanmanoraṃhaḥproṣitoruśarīrakam | anārataparikṣobhaṃ hā duḥkhaṃ vibhavārjanam || 6 ||

English

The mind's intense dance of desire, the body's constant agitation, alas, the sorrow of losing wealth.

हिन्दी

मन का इच्छा का तीव्र नृत्य, शरीर का निरंतर क्षोभ, हाय, धन के नष्ट होने का दुःख।

7

अङ्गमङ्गेन संपीड्य मांसं मांसेन च स्त्रियः | पुराहमभवं प्रीतो यत्तन्मोहविजृम्भितम् || ७ ||

aṅgamangeṇa saṃpīḍya māṃsaṃ māṃsena ca striyaḥ | purāhamabhavaṃ prīto yattanmohavijṛmbhitam || 7 ||

English

In the past, I was pleased by pressing flesh against flesh with women, but that was merely an illusion born of delusion.

हिन्दी

पहले, मैं स्त्रियों के साथ मांस को मांस से दबाकर प्रसन्न हुआ करता था, लेकिन यह तो मोह से उत्पन्न एक भ्रम मात्र था।

8

दृष्टान्तदृष्टयो दृष्टा भुक्तं भोक्तव्यमक्षतम् | आक्रान्तमखिलं भूतं जातं किमिव शोभनम् || ८ ||

dṛṣṭāntadṛṣṭayo dṛṣṭā bhuktam bhoktavyamakṣatam | ākrāntamakhilaṃ bhūtaṃ jātaṃ kimiva śobhanam || 8 ||

English

All that has been seen, experienced, enjoyed, and yet to be enjoyed, all that exists, what has been born, what is beautiful?

हिन्दी

जो देखा गया है, अनुभव किया गया है, भोगा गया है, और भोगना बाकी है, जो अस्तित्व में है, जो जन्मा है, वह सुंदर क्या है?

9

पुनस्तान्येव तान्येव तत्रेहान्यत्र वापि च | इतश्चेतश्च वस्तूनि नापूर्वं नाम किंचन || ९ ||

punastānyeva tānyeva tatrehānyatra vāpi ca | itaścetśca vastūni nāpūrvaṃ nāma kiṃcana || 9 ||

English

Again and again, the same things here and there, everywhere, nothing is new, nothing at all.

हिन्दी

बार-बार, वही चीजें यहाँ और वहाँ, हर जगह, कुछ भी नया नहीं, कुछ भी नहीं।

10

सर्वमेव परित्यज्य परिहृत्य धिया स्वयम् | स्वस्थ एवावतिष्ठेऽहं पूर्णात्पूर्ण इवात्मनि || १० ||

sarvameva parityajya parihṛtya dhiyā svayam | svastha evāvatiṣṭhe'haṃ pūrṇātpūrṇa ivātmani || 10 ||

English

Abandoning everything, restraining the mind, I remain content in myself, full within the full self.

हिन्दी

सब कुछ छोड़कर, मन को रोककर, मैं अपने आप में संतुष्ट रहता हूँ, पूर्ण आत्मा में पूर्ण।

11

पाताले भूतले स्वर्गे स्त्रियो रत्नोपलादयः | सारं तदपि तुच्छेन कालेनाशु निगीर्यते || ११ ||

pātāle bhūtale svargē striyo ratnopalādayaḥ | sāraṃ tadapi tucchēna kālēnāśu nigīryatē || 11 ||

English

In the netherworld, on earth, and in heaven, women and precious stones are considered valuable, but even that essence is quickly swallowed by insignificant time.

हिन्दी

पाताल, भूतल और स्वर्ग में स्त्रियाँ और रत्न मूल्यवान माने जाते हैं, लेकिन वह सार भी तुच्छ समय द्वारा शीघ्र ही निगल लिया जाता है।

12

एतावन्तमहं कालं भृशं बालोऽभवं पुरा | यः कुर्वन्द्वेषममरैस्तुच्छया जगदिच्छया || १२ ||

etāvantamahaṃ kālaṃ bhṛśaṃ bālo'bhavaṃ purā | yaḥ kurvandveṣamamarais tucchayā jagadicchayā || 12 ||

English

For so long, I was foolish and ignorant, harboring enmity towards the immortals with a trivial desire for the world.

हिन्दी

इतने समय तक, मैं मूर्ख और अज्ञानी था, जो अमरों के प्रति द्वेष रखता था और संसार की तुच्छ इच्छा से प्रेरित था।

13

मनोनिर्माणमात्रेण जगन्नाम्ना महाधिना | त्यक्तेनानेनकोऽर्थः स्यात्को नु रागोमहात्मनः || १३ ||

manonirmāṇamātreṇa jagannāmnā mahādhinā | tyaktenānēnako'rthaḥ syātkō nu rāgōmahātmanaḥ || 13 ||

English

By mere mental creation, the world is named with great wealth. What purpose would be served by abandoning it? What attachment does a great soul have?

