Upaśama उपशम

Chapter 10 — 30 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इति चिन्तयतस्तस्य पुरः संप्रविवेश ह | प्रतीहारः परो भानोः स्यन्दनाग्र इवारुणः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | iti cintayatastasya puraḥ saṃpraviveśa ha | pratīhāraḥ paro bhānoḥ syandanāgra ivāruṇaḥ || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: While he was thinking thus, the chief gatekeeper, like Aruna at the forefront of the sun's chariot, entered before him.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जब वह ऐसा सोच रहा था, तब मुख्य द्वारपाल, जो सूर्य के रथ के अग्रभाग पर अरुण के समान था, उसके सामने प्रवेश किया।

2

प्रतीहार उवाच | देव दोःस्तम्भविश्रान्तसमस्तवसुधाभर | संपादयोत्तिष्ठ दिनव्यापारं नृपतोचितम् || २ ||

pratīhāra uvāca | deva doḥstambhaviśrāntasamastavasudhābhara | saṃpādayottisththa dinavyāpāraṃ nṛpatochitam || 2 ||

English

The gatekeeper said: O Lord, you who support the entire earth, rise and perform the duties befitting a king.

हिन्दी

द्वारपाल ने कहा: हे देव, जो सम्पूर्ण पृथ्वी का भार वहन करते हो, उठो और राजा के योग्य कर्तव्यों का निर्वहन करो।

3

एताः कुसुमकर्पूरकुङ्कुमाम्बुघटाः स्त्रियः | स्नानभूमौ स्थिताः सज्जा नद्यो मूर्तियुता इव || ३ ||

etāḥ kusumakarpūrakuṅkumāmbughaṭāḥ striyaḥ | snānabhūmau sthitāḥ sajjā nadyo mūrtiyutā iva || 3 ||

English

These women, with pots of fragrant water, flowers, camphor, and saffron, stand ready on the bathing ground, like embodied rivers.

हिन्दी

ये स्त्रियाँ, जिनके पास सुगंधित जल, फूल, कर्पूर और केसर के घड़े हैं, स्नान के स्थान पर तैयार खड़ी हैं, मानो मूर्तिमान नदियाँ हों।

4

एताः कमलकह्लारकाननभ्रान्तषट्पदाः | कृताः कमलिनीपाशरचितांशुकमण्डपाः || ४ ||

etāḥ kamalakahlārakānanabhrāntaṣaṭpadāḥ | kṛtāḥ kamalinīpāśaracitāṃśukamaṇḍapāḥ || 4 ||

English

These are the bees, intoxicated by the fragrance of lotus and saffron forests, made into pavilions adorned with lotus garlands and silk.

हिन्दी

ये भौंरे हैं, जो कमल और केसर के वन की सुगंध से मतवाले हैं, और कमल की मालाओं और रेशम से सजे मंडपों में बनाए गए हैं।

5

एताः कमलिनीतीरभुवश्छत्रैः प्रपूरिताः | सचामररथेभाश्वैः स्नानावसरसेविनाम् || ५ ||

etāḥ kamalinītīrabhuvaschatraiḥ prapūritāḥ | sacāmararathebhāśvaiḥ snānāvasarasevinām || 5 ||

English

These are the lotus pond shores, filled with umbrellas, along with elephants, horses, and chariots with chowries, serving the bathing occasion.

हिन्दी

ये कमलिनी के तट हैं, जो छत्रों से भरे हुए हैं, और हाथियों, घोड़ों और चँवर लिए रथों के साथ, स्नान के अवसर की सेवा कर रहे हैं।

6

समग्रसुमनःपूर्णैरन्नौषधिपूरिप्लुतैः | सज्जीकृताः पटलकैर्देवार्चनगृहास्तथा || ६ ||

samagrasumanaḥpūrṇairannaauṣadhipūriplutaiḥ | sajjīkṛtāḥ paṭalakairdevārcanagṛhāstathā || 6 ||

English

The houses for worshipping the gods are adorned with canopies filled with various flowers and grains and medicines.

