Upaśama उपशम

Chapter 12 — 40 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवं विचारयंस्तत्र स्वराज्ये जनको नृपः | चकाराखिलकार्याणि न मुमोह च धीरधीः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃ vicārayaṃstatra svarājye janako nṛpaḥ | cakārākhilakāryāṇi na mumoha ca dhīradhīḥ || 1 ||

English

Vasishtha said: Thus reflecting, King Janaka performed all his duties in his kingdom and did not become deluded, being wise.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार विचार करते हुए, राजा जनक ने अपने राज्य में सभी कार्य किए और बुद्धिमान होने के कारण भ्रमित नहीं हुए।

2

न मनः प्रोल्ललासास्य क्वचिदानन्दवृत्तिषु | केवलं सुषुप्तसंस्थं सदैव व्यवतिष्ठत || २ ||

na manaḥ prollalāsāsya kvacidānandavṛttiṣu | kevalaṃ suṣuptasaṃsthaṃ sadaiva vyavatiṣṭhat || 2 ||

English

His mind did not rejoice in any pleasurable activities; it remained always in a state of deep sleep.

हिन्दी

उसका मन किसी भी आनंददायक गतिविधियों में आनंदित नहीं हुआ; यह हमेशा गहरी नींद की अवस्था में रहा।

3

ततःप्रभृत्यसौ दृश्यं नाजहार न वात्यजत् | केवलं विगताशङ्क वर्तमाने व्यवस्थितः || ३ ||

tataḥprabhṛtyasau dṛśyaṃ nājahāra na vātyajat | kevalaṃ vigatāśaṅka vartamāne vyavasthitaḥ || 3 ||

English

From then on, he neither accepted nor rejected the visible world; he remained established in the present moment, free from doubts.

हिन्दी

तब से, उसने दृश्य जगत को न ग्रहण किया न त्यागा; वह वर्तमान में स्थित रहा, संदेहों से मुक्त।

4

अनारतविवेकेन तेन सद्यः सनातनम् | पुनः कलङ्कं नैवाप्तमम्बरेणेव राजसम् || ४ ||

anāratavivekena tena sadyaḥ sanātanam | punaḥ kalaṅkaṃ naivāptamambareṇeva rājasam || 4 ||

English

By constant discrimination, he immediately realized the eternal; he did not acquire any blemish, like the sky which is untainted by dust.

हिन्दी

निरंतर विवेक से, उसने तुरंत सनातन को जान लिया; वह किसी भी दोष को प्राप्त नहीं हुआ, जैसे आकाश जो धूल से अप्रभावित है।

5

स्वविवेकानुसंधानादिति तस्य महीपतेः | सम्यग्ज्ञानमनन्ताभमलं विमलतां ययौ || ५ ||

svavivekānusandhānāditi tasya mahīpateḥ | samyajjñānamanantābhamalaṃ vimalatāṃ yayau || 5 ||

English

Thus, by the practice of his own discrimination, the knowledge of that king became pure and stainless, like the infinite sky.

हिन्दी

इस प्रकार, अपने विवेक के अनुसंधान से, उस राजा का ज्ञान शुद्ध और निर्दोष हो गया, जैसे अनंत आकाश।

6

अनामृष्टविकल्पांशुश्चिदात्मा विगतामयः | उदियाय हृदाकाशे तस्य व्योम्नीव भास्करः || ६ ||

anāmṛṣṭavikalpāṃśuścidātmā vigatāmayaḥ | udiyāya hṛdākāśe tasya vyomnīva bhāskaraḥ || 6 ||

English

The self, free from the influence of desires and doubts, arose in the space of the heart like the sun in the sky.

