Upaśama उपशम

Chapter 23 — 28 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

विरोचन उवाच | अस्ति पुत्रातिविततो देशो विपुलकोटरः | त्रैलोक्यानां सहस्राणि यत्र मान्ति बहून्यपि || १ ||

virocana uvāca | asti putrātivitato deśo vipulakoṭaraḥ | trailokyānāṃ sahasrāṇi yatra mānti bahūnyapi || 1 ||

English

Virochana said: There exists a vast and expansive region, where countless thousands of worlds reside.

हिन्दी

विरोचन ने कहा: एक विशाल और विस्तृत क्षेत्र है, जहाँ अनगिनत हजारों लोक निवास करते हैं।

2

यत्र नाम्भोधयो नापि सागरा वा न चाद्रयः | न वनानि न तीर्थानि न नद्यो न सरांसि च || २ ||

yatra nāmbhodhayo nāpi sāgarā vā na cādrayaḥ | na vanāni na tīrthāni na nadyo na sarāṃsi ca || 2 ||

English

Where there are no oceans, no seas, no mountains, no forests, no pilgrimage sites, no rivers, no lakes.

हिन्दी

जहाँ न समुद्र हैं, न सागर, न पर्वत, न वन, न तीर्थ स्थान, न नदियाँ, न सरोवर।

3

न मही नापि चाकाशं न द्यौर्न पवनादयः | न चन्द्रार्कौ न लोकेशा न देवा नच दानवाः || ३ ||

na mahī nāpi cākāśaṃ na dyaur na pavanādayaḥ | na candrārkau na lokeśā na devā naca dānavāḥ || 3 ||

English

Where there is no earth, no sky, no heaven, no winds, no moon, no sun, no lords of the worlds, no gods, no demons.

हिन्दी

जहाँ न पृथ्वी है, न आकाश, न स्वर्ग, न वायु, न चंद्रमा, न सूर्य, न लोकपाल, न देवता, न दानव।

4

न भूतयक्षरक्षांसि न गुल्मा न वनश्रियः | न काष्ठतृणभूतानि स्थावराणि चराणि च || ४ ||

na bhūtayakṣarakṣāṃsi na gulmā na vanaśriyaḥ | na kāṣṭhatṛṇabhūtāni sthāvarāṇi carāṇi ca || 4 ||

English

Where there are no ghosts, yakshas, rakshasas, no groups of trees, no forest beauties, no beings made of wood and grass, no stationary or moving creatures.

हिन्दी

जहाँ न भूत, यक्ष, राक्षस हैं, न झुंड पेड़, न वन की सुंदरता, न लकड़ी और घास से बने जीव, न स्थावर और चर प्राणी।

5

नापो न ज्वलनो नाशा नोर्ध्वं नाधो न विष्टपम् | न लोको नातपो नाहं न हरीन्द्रहरादयः || ५ ||

nāpo na jvalano nāśā nordhvaṃ nādho na viṣṭapam | na loko nātapo nāhaṃ na harīndraharaḥdayaḥ || 5 ||

English

Where there is no water, no fire, no hope, no up, no down, no expanse, no world, no heat, no I, no Vishnu, Indra, Shiva, and others.

हिन्दी

जहाँ न जल है, न अग्नि, न आशा, न ऊपर, न नीचे, न विस्तार, न लोक, न ताप, न मैं, न विष्णु, इंद्र, शिव और अन्य।

6

एक एवास्मि सुमहांस्तत्र राजा महाद्युतिः | सर्वकृत्सर्वगः सर्वः स च तूष्णीं व्यवस्थितः || ६ ||

eka evāsmi sumahāṃstatra rājā mahādyutiḥ | sarvakṛtsarvagaḥ sarvaḥ sa ca tūṣṇīṃ vyavasthitaḥ || 6 ||

English

I am the only great one there, the king with great splendor. He is the creator of all, omnipresent, and everything. He remains silent.

हिन्दी

मैं वहाँ एकमात्र महान हूँ, महान कांति वाला राजा | वह सबका कर्ता, सर्वव्यापी, और सब कुछ है | वह चुप रहता है |

7

तेन संकल्पितो मन्त्री सर्वसन्मन्त्रणोन्मुखः | अघटं घटयत्याशु घटं विघटयत्यलम् || ७ ||

tena saṃkalpito mantrī sarvasanmantraṇonmukhaḥ | aghaṭaṃ ghaṭayatyāśu ghaṭaṃ vighaṭayatyalam || 7 ||

English

By him, the minister is appointed, who is inclined towards all good advice. He quickly accomplishes the impossible and easily dissolves the possible.

