Upaśama उपशम

Chapter 11 — 17 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इति संचिन्त्य जनको यथाप्राप्तां क्रियामसौ | असक्तः कर्तुमुत्तस्थौ दिनं दिनपतिर्यथा || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | iti saṃcintya janako yathāprāptāṃ kriyāmasau | asaktaḥ kartumuttasthau dinaṃ dinapatiryathā || 1 ||

English

Shri Vasistha said: Having thus reflected, Janaka, like the lord of the day, rose to perform his duties as they came, without attachment.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार विचार करके, जनक ने, दिन के स्वामी की तरह, बिना आसक्ति के, जैसे काम आए, उन्हें करने के लिए उठे।

2

इष्टानिष्टाः परित्यज्य चेतसा वासनाः स्वयम् | यथाप्राप्तं चकारासौ जाग्रत्येव सुषुप्तवत् || २ ||

iṣṭāniṣṭāḥ parityajya cetasā vāsanāḥ svayam | yathāprāptaṃ cakārāsau jāgratyeva suṣuptavat || 2 ||

English

Abandoning desires and aversions with his mind, he performed his duties as they came, awake as if asleep.

हिन्दी

मन से इच्छाओं और अनिच्छाओं को त्यागकर, वह जैसे काम आए, उन्हें करता रहा, जाग्रत अवस्था में भी सुषुप्त की तरह।

3

संपाद्य तदहःकार्यमार्यावर्जनपूर्वकम् | अनयच्छर्वरीमेकस्तयैव ध्यानलीलया || ३ ||

saṃpādya tadahaḥkāryamāryāvarjanapūrvakam | anayaccharvarīmekastayaiva dhyānalīlayā || 3 ||

English

Having completed his daily duties, avoiding the noble ones, he spent the night alone in the play of meditation.

हिन्दी

अपने दैनिक कर्तव्यों को पूरा करके, श्रेष्ठ लोगों से दूर रहकर, वह ध्यान की लीला में अकेले रात बिताई।

4

मनः समरसं कृत्वा संशान्तविषयभ्रमम् | शर्वर्यां क्षीयमाणायामित्थं चित्तमबोधयत् || ४ ||

manaḥ samarasaṃ kṛtvā saṃśāntaviṣayabhramam | śarvaryāṃ kṣīyamāṇāyāmitthaṃ cittamabodhayat || 4 ||

English

Making the mind equanimous and calming the whirl of senses, he thus enlightened his mind as the night waned.

हिन्दी

मन को समभाव से भरकर और इंद्रियों के भ्रम को शांत करके, उसने रात के व्यतीत होने पर अपने चित्त को इस प्रकार जाग्रत किया।

5

चित्त चञ्चल संसार आत्मनो न सुखाय ते | शममेहि शमाच्छान्तं सुखं सारमवाप्यते || ५ ||

citta cañcala saṃsāra ātmano na sukhāya te | śamamehi śamācchāntaṃ sukhaṃ sāramavāpyate || 5 ||

English

O mind, the restless worldly affairs do not bring happiness to the self. Seek peace, from peace comes tranquility, and happiness is attained.

हिन्दी

हे मन, चंचल संसार आत्मा को सुख नहीं देता। शांति की ओर बढ़ो, शांति से ही शांति मिलती है, और सुख प्राप्त होता है।

6

यथा यथा विकल्पौघान्संकल्पयसि हेलया | तथा तथैति स्फारत्वं संसारस्तव चिन्तया || ६ ||

yathā yathā vikalpaughānsaṅkalpayasi helayā | tathā tathaiti sphāratvaṃ saṃsārastava cintayā || 6 ||

English

As you imagine various possibilities with playfulness, so does the world expand according to your thoughts.