हिन्दी

अपने इच्छाओं और संदेहों से मुक्त आत्मा हृदय के आकाश में सूर्य की तरह उदित हुआ।

7

स ददर्शाखिलान्भावांश्चिच्छक्तौ समवस्थितान् | आत्मभूताननन्तात्मा सर्वभूतात्मकोविदः || ७ ||

sa dadarśākhilānbhāvāṃścicchaktau samavasthitān | ātmabhūtānanantātmā sarvabhūtātmakovidaḥ || 7 ||

English

He saw all beings situated in the power of consciousness, knowing them to be of the nature of the self, the infinite self, the knower of the self in all beings.

हिन्दी

उसने सभी भावों को चेतना शक्ति में स्थित देखा, जो आत्मा के स्वभाव के, अनंत आत्मा के, और सभी भूतों के आत्मा को जानने वाले हैं।

8

प्रहृष्टो न बभूवासौ क्वचिन्न च सुदुःखितः | प्रकृतेर्व्यवहारत्वात्सदैव सममानसः || ८ ||

prahṛṣṭo na babhūvāsau kvacinnaca suduḥkhitaḥ | prakṛtervyavahāratvātsadaiva samamānasaḥ || 8 ||

English

He was neither overjoyed nor greatly distressed, always having an equanimous mind due to the nature of prakṛti.

हिन्दी

वह न तो अति प्रसन्न था न ही अति दुःखी, प्रकृति के स्वभाव के कारण हमेशा समतापूर्ण मन रखता था।

9

जीवन्मुक्तो बभूवासौ ततःप्रभृति मानदः | जनको जरठज्ञानी ज्ञातलोकपरावरः || ९ ||

jīvanmukto babhūvāsau tataḥprabhṛti mānadaḥ | janako jaraṭhajñānī jñātalokaparāvaraḥ || 9 ||

English

He became liberated while living, from that time onward, the respected Janaka, the wise old man, knowing the higher and lower worlds.

हिन्दी

उसने जीवन में ही मुक्ति प्राप्त कर ली, तब से आगे सम्मानित जनक, बुद्धिमान बुजुर्ग, ऊपरी और नीचे लोकों को जानने वाला।

10

राज्यं कुर्वन्विदेहानां जनको जनजीवितम् | नैव हर्षविषादाभ्यां सोऽवशः परितप्यते || १० ||

rājyaṃ kurvanvidehānāṃ janako janajīvitam | naiva harṣaviṣādābhyāṃ so'vaśaḥ paritapyate || 10 ||

English

While ruling the kingdom of Videha, Janaka, the life of the people, was not affected by joy or sorrow.

हिन्दी

विदेह के राज्य का शासन करते हुए, जनक, जनता का जीवन, खुशी या दुःख से प्रभावित नहीं हुआ।

11

नास्तमेति न चोदेति गुणदोषविचेष्टितैः || ११ ||

nāstameti na codeti guṇadoṣaviceṣṭitaiḥ || 11 ||

English

He neither rises nor sets, affected by the fluctuations of qualities and defects.

हिन्दी

वह न तो उदित होता है न अस्त होता है, गुणों और दोषों के विचेष्टित से प्रभावित होकर।

12

अर्थानर्थैः स राज्योत्थैर्न ग्लायति न हृष्यति । कुर्वन्नपि करोत्येष न किंचिदपि कुत्रचित् । स तिष्ठत्येव सततं सर्वदैवान्तरे चितः || १२ ||

arthānarthaiḥ sa rājyotthairna glāyati na hṛṣyati | kurvannapi karotyeṣa na kiṃcidapi kutracit | sa tiṣṭhatyeva satataṃ sarvadaivāntare citḥ || 12 ||

English

He neither laments nor rejoices over the gains and losses arising from the kingdom. Even while acting, he does nothing anywhere. He always remains steadfast within himself.

हिन्दी

वह राज्य से उत्पन्न लाभ और हानि पर न तो शोक करता है न ही खुश होता है। कर्म करते हुए भी वह कहीं भी कुछ नहीं करता। वह हमेशा अपने आप में स्थिर रहता है।

13

सुषुप्तावस्थितस्यैव जनकस्य महीपतेः । भावनाः सर्वभावेभ्यः सर्वथैवास्तमागताः || १३ ||

suṣuptāvasthitasyaiva janakasya mahīpateḥ | bhāvanāḥ sarvabhāvebhyaḥ sarvathaivāstamāgatāḥ || 13 ||

English

Even while in deep sleep, all the thoughts of King Janaka have completely subsided from all states.