हिन्दी

देवार्चन के घर फूलों, अन्न और औषधियों से भरे हुए पटलकों से सज्जित हैं।

7

स्नातः पवित्रहस्तश्च परिजप्याघमर्षणः | त्वामेव प्रेक्षते देव दक्षिणार्हो द्विजव्रजः || ७ ||

snātaḥ pavitrahastaśca parijapyāghamarṣaṇaḥ | tvāmeva prekṣate deva dakṣiṇārho dvijavrajaḥ || 7 ||

English

Having bathed and with pure hands, reciting the Aghamarṣaṇa hymn, the Brahmin community, worthy of gifts, looks at you, O God.

हिन्दी

स्नान करके और पवित्र हाथों से, अघमर्षण सूक्त का पाठ करते हुए, दान योग्य ब्राह्मण समुदाय आपकी ओर देखता है, हे देव।

8

लसच्चामरहस्ताभिः पाल्यते परमेश्वर | सज्जीकृतास्ते कान्ताभिः शीता भोजनभूमयः || ८ ||

lasaccāmarahastābhiḥ pālyate parameśvara | sajjīkṛtāste kāntābhiḥ śītā bhojanabhūmayaḥ || 8 ||

English

O Supreme Lord, you are protected by those with chowries in their hands. Your dining areas are made ready, cooled by beautiful women.

हिन्दी

हे परमेश्वर, आप चँवर हाथों वालों द्वारा सुरक्षित हैं। आपके भोजन स्थान सुंदर महिलाओं द्वारा ठंडे किए गए हैं।

9

शीघ्रमुत्तिष्ठ भद्रं ते नियतं कार्यमाचर | न कालमतिवर्तन्ते महान्तः स्वेषु कर्मसु || ९ ||

śīghramuttiṣṭha bhadraṃ te niyataṃ kāryamācara | na kālamativartante mahāntaḥ sveṣu karmasu || 9 ||

English

Quickly arise, may you be blessed, perform your duty. The great ones do not delay in their own tasks.

हिन्दी

शीघ्र उठो, तुम्हारा कल्याण हो, अपना कर्तव्य करो। महान लोग अपने कार्यों में देरी नहीं करते।

10

प्रतीहारपतावित्थमुक्तवत्यथ पार्थिवः | तथैव चिन्तयामास चित्रां संसारसंस्थितिम् || १० ||

pratīhārapatāvitthamuktavatyatha pārthivaḥ | tathaiva cintayāmāsa citrāṃ saṃsārasaṃsthitim || 10 ||

English

Having said this to the chief gatekeeper, the king then thought about the complex nature of worldly existence.

हिन्दी

चीफ गेटकीपर से यह कहकर, राजा ने फिर संसार की जटिल प्रकृति पर विचार किया।

11

कियन्मात्रमिदं नाम राज्यं सुखमिति स्थितम्न प्रयोजनमेतेन ममेह क्षणभङ्गिना || ११ ||

kiyanmātramidaṃ nāma rājyaṃ sukhamiti sthitamna prayojanametena mameha kṣaṇabhaṅginā || 11 ||

English

How much is this kingdom, which is considered happiness? There is no use of this momentary thing for me.

हिन्दी

इस राज्य का कितना महत्व है, जो सुख माना जाता है? इस क्षणिक चीज का मेरे लिए कोई उपयोग नहीं है।

12

सर्वमेव परित्यज्य मिथ्याशम्बरडम्बरमेकान्त एव तिष्ठामि संशान्त इव वारिधिः || १२ ||

sarvameva parityajya mithyāśambaraḍambaramekānta eva tiṣṭhāmi saṃśānta iva vāridhiḥ || 12 ||

English

Abandoning all false pomp and show, I stand alone, calm like the ocean.

हिन्दी

सभी झूठे ठाठ-बाट को छोड़कर, मैं अकेला खड़ा हूँ, समुद्र की तरह शांत।

13

अलमेभिरसत्प्रायैर्मम भोगविजृम्भितैःत्यक्त्वा सर्वाणि कर्माणि सुखं तिष्ठामि केवलम् || १३ ||

alamebhirasatprāyairmama bhogavijṛmbhitaiḥtyaktvā sarvāṇi karmāṇi sukhaṃ tiṣṭhāmi kevalam || 13 ||

English

Enough of these almost unreal enjoyments that are manifestations of my indulgences. Abandoning all actions, I stand in pure bliss.