हिन्दी

मन के निर्माण से ही, संसार को महान धन से नामित किया जाता है। इसे छोड़ने से क्या लाभ होगा? एक महात्मा का क्या आसक्ति है?

14

कष्टं चिरतरं कालमनर्थोऽर्थधिया मया | अज्ञानमदमत्तेन कालेन स्वेन सेवितः || १४ ||

kaṣṭaṃ cirataraṃ kālamanartho'rthadhiyā mayā | ajñānamadamattena kālena svēna sēvitaḥ || 14 ||

English

I have suffered great hardship for a long time, pursuing meaningless goals with a mind focused on wealth, intoxicated by ignorance and pride.

हिन्दी

मैंने लंबे समय तक बहुत कष्ट सहा है, धन पर ध्यान केंद्रित करके अर्थहीन लक्ष्यों का पीछा किया है, अज्ञान और अहंकार से मत्त होकर।

15

तरत्तरलतृष्णेन किमिवास्मिञ्जगत्त्रयम् | मया न कृतमज्ञेन पश्चात्तापाभिवृद्धये || १५ ||

tarattaralatṛṣṇena kimivāsmiñjagattrayam | mayā na kṛtamajñena paścāttāpābhivṛddhaye || 15 ||

English

With my unquenchable thirst, what have I not done in this world? I have not acted out of ignorance, but to increase my future remorse.

हिन्दी

अपनी अतृप्त तृष्णा के साथ, मैंने इस संसार में क्या नहीं किया है? मैंने अज्ञान से नहीं किया है, बल्कि अपने भविष्य के पश्चात्ताप को बढ़ाने के लिए।

16

एतया तदलं मेऽस्तु तुच्छया पूर्वचिन्तया| पौरुषं याति साफल्यं वर्तमानचिकित्सया || १६ ||

etayā tadalaṃ me'stu tucchayā pūrvacintayā| pauruṣaṃ yāti sāphalyaṃ vartamānacikitsayā || 16 ||

English

With this, let that be enough for me with previous insignificant thoughts| Success is achieved through present remedies

हिन्दी

इसके साथ, मेरे लिए पहले की अनावश्यक सोच पर्याप्त हो| वर्तमान उपचारों से सफलता प्राप्त होती है

17

अद्यापरिमिताकारकारणैकतयात्मनि| सर्वतः सुखमभ्येति रसायनमिवार्णवे || १७ ||

adyāparimitākārakāraṇaikatayātmani| sarvataḥ sukhamabhyeti rasāyanamivārṇave || 17 ||

English

In the singular cause of the unlimited form, happiness is attained from all sides like an elixir in the ocean

हिन्दी

अनंत रूप के एकमात्र कारण में, सब ओर से सुख प्राप्त होता है जैसे सागर में अमृत

18

कोऽयं तावदहं किं स्यादात्मेत्यात्मावलोकनम्| पृच्छाम्यौशनसं नाथं नूनमज्ञानशान्तये || १८ ||

ko'yaṃ tāvadahaṃ kiṃ syādātmētyātmāvalōkanaṃ| pṛcchāmyauśanasan nāthaṃ nūnamajñānaśāntaye || 18 ||

English

Who am I, what is this self? This is the contemplation of the self| I ask the lord, the son of Auśanas, surely for the pacification of ignorance

हिन्दी

मैं कौन हूँ, यह आत्मा क्या है? यह आत्मा का चिंतन है| मैं औशनस के पुत्र, नाथ से पूछता हूँ, निश्चय ही अज्ञान की शांति के लिए

19

संचिन्तयामि परमेश्वरमाशु शुक्रमुद्यत्प्रसादमथ तेन गिरोपदिष्टे| तिष्ठाम्यनन्तविभवे स्वयमात्मनात्मन्यक्षीणमर्थमुपदेशगिरः फलन्ति || १९ ||

saṃcintayāmi paramēśvaramaśu śukramudyatprasādamatha tena giropadiṣṭe| tiṣṭhāmyanantavibhavē svayamātmanātmaniakṣīṇamarthamupadēśagiraḥ phalanti || 19 ||

English

I meditate on the supreme lord, the quick, gracious, and benevolent one, and then, instructed by his words, I abide in the infinite wealth of the self, the self-teaching words bear fruit

हिन्दी

मैं परमेश्वर, तीव्र, कृपालु और उदार का ध्यान करता हूँ, और फिर उनके शब्दों से निर्देशित, मैं आत्मा के अनंत समृद्धि में रहता हूँ, आत्म-शिक्षा के शब्द फल देते हैं

← Chapter 24Chapter 26 →