Upaśama उपशम

Chapter 22 — 49 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अथवा रघुवंशाख्यनभःपूर्णनिशाकर | बलिवद्बुद्धिभेदेन ज्ञानमासादयामलम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | athavā raghuvamśākhyanabhaḥpūrṇaniśākara | balivadbuddhibhedena jñānamāsādayāmalam || 1 ||

English

Shri Vasistha said: Alternatively, O Raghuvamsha, who is as full as the moon, attain pure knowledge through the discrimination of intellect, like Bali.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: अथवा, हे रघुवंश जो चन्द्रमा के समान पूर्ण है, बलि की तरह बुद्धि के भेद से शुद्ध ज्ञान प्राप्त करो।

2

श्रीराम उवाच | भगवन्सर्वधर्मज्ञ त्वत्प्रसादान्मया हृदि | प्राप्तं प्राप्तव्यमखिलं विश्रान्तं चामले पदे || २ ||

śrīrāma uvāca | bhagavansarvadharmajña tvatprasādānmayā hṛdi | prāptaṃ prāptavyamakhilaṃ viśrāntaṃ cāmale pade || 2 ||

English

Shri Rama said: O Lord, knower of all dharma, by your grace, I have attained in my heart all that is to be attained and have rested in the pure state.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवान, सभी धर्मों के ज्ञाता, आपकी कृपा से, मेरे हृदय में जो प्राप्त करना था, वह सब प्राप्त हो गया है और मैं शुद्ध अवस्था में विश्राम कर रहा हूँ।

3

शरदीवाम्बरादभ्रमदभ्रं मम चेतसः | विभो व्यपगतं सर्वं तृष्णाख्यं तन्महातमः || ३ ||

śaradīvāmbarādabhramadabhraṃ mama cetasaḥ | vibho vyapagataṃ sarvaṃ tṛṣṇākhyam tanmahātamaḥ || 3 ||

English

O Lord, like the clouds disappearing from the autumn sky, all the desires, which are the great darkness, have vanished from my mind.

हिन्दी

हे भगवान, शरद ऋतु के आकाश से बादलों की तरह, मेरे मन से सभी इच्छाएँ, जो महान अंधकार हैं, विलीन हो गई हैं।

4

अमृतापूरितः स्वस्थः शीतलात्मा महाद्युतिः | तिष्ठाम्यानन्दवानन्तः सायं पूर्णं इवोडुराट् || ४ ||

amṛtāpūritaḥ svasthaḥ śītalātmā mahādyutiḥ | tiṣṭhāmyānandavānantaḥ sāyaṃ pūrṇaṃ ivōḍurāṭ || 4 ||

English

I stand filled with nectar, calm, with a cool mind, radiant, and full of bliss, like the full moon in the evening.

हिन्दी

मैं अमृत से भरा हुआ, शांत, शीतल मन वाला, तेजस्वी, और आनंद से भरा हुआ, शाम के पूर्ण चंद्रमा की तरह खड़ा हूँ।

5

अशेषसंशयाम्भोदशरत्समय किंत्वहम् | तृप्तिमेषां न गच्छामि वचसां वदतस्तव || ५ ||

aśeṣasaṃśayāmbhodasaratsamaya kintvaham | tṛptimeṣāṃ na gacchāmi vacasāṃ vadatastava || 5 ||

English

In this autumn season, when all doubts have vanished like clouds, why do I not find satisfaction in your words?

हिन्दी

इस शरद ऋतु में, जब सभी संशय बादलों की तरह विलीन हो गए हैं, फिर मैं आपके शब्दों में संतोष क्यों नहीं पाता?

6

बलेर्विज्ञानसंप्राप्तिं पुनर्मद्बोधवृद्धये | विभो कथय खिद्यन्ते सन्तो नावनतं प्रति || ६ ||

baler vijñānasampāptiṃ punar madbodhavṛddhaye | vibho kathaya khidyante santo nāvanataṃ prati || 6 ||

English

O Lord, please explain to me the attainment of knowledge of strength for the increase of my understanding. How do the saints suffer who are not humble?

हिन्दी

हे प्रभु, मेरे बोध की वृद्धि के लिए बल के ज्ञान की प्राप्ति का वर्णन करें। जो विनम्र नहीं हैं, उन संतों को कैसे दुःख होता है?