हिन्दी

इन असत्य प्राय भोगों से बहुत हो गया, जो मेरे आसक्तियों के प्रदर्शन हैं। सभी कर्मों को छोड़कर, मैं शुद्ध आनंद में खड़ा हूँ।

14

चित्त चातुर्यमेतस्माद्भोगाभ्यासकुसंभ्रमात्त्यज जन्मजराजाड्यजालजम्बालशान्तये || १४ ||

citta cāturyametasmādbhogābhyāsakusaṃbhramāttyaja janmajarājāḍyajālajambālaśāntaye || 14 ||

English

Abandon the cleverness of the mind arising from the confusion of indulging in pleasures, for the sake of the peace that dispels the web of birth, old age, and dullness.

हिन्दी

भोगों में लिप्त होने की भ्रांति से उत्पन्न मन की चतुराई को छोड़ दो, जन्म, बुढ़ापे और मूर्खता के जाल को दूर करने वाली शांति के लिए।

15

दशासु स्वासु यास्वेव संभ्रमं चित्त पश्यसिताभ्य एवाभिरचितं परमं दुःखमेष्यसि || १५ ||

daśāsu svāsu yāsveva saṃbhramaṃ citta paśyasitābhya evābhiracitaṃ paramaṃ duḥkhameṣyasi || 15 ||

English

In whatever state you see the mind's confusion, from that very state you will experience the greatest sorrow.

हिन्दी

जिस अवस्था में भी आप मन की भ्रांति देखते हैं, उसी अवस्था से आपको सबसे बड़ा दुःख मिलेगा।

16

प्रवृत्तं सन्निवृत्तं सद्भूयोभूयश्चिरंचिरम् | भोगभूमिषु सर्वासु चित्तं तृप्तिं न गच्छति || १६ ||

pravṛttaṃ sannivṛttaṃ sadbhūyobhūyaścirañciram | bhogabhūmiṣu sarvāsu cittaṃ tṛptiṃ na gacchati || 16 ||

English

The mind never finds satisfaction in all the realms of enjoyment, whether it is engaged in action or withdrawn from it, whether it is experiencing more and more or less and less.

हिन्दी

मन कभी भी किसी भी भोग के क्षेत्र में संतुष्ट नहीं होता, चाहे वह कर्म में लगा हो या उससे विरत हो, चाहे वह अधिक अनुभव कर रहा हो या कम।

17

तस्मात्पापालमनया तुच्छया भोगचिन्तया | भवत्यकृत्रिमा तृप्तिर्येनाभिपत तं ततः || १७ ||

tasmātpāpālamanayā tucchayā bhogacintayā | bhavatyakṛtrimā tṛptiryenābhipata taṃ tataḥ || 17 ||

English

Therefore, through the insignificant and sinful desire for enjoyment, one attains artificial satisfaction. One should abandon that.

हिन्दी

इसलिए, तुच्छ और पापपूर्ण भोग की इच्छा से कृत्रिम संतुष्टि प्राप्त होती है। उसे त्याग देना चाहिए।

18

इति संचिन्त्य जनकस्तूष्णीमेव बभूव ह | शान्तचापलचेतस्त्वाल्लिपिकर्मार्पितोपमः || १८ ||

iti saṃcintya janakastūṣṇīmeva babhūva ha | śāntacāpalacetastvāllipikarmārpitopamaḥ || 18 ||

English

Thus, having reflected, Janaka became silent, his mind calm and steady, like one absorbed in the duties of a scribe.

हिन्दी

इस प्रकार विचार करके, जनक चुप हो गए, उनका मन शांत और स्थिर था, मानो कोई लेखक के कर्तव्यों में डूबा हुआ हो।

19

प्रतीहारोऽपि नोवाच गौरवेण भयेन च | पुनर्वाक्यं महीपानां चित्तवृत्तिषु शिक्षितः || १९ ||

pratīhāro'pi novāca gauraveṇa bhayena ca | punarvākyaṃ mahīpānāṃ cittavṛttiṣu śikṣitaḥ || 19 ||

English

Even the gatekeeper did not speak again out of respect and fear, being trained in the mental dispositions of kings.