हिन्दी

जैसे-जैसे तुम खेल से विभिन्न संभावनाओं की कल्पना करते हो, वैसे-वैसे तुम्हारे विचारों के अनुसार संसार फैलता जाता है।

7

शतशाखत्वमायाति सेकेन विटपी यथा | अनन्ताधित्वमायासि शठभोगेच्छया तथा || ७ ||

śataśākhatvamāyāti sekena viṭapī yathā | anantādhitvamāyāsi śaṭhabhogecchayā tathā || 7 ||

English

Just as a tree grows many branches with watering, so do you attain endless desires with the wish for sensual pleasures.

हिन्दी

जैसे एक पेड़ पानी से सींचने पर कई शाखाओं को प्राप्त करता है, वैसे ही आप इंद्रिय सुखों की इच्छा से अनंत इच्छाओं को प्राप्त करते हैं।

8

चिन्ताजालविलासोत्था जन्मसंसारसृष्टयः | तस्मात्त्यक्त्वा विचित्रां त्वं चिन्तामुपशमं व्रज || ८ ||

cintājālavilāsotthā janmasaṃsārasṛṣṭayaḥ | tasmāttyaktvā vicitrāṃ tvaṃ cintāmupaśamaṃ vraja || 8 ||

English

The creations of birth and the world arise from the play of the web of thoughts. Therefore, abandoning the varied thoughts, you should attain peace.

हिन्दी

जन्म और संसार की सृष्टि विचारों के जाल के खेल से उत्पन्न होती है। इसलिए, विविध विचारों को त्यागकर, आपको शांति प्राप्त करनी चाहिए।

9

संसारसृष्टितरलामिमां तुलय सुन्दर | अस्यां चेत्सारमाप्नोषि तदेतामेव संश्रय || ९ ||

saṃsārasṛṣṭitaralāmimāṃ tulaya sundara | asyāṃ cetsāramāpnoṣi tadetāmeva saṃśraya || 9 ||

English

Weigh this unsteady creation of the world, O beautiful one. If you find essence in it, then take refuge in it.

हिन्दी

इस अस्थिर संसार की सृष्टि को तौलो, हे सुंदर। यदि इसमें सार पाते हो, तो इसी में शरण लो।

10

आस्थां यस्मात्परित्यज्य दृश्यदर्शनलालसात् | मैतद्गृहाण मा मुञ्च स्वेच्छया विहरेच्छया || १० ||

āsthāṃ yasmātparityajya dṛśyadarśanalālasāt | maitadgṛhāṇa mā muñca svecchayā viharecchayā || 10 ||

English

From which faith, having abandoned due to the desire for visible experiences, do not accept or reject it according to your own will.

हिन्दी

जिस आस्था को दृश्य अनुभवों की लालसा से छोड़ दिया गया है, उसे अपनी इच्छा से स्वीकार न करो और न ही छोड़ो।

11

इदं दृश्यमसत्सद्वाप्युदेत्वस्तमुपैतु वा | साधो विषमतां गच्छ मैतदीयैगुणागुणैः || ११ ||

idaṃ dṛśyamasatsadvāpyudetvastamupaitu vā | sādho viṣamatāṃ gaccha maitadīyaiguṇāguṇaiḥ || 11 ||

English

This visible world, whether real or unreal, may appear or disappear | O virtuous one, do not be disturbed by this, do not be attached to its qualities and defects

हिन्दी

यह दृश्य जगत, चाहे असत् हो या सत्, उदित हो या अस्त हो, हे साधो! इससे विषमता मत ग्रहण करो, इसके गुणों और अवगुणों से मत जुड़ो

12

मनागपि न संबन्धस्तव दृश्येन वस्तुना | अविद्यमानरूपेण संबन्धः कोऽयमीदृशः || १२ ||

manāgapi na saṃbandhastava dṛśyena vastunā | avidyamānarūpeṇa saṃbandhaḥ ko'yamīdṛśaḥ || 12 ||

English

Even mentally, you have no connection with the visible object | What kind of connection is this with an unreal form?

हिन्दी

मानसिक रूप से भी, तुम्हारा दृश्य वस्तु से कोई संबंध नहीं है | अवास्तविक रूप से यह कैसा संबंध है?

14

असदेतत्तु सच्चेत्त्वं तथापि किल सुन्दर | सङ्गः सदसतोः कीदृग्वद त्वं मर्त्यजीवयोः || १४ ||

asadetattu saccettvaṃ tathāpi kila sundara | saṅgaḥ sadasatoḥ kīdṛgvad tvaṃ martyajīvayoḥ || 14 ||

English

If that is unreal, but you are real, still, O beautiful one, what kind of attachment is this between the real and the unreal? Tell me, how is it between the mortal and the living?

हिन्दी

यदि वह असत् है, लेकिन तुम सत् हो, फिर भी, हे सुंदर, सत् और असत् के बीच यह कैसा संबंध है? बताओ, मृत्यु और जीवन के बीच यह कैसा है?

15

असत्त्वमेतच्च न सद्व्योरेवासतोः सतोः | संबन्ध इति चित्रेयमपूर्वैवाक्षरावली || १५ ||

asattvametacca na sadvyorevāsatoḥ satoḥ | saṃbandha iti citreyamapūrvaivākṣarāvalī || 15 ||

English

This is neither real nor unreal, nor is there a connection between the real and the unreal | This is indeed a wonderful and unprecedented combination of letters

हिन्दी

यह न तो सत् है न ही असत्, न ही सत् और असत् के बीच कोई संबंध है | यह वाक्य वास्तव में एक अद्भुत और अनोखी शब्दावली है

16

तस्मान्महाधिं मुञ्च त्वं मूकमुल्लासमाहर | संक्षुब्धाम्बुधिमाविष्टां त्यजाभव्यामिमां स्थितिम् || १६ ||

tasmānmahādhiṃ muñca tvaṃ mūkamullāsamāhara | saṃkṣubdhāmbudhimāviṣṭāṃ tyajābhavyāmimāṃ sthitim || 16 ||

English

Therefore, abandon the great delusion, embrace the silent bliss | Abandon this turbulent ocean-like existence, give up this future state

हिन्दी

इसलिए, महान भ्रम को त्याग दो, शांत आनंद को अपनाओ | इस उथल-पुथल भरे समुद्र जैसी स्थिति को त्याग दो, इस भविष्य की स्थिति को छोड़ दो

17

कन्दुकालातवद्व्यर्थमात्मनैव परिज्वलन् | मा मोहमलमासाद्य मन्दतां गच्छ सन्मते || १७ ||

kandukālātavadvyarthamātma naiva parijvalan | mā mohamalamāsādya mandatāṃ gaccha sanmate || 17 ||

English

Do not burn yourself in vain like a moth in a flame | Do not fall into the delusion of ignorance, O wise one

हिन्दी

मोथ की तरह आग में व्यर्थ ही जल मत | मोह के मैल को पाकर मन्दता मत प्राप्त कर हे बुद्धिमान

18

न तदिहास्ति समुन्नतमुत्तमं व्रजसि येन परां परिपूर्णताम् | तदवलम्ब्य बलादतिधीरतां जहिहि चञ्चलतां शठ रे मनः || १८ ||

na tadihāsti samunnatamuttamaṃ vrajasi yena parāṃ paripūrṇatām | tadavalambya balādatidhīratāṃ jahihi cañcalatāṃ śaṭha re manaḥ || 18 ||

English

There is nothing supreme here that you can attain to reach completeness | Relying on that, with great steadfastness, give up your restlessness, O deceitful mind

हिन्दी

यहाँ कोई ऐसा उत्तम नहीं है जिससे तुम पूर्णता प्राप्त कर सको | उस पर भरोसा करके, बड़े धैर्य से, अपनी चंचलता को त्याग दो, हे धोखेबाज मन

← Chapter 10Chapter 12 →