हिन्दी

सुषुप्ति अवस्था में भी, राजा जनक के सभी विचार सभी अवस्थाओं से पूर्णतः शांत हो गए हैं।

14

भविष्यं नानुसंधत्ते नातीतं चिन्तयत्यसौ । वर्तमाननिमेषं तु हसन्नेवानुवर्तते || १४ ||

bhaviṣyaṃ nānusaṃdhattē na atītaṃ cintayatyasau | vartamānanimēṣaṃ tu hasannēvānuvartatē || 14 ||

English

He does not contemplate the future nor does he think about the past. He simply follows the present moment, smiling.

हिन्दी

वह भविष्य पर ध्यान नहीं देता न ही अतीत पर सोचता है। वह बस मुस्कुराते हुए वर्तमान क्षण का अनुसरण करता है।

15

स्वविचारवशेनैव तेन तामरसेक्षण । प्राप्तं प्राप्यमशेषेण राम नेतरयेच्छया || १५ ||

svavicāravashenaiva tena tāmaraśekṣaṇa | prāptaṃ prāpyamaśeṣeṇa rāma netarayecchayā || 15 ||

English

O lotus-eyed one, by his own contemplation, he has attained everything that is to be attained, O Rama, not by any other desire.

हिन्दी

हे कमलनयन, अपने विचार के द्वारा, उसने प्राप्त किया है जो प्राप्त करना था, हे राम, किसी अन्य इच्छा से नहीं।

16

तावत्तावत्स्वकेनैव चेतसा प्रविचार्यते | यावद्यावद्विचाराणां सीमान्तः समवाप्यते || १६ ||

tāvattāvatsvakenaiva cetasā pravicāryate | yāvadyāvadvicārāṇāṃ sīmāntaḥ samavāpyate || 16 ||

English

One should reflect with one's own mind until the limits of inquiry are reached.

हिन्दी

अपने मन से विचार करना चाहिए जब तक कि विचार की सीमा तक न पहुंच जाए।

17

न तद्गुरोर्न शास्त्रार्थान्न पुण्यात्प्राप्यते पदम् | यत्साधुसङ्गाभ्युदिताद्विचारविशदाद्धृदः || १७ ||

na tadgurorn na śāstrārthānna puṇyātprāpyate padam | yatsādhusaṅgābhyuditādvicāraviśadāddhṛdaḥ || 17 ||

English

That state is not attained from a guru, from scriptures, or from merit. It is attained from the clear reflection arising from the company of the good.

हिन्दी

वह अवस्था गुरु से, शास्त्रों से, या पुण्य से नहीं प्राप्त होती। वह सत्संग से उत्पन्न स्पष्ट विचार से प्राप्त होती है।

18

सुन्दर्या निजया बुद्ध्या प्रज्ञयेव वयस्यया | पदमासाद्यते राम न नामक्रिययान्यया || १८ ||

sundaryā nijayā buddhyā prajñayeva vayasyayā | padamāsādyate rāma na nāmakriyayānyayā || 18 ||

English

O Rama, the state is attained by one's own beautiful intelligence, like a friend, not by any other means or rituals.

हिन्दी

हे राम, वह अवस्था अपनी सुंदर बुद्धि से, जैसे एक मित्र के समान, प्राप्त होती है, किसी अन्य साधन या अनुष्ठान से नहीं।

19

यस्योज्ज्वलति तीक्ष्णाग्रा पूर्वापरविचारिणी | प्रज्ञादीपशिखा जातु जाड्यान्ध्यं तं न बाधते || १९ ||

yasyojjvalati tīkṣṇāgrā pūrvāparavicāriṇī | prajñādīpaśikhā jātu jāḍyāndhyaṃ taṃ na bādhate || 19 ||

English

One whose sharp and brilliant lamp of wisdom shines, illuminating past and future, is never afflicted by the blindness of ignorance.