हिन्दी

gatekeeper (द्वारपाल) भी सम्मान और भय से फिर कुछ नहीं बोला, क्योंकि वह राजाओं की मानसिक स्थितियों में प्रशिक्षित था।

20

तूष्णीमथ क्षणं स्थित्वा जनको जनजीवितम् | पुनः संचिन्तयामास मनसा शमशालिना || २० ||

tūṣṇīmatha kṣaṇaṃ sthitvā janako janajīvitam | punaḥ saṃcintayāmāsa manasā śamaśālinā || 20 ||

English

After remaining silent for a moment, Janaka, the life of the people, reflected again with a calm mind.

हिन्दी

एक क्षण के लिए चुप रहने के बाद, जनक, जो लोगों का जीवन है, फिर से शांत मन से विचार करने लगे।

21

किमुपादेयमस्तीह यत्नात्संसाधयाम्यहम् | कस्मिन्वस्तुनि बध्नामि धृतिं नाशविवर्जिते || २१ ||

kimupādeyamastīha yatnātsaṃsādhayāmyaham | kasminvastuni badhnāmi dhṛtiṃ nāśavivarjite || 21 ||

English

What is there to be gained here that I should strive to achieve? In what imperishable thing should I place my steadfastness?

हिन्दी

यहाँ क्या है जिसे मैं प्रयास करके प्राप्त करूँ? किस अविनाशी वस्तु में मैं अपनी धृति बाँधूँ?

22

किं मे क्रियापरतया किं मे निष्क्रिययापि वा | न तदस्ति विनाशेन वर्जितं यत्किलोदितम् || २२ ||

kiṃ me kriyāparatayā kiṃ me niṣkriyayāpi vā | na tadasti vināśena varjitaṃ yatkilo'ditam || 22 ||

English

What do I gain by being active, and what do I gain by being inactive? There is nothing that is not subject to destruction, whatever is said.

हिन्दी

मुझे क्रियाशील होने से क्या लाभ है, और निष्क्रिय होने से क्या लाभ है? जो भी कहा जाता है, वह विनाश से मुक्त नहीं है।

23

क्रियावानक्रियो वास्तु कायोऽयमसदुत्थितः | समस्थितस्य शुद्धस्य चितः का नाम मे क्षतिः || २३ ||

kriyāvān akriyo vāstu kāyo'yamasadutthitaḥ | samasthitasya śuddhasya citaḥ kā nāma me kṣatiḥ || 23 ||

English

Whether active or inactive, this body has arisen from the unreal. What harm can there be to the pure consciousness that is steadfast?

हिन्दी

चाहे सक्रिय हो या निष्क्रिय, यह शरीर असत्य से उत्पन्न हुआ है। स्थिर और शुद्ध चेतना को क्या हानि हो सकती है?

24

नाभिवाञ्छाम्यसंप्राप्तं संप्राप्तं न त्यजाम्यहम् | स्वस्थ आत्मनि तिष्ठामि यन्ममास्ति तदस्तु मे || २४ ||

nābhivāñchāmyasaṃprāptaṃ saṃprāptaṃ na tyajāmyaham | svastha ātmani tiṣṭhāmi yanmamāsti tadastu me || 24 ||

English

I do not desire what is not attained, nor do I abandon what is attained. I remain content in the self; whatever is mine, let it be so.

हिन्दी

मैं जो प्राप्त नहीं हुआ है उसकी इच्छा नहीं करता, न ही जो प्राप्त हुआ है उसे त्यागता हूँ। मैं आत्मा में संतुष्ट रहता हूँ; जो मेरा है, वही मेरा हो।

25

न ममेह कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन | क्रिययाऽक्रियया वापि यत्प्राप्तं तदसन्मयम् || २५ ||

na mameha kṛtenārtho nākṛteneiha kaścana | kriyayā'kriyayā vāpi yatprāptaṃ tadasanmayam || 25 ||

English

There is no benefit to me from what is done here, nor is there any from what is not done. Whether by action or inaction, whatever is attained is not real.