हिन्दी

उसके द्वारा, मंत्री नियुक्त किया जाता है, जो सभी अच्छे सलाह की ओर झुका हुआ है | वह असंभव को शीघ्र ही संभव बना देता है और संभव को आसानी से विघटित कर देता है |

8

भोक्तुं न किंचिच्छक्नोति न च जानाति किंचन | राजार्थं केवलं सर्वं करोत्यज्ञोऽपि सन्सदा || ८ ||

bhoktuṃ na kiṃcicchaknoti na ca jānāti kiṃcana | rājārthaṃ kevalaṃ sarvaṃ karotyajño'pi sansadā || 8 ||

English

He cannot enjoy anything, nor does he know anything. He does everything solely for the sake of the king, even though he is ignorant.

हिन्दी

वह कुछ भी भोग नहीं सकता, न ही कुछ भी जानता है | वह सिर्फ राजा के लिए सब कुछ करता है, भले ही वह अज्ञानी हो |

9

स एव सर्वकार्यैककर्ता तस्य महीपतेः | राजा केवलमेकान्ते स्वस्थ एवावतिष्ठते || ९ ||

sa eva sarvakāryaikakartā tasya mahīpateḥ | rājā kevalamekānte svastha evāvatiṣṭhate || 9 ||

English

He alone is the doer of all tasks for that king. The king remains calm and composed in solitude.

हिन्दी

वही एकमात्र उस राजा के सभी कार्यों का कर्ता है | राजा एकांत में शांत और संतुलित रहता है |

10

बलिरुवाच | आधिव्याधिविनिर्मुक्तः कः स देशो महामते | कथमासाद्यते चापि केन वाधिगतः प्रभो || १० ||

baliruvāca | ādhivyādhivinirmuktaḥ kaḥ sa deśo mahāmate | kathamāsādyate cāpi kena vādhigataḥ prabho || 10 ||

English

Bali said: O great-minded one, which is that place free from mental and physical afflictions? How is it attained and by whom is it reached, O Lord?

हिन्दी

बलि ने कहा: हे महामते, मानसिक और शारीरिक व्याधियों से मुक्त वह स्थान कौन सा है? वह कैसे प्राप्त होता है और किसके द्वारा प्राप्त होता है, हे प्रभो?

12

अपूर्वमेतदाख्यानं ममामरभयप्रद | कथयापनयास्माकं हृद्व्योम्नः संशयाम्बुदम् || १२ ||

apūrvametadākhyānaṃ mamāmarabhayaprada | kathayāpanayāsmākaṃ hṛdvyomnaḥ saṃśayāmbudam || 12 ||

English

This story is unprecedented and causes fearlessness in me | Please narrate it to remove the cloud of doubt from our hearts

हिन्दी

यह कथा अपूर्व है और मुझे निर्भय बनाती है | कृपया इसे सुनाएं ताकि हमारे हृदय के संदेह के बादल दूर हो सकें

13

कः स तादृग्विधो मन्त्री राजा चापि महाबलः | हेलालूनजगज्जालैर्योऽस्माभिरपि नो जितः || १३ ||

kaḥ sa tādṛgvidho mantrī rājā cāpi mahābalaḥ | helālūnajagajjālairyō'smābhirapi no jitaḥ || 13 ||

English

Who is that minister and king of such great strength | Who, with his tricks and illusions, has not been conquered even by us

हिन्दी

वह कौन सा मंत्री और महाबली राजा है | जिसने अपनी चालों और मायावी जालों से हमें भी पराजित नहीं किया

14

नासौ सहस्रनयनो न यमो न धनेश्वरः | नामरो नासुरो वापि यदि पुत्रक जीयते || १४ ||

nāsau sahasranayano na yamo na dhaneśvaraḥ | nāmaro nāsuro vāpi yadi putraka jīyate || 14 ||

English

He is not the thousand-eyed Indra, nor Yama, nor the lord of wealth | Nor a god, nor a demon, if he is conquered, O son

हिन्दी

वह हजार नेत्रों वाला इंद्र नहीं है, न यम है, न धनेश्वर है | न देवता है, न असुर है, यदि वह पराजित होता है, हे पुत्र

15

तत्रासिमुसलप्रासवज्रचक्रगदादयः | हेतयः कुण्ठतां यान्ति दृषदीवोत्पलाहतिः || १५ ||

tatrāsimuslaprāsavajracakragadādayaḥ | hetayaḥ kuṇṭhatāṃ yānti dṛṣadīvotpalāhatiḥ || 15 ||

English

There, weapons like swords, pestles, spears, thunderbolts, discs, and maces | Become useless like a lotus struck by a stone

हिन्दी

वहां, तलवार, मूसल, भाले, वज्र, चक्र और गदा जैसे हथियार | पत्थर से टक्कर खाए कमल की तरह बेकार हो जाते हैं