हिन्दी

जिसकी तीक्ष्ण और उज्ज्वल ज्ञान की दीपशिखा भूत और भविष्य को प्रकाशित करती है, उसे अज्ञान का अंधकार कभी परेशान नहीं करता।

20

दुरुत्तरा या विपदो दुःखकल्लोलसंकुलाः | तीर्यते प्रज्ञया ताभ्यो नावापद्भ्यो महामते || २० ||

duruttarā yā vipado duḥkhakallolasankulāḥ | tīryate prajñayā tābhyo nāvāpadbhyo mahāmate || 20 ||

English

O great-minded one, those difficult to overcome calamities, full of waves of sorrow, are crossed over by wisdom, not by other means.

हिन्दी

हे महामते, वे दुर्जय विपदाएँ, जो दुःख की लहरों से भरी होती हैं, बुद्धि से पार की जाती हैं, अन्य साधनों से नहीं।

21

प्रज्ञाविरहितं मूढमापदल्पापि बाधते | पेलवाचानिलकला सारहीनमिवोलपम् || २१ ||

prajñāvirahitaṃ mūḍhamāpadalpāpi bādhate | pelavācānilakalā sārahīnamivolapam || 21 ||

English

Even a small calamity troubles a foolish person who lacks wisdom, just as a weak breeze disturbs a hollow tree.

हिन्दी

बुद्धिहीन मूर्ख व्यक्ति को छोटी सी आपदा भी परेशान करती है, जैसे कमजोर हवा खोखले पेड़ को हिला देती है।

22

प्रज्ञावानसहायोऽपि विशास्त्रोऽप्यरिमर्दन | उत्तरत्येव संसारसागराद्राम पेलवात् || २२ ||

prajñāvānasahāyo'pi viśāstro'pyarimardana | uttaratyeva saṃsārasāgarādrāma pelavāt || 22 ||

English

Even without helpers, a wise person who is skilled in weapons can overcome enemies and cross the ocean of worldly life, unlike a weak person.

हिन्दी

चाहे सहायक न हों, एक बुद्धिमान व्यक्ति जो शस्त्रों में निपुण है, शत्रुओं को हरा सकता है और संसार के सागर को पार कर सकता है, जबकि एक कमजोर व्यक्ति ऐसा नहीं कर सकता।

23

प्रज्ञावानसहायोऽपि कार्यान्तमधिगच्छति | दुष्प्रज्ञः कार्यमासाद्य प्रधानमपि नश्यति || २३ ||

prajñāvānasahāyo'pi kāryāntamadhigacchati | duṣprajñaḥ kāryamāsādya pradhānamapi naśyati || 23 ||

English

Even without helpers, a wise person achieves the goal, but an unwise person, even after attaining a prominent position, perishes.

हिन्दी

चाहे सहायक न हों, एक बुद्धिमान व्यक्ति अपने लक्ष्य को प्राप्त कर लेता है, लेकिन एक अबुद्धिमान व्यक्ति, चाहे उसने एक प्रमुख स्थान प्राप्त कर लिया हो, नष्ट हो जाता है।

24

शास्त्रसज्जनससर्गैः प्रज्ञां पूर्वं विवर्धयेत् | सेकसंरक्षणारम्भैः फलप्राप्तौ लतामिव || २४ ||

śāstrasajjanasasargaiḥ prajñāṃ pūrvaṃ vivardhayet | sekasaṃrakṣaṇārambhaiḥ phalaprāptau latāmiva || 24 ||

English

One should first cultivate wisdom through association with scriptures and noble people, just as a creeper is nurtured with watering, protection, and initiation to bear fruit.