हिन्दी

यहाँ जो किया जाता है उससे मुझे कोई लाभ नहीं है, न ही जो नहीं किया जाता है उससे कोई लाभ है। चाहे क्रिया से हो या अक्रिया से, जो भी प्राप्त होता है वह असत्य है।

26

अकुर्वतः कुर्वतो वा युक्तायुक्ताः क्रिया मम | नाभिवाञ्छितमस्तीह यदुपादेयतां गतम् || २६ ||

akurvataḥ kurvato vā yuktāyuktāḥ kriyā mama | nābhivāñchitamastīha yadupādeyatāṃ gatam || 26 ||

English

Whether one acts or not, whether one is engaged in righteous or unrighteous actions, all actions are mine. There is nothing here that I desire, for everything has become worthy of acceptance.

हिन्दी

चाहे कोई काम करे या न करे, चाहे वह धर्मात्मा हो या अधर्मात्मा, सभी क्रियाएँ मेरी हैं। यहाँ कुछ भी ऐसा नहीं है जिसे मैं चाहता हूँ, क्योंकि सब कुछ स्वीकार योग्य हो गया है।

27

तदुत्थाय क्रमप्राप्तां कायोऽयं प्रकृतां क्रियाम् | करोत्वस्पन्दिताङ्गस्तु किमयं साधु शुष्यति || २७ ||

taduttāya kramaprāptāṃ kāyo'yaṃ prakṛtāṃ kriyām | karotvaspanditāṅgastu kimayaṃ sādhu śuṣyati || 27 ||

English

Having arisen from that, this body performs its natural function in due course. Why should this body, with its limbs not trembling, properly dry up?

हिन्दी

उससे उठकर, यह शरीर अपने प्राकृतिक कार्य को क्रमशः करता है। फिर यह शरीर, जिसके अंग काँप नहीं रहे हैं, ठीक से सूख क्यों नहीं जाता?

28

स्थिते मनसि निष्कामे समे विगतरञ्जने | कायावयवजौ कार्यौ स्पन्दास्पन्दौ फले समौ || २८ ||

sthite manasi niṣkāme same vigatarañjane | kāyāvayavajau kāryau spandāspandau phale samau || 28 ||

English

When the mind is steady, desireless, equanimous, and free from attachment, the actions of the body's limbs, whether moving or still, yield the same result.

हिन्दी

जब मन स्थिर, निष्काम, समभाव और आसक्ति से मुक्त होता है, तब शरीर के अंगों की क्रियाएँ, चाहे वे चल रही हों या स्थिर, समान फल देती हैं।

29

कर्मजासु फलश्रीषु मनसा कर्तृभोक्तृते | तस्मिन्प्रशान्तिमायाते कृतमप्यकृतं नृणाम् || २९ ||

karmajāsu phalaśrīṣu manasā kartṛbhoktṛte | tasminpraśāntimāyāte kṛtamapyakṛtaṃ nṛṇām || 29 ||

English

In the fruits of actions, with the mind as the doer and enjoyer, when tranquility is attained, even the done becomes undone for people.

हिन्दी

कर्मों के फलों में, मन को कर्ता और भोक्ता मानकर, जब शांति प्राप्त होती है, तब किया हुआ भी अकिया हो जाता है।

30

यो निश्चयोऽन्तः पुरुषस्य रूढः क्रियास्वसौ तन्मयतामुपैति | अनामयं मे पदमाहता धीरधीरतामन्तरलं त्यजामि || ३० ||

yo niścayo'ntaḥ puruṣasya rūḍhaḥ kriyāsvasau tanmayatāmupaiti | anāmayaṃ me padamāhatā dhīradhīratāmantaralaṃ tyajāmi || 30 ||

English

That firm resolve within a person, established in actions, attains oneness with it. I abandon the intermediate state of fluctuation and attain my flawless state.

हिन्दी

जो दृढ़ निश्चय व्यक्ति के अंतर में स्थापित होता है, वह क्रियाओं में एकरूपता प्राप्त करता है। मैं अनिश्चितता की अवस्था को त्याग देता हूँ और अपनी निर्दोष अवस्था प्राप्त करता हूँ।

← Chapter 9Chapter 11 →