16

गम्योऽसौ नास्त्रशस्त्राणां न भटोद्भवकर्मणाम् | तेन देवासुराः सर्वे सर्वदैव वशीकृताः || १६ ||

gamyo'sau nāstrasaśstrāṇāṃ na bhaṭodbhavakarmaṇāṃ | tena devāsurāḥ sarve sarvadaiva vaśīkṛtāḥ || 16 ||

English

He is not attainable by weapons or by the actions of soldiers | Therefore, all gods and demons are always subdued by him

हिन्दी

वह हथियारों या सैनिकों के कार्यों से प्राप्त नहीं हो सकता | इसलिए, सभी देवता और असुर हमेशा उसके वश में होते हैं

17

अविष्णुनापि तेनेह हिरण्याक्षादयोऽसुराः | पातिताः कल्पवातेन मेरुकल्पद्रुमा इव || १७ ||

aviṣṇunāpi teneha hiraṇyākṣādayo'surāḥ | pātitāḥ kalpavātena merukalpadrumā iva || 17 ||

English

Even without Vishnu, the demons like Hiranyaksha were felled by the wind of the kalpa, like the trees of Mount Meru.

हिन्दी

विष्णु के बिना भी, हिरण्याक्ष जैसे असुर कल्प की हवा से गिराए गए, जैसे मेरु पर्वत के पेड़ गिरते हैं।

18

नारायणादयो देवा अपि सर्वावबोधिनः | तेनाक्रम्य यथाकाममवटेषु निवेशिताः || १८ ||

nārāyaṇādayo devā api sarvāvabodhinaḥ | tenākramya yathākāmamavaṭeṣu niveśitāḥ || 18 ||

English

Even the gods like Narayana, who are all-knowing, were placed in the pits according to their desires by that.

हिन्दी

नारायण जैसे सभी ज्ञानी देवता भी उसके द्वारा अपनी इच्छानुसार गड्ढों में रखे गए।

19

तत्प्रसादेन साटोपं पञ्चमात्रशरः स्मरः | त्रैलोक्यमिदमाक्रम्य सम्राडिव विवल्गति || १९ ||

tatprasādena sāṭopaṃ pañcamātraśaraḥ smaraḥ | trailokyamidamākramya samrāḍiva vivalgati || 19 ||

English

By his grace, the five-arrowed Cupid, full of pride, roams the three worlds as if he were the emperor.

हिन्दी

उसकी कृपा से, घमंड से भरा पाँच बाणों वाला कामदेव तीनों लोकों में सम्राट की तरह घूमता है।

20

सुरासुरौघगृह्योऽपि गुणहीनोऽपि दुर्मतिः | दुराकृतिरपि क्रोधस्तत्प्रसादेन जृम्भते || २० ||

surāsuraughagṛhyo'pi guṇahīno'pi durmatiḥ | durākṛtirapi krodhas tatprasādena jṛmbhate || 20 ||

English

Even though he is devoid of qualities, of bad intentions, and of ugly form, anger, by his grace, yawns.

हिन्दी

भले ही वह गुणों से रहित हो, बुरे इरादों वाला हो, और कुरूप हो, क्रोध उसकी कृपा से जागता है।

21

देवासुरसहस्राणां संगरो यः पुनः पुनःतदेतत्क्रीडनं तस्य मन्त्रिणो मन्त्रशालिनः || २१ ||

devāsurasahasrāṇāṃ saṃgaro yaḥ punaḥ punaḥtadetatkrīḍanaṃ tasya mantriṇo mantraśālinaḥ || 21 ||

English

The repeated battles between thousands of gods and demons are merely a playful pastime for the ministers who are skilled in mantras.

हिन्दी

देवताओं और असुरों के बीच हजारों युद्धों का पुनः पुनः होना मंत्रों में निपुण मंत्रियों के लिए एक खेल मात्र है।

22

स मन्त्री केवलं पुत्र तेनैव प्रभुणा यदि | जीयते तत्सुजेयोऽसावन्यथा त्वचलोपमः || २२ ||

sa mantrī kevalaṃ putra tenaiva prabhuṇā yadi | jīyate tatsujeyo'sāvanyathā tvacalopamaḥ || 22 ||

English

If a minister, even if he is a son, is defeated by his own master, he should be conquered; otherwise, he is like an unstable one.

हिन्दी

यदि एक मंत्री, भले ही वह पुत्र हो, अपने स्वामी द्वारा पराजित होता है, तो उसे जीतना चाहिए; अन्यथा, वह एक अस्थिर व्यक्ति के समान है।

23

तस्यैव तत्प्रभोः काले जेतुं तं मन्त्रिणं निजमिच्छा संजायते तेन जीयतेऽसावयत्नतः || २३ ||

tasyaiva tatprabhoḥ kāle jetuṃ taṃ mantriṇaṃ nijamicchā saṃjāyate tena jīyate'sāvayatnataḥ || 23 ||

English

At that time, the desire to conquer that minister arises in the lord himself, and he is conquered effortlessly.