हिन्दी

व्यक्ति को पहले शास्त्रों और सज्जन पुरुषों के संग से बुद्धि का विकास करना चाहिए, जैसे कि एक लता को पानी देकर, सुरक्षा देकर और आरम्भ करके फल देने के लिए पाला जाता है।

25

प्रज्ञाबलबृहन्मूलः काले सत्कार्यपादपः | फलं फलत्यतिस्वादु भासो बिम्बमिवैन्दवम् || २५ ||

prajñābalabṛhanmūlaḥ kāle satkāryapādapaḥ | phalaṃ phalatyatisvādu bhāso bimbamivaaindavam || 25 ||

English

A tree of good deeds, rooted in the strength of wisdom, bears very sweet fruits in due time, just as the moon shines brightly.

हिन्दी

बुद्धि की शक्ति से जड़े हुए सत्कार्य के वृक्ष का समय पर अत्यंत मीठे फल लगते हैं, जैसे चंद्रमा चमकता है।

26

य एव यत्नः क्रियते बाह्यार्थोपार्जने जनैः | स एव यत्नः कर्तव्यः पूर्वं प्रज्ञाविवर्धने || २६ ||

ya eva yatnaḥ kriyate bāhyārthopārjane janaiḥ | sa eva yatnaḥ kartavyaḥ pūrvaṃ prajñāvivardhane || 26 ||

English

The same effort that people make to acquire external wealth should be made first to increase wisdom.

हिन्दी

जो प्रयास लोग बाहरी धन के अर्जन में करते हैं, उसी प्रयास को पहले बुद्धि के विकास में करना चाहिए।

27

सीमान्तं सर्वदुःखानामापदां कोशमुत्तमम् | बीजं संसारवृक्षाणां प्रज्ञामान्द्यं विनाशयेत् || २७ ||

sīmāntaṃ sarvaduḥkhānāmāpadāṃ kośamuttamam | bījaṃ saṃsāravṛkṣāṇāṃ prajñāmāndyaṃ vināśayet || 27 ||

English

Lack of wisdom is the root of all miseries and calamities, and it is the seed of the tree of worldly existence. One should destroy this lack of wisdom.

हिन्दी

बुद्धि का अभाव सभी दुःखों और आपदाओं का कारण है, और यह संसार के वृक्ष का बीज है। इस बुद्धि के अभाव को नष्ट करना चाहिए।

28

स्वर्गाद्यद्यच्च पातालाद्राज्याद्यत्समवाप्यते | तत्समासाद्यते सर्वं प्रज्ञाकोशान्महात्मना || २८ ||

svargādyadyacca pātālādrājyādyatsamavāpyate | tatsamāsādyate sarvaṃ prajñākośānmahātmanā || 28 ||

English

Whatever is obtained from heaven, the underworld, or a kingdom, all that can be attained from the treasure of wisdom by a great soul.

हिन्दी

जो कुछ भी स्वर्ग, पाताल या राज्य से प्राप्त होता है, वह सब कुछ बुद्धि के भंडार से एक महात्मा द्वारा प्राप्त किया जा सकता है।

29

प्रज्ञयोत्तीर्यते भीमात्तस्मात्संसारसागरात् | न दानैर्न च वा तीर्थैस्तपसा नच राघव || २९ ||

prajñayottīryate bhīmāttasmātsaṃsārasāgarāt | na dānairna ca vā tīrthais tapasā naca rāghava || 29 ||

English

One can cross the vast ocean of worldly existence through wisdom alone, not through charity, pilgrimages, or austerities, O Raghava.

हिन्दी

एक व्यक्ति बुद्धि के द्वारा ही संसार के विशाल सागर को पार कर सकता है, दान, तीर्थयात्रा या तपस्या के द्वारा नहीं, हे रघुवंशी।

30

यत्प्राप्ताः संपदं दैवीमपि भूमिचरा नराः | प्रज्ञापुण्यलतायास्तत्फलं स्वादु समुत्थितम् || ३० ||

yatprāptāḥ saṃpadaṃ daivīmapi bhūmicharā narāḥ | prajñāpuṇyalatāyāstatphalaṃ svādu samutthitam || 30 ||

English

Even those who have attained divine wealth on earth enjoy the sweet fruit of the vine of wisdom and merit.

हिन्दी

जो लोग पृथ्वी पर दैवी संपदा प्राप्त करते हैं, वे बुद्धि और पुण्य की लता के मीठे फल का आनंद लेते हैं।

31

प्रज्ञया नखरालूनमत्तवारणयूथपाः | जम्बुकैर्विजिताः सिंहाः सिंहैर्हरिणका इव || ३१ ||

prajñayā nakharālūnamattavāraṇayūthapāḥ | jambukairvijitāḥ siṃhāḥ siṃhairhariṇakā iva || 31 ||

English

With wisdom, even the mighty elephants with sharp tusks are conquered by jackals, just as deer are conquered by lions.

हिन्दी

बुद्धि से दांतों वाले मतवाले हाथियों को भी सियार हरा देते हैं, जैसे शेर हिरण को हरा देते हैं।

32

सामान्यैरपि भूपत्वं प्राप्तं प्रज्ञावशान्नरैः स्वर्गापवर्गयोग्यत्वं प्राज्ञस्यैवेह दृश्यते || ३२ ||

sāmānyairapi bhūpatvaṃ prāptaṃ prajñāvaśānnaraiḥ svargāpavargayogyatvaṃ prājñasyaiveha dṛśyate || 32 ||

English

Even ordinary people can attain kingship through wisdom. It is seen that only the wise are fit for heaven and liberation.

हिन्दी

बुद्धि के द्वारा सामान्य लोग भी राज्य प्राप्त कर सकते हैं। यहाँ देखा जाता है कि केवल बुद्धिमान ही स्वर्ग और मोक्ष के योग्य होते हैं।

33

प्रज्ञया वादिनः सर्वे स्वविकल्पविलासिनः | जयन्ति सुभटप्रख्यान्नरानप्यतिभीरवः || ३३ ||

prajñayā vādinaḥ sarve svavikalpavilāsinaḥ | jayanti subhaṭaprakhyānnarānapyatibhīravaḥ || 33 ||

English

With wisdom, all debaters, who delight in their own arguments, conquer even the bravest of warriors, who are very fearsome.

हिन्दी

बुद्धि से, सभी वाद-विवाद करने वाले, जो अपने तर्कों में मगन होते हैं, बहुत ही भयानक सबसे बहादुर योद्धाओं को भी हरा देते हैं।

34

चिन्तामणिरियं प्रज्ञा हृत्कोशस्था विवेकिनः | फलं कल्पलतेवैषा चिन्तितं संप्रयच्छति || ३४ ||

cintāmaṇiriyam prajñā hṛtkosasthā vivekinaḥ | phalaṃ kalpalatevaeṣā cintitaṃ saṃprayacchati || 34 ||

English

This wisdom is like the wish-fulfilling gem, residing in the heart of the discerning. It grants the desired fruits like the wish-fulfilling creeper.

हिन्दी

यह बुद्धि चिन्तामणि के समान है, जो विवेकी के हृदय में रहती है। यह इच्छा-पूर्ति लता के समान मनचाहा फल देती है।

35

भव्यस्तरति संसारं प्रज्ञयापोह्यतेऽधमः | शिक्षितः पारमाप्नोति नावा नाप्नोत्यशिक्षितः || ३५ ||

bhavyastarati saṃsāraṃ prajñayāpohyate'dhamaḥ | śikṣitaḥ pāramāpnoti nāvā nāpnotyaśikṣitaḥ || 35 ||

English

The noble one crosses the world with wisdom, the inferior one is driven away by it. The trained one reaches the other shore, the untrained one does not reach it.

हिन्दी

बुद्धिमान संसार को पार करता है, अधम उससे दूर हो जाता है। शिक्षित व्यक्ति दूसरे किनारे तक पहुंचता है, अशिक्षित व्यक्ति वहां नहीं पहुंचता।

36

धीः सम्यग्योजिता पारमसम्यग्योजिताऽऽपदम् | नरं नयति संसारे भ्रमन्ती नौरिवार्णवे || ३६ ||

dhīḥ samyagyojitā pāramasamyagyojitā''padam | naraṃ nayati saṃsāre bhramantī naurivārṇave || 36 ||

English

Intellect, when properly applied, leads a person to the highest state of proper application, like a boat wandering in the ocean of the world.

हिन्दी

बुद्धि, जब ठीक से लगाई जाती है, तो वह एक व्यक्ति को संसार के समुद्र में भटकती हुई नाव की तरह सबसे ऊपर की स्थिति तक ले जाती है।

37

विवेकिनमसंमूढं प्राज्ञमाशागणोत्थिताः | दोषा न परिबाधन्ते सन्नद्धमिव सायकाः || ३७ ||

vivekinamasammūḍhaṃ prājñamāśāgaṇotthitāḥ | doṣā na paribādhante sannaddhamiva sāyakāḥ || 37 ||

English

Faults do not afflict the wise person who is endowed with discrimination and free from delusion, just as arrows do not harm one who is well-armored.

हिन्दी

दोष उस बुद्धिमान व्यक्ति को पीड़ित नहीं करते जो विवेक से युक्त है और भ्रम से मुक्त है, जैसे तीर उसे नुकसान नहीं पहुंचाते जो अच्छी तरह से कवच पहने हुए है।

38

प्रज्ञयेह जगत्सर्वं सम्यगेवाङ्ग दृश्यते | सम्यग्दर्शनमायान्ति नापदो नच संपदः || ३८ ||

prajñayeha jagatsarvaṃ samyagevāṅga dṛśyate | samyagdarśanamāyānti nāpado naca saṃpadaḥ || 38 ||

English

In this world, everything is seen correctly through wisdom. Correct vision leads to neither misfortune nor fortune.

हिन्दी

इस संसार में, सब कुछ बुद्धि के माध्यम से सही तरीके से देखा जाता है। सही दृष्टि न तो दुर्भाग्य लाती है न ही भाग्य।

39

पिधानं परमार्कस्य जडात्मा विततोऽसितः | अहंकाराम्बुदो मत्तः प्रज्ञावातेन बाध्यते || ३९ ||

pidhānaṃ paramārkasya jaḍātmā vitato''asitaḥ | ahaṃkārāmbudo mattāḥ prajñāvātena bādhyate || 39 ||

English

The covering of the supreme light is the dull self, spread out and dark. The cloud of ego, being proud, is dispelled by the wind of wisdom.

हिन्दी

परम प्रकाश का आवरण मूर्ख आत्मा है, जो फैला हुआ और अंधेरा है। अहंकार का बादल, जो अभिमानी है, बुद्धि की हवा से भगा दिया जाता है।

40

पदमतुलमुपैतुमिच्छतोच्चैः प्रथममियं मतिरेव लालनीया | फलमभिलषता कृषीवलेन प्रथमतरं ननु कृष्यते धरैव || ४० ||

padamatulamupaitumicchato''ccaiḥ prathamamiyaṃ matireva lālanīyā | phalamabhilaṣatā kṛṣīvalena prathamataraṃ nanu kṛṣyate dharaiva || 40 ||

English

For one who desires to attain the incomparable state, this intellect should be nurtured first and foremost. Just as a farmer who desires fruit first cultivates the earth.

हिन्दी

जो अनुपम स्थिति प्राप्त करना चाहता है, उसके लिए इस बुद्धि को सबसे पहले पोषित करना चाहिए। जैसे एक किसान जो फल चाहता है, पहले धरती को जोतता है।

← Chapter 11Chapter 13 →