Upaśama उपशम

Chapter 21 — 30 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवं प्रबोधितस्तेन तदा पुण्येन पावनः | प्रबोधमाप प्राकाश्यं प्रभात इव भूतलम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃ prabodhitastena tadā puṇyena pāvanaḥ | prabodhamāpa prākāśyaṃ prabhāta iva bhūtalam || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Thus awakened by him at that time, the purifier attained enlightenment and brilliance like the earth at dawn.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार उस समय उसके द्वारा जागृत होकर, पवित्र करने वाला प्रकाश प्राप्त किया, जैसे पृथ्वी प्रभात के समय।

2

उभावपि ततः सिद्धौ ज्ञानविज्ञानपारगौ | विचेरतुर्वने तस्मिन्यावदिच्छमनिन्दितौ || २ ||

ubhāvapi tataḥ siddhau jñānavijñānapāragau | viceraturvane tasminyāvadicchamaninditau || 2 ||

English

Both of them, having attained perfection and being masters of knowledge and wisdom, wandered in that forest as long as they desired, free from any blemish.

हिन्दी

दोनों, जो सिद्धि प्राप्त कर चुके थे और ज्ञान और विज्ञान के पारंगत थे, उस वन में जब तक चाहा, निर्दोष रूप से विचरण करते रहे।

3

ततः कदाचित्कालेन निर्वाणपदमागतौ | तौ विदेहौ गतस्नेहौ दीपाविव शमं गतौ || ३ ||

tataḥ kadācitkālena nirvāṇapadamāgatau | tau videhau gatasnehaudīpāviva śamaṃ gatau || 3 ||

English

Then, after some time, they attained the state of nirvana. Those two, free from bodily attachments and desires, were like extinguished lamps.

हिन्दी

फिर, कुछ समय के बाद, वे निर्वाण की अवस्था को प्राप्त हो गए। वे दोनों, शारीरिक आसक्तियों और इच्छाओं से मुक्त, बुझे हुए दीपक के समान थे।

4

एवं प्राग्भुक्तदेहानामनन्ता जनबन्धुता | आः कैः किं गृह्यते ताभ्यः किं वा संत्यज्यतेऽनघ || ४ ||

evaṃ prāgbhuktadehānāmanantā janabandhutā | āḥ kaiḥ kiṃ gṛhyate tābhyaḥ kiṃ vā saṃtyajyate'nagha || 4 ||

English

Thus, for those who have already experienced bodily pleasures, the bonds of worldly attachments are endless. Alas, what do they gain from these, and what do they renounce, O sinless one?

हिन्दी

इस प्रकार, जिन्होंने पहले ही शारीरिक सुखों का अनुभव कर लिया है, उनके लिए संसारिक बंधन अनंत हैं। हाय, वे इनसे क्या प्राप्त करते हैं, और क्या त्यागते हैं, हे निष्पाप?

5

तस्मादासामनन्तानां तृष्णानां रघुनन्दन | उपायस्त्याग एवैको न नाम परिपालनम् || ५ ||

tasmādāsāmanantānāṃ tṛṣṇānāṃ raghunandana | upāyastyāga evaiko na nāma paripālanam || 5 ||

English

Therefore, O Raghunandana, the only remedy for these endless desires is renunciation, not preservation.

हिन्दी

इसलिए, हे रघुनंदन, इन अनंत इच्छाओं का एकमात्र उपाय त्याग है, उनकी रक्षा नहीं।

6

चिन्तनेनैधते चिन्ता त्विन्धनेनेव पावकः | नश्यत्यचिन्ततेनैव विनेन्धनमिवानलः || ६ ||

cintanenaidhate cintā tvindhaneneva pāvakaḥ | naśyatyacintyatenaiva vinenadhanamivānalaḥ || 6 ||

English

Worries grow with worry, just as fire grows with fuel. They perish without worry, just as fire perishes without fuel.