हिन्दी

उस समय, उस मंत्री को जीतने की इच्छा स्वयं प्रभु में उत्पन्न होती है, और वह बिना किसी प्रयास के जीत लिया जाता है।

24

त्रैलोक्यवलिनां मल्लमुच्छ्वासितजगत्त्रयम् | जेतुं चेदस्ति ते शक्तिस्तत्पराक्रमवानसि || २४ ||

trailokyavalināṃ mallamucchvāsitajagattrayam | jetuṃ cedasti te śaktistatparākramavānasi || 24 ||

English

If you have the power to conquer the wrestler who has made the three worlds sigh, then you are endowed with that valor.

हिन्दी

यदि आपमें उस पहलवान को जीतने की शक्ति है जिसने तीनों लोकों को उच्छ्वासित कर दिया है, तो आप उस पराक्रम से युक्त हैं।

25

तस्मिन्नभ्युदिते सूर्ये त्रैलोक्यकमलाकराः | इमे विकासमायान्ति विलीयन्तेऽस्तमागते || २५ ||

tasminnabhyudite sūrye trailokyakamalākarāḥ | ime vikāsamāyānti vilīyante'stamāgate || 25 ||

English

When the sun rises, the lotuses of the three worlds bloom, and when the sun sets, they wither away.

हिन्दी

जब सूर्य उदित होता है, तीनों लोकों के कमल खिल उठते हैं, और जब सूर्य अस्त होता है, वे मुरझा जाते हैं।

26

तमेवमेकया बुद्ध्या व्यामोहपरिहीनया | यदि जेतुं समर्थोऽसि धीरस्तदसि सुव्रत || २६ ||

tamevamekayā buddhyā vyāmohaparihīnayā | yadi jetuṃ samartho'si dhīrastadasi suvrat || 26 ||

English

If you are capable of conquering with such single-minded and undeluded intelligence, then you are indeed wise and virtuous.

हिन्दी

यदि आप ऐसी एकाग्र और भ्रमरहित बुद्धि से जीतने में सक्षम हैं, तो आप वास्तव में बुद्धिमान और सदाचारी हैं।

27

तस्मिञ्जिते जिता लोका भविष्यन्त्यजिता अपि | अजिते त्वजिता एते चिरकालजिता अपि || २७ ||

tasmiñjite jitā lokā bhaviṣyantyajitā api | ajite tvajitā ete cirakālajitā api || 27 ||

English

If one conquers oneself, all worlds are conquered, even if they were previously unconquered. If one does not conquer oneself, even those worlds that have been conquered for a long time remain unconquered.

हिन्दी

यदि कोई अपने आप को जीत लेता है, तो सभी लोक जीते जाते हैं, भले ही वे पहले अजेय थे। यदि कोई अपने आप को नहीं जीतता, तो भले ही वे लोक लंबे समय से जीते हुए हों, वे अजेय ही रहते हैं।

28

तस्मादनन्तसिद्ध्यर्थं शाश्वताय सुखाय च | तज्जये यत्नमातिष्ठ कष्टयापि हि चेष्टया || २८ ||

tasmādanantasiddhyarthaṃ śāśvatāya sukhāya ca | tajjaye yatnamātiṣṭha kaṣṭayāpi hi ceṣṭayā || 28 ||

English

Therefore, for the sake of eternal perfection and lasting happiness, one should strive with great effort, even if it is difficult.

हिन्दी

इसलिए, अनंत सिद्धि और स्थायी सुख के लिए, कोई बड़े प्रयास से प्रयास करे, भले ही यह कठिन हो।

29

ससुरदनुजनागयक्षसंघं सनरमहोरगकिन्नरं समेतम् | त्रिजगदपि वशीकृतं समन्तादतिबलिना ननु हेलयैव तेन || २९ ||

sasuradanujanāgayakṣasaṃghaṃ sanaramahoragakinnaraṃ sametam | trijagadapi vaśīkṛtaṃ samantādatibalinā nanu helayāiva tena || 29 ||

English

Even the assembly of gods, demons, serpents, yakshas, humans, great serpents, and kinnaras, and the three worlds, are easily subdued by the very powerful one.

हिन्दी

देवताओं, दानवों, नागों, यक्षों, मनुष्यों, महासर्पों और किन्नरों की सभा, और तीनों लोक, अत्यंत शक्तिशाली द्वारा आसानी से वश में किए जाते हैं।

← Chapter 22Chapter 24 →