7

श्रीवसिष्ठ उवाच | श्रृणु राघव ते वक्ष्ये बलेर्वृत्तान्तमुत्तमम् | श्रुतेन येन तं तत्त्वबोधं प्राप्स्यसि शाश्वतम् || ७ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | śrṇu rāghava te vakṣye baler vṛttāntamuttamam | śrutena yena taṃ tattvabodhaṃ prāpsyasi śāśvatam || 7 ||

English

Vasishtha said: O Rama, listen, I will tell you the supreme story of strength. By hearing it, you will attain the eternal knowledge of the truth.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे राम, सुनो, मैं तुम्हें बल की उत्तम कथा बताऊँगा। इसे सुनकर तुम सनातन सत्य के ज्ञान को प्राप्त करोगे।

8

अस्त्यस्मिञ्जगतः कोशे कस्मिंश्चिद्दिङ्निकुञ्जके | पातालमिति विख्यातो लोको भूमेरधः स्थितः || ८ ||

astyasmiñjagataḥ kośe kasmiṃścid diṅnikuñjake | pātālamiti vikhyāto loko bhūmer adhaḥ sthitaḥ || 8 ||

English

In some corner of this world, there exists a place called Patala, a famous realm situated below the earth.

हिन्दी

इस जगत के किसी कोने में, पृथ्वी के नीचे स्थित एक प्रसिद्ध लोक है जिसे पाताल कहते हैं।

9

क्षीरोदार्णवजाताभिर्दिरधाभिरमृतांशुभिः | क्वचिद्दानवकन्याभिर्भाति निर्विवरान्तरः || ९ ||

kṣīrodārṇavajātābhir diradhābhir amṛtāṃśubhiḥ | kvacid dānavakanyābhir bhāti nirvivarāntaraḥ || 9 ||

English

Sometimes, it shines with the radiance of the nectar-like rays emanating from the daughters of the demons born from the ocean of milk, appearing flawless and continuous.

हिन्दी

कभी-कभी, दूध के समुद्र से उत्पन्न दानव कन्याओं के अमृत के समान किरणों की चमक से यह निर्दोष और निरन्तर दिखाई देता है।

10

जिह्वागणोद्दामरवैर्विलोलरसनायुगैः | क्वचिद्भोगिभिरापूर्णः सहस्रशतमस्तकैः || १० ||

jihvāgaṇoddamaravair vilolarasanāyugaiḥ | kvacid bhogibhir āpūrṇaḥ sahasraśatamastakaiḥ || 10 ||

English

Sometimes, it is filled with enjoyers who have thousands of heads, with their tongues wagging and mouths full of delightful tastes.

हिन्दी

कभी-कभी, यह हजारों सिरों वाले भोगी जीवों से भरा होता है, जिनकी जीभें लहराती हैं और मुंह सुखद स्वादों से भरे होते हैं।

11

देहाद्रिवलिताशेषविश्वोद्धरणघस्मरैः | क्वचिद्दनुसुतैर्व्याप्तश्चलद्भिरिव मेरुभिः || ११ ||

dehādrivalitāśeṣaviśvoddharaṇaghasmaraiḥ | kvaciddanusutairvyāptaścaladbhiriva merubhiḥ || 11 ||

English

The entire universe, enveloped by the body-like mountain, is lifted by the weight of the mountains, which are like the moving Meru mountains, and sometimes filled with the sons of Danu.

हिन्दी

शरीर के समान पर्वत से घिरा हुआ सम्पूर्ण विश्व, पर्वतों के भार से उठाया जाता है, जो चलते हुए मेरु पर्वतों के समान हैं, और कभी-कभी दनु के पुत्रों से भरा होता है।

12

कुम्भकूटाग्रविश्रान्तवसुधामण्डलोदरैः | क्वचिद्दिग्दन्तिभिर्दन्तद्रुमाद्रिभिरुपाश्रितः || १२ ||

kumbhakūṭāgraviśrāntavasudhāmaṇḍalodaraiḥ | kvaciddigdantibhirdaṇḍadrumādribhirupāśritaḥ || 12 ||

English

Sometimes, the universe is supported by mountains that rest on the peaks of Kumbhakuta, with the earth as their belly, and by mountains that are like the tusks of the directions.

हिन्दी

कभी-कभी, विश्व कुम्भकूट की चोटियों पर विश्राम करते हुए पर्वतों द्वारा समर्थित होता है, जिनका पेट पृथ्वी है, और दिशाओं के दाँतों के समान पर्वतों द्वारा।

13

महाकटकटाशब्दत्रस्तभूतपरम्परैः | क्वचिद्दुर्गन्धभूताभैरधोनारकमण्डलैः || १३ ||

mahākaṭakaṭāśabdatrastabhūtaparamparaiḥ | kvaciddurgandhabhūtābhairadhonārakamaṇḍalaiḥ || 13 ||

English

Sometimes, the universe is filled with the sound of great clattering, frightening the beings in the succession, and with the foul-smelling beings in the lower realms of hell.

हिन्दी

कभी-कभी, विश्व महान खड़खड़ाहट की आवाज से भरा होता है, जो क्रम में प्राणियों को डराती है, और नरक के निचले लोकों में दुर्गंध वाले प्राणियों से भरा होता है।

14

आभूतलमभिप्रोतसप्तपातालमण्डलैः | क्वचिद्रत्नाकरैर्व्याप्तः पातालैर्विवरैरिव || १४ ||

ābhūtalamabhiprotasaptapātālamaṇḍalaiḥ | kvacidratnākarairvyāptaḥ pātālairvivarairiva || 14 ||

English

Sometimes, the universe is filled with the seven lower realms of Patala, which are adorned with gems and appear like openings.

हिन्दी

कभी-कभी, विश्व सात निचले लोकों पाताल से भरा होता है, जो रत्नों से सजे हुए हैं और खुले हुए दरारों की तरह लगते हैं।

15

सुरासुरशिरःसुप्तपादाम्भोरुहपांसुना | क्वचिद्भगवता तेन कपिलेन पवित्रितः || १५ ||

surāsurśiraḥsuptapādāmbhoruhapāṃsunā | kvacidbhagavatā tena kapilena pavitritaḥ || 15 ||

English

Sometimes, the universe is purified by the divine Kapila, with the gods and demons resting at his feet, which are like lotus flowers.

हिन्दी

कभी-कभी, विश्व दिव्य कपिल द्वारा पवित्र किया जाता है, जिनके चरणों पर देवता और असुर विश्राम करते हैं, जो कमल के फूलों के समान हैं।

16

आसुरीसंभृतानन्तपूजनक्रीडनैषिणा | क्वचिद्भगवता तेन हाटकेशेन पालितः || १६ ||

āsurīsaṃbhṛtānantapūjanakrīḍanaiṣiṇā | kvacidbhagavatā tena hāṭakeśena pālitaḥ || 16 ||

English

Protected by the Lord Hāṭakeśa, who is engaged in the worship and play of the endless asuras.

हिन्दी

असुरों की अनंत पूजा और क्रीड़ा में लगे हुए भगवान हाटकेश द्वारा सुरक्षित।

17

तस्मिन्नसुरदोस्तम्भधार्यमाणमहाभरे | बभूव दानवो राजा विरोचनसुतो बलिः || १७ ||

tasminnasuradostambhadhāryamāṇamahābhare | babhūva dānavo rājā virocanasuto baliḥ || 17 ||

English

In that great burden held by the pillar of the asura's fault, Bali, the son of Virochana, became the king of the demons.

हिन्दी

असुर के दोष के स्तंभ द्वारा धारित उस महान भार में, विरोचन के पुत्र बलि दानवों के राजा बने।

18

साक्रन्देन समं सर्वैः सुरविद्याधरोरगैः | पादसंवाहनं यस्य सुरराजेन वाञ्छितम् || १८ ||

sākrandena samaṃ sarvaiḥ suravidyādharoragaiḥ | pādasanvāhanaṃ yasya surarājena vāñchitam || 18 ||

English

Whose foot-washing is desired by the king of the gods along with all the gods, vidyadharas, and serpents.

हिन्दी

जिसके पैरों की सेवा देवराज इंद्र और सभी देवता, विद्याधर और सर्पों द्वारा चाही जाती है।

19

कोशस्त्रैलोक्यरत्नानां पाता सर्वशरीरिणाम् | धर्ता भुवनधर्तृणां यस्य पालयिता हरिः || १९ ||

kośastrailokyaratnānāṃ pātā sarvaśarīriṇām | dhartā bhuvanadhartṛṇāṃ yasya pālayitā hariḥ || 19 ||

English

The treasury of the gems of the three worlds, the protector of all beings, the supporter of the supporters of the worlds, whose protector is Hari.

हिन्दी

तीनों लोकों के रत्नों का भंडार, सभी प्राणियों का रक्षक, लोकों के धारकों का धारक, जिसका रक्षक हरि है।

20

ऐरावणस्य संशोषं यन्नाम्ना कटभित्तयः | केकयेवाहिहृन्नाड्यो जग्मुराजग्मुरार्तताम् || २० ||

airāvaṇasya saṃśoṣaṃ yannāmnā kaṭabhittayaḥ | kekayevāhihṛnnāḍyo jagmurājagmurārtatām || 20 ||

English

The walls named after Airavana dried up, and the veins of Kekaya, like the serpents, became distressed.

हिन्दी

ऐरावण नाम की दीवारें सूख गईं, और केकय की नसें, सर्पों की तरह, पीड़ित हो गईं।

21

प्रतापोग्रोष्मभिर्यस्य कल्पकाल इवाब्धयः | ययुः शोषोन्मुखाः सप्त सप्ततां कुपिताकृतेः || २१ ||

pratāpogroṣmabhiryasya kalpakāla ivābdhayaḥ | yayuḥ śoṣonmukhāḥ saptā saptatāṁ kupitākṛteḥ || 21 ||

English

Whose intense heat and radiance caused the seven seas to dry up, as if it were the end of the world.

हिन्दी

जिसके तेज और गर्मी से सातों समुद्र सूखने लगे, जैसे यह कल्पान्त हो गया हो।

22

यदध्वराग्र्यधूमाभ्रराजयो वलिताब्धयः | ब्रह्माण्डकोटरस्यास्य सदा कवचतां ययुः || २२ ||

yadadhvarāgryadhūmābhrajayo valitābdhayaḥ | brahmāṇḍakoṭarasyāsya sadā kavacatāṃ yayuḥ || 22 ||

English

Whose brilliant rays and clouds of smoke always protect the universe, like an armor.

हिन्दी

जिसकी चमकीली किरणें और धुएँ के बादल हमेशा ब्रह्मांड की रक्षा करते हैं, जैसे कवच।

23

यस्य दृष्टिदृढाघातनुन्नाधारकुलाचलाः | विनमन्ति दिशः सर्वा लताः फलनता इव || २३ ||

yasya dṛṣṭidṛḍhāghātanunnādhārakulācalāḥ | vinamanti diśaḥ sarvā latāḥ phalanatā iva || 23 ||

English

Whose powerful gaze causes the mountains to bow down, and all directions bend like vines laden with fruits.

हिन्दी

जिसकी शक्तिशाली दृष्टि से पर्वत झुक जाते हैं, और सभी दिशाएँ फलों से लदी लताओं की तरह झुक जाती हैं।

24

लीलाविजितनिःशेषभुवनाभोगभूषणः | दशकोटीः स वर्षाणि दैत्यो राज्यं चकार ह || २४ ||

līlāvijitaniḥśeṣabhuvanābhogabhūṣaṇaḥ | daśakoṭīḥ sa varṣāṇi daityo rājyaṃ cakāra ha || 24 ||

English

That demon, who effortlessly conquered the entire universe and adorned himself with its riches, ruled for ten million years.

हिन्दी

वह दैत्य, जिसने सहज ही सम्पूर्ण ब्रह्मांड को जीत लिया और उसके भोगों से अपने आप को सजाया, दस लाख वर्षों तक शासन किया।

25

अथ गच्छत्स्वनल्पेषु युगेष्वावर्तवृत्तिषु | सुरासुरमहौघेषु प्रोत्पतत्सु पतत्सु च || २५ ||

atha gacchatvanalpeṣu yugeṣvāvartavṛttiṣu | surāsuramahaughaṣu protpatatsu patatsu ca || 25 ||

English

Then, in the cycles of the lesser ages, as the great hosts of gods and demons rise and fall.

हिन्दी

तब, छोटे युगों के चक्रों में, जब देवताओं और दैत्यों के विशाल समूह उठते और गिरते हैं।

26

अजस्रमतिभुक्तेषु त्रैलोक्योदारवृत्तिषु| भोगेष्वभजदुद्वेगं बलिर्दानवनायकः || २६ ||

ajasramatibhukteṣu trailokyodāravṛttiṣu| bhogeṣvabhajadudvegaṃ balirdānavanāyakaḥ || 26 ||

English

Bali, the king of the demons, experienced distress in the enjoyments that were constantly enjoyed in the generous conduct of the three worlds.

हिन्दी

बलि, दानवों के राजा, तीनों लोकों के उदार व्यवहार में निरंतर भोगों में उद्वेग अनुभव करते थे।

27

मेरुश्रृङ्गशिखारत्नकृतवातायनस्थितः| एकदा चिन्तयामास स्वयं संसारसंस्थितिम् || २७ ||

meruśṛṅgaśikhāratnakṛtavātāyanasthitaḥ| ekadā cintayāmāsa svayaṃ saṃsārasaṃsthitim || 27 ||

English

Situated in the palace made of the jewel on the peak of Mount Meru, once he contemplated the state of the world.

हिन्दी

मेरु पर्वत की चोटी पर बने रत्न के महल में बैठे हुए, एक बार उन्होंने संसार की स्थिति पर विचार किया।

28

कियन्तमिदमक्षुण्णशक्तिनैव मयाधुना| साम्राज्यमिह कर्तव्यं विहर्तव्यं जगत्त्रये || २८ ||

kiyantamidamakṣuṇṇaśaktinaiva mayādhunā| sāmrājyamih kartavyaṃ vihartavyaṃ jagattraye || 28 ||

English

How much more of this should be endured with unbroken strength by me now? Here, sovereignty should be established and enjoyed in the three worlds.

हिन्दी

इसका कितना और अक्षुण्ण शक्ति से सहन किया जाए मुझसे अब? यहाँ, साम्राज्य स्थापित करना चाहिए और तीनों लोकों में आनंद लेना चाहिए।

29

महता मम राष्ट्रेण त्रैलोक्याद्भुतकारिणा| किं वा भवति भुक्तेन भूरिभोगातिहारिणा || २९ ||

mahatā mama rāṣṭreṇa trailokyādbhutakāriṇā| kiṃ vā bhavati bhuktena bhūribhogātihāriṇā || 29 ||

English

What is the use of enjoying the great wealth and luxuries that my vast and wonderful kingdom in the three worlds provides?

हिन्दी

मेरे विशाल और अद्भुत राज्य द्वारा तीनों लोकों में प्रदान की गई महान धन और वैभव का उपभोग करने से क्या लाभ है?

30

आपातमात्रमधुरमावश्यकपरिक्षयम् भोगोपभोगमात्रं मे किं नामेदं सुखावहम् || ३० ||

āpātamātramadhuramāvaśyakaparikṣayam bhogopabhogamātraṃ me kiṃ nāmedaṃ sukhāvaham || 30 ||

English

This which seems sweet at first but inevitably decays, merely the enjoyment of pleasures—how can it truly bring happiness to me?

हिन्दी

जो प्रथम दृष्टि में मीठा लगता है पर अनिवार्य रूप से नष्ट हो जाता है, केवल भोगों का उपभोग—यह मेरे लिए सुख कैसे ला सकता है?

31

पुनर्दिनैककलनाशर्वरीसंस्थितिः पुनः पुनस्तान्येव कर्माणि लज्जायै नच तुष्टये || ३१ ||

punardinaikakalanāśarvarīsaṃsthitiḥ punaḥ punastānyeva karmāṇi lajjāyai na ca tuṣṭaye || 31 ||

English

Again and again, the same daily calculations and nightly conditions arise. Again, the same actions are performed out of shame, not satisfaction.

हिन्दी

बार-बार वही दैनिक गणनाएँ और रात्रि की स्थितियाँ आती हैं। फिर से वही कार्य किए जाते हैं शर्म के कारण, संतोष के लिए नहीं।

32

पुनरालिङ्ग्यते कान्ता पुनरेव च भुज्यते सेयं शिशुजनक्रीडा लज्जायै महतामिह || ३२ ||

punarāliṅgyate kāntā punareva ca bhujyate seyaṃ śiśujanakrīḍā lajjāyai mahatāmih || 32 ||

English

Again, the beloved is embraced and again enjoyed. This is the play of the wise, done out of shame.

हिन्दी

फिर से प्रिय का आलिंगन किया जाता है और फिर से भोग किया जाता है। यह विद्वानों की खेल है, जो शर्म के कारण किया जाता है।

33

तमेव भुक्तविरसं व्यापारौघं पुनःपुनः दिवसे दिवसे कुर्वन्प्राज्ञः कस्मान्न लज्जते || ३३ ||

tameva bhukta-virasaṃ vyāpāraughaṃ punaḥpunaḥ divase divase kurvan prājñaḥ kasmānna lajjate || 33 ||

English

Why does the wise one not feel ashamed while repeatedly performing the same tasteless tasks day after day?

हिन्दी

विद्वान व्यक्ति दिन प्रतिदिन वही बेस्वाद कार्यों को बार-बार करते हुए शर्म क्यों नहीं महसूस करता?

34

पुनर्दिनं पुना रात्रिः पुनः कार्यपरम्पराः पुनःपुनरहं मन्ये प्राज्ञस्येयं विडम्बना || ३४ ||

punardinaṃ punā rātriḥ punaḥ kāryaparamparāḥ punaḥpunarahaṃ manye prājñasyeyaṃ viḍambanā || 34 ||

English

Again and again, the day and night, and the sequence of tasks repeat. I think this is the mockery of the wise.

हिन्दी

बार-बार, दिन और रात, और कार्यों की श्रृंखला दोहराई जाती है। मैं सोचता हूँ कि यह विद्वानों की छलावा है।

35

ऊर्मितां पुनरासाद्य पुनरेति निरूर्मिताम् यथा जलं तथैवायं तां तामेति क्रियां जनः || ३५ ||

ūrmitāṃ punarāsādya punareti nirūrmitām yathā jalaṃ tathaivāyaṃ tāṃ tāmeti kriyāṃ janaḥ || 35 ||

English

Just as water reaches a wavy state and then becomes calm again, so do people engage in various activities.

हिन्दी

जैसे जल लहरों की अवस्था में आता है और फिर शांत हो जाता है, उसी प्रकार लोग विभिन्न गतिविधियों में लगते हैं।

36

उन्मत्तचेष्टिताकारा पुनःपुनरियं क्रिया | जनं हासयते प्राज्ञं बाललीलोपमा मुहुः || ३६ ||

unmattaceṣṭitākārā punaḥpunariyaṃ kriyā | janaṃ hāsayate prājñaṃ bālalīlopamā muhuḥ || 36 ||

English

This action, which appears like the gestures of a madman, repeatedly makes the wise laugh, as it resembles the play of a child.

हिन्दी

यह क्रिया, जो पागल की चेष्टाओं के समान दिखाई देती है, बार-बार बुद्धिमान को हँसाती है, क्योंकि यह बच्चे के खेल के समान है।

37

कृतयाप्यनया नित्यं क्रियया कृतकार्यया | कोऽर्थः स्यात्तादृशो येन पुनः कर्म न विद्यते || ३७ ||

kṛtayāpyanayā nityaṃ kriyayā kṛtakāryayā | ko'rthaḥ syāttādṛśo yena punaḥ karma na vidyate || 37 ||

English

Even though this action is performed daily and the task is accomplished, what is the purpose that would prevent the action from recurring?

हिन्दी

यद्यपि यह क्रिया नित्य की जाती है और कार्य पूरा हो जाता है, फिर भी ऐसा कौन सा उद्देश्य है जिससे क्रिया फिर से न हो?

38

कियन्तमथवा कालमिदमाडम्वरं महत् | इहास्माभिरनुष्ठेयं किं तावत्समवाप्यते || ३८ ||

kiyantamathavā kālamidamāḍamvaraṃ mahat | ihāsmābhiranuṣṭheyaṃ kiṃ tāvatsamavāpyate || 38 ||

English

For how long should this great endeavor be pursued by us here? What will be achieved by then?

हिन्दी

हमें इस महान प्रयास को यहाँ कितनी देर तक करना चाहिए? तब तक क्या प्राप्त होगा?

39

अनन्तेयं शिशुक्रीडा वस्तुशून्यैव वस्तुतः | आवृत्त्या क्रियते व्यर्थमनर्थप्रसरार्थिभिः || ३९ ||

ananteyaṃ śiśukrīḍā vastuśūnyaiva vastutaḥ | āvṛttyā kriyate vyarthamanarthaprasarārthibhiḥ || 39 ||

English

This endless child's play is essentially devoid of substance. It is performed repeatedly in vain by those who seek meaningless expansion.

हिन्दी

यह अनंत बच्चे का खेल मूल रूप से वस्तुहीन है। यह व्यर्थ ही बार-बार उन लोगों द्वारा किया जाता है जो अर्थहीन विस्तार चाहते हैं।

40

फलमेकं महोदारं नेह पश्यामि किंचन | कार्यमस्तीतरत्प्राप्ते यस्मिन्नाम न किंचन || ४० ||

phalamekaṃ mahodāraṃ neha paśyāmi kiṃcana | kāryamastītaratprāpte yasminnāma na kiṃcana || 40 ||

English

I do not see any great fruit here. There is no task that, when achieved, results in nothing.

हिन्दी

मैं यहाँ कोई महान फल नहीं देखता। ऐसा कोई कार्य नहीं है जो, प्राप्त होने पर, कुछ नहीं देता।

41

भोगादृते किमन्यत्स्यात्तद्भव्यमविनाशि यत्| एवं संचिन्तयाम्याशु दध्यौ मत्वेत्यसौ बलिः || ४१ ||

bhogādṛte kimanyatsyāttadbhavyamavināśi yat| evaṃ saṃcintayāmyāśu dadhyau matvetyasau baliḥ || 41 ||

English

Except for enjoyment, what else could there be that is eternal and indestructible? Thus, Bali quickly pondered and concluded this.

हिन्दी

भोग के अलावा और क्या हो सकता है जो अमर और अविनाशी हो? इस प्रकार, बलि ने शीघ्र ही यह सोचा और निष्कर्ष निकाला।

42

अथाभ्युवाचासुरराडाः संस्मृतमिति क्षणात्| स्वात्मन्येव मनस्यर्थं सभ्रूभङ्गं विमर्शयन् || ४२ ||

athābhyuvācāsurarāḍāḥ saṃsmṛtamiti kṣaṇāt| svātmanyeva manasyarthaṃ sabhrūbhaṅgaṃ vimarśayan || 42 ||

English

Then the king of the demons spoke, remembering this in an instant, pondering the meaning in his own mind with a furrowed brow.

हिन्दी

तब असुरों का राजा बोला, इसे एक क्षण में याद करते हुए, अपने मन में इसका अर्थ सोचते हुए, भौंहें सिकोड़े हुए।

43

पुरा किलेह भगवान्पृष्टोऽभूत्स विरोचनः| पिता मयात्मतत्त्वज्ञो दृष्टलोकपरावरः || ४३ ||

purā kileha bhagavānpṛṣṭo'bhūtsa virocanaḥ| pitā mayātmatattvajño dṛṣṭalokaparāvaraḥ || 43 ||

English

In the past, indeed, the lord was asked by Virocana, the father, who was a knower of the self and had seen the highest and lowest worlds.

हिन्दी

पहले, वास्तव में, भगवान ने विरोचन से पूछा था, पिता, जो आत्मज्ञानी थे और उच्चतम और निम्नतम लोकों को देख चुके थे।

44

यथा सकलदुःखानां सुखानां च महामते| यत्र सर्वे भ्रमाः शान्ताः कोऽसौ सीमान्त उच्यते || ४४ ||

yathā sakaladuḥkhānāṃ sukhānāṃ ca mahāmate| yatra sarve bhramāḥ śāntāḥ ko'sau sīmānta ucyate || 44 ||

English

O great-minded one, how all sorrows and joys are calmed where all illusions are calmed, what is that boundary called?

हिन्दी

हे महामते, जहाँ सभी भ्रम शांत होते हैं, वहाँ सभी दुःख और सुख शांत होते हैं, उस सीमा को क्या कहते हैं?

45

कोपशान्तो मनोमोहः क्वातीताः सकलैषणाः| विरामरहितं कुत्र तात विश्रमणं चिरम् || ४५ ||

kopaśānto manomohaḥ kvātītāḥ sakalaiṣaṇāḥ| virāmarahitaṃ kutra tāta viśramaṇaṃ ciram || 45 ||

English

Where is the anger calmed, the delusion of the mind, where are all desires transcended? Where is the unceasing rest, O father, for a long time?

हिन्दी

कहाँ क्रोध शांत होता है, मन का मोह, कहाँ सभी इच्छाएँ पार की जाती हैं? कहाँ है अंतहीन विश्राम, हे पिता, लंबे समय के लिए?

46

किं प्राप्तेह समस्तेभ्यः प्राप्येऽस्मिंस्तृप्तिमान्पुमान् | किं दृष्ट्वा दर्शनं भूयो न तातोपकरोत्यलम् | || ४६ ||

kiṃ prāpteha samastebhyaḥ prāpye'smiṃstṛptimānpumān | kiṃ dṛṣṭvā darśanaṃ bhūyo na tātopakarotyalam | || 46 ||

English

What does a man achieve by gaining everything in this world? What more does one see that does not satisfy the father?

हिन्दी

इस संसार में सब कुछ प्राप्त करने से मनुष्य को क्या मिलता है? और क्या देखकर पिता को संतुष्टि नहीं मिलती?

47

अत्यन्तबहवोऽप्येते भोगा हि न सुखावहाः | क्षोभयन्ति मनो मोहे पातयन्ति सतामपि | || ४७ ||

atyantabahavo'pyete bhogā hi na sukhāvahāḥ | kṣobhayanti mano mohe pātayanti satāmapi | || 47 ||

English

Even though there are many pleasures, they do not bring happiness. They disturb the mind with delusion and cause the fall of even the wise.

हिन्दी

बहुत से भोग होने के बावजूद वे सुख नहीं देते। वे मन को मोह से विचलित करते हैं और बुद्धिमान लोगों को भी गिरा देते हैं।

48

तत्ताताविहतानन्दसुन्दरं किंचिदेव मे | तादृक्कथय यत्रस्थश्चिरं विश्रान्तिमेम्यहम् | || ४८ ||

tattātāvihatānandasundaraṃ kiṃcideva me | tādṛkkathaya yatrasthaściraṃ viśrāntimemyaham | || 48 ||

English

Oh father, tell me about that beautiful place where joy is not disturbed, where I can find eternal rest.

हिन्दी

हे पिता, मुझे उस सुंदर स्थान के बारे में बताओ जहाँ आनंद विचलित नहीं होता और जहाँ मैं चिरकाल तक विश्राम पा सकूँ।

49

इत्याकर्ण्य पुरा निशाकरकरस्पर्धालुगुच्छस्खलत्पुष्पापूरकृतावगुण्ठनपदस्योक्तं तले तेन मे | पित्रा स्वर्गहृतस्य सागरतरोः संरोपितस्याजिरे स्फाराकाररसायनासवसमं संमोहशान्त्यै वचः | || ४९ ||

ityākarṇya purā niśākarakarasparḍhālugucchaskhalatpuṣpāpūrakṛtāvaguṇṭhanapadasyo'ktaṃ tale tena me | pitrā svargahṛtasya sāgarataroḥ saṃropitasya'jire sphārākārarasāyanāsavasamaṃ saṃmohaśāntyai vacaḥ | || 49 ||

English

Having heard this, long ago, the moon-like radiance, with its blossoms scattered, covered the path. My father, taken to heaven, planted the seed of the ocean-like tree, and spoke words that brought peace from delusion, like a sweet elixir.

हिन्दी

इसे सुनकर, पहले की चाँद-सी चमक, अपने फूलों से मार्ग को ढंकती हुई, मेरे पिता, जिन्हें स्वर्ग ले गया, समुद्र-से वृक्ष का बीज बोया, और मोह से शांति देने वाले शब्द बोले, जैसे मीठा अमृत।

← Chapter 21Chapter 23 →