हिन्दी

चिंता चिंतन से बढ़ती है, जैसे आग ईंधन से बढ़ती है | चिंता बिना चिंतन के नष्ट हो जाती है, जैसे आग बिना ईंधन के नष्ट हो जाती है।

7

ध्येयत्यागरथारूढः करुणोदारया दृशा | लोकमालोकयन्दीनमातिष्ठोत्तिष्ठ राघव || ७ ||

dhyeyatyāgarathārūḍhaḥ karuṇodārayā dṛśā | lokamālokayandīnamātiṣṭhottisṭha rāghava || 7 ||

English

O Raghava, with a compassionate and generous vision, seated on the chariot of renunciation, look upon the world with pity and rise up.

हिन्दी

हे राघव, करुणा और उदारता से भरी दृष्टि से, त्याग के रथ पर बैठकर, दीनों पर दया की दृष्टि से देखो और उठो।

8

एषा ब्राह्मी स्थितिः स्वच्छा निष्कामा विगतामया | एनां प्राप्य महाबाहो विमूढोऽपि न मुह्यति || ८ ||

eṣā brāhmī sthitiḥ svacchā niṣkāmā vigatāmayā | enāṃ prāpya mahābāho vimūḍho'pi na muhyati || 8 ||

English

This is the pure, desireless, and disease-free Brahmic state. Even a deluded person, having attained this, does not get confused.

हिन्दी

यह शुद्ध, निःस्वार्थ और रोगमुक्त ब्रह्म स्थिति है। इसे प्राप्त करने पर भी भ्रमित व्यक्ति भी भ्रमित नहीं होता।

9

एकं विवेकं सुहृदमेकां प्रौढसखीं धियम् | आदाय विहरन्नेव संकटेषु न मुह्यति || ९ ||

ekaṃ vivekaṃ suhṛdam ekāṃ prauḍhasakhīṃ dhiyam | ādāya viharann eva saṃkaṭeṣu na muhyati || 9 ||

English

Taking along the one friend of discrimination and the one wise intellect, one does not get confused even in difficulties.

हिन्दी

एक विवेक के मित्र और एक बुद्धिमान सखी को लेकर, कठिनाइयों में भी भ्रमित नहीं होता।

10

विनिवारितसर्वार्थादपहस्तितबान्धवात् | न स्वधैर्यादृते कश्चिदभ्युद्धरति संकटात् || १० ||

vinivāritasarvārthād apahastitabāndhavāt | na svadhairyaādṛte kaścid abhyuddharati saṃkaṭāt || 10 ||

English

Without any means or support, no one can save themselves from difficulties except through their own courage.

हिन्दी

किसी भी साधन या सहायता के बिना, कोई भी अपने साहस के अलावा कठिनाइयों से खुद को नहीं बचा सकता।

11

वैराग्येणाथ शास्त्रेण महत्त्वादिगुणैरपि | यत्नेनापद्विघातार्थं स्वयमेवोन्नयेन्मनः || ११ ||

vairāgyeṇātha śāstreṇa mahattvādiguṇairapi | yatnenāpadvighātārthaṃ svayamevonnayenmanaḥ || 11 ||

English

By dispassion and scripture, and even by qualities like greatness, one should uplift the mind by oneself to overcome difficulties.

हिन्दी

वैराग्य और शास्त्रों के द्वारा, और महत्व जैसे गुणों से भी, कठिनाइयों को दूर करने के लिए अपने आप मन को उत्थान करें।

12

न तत्त्रिभुवनैश्वर्यान्न कोशाद्रत्नधारिणः | फलमासाद्यते चित्ताद्यन्महत्त्वोपबृंहितात् || १२ ||

na tattribhuvanaiśvaryānna kośādratnadhāriṇaḥ | phalamāsādyate cittādyanmahattvopabṛṃhitāt || 12 ||

English

Neither by the lordship of the three worlds nor by the possession of wealth and jewels does one attain the fruit that comes from a mind enriched with greatness.

हिन्दी

न तीनों लोकों के स्वामित्व से और न ही धन और रत्नों के स्वामित्व से वह फल प्राप्त होता है जो महत्व से समृद्ध मन से प्राप्त होता है।

13

तदेतस्मिञ्जगत्कुक्षौ पातोत्पातनदोलनैः | पतन्ति पुरुषा ये वै मनस्तेषां गतज्वरम् || १३ ||

tadetasmiñjagatkukṣau pātotpātanadolanaiḥ | patanti puruṣā ye vai manasteṣāṃ gatajvaram || 13 ||

English

In this world, those who are afflicted by the ups and downs of life fall, but their minds remain free from fever.

हिन्दी

इस जगत में, जो लोग जीवन के उतार-चढ़ाव से पीड़ित हैं, वे गिरते हैं, पर उनके मन ज्वरमुक्त रहते हैं।

14

पूर्णे मनसि संपूर्णं जगत्सर्वं सुधाद्रवैः | उपानद्रूढपादस्य ननु चर्मास्तृतैव भूः || १४ ||

pūrṇe manasi saṃpūrṇaṃ jagatsarvaṃ sudhādravaiḥ | upānadrūḍhapādasya nanu carmāstṛtaiva bhūḥ || 14 ||

English

When the mind is full, the entire world is full of nectar. For one whose feet are firmly planted, the earth is indeed covered with skin.

हिन्दी

जब मन पूर्ण होता है, तब पूरा जगत अमृत से भरा होता है। जिसके पैर दृढ़ता से जमीन पर हैं, उसके लिए पृथ्वी चर्म से ढकी हुई है।

15

वैराग्यात्पूर्णतामेति मनो नाशावशानुगम् | आशया रिक्ततामेति शरदेव सरोमलम् || १५ ||

vairāgyātpūrṇatāmeti mano nāśāvaśānugam | āśayā riktatāmeti śaradeva saramalam || 15 ||

English

The mind attains fullness through dispassion, not through desires. Desires lead to emptiness, like the lotus in autumn.

हिन्दी

मन वैराग्य से पूर्णता प्राप्त करता है, न कि इच्छाओं से। इच्छाएँ खालीपन की ओर ले जाती हैं, जैसे शरद ऋतु में कमल।

16

हृदयं शून्यतामेति प्रकटीकृतकोटरम् | अगस्तिपीतार्णववदाशाविवशचेतसाम् || १६ ||

hṛdayaṃ śūnyatāmeti prakaṭīkṛtakoṭaram | agastipītārṇavavadāśāvivaśacetasām || 16 ||

English

The heart becomes empty, like a revealed cave, for those whose minds are helpless with desire, like the ocean drunk by Agastya.

हिन्दी

हृदय खाली हो जाता है, जैसे खुली हुई गुफा, उनके लिए जिनके मन इच्छाओं से असहाय होते हैं, जैसे अगस्त्य द्वारा पी गया समुद्र।

17

यस्य चित्ततरौ स्फारे तृष्णाचपलमर्कटी | न वल्गति महत्तस्य राजते हृद्वनं ततम् || १७ ||

yasya cittatarau sphāre tṛṣṇācapalamarkaṭī | na valgati mahattasya rājate hṛdvanam tatam || 17 ||

English

For one whose mind is steady and not swayed by desires, their heart blossoms greatly.

हिन्दी

जिसका मन स्थिर है और इच्छाओं से विचलित नहीं होता, उसका हृदय महान रूप से खिल उठता है।

18

पद्माक्षकोशं त्रिजगद्गोष्पदं योजनव्रजम् | निमेषार्धं महाकल्पः स्पृहारहितचेतसाम् || १८ ||

padmākṣakośaṃ trijagadgoṣpadaṃ yojanavrajam | nimeṣārdhaṃ mahākalpaḥ spṛhārahitacetasām || 18 ||

English

For those whose minds are free from desires, the universe is like a lotus bud, a journey of a moment is like an eternity.

हिन्दी

जिनके मन इच्छाओं से मुक्त हैं, उनके लिए ब्रह्मांड कमल के कोश की तरह है, एक पल की यात्रा अनंत काल की तरह है।

19

शीतता सा न शीतांशोर्न हिमाचलकन्दरे | न रम्भाचन्दनावल्यां निःस्पृहेषु मनःसु या || १९ ||

śītatā sā na śītāṃśor na himācalakandare | na rambhācandanāvalyāṃ niḥspṛheṣu manaḥsu yā || 19 ||

English

That coolness is not found in the moon's rays, nor in the Himalayan caves, nor in the breeze from the sandalwood groves, but in the minds free from desires.

हिन्दी

वह ठंडक चाँद की किरणों में नहीं है, न हिमालय की गुफाओं में, न चंदन के वन से आने वाली हवा में, बल्कि इच्छाओं से मुक्त मनों में है।

20

न तथा भाति पूर्णेन्दुर्न पूर्णः क्षीरसागरः | न लक्ष्मीवदनं कान्तं स्पृहाहीनं यथा मनः || २० ||

na tathā bhāti pūrṇendur na pūrṇaḥ kṣīrasāgaraḥ | na lakṣmīvadanaṃ kāntaṃ spṛhāhīnaṃ yathā manaḥ || 20 ||

English

Neither the full moon, nor the full ocean of milk, nor the beautiful face of Lakshmi shines as brightly as a mind free from desires.

हिन्दी

न पूर्ण चाँद, न दूध का समुद्र, न लक्ष्मी का सुंदर चेहरा इतना चमकता है जितना इच्छाओं से मुक्त मन।

21

यथाब्दलेखा शशिनं सुधालेपं मषी यथा | दूषयत्येवमेवान्तर्नरमाशापिशाचिका || २१ ||

yathābda-lekhā śaśinaṃ sudhālepaṃ maṣī yathā | dūṣayatyevam-evāntar-naramāśāpiśācikā || 21 ||

English

Just as the moon is stained by the mark of a cloud, and a fly spoils milk, similarly, the hope-demoness stains the inner self of a man.

हिन्दी

जैसे बादल का निशान चाँद को दागदार करता है और मक्खी दूध को खराब करती है, उसी प्रकार आशा राक्षसी मनुष्य के अंतर्मन को दूषित करती है।

22

आशाख्याश्चित्तवृक्षस्य शाखाः स्थगितदिक्तटाः | तासु च्छिन्नास्वरूपत्वं याति चित्तमहाद्रुमः || २२ ||

āśākhyāścittavṛkṣasya śākhāḥ sthagitadiktaṭāḥ | tāsu chchinnāsvārūpatvaṃ yāti cittamahādrumaḥ || 22 ||

English

The branches of the tree of the mind, known as hopes, have their directions obstructed. When these branches are cut, the great tree of the mind attains its true form.

हिन्दी

मन के वृक्ष की शाखाएँ, जिन्हें आशाएँ कहते हैं, उनकी दिशाएँ रुकी हुई हैं। जब ये शाखाएँ कट जाती हैं, तो मन का विशाल वृक्ष अपने वास्तविक रूप को प्राप्त करता है।

23

छिन्नतृष्णामहाशाखे चित्तस्थाणौ स्थितिं गते | एकरूपतया धैर्यं प्रयाति शतशाखताम् || २३ ||

chinnatṛṣṇāmahāśākhe cittasthāṇau sthitiṃ gate | ekarūpatayā dhairyaṃ prayāti śataśākhatām || 23 ||

English

When the great branch of desire is cut off and the mind stands firm, then steadfastness attains a hundredfold increase.

हिन्दी

जब इच्छा की विशाल शाखा कट जाती है और मन स्थिर हो जाता है, तो धैर्य सौ गुना बढ़ जाता है।

24

अनस्तमितधैर्येण तेन चित्ते क्षयं गते | तत्पदं प्राप्यते राम यत्र नाशो न विद्यते || २४ ||

anastamitadhairyeṇa tena citte kṣayaṃ gate | tatpadaṃ prāpyate rāma yatra nāśo na vidyate || 24 ||

English

With unwavering steadfastness, when the mind reaches its end, then, O Rama, that state is attained where there is no destruction.

हिन्दी

अटूट धैर्य से, जब मन अपने अंत तक पहुँचता है, तब, हे राम, वह अवस्था प्राप्त होती है जहाँ कोई नाश नहीं होता।

25

एतासां चित्तवृत्तीनामाशानामुत्तमाशयःन ददासि प्ररोहं चेत्तद्भयं नास्ति राघव || २५ ||

etāsāṃ cittavṛttīnāmāśānāmuttamāśayaḥna dadāsi prarohaṃ cettadbhayaṃ nāsti rāghava || 25 ||

English

O Raghava, if you do not give rise to these mental tendencies of desires, then there is no fear.

हिन्दी

हे रघुवंशी, यदि आप इन मानसिक प्रवृत्तियों को इच्छाओं के रूप में उत्पन्न नहीं होने देते, तो कोई भय नहीं है।

26

चित्तं वृत्तिविहीनं ते यदा यातमचित्तताम्तदा मोक्षमयीमन्तः सत्तामाप्नोषि तां तताम् || २६ ||

cittaṃ vṛttivihīnaṃ te yadā yātamacittatāmtadā mokṣamayīmantaḥ sattāmāpnoṣi tāṃ tatām || 26 ||

English

When your mind becomes free from modifications and reaches a state of no-mind, then you attain the inner essence of liberation.

हिन्दी

जब आपका मन विकारों से मुक्त होकर नो-माइंड की स्थिति तक पहुंचता है, तब आप मोक्ष की आंतरिक सत्ता को प्राप्त करते हैं।

27

चित्तकौशिकपक्षिण्या तृष्णया क्षुभ्दयान्तरेअमङ्गलानि विस्तारमलमायान्ति राघव || २७ ||

cittakauśikapakṣiṇyā tṛṣṇayā kṣubdhayāntareamaṅgalāni vistāramalamāyānti rāghava || 27 ||

English

O Raghava, due to the agitation caused by the desire of the mind, which is like a bird in a cage, inauspicious things come in abundance.

हिन्दी

हे रघुवंशी, मन की इच्छा जो पिंजरे में पक्षी की तरह है, उसके कारण उत्पन्न हुई अशांति से अमंगल बहुतायत से आते हैं।

28

चिन्तनं वृत्तिरित्युक्तं वर्तते चित्तमाशयाचित्तवृत्तिमतो ह्याशां त्यक्त्वा निश्चित्ततां व्रज || २८ ||

cintanaṃ vṛttirityuktaṃ vartate cittamāśayācittavṛttimato hyāśāṃ tyaktvā niścittatāṃ vraja || 28 ||

English

It is said that thinking is a modification of the mind. The mind exists in the abode of thoughts. Therefore, abandoning the desires arising from the modifications of the mind, go towards steadfastness.

हिन्दी

यह कहा गया है कि सोचना मन की एक विकृति है। मन विचारों के निवास में रहता है। इसलिए, मन की विकृतियों से उत्पन्न इच्छाओं को त्यागकर, दृढ़ता की ओर बढ़ो।

29

यो यया वर्तते वृत्त्या स तयैव विना क्षयीअतश्चित्तोपशान्त्यर्थं तद्वृत्तिं प्रक्षयं नय || २९ ||

yo yayā vartate vṛttyā sa tayaiva vinā kṣayīataścittopaśāntyarthaṃ tadvṛttiṃ prakṣayaṃ naya || 29 ||

English

Whatever exists by a certain modification, it perishes without that. Therefore, for the sake of mental peace, lead that modification to destruction.

हिन्दी

जो किसी विकृति से अस्तित्व में है, वह उसके बिना नष्ट हो जाता है। इसलिए, मानसिक शांति के लिए, उस विकृति को विनाश की ओर ले जाओ।

30

प्रशमितसकलैषणो महात्मन्भव भवबन्धमपास्य मुक्तचित्तःमनसि निगडरज्जवः कदाशाः परिगलितासु च तासु को न मुक्तः || ३० ||

praśamitasakalaiṣaṇo mahātmanbhava bhavabandhamapāsya muktacittaḥmanasi nigaḍarajjavaḥ kadāśāḥ parigalitāsu ca tāsu ko na muktaḥ || 30 ||

English

O great soul, having calmed all desires and having abandoned the bondage of worldly existence, with a liberated mind, who is not free when the knots of the mind are dissolved?

हिन्दी

हे महात्मा, सभी इच्छाओं को शांत करके और संसारिक बंधन को त्यागकर, मुक्त मन से, जब मन के ग्रंथियाँ छूट जाते हैं, तो कौन मुक्त नहीं है?

← Chapter 20Chapter